Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119348052
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6119348052.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri
Rajčianke2927/8,Žilina,IČO:36442151,protižalovaným:1/VodostavSR,v.o.s.,sosídlomKynceľová
10, Banská Bystrica, IČO: 46 600 213, v konaní zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so
sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, 2/ X., nar. X. septembra XXXX, trvale bytom
Z., o zaplatenie 3.884,82 eur, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18C/44/2019,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2022 sp. zn.
14Co/57/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2022 sp. zn. 14Co/57/2022 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 23.

júna 2022 č. k. 18C/44/2019-242 konanie voči žalovanému 2/ zastavil (výrok I.), žalobu voči žalovanej
1/ zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovanej 1/ a žalovaného 2/ (výrok III.).
1.1. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal vecnou legitimáciou
strán sporu, ktorá je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby. Konštatoval, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že vlastníkom sporného káblového vedenia je VNK
OCOVA JRD I., a že je tým subjektom, ktorému škoda v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovanej
1/ na vedení vznikla, t. j. poškodeným. V konaní nepreukázala, že je vlastníkom predmetného vedenia,
nakoľko predložené listiny k tejto skutočnosti, a to karta majetku, uznesenie vlády SR č. 686 z 18.
júla 2001, notárska zápisnica č. N 1024/2001, zakladateľská listina Stredoslovenskej energetiky, a.
s., stanovy Stredoslovenskej energetiky, a. s., zápisnica zo 17. 12. 2001, notárska zápisnica č. N

218/2007, notárska zápisnica č. N 204/2007 a výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č. 3 znaleckého
posudku č. 85/2006, takéto tvrdenie žalobkyne nepreukazujú. Z úvodu výňatku prílohy č. 1 k doplneniu
č. 3 znaleckého posudku č. 85/2006, v ktorom je, okrem iného, zahrnuté i vedenie VNK OCOVA
JRD I. vyplýva, že predmetom ohodnotenia v tejto samostatnej prílohe č. 1 znaleckého posudku sú
zložky majetku podniku Stredoslovenská energetika, a. s., spojené s prepravou a distribúciou elektrickej
energie, čo je subjekt od žalobkyne odlišný. Ak žalobkyňa tvrdila, že predmety ohodnotenia v doplnení č.

3 znaleckého posudku č. 85/2006 boli predmetom nepeňažného vkladu do jej spoločnosti, tak o takomto
právnom úkone súdu žiadny dôkaz nepredložila a len samotný výňatok z prílohy č. 1 k doplneniu č.
3 znaleckého posudku č. 85/2006, ktorý navyše ani nie je právnym úkonom, takýmto dôkazom nie je.
Dôkazom o vlastníctve žalobkyne nie je ani karta majetku, ktorá je len interným dokladom spoločnosti, a
to pravdepodobne pôvodne Stredoslovenských energetických závodov, k. p. Žilina, čo je rovnako subjekt
odlišný od žalobkyne, keď ako predchádzajúci držiteľ je na karte uvedené „JRD Očová“ a ako spôsob

nadobudnutiajeuvedená„HZ“,pričomhospodárskazmluvač.1/1984bolauzatvorenámedziJednotným
roľníckym družstvom Očová, ako odovzdávajúcou organizáciou a Stredoslovenskými energetickýmizávodmi, k. p., ako preberajúcou organizáciou. Nesporným a jednoznačným dôkazom o vlastníctve
vedenia nie je ani argument, že predmetné vedenie žalobkyňa užíva, vykonáva na ňom opravy, resp. že
na základe objednávky žalovanej 1/ ho vytyčovala. Keďže v konaní nepreukázala, že práve jej vyplýva

procesné právo uplatňovať si daný nárok, a že je nositeľom práva, nemožno vyvodiť iný záver ako ten,
že jej aktívna vecná legitimácia v tomto spore nesvedčí, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne
rozsudkom z 29. novembra 2022 sp. zn. 14Co/57/2022, potvrdil rozsudok okresného súdu vo výrokoch
II. a III. a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške tejto náhrady.
2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v
odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, s jeho skutkovými závermi
sa stotožnil. V zmysle § 383 CSP bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Zdôraznil, že žalovaná 1/ v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Neboli
naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie
zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S
prihliadnutím na odvolacie dôvody konštatoval, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval v celom rozsahu za vecne správne.

Po preskúmaní veci súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa
týkali procesných podmienok.
2.2. K zásadným námietkam žalobkyne uviedol, že preukazuje svoje vlastnícke právo k predmetnému
elektrickému vedeniu notárskou zápisnicou č. N 204/2007, NZ 221/74/2007 a „Doplnením č. 2
znaleckého posudku č. 85/2006“. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva vykonanie nepeňažného

vkladu majetku z časti podniku SSE, avšak majetku v obsahu notárskej zápisnice nešpecifikovaného,
všeobecne označeného ako: nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, zamestnanci, práva a pohľadávky.
Špecifikácia predmetného majetku má vyplývať zo znaleckého posudku vypracovaného 31. 03. 2007
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, označeného ako „Doplnenie č. 2 znaleckého
posudku č. 85/2006“, ktorý mal byť prílohou notárskej zápisnice, ako to vyplýva z jej obsahu.

Preukazovanie vlastníctva žalobkyne by bolo úplné a náležité predložením všetkých listín, ktoré sa k
prevádzanému (vkladanému) majetku vzťahujú, tento popisujú, a z ktorých je zrejmý prevodný úkon
konkrétneho majetku. V danom prípade to znamená predloženie notárskej zápisnice osvedčujúcej úkon
vkladu (čo žalobkyňa i učinila) a zároveň Doplnenia č. 2 znaleckého posudku č. 85/2006, na ktorý
sa notárska zápisnica odvoláva, a ktorý obsahuje položkovitú špecifikáciu vkladaného hnuteľného,

nehnuteľného majetku, ostatných majetkových hodnôt, pohľadávok, záväzkov a pod. Žalobkyňa však v
predmetnom konaní takéto dôkazy nepredložila, keď predložila len notársku zápisnicu zo 06. 06. 2007,
odvolávajúcu sa na špecifikáciu majetku obsiahnutú v Doplnení č. 2 znaleckého posudku č. 85/2006,
avšak uvedené Doplnenie č. 2 nepredložila. Súdu predložila len fotokópiu štyroch strán neúplného
dokumentu nazvaného ako „Samostatná príloha č. 1 k Doplneniu č. 3 znaleckého posudku č. 85/2006

znalecký úkon č. 335/2007 - všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb“, z ktorej fotokópie nie je
zrejmé, k akému právnemu úkonu sa vzťahuje, v akom rozsahu, a teda pre aké účely bolo doplnenie
vypracované. Z uvedeného teda nevyplýva ani tá skutočnosť, že Doplnenie č. 3 znaleckého posudku
sa vzťahuje k právnemu úkonu zachytenému v notárskej zápisnici č. N 204/2007, NZ 221/74/2007 zo
06. 06. 2007, keď v obsahovej časti zápisnice uvedené Doplnenie č. 3 znaleckého posudku nie je

uvádzané, a na Doplnenie č. 3 notárska zápisnica osvedčujúca úkon vkladu, ani okrajovo neodkazuje.
Inú notársku zápisnicu osvedčujúcu úkon, ku ktorému by sa samostatná príloha č. 1 k Doplneniu
č. 3 znaleckého posudku č. 85/2006 vzťahovala, žalobkyňa súdu nepredložila. Predložené listinné
dôkazy, t. j. vyššie uvádzaná notárska zápisnica, odkazujúca na iné doplnenie znaleckého posudku,
než žalobkyňa v konaní predložila a fotokópie neúplného výňatku v rozsahu štyroch strán „Doplnenie

č. 3 k znaleckému posudku č. 85/2006“, nepreukazujú vklad žalobkyňou špecifikovaného hnuteľného
majetkudomajetkužalobkyne(akoprávnickejosoby),atedanepreukazujújejvlastníctvokoznačenému
elektrickému vedeniu. Uvedená skutočnosť vlastníctva žalobkyne ako subjektu zabezpečujúceho
distribúciu elektrickej energie ku konkrétnemu elektrickému vedeniu v konkrétnej obci v určitej časti
zároveň nie je notorietou. Bez právneho významu je pritom okolnosť, na ktorú poukázala žalobkyňa, keď

dôvodila, že k zvýšeniu základného imania v spoločnosti SSE, a. s. došlo v dôsledku zákonnej povinnosti
oddelenia činností súvisiacich s predajom elektrickej energie od jej distribúcie.
2.3. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel opätovnej žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania dňa
24. 05. 2022 za účelom predloženia listinných dôkazov, preukazujúcich jej aktívnu vecnú legitimáciu,uvedeným postupom nedošlo k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces. Procesným postupom
súduprvejinštanciebolžalobkynivytvorenýnielendostatočnýprocesnýpriestornapreukázaniežalobou
uplatňovaného nároku, ale aj priestor nad mieru mienenú ustanoveniami CSP. Keď v odvolacom konaní

žalobkyňa upúšťa od tvrdenia existencie vlastníckeho práva a svoj nárok odvodzuje od držby, ide o
zmenu tvrdených rozhodujúcich skutočností, vedúcu k inému hmotnoprávnemu základu, učinenú v
odvolacom konaní, ktorá je neprípustná. Pre odlišný skutkový základ, pre ktorý je potrebné odlišné
právne posúdenie, na skúmanie a zodpovedanie otázok ktorého (v danom prípade tvrdenej oprávnenej
držby) sa súd prvej inštancie nezameral, nakoľko na uvedené nemal žiadny zákonný dôvod, keďže

rámec pre zodpovedanie právnych otázok mal vymedzený žalobou a ide o nedovolenú novotu v
odvolacom konaní. Rovnako odvolací súd odmietol i argumentáciu žalobkyne s poukazom na
ustanovenie § 59 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, upravujúce nepeňažný vklad do spoločnosti a vklad
podniku a na ustanovenie § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, pojednávajúce o zmluve o predaji
podniku a § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka. Notárska zápisnica, ktorá mala byť prevodným úkonom
odkazuje na Doplnenie č. 2 znaleckého posudku a nie na Doplnenie č. 3, ktorý predložila žalobkyňa.

Taktiež vyvrátil záver, že súd prvej inštancie ustálil vlastnícke právo SSE, a. s.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP a navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý
rozsudok, vrátane rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dovolateľka namietala nedostatky odôvodnení rozhodnutí najmä v tom smere, že odvolací súd ani

súd prvej inštancie neprihliadli na jej námietky, že je aktívne vecne legitimovaná v tomto spore. Svoju
argumentáciu založila v prvom rade na spôsobe, akým sa odvolací súd vyporiadal s jej pripomienkou,
že je aktívne legitimovaná aj vtedy, ak sa nepreukáže vlastníctvo, nakoľko je oprávneným držiteľom
predmetného elektrického vedenia. Poukázala na skutočnosť, že ide iba o odlišné právne posúdenie a
žiadny nový argument. Skutočnosti, z ktorých vyplýva držba, uviedla už v konaní pred súdom prvej

inštancie. Právneho posúdenia sa netýka ani zásada koncentrácie konania. Súd prvej inštancie napokon
odmietol umožniť žalobkyni predložiť dôkaz, ktorý by preukazoval jej vlastníctvo. Taktiež aj vyhodnotenie
predložených dôkazov (najmä doplnenie znaleckého posudku) označila za rozporné s ich obsahom.
Dovolateľka uviedla, že konajúce súdy arbitrárne posúdili, že aktívne vecne legitimovaným subjektom
na uplatnenie náhrady škody je len vlastník veci a rovnako arbitrárne vyložili ustanovenia Obchodného

zákonníka, týkajúce sa vkladu časti podniku do základného imania.
4. Žalovaná 1/ sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom, spĺňajúcim podmienku
podľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné, a treba ho
považovať aj za opodstatnene podané.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné a podmienky prípustnosti
dovolania, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V preskúmavanej veci žalobkyňa

odôvodňovala prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto
posudzoval prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť z hľadísk uvedených v ustanovení § 420
CSP, t. j. najmä z hľadiska existencie vady, na ktorú poukazovala žalobkyňa, teda či súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,
ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo

zákonného,aleajzústavnoprávnehorámca.Podstatoutohtoprávajezabezpečiťfyzickýmaprávnickým
osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle §
420 písm. f) CSP je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu

z realizácie jej procesných oprávnení, a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/8/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Ide napr. o právo na verejné
prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnostistrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie
o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
Porušenie práva na spravodlivý proces zakladá aj nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu

vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým sú súd prvej inštancie a odvolací súd podľa § 455 CSP
viazaní.
9. V preskúmavanej veci predmetom dovolacieho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu o potvrdení rozsudku vydaného súdom prvej inštancie, týkajúceho sa uplatnených nárokov z titulu
škody na veci.

10. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie preukázateľne vychádzajúce z objektívneho postupu súdu
pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými
a právnymi otázkami týkajúcimi sa nároku, o ktorom rozsudkom rozhoduje a musí byť z neho zrejmé,
ako o prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil.
11. V rozsudku musí byť posúdený celý predmet konania v jeho komplexnosti, vo všetkých
problematických otázkach, ktoré sú súdnym konaním otvorené. Súd je v konaní povinný poukázať a

dostatočne sa zaoberať argumentami, ktoré žalovaný nárok podporujú, aj s tými, ktoré ho spochybňujú.
Aby rozsudok bol preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v opravnom konaní z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, súd sa v ňom musí vysporiadať so
všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa predmetu konania a musí byť z neho zrejmé,
na základe akých dôvodov o prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a

ako vec právne posúdil.
12. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľka opodstatnene namietala nedostatočné
a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací súd v rozpore s
ustanovením § 387 ods. 3 CSP sa náležite nevysporiadal s relevantnými námietkami uplatnenými
žalobkyňou v odvolacom konaní, týkajúcimi sa nesprávneho posúdenia zákonných predpokladov vzniku

zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody
v súvislosti s poškodením veci.
13. Formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 393
CSP. Popri tejto všeobecnej úprave umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu použiť
tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné
stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ
sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu

je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Za podstatný je potrebné považovať taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s
prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v
spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok,

Komentár, Praha: C. H. Beck, 1296 s.).
14. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra
2018 zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 47/2018
je odvolací súd povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2

Civilného sporového poriadku. Podľa tohto rozhodnutia všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III.
ÚS 332/09). Ako v predmetnom náleze pokračuje ústavný súd: „ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade, ak sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade sa môže v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj
v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam
strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení
rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.“ Ústavný súd zároveň konštatoval, že
absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom
rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebezakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, i práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
15. Krajský súd v predmetnej veci vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie,

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že na základe
vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne. Súd
(prvej inštancie) dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

15.1.Dovolateľkanamietalaprotizáveromotom,ženiejeaktívnevecnelegitimovanánapodaniežaloby,
pričom preukazovala svoje vlastnícke právo. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, že neboli
správne vyložené ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa vkladu časti podniku do základného
imania a neboli primerane použité ustanovenia zmluvy o predaji podniku. Rovnako jej súd prvej inštancie
neumožnil svoje vlastnícke právo doložiť ďalším dôkazom. Napokon poukázala, že jej právo na náhradu
škody patrí aj v prípade, ak by súd nemal jej vlastnícke právo za preukázané, a to z titulu oprávnenej

držby.
16. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd napriek výslovnému príkazu obsiahnutému
v § 387 ods. 3 CSP, aby sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní,
sa s takýmito tvrdeniami uvedenými žalobkyňou ako odvolateľkou v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysporiadal nedostatočne. Žalobkyňa pritom v podanom odvolaní uviedla podstatné tvrdenia týkajúce

sa skutočnosti, že jej náhrada škody patrí, aj keby nebolo preukázané jej vlastnícke právo z titulu
oprávnenej držby, ktorá podľa jej názoru nebola sporná. Odvolanie otvorilo otázky spôsobilé spochybniť
argumentáciu, ktorú si osvojil súd prvej inštancie.
16.1. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ v odvolacom konaní žalovaná 1/ upúšťa od tvrdenia existencie
vlastníckeho práva, nakoľko uvedenú otázku nedostatočne preukazuje ňou predloženými dôkazmi, a

svoj nárok odvodzuje od ňou konštatovanej držby, ide o zmenu tvrdených rozhodujúcich skutočností,
vedúcu k inému hmotnoprávnemu základu, učinenú v odvolacom konaní, ktorá je v zmysle ustanovení
Civilného sporového poriadku neprípustná. Uvedené totiž predstavuje odlišný skutkový základ, pre
ktorý je potrebné odlišné právne posúdenie, na skúmanie a zodpovedanie otázok ktorého (v danom
prípade tvrdenej oprávnenej držby) sa súd prvej inštancie nezameral, nakoľko na uvedené nemal žiadny

zákonný dôvod, keďže rámec pre zodpovedanie právnych otázok mal vymedzený žalobou žalobkyne.
Argumentácia žalobkyne uplatnená v odvolaní o existencii (minimálne) držby žalobkyne popísanej
hnuteľnej veci v prípade, ak súd dospeje k záveru o nepreukázaní vlastníctva, predstavuje prostriedok
procesného útoku, ktorý žalobkyňa neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie a je tak nedovolenou
novotouvodvolacomkonaní,keďženespĺňaanijedenpredpokladnovotyvodvolacomkonaníprípustnej

(dovolenej).
16.2. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver o tom, že poukázanie
žalobkyne, že jej náhrada škody patrí aj z titulu oprávnenej držby, predstavuje odlišný skutkový základ,
nie je správny. Nejde ani o tzv. neprípustnú novotu.
16.3. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom nemožno použiť, pokiaľ nespadajú pod výnimky stanovené
v tomto ustanovení. Kritériám prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany zodpovedajú
procesné úkony strán sporu demonštratívne uvedené v § 149:
- skutkové tvrdenia (§ 149 a § 150) a popretie skutkových tvrdení protistrany (§ 149 a § 151) vyžadujú
od súdu prijatie potrebných procesných opatrení pre správne vedenie sporu (tzv. management sporu).

Na ich základe súd posúdi, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná, a ktoré nie. Predloženie nového skutkového
tvrdenia až potom, čo už bol určitý dôkaz ohľadom súvisiaceho skutkového tvrdenia vykonaný, môže
spôsobiť, že je potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať,
- návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149) vyžadujú, aby súd prijal procesné opatrenia, ktoré sú pre
predmetnýdôkazpotrebné(napr.vytýčenieďalšiehopojednávania,nariadenieznaleckéhodokazovania,

výzva, aby určitá osoba predložila listinu a pod.),
- námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov (§ 149) môžu smerovať k tomu, aby súd vykonal
určitéopatreniapredvykonanímalebovpriebehuvykonaniadôkazu (napr.námietkakformuláciiotázok,
ktoré majú byť položené znalcovi, alebo námietka vierohodnosti svedka). Námietka predložená až po
vykonaní dôkazu môže mať za následok potrebu dôkaz zopakovať,

- hmotnoprávne námietky (§ 149 a § 152) sú zvyčajne založené na určitých skutkových tvrdeniach.
Vyžadujú preto prijatie obdobných procesných opatrení, ako je uvedené vyššie. (Nie je však vylúčené,
že hmotnoprávna námietka nie je založená na nových skutkových tvrdeniach, a teda vyhodnotenie, či
je dôvodná, vyplýva už z právneho posúdenia veci bez toho, aby sa od súdu vyžadoval ďalší procesnýúkon pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Aj v takom prípade sa však na hmotnoprávnu
námietku vzťahujú ustanovenia o koncentrácii konania a neúplnej apelácii).
16.4. Z procesných úkonov v § 149 výslovne neuvedených možno ako prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany klasifikovať (na základe uvedeného pozitívneho a negatívneho kritéria):
- v zásade každý návrh alebo žiadosť na vykonanie určitého procesného úkonu súdu v súvislosti s
dokazovaním,
- námietky nedostatku procesných podmienok a námietky nesprávneho procesného postupu (námietky
procesnej vady), ak obsahujú tvrdenia, ktoré vyžadujú vykonanie dôkazov na preukázanie namietaného

nedostatku procesných podmienok alebo namietanej procesnej vady (dôkazov na zistenie dôvodnosti
námietky). Interpretácia, že námietka nedostatku procesných podmienok alebo námietka procesnej
vady (resp. časť týchto procesných úkonov) je za určitých okolností prostriedkom procesného útoku
a prostriedkom procesnej obrany, vyplýva aj z gramatického výkladu § 366. Pokiaľ môže súd
vyhodnotiť námietku nedostatku procesných podmienok alebo námietku procesnej vady iba na základe
právneho posúdenia, bez potreby vykonať dokazovanie, nejde o prostriedok procesného útoku a

prostriedok procesnej obrany. (TOMAŠOVIČ, Marek. § 149 [Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek, Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, Praha: C. H.
Beck, 2016, s. 566-567, marg. č. 2.).
16.5. Právny názor, že existencia (minimálne) držby žalobkyne popísanej hnuteľnej veci, nenapĺňa

ani jedno z kritérií prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ako je uvedené v
predchádzajúcichodsekoch.Jetolenaplikáciaprávanaskutkovúpodstatuzistenúzoskutkovéhostavu,
je teda právnou kvalifikáciou, samotným právnym posúdením. Nemôže byť preto novotou v odvolacom
konaní. Naviac, nepredstavuje ani odlišný skutkový základ, keďže tvrdenia o tom, že žalobkyňa je
držiteľkou predmetného elektrického vedenia, vzhľadom aj na ňou uvádzané verejnoprávne predpisy

z oblasti energetiky, neboli spochybnené. Okolnosťou, či nepatrí žalobkyni náhrada škody aj z
titulu oprávnenej držby sa mal pri ustaľovaní skutkovej a právnej situácie sporu zaoberať už súd prvej
inštancie, aj bez ohľadu na argumentáciu sporových strán. Obsahom vlastníckeho práva je v zmysle
ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vec držať, teda pri preukazovaní vlastníctva je potrebné sa
preukazovaním držby zaoberať.

16.6. Povinnosťou odvolacieho súdu preto bolo sa s námietkou žalobkyne, že jej patrí predmetná
náhrada škody aj keby sa nepreukázalo jej vlastníctvo, a to už len z titulu držby, dostatočným spôsobom
vysporiadať. Spôsob, akým sa k právnemu názoru žalobkyne vyjadril odvolací súd nepostačuje.
Odvolací súd ani nijakým spôsobom neurčil, v čom sa mu právne posúdenie situácie ako oprávnenej
držby javí ako odlišný skutkový základ, aké ďalšie dokazovanie by bolo potrebné vykonať a podobne,

keď žalovaná 1/ ani jej držbu nespochybňovala.
16.7. Posúdenie veci krajským súdom sa tak neodrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní
všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok.
17. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavyvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyrovnalsovšetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý
proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,
určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

18. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd na záver dodáva, že uplatnený dovolací dôvod v
zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP bol dôvodný, lebo náležitým neodôvodnením napadnutého
rozhodnutia, nevysporiadaním sa s podstatnými námietkami žalobkyne v odvolacom konaní, došlo k
porušeniu procesných práv strany v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý
proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl.

46 ods. 1 ústavy.
19. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby
sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie
súdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,

4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).
20. Z uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 v spojení s § 450 CSP).21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.