Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203522
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123203522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. právne zastúpený: JUDr. Martina
Řeřichová PhD. advokátka s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065
042 proti žalovanej v 1/ rade: F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom I. XX, XXX XX
I., žalovanému v 2/ rade: J. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XX, XXX XX I.
právne zastúpení: Advokátska kancelária Marián Vojčík s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, 040 01 Košice,
IČO: 52 280 799, o určenie nehnuteľnosti patriacej do BSM, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/33/2023-418 zo dňa 14.11.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 17.04.2023 sa žalobkyňa domáhala určenia, že stavba - rodinný dom,
studňa, žumpa na pozemku p. č. A. XXX/XX, k.ú. I. (pôvodné p. č. A. XXX/XXX, k.ú. I.), na ktorú

K. L. I. dňa XX.XX.XXXX J. I. G. XX/XXX/XXXX M. stavebné povolenie v spojení s rozhodnutím o
povolení zmeny stavby pred jej dokončením vydaným K. L. I. dňa XX.XX.XXXX pod č. G. XXX/X/
XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. B. a žalovaného 2. J. G.. Pokiaľ ide o
strany sporu, žalobkyňa je bývalou manželkou žalovaného 2. a žalovaná 1. je matkou žalovaného 2.
a bývalou svokrou žalobkyne. V žalobe žalobkyňa uvádza, že počas trvania manželstva žalobkyňa a
žalovaný 2. začali s výstavbou rodinného domu. Projektovú dokumentáciu rodinného domu v roku 2015
vypracoval projektant N. N. M.. Jednalo sa o rodinný dom, ktorého výstavba sa realizovala v 3 etapách.

V roku 2016 sa začalo s výstavbou rodinného domu. V roku 2017 bola prvá časť rodinného domu aj
zastrešená. V roku 2018 táto časť rodinného domu už bola plne obývaná. Ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 2., dom postavený v 1. etape slúžil na plnohodnotné bývanie.
Žalovaný 2. už v čase rozvodového konania v roku 2018 býval v tomto dome v obci I. a rovnako ho
v tomto dome navštevoval spoločný syn žalobkyne a žalovaného 2. H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
mal vedomosti o výstavbe domu a jeho výlučnom užívaní zo strany žalovaného 2. Tomuto konaniu
predchádza konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 19C/76/2021 a ktoré bolo prerušené z dôvodu tohto konania. Zo zabezpečených
listinných dôkazov podľa žalobkyne vyplýva, že stavebníkom predmetného rodinného domu je žalovaná
1., ktorá je matkou žalovaného 2.2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom identifikovanom v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol tak, že cit.:

„I. Určuje, že stavba - rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom (studňa, žumpa) postavený na
pozemku parcelné č. A. O. XXX/XX, kat. územie I. (pôvodne parcelné č. A. P. XXX/XXX, kat. územie
I.), na ktorú K. I. - G. L. dňa XX.XX.XXXX J. I. G. XX/XXX/XXXX vydal stavebné povolenie v spojení s
Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením vydaným dňa XX.XX.XXXX J. I. G. XXX/X/
XXXX, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne A. B. a žalovaného 2. J. G..

II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka a § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku.

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo odôvodnil tak, že súd vo veci opakovane pojednával, vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov, strán sporu, listinami tvoriacimi súdny spis, pričom z vykonaných
dôkazov vyplynulo nasledujúce. V rámci procesného útoku žalobkyňa predložila mailovú komunikáciu
medzi ňou a žalovaným 2. (č.l. 5), z ktorej vyplýva, že dňa 09.07.2015 architekt N. N. M. preposlal

žalovanému 1. projektovú dokumentáciu stavby sporného domu s nasledujúcim textom: ,,Dobrý deň p.
G., po časových peripetiách Vám v prílohách posielam aktuálny návrh riešenia domu, dizajn - detaily
oplotenia aj fasády domu, záhrady a pod. doplníme po odsúhlasení základného riešenia hlavných časti
domu lebo je potrebné si nechať trochu čas na premyslenie všetkých podrobností. Z predloženého
riešenia ma zaujíma Váš názor na rozmery a priestorový koncept domu vrátane riešenia stavby

uvažovanej v 1. etape. Podrobnosti si prekonzultujeme telefonicky.“ Uvedené materiály žalovaný 2.
dňa 16.05.2016 preposlal žalobkyni. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný 2. dôvod preposlania týchto
materiálov dôveryhodne nevysvetlil, naopak pri vysvetleniach sa zamotával, keď raz tvrdil, že je možné,
že žalobkyňa sa dostala k jeho počítaču a preposlala si to sama a druhýkrát tvrdil, že to urobil
pravdepodobne z dôvodu, že žalobkyňa bola veľmi žiarlivá a on vedomý si toho, že bude musieť

k stavbe z dôvodu pomoci svojej matke (žalovanej 1.) dochádzať častejšie na Slovensko, chcel sa
vyhnúť výčitkám, že chodí za inými ženami. Ako už súd náznakom uviedol, v tejto časti vyjadrenia
žalovaného 2. považuje za nedôveryhodné, pretože správa s prílohami preposlaná žalovaným 2.
žalobkyni, obsahuje text ,,Send from my iphone“ čo znamená, že nebola preposlaná z počítača, ale
bola preposlaná prostredníctvom mobilného telefónu. Ďalej sa v rámci hodnotenia tohto dôkazu s

ohľadom na elementárnu logiku súdu javí ako nedôveryhodné, že v prípade „skutočne“ nefunkčného
manželstva, tak ako to tvrdí žalovaný 2. by mu záležalo na názore žalobkyne, kde sa zdržiava príp.,
ak by to aj súd hypoteticky pripustil, tak stačilo jednoducho oznámiť, že jeho matka - žalovaná 1. ide
na Slovensku stavať dom za jeho pomoci a nebolo potrebné preposielať celú projektovú dokumentáciu.
Zároveň súd nevylučuje, že ak by rodinný dom stavala jeho matka, aby jej nebol účastný formou

manuálnej alebo odbornej pomoci, avšak zdá sa mu zvláštne, že architekt nežiada žalovaného 2. o
zistenie názoru na rozmery a priestorový koncept domu jeho matku - žalovanú 1. hoci prostredníctvom
žalovaného 2., ale o uvedené žiada priamo žalovaného 2. z čoho sa dá dedukovať, že je to žalovaný 2.,
ktorý má záujem na rozmeroch a priestorovom koncepte domu, tak aby vyhovoval jeho požiadavkám,
čo svedčí o tom, že vlastníkom v občianskoprávnom zmysle mal byť on spolu s vtedajšou svojou

manželkou - žalobkyňou. Rovnako preposlanie celej dokumentácie žalovaným 2. žalobkyni dáva za
pravdu jej tvrdeniu, že jej to bolo preposlané s osobným komentárom, aby jej ukázal a preukázal akú
haciendu im ide stavať v domovine, teda na G.. V spise sa ďalej nachádzajú rôzne dokumenty týkajúce
sa stavebného konania (č.l. 8 -35), z ktorých vyplýva, že stavebníkom sporného rodinného domu je
uvádzaná žalovaná 1. Nachádzajú sa tam tiež fotky, na ktorých sú zobrazení vtedy manželia G. so svojim

synom na stavbe sporného rodinného domu. V rámci hodnotenia týchto dôkazov súd uvádza, že pokiaľ
by toto mal byť podľa žalovaných rozhodujúci dôkaz v prospech vlastníctva žalovanej 1., tak s takýmto
hodnotením nesúhlasí a vychádza z reálií bežného života, že by bolo obťažné pre stavebníka (ktorý
je pojmom stavebného konania a bez ďalšieho neznamená občianskoprávneho vlastníka) stavanej
nehnuteľnosti zúčastňovať sa všetkých aktivít v rámci stavebného konania osobne, keď v uvedenej

dobe jeho bydliskom a teda strediskom jeho záujmov bolo F.. Preto bol len logický krok označiť ako
stavebníka osobu blízku, ktorá pod svojim menom bude uvedené náležitosti vykonávať a to o to viac,
že výstavba mala prebehnúť na pozemku v jej vlastníctve. Označenia ako stavebníka žalovaného 2.
by vyžadovalo úpravu jeho práva k pozemku (§ 58 ods.2 veta prvá Stavebného zákona - Stavebníkmusí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto
zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu). Žalobkyňa sa k predmetu konania
ďalej vyjadrila podaním zo dňa 06.11.2023 (č.l. 124 - 125), v ktorom uviedla, že dôrazne odmieta

vyjadrenia žalovaného 2., že ňou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé, zavádzajúce a fabulované s
cieľom obohatiť sa pri vyporiadaní BSM. Žalobkyňa uvádza, že podľa nej je v rozpore s akoukoľvek
elementárnou logikou, aby žalovaná 1. vo veku XX rokov začala stavať rodinný dom, do ktorého sa
do dnešného dňa nepresťahovala a ani nepresťahuje. Žalobkyňa má za to, že v rozpore s akoukoľvek
elementárnou logikou je aj tvrdenie žalovaného 2. o prenechaní rodinného domu žalovanej 1. jej synovi

s rodinou a presťahovanie sa žalovanej 1. do nového rodinného domu. Pokiaľ aj došlo k prevodu
vlastníckeho práva na iného syna žalovanej 1. považuje takýto prevod za špekulatívny s cieľom, aby
žalobkyňa bola ukrátená pri vyporiadaní BSM. V rámci príloh žalobkyňa predložila čestné prehlásenie
spoločného syna žalobkyne a žalovaného 2. H. G. (č.l. 126), v ktorom je uvedené ,, že dom o ktorý
sa súdia moji rodičia bol stavaný pre moju rodinu, kde sme mali po ukončení stavby spoločne bývať
ako rodina na G.. Dom sa začal stavať v roku 2016 “ K tomuto čestnému prehláseniu súd uvádza, že

v konaní na neho nemôže prihliadať z dôvodu nepreukázania jeho pravdivosti preto, že H. G. ako syn
žalobkyne a žalovaného 2. odmietol v konaní vypovedať, či už priamo pred konajúcim súdom alebo
prostredníctvom dožiadania anglického súdu a rovnako odmietol potvrdiť pravosť a pravdivosť tohto
čestného prehlásenia. K predmetu konania sa žalovaní vyjadrili ďalej podaním zo dňa 20.12.2023 (č.l.
138 -139), v ktorom uviedli, že nesúhlasia s tvrdením žalobkyne o rozpore s elementárnou logikou, aby

žalovaná 1. vo veku XX rokov stavala nový rodinný dom. Pokiaľ ide o predložené čestné prehlásenie
H. G., syna žalobkyne a žalovaného 2. toto žalovaní považujú za účelové a navrhujú jeho výsluch za
účelom odstránenia pochybnosti o vôli a pravdivosti tohto čestného prehlásenia. K tomuto čestnému
prehláseniu a k možnosti, či nemožnosti jeho potvrdenia výsluchom H. G. sa súd už vyjadril vyššie. K
predmetu konania sa žalobkyňa opätovne vyjadrila podaním zo dňa 09.02.2024 (č.l. 166 - 167), v ktorom

uviedla, že opakovane tvrdí, že spolu so žalovaným 2. začali s výstavbou rodinného domu v obci I. počas
trvania manželstva s tým, že do tohto rodinného domu sa po jeho dostavbe mali nasťahovať po trvalom
presťahovaní sa na G.. Žalovaný 2. sa správal a konal v záujme rodiny. Spolu riešili výstavbu rodinného
domu a plánovali návrat na G.. Oproti svojim predchádzajúcim tvrdeniam žalobkyňa uvádza, že pokiaľ
ide o finančnú stránku žalovanej 1. neboli preukázané žiadne doklady potvrdzujúce jej majetnosť v

rozsahu, ktorá by umožnila výstavbu novostavby. Súd vo veci pojednával dňa 11.03.2024 (č.l. 178 - 189).
Pokiaľ ide o preukaznosť finančných prostriedkov žalovanej 1. na stavbu rodinného domu bolo zo strany
žalovaných uvedené, že takého finančné dôkazy neexistujú vzhľadom na to, že žalovaná 1. nemala účet
v banke, ale mala finančné prostriedky doma. Vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v rozvodovom spise, kde
žalobkyňa mala odobriť v konaní o rozvod to, že 8 rokov spolu so žalovaným 2. nemali viesť spoločnú

domácnosť, nemali žiť intímne, žalobkyňa uviedla, že bol to jej prvý súdny proces v živote, komunikovala
emocionálne, nebola pripravená vidieť žalovaného 2. a preto sa všetky tvrdenia nezakladali na pravde
vrátane v tom, že by intímne po takú dlhú dobu spolu nežili. Vzhľadom na to, že je veriaca, verila, že
problémy s manželom teda žalovaným 2. sa nejako vyriešia, vrátia sa na G. a budú žiť ako rodina.
Žalovaný 2. stále uvádzal, že dom stavia pre nich vrátane ich syna z lásky a že im ide postaviť na G.

haciendu. Na tomto pojednávaní bolo oboznámené aj čestné prehlásenie osoby, ktorá sa volá B. Q., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá potvrdzovala, že je dlhoročnou priateľkou žalobkyne, s ktorou sa zoznámila pred 25
rokmi. Mala informáciu o tom, že žalobkyňa a žalovaný 2. ako manželia sa hodlajú vrátiť na Slovensko s
tým, že v rodnej obci žalovaného 2. mali pozemky od matky žalovaného 2., teda žalovanej 1. a niekedy v
roku 2015 resp. 2016 začali stavať rodinný dom. Žalobkyňa jej mala ukazovať projekt domu, jednalo sa o

rozsiahlu stavbu, ktorá mala prebiehať vo viacerých fázach. Po začatí výstavby jej žalobkyňa ukazovala
fotky domu a pri ich stretnutiach s nadšením rozprávala ako sa rodina teší na návrat na G.. Vo vzťahu k
čestnému vyhláseniu predloženého B. Q., nar. XX.XX.XXXX vyšlo najavo, že skutočnosti o manželstve
žalobkyne a žalovaného 2. vedela predovšetkým z rozprávania žalobkyne. Na tomto pojednávaní bol
zároveň oboznámený aj rozvodový spis s tým, že návrh na rozvod manželstva podal žalovaný 2. dňa

20.11.2017 a uvádzal, že so žalobkyňou sa spolužitie zmenilo od roku 2012, pribúdali medzi nimi hádky
a začala sa prejavovať vzájomná nevraživosť. Posledné 2 roky, čiže cca od roku 2015 majú oddelené
spálne a v roku 2017 už neviedli spoločnú domácnosť. Žalovaný 2. mal k žalobkyni stratiť akýkoľvek
citový vzťah a preto podáva návrh na rozvod. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že k príčinám rozvratu
sa bližšie vyjadrovať nechce ale, že spoločnú domácnosť nevedú 8 rokov, nebolo však uvedené čo

rozumie pojmom spoločná domácnosť. Ako svedkyňa bola vypočutá R. H. D., nar. XX.XX.XXXX a to za
prítomnosti prekladateľky z jazyka poľského. Z jej výsluchu vyplynulo, že so žalobkyňou sú dlhoročné
kamarátky, poznajú sa už 9 rokov a spoznali sa pri práci v S.. Pokiaľ ide o žalovaného 2. vie o ňom,
že je exmanželom žalobkyne, ale nepozná sa s ním osobne. Svedkyňa sa so žalobkyňou rozprávalao bežných, ale aj rodinných veciach. Žalobkyňa jej mala vravieť, že keď sa dom začal budovať, boli tu
plány o návrate celej rodiny na G.. Ako svedok bola vypočutá aj F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou
žalobkyne. Z jej výsluchu vyplynulo, že žalovaný 2. mal už dávno hovoriť, že nechce natrvalo žiť v F.,

ale že sa chce vybudovať na G., teda v rodnej krajine. Zároveň neurčitým spôsobom uviedla, že zhruba
10 rokov dozadu pociťovala, že manželstvo medzi jej dcérou, teda žalobkyňou a žalovaným 2. nie je v
poriadku. Na stavbe rodinného domu bola 2 - krát, pričom žiadnym spôsobom jej nebolo oznámené,
že tento dom stavajú svatovci a nie jej dcéra spolu so žalovaným 2. Žiadne iné relevantné skutočnosti z
výsluchu tejto svedkyne nevyplynuli. Ďalej ako svedkyňa bola vypočutá H. A., nar. XX.XX.XXXX, sestra

žalobkyne, ktorá uviedla, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 2. bolo bežným manželstvom s tým, že
tušila aj o nejakých problémoch, ale podrobnosti o nich, zistila až po rozvode manželstva. Na návšteve
u žalobkyne a žalovaného 2. v S. nebola, ale títo v roku 2016 boli na svadbe, keď svedkyňa vydávala
dcéru.Nasvadbepôsobiliakonormálnymanželskýpárazároveňvtomtorokuzačalistavaťspornýdom.
Žalobkyňa svedkyni ukazovala fotky a tešila sa, že sa vráti na G.. Iné pre konanie dôležité skutočnosti
z výsluchu svedkyne nevyplynuli. Žalovaní sa k predmetu konania opätovne vyjadrili podaním zo dňa

19.03.2024 (č.l. 198 - 199), v ktorom uviedli, že tvrdenia žalobkyne o spoločnej stavbe rodinného domu
sú iba fabuláciou. Fabuláciou je aj tvrdenie o tom, že žalovaný 2. žiadal úver od M. za účelom výstavby
domu. Rovnako majú za to, že nie je nelogické, že XX - ročná žalovaná 1. začala stavať rodinný dom a to
z dôvodu, že v rodinnom dome, v ktorom v súčasnosti žije, žije spolu 7 dospelých osôb, čo je neúnosné,
a preto sa rodičia žalovaného 2. dohodli, že za pomoci svojich synov si postavia nový rodinný dom, do

ktorého sa presťahujú. Následne do konania boli predložené rozhodnutia G. J. D. o výške dôchodkov
žalovanej 1. a jej manžela (č.l. 277 - 296), z ktorých pre konanie považuje súd za podstatný záver, že v
roku 2016, keď sa začalo so stavbou sporného rodinného domu bol dôchodok žalovanej 1. vo výške cca
311 eur/mesačne a dôchodok jej manžela vo výške cca 406 eur/mesačne, tzn. že spoločne mesačne
poberalisumucca717eur/mesačne.Ďalšiepojednávaniebolovykonanédňa16.05.2024(č.l.297-304).

Na tomto pojednávaní bola vypočutá žalovaná 1. Táto uviedla, že pokiaľ ide o jej majetkové pomery je
na invalidnom dôchodku zhruba od veku 50 rokov. Predtým pracovala v obchode ako predavačka s tým,
že v čase keď končila zamestnanie mohla priemerne zarábať okolo 3.000 Sk, čiže 100 eur. Pokiaľ ide o
stavbu sporného domu uviedla, že túto stavajú spoločne s jej manželom, pretože odkedy sa vzali šetrili,
manželnepil,takvždyjednavýplataišlanadomácnosťajednavýplatabolaodložená.Časom,keďzistili,

že majú úspory cca 45.000 eur vyhodnotili, že to bude na materiál na nový dom a tento sa bude stavať
svojpomocne za pomoci synov. Žalovaná 1. spolu s manželom majú spolu 4 synov. Na otázku ako teda
pri 4 synoch mohli si celý jeden plat odkladať, uviedla, že sa tak nedialo každý mesiac, ale odkladali vždy,
keď sa niečo zvýšilo. Sumu 45.000 eur mala odloženú doma. Pokiaľ ide o opis rodinného domu, ktorý
stavia, uviedla, že na prízemí domu má byť priestor na zabíjačku a je tam aj WC. Dom má mať podkrovie

ajednugaráž.ProjektstavbyrobilN.M.stým,žesynoviajejpovedaliakýmspôsobomsavdnešnejdobe
stavia a ona s tým súhlasila. Ďalej uviedla, že pod garážou má byť priestranná miestnosť a na boku sa
má nachádzať spálňa. Stavba domu mala doteraz stáť 80.000 eur a najstarší syn S. im pomohol sumou
20.000 eur. Myslela si, že dom bude postavený skôr, ale zvýšila sa cena materiálov, preto to muselo byť
pozastavené. Na otázku z čoho dnes financujú výstavbu, uviedla, že odloží každý mesiac 400 eur až

500 eur a z toho sa stavba stavia. Pokiaľ ide o bezprostredné financovanie stavby, peniaze dáva synom
a títo zabezpečujú jednotlivé potrebné veci. Žalovaná 1. zároveň potvrdila, že niekedy medzi rokmi 2010
až 2013 mal žalovaný 2. hovoriť, že chce postaviť dom na G. za účelom návratu rodiny a aj syna, ktorý
bol na Slovensku rád. Na pojednávaní bol ďalej ako svedok vypočutý N. N. M., ktorý vytvoril projektovú
dokumentáciu pre sporný rodinný dom. Svedok uviedol, že práce na projekte započal v roku 2015, keď

od žalovanej 1. obdŕžal určitý investičný zámer. Podrobná špecifikácia ako má dom vyzerať sa udiala v
septembri 2015, keď sa stretli v I. v starom dome žalovanej 1., kde boli prítomní aj jej synovia a preberali
sa tieto veci. Podľa svedka investorkou a pre neho rozhodnou bola žalovaná 1. Technické veci boli
preberané s jej synmi J. a B., ale rozhodné veci boli konzultované aj so žalovanou 1. Zároveň uviedol,
že projektovú dokumentáciu posielal na schválenie žalovanému 2., keďže tento sa pohyboval v Anglicku

v stavebníctve a teda ho považoval za profesionála. Rozpočet stavby ale skutočne iba veľmi orientačný
mal byť 100000 €. Tu súd poznamenáva, že v projektovej dokumentácii je uvedené 120000 €. Ďalej bol
akosvedokvypočutýB.G.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýjebratomžalovaného2.asynomžalovanej1.Pokiaľ
ide o manželstvo žalobkyne a žalovaného 2. k tomu neuviedol žiadne podstatné určité skutočnosti,
uviedol iba to, že podľa neho o tom, že manželstvo smeruje k rozvodu vedel posledných 10 až 12 rokov.

Zároveň na rozdiel od ostatných vo veci vypovedajúcich svedkov, ktorých výpovede sú uvedené vyššie
uviedol, že nemá informáciu o tom, žeby žalovaný 2. ako jeho brat sa spolu s rodinou chcel vrátiť na G.
a vybudovať dom. Pokiaľ ide o stavbu domu jeho matkou, teda žalovanou 1. pristúpilo sa k tomu preto,
že ich je v rodinnom dome 7 a dom nechcel stavať on pre seba, pretože pred 20 rokmi si zobral auto naleasing a teda sa už nechce vo svojom živote zadlžovať. Rovnako uviedol, že rodičia na financovanie
domu použili úspory, ktoré mali vo výške 45.000 eur. Hrubý materiál financuje žalovaná 1. a menšie veci
financuje on. Pokiaľ ide o ďalšie financovanie stavby svedok uviedol, že 10.000 až 12.000 eur vynaložil

na dom on s vidinou, že raz bude dediť a najstarší brat mal žalovanej 1. požičať sumu vo výške 20.000
eur. Pokiaľ ide o spolunažívanie v terajšom rodinnom dome žalovaná 1. má platiť len elektrinu a všetky
ostatné veci vrátane údržby financuje 20 rokov už on. Súd na tomto pojednávaní rovnako vypočul aj
N. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je manželom žalovanej 1. a otcom žalovaného 2. Svedok uviedol, že
niekedy pred rokom 2010 sa hovorilo, že syn sa chce spolu s rodinou vrátiť na Slovensko a vybudovať

sa v I.. Pokiaľ ide o opis rodinného domu, ktorý si má stavať spolu s manželkou žalovanou 1. uviedol, že
hore má byť izba, kúpeľňa a potom má byť v dome niečo také ako hosťovská izba, dole má byť kuchyňa
využívaná na zabíjačky. Rovnako uviedol nasporenú sumu 45.000 eur použitú na stavbe domu. Pokiaľ
ide o ďalšie financovanie, drobnosti kupuje syn B. a finančne im vypomohol syn S., ktorý im dal sumu
20.000 eur. Zo strany žalovaných bolo ďalej predložené finančné vysporiadanie predaja spoločného
domu žalobkyne a žalovaného 2. v S. s tým, že doklady sa nachádzajú na č. l. 310 až 313, avšak

skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre prejednávanú vec z tohto majetkového vyporiadania neplynú.
Žalobkyňa sa ku konaniu znovu vyjadrila podaním zo dňa 24.06.2024 (č.l. 326 - 327), v ktorom uviedla,
že predkladá ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to SMS komunikáciou s kamarátkou, so
synom H. a fotky z rodinných stretnutí preukazujúcich vzťah žalobkyne a žalovaného 2. ako manželov.
Žalobkyňa rovnako pripojila svoje vyjadrenie (č.l. 328 - 331) z dôvodu, že zatiaľ nemala podľa jej tvrdení

možnosť k veci sa rozsiahlejšie vyjadriť. K tomu súd uvádza poznámku, že zo strany strán sporu výsluch
žalobkyne nebol bezprostredne navrhovaný s uvedením skutočností, ktoré by sa ním mali zistiť. V tomto
vyjadrení vo vzťahu k veci uviedla, že pokiaľ ide o škridlu na streche, tá je veľmi drahá, a podobá sa na
tú, ktorú videli na H., kde chodili na dovolenku. Žalovaný 2. mal vždy vravieť, že na Slovensku postaví
takú haciendu, aké vídavali na H.. Pokiaľ ide o dve garáže, jeden garáž mal byť pre žalovaného 2. a

druhý pre ňu. Aj pred domom celé osadenie kvetináčov a palma pochádzajú z pred ich spoločného domu
v F.. Podľa jej názoru je dom dávno obývateľný a ich spoločný syn tam vždy chodí, keď je na G.. V
ďalšej časti svojho podania hodnotí jednotlivé dôkazy a to výsluch arch. N. M. a výsluch žalovanej 1. V
rámci príloh ďalej súdu predložila fotodokumentáciu, resp. vizualizáciu rodinného domu z 18.05.2016,
zároveň whatsup-ovú komunikáciu zo 04.12.2016, kde Evka zo T. píše žalobkyni: ,,Jééééééj, kde si

staviate svoje sídlo? Domovina je domovina, co? Držím palce, nech sa vám darí aj tam aj tu. Chlapcov
máš švárnych, ide z nich veľa sily a optimizmu a ty si krásna!“ (č. l. 332, 333). Ďalej predložila množstvo
fotiek, na ktorých je zobrazený, či už syn žalobkyne a žalovaného 2. alebo všetci traja ako rodina a
to napr. na svadbe, alebo pri iných rodinných udalostiach. Rovnako predložila SMS komunikáciu so
synom H. (č.l. 334) nasledujúceho znenia, kde syn H. píše žalobkyni: ,,Už mi idú odpadnúť ruky aké

ťažké hranoly.“ Odpoveď žalobkyne: ,,Ti verím môj zlatý, ale v skutočnosti sebe staviaš dom.“ Ďalej
žalobkyňapredložilafotkyzjúla2016,septembra2016,decembra2016,naktorýchsúzväčšažalobkyňa
a žalovaný 2., pričom pôsobia ako šťastný pár. Rovnaký pocit plynie aj z fotiek z apríla a júla 2017 a
rovnako aj z fotiek z augusta 2017, kde na týchto fotkách sú celá rodina, teda žalobkyňa, žalovaný 2. a
ich spoločný syn H., zabávajúc sa a pôsobiac ako dokonalá rodina. K týmto fotkám súd len v krátkosti

uvádza, že určitým spôsobom robia spornými vyjadrenia uvedené v rozvodovom konaní a robia ich
nedôveryhodnými, pretože súd by rozumel tomu, že sa žalobkyňa a žalovaný 2. budú tváriť spokojne
ako manželia na fotkách, na ktorých sú s inými osobami, ale nerozumie tomu, prečo by tak robili aj na
fotkách, kde sú sami, bez prítomnosti iných osôb a kde sa teda netrebalo pretvarovať a prečo by takéto
fotky vôbec boli robené. O rozpade manželstva nesvedčia napr. fotky z decembra 2016 zjavne urobené

na spoločnej dovolenke. Potom sa zdá dôveryhodné tvrdenie žalobkyne, že rozvod ju zaskočil. Nakoniec
žalobkyňa predložila aj správu od žalovaného 2. v znení: ,,Svojim spôsobom ťa nikdy nemôžem vymazať
zo života. Furt ťa mám rád, ber si to ako chceš. Sú momenty, že bez teba nemôžem žiť.“. Ide o správu z
28.02.2018 (č.l. 347), pričom táto správa zjavne odoslaná žalovaným 2. rovnako robí sporným z hľadiska
pravdivosti jeho tvrdenia v rozvodovom konaní a na tom nič nemení ani snaha o vysvetlenie, ktoré sa

venuje najmä vete ,,svojim spôsobom ťa nikdy nemôžem vymazať zo svojho života“, ktorý prezentuje
ako akýsi zvláštny pocit náklonnosti žalovaného 2. k žalobkyni, pričom však už zabúda na ďalší text
hovoriaci o tom, že ,,vždy ťa budem mať rád a sú momenty, že bez teba nemôžem byť.“ Rovnako
žalobkyňa súdu predložila fotografie stavby domu, z ktorých skutočne vyplýva, že je stavaný v akomsi
španielskom štýle s dvoma garážami, škridlovou strechou a mohutným vchodom s oblúkovým vstupom.

Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2024 súd vypočul svedkov R. a H., ktorí v podstatnom vypovedali
rovnako a ktorí uviedli, že cca v roku 2019 boli na návšteve v spornom rodinnom dome. Na návštevu ich
pozval žalovaný 2., ktorý ich týmto domom aj previedol, pričom obaja svedkovia zhodne tvrdili, že dom
má charakter španielskeho domu so zvláštnou kompozíciou, s mohutným schodišťom vo vnútri, dvomagarážami a prakticky už pre živobytie zariadeným podkrovím, pričom v garáži sa nachádzali 2 štvorkolky,
o ktorých svedok R. predpokladal, že patria žalovanému 2. a jeho synovi za účelom spoločných jázd.
Svedkyňa H. prezentovala svoj názor, že takýto veľký rodinný dom s prudkými schodmi jednoznačne

nepovažuje za vhodný pre staršie osoby, ktorým je nepochybne žalovaná 1. a jej manžel. Svedkovia
rovnako zhodne uviedli, že o rozvode žalovaného 2. a žalobkyne sa dozvedeli až pri tejto návšteve
s tým, že žalovaný 2. uvádzal, že dostavba domu si bude vyžadovať ešte veľké peniaze a zároveň,
že ten dom stavia pre rodinu. Žalovaný 2. neupresnil čo myslí pod pojmom rodina, ale vzhľadom na
prítomnosť dvoch štvorkoliek prezentovali názor, že tou rodinou, pre ktorú sa dom začal stavať bola

myslená žalobkyňa spolu so spoločným synom jej a žalovaného 2.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Vzhľadom na to, že vyhovenie žalobe by viedlo k vyriešeniu predbežnej otázky v rámci vyporiadania

BSM (ktorého stranou žalovaná 1. nie je) o tom, že jeho súčasťou je aj sporný rodinný dom, je na
požadovanom určení naliehavý právny záujem daný. V prejednávanej veci je zrejmé, že do rozvodu
manželstva žalobkyne a žalovaného 2. bola stavba sporného rodinného domu v štádiu hrubej stavby
vrátane strechy, keď ju už možno považovať za samostatnú vec z hľadiska občianskoprávneho a preto
môže byť aj predmetom súdneho konania. Spornou bola otázka, či sa dom začal stavať ako dom

žalobkyne a žalovaného 2. alebo ako dom žalovanej I. Na túto základnú otázku boli odpovede žalobkyne
ažalovaného2.diametrálneodlišnéaodpoveďnaňujepredmetomtohtokonania.Odpoveďnauvedenú
spornú otázku tak musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Dokazovanie je objektívnym právom
upravený postup občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Dokazovanie je postup, v rámci ktorého súd na základe

dôkazov navrhnutých stranami sporu rekonštruuje skutočnosti, ktorých účastníkom nebol, a ktoré sú
pre rozhodnutie podstatné. Dôkazom sa rozumie výsledok dokazovania docielený určitým dôkazným
prostriedkom. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V civilnom sporovom
procese v oblasti dokazovania je dôležitým pojmom pojem „miera dôkazu“. Miera dôkazu predstavuje
všeobecné a abstraktné právne pravidlo určujúce, kedy možno skutočnosť považovať za preukázanú.

Pre mieru dôkazu je tak podstatné vnútorné presvedčenie sudcu, ktoré však musí byť objektivizované
a odôvodnené, pričom odôvodnenie nesmie byť v rozpore s pravidlami logického myslenia, prírodnými
zákonmi a skúsenostnými poznatkami. K záveru uvedenému vo výroku rozsudku, tak súd dospel
okrem záverov už vyššie uvedených na základe nasledujúcich dôkazov, pravidiel logického myslenia a
skúsenostných poznatkov:

- preposlanie projektovej dokumentácie architektom žalovanému 2. za účelom premyslenia a získania
jeho názoru. Aj keď súd nevylučuje konzultáciu architekta so žalovaným 2. ako „stavbárom“ a
pomocníkom žalovanej 1. pri výstavbe, za logické by považoval preposlanie projektovej dokumentácie
za účelom vyjadrenia žalovaného 2. a zistenia názoru žalovanej 1. Z konania však nevyplynulo, žeby
predmetná projektová dokumentácia bola odsúhlasovaná aj žalovanou 1., pričom jej manžel je rovnako

„stavbárom“ a neznalosť charakteru vlastného domu žalovanej 1. (podľa súdu viažucej sa na to, že nejde
o jej dom) vyplýva aj z neschopnosti jeho opisu, čo bude uvedené ďalej,
-nebolovyvrátenétvrdenieotom,žežalovaný2.projektovúdokumentáciupreposlalžalobkynizdôvodu,
že ide o ich spoločný dom. Tvrdenia žalovaného 2. o dôvodoch tohto preposlania sa rôznili a z dôvodov
uvedených aj pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov sa súdu javia ako nedôveryhodné,

- znalosť svedkov o vôli žalobkyne a žalovaného 2. vrátiť sa z Anglicka za účelom spolužitia v spoločnom
dome, pričom žalovaná 1. s manželom túto vôľu prezentovali za zaniknutú ešte pred začiatkom výstavby
sporného domu. Svedok B. G., ktorý prezentoval najviac kritický pohľad na žalobkyňu však o tejto vôli a
to v akomkoľvek čase spolužitia žalobkyne a žalovaného 2. vedomosť ani nepotvrdil. Výpoveď žalovanej
2. a jej manžela v tejto otázke súd hodnotí ako nedôveryhodnú z dôvodov uvedených nižšie,

- sms komunikácia žalobkyne s kamarátkou a synom, z ktorej vyplýva jej presvedčenie o stavbe domu
ako súčasti BSM, pričom táto komunikácia pochádza z času pred rozvodom manželstva. Komunikácia
s kamarátkou dáva za pravdu tvrdeniu svedkov o vôli rodiny G. vrátiť sa z F. B. G. a vzhľadom na čas
komunikácie robí nedôveryhodným tvrdenia žalovanej 1., jej manžela a ich syna B.. Rovnako pozn. vkomunikácii so synom H., že „dom stavia pre seba“, podľa súdu smeruje k tomu, že mu raz bude patriť
ako dedičovi po svojich rodičoch a nemôže byť myslená ako dedičovi po starých rodičoch, po ktorých
sú dedičmi ich 4 synovia,

- nelogickosť stavby domu rodičmi žalovaného 2. v ich veku a to aj vzhľadom na charakter domu plynúci
z projektovej dokumentácie, fotiek a opisu svedkami R. a H.. Logickému mysleniu totiž zodpovedá
skôr záver o stavbe nového domu pre „mladých“, teda pre syna B. s rodinou, prípadne o stavbe domu
finančne menej náročného, bezbariérového a bez schodiska. Súd by tiež očakával, že vzhľadom na
vek žalovanej 1. a jej manžela tu bude projekt domu s cenou umožňujúcou ho postaviť čo najskôr za

účelom jeho obývania uvedenými osobami. Nelogickosť stavby domu žalovanou 1. a jej manželom je
naviac podporovaná nedostatkom finančných prostriedkov (min. náklad uvedený v projekte 120000 €)
a nedôveryhodnosťou tvrdenia o usporených 45000 € vzhľadom na príjem žalovanej 1. pri konci jej
pracovnej činnosti (okolo 100 € mesačne a ďalej invalidný dôchodok). Rovnako príjem 715 € mesačne
ako dôchodok spoločne pre žalovanú 1. a jej manžela v roku 2016 nemohol byť zdrojom optimizmu pre
finančné zvládnutie stavby domu. Nedôveryhodné sa zdá aj tvrdenie o úsporách vzhľadom na príjem

skôr uvedený a pri výchove 4 synov. Rovnako všetky finančné operácie, či už úspory, platby za materiál
a práce a pod. mali byť vykonávané hotovostne, teda bez možnosti ich overenia. Taktiež rozporuplné boli
výpovede o sume 20000 €, ktorá im raz bola daná a raz požičaná, čo je podstatný rozdiel. Naviac podľa
vyjadrenia k žalobe synovia žalovanej 1. pomáhali iba prácou a nie finančne, čo sa ukázalo nepravdivé,
keďže jej mala byť poskytnutá suma 20000 € (či už ako dar alebo ako pôžička) a syn B. G. uviedol, že

„drobnosti na stavbu“ ho už stáli cca 10000€ - 12000 €. Je tak logický ďalší záver, že žalovaný 2. mal
vzhľadom k svojmu veku a podnikateľskej činnosti nepomerne lepšie podmienky pre zaistenie financií
na stavbu domu ako žalovaná 1.,
- neznalosť žalovanej 1. a jej manžela o priestorovej dispozícii domu, ktorý si „stavajú“ plynúca z ich
výpovedí, vrátane neznalosti a zároveň aj neodôvodnenia potreby 2 garáží,

- spoločné fotografie žalobkyne a žalovaného 1. z rokov 2016 - 2017 nesvedčiace o tom, že manželstvo
malo byť dlhodobo nefunkčné. Tieto fotografie robia nedôveryhodnými opis manželstva v návrhu na
rozvod a zároveň tvrdenie žalovaného 2., že by nestaval dom, pre rodinu, kde vzťah medzi manželmi
je dlhodobo rozvrátený,
- fotografie zo stavby domu za účasti matky žalobkyne, ktorej nebolo prezentované, že sa nachádza na

stavbe domu svojich svatovcov (a z akého dôvodu by tam vlastne mala chodiť, ak by nešlo o dom jej
dcéry/žalobkyne), ktorí tam ani prítomní neboli,
- tvrdenia svedkov R. a H. o návšteve v spornom dome, kde ich sprevádzal žalovaný 2., ktorý už na
bývanie mal zariadenú hornú časť domu, pričom uviedol, že dom stavia pre rodinu (teda ho stavia on aj
keď bez upresnenia, čo myslel pojmom „rodina“), pričom logické by bolo tvrdenie, že so stavbou pomáha

svojim rodičom ako vlastníkom domu. Ak by predsa bývanie žalovanej 1. s manželom a rodinou syna
B. bolo neúnosné, obývala by už predsa nový dom (aj keď nie je skolaudovaný) hneď ako sa to stalo
možným. V prospech tvrdenia žalovanej 1. o jej vlastníctve sporného domu, tak okrem uvedenia ako
stavebníka v stavebnom konaní (k ne/relevantnosti čoho sa súd vyjadril v skoršej časti odôvodnenia)
nebolipredloženéžiadnedôkazy.Takýmtourčiteniejeanitvrdenie,žežalobkyňaporozvodemanželstva

do domu neinvestovala, keďže peniaze z predaja domu v Anglicku obdržala až v roku 2021 a je logické
neinvestovať do stavby domu, ktorý je predmetom súdneho sporu z hľadiska jeho vlastníctva bez ohľadu
na jej vnútorné presvedčenie o tom, že patrí do BSM.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

CSP s tým, že žalobkyňa v konaní plne úspešná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
od neúspešných žalovaných ako povinných spoločne a nerozdielne.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to vo všetkých jeho výrokoch podali odvolanie žalovaní v 1/
a 2/ rade. Ako odvolacie dôvody uviedli dôvody normované ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h).

Možnokonštatovať,žeodvolateliavznieslimnožstvoodvolacíchnámietokkeďobsahomtýchtonámietok
bolo v zásade z pohľadu odvolateľov nesprávne vyhodnocovanie skutkového stavu či nesprávne právne
posúdenie veci, ako aj zásadnou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti, nejasnosti a rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolatelia
považujú za nezákonné. V zásade namietali, že poukazujú ako odvolatelia na tvrdenie žalobkyne,

v ktorom absentuje akýkoľvek jej podiel na predmetnej stavbe. Žalobkyňa nepreukázala nič z toho, akým
spôsobom sa mala ona podieľať na predmetnej stavbe. Žalobkyňa v prípade stavby a ani v realizácii
stavby neurobila absolútne nič, žiadnym spôsobom sa na príprave stavby a jej realizácii nepodieľala.
Žalobkyňa sa nepodieľa na príprave projektu tejto stavby, nikdy sa s nikým nerozprávala o tom aký domsi ide stavať, nekomunikovala s projektantom, nepodieľala sa žiadnym spôsobom na stavebnom
konaní, nepredkladala ani nezadovažovala žiadne písomné podklady v stavebnom konaní, nepodieľala
sa žiadnou prácou na realizácii stavby, nepodieľala sa žiadnym financovaním ani iným materiálnym

zabezpečením realizácie stavby. Žalobkyňa v konaní okrem jedného omylom zaslaného mailu a pár
fotiek zo stavby nepredložila žiaden relevantný dôkaz o jej podiele na príprave, respektíve realizácii
stavby. Je teda ničím nepodložené jej tvrdenie o spoločnom stavaní rodinného domu. Skúmanie vecnej
legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní a súd ju skúma aj bez návrhu
niektorej sporovej strany. Súd prvej inštancie sa vecnou pasívnou legitimáciou na strane žalovaných

dôsledne nezaoberal a z uvedeného dôvodu z konania bol vynechaný ako pasívne vecne legitimovaný
manžel žalovanej v 1/ rade, a tým boli porušené jeho majetkové práva. Konajúci súd prvého stupňa mal
predmetnú žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nesprávne určila okruh žalovaných tým, že manžela
žalovanej v 1/ rade vynechala z tohto konania. Je absolútne v rozpore s elementárnou logikou
a v rozpore s existujúcimi objektívnymi skutočnosťami, aby si v takto rozvrátenom vzťahu žalovaný
v 2/ rade so žalobkyňou plánoval stavbu spoločného rodinného domu. Toto manželstvo bolo v čase

začatia stavby predmetného rodinného domu žalovanou v 1/ rade hlboko a trvalo rozvrátené, zväzok
žalovaného v 2/ rade so žalobkyňou bol už len administratívny, čo neplnilo žiadnu zo spoločenských
funkcií, intímne spoločne nežili, spoločne nebývali, spoločne nehospodárili, spoločne nevychovávali
maloleté deti, nemali spoločné nič okrem spoločnej administratívnej adresy a sobášneho listu. Tento
stav rozvrátenosti manželstva vyústil priamo do rozvodu. Zároveň konajúci súd sa nijako nevysporiadal

s vyjadrením žalovaných vyjadreniu žalobkyne zo dňa 24.06.2024, ktoré bolo podané na súd dňa
30.09.2024. Na základe toho žalovaní uvádzajú, že nie je zrejmé ako sa konajúci súd s obsahom
týchto písomných podaní k predmetu prejednávanej veci vysporiadal. Z uvedeného dôvodu je rozsudok
súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, a tým trpí vadou arbitrárnosti, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.
Žalovanínemôžusúhlasiťsprávnouúvahoukonajúcehosúdu.Ideonepodloženúaznačnešpekulatívnu

úvahu bez širšieho kontextu. V prvom rade žalovaní poukazujú na to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom
nereagovala na predmetný mail, z uvedeného dôvodu je zrejmé, že sama žalobkyňa vnímala tento
mail v čase jeho doručenie ako mail, ktorý sa jej netýka, respektíve jej ho žalovaný v 2/ rade zrejme
poslal omylom. V druhom rade žalovaní poukazujú na to, že ide len o preposlanie mailu, a to
už bez absolútneho právneho významu či to bolo poslané z mobilného telefónu alebo z nejakého

notebooku alebo stacionárneho PC. Navyše žalovaný v 2/ rade poukazuje na to, že preposlať omylom
teda nechtiac nejaký mail alebo nejakú SMS z mobilného telefónu je oveľa jednoduchšie ako sa
dopustiť takéhoto omylu z notebooku alebo stacionárneho PC. Relevantnou skutočnosťou v prípade
tohto mailu je, ale fakt, že žalovaný v 1/ rade neuviedol v preposielajúcom maile nič z čoho by bolo
zrejmé, respektíve z čoho by mohol konajúci súd vyvodiť akýkoľvek záver, že tento mail je preposlaný

žalobkyni úmyselne s cieľom informovať žalobkyňu o maily a jeho obsahu. Čo sa týka architekta,
žalovaní uviedli, že konajúci súd mal pri právnej úvahe vychádzať z vykonaného dokazovania a nie
s ničím nepodložených domnienok. Ohľadne logického kroku označiť ako stavebníka osobu blízku
žalovaní namietali, že v tomto prípade ide o ničím nepodloženú špekulatívnu úvahu konajúceho súdu.
Čo sa týka rozporu s akoukoľvek elementárnou logikou, že by žalovaná v 1/ rade vo veku 69 rokov

začala stavať rodinný dom, do ktorého sa do dnešného dňa nepresťahovala ani nepresťahuje, ktorú
uviedol súd prvej inštancie, žalovaná v 1/ rade uviedla, že žije v slobodnom štáte, ktorý nelimituje
nikoho v akom veku si môže začať stavať svoj dom ani žalobkyňa nemá dôvod limitovať žalovanú v 1/
rade v tomto smere. Je na rozhodnutí každého v akom veku a akú nehnuteľnosť sa rozhodne stavať.
Pripúšťa, že väčšina ľudí si stavia dom v mladšom veku, ale ešte z toho dôvodu nie je nelogické,

aby si ona s manželom postavili dom, v ktorom budú v kľude a v pohodlí žiť počas penzie v neskoršom
veku. Žalovaná v 1/ rade spolu s manželom mali hneď niekoľko logických dôvodov prečo sa rozhodli
pre postavenie nového rodinného domu, ktoré zároveň v podanom odvolaní podrobne opísali. Vo
vzťahu k tvrdeniam uvedeným v rozvodovom spise, kde žalobkyňa mala odobriť v konaní o rozvod to,
že osem rokov spolu so žalovaným v 2/ rade nemali viesť spoločnú domácnosť, nemali žiť intímne,

žalobkyňa uviedla, že to jej bol prvý súdny proces v živote, komunikovala emocionálne a nebola
pripravená vidieť žalovaného v 2/ rade, a preto sa všetky tvrdenia nezakladali na pravde vrátane
toho, že intímne po takú dlhú dobu nežili, odvolatelia uviedli, že nie je pravdou, že by žalobkyňa
bola v nejakom výraznejšom rozrušení počas pojednávania v konaní o rozvod. Žalobkyňa v konaní
o rozvod pôsobila pokojne a vyrovnane a formulovala svoje vyjadrenie krátko, zrozumiteľne a jasne

s tým, že sa chce rozviesť, lebo osem rokov ich manželstvo je nefunkčné. Obaja účastníci konania sa
dokonca vzdali práva na odvolanie, čo dokazuje ten fakt, že obaja tak žalobkyňa ako aj žalovaný v 2/
rade chceli mať rozvod čo najskôr ukončený. Čo sa týka predloženia fotodokumentácie z rodinných
stretnutí, výletov a ďalších rodinných akcií, ktoré mali údajne preukazovať vzťah žalobkyne a žalovanéhov 2/ rade, konajúci súd neuviedol ani z ktorých konkrétnych fotiek vyvodil záver o tom, že žalovaný
v 2/ rade a žalobkyňa tvorili dokonalú rodinu. Z tohto dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko
zo strany súdu ide o všeobecné konštatovanie bez náležitého odôvodnenia. Ohľadne SMS komunikácie,

a to správy zo dňa 28.02.2018 (č.l. 347) žalovaný v 2/ rade nemôže súhlasiť s výkladom predmetnej
správy tak ako ju vykladal konajúci súd prvej inštancie. To, že on napísal, že ju „určitým spôsobom
má rád“ nemožno vykladať tak, že ju má rád takým spôsobom a takou intenzitou, že s ňou chce
žiť a že s ňou chce stavať rodinný dom. Ohľadne fotografií stavby rodinného domu žalovaní uviedli,
že konajúci súd prvej inštancie nijako bližšie nevysvetlil aký má právny význam pre posúdenie toho,

či rozostavaný rodinný dom patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 2/ rade, že predmetný dom je
stavaný v nejakom štýle, že má nejakú strechu, že má dve garáže a že má nejaký vchodový oblúk.
Podľa názoru žalovaných ide o irelevantné skutočnosti pre právnu podstatu predmetného konania.
V súvislosti s vykonaným dokazovaním výsluchom dvoch svedkov žalovaní uviedli, že konajúci súd
žiadnym spôsobom neinformoval žalovaných o tom, že vyhovie návrhu na vykonanie dokazovania
výsluchom týchto svedkov a týchto svedkov predvolá na pojednávanie. Ohľadne časti odôvodnenia

týkajúcej sa svedkov konajúci súd uvádza text v úvodzovkách čo je znakom citácie a zároveň hovorí,
že ide o úplne zhodnú formuláciu svedkov. Ide o nesprávne tvrdenie konajúceho súdu. Takto zhodne
svedkovia nevypovedali, čo dokazuje zvukový záznam z predmetného pojednávania. Konajúci súd
vytvoril zároveň spoločnú výpoveď svedkov, čo je neprípustné. Ohľadne dokazovania čo sa týka
zabezpečovania financií na stavbu rodinného domu žalovaní uviedli, že nemožnosť stavania rodinného

domu osobami v staršom veku je jednak diskriminačné a hlavne to nie je zakázané a ničím limitované. Je
absolútne nedôvodné a špekulatívne konštatovanie súdu prvej inštancie, že syn B. mal mať vo svojom
veku a vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť lepšie podmienky na zaistenie financií na stavbu domu
ako žalovaná v 1/ rade a jej manžel. Nie je zrejmé kam týmto nedôvodným konštatovaním konajúci
súd mieril. Nikto zo sporových strán a ani žiaden svedok neuvádzal, že by si predmetný dom mal

stavať syn B.. Rovnako neboli predmetom dokazovania majetkové a zárobkové pomery svedkov, a teda
ani syna B.. To, že syn B. skonštatoval, že za 5 a 6 rokov stavby ho jeho výdavky stáli 10.000,-
až 12.000,- eur neodôvodňuje záver, že dom si mal stavať on, respektíve financovať on a nie žalovaná v
1/ rade a jej manžel. Je tiež rozporuplné ak konajúci sudca počas pojednávania skonštatuje, že absencia
platieb za materiál alebo iné výdavky pri stavbe domu sú bežné, ale v tejto časti odôvodnenia uvedie,

že absencia týchto dokladov vzbudzuje pochybnosti, lebo sa nedajú overiť. V závere žalovaní poukázali
na tú skutočnosť, že konajúci súd sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal s fundamentálnou
argumentáciu žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala v tomto konaní, že mali so žalovaným v 2/ rade
úspory respektíve, že im bola poskytnutá pôžička, respektíve úver na stavbu predmetného rodinného
domu. Žalovaný v 2/ rade opakovane v tomto konaní uvádzal, že ich spoločné príjmy počas manželstva,

kdesikaždýznich8rokovpredrozvodomhospodárilkaždýsám,neboližiadne,tedanemalizčohozačať
stavať rodinný dom. Naopak žalovaná v 1/ rade riadne vysvetlila a preukázala akým spôsobom doteraz
spolu s manželom financovali stavbu ich rodinného domu, čo nebolo nijako vykonaným dokazovaním
vyvrátené. Je dôkazom nerovností a neobjektívnosti konajúceho súdu v prístupe k obom sporovým
stranám, keď na jednej strane aj v rozpore s vykonaným dokazovaním spochybňuje či žalovaná v 1/ rade

mohla mať so svojím manželom celoživotné úspory 45.000,- eur a či ich synovia im aj finančne pomáhali,
ale na strane druhej sa konajúci súd ani nezamýšľal nad tým z čoho by žalobkyňa so žalovaným v
2/ rade mali stavať predmetný rodinný dom či mali úspory alebo im bol poskytnutý úver. Žalovaný v
2/ rade poukazuje na až zúfalú snahu žalobkyne v rámci dokazovania preverovať banky na G. F. M.
F., aby preukázala, že žalovaný v 2/ rade mal úver, z ktorého staval tento rodinný dom. Celá táto

aktivita žalobkyne dopadla tak ako dopadla, žiadna z bánk nepotvrdila čerpanie úveru žalovaným v
2/ rade, čo ani nemohla, lebo žalovaný v 2/ rade od žiadnej banky nemal úver a už vôbec nie úver
na stavbu predmetného rodinného domu. Aj napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade od začiatku vedel,
že žalobkyňa nemôže označiť žiadnu banku, ktorá by takýto úver žalovanému v 2/ rade poskytla tak
trpezlivo znášal tieto jej aktivity vopred odsúdené na neúspech, aby konajúci súd mal za preukázané,

že žalobkyňa a ani žalovaný v 2/ rade nedisponovali žiadnym spoločným majetkom, z ktorého mohli
predmetný rodinný dom stavať. Taktiež nie je dôvodné, aby konajúci súd vyhovel žalobe tak ako bola
podaná, že dom rozostavaná stavba ako celok, ktorý sa stavia od uvedeného roku patria do masy
BSM, ktoré zaniklo rozvodom žalobkyne a žalovaného v 2/ rade v takom stave v akom sa nachádza
ku dňu vyporiadania predmetného rozsudku. Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepodieľala na stavbe

rodinného domu, a to ani za trvania manželstva a už vôbec nie po rozvode manželstva so žalovaným v
2/ rade. Takýto výrok rozsudku nie je dôvodný ani v prípade, ak by žalovaný v 2/ rade nejaké finančné
prostriedky patriace do BSM použil na stavbu predmetného rodinného domu. Z uvedeného dôvoduodvolatelia navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla že žalovaní v 1/ a 2/
rade nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie, vytýkajú vady konania pred súdom prvej
inštancie, spôsob vedenia konania a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobkyňa sa nebude vyjadrovať
k tvrdeniam žalovaných, ktoré sú urážkami jej osoby a súdu prvej inštancie. V ďalšom žalobkyňa uvádza,
že odvolanie žalovaných možno považovať za akýsi jazykový rozbor rozsudku súdu prvej inštancie a nie

za dôvodnú právnu argumentáciu smerujúcu k naplneniu odvolacích dôvodov. Odvolanie žalovaných
je založené na lživých a rozporuplných vyjadreniach obhajujúcich žalovaných. Žalobkyňa v celom
rozsahu trvá na písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch učinených v súdnom konaní. Žalobkyňa
uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že daná stavba, a to rozostavaný
rodinný dom s príslušenstvom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 2/
rade. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je

logické a súladné so zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je rovnako presvedčivé a vykonané
v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

9. Následne zo strany odvolateľov bola podaná odvolacia replika, v ktorej uviedli, že žalobkyňa
neuviedla vo svojom vyjadrení žiadne nové skutkové okolnosti, respektíve právnu argumentáciu,

ku ktorým by sa žalovaní už neboli vyjadrili v doterajšom priebehu súdneho konania. Zároveň žalovaní
uvádzajú, že vyjadrenie obsahuje emočné hodnotiace názory žalobkyne na odvolanie žalovaných,
čo v konečnom dôsledku nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaní obsahom uvedeným
v odvolaní žiadnym spôsobom nemali za cieľ urážať žalobkyňu a ani to neurobili. Žalovaní v odvolaní
uvádzali skutkové a právne okolnosti na preukázanie dôvodnosti ich odvolania. V prípade, ak sa táto

argumentácia žalobkyne akokoľvek dotkla tak je to jej osobný postoj nezavinený žalovanými. Žalovaní
nesúhlasia s názorom žalobkyne, že konajúci súd prvej inštancie správne, logicky a zákonne rozhodol
v predmetnej veci. Na rozdiel od žalobkyne žalovaní dôvody, pre ktoré nesúhlasia s názorom žalobkyne
uviedli vo svojom odvolaní, pomerne podrobne a vyčerpávajúco ich rozpísali a priradili k jednotlivým
tvrdeniam, respektíve záverom právnej úvahy súdu prvej inštancie.

10. Následne žalobkyňa využila podanie odvolacej dupliky, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu
trvá na písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch učinených v súdnom konaní. Žalovaná v 1/
rade spolu so svojím manželom plánujúcich budovať nový vlastný rodinný dom sa do dnešného dňa
do nového vlastného rodinného domu nenasťahovali, žiadnym ďalším konaním neprispeli k jeho stavbe

a kolaudácii. Žalovaná v 1/ rade spolu so svojím manželom nemali žiadnu vedomosť o tom, aký rodiny
dom si vlastne stavajú. V ďalšom je dôležité poukázať aj na preukázanú finančnú stránku žalovanej
v 1/ rade, ktorá by jej ani neumožnila výstavbu akejkoľvek novostavby. Žalovaná v 1/ rade spolu
so svojím manželom v rodinnom dome bývať nemôže, avšak žalovaný v 2/ rade tento dom obýva
a užíva bez akýchkoľvek komplikácií, respektíve bez kolaudácie a dokonca v tomto rodinnom dome sa

počas pobytu na G. zdržiava aj spoločný syn žalobkyne a žalovaného v 2/ rade H. G.. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 1/ rade spolu so svojím manželom nikdy takýto zámer nemali a ich
následné správanie a konanie je iba snahou a podporou žalovaného v 2/ rade, aby žalobkyňa nemala
nárok na majetok patriaci do BSM. Samotná žalovaná v 1/ rade a rovnako jej manžel svedok N. G.
pri svojich výpovediach okrem iného uviedli, že žalobkyňa a žalovaný v 2/ rade, teda nevesta a syn

sa chceli vrátiť na Slovensko a stavať spolu rodinný dom. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobkyňa opätovne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej plnú náhradu trov
odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou

osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,

§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretožerozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie

uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných
v 1/ a 2/ rade je v jednom z odvolacích dôvodov normovaných ust. § 365 ods. 1 CSP dôvodné.

12. K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Z podaného odvolania žalovaných je teda možné vyvodiť, že žalovaní v 1. a 2. rade v zásade
namietali odvolacie dôvody normované ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h).

16. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť

súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné
pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia

námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola
odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba
v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom
preskúmať.

17. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový

stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré

je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonanédôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa

nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu došlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za
to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd

prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je
poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore
s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

19. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu ale zo zistených skutočností
však neprijal vecne správne právne závery. Keďže v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do
skutkových zistení, s ktorým sa stotožňuje. Čo do skutkových zistení na neho zároveň podľa ustanovenia

§ 387 ods. 2 CSP poukazuje. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu a i z časti vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997
č. 20772/92.

20. Na zvýraznenie odlišných záverov odvolacieho súdu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci

a v odpovedi na sporovými stranami uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

21. Nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je možné vyvodiť najmä z odstavca
č. 13 a odstavca č. 13.1. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa nemôže
stotožniť s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že vyhovenie žalobe by viedlo k vyriešeniu predbežnej

otázky v rámci vysporiadania BSM o tom, že jeho súčasťou je aj sporný rodinný dom, a tak je
na požadovanom určení naliehavý právny záujem daný.

22. Ohľadne okolnosti či je v posudzovanej veci naliehavý právny záujem daný, odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovensku republiky sp.zn. 2Cdo/189/2021. V predmetnom rozhodnutí

Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu chýbajúceho naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení vlastníctva v čase rozhodnutia tohto súdu. Manželstvo žalobcu a žalovanej
sa v tomto posudzovanom prípade rozpadlo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, čím sa otázka
vlastníctva stala prejudiciálnou pre konanie o vysporiadanie BSM alebo vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd správne posúdil, že samotné určenie

vlastníctva v BSM po rozvode už nemalo pre žalobcu praktický význam a bolo možné riešiť to inými
vhodnejšími procesnými prostriedkami.

23. V rozhodnutí vedenom pod sp.zn. 2Cdo/189/2021 v jeho samotnej podstate Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol, že žaloba na určenie vlastníctva v BSM bola po rozvode manželstva neúčelná

a odvolací súd správne zamietol žalobu. Otázku naliehavého právneho záujmu posúdil nie ako otázku
hmotnoprávnu, ale otázku procesnoprávnu. Existencia naliehavého právneho záujmu musí byť tvrdená
v žalobe a musí existovať i v čase vydania rozhodnutia súdu, pretože pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku. Prichádza do úvahy, keď prostredníctvom nej možno eliminovať stavohrozenia práva alebo neistoty žalobcu v právnom vzťahu, ak k právu nie je možné dospieť iným
spôsobom. Z bodu 18 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v tejto veci vyplýva, že existenciu
naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k žalobe o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM odvolací

súd považoval za danú v priebehu prvoinštančného konania len dovtedy, kým trvalo manželstvo
žalobcu a žalovanej v 1/ rade. V dôsledku rozvodu manželstva ešte počas konania pred súdom
prvej inštancie došlo k zmene procesnej situácie, kedy bolo potrebné už v priebehu prvoinštančného
konania vykonať nové posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosť
patrí do BSM. Rovnako dôvodom na opätovné skúmanie naliehavého právneho záujmu na určení,

že nehnuteľnosť patrí do BSM bolo späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
v priebehu odvolacieho konania. Dovolací súd považoval v tejto súvislosti za potrebné pripomenúť,
že zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v danom prípade rozvodom začala plynúť
na jeho vyporiadanie lehota troch rokov, buď dohodou alebo súdom na základe návrhu na vyporiadanie
BSM s tým, že v prípade márneho uplynutia uvedenej lehoty o nehnuteľných veciach platí, že sú
v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 148 ods. 1, § 149 ods. 2

a 4 Občianskeho zákonníka). Z rozsudku odvolacieho súdu v danej veci nevyplýva, že by sa za správny
považoval právny názor súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k takto
formulovanému určovaciemu petitu. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie naliehavého právneho
záujmu bol podľa odvolacieho súdu v danej veci práve rozvod manželstva aj naň naviazaná možnosť
vyporiadania BSM súdom na návrh podaný v lehote troch rokov od zániku BSM alebo po uplynutí

tejto lehoty na návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď v rámci oboch týchto do úvahy
prichádzajúcich súdnych konaní by sa súdy prejudiciálne zaoberali otázkou, či predmetná nehnuteľnosť
patrí do BSM alebo do podielového spoluvlastníctva.

24. S ohľadom na vyššie citované rozhodnutie NSSR sp.zn. 2Cdo/189/2021 je zrejmé, že súd prvej

inštancie po právnej stránke nesprávne procesne vyhodnotil danosť naliehavého právneho záujmu
na žalobcom požadovanom určení formulovanom v petite žaloby.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Vzhľadom na zistenie pochybenia v právnom

posúdení veci súdom prvej inštancie, v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na žalobným
petitom požadovanom určení došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. h) CSP, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v
celej vyhovujúcej časti zamietol.

26. Zároveň je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že naliehavý právny záujem je procesnoprávnou
kategóriou, pričom pri podaní určovacej žaloby je súd či už prvej alebo druhej inštancie povinný ako
podmienku pre úspešné uplatnenie nároku skúmať jeho existenciu bez ohľadu na tvrdenia sporových
strán, procesný útok a procesnú obranu, respektíve bez ohľadu na samotný obsah odvolacích námietok
podaných sporovými stranami.

27. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396
ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť,
že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamieta
priznal vo svojom druhom výroku žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobkyni náhradu trov prvoinštančného

ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd rozhodol, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).