Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523201562
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7523201562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu

JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, Košice, IČO:
36 861 324 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO:
35724803,zastúpenémuRemediumLegal,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Prievozská2,IČO:53255739,
o určenie, že žalovanému nevzniklo právo na výkon záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. K3-20Csp/66/2023-197 zo dňa 5. septembra 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto
rozhodnutia zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu proti žalobcovi (II. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovanému nevzniklo právo na výkon
záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností

vedených na LV č. XXXX, k. ú. C., a to rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. reg.
„C“ č. 12/1 a č. 12/2, parc. reg. „C“ č 12/1, zast. plocha a nádvorie, o výmere 168 m2, parc. reg. „C“
č. 12/2, zast. plocha a nádvorie, o výmere 107m2, parc. reg. „C“ č. 12/3, zast. plocha a nádvorie,
o výmere 86 m2, parc. reg. „C“ č. 13, záhrada, o výmere 425 m2, parc. reg. „C“ č. 43, záhrada,
o výmere 306 m2, pričom na financovanie kúpy uvedených nehnuteľností uzatvoril dňa 6.12.2016
s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., zmluvu o
úvere na sumu 146.200,00 eur, zabezpečenú záložnou zmluvou pri mesačnej splátke úveru vo výške

615,00 eur. Z dôvodu prechodných finančných ťažkostí požiadal žalobca v januári 2022 právneho
predchodcu žalovaného o možnosť zníženia mesačnej splátky na sumu 500,00 eur po dobu troch
mesiacov, ktorej žiadosti bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného vyhovené. Počas tohto
obdobia právny predchodca žalovaného postúpil pohľadávku na žalovaného zmluvou zo dňa 7.3.2022.
Napriek ďalšiemu splácaniu záväzku žalobcom začal žalovaný vymáhať celú dlžnú sumu naraz, avšak
úver bol žalovanému poskytnutý na dlhé obdobie. Žalovaný následne pristúpil k dražbe nehnuteľnosti, ku
ktorej podľa žalobcu nemal právny dôvod, keďže právny predchodca žalovaného nevyhlásil predčasnú

splatnosť celého úveru. K žalobe pripojil výpis v LV č. XXXX, k. ú. C., prísľub poskytnutia medziúveru
k zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2016, záložnú zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti uzavretú
medzi D. D., A. E. a D. D., A. E. a právnym predchodcom žalovaného zo dňa 6.12.2016, odpoveď na
žiadosť od právneho predchodcu žalovaného zo dňa 26.1.2022, Oznámenie o postúpení pohľadávkyzo dňa 7.3.2022, výpisy z účtu žalobcu o úhrade mesačných splátok úveru, Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 7.6.2022.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: žalobca uzatvoril s právnym
predchodcom žalovaného za účelom kúpy nehnuteľnosti zmluvu o úvere na sumu 146.200,00 eur,
ktorý úver bol zabezpečený záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam. Z dôvodu, že žalobca úver dlhodobo
nepravidelne splácal, podaním zo dňa 29.11.2021 označeným ako výzva pred žiadosťou o okamžité
splatenie úveru, právny predchodca žalovaného vyzval žalobcu na uhradenie dlžných splátok do

16.12.2021 s tým, že ak k úhrade dlžných splátok nedôjde, môže zosplatniť celý dlh naraz. Podaním
zo dňa 27.12.2021 označeným ako žiadosť o okamžité splatenie úveru právny predchodca žalovaného
oznámil žalobcovi, že ku dňu 27.12.2021 došlo k okamžitému splateniu celého úveru, že dlžná suma
je vo výške 146.217,68 eur a súčasne žiadal žalobcu o úhradu celej dlžnej sumy. Z podania zo dňa
28.1.2022 označeného ako odpoveď na žiadosť právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi, že
súhlasí so splácaním mesačných splátok úveru vo výške 500,00 eur od 02/2022 do 04/2022, pričom po

uplynutí tohto obdobia dôjde k zvýšeniu mesačnej splátky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
7.3.2022 mal za zrejmé, že právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku voči nemu žalovanému.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust.§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, §

565, § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1, § 7 ods. 3,
4, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 1 ods. 2, 3 zákona č. 90/2016 Z.z.
o úveroch na bývanie, § 92 os. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je nedôvodná v celom rozsahu, preto žalobu zamietol. Predmetnú zmluvu o úvere na bývanie posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zmluvu o stavebnom úvere podľa

zákona o stavebnom sporení a súčasne ako zmluvu podľa zákona o úveroch na bývanie. Mal za
nesporne preukázané, že právny predchodca žalovaného a D. D., A. E. a D. D., A. E. uzavreli v zmysle
§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka záložnú zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti toho
času vo vlastníctve žalobcu, v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie návratnosti pohľadávky
zo zmluvy č. 3306620/79330 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom na sumu

146.200,00 eur. Súd prvej inštancie sa v nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že žalovanému nevzniklo
právo na výkon záložného práva k označeným nehnuteľnostiam z dôvodu, že právny predchodca
žalovaného úver neúčinne predčasne zosplatnil, keďže došlo k novácii záväzku a tiež z dôvodu, že
predčasné zosplatnenie úveru nebolo podľa názoru žalobcu účinne doručené, vysporiadal s uvedenými
tvrdeniami a dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k novácii záväzku. Mal za to, že právny

predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil dňa 27.12.2021 za splnenia zákonných podmienok podľa
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, že k zosplatneniu došlo výzvou - podaním
zo dňa 29.11.2021 označeným ako výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru, ktorú výzvu
považoval za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., a táto vyvolala zosplatnenie. O doručení výzvy
žalobcovi svedčí pripojená doručenka k tejto výzve. Žalobcovi následne bolo oznámené, že došlo k

zosplatneniu úveru podaním označeným ako žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.12.2021,
pričom k tejto výzve bola taktiež pripojená doručenka, ktorá svedčí, že sa toto oznámenie dostalo do
dispozičnej sféry žalobcu. Mal za zrejmé, že žalobca daný úver vyčerpal, tento splácal nepravidelne a
že bol pravidelne dlhodobo zo strany právneho predchodcu žalovaného (ako je zrejmé z predložených
výziev) upozorňovaný, že ak nebude riadne a včas splácať úver, dôjde k jeho zosplateniu, k čomu

napokon aj došlo a uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z predložených listinných dôkazov
žalovaným. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca požiadal o zníženie splátok, ktorej žiadosti
právny predchodca žalovaného vyhovel odpoveďou na žiadosť zo dňa 28.1.2022, avšak tejto žiadosti
vyhovelvčasepo účinnompredčasnomzosplateníúverudňa27.12.2021.Zobsahuuvedenejodpovede
mal pritom za zjavné, že táto dohoda platila dočasne a to na obdobie troch mesiacov od 02/2022

do 04/2022 a preto považoval za vylúčené, aby táto dohoda menila pôvodnú zmluvu, keďže nemala
takú formu ani náležitosti. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zjavné, že nemohlo ísť o nováciu
pôvodného záväzku, navyše v tom čase už bol úver účinne predčasne zosplatnený a preto mohol
právny predchodca žalovaného pohľadávku postúpiť na žalovaného. Podľa názoru súdu boli splnené
podmienky na postúpenie pohľadávky, ktorá skutočnosť v konaní ani nebola sporná, keďže žalobca

ani tieto skutočnosti nenamietal a súčasne mal za zrejmé, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o
postúpení pohľadávky (túto výzvu súd považoval taktiež za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách), keďže toto podanie žalobca sám pripojil k žalobe ako prílohu. V intenciách uvedených
skutočností považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, keďže nevzhliadol dôvod, na základe ktoréhoby žalovanému nevzniklo právo na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.
Námietku žalobcu týkajúcu sa koncentrácie konania predložených listinných dôkazov posúdil ako
nedôvodnú, nakoľko šlo o listinné dôkazy predložené žalovaným na základe výzvy súdu a zároveň

doplnil,žepočasceléhokonaniasažalobcasnažilpresunúťzabezpečovanielistinnýchdôkazovnasúda
žalovaného, pričom on sám z vlastnej iniciatívy nepredložil ani len zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 263 ods. 1 CSP,
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému, ako v celom rozsahu

úspešnej strane sporu, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Priestor na aplikáciu ust. § 257
CSP v predmetnom konaní nevzhliadol.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol rozsudok zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie dôvodiac,
že v konaní uniesol dôkazné bremeno v preukázaní určenia, že žalovanému nevzniklo právo
na výkon záložného práva, nakoľko právny predchodca žalovaného dňa 28.1.2022 vyhovel jeho
žiadosti o zníženie splátok úveru, čím podľa neho došlo k úplnej novácii záväzku voči spoločnosti
právneho predchodcu žalovaného a revokovaniu žiadosti o okamžité splatenie úveru z 27.12.2021.

Opätovne apeloval na skutočnosť, že uvedená žiadosť o okamžité splatenie úveru z 27.12.2021
mu nebola doručená. Podľa žalobcu zosplatnenie úveru bolo v celom rozsahu nahradené ďalším
pokračovaním v splátkovom uhrádzaní úveru a preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by
predčasné splatenie úveru nebolo nahradené práve povolením uhrádzania dlhu v mesačných splátkach.
Záverom uviedol, že považuje za nedôvodné predloženie žiadosti zo dňa 27.12.2021 žalovaným ako

dôkazu v konaní len krátko pred vynesením rozsudku a to s poukazom na spotrebiteľský charakter
konania, postaveniu žalobcu ako slabšej strany a vzhľadom na koncentráciu konania, keďže sa jednalo
o novotu.

8. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny

a navrhuje ho preto potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s námietkou
žalobcu ohľadne novácie pôvodného záväzku, keďže podľa neho v konaní nebola preukázaná žiadna
dohoda spĺňajúca podmienky a náležitosti novácie záväzku. K námietke žalobcu ohľadom koncentrácie
konania uviedol, že všetky dôkazy boli ním predložené do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
a zároveň považuje tvrdenie žalobcu, že podanie zo dňa 27.12.2021, ktorým sa úver zosplatnil, bolo

predložené tesne pred vynesením rozsudku za nepravdivé, nakoľko žalobca uvedený dôkaz predložil
súdu dňa 3.6.2024 a súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 5.9.2024. Žalovaný zastáva názor, že nie
je možné mať pochybnosti o dodržaní sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácie konania.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.7.2025 o 10,25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

11. Žalobca podaným odvolaním uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.13. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP a neumožňujú prijať iné závery.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podstata odvolacích námietok žalobcu ako odvolateľa spočíva v tvrdení spochybňujúcom správnosť
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie argumentujúc opätovne tým, že žalovanému nevzniklo
právo na výkon záložného práva z dôvodu novácie záväzku, ku ktorej podľa žalobcu došlo povolením
splácania úveru v splátkach odpoveďou právneho predchodcu žalovaného zo dňa 28.1.2022, čím
žalovaný, resp. jeho právny predchodca revokoval svoju žiadosť o okamžité splatenie úveru, a teda

predčasné splatenie úveru bolo nahradené povolením splácania dlhu v mesačných splátkach.

16. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak
sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť

písomne.

17. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že nemožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že
odpoveď právneho predchodcu žalovaného na žiadosť žalobcu o zníženie splátok úveru, vykazovala
náležitosti dohody o nahradení záväzku (novácii) podľa § 570 OZ. Podstatou takejto dohody podľa § 570

OZ je, že vôľa strán záväzkového právneho vzťahu smeruje k nahradeniu doterajšieho záväzku novým,
pričom na platnosť dohody, ktorou by účastníci nahradili pôvodný záväzok novým, sa vzťahujú zároveň
ustanovenia § 34 a nasl,. OZ o právnych úkonoch. V prípade, kedy dochádza ku nahradeniu záväzku
novým, musí byť z takého právneho úkonu určiteľné, aký doterajší záväzok je nahrádzaný (dohoda
musí obsahovať zrušovaciu časť privatívnej novácie záväzku - rozsudok NS ČR 33 Cdo 327/2012).

Z odpovede právneho predchodcu žalovaného (čl. 22 spisu) nemožno vyvodiť, že by tento prejavil vôľu
nahradenia pôvodného záväzku novým, nakoľko schválenie žiadosti žalobcu právnym predchodcom
žalovaného bolo vymedzené zreteľne a to len súhlasom so splácaním mesačných splátok vo výške 500
eur počnúc mesiacom február 2022 do apríla 2022 s tým, že právny predchodca žalovaného zároveň
žalobcu upozornil, že predmetný splátkový kalendár je dočasný a po uplynutí stanoveného obdobia

(3 mesiacov) bude výška splátky zvýšená. Z uvedeného preto odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie správne právne uzavrel, že k novácii pôvodného záväzku žalobcu nedošlo. Z vykonaného
dokazovania nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, aby vôľou právneho predchodcu žalovaného (navyše
písomne prejavenom) bolo nahradiť doterajší – pôvodný záväzok žalobcu záväzkom novým. V odpovedi
z 28.1.2022 právny predchodca žalovaného len vyšiel v ústrety žalobcovi a po dobu 3 mesiacov mu

umožniluhrádzaťsplátkyvnižšejvýške,nepochybnesledujúccieľdomôcťsaitaksplateniaceléhoúveru
v čo najkratšom čase. V spise absentuje i žiadosť žalobcu z januára 2022, čo tiež obmedzuje možnosť
robiť závery o všetkých náležitostiach úkonu údajnej novácie. Vo výsledku teda žalobca (dôkazne)
nepreukázal existenciu dohody o privatívnej novácii.

18. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.12.2021 mu
nebola doručená. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje odvolací súd za zavádzajúce, nakoľko žalovaný
v konaní predložil súdu dôkaz, že žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.12.2021 bola žalobcovi
doručovaná doporučene do vlastných rúk na adresu trvalého bydliska, ktorú si žalobca v odbernej lehote
neprevzal a dňa 26.1.2022 bola zásielka vrátená právnemu predchodcovi žalovaného a teda nastala

v danom prípade fikcia doručenia. O uvedenom svedčí fotokópia doporučenej zásielky na čl. 38-39
spisu. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti, že výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru,
v ktorej právny predchodca žalovaného oznamoval žalobcovi, pre nesplatenie ktorej splátky pristúpil
k zosplatneniu úveru a vyzýval žalobcu na jej úhradu s upozornením na možnú sankciu vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru, bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 3.12.2021 (viď č.l. 175-176

súdneho spisu). Adresátovi úkonu – odvolateľovi teda bola poskytnutá a vytvorená možnosť oboznámiť
sa s prejavom vôle veriteľa.19. V rozsahu námietky žalobcu ohľadne koncentrácie konania a predloženia dôkazu (predloženie
žiadosti z 27.12.2021) v konaní údajne krátko pred vynesením rozsudku, odvolací súd nepovažuje
uvedenú námietku za dôvodnú, nakoľko žalovaný uvedený dôkaz na výzvu súdu predložil elektronicky

dňa 3.6.2024 (čl.151 až 156 spisu), pričom na pojednávaní dňa 4.6.2024 do zápisnice na pojednávaní
zástupca žalobcu uviedol, že dôkazy predložené žalovaným deň pred pojednávaním sú novými
skutočnosťami (vrátane žiadosti z 27.12.2021), z ktorého dôvodu súd prvej inštancie poskytol žalobcovi
možnosť vyjadriť sa k týmto predloženým dôkazom v lehote 15 dní od doručenia zápisnice právnemu
zástupcovi žalobcu. K uvedeným dôkazom sa právny zástupca žalobca vyjadril podaním zo dňa

13.6.2024. Následne na pojednávaní vytýčenom na deň 5.9.20204 žalobca, resp. jeho právny zástupca
ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Súd prvej inštancie na uvedenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu upustil od postupu v zmysle
ust. § 182 CSP, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok vo veci
samej. Z uvedeného postupu súdu prvej inštancie preto odvolací súd nemôže prijať záver, že by došlo
v konaní k porušeniu zásady koncentrácie konania a že by predloženie žiadosti z 27.12.2021 ako dôkazu

v konaní bolo možné vyhodnotiť ako novotu v konaní, ako to namieta žalobca, keďže s uvedeným
dôkazom sa žalobca mal možnosť oboznámiť, k tomuto dôkazu sa vyjadriť v dostatočnom predstihu
pred vyhlásením rozsudku vo veci samej a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol v konaní
zastúpený advokátom. Naviac žiadosť z 27.12.2021, predkladaná žalovaným do spisu 3.6.2024 sa už
v spise nachádzala i podstatne skôr (ako príloha podania žalovaného z 5.6.2023 – viď č.l. 38 súdneho

spisu).

20. Vzhľadom k všetkým vyššie uvádzaným skutočnostiam odvolací súd dospel k rovnakému záveru,
ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej, nakoľko v konaní nemal
za preukázané, že by žalovanému nevzniklo právo na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve žalobcu.

21. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi sa odvolacími námietkami nepodarilo
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).