Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tov/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012039
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:8118012039.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXX, trestne stíhanému pre čin obžalobou právne posúdený ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. júna 2025

prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9. októbra 2023, sp. zn.
6Tv/1/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 9. októbra 2023, sp. zn. 6Tv/1/2018, bol obžalovaný A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 3 Pv 410/17/7707-67, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že „dňa 01.07.2017 v čase okolo 22.30 hod. v chodbe na prvom poschodí, vo
verejných priestoroch reštaurácie D., E. F. X/X, G., počas svadobnej hostiny,
po predchádzajúcom slovnom konflikte, pristúpil k osobe H. E., nar. XX.XX.XXXX, a začal ho päsťami

udieraťdooblastitváreajedenkrátdooblastibrady,vtomsamedzinichpostavilaI.B.,nar.XX.XX.XXXX,
ktoráobjalaH.E.,pričomA.B.junajmenej3krátudreldovlasatejčastihlavyanáslednestratilavedomie,
pričom H. E. pri napadnutí utrpel dvojitú zlomeninu sánky lokalizovanú obojstranne s posunom úlomkov
a tržnú ranu na brade s práceneschopnosťou 45 dní a I. B. utrpela otras mozgu ľahkého stupňa,
podvrtnutie v oblasti krčnej chrbtice a pomliaždenie chrbta
s práceneschopnosťou 10 dní“, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poškodený H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, J. a poškodená I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXXX/XXX, G., boli podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu
škody odkázaní na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní čo do výroku o vine a
treste. Obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať proti nemu odvolanie a nesúhlasil ani
s podaním odvolania oprávnenými osobami v jeho mene.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:„S rozhodnutím súdu sa nestotožňujem, keďže na základe dôkazov vykonaných tak v rámci prípravného
konania, ako aj na hlavných pojednávaniach bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný sa uvedeného
skutku dopustil.

Poukazujem na výpovede oboch poškodených, ktorí podrobne popísali akým spôsobom a na ktorú časť
tela bolo útočené a kto bol útočníkom. Taktiež z výpovede ostatných svedkov vyplýva ako útok prebiehal,
kde svedkovia podrobne popísali, kto čo videl a na základe týchto výpovedí je možné ustáliť záver, že to
bol práve obžalovaný, kto útočil a inej osobe spôsobil ujmu. Taktiež je potrebné poukázať aj na závery

znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, kde sa znalec vyjadril k možnému mechanizmu
vzniku zranení.

V danej veci bolo zabezpečených dostatok dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú
zo skutku a teda nebol dôvod obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd Prešov zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 Tv/1/2018 zo dňa 09.10.2023 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov
na nové konanie a rozhodnutie.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť

odvolaniu podriadeného prokurátora a navrhol rozhodnúť tak, že odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. rozhodne o vrátení veci okresnému
súdu. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v

podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku

okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.
Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor
namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci
a považoval ho za rozporné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., v dôsledku čoho podľa jeho záveru

napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Keďže konkrétne vecné námietky
prokurátora v dôvodoch odvolania smerovali len voči správnosti zistenia skutkového stavu okresným
súdom, podľa názoru odvolacieho súdu prokurátorom formálne namietaná existencia chýb napadnutého
rozsudku aj v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. nemá oporu v konkrétnom obsahu dôvodov podaného
odvolania.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgányčinné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to,

v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. aj na základe

aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“
bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že stíhaný skutok spáchal obžalovaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu,
uvedenévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,naobsahktoréhotýmtoodvolacísúdpoukazujevzmysle

jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v
pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací
súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu

nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by
bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného
teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby
odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť skutkové závery
najmä z tvrdení poškodených, na ktoré v dôvodoch odvolania poukazuje). Takejto požiadavke však

odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť
postupu súdu prvého stupňa
pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc
udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať,
oktorékonkrétnedôkazymáoprieťskutkovýstavveciaakékonkrétnezáverymázvykonanýchdôkazov

vyvodiť). Odvolací súd môže upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie
doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými
pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal
prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia
okresného súdu, o ktorú oprel svoj výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, má úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel

k záveru o jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku obžalovaným, vyplývajú z
výsledkov vykonaného dokazovania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich
skutkových záverov postupoval v súlade aj s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred
úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže
nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti

druhého dôkazu (viď R 6/1970).

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jehonázoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky

a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil,
prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní
spáchania skutku obžalovaným. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom
pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil prokurátorom

v odvolaní namietanú existenciu vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora
po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.