Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 78P/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213374
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213374.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa v

konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: C.
B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom D. E. D. F., G. XX a otca: E. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D. F., G. XX, občan Slovenskej republiky, o návrhu na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ho budú
zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 150,- Eur vždy
do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 04.09.2024.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.09.2024 do 31.03.2025 v sume 1035,- Eur je
otec povinný splácať v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa
v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok,
keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

IV. Spôsob stretávania sa otca s maloletým A. neupravuje.

V. Ruší Uznesenie I. J. G. č. k. XXX XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o nariadení neodkladného
opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého A. návrhom doručeným súdu dňa 04.09.2024 žiadala, aby súd zveril maloletého

do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal plnením vyživovacej povinnosti, a to od podania návrhu. V
dôvodoch návrhu uviedla, že s otcom maloletej bývali v spoločnej domácnosti. Otec o maloletého nejaví
záujem. S matkou maloletého komunikoval deň pred pojednávaním s tým, že jej nadával a povedal
jej, že žiadne výživné neuvidí. Zastavil sa v ich domácnosti, keď bola vybrať lieky. Doma bola jej mama
s A. a K. a tvrdil, že jej mame odovzdal 300,-Eur. Žiadne peniaze jej však neodovzdal. (daná situácia
bola preverená dopytom na starú matku, ktorá potvrdila, že otec bol v domácnosti, no poprela, že by jej
odovzdal peniaze) Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. K., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Vo vzťahu k nemu je súdom určené výživné vo výške 80,- Eur. Otec K. si plní vyživovaciu povinnosť.
Naposledy otec zaplatil výživné vo februári 2024 vo výške 100,- Eur. Odvtedy ani neprišiel, ani sa o
mal. A. nezaujímal. Neplní si ani vyživovaciu povinnosť. S otcom dieťaťa nie je v kontakte okrem toho,
že jej telefonoval pred pojednávaním. Spolužitie s otcom ukončila v čase, keď mal A. asi 2 roky. Matkaďalej uviedla, že pracovala ako upratovačka, no musela zostať na PN, pretože dostala výpoveď. Hľadá
si novú prácu. Žije sama v byte spolu s deťmi. Nájomné spolu s energiami platí vo výške 160,- Eur Jej
mama žije asi o 2-3 byty ďalej, a to na jednej chodbe. Mama je dôchodkyňa. Pomáha jej s platením

potrebných vecí. Dúfam, že sa čím skôr zamestná a deti pôjdu do škôlky. K. aj A. pôjdu do škôlky od
septembra. Poberá prídavky na dve deti. Tento mesiac sa jej príjem bude skladať z výplaty, ktorá ešte
len má prísť. Príjem by mal byť asi vo výške XXX,- Eur + prídavky na A. deti a XX,- Eur výživné. Keď
pôjde do práce, tak o deti sa bude starať jej mama, dokým pôjdu do škôlky. A. je zdravý. Má plánované
očkovanie, nebude nič doplácať. Čo sa týka stretávania otca s A., otec o neho neprejavuje záujem a

keď aj v minulosti povedal, že príde, tak neprišiel. Momentálne nemá výhrady k stretávaniu A. s otcom,
avšak otec o A. aj tak nejaví záujem.

2. Otec k návrhu matky uviedol, že nežiada spôsob stretávania sa upraviť, vedia sa s matkou
mal. Dohodnúť. Momentálne nemá vytvorené podmienky na to, aby mohol maloletý u neho prespať.
Stretávanie bude prebiehať formou návštev v domácnosti matky, prípadne v rámci D. E. D. F., pričom

matka bude prítomná pri stretávaní zo začiatku. Otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti
matky súhlasil. Vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 70,- Eur a bude platiť škôlku. Kolízny
opatrovník poučil otca o výške poplatkov v MŠ, ktoré sú cca 80 Eur, teda výška vyživovacej povinnosti
v sume 150 - 160 Eur tomu zodpovedá. Uviedol, že pracuje len brigádne a nemá stabilný príjem. Zarobí
cca XXX,- Eur mesačne. Otec navrhol určiť výživné vo výške max. 100,- Eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane rodičov, ako aj maloletého A., zúčastnil sa na
informatívnom stretnutí rodičov, pričom poukázal na vyjadrenia samotného otca v rámci informatívneho
stretnutia, ktorý uviedol, že sa zaväzuje platiť výživné vo výške 70,- Eur a bude platiť mal. A. škôlku. Z
dôvodu,abymedzirodičminedochádzalokukonfliktnejkomunikácii,navrholurčiťvýživnétak,akosiotec

sám navrhol, teda vo výške 150,- Eur mesačne. Náklady na škôlku sú cca 35-40 Eur stravné a poplatok
za škôlku 25-30 Eur. Navrhuje, aby mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo
určené výživné vo výške 150 eur a spôsob stretávania sa nebol upravený, pretože matka v stretávaní
nebráni a aj stará mama potvrdila, že umožnila stretnutie A. s otcom.

4. Vo veci súd rozhodol v zmysle § 31 C.m.p. bez prítomnosti otca, pretože súd pokračuje v konaní, aj
keď sú účastníci nečinní. Otec požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, súdu dňa 10.03.2025
zaslal písomné ospravedlnenie a vyjadril súhlas, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Uviedol, že nesúhlasí s určením výšky výživného v sume 150,- Eur, nakoľko mu vznikli ďalšie výdavky,
a to 370,- Eur nájomné. Musí súdne požiadať o určenie otcovstva vo vzťahu k maloletému E. L., keďže

jeho matka sa zdržiava na neznámom mieste a nebolo možné určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením
na matrike. Nemá pravidelný príjem. Zamestnať sa nemôže kvôli exekúcii. Žiada, aby výživné bolo
ponechané vo výške 100,- Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením

otca, rodného listu dieťaťa, správy o šetrení pomerov, záznamov lustrácie sociálnej poisťovne, záznamu
o informatívnom stretnutí rodičov, obsahu spisov sp. zn. XXX/XX/XXXX a spisu vo vzťahu k mal. E. L.
a zistil tento skutkový stav veci:

6. Matka s maloletým A. a maloletým K. B., nar. XX.XX.XXXX (otec M. B., nar. XX.XX.XXXX) žije na

adreseG.XX,D.E.D.F..Matkažijesdeťmivjednoizbovommestskomnájomnombyte,nájomnúzmluvu
má na dobu určitú - na 1 rok. Aktuálne nemá partnera, v domácnosti žije sama. Domácnosť bola v čase
sociálneho šetrenia čistá, udržiavaná, vhodná pre maloleté deti. Maloleté deti majú v domácnosti matky
zabezpečené všetky svoje potreby, matka riadne zabezpečuje starostlivosť. V minulosti mala matka z
dôvoduodchodovzdomácnostimaloletéhoA.zverenéhoneodkladnýmopatrenímdonáhradnejosobnej

starostlivosti svojej matky K. B., nar. XX.XX.XXXX. Situácia v rodine sa stabilizovala. Pri sociálnom
šetrení bola prítomná aj stará matka K. B., ktorá potvrdila, že dcéra C. riadne zabezpečuje starostlivosť o
obidve deti. V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa E. H. nežije už viac ako 2 roky. Zdržiava sa niekde
v G., nevie presne uviesť kde. Žije s novou partnerkou, s ktorou sa túlajú a mali spolu údajne dieťa,
ktoré im bolo odňaté hneď po narodení. Matka uviedla, že pozná adresu kamarátov E. H., u ktorých sa

zdržiava a je to F. XX/X, G.. Na tejto adrese sa E. H. nezdržiava pravidelne, žije potulným spôsobom
života, jeho partnerka je nejaká "feťáčka". Podľa tvrdení matky údajne pracuje "načierno" a vykonáva
murárske práce.7. Matka uviedla, že na podanom návrhu na úpravu práv a povinností trvá, od narodenia dieťaťa jej
E. H. nikdy pravidelne neprispieval výživným na maloletého. Momentálne sú spolu v sporadickom
telefonickom kontakte. Maloletý A. otca pozná, oslovuje ho otec, už sa na neho prestal pýtať, pretože

s ním dlho nebol v kontakte. Keď ho príde otec navštíviť do domácnosti, nemá problém za ním ísť.
Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na obidve deti spolu vo výške XXX.- Eur mesačne. Na
maloletého K. jej otec M. B. prispieva výživným 80,- Eur mesačne. Matka uviedla, že mesačne uhrádza
80,- Eur nájomné, 50,- Eur elektrina, wifi a televízia 20,- Eur mesačne. S nákupom stravy, oblečenia pre
deti a liekov jej finančne a aj osobnou starostlivosťou pomáha jej matka K. B.. Spoločne sa stravujú, aj

nakupujú potraviny. Maloletý A. je zdravý, jeho detskou lekárkou je E. E.. Matka s ním má len bežné
výdavky, zatiaľ nenavštevuje materskú školu. Kolízny opatrovník sa taktiež pokúsil vykonať pohovor
s maloletým A., v domácom prostredí. Maloletý A. však na otázky kolízneho opatrovníka nereagoval,
iba sa usmieval, odmietal sa vyjadrovať k rodinným vzťahom. Jeho názor z tohto dôvodu nemohol byť
v konaní zistený. Sociálnym šetrením na uvedenej adrese otca E. H. bolo zistené, že otec sa v tejto
domácnosti nezdržiava, nepreberá tu ani písomnosti. Doporučená zásielka do vlastných rúk sa vrátila

ako nedoručená. S otcom dieťaťa nebol vykonaný ani informatívny pohovor z dôvodu neprevzatia pošty.
Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Vo vzťahu k maloletému E. L., nar. XX.XX.XXXX nemá súdom
určenú vyživovaciu povinnosť. Na jeho výživu prispieva sporadicky. Stará sa o neho jeho stará matka. E.
H. nie je uvedený v rodnom liste ako otec. Naďalej je dobrovoľne nezamestnaný, príležitostne brigáduje
na stavbách

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho
telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné
má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s jeho výchovou, štúdiom,
zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera
uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho

rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu,
ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, vychádza súd zo zásad
pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať
dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza
zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a
súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že

je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému A. z dôvodu, že v súčasnosti rodičia
spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, o ktorého sa výlučne stará matka maloletého,
pričom sa v súčasnosti ani nerealizuje stretávanie otca s maloletým. Keďže v starostlivosti matky neboli
zistené nedostatky a riadne vykonáva starostlivosť, bol maloletý A., a to aj s poukazom na vyjadrený
súhlas otca, zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Otec si

v súčasnosti vyživovaciu povinnosť neplní, napriek tomu, že mu plnenie vyživovacej povinnosti vo výške
100,-Eur mesačne bolo uložené nariadeným neodkladným opatrením. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťaťa osobne stará.
Otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezabezpečuje starostlivosť o maloletého a uviedol, že sa
nemôže riadne zamestnať kvôli voči nemu vedeným exekúciám. Pracuje brigádne a jeho priemerný čistý

mesačný príjem je sumu cca XXX,-XXX. Rodičia sa zhodli pri určovaní výživného v rozsahu 100,- Eur
a vo zvyšnej výške súd prihliadol na vyjadrenia otca pri informatívnom stretnutí, na opakovane uvedený
záväzok platiť maloletému škôlku, aktuálne výdavky na zabezpečenie potrieb, konfliktnú komunikáciu
medzi rodičmi, ako aj na skutočnosť, že matka v najbližšej dobe zostane bez príjmu.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp

potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za
určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa
ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z
dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z

ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd
pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý
by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec)
nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súduskúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním, pre ktoré sú voči nemu
vedené exekúcie, pripravuje objektívne o možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny

základných práv a slobôd majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným
dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa nechce riadne zamestnať, mohol zbaviť týmto spôsobom
vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o
rodine pri posudzovaní pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by

mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval, t. j. z príjmu cca 800 Eur - 1.000 Eur mesačne
(priemerný zárobok v stavebníctve). Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne
pracoval, nepracoval len brigádne a občasne, mohol dosiahnuť minimálne príjem, ktorý by mu umožnil
platiť výživné pre maloleté dieťa v súdom určenej výške s účinnosťou od podania návrhu. Súčasne je
potrebné poukázať aj na dobrovoľný záväzok otca platiť poplatky spojené so škôlkou, teda si je vedomý
svojho príjmu. Nie je možné sa však spoľahnúť na vyjadrenie otca, keďže si vyživovaciu povinnosť

neplní vôbec. Súčasne nie je možné ani ponechať starostlivosť o maloletého výlučne na matke. Ak otec
nevykonáva žiadnym spôsobom osobnú starostlivosť, mal by sa aspoň snažiť maloletého zabezpečiť
po finančnej stránke.

22. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.09.2024 do 31.03.2025 v

sume 1035,- Eur, ktorý je otec povinný splácať v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne spolu s bežným
výživnýmvždydo15.dňavmesiacikrukámmatkypočnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,podhrozbou
straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Súd otcovi povolil
splatenie nedoplatku v splátkach s poukazom na výšku nedoplatku a aktuálne pomery na strane otca.

23. Vzhľadom na to, že rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletým A., rozhodol súd o úprave
stretávania sa otca s maloletým tak, že ho ponechal na vzájomnej dohode rodičov bez zásahu zo strany
súdu. Otec by mal prejaviť záujem o svojho syna nielen formálne, ae aj v bežnom živote.

24. O zrušení nariadeného neodkladného opatrenia rozhodol súd v súlade s § 363 CMP, v zmysle

ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo
ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením I. J. G. č. k. XXX XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden
z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Účastníci, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, nemajú právo podať odvolanie proti tomuto
rozsudku.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku/ a
pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).