Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010635
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010635.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mikluša a členov senátu
a senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla
2025 trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného voči
rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 5T/42/2024 zo dňa 14. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 5T/42/2024 zo dňa 14. mája 2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona
za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 26.10.2024 v obci Breziny, okres Zvolen pri potravinách sa svojej bývalej družke A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, s ktorou v minulosti žil v spoločnej domácnosti, opakovane vyhrážal so
slovami, že je obyčajná kurva, štetka a že ju zabije, vysmieval sa jej a povedal jej, že aj tak bude jeho,
čím vzbudil u poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za toto konanie ho Okresný súd vo Zvolene odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona za použitia

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojimi odvolaniami v zákonom stanovenej
lehote napadli jednak okresný prokurátor vo Zvolene, a to do výroku o výmere trestu, ako aj obžalovaný
A. B. sám rukou písaným podaním, ako aj cestou svojej ustanovenej obhajkyne a to nielen do výroku
o vine, ale aj do výroku o treste.

Okresný prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že pokiaľ okresný súd uznal obžalovaného vinným z

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona tak postupoval
správne a s takýmto postupom okresného súdu súhlasí. Nesúhlasí však s tým, aký trest za toto
protiprávne konanie bol obžalovanému A. B. okresným súdom uložený, tento trest považuje za
neprimerane mierny.

Poukazoval najmä na to, že obžalovaný A. B. už bol celkovo 11-krát odsúdený za rôznu trestnú činnosť,

pričom v minulosti sa okrem iného až celkovo 6-krát dopustil obdobnej trestnej činnosti ako v danom
prípade, pričom v posledných dvoch odsúdeniach išlo práve o špeciálnu recidívu, keď išlo o nebezpečnévyhrážanie práve voči poškodenej A. B.. Z uvedeného je podľa prokurátora zrejmé, že v prípade
posudzovaného skutku ide u obžalovaného o špeciálnu recidívu, obžalovaný už v minulosti viackrát
vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom je evidentné, že ani doterajšie odsúdenia nemali

na jeho osobu a správanie predpokladaný účinok a aj naďalej pokračuje v páchaní úmyselnej trestnej
činnosti a to navyše opakovane voči svojej bývalej družke A. B..

Preto okresný prokurátor poukázal na potrebu ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody vo vyššej výmere, najmä aj z toho dôvodu, že dňa 16.09.2024 bol prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody za skutok, ktorého sa dopustil voči poškodenej A. B. a danej trestnej činnosti, za
ktorú je teraz súdený sa dopustil už 26.10.2024, teda niečo viac ako mesiac po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody. Prokurátor zastáva preto názor, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov osobe, ktorá bola za taký trestný čin už v minulosti 6-krát právoplatne odsúdená, je
neprimerane mierne, uložená výmera trestu jasne nereflektuje účel represívnej funkcie takéhoto trestu
naviac, keď ešte aj obžalovaný má v registri priestupkov ďalších 9 záznamov, z toho 6 za priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu.

Navrhol, preto aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o to treste zrušil a obžalovanému A. B.
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením na výkon trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania za obžalovaného uviedla, že sa obžalovaný
nemôže stotožniť so zistením skutkového stavu, ako aj použitej právnej kvalifikácie a potom aj druhom
trestu, ktorý bol obžalovanému uložený. Pripustila, že je pravdou, že okresný súd upravil skutkovú vetu,
na rozdiel od podanej obžaloby, avšak vzhľadom na vykonané dôkazy, ani takýto postup nepovažuje za

správny.Odzačiatkutrestnéhostíhaniapopieralspáchanieskutku,prektorýbolneoprávneneodsúdený,
poprel vyhrážky poškodenej počas jej presunu pri aktivačných prácach a v tomto smere poukázal
najmä na výpoveď svojho brata E. B., ktorý naopak uviedol, že poškodená ho vedome kontaktovala a
vyhľadávala. Dodal, že sa podrobne vyjadroval k stretnutiam s poškodenou pri obchode v Brezinách a
uviedol, že žiadne vyhrážky na jej adresu nepoužil, pričom v tomto smere odkázal aj na výpovede svedka

A. F. a svedka G. H., ktorí potvrdili, že medzi obžalovaným a poškodenou prebehla len jednoduchá
komunikácia bez vyhrážok voči poškodenej.

Výpoveď poškodenej A. B. nepovažuje za vierohodnú lebo, podľa jeho názoru, vypovedala len z pomsty
a z toho dôvodu, že s ňou odmietol obnoviť spolužitie. V tomto smere teda ani výpoveď svedka A. I.

nepovažuje za hodnovernú. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalkyne F. I., tak podľa názoru obhajkyne
uvedenom v odvolaní za obžalovaného je zrejmé, že výpoveď poškodenej je síce viac menej vierohodná
ako nie, ale tento znalecký posudok je len jedným z dôkazov a s konštatovaním znalkyne sa preto
nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stotožniť. Súd sa preto, podľa názoru obhajoby,
dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pri hodnotení osoby

obžalovanéhokonštatovallenjehokriminálnuminulosť,alenevyhodnotiljehosprávanievovýkonetrestu
odňatia slobody, kde vždy riadne pracoval a k pracovnej povinnosti zodpovedne pristupoval. Samotná
poškodená požívala a požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, preto je toho názoru, že okresný
súd nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy, nesprávne ho uznal vinným a preto navrhol v odvolaní, aby
bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie

s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.

Obhajkyňa obžalovaného následne po tom, čo jej bolo doručené aj odvolanie okresného prokurátora,
sa aj k tomuto odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila, kde za obžalovaného uviedla, že odvolanie
okresného prokurátora nepovažuje za dôvodné, prokurátor poukazuje len na trestnú minulosť

obžalovaného. S takýmto postupom prokurátora nesúhlasí, v celom rozsahu sa odvolávala na svoje
odvolanie voči napadnutému rozsudku, kde popiera spáchanie skutku a je toho názoru, že vina
obžalovaného zo spáchaného skutku musí byť jednoznačne preukázaná a podľa neho to bola práve
poškodená, ktorá ho preukázateľne vyhľadávala a kontaktovala v snahe o zblíženie, pričom pri stretnutí
pred obchodom v obci C. došlo k úplne náhodnému stretnutiu, on popiera spáchanie skutku ako je

uvedenývobžalobealensamotnákriminálnaminulosťniejedostatočnýmhodnotenímosobypáchateľa.Keďže sú potom pochybnosti o správnosti skutkových zistení a aj o výmere trestu, ktorý je podľa
obžalovaného neprimerane prísny navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

Ešte pred tým ako vo veci vykonal krajský súd verejné zasadnutie o odvolaniach tak obžalovaného,
ako aj prokurátora, sám obžalovaný rukou písaným podaním sa vyjadril ku skutku priamo na krajský
súd, kde v písomných dôvodoch uviedol, že sa trestnej činnosti nedopustil, poškodená si to všetko na
neho vymyslela, taktiež aj svedok A. I., ktorý je momentálne vo výkone trestu, nevypovedal pravdu,

má za to, že A. I. mu chce vrátiť len to, že naňho svedčil v predchádzajúcom konaní. Čo sa týka jeho
predchádzajúcich odsúdení on sa vždy ku každému skutku priznal a nepopieral spáchanie skutku a tak
teraz, keď sa ničoho nedopustil, tak sa nemôže ani priznať. Preto navrhol, aby krajský súd podrobne
preskúmal všetky vykonané dôkazy a aby vo veci spravodlivo rozhodol.

Na podklade týchto odvolaní potom krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa

riadne a včas dostavil jednak obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou, jednak jeho obhajkyňa, ako
aj prokurátorka krajskej prokuratúry.

Prokurátorka v konečnom návrhu na krajskom súde uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov
odvolania okresného prokurátora a vzhľadom na osobu obžalovaného navrhuje obžalovanému uložiť

prísnejší trest odňatia slobody, keď okresný súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a pokiaľ ide o
odvolanie obžalovaného, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla v konečnom návrhu, že sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odvolaním
ako aj dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené. Už to, že je skutok zlý svedčí aj o tom, že okresný súd

musel skutok upravovať, samotná poškodená v podstate celú situáciu navodila svojím konaním a z toho
dôvodu navrhla, aby ich odvolaniu bolo vyhovené a naopak, aby bolo odvolanie prokurátora súlade s
ich vyjadrením zamietnuté.

Obžalovaný v konečnom návrhu len stručne uviedol, že súhlasí s tým, čo v konečnom návrhu uviedla

jeho obhajkyňa.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
podali odvolatelia odvolanie, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania, avšak dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného A. B.,
jeho obhajkyne, ako aj prokurátora Okresnej prokuratúry vo Zvolene nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, správne do konania

pribral ešte aj znalkyňu na vyšetrenie duševného stavu a pravdivosti tvrdení poškodenej A. B. a urobil
tak preto, aby mu tieto skutočnosti umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., ako
aj následne potom tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené
alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, najmä tých, ktoré
si vzájomne odporovali.

Krajský súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s
obhajobou obžalovaného A. B., o tom, že sa voči poškodenej A. B. nedopustil žiadnej trestnej činnosti,
prečo neuveril jeho obrane, že sa tak nestalo a prečo potom aj obžalovanému za takto uznanú vinu uložil
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Aj krajský súd sa na tomto mieste musí prikloniť k hodnoteniu dôkazov okresným súdom, je nepochybné
najmäzvýpovedepoškodenejA.B.,alenajmäajzoznaleckéhoposudkuznalkyneF.I.,ktoráažvkonaní
pred súdom vyšetrila duševný stav poškodenej, že táto poškodená vypovedá konzistentne, pravdivo aniet dôvodu, aby týmto jej výpovediam okresný súd neuveril. Tak ako to správne konštatoval okresný
súd poškodená už bola aj v iných konaniach ohrozovaná obžalovaným, ktorý krátko po tom, čo sa
vrátil z výkonu trestu, opätovne sa voči nej dopustil protiprávneho konania, a za takýchto okolností ani

krajský súd neuveril tvrdeniam svedkov a to E. B., brata obžalovaného, či svedka A. F. alebo G. H., čo
sú všetko príbuzní alebo kamaráti obžalovaného a ktorí samozrejme, že nebudú voči obžalovanému
vypovedať tak, aby ho usvedčovali zo spáchanej trestnej činnosti. Za takýchto okolností bol správny
postup okresného súdu, ak týmto tvrdeniam svedkov neuveril a za takýchto okolností rozhodol o tom,
že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku,

pretože toto zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania na viacerých hlavných pojednávaniach.
Aj podľa názoru krajského súdu je preto nepochybne jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. B. sa
inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na
chránenejosobe-blízkejosobe,keďžespoškodenouA.B.vpredchádzajúcomobdobížilakosdružkou,
a teda dopustil sa prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.

Zákonu zodpovedá aj trest, ktorý obžalovanému za túto trestnú činnosť okresný súd uložil a to trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pretože takýto trest, aj podľa názoru krajského
súdu, je dostatočný vzhľadom na to, že samotným konaním obžalovaného nenastal žiadny následok,
išlo z jeho strany len o slovné vyhrážanie sa bez toho, aby došlo k nejakej fyzickej ujme na zdraví u
poškodenej a preto aj krajský súd je toho názoru, že nie je potrebné obžalovanému ukladať prísnejší

trest odňatia slobody tak ako sa toho domáhal okresný prokurátor.

Je síce pravdou, že obžalovaný už bol 11-krát súdne trestaný z toho 6-krát pre obdobnú trestnú činnosť a
minimálne 2-krát za skutky, ktorých sa mal dopustiť voči poškodenej A. B., avšak všetky tieto tresty, ktoré
mu boli za tieto trestné činy ukladané vykonal a posledná trestná činnosť, aj podľa názoru krajského

súdu, nebola taká závažná, aby bolo na neho potrebné pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobneadostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,odvolacísúdnemá
o týchto dôvodoch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu

osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Keďže potom krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch
správny a zákonný musel ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. tak odvolanie obžalovaného,
či už podané cestou jeho ustanovenej obhajkyne alebo jeho rukou písané podanie, ako aj odvolanie

okresného prokurátora, zamietnuť.

Za takéhoto stavu preto tunajší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal krajský súd jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.