Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200712
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5125200712.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci navrhovateľa GreMi KLIMA s. r. o., so sídlom Kragujevská 9,010 01 Žilina, IČO: 36 424
676, zastúpeného 4JUSTICE advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO : 51 320 959, proti odporcovi CZT Ružomberok, s.r.o., so sídlom

Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 820 300, zastúpenému Hronček & partners, s.r.o.
so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/10/2025-200 zo dňa 18.
februára 2025 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/10/2025-200 zo dňa 18. februára 2025, p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 21.01.2025, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23.01.2025 zamietol. Výrokom II.
rozhodol, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmbysúdzakázalodporcovinakladaťakopredať,darovať,zameniť,založiť,zriadiťvecné
bremeno, predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti, vložiť do právnickej
osoby, urobiť predmetom akejkoľvek dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť nehnuteľnosti :
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode bez čísla, na prízemí, v obytnom dome súp. č. XXX
nachádzajúcom sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 297 m2, druh pozemku zast. plocha

a nádvorie vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na
príslušenstve a na pozemku 117/6500, zap. na LV č. XXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode bez čísla, na prízemí, v obytnom dome súp. č. XXX
nachádzajúcom sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 370 m2, druh pozemku zast. plocha
a nádvorie vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na
príslušenstve a na pozemku 203/8480, zap. na LV č. XXXX

- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 44, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 320 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 992/7987, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 54, suterén, v obytnom dome súp. č. XX nachádzajúcom sa
na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 1276 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 818/46024, zap. na LV č. XXXXX- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 8, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom sa
na pozemku parc. KNC č. XXXX/X o výmere 222 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na

pozemku 1848/46373, zap. na LV č. XXXXXX, dotknutý pozemok k parc. č. KNC XXXX/X o výmere 112
m2, zast. plocha a nádvorie
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, prízemie, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 349 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na

pozemku 192/7540, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. XX, suterén, v obytnom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 470 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 476/24524, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 56, prízemie, v obytnom dome súp. A. XXX nachádzajúcom

sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 312 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 365/7826, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 10, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 250 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 73/5066, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 3, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 299 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na

pozemku 73/6953, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 2, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 342 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 87/6438, zap. na LV č. XXXXX

- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 4, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 341 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 87/7008, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 7, suterén, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom

sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 298 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 73/5070, zap. na LV č. XXXXX
- nebytový priestor bez čísla, vo vchode č. 9, prízemie, v obytnom dome súp. č. XXX nachádzajúcom
sa na pozemku parc. KNC č. XXXX o výmere 304 m2, druh pozemku zast. plocha a nádvorie vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a na
pozemku 66/5087, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby budova technickej vybavenosti, popis stavby výmenička Bystraická, súp. č. XXXX,
postavená na pozemku parc č. 6734, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby trafostanica, súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc

č. 7776/5, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby centrálna výmenníková stanica, súp. č. XXXX, postavená
na pozemku parc č. 5425, zap. na LV č. XXXXX
- stavba, druh stavby iná budova, popis stavby oddeľovacia stanica tepla, súp. č. XXXX, postavená na
pozemku parc č. 1709/2, zap. na LV č. XXXXX

- pozemok parc. KNC č. XXXX/X o výmere 20 m2, zast. plocha a nádvorie, zap. na č.l. 15435
- pozemok parc. KNC č. XXXX/X o výmere 81 m2, zast. plocha a nádvorie, zap. na č.l. 12027
- pozemok parc. KNC č. XXXX/X o výmere 80 m2, zast. plocha a nádvorie, zap. na č.l. 12027
- VS Poľná II, súp. č. XX na pozemku parc. č. 6114, zap. na LV XXXXX- VS Poľná I na pozemku parc.
č. 6026, zap. na LV XXXXX

- VS Tatranská 52, na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS Tatranská 56 na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS Tatranská 30 a 32 na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXX
- VS Tatranská 38 a 40 na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXX- VS Tatranská 42 a 44 na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX
- VS Baničné II- PVS na pozemku parc. č. XXXX, zap. na LV XXXXX,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní o určenie, že vlastníkom časti podniku

„Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca. Zároveň žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť
podať žalobu o určenie, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca do 60
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu
100%.

3. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina
domáha voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške 2 203 396,25 Eur s príslušenstvom. Konanie
je vedené na Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2023, ktoré nie je ukončené. Pohľadávka
navrhovateľa uplatnená v uvedenom konaní vznikla na základe odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 2022/
P/13 zo dňa 19.09.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2022 (ďalej len ako „zmluva o dielo“).
Na základe zmluvy o dielo navrhovateľ pre odporcu zhotovoval dielo - stavbu s názvom „Výstavba

mestskej plavárne v Ružomberku“ za cenu celkom vo výške 8.309 979,29 Eur bez DPH. Uviedol,
že navrhovateľ sa v rámci predmetného konania domáhal aj vydania zabezpečovacieho opatrenia,
a to návrhom zo dňa 24.11.2023. Svoj návrh odôvodnil okrem iného aj tým, že ohrozenie výkonu
rozhodnutia vidí v tom, že celková zadlženosť odporcu je 92,21 %, čo vyplýva z účtovnej závierky a
verejne dostupných zdrojov na portáli finstat, pričom odporca je dlhodobo v strate, a to kontinuálne

od roku 2018 minimálne do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade,
ak súd žalobe vyhovie, záväzky odporcu vykázané v účtovných výkazoch za obdobie pred podaním
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by vzrástli o pohľadávku navrhovateľa a tým by
odporca vykázal záporné vlastné imanie. Okresný súd Žilina Uznesením č. k. 38Cb/156/2023 - 496
zo dňa 19.12.2023 zabezpečovacie opatrenie vydal a na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu

zriadil záložné právo (ďalej len ako „zabezpečovacie opatrenie“). Zabezpečovacie opatrenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 21.12.2023. Odporca podal voči zabezpečovaciemu opatreniu odvolanie zo dňa
04.01.2024, ktoré odôvodnil okrem iného aj tým, že je spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je
mesto Ružomberok. Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok prijalo Uznesenie č. 99/2021, ktorým
súhlasilo, aby odporca financoval výstavbu úverom, ktorý si zoberie, pričom mesto Ružomberok bude

kryť splátky úveru a úroky z neho po dobu výstavby a splácania úveru. Následne mesto Ružomberok
vložilo do základného imania odporcu nepeňažný vklad - pozemok, na ktorom mala byť výstavba
realizovaná, v hodnote 432.400,- Eur. Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok dňa 12.09.2022 prijalo
Uznesenie č. 131/2022, ktorým schválilo za účelom prefinancovania výstavby postupné zvyšovanie
základného imania odporcu v období od 25.3.2024 do 25.3.2034 o sumu celkom 7.502.800,00 Eur.

Uviedol, že odporca ďalej uviedol, že uzavrel dňa 19.09.2022 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu
o úvere č. 811/CC/22, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver na financovanie výstavby vo
výške 7.500 000,- Eur. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že - z účtovnej závierky odporcu za rok
2022 vyplýva hodnota majetku v celkovej výške 15.909.585,- Eur, pričom len hodnota dlhodobého
hmotného majetku zodpovedá sume 13.670.822, Eur (navrhovateľ uviedol, že podľa výročnej správy

za rok 2023, majetok odporcu za rok 2022 nepresiahol 8.543.583,-Eur, právny zástupca odporcu
uviedol hodnoty brutto a nie netto ako po správnosti mal), - je serióznou spoločnosťou nakladajúcou
s verejnými zdrojmi, pod verejnou kontrolou orgánov mesta Ružomberok, je výlučným vlastníkom
tepelných rozvodov v meste Ružomberok, a teda má zabezpečený trvalý a doslova istý zdroj príjmov,
výnosy z jeho hospodárskej činnosti za rok 2022 dosiahli sumu 5.152.737,- Eur, pričom tieto v roku

2023 mali ešte narásť a je dôvodný predpoklad, že budú rásť aj v nasledujúcich rokoch. Tvrdil, že je
vo vynikajúcej ekonomickej kondícii, disponuje majetkom postačujúcim na uhradenie záväzkov, nerobí
žiadne úkony smerujúce k ukracovaniu svojich veriteľov a je úplne vylúčené, aby neplnil reálne a
oprávnené nároky tretích osôb. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 41Cob/11/2024 - 567
zo dňa 02.02.2024 zabezpečovacie opatrenie potvrdil. Odporca následne podal ústavnú sťažnosť, na

základe ktorej Ústavný súd SR Uznesenie Krajského súdu č. k. 41Cob/11/2024 - 567 zo dňa 02.02.2024
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Uznesením č. k. 41Cob/199/2024-790 zo dňa
20.11.2024 zabezpečovacie opatrenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina,
ktorý o zabezpečovacom opatrení nerozhodol. Krátko na to, ako Krajský súd v Banskej Bystrici vydal
uznesenie, ktorým zrušil zabezpečovacie opatrenie (20.11.2024), odporca uzatvoril so spoločnosťou

Mestský podnik Ružomberok s. r. o. zmluvu o predaji časti podniku, a to dňa 22.11.2024. Zmluva bola
zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 31.12.2024, a teda účinky nadobudla dňa 01.01.2025.
Touto zmluvou odporca previedol na Mestský podnik Ružomberok s. r. o. časť podniku - „Centrálne
zásobovanie teplom“. A teda v zásade celú tú časť podniku, z ktorej, ako sám uviedol v odvolaní, mázabezpečený trvalý a doslova istý zdroj príjmov, z ktorého je schopný splácať svoje záväzky a aj záväzok
voči navrhovateľovi. Z ustanovenia čl. 5 zmluvy o predaji podniku vyplýva, že kúpna cena má byť určená
v budúcnosti, a to na základe znaleckého posudku alebo majetkovou metódou. Z lustrácie vykonanej

vo vzťahu k príslušnému katastru nehnuteľností pravdepodobne návrh na vklad vlastníckeho práva na
základe zmluvy o predaji podniku podaný nebol. Touto zmluvou teda odporca vyviedol podstatnú časť
svojho podniku, ktorá predstavovala jeho základný zdroj príjmov, ktoré by mohli slúžiť na uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa. Odporca postúpil aj práva a povinnosti zo zmlúv o vedení bankového účtu: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Mestské zastupiteľstvo mesta

Ružomberok už dňa 12.12.2023 schválilo uznesením č. 197/2023 prevzatie, resp. prijatie úveru, ktorý
bol poskytnutý odporcovi Slovenskou sporiteľňou, a.s. na financovanie výstavby mestskej plavárne v
Ružomberku,alezrejmenebolodporcomčerpaný,atedaužvčasespísaniaodvolaniaodporcavedel,že
tento úver nebude možné použiť na financovanie pohľadávky navrhovateľa, hoci sa na túto skutočnosť
odvolával ako dôvod, pre ktorý tu nie sú dôvody, že exekúcia bude ohrozená. V odvolaní tak aj v
tomto ohľade uvádzal nepravdivé skutočnosti. Z materiálu predkladaného k návrhu tohto uznesenia

Mestskému zastupiteľstvu mesta Ružomberok v časti C. Dôvodová správa sa okrem iného uvádza,
že distribúcia tepla je hlavou činnosťou odporcu. Uvedené podporuje tvrdenie, že odporca zmluvou o
predaji podniku previedol svoj jediný zdroj príjmov. Ďalej sa v časti C. Dôvodová správa uvádza, že
prevzatie úveru sa navrhuje aj napriek existencii sporu s navrhovateľom, a teda Mestské zastupiteľstvo
mestaRužomberoksveľkoupravdepodobnosťoumaloinformáciuotomtosporeaajovýškepohľadávky

navrhovateľaanapriektomuprevzatieúverumestomRužomberokschválilo.Možnopredpokladať,žepo
predaji časti podniku u odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa týka prevádzky plavárne. Ako vyplýva
z výročnej správy za rok 2023, v roku 2023 odporca dosiahol z prevádzky plavárne stratu vo výške
75.719,- Eur. Zo súvahy vyplýva, že za rok 2023 odporca dosiahol kladný hospodársky výsledok, avšak
je zjavné, že ho dosiahol práve z činnosti tej časti podniku, ktorú zmluvou o predaji podniku previedol.

Zmluvou o predaji podniku teda odporca previedol všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, okrem
pozemku, na ktorom mala stáť stavba mestskej plavárne, ktorú mal navrhovateľ postaviť, a to zrejme aj
z dôvodu, že tento pozemok je zaťažený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré
v tomto momente už pravdepodobne zabezpečuje záväzok z úveru, ktorý prevzalo mesto Ružomberok.
Skutočnosť, že činnosť prevádzkovania mestskej plavárne odporcom je stratová potvrdzuje aj fakt, že

mesto Ružomberok Zmluvou o poskytnutí dotácie na prevádzku na rok 2024 CEZ - 20240159/2024
zo dňa 08.03.2024, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 11.03.2024 a nadobudla
účinnosť dňa 12.03.2024, poskytlo odporcovi dotáciu vo výške 241.000,- Eur. Taktiež z uznesenia
Mestského zastupiteľstva mesta Ružomberok č. 220/2024, ktorým bola schválená pôžička vo výške
137.000,- Eur od mesta Ružomberok pre odporcu vyplýva, že hospodárska činnosť odporcu je stratová.

Z vyššie uvedeného je viac než zrejmé, že časť podniku, ktorú odporca nepreviedol, predstavuje stratovú
hospodársku činnosť. Uviedol, že považuje svoju pohľadávku za odôvodnenú a je toho názoru, že v
konaní o jej priznanie bude úspešný. Do toho momentu, vzhľadom na postup odporcu však odporca
zjavne nebude mať žiaden majetok a ani hospodársku činnosť, z ktorej by mohol dosahovať príjmy,
z ktorých by pohľadávku navrhovateľa uspokojil. Uviedol, že je toho názoru, že odporca previedol

časť svojho podniku práve so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu jeho pohľadávky. Navyše, z lustrácie
zverejnených uznesení Mestského zastupiteľstva mesta Ružomberok zistil, že Mestské zastupiteľstvo
mesta Ružomberok nerokovalo o predaji časti podniku odporcu a neprijalo ohľadom takéhoto postupu
žiadne uznesenie. Poukázal na to, že ide o časť podniku, ktorá zabezpečuje rozvod a výrobu tepla pre
celé mesto Ružomberok, a teda ide o úkon, ktorý je základnou otázkou týkajúcou sa života mesta a nie

je možné, aby bol takýto úkon urobený bez toho, aby došlo k jeho schváleniu mestským zastupiteľstvom.
Zároveň, v zmysle Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Ružomberok, platnými a
účinnými od 01.10.2024 a jeho § 11 ods. 3 a 4 primátor mesta síce vykonáva pôsobnosť valného
zhromaždenia odporcu, avšak toto ustanovenie odkazuje (odkaz pod čiarou č. 18) na § 11 ods. 4 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z uvedených ustanovení je potrebné vyvodiť,
že aj pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia odporcu musí primátor mesta postupovať v zmysle
uvedených ustanovení a môže v rámci výkonu pôsobnosti vlastného zhromaždenia rozhodnúť o prevode
majetku odporcu len na základe uznesenia mestského zastupiteľstva. Tiež uviedol, že vzhľadom na
spôsob určenia ceny v zmluve o predaji podniku a celkovo na postup odporcu pri uzatváraní zmluvy

o predaji časti podniku (najmä na absenciu súhlasu Mestského zastupiteľstva) je len ťažko možné
predpokladať, že kúpna cena bude zo strany kupujúceho uhradená riadnym bankovým prevodom.
Poukázal aj na to, že kupujúcim podľa zmluvy o predaji časti podniku je Mestský podnik Ružomberok,
s.r.o., ktorého jediným spoločníkom je opäť mesto Ružomberok. Mestský podnik Ružomberok, s.r.o. bolzaložený len 06.02.2024, a teda nemožno predpokladať, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji časti
podniku dosiahol také hospodárske výsledky, ktoré by pokryli kúpnu cenu. Vychádzajúc len z hodnoty
majetku uvedenej vo výročnej správe za rok 2023 odporcu, kúpna cena za predaj časti podniku by

sa mala pohybovať približne okolo sumy 8.000.000,-Eur. Zároveň keďže Mestské zastupiteľstvo mesta
Ružomberok neschválilo ani len predaj časti podniku, je len veľmi ťažké očakávať, že by schválilo
financovanie tohto prevodu a poskytlo Mestskému podniku Ružomberok za týmto účelom finančné
prostriedky. Ak by k takému niečomu došlo, išlo by o neúčelné a nehospodárne nakladanie s verejnými
finančnými prostriedkami. Navrhovateľ tiež uviedol, že je toho názoru, že zmluva o predaji časti podniku

je absolútne neplatným právnym úkonom. Z popísaného skutkového stavu a priložených dôkazov je
zjavné, že odporca sa uzavretím zmluvy o prevode časti podniku snaží vyhnúť splneniu svojej povinnosti
v zmysle ustanovenia § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda úhrady jeho nárokov z odstúpenia
od zmluvy. Povinnosť odporcu vyplýva zo zákona, a teda účel zmluvy o predaji časti podniku - vyhnúť sa
úhrade pohľadávky navrhovateľa odporuje zákonu. Zmluvou o predaji časti podniku sa zároveň podľa
jeho názoru odporca snaží obísť svoju zákonnú povinnosť uhradiť jeho nároky z odstúpenia od zmluvy. A

teda zároveň zákon obchádza. Vyvedením tej časti podniku, ktorá pre odporcu zabezpečuje hlavný zdroj
príjmov spôsobí, že odporca nebude schopný dosiahnuť príjmy, z ktorých by mohol jeho pohľadávku
uhradiť a tým dôjde k jeho poškodeniu. Zo základných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich
zmluvu o predaji podniku vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je aj cena, ktorú
má kupujúci uhradiť. Zmluva o predaji časti podniku kúpnu cenu neobsahuje. V čl. 5 obsahuje len vágny

spôsob jej určenia v budúcnosti, ktorý je podľa názoru navrhovateľa zároveň aj neurčitý, rovnako aj jej
splatnosť, keďže je naviazaná na neurčitý dátum predloženia znaleckého posudku. Aj v tomto smere
zmluva o predaji časti podniku odporuje zákonu a je neplatná. Uviedol, že zmluvu o predaji časti podniku
odporcauzavrelbeztoho,abyboltakýtoúkonschválenýMestskýmzastupiteľstvommestaRužomberok.
Uviedol, že v článku 4 ods. 4.5 zmluvy o predaji časti podniku sa uvádza, že zmluva o predaji časti

podniku bola schválená rozhodnutím jediného spoločníka. Jediným spoločníkom odporcu je mesto
Ružomberok. Ak by aj primátor mesta Ružomberok rozhodol o schválení zmluvy o predaji časti podniku,
takéto rozhodnutie odporuje zákonu a je neplatné. Rovnako aj zmluva o predaji časti podniku bez
predchádzajúceho súhlasu Mestského zastupiteľstva mesta Ružomberok odporuje zákonu a je neplatná
a zároveň nie je z tohto dôvodu urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Uviedol, že s poukazom aj na

argumentáciu odporcu v odvolaní proti zabezpečovaciemu opatreniu je toho názoru, že zmluva o predaji
časti podniku je aj v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy boli Najvyšším súdom SR definované ako
obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim
morálnym zásadám (R 5/2009). Konanie odporcu a jeho štatutárneho orgánu, ktoré vyústilo do uzavretia
zmluvy o predaji časti podniku, ktorou je sledovaný účel vyhnúť sa svojej povinnosti plniť záväzky

voči navrhovateľovi, je v rozpore s touto definíciou dobrých mravov. Aj z tohto dôvodu je zmluva o
predaji časti podniku neplatná. Uviedol, že je potrebné taktiež poukázať na to, že Mestský podnik
Ružomberok, s.r.o., ktorý je kupujúcim prevádzanej časti podniku, bol v zmysle materiálu predkladaného
k návrhu uznesenia Mestskému zastupiteľstvu, ktorým bolo schválené jeho založenie, založený na
iný účel, ako v dôsledku predaja časti podniku má aktuálne slúžiť (v materiáli nie je spomenutý ako

účel centrálne zásobovanie teplom). Je otázne, či aj použitie tejto spoločnosti ako majetku mesta
Ružomberok na iný ako Mestským zastupiteľstvom schválený účel je v poriadku a nie je dôvodom pre
neplatnosť zmluvy o prevode časti podniku. K uvedenému poukázal na judikatúru súdov. Na základe
uvedeného sa bude navrhovateľ domáhať vyslovenia neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku na
súde, resp. určenia, že vlastníkom časti podniku - Centrálne zásobovanie teplom, ktorá je bližšie

špecifikovaná v prílohách zmluvy o predaji časti podniku, je odporca. Svoj naliehavý právny záujem
vidí navrhovateľ v tom, že vymožiteľnosť jeho práva na uspokojenie jeho pohľadávky sa v dôsledku
predaja časti podniku odporcom stala neistým. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že ešte nedošlo
k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom predaja časti podniku,
je podľa jeho názoru potrebné bezodkladne upraviť pomery a zabrániť vkladu vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré tvoria súčasť prevádzanej časti podniku, týmto neodkladným
opatrením. Cieľom neodkladného opatrenia je dosiahnuť, aby vo vlastníctve odporcu ostal aspoň nejaký
majetok, z ktorého môže odporca dosahovať výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a
možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. V prípade, ak by k dočasnej úprave pomerov
nedošlo a súd vyhovie žalobe navrhovateľa o zaplatenie pohľadávky, je viac než zrejmé, že odporca sa

dostane do predlženia, a teda úpadku. Už dnes je možné, že je platobne neschopný, keď jeho náklady
musí financovať mesto Ružomberok. Predĺženie spoločnosti zakladá povinnosť štatutárnemu orgánu
podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade ak odporca nebude vlastniť žiaden majetok, bude tak
úplne zmarené uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Poukázal aj na to, že pravdepodobne jedinýmmajetkom, ktorý nebol predmetom zmluvy o prevode časti podniku je pozemok, na ktorom mala byť
realizovaná výstavba plavárne. Jeho hodnota predstavuje cca 375.000,- Eur (podľa znaleckého posudku
vyhotoveného dňa 22.03.2022). Táto hodnota by tak pokrývala menej ako 1/6 pohľadávky navrhovateľa,

avšak jeho hodnota je vzhľadom na zaťaženie záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne,
a.s. podstatne nižšia (zabezpečuje už dnes pravdepodobne úver mesta Ružomberok). Uviedol, že
aby do právoplatného rozhodnutia o určení, že odporca je vlastníkom majetku prevedeného zmluvou
o predaji časti podniku nedošlo k úplnému zníženiu majetku odporcu a aby počas tejto doby mal
odporca aspoň nejaké výnosy a nenastala u neho povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

je podľa jeho názoru potrebné, aby mu súd uložil zdržať sa prevodu nehnuteľného majetku v jeho
vlastníctve. Zároveň je zjavné zo všetkých týchto dôvodov, že v prípade, ak by bol navrhovateľ v konaní
úspešný a mal by judikovanú pohľadávku, tak exekúcia tejto pohľadávky by bola bezpochyby ohrozená
a pohľadávku by nebolo z čoho uspokojiť. Podľa jeho názoru takýto zásah súdu do vlastníckych práv
odporcu bude primeraný, a to aj vzhľadom na spôsob, ktorým k predaju časti podniku došlo, účel,
ktorý tým odporca sleduje a zásah do majetkových práv navrhovateľa, ktorý tým spôsobí. Pohľadávka

odporcu predstavuje 2.203.396,25 Eur. Vzhľadom na účinnosť zmluvy o prevode časti podniku a s
tým nevyhnutne spojený následný krok (podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ak sa
tak už nestalo) je zrejmé, že obava zo vzniku ujmy je bezprostredná, dostatočne osvedčená a trvá.
Uviedol, že sa domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu, že sledovaný účel - zachovanie toho,
aby odporca bol solventný a vedel uspokojiť jeho pohľadávku z výsledkov hospodárenia - nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na to, že samostatnou žalobou sa navrhovateľ bude
domáhať určenia, že odporca je vlastníkom prevedenej časti podniku, a teda že zmluva je absolútne
neplatná, vydanie zabezpečovacieho opatrenia nezabezpečí zamedzenie v prevode nehnuteľností
na základe absolútne neplatnej zmluvy. Zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach patriacich
tretej osobe a slúžiacich na verejnoprospešný účel, nebude naplnený účel neodkladného opatrenia,

ktorý navrhovateľ sleduje týmto návrhom. Zároveň nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k
obmedzeniu odporcu v prevádzkovaní. Uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu ohľadom katastra
nehnuteľností osvedčuje vlastníctvo odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom neodkladného
opatrenia prílohou č. 1 - zoznam nehnuteľností k zmluve o predaji časti podniku. V prípade, ak by
súd neodkladné opatrenie nevydal, tak by postavil navrhovateľa do situácie, že odporca nedisponuje

majetkom (vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prejde na kupujúceho), a teda nebude vedieť
uspokojiť jeho pohľadávku a navrhovateľ bude zároveň vystavený riziku, že odporca bude povinný podať
návrh na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že vydanie neodkladného opatrenia predstavuje navrhovateľovu
jedinú možnosť, ako tejto situácii zabrániť.

4. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil
so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.01.2025, pričom preskúmal
splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.

5. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval vecnú legitimáciu osôb, ktoré
vystupujúakoprocesnéstranytohtokonania,otázkučinavrhovateľomopísanéskutočnostiapredložené
listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Uviedol, že
nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením

medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich
navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného
opatrenia súd posudzoval kumulatívne, to znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie
je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.

6. Po preskúmaní uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z viacerých dôvodov.

7. Prvým dôvodom je skutočnosť, že pokiaľ ide o výmenníkové stanice : VS Poľná II, súp. č. XX na

pozemku parc. č. 6114, zap. na LV XXXXX, VS Poľná I na pozemku parc. č. 6026, zap. na LV XXXXX,
VS Tatranská 52, na pozemku parc. č. 7095, zap. na LV XXXXX, VS Tatranská 56 na pozemku parc.
č. 7102, zap. na LV XXXXX, VS Tatranská 30 a 32 na pozemku parc. č. 7096, zap. na LV XXXX, VS
Tatranská 38 a 40 na pozemku parc. č. 7099, zap. na LV XXXX, VS Tatranská 42 a 44 na pozemkuparc. č. 7100, zap. na LV XXXXX, VS Baničné II- PVS na pozemku parc. č. 4053, zap. na LV XXXXX,
súd nemal osvedčené, že tieto sú na navrhovateľom uvedených listoch vlastníctva evidované, a preto
v tejto časti je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný, a preto v tejto

časti nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd poukázal na skutočnosť,
že požiadal Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor o všetky listy vlastníctva ako ich špecifikoval
navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v petite návrhu), pričom na tých
listoch vlastníctva ako ich označil navrhovateľ, na ktorých mali byť uvedené výmenníkové stanice
zapísané, sa tieto nenachádzali.

8. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemal súd za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia bol ten, že súd na rozdiel od navrhovateľa mal za to, že účel navrhovaného neodkladného
opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom je skutočnosť, že v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tvrdenia navrhovateľa nehnuteľnosti, ktorých sa
malo navrhované neodkladné opatrenie týkať mali patriť odporcovi, t.j. stále mali byť vo vlastníctve

odporcu. Uvedené bolo potvrdené aj príslušnými listami vlastníctva, ktoré si súd vyžiadal podľa ust. §
185 ods. 2 Civilného sporového poriadku od Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor (keďže
elektronické služby katastra nehnuteľností boli nedostupné a provizórna stránka, kde možno aspoň
nejaké informácie získať, poskytuje informácie iba ku dňu 03.01.2025), podľa ktorých ku dňu 07.02.2025
bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností odporca a na príslušných listoch vlastníctva nebola vyznačená

ani žiadna plomba, ktorá by nasvedčovala tomu, žeby bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k
dotknutýmnehnuteľnostiam.(Uvedenéplatísvýnimkouvyššieuvedenýchvýmenníkovýchstaníc,keďže
tieto sa na navrhovateľom označených listoch vlastníctva nenachádzajú, avšak vzhľadom k tomu, že pri
ostatných nehnuteľnostiach nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa
nehnuteľností - Mestský podnik Ružomberok s.r.o., tento nebol s najväčšou pravdepodobnosťou podaný

ani ohľadom uvedených výmenníkových staníc).

9. Súd poznamenal, že uvedenú povinnosť si mal prioritne splniť navrhovateľ, nakoľko ten je povinný
osvedčiť ním tvrdené skutočnosti. Avšak v tomto ohľade zostal navrhovateľ úplne pasívny, a preto
musel súd keďže pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo nutné uvedenú skutočnosť mať

zistenú, byť aktívny namiesto neho. Súd zároveň poznamenal, že o súčinnosť požiadal Okresný
úrad Ružomberok, katastrálny odbor (so žiadosťou o poskytnutie relevantných údajov týkajúcich sa
dotknutých nehnuteľností a údajov o ich aktuálnom vlastníkovi) už dňa 05.02.2025, avšak odpoveď mu
bola doručená až dňa 13.02.2025. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti, boli nehnuteľnosti špecifikované
presne v tom znení, ako ich špecifikoval navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia.

10. Súd mal za to, že zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v podobe
zabezpečovacieho opatrenia by sledoval rovnaký účel ako nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
aj účelom navrhovaného neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhovateľ navrhuje a dôvody pre ktoré

ho navrhuje je v konečnom dôsledku zabezpečenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v prípade,
ak táto bude úspešne judikovaná v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
č.k. 38Cb/156/2023. Pričom podľa §324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Uvedené vyplýva z navrhovateľovho podania na rube č.l. 9 – „cieľom neodkladného opatrenia je

dosiahnuť, aby vo vlastníctve odporcu zostal aspoň nejaký majetok, z ktorého môže odporca dosiahnuť
výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky
navrhovateľa.“ Ďalej na tom istom č.l. súdneho spisu, t.j. na rube č.l. 9 navrhovateľ uvádza „zároveň
je zjavné zo všetkých týchto dôvodov, že v prípade, ak by bol navrhovateľ v konaní úspešný a mal by
judikovanú pohľadávku, tak exekúcia tejto pohľadávky by bola bezpochyby ohrozená a pohľadávku by

nebolo možné uspokojiť.

11. Súd konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má
teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu

vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To
platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.
Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojímnávrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť považoval súd za vhodné uviesť, že zabezpečovacím
opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka,

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.

12. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa mal súd jednoznačne osvedčené, že napriek tomu, že sa
navrhovateľ podľa svojho návrhu chce následne domáhať vo veci samej neplatnosti zmluvy o predaji
časti podniku, v skutočnosti predmetný návrh na nariadenia neodkladného opatrenia je návrhom na

zabezpečenie uspokojenia navrhovateľovej pohľadávky, ktorá je predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2023. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhol a odôvodnil navrhovateľ nie je možné vyhovieť,
a teda musí byť zamietnutý.

13. I v prípade, ak by tomu tak nebolo, t.j. žeby účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením, sú tu ďalšie dôvody, pre ktoré súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, a to že po preskúmaní podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené nato,
aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie, dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu

vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uviedol, že právny záujem
na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne
a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na
riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné
opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky

neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.

14. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov
vyplývajú skutkové tvrdenia o spore medzi stranami týkajúcom sa existencie pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi vo výške 2.203.396,15 Eur s prísl., pričom ohľadom predmetnej pohľadávky prebieha

na Okresnom súde Žilina konanie pod č.k. 38Cb/156/2023, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa ku dňu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ukončené. Predmetná pohľadávka mala
navrhovateľovi vzniknúť na základe odstúpenia od Zmluvy o dielo č. 2022/P/13 zo dňa 19.09.2022
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2022. Súd mal osvedčené, že v rámci predmetného konania sa
navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom Okresný súd Žilina v konaní č.k.

38Cb/156/2023 - 496 vydal dňa 19.12.2023 zabezpečovacie opatrenie a na nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcu zriadil záložné právo s tým, že predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo Krajským súdom v
Banskej Bystrici č.k. 41Cob/199/2024 -790 zo dňa 20.11.2024 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie
Okresnému súdu Žilina (38Cb/156/2023), pričom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
Okresný súd Žilina ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol. Pokiaľ

ide o predmet navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a tohto návrhu na nariadenia neodkladného
opatrenia,tietosakryjúibapokiaľideonebytovýpriestorbezuvedeniačísla,nachádzajúcisavsuteréne,
vchod č. 4. bytového domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 4054, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 341 m2, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 87/7008, evidovaný Okresným úradom Ružomberok, pre k.ú. C. na LV

č. XXXXX.

15. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že
krátko potom, ako Krajský súd Banská Bystrica vydal uznesenie o zrušení zabezpečovacieho opatrenia
č.k. 41 Cob/199/2024 -790 zo dňa 20.11.2024 odporca uzatvoril so spoločnosťou Mestský podnik

Ružomberok s.r.o. zmluvu o predaji časti podniku, a to dňa 22.11.2024 s tým, že zmluva bola zverejnená
v Centrálnom registri zmlúv dňa 31.12.2024 a účinky nadobudla dňa 01.01.2025, pričom predmetnou
zmluvou previedol odporca časť podniku „Centrálne zásobovanie teplom“, podľa tvrdenia navrhovateľa
trvalý a doslova istý zdroj príjmov, z ktorého je schopný splácať záväzky, pričom možno podľa tvrdenia
navrhovateľa predpokladať, že u odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa týka prevádzky plavárne,

pričom podľa jeho tvrdenia by malo ísť o časť podniku, ktorá predstavuje stratovú hospodársku činnosť,
pričom navrhol nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, aby sa zabránilo prevodu nehnuteľností, ktoré
boli predmetom predaja časti podniku aby zostal u odporcu nejaký majetok, z ktorého môže dosahovať
výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť odporcu a možnosť budúceho uspokojenia pohľadávkynavrhovateľa. Zároveň navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že v prípade ak nedôjde k dočasnej úprave
pomerov a súd žalobe navrhovateľa vyhovie a pohľadávku mu prizná súd v konaní č.k. 38Cb//156/2023,
odporca sa dostane do predĺženia a úpadku.

16. Preskúmaním uvedených tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazov súd nevzhliadol
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje. Súd
predovšetkým konštatoval, že i v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal
odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v petite návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (a to predať, darovať zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo, dohodnúť
zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti, vložiť do právnickej osoby, urobiť predmetom akejkoľvek
dražby alebo inak zaťažiť alebo previesť ako to navrhol navrhovateľ), uvedené neodkladné opatrenie
by sa dotklo len predmetných nehnuteľností. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, ako aj podľa listinných
dôkazov,ktorédoložildospisu,zmluvaopredajičastipodniku,ktoroumalibyťokreminéhoprevedenéna
nového nadobúdateľa aj nehnuteľnosti uvedené v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

už nadobudla účinnosť, a to dňa 01.01.2025. To znamená okrem prevodu nehnuteľností, táto je už
pokiaľ ide o ostatné veci, práva a iné majetkové hodnoty účinná. Pokiaľ ide o dotknuté nehnuteľnosti
tieto tak, ako to vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zmluvy o predaji časti
podniku patria k časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“, a teda by mali slúžiť tejto časti podniku.
Súd nemal osvedčené, akým spôsobom by malo byť nariadeným neodkladným opatrením, a teda

zmarením predaja dotknutých nehnuteľností dosiahnuté získanie výnosov z predmetných nehnuteľností
pre odporcu (v prípade keď už ostatná prevádzaná časť podniku je vo vlastníctve nového nadobúdateľa).
Uvedené tvrdenie ohľadom možných výnosov odporcu v prípade zmarenia prevodu nehnuteľností je len
navrhovateľom tvrdené, teda hypotetické a ničím neosvedčené.

17. Zároveň súd uviedol, tak ako to uviedol aj navrhovateľ vo svojom návrhu, z predloženej výročnej
správy odporcu je zrejmé, že odporca v roku 2023 dosiahol pozitívny hospodársky výsledok, a to
72.750,- Eur. Zmluva o predaji časti podniku je odplatná, t.j. za predaj podniku je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu. Sám navrhovateľ uviedol, že predpokladaná kúpna cena za predaj časti podniku je
okolo 8.000.000,- Eur, čo ďaleko prevyšuje navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku, pričom navrhovateľ

vychádzal pri určení predpokladanej kúpnej ceny z výročnej správy za rok 2023, nie za rok 2024.
(Podľa výročnej správy za rok 2023, mal odporca dosiahnuť v porovnaní s rokom 2023 v roku 2024
niekoľko násobne vyšší zisk - v roku 2023 dosiahol zisk vo výške 72.750,- Eur, pričom v tejto správe sa
predpokladalo, že v roku 2024 to bude až 479.562,- Eur). Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
ide o iné záväzky odporcu - napr. úver voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré by potenciálne mohli byť

tiež z predmetnej kúpnej ceny uhrádzané, že sám navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že tento úver
odporcom zrejme nebol čerpaný. A rovnako uviedol, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Ružomberok na
svojom zasadnutí prijalo uznesenie dňa 12.12.2023 č. 197/2023, ktorým schválilo prevzatie, resp. prijatie
úveru, ktorý bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s. na financovanie výstavby mestskej plavárne,
pričom uvedené uznesenie aj doložil do spisu. To znamená, z uvedeného listinného dôkazu je zrejmé,

že Mesto Ružomberok je pripravené pomôcť odporcovi s úhradou záväzkov odporcu vzniknutých v
súvislosti s úverom od Slovenskej sporiteľne a.s.. Okrem toho tento úver by podľa tvrdenia navrhovateľa
malbyťzabezpečenýzáložnýmprávomnanehnuteľnosti,naktorejsamalarealizovaťvýstavbamestskej
plavárne.

18. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tvrdenie navrhovateľa, že nový nadobúdateľ predávanej časti podniku
nebude schopný zaplatiť dojednanú kúpnu cenu je len hypotetické, ničím nepodložené. Pokiaľ ide o
kúpnu cenu, tá má byť určená znaleckým posudkom, príp. majetkovou hodnotou. Podľa zmluvy sa
pritom malo aplikovať ust. § 482 druhá veta Obchodného zákonníka, pričom medzi podpisom zmluvy
22.11.2024 a účinnosťou zmluvy 1.1.2025 mal byť časový rozdiel niečo vyše mesiaca, čo by podľa

názoru súdu uvedenú kúpnu cenu nejako výrazne ovplyvniť nemalo. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
podstatnou náležitosťou zmluvy o predaji podniku je dohoda o zaplatení kúpnej ceny. Pričom v bode 5.6
zmluvy o predaji časti podniku je dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny kupujúcim.

19. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam, tvrdenie navrhovateľa, že i napriek zaplateniu

odplaty za predaj časti podniku zo strany nadobúdateľa - Mestského podniku Ružomberok s.r.o. a
prevádzkovaniu zvyšnej časti podniku, ktorou by malo byť prevádzkovanie plavárne, by mal odporcovi
hroziť navrhovateľom tvrdený konkurz, súd nemal osvedčené. Súd opätovne poukázal na skutočnosť,
že úver, ktorý mal byť poskytnutý odporcovi zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. na výstavbu mestskejplavárne sa zaviazalo Mesto Ružomberok prevziať a prijať, čo tvrdil sám navrhovateľ, zároveň bolo
osvedčené, že Mesto Ružomberok poskytlo odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne na rok 2024, čo
rovnako tvrdil sám navrhovateľ a doložil o predmetnom aj listinné dôkazy. Navrhovateľ k návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia doložil zmluvu o poskytnutí dotácie na prevádzku plavárne na rok
2024, ktorou Mesto Ružomberok poskytlo odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne v sume 241.000,-
Eur a uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 220//2024 (č.l. 146-148), ako aj uznesenie Mestského
zastupiteľstva č. 197/2023 (č.l. 133-135). Preto mal súd za to, že tvrdenie navrhovateľa o hrozbe
vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu je v tomto štádiu len domnienka, či obava navrhovateľa, ktorá

však nie je zákonným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

20.Vzhľadomkuvedenémusúdnevzhliadolpotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzinavrhovateľom
a odporcom a vzhľadom na dojednanie ohľadom kúpnej ceny za predaj časti podniku, súd nemal
preukázané ani že by prípadná exekúcia prípadnej navrhovateľovej pohľadávky voči odporcovi bola
ohrozená.

21.Pokiaľideotvrdenienavrhovateľa,žezvyšnáčasťpodniku,atoprevádzkovanieplavárnejestratové,
a to s ohľadom na poskytnutú dotáciu a na poskytnutú pôžičku zo strany Mesta Ružomberok, podľa
účelu pôžičky, ktorú malo Mesto Ružomberok poskytnúť odporcovi č.l. 146 až 151 súdneho spisu, táto
mala byť poskytnutá predovšetkým na účely krytia poskytnutého úveru v súvislosti s krytím nákladov

„Výstavbovej skupiny“ pre rok 2024. Napriek tvrdeniu navrhovateľa, že prevádzkovanie neprevedenej
časti podniku - prevádzkovanie mestskej plavárne má byť stratové, z dôkazov, a to uznesenie Mestského
zastupiteľstvaMestaRužomberokč.197/2023,uznesenieMestskéhozastupiteľstvaMestaRužomberok
č. 220/2024 mal súd osvedčené, že Mesto Ružomberok je pripravené pomôcť vykryť straty odporcu
vzniknuté v súvislosti s výstavbou a prevádzkou plavárne a pomôcť mu s úhradou záväzkov. Uvedené

bolo osvedčené aj zmluvou o poskytnutí dotácie na prevádzku plavárne na rok 2024, ktorou Mesto
Ružomberok poskytlo odporcovi dotáciu na prevádzku plavárne v sume 241.000,- Eur (č.l. 143 -144).

22. Súd poznamenal, že celý návrh navrhovateľa vychádza len z jeho predpokladov a domnienok ...
„možno predpokladať, že u odporcu zostala iba časť podniku, ktorá sa týka prevádzky plavárne“, ....

„úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. zrejme nebol odporcom čerpaný“ (kde na druhej strane tvrdí, že
nehnuteľnosť na ktorej sa mala realizovať výstavba mestskej plavárne by mala slúžiť na zabezpečenie
záväzku z úveru, ktoré prevzalo Mesto Ružomberok. Podľa súdu, ak by úver nebol čerpaný - neexistoval
by záväzok voči Slovenskej sporiteľni a.s.)..... „nemožno predpokladať, že Mestský podnik Ružomberok
s.r.o. že by dosiahol hospodárske výsledky, ktoré by pokryli kúpnu cenu“ ... „nemožno očakávať že

by Mestské zastupiteľstvo Mesta Ružomberok schválilo financovanie prevodu a poskytlo Mestskému
podniku Ružomberok s.r.o. finančné prostriedky“..... . Súd uviedol, že pre úspešné uplatnenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia majú podstatný význam iba aspoň osvedčené skutočnosti, nestačia
len domnienky, úvahy a predpoklady navrhovateľa.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa dostane do predĺženia (resp. že už dnes je v
predĺžení) súd ho nemal osvedčené. Podľa výročnej správy za rok 2023 v roku 2023 mal odporca
pozitívny hospodársky výsledok 72.750,- Eur a vlastné imanie vo výške 738.460,- Eur. Zároveň podľa
predmetnej správy spoločnosť mala v roku 2024 dosiahnuť zisk po zdanení 479.562,- Eur. Sám
navrhovateľ uviedol, že pravdepodobne odporcovi ostala časť podniku prevádzkujúca plaváreň, vrátane

pozemku, na ktorom mala byť realizovaná výstavka plavárne. Okrem toho úver, ktorý mal byť odporcovi
poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s. sa zaviazalo prevziať za odporcu Mesto Ružomberok (príp. tento
odporcom nebol vôbec čerpaný). Do spisu bola doložená zmluva o pôžičke, ktorou Mesto Ružomberok
malo poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 137.000,- Eur na krytie nákladov „Výstavbovej skupiny“, kde
podľa predpokladov vyúčtovania (č.l. 148) zostatok bankového úveru mal byť krytý vo výške 78. 410,03

Eur, s tým, že podľa bodu 4. čl. II., táto mala byť kapitalizovaná formou navýšenia základného imania
odporcu. Zároveň bolo doložené uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 220/2024. A rovnako bolo
doložené do spisu uznesenie Mestského zastupiteľstva Ružomberok, č. 197/2023, v zmysle ktorého
Mestské zastupiteľstvo schválilo prijatie návratných zdrojov financovania úveru vo výške 6.182.536,97
Eur, ktorý bude poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. za účelom financovania kapitálových výdavkov

súvisiacich s výstavbou mestskej plavárne. Na druhej strane Mesto Ružomberok poskytlo odporcovi
na prevádzku mestskej plavárne na rok 2024 dotáciu vo výške 241.000 Eur. Z uvedeného mal súd
osvedčené, že Mesto Ružomberok je pripravené pomôcť vykryť prípadné straty odporcu vzniknuté v
súvislosti s výstavbou a prevádzkou plavárne a pomôcť mu s čerpanými úvermi. Navyše zmluva opredaji časti podniku je odplatnou zmluvou, odporca bude mať (ak už ich nemá) peňažné prostriedky
z kúpnej ceny za predaj časti podniku. Preto tvrdenia navrhovateľa ohľadom predĺženia, resp. hrozby
predĺženia odporcu sú zatiaľ len hypotetické, neosvedčené.

24. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to že v danej veci nebola navrhovateľom osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje.

25. Okrem vyššie uvedeného, súd mal za to, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia nemožno vyhovieť aj z toho dôvodu, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia tak, ako ho
navrhuje navrhovateľ by mohol súd vytvoriť nenávratný stav, nakoľko podľa § 486 ods. 4 Obchodného
zákonníka, pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až § 435. Ak vlastnícke právo k
nehnuteľnosťami tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu
v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

26. Ďalším dôvodom pre ktoré súd nevzhliadol nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov je skutočnosť,
že neodkladná úprava pomerov sa musí bezprostredne týkať konania vo veci samej, pred začatím
ktorého má byť neodkladné opatrenie nariadené, nakoľko právny záujem na úprave pomerov strán sa
prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v
základnom konaní. V danej veci sa navrhovateľ chce domáhať vo veci samej určenia, že vlastníkom

časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“, ktorá je predmetom zmluvy o predaji časti podniku je
odporca. Preto je súd toho názoru, že neodkladná úprava pomerov by sa mala týkať priamo tejto časti
podniku ako takej (nie pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej v rámci iného konania, ako to vyplýva
z návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia). Vo vzťahu k predmetu konania vo
veci samej - určeniu, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca, súd

nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, ako ju navrhovateľ navrhuje
a nevzhliadol ani ohrozenie prípadnej exekúcie. Vo vzťahu k určeniu, že vlastníkom časti podniku
„Centrálne zásobovanie teplom“ je odporca, súd nevzhliadol naliehavú potrebu usporiadať vzťahy medzi
navrhovateľom a odporcom tak, ako to navrhol navrhovateľ v súvislosti s predmetným konaním.

27. Skutočnosť, či je alebo nie je zmluva o predaji časti podniku uzavretá medzi odporcom ako
predávajúcim a Mestským podnikom Ružomberok s.r.o. ako kupujúcim neplatná, je potrebné podrobiť
náležitému dokazovaniu, ktoré je možné iba v rámci konania vo veci samej. Uvedené nie je možné
náležite skúmať v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde sa rozhoduje len na základe osvedčených
skutočností a to tvrdených a osvedčených len navrhovateľom neodkladného opatrenia. Súd zdôraznil,

že vo vzťahu ku konaniu vo veci samej o určenie, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie
teplom“ je odporca, súd nevzhliadol potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a
odporcom a rovnako nevzhliadol, že by exekúcia vo vzťahu k predmetnému konaniu mala byť ohrozená.

28. Zároveň bol súd toho názoru, že keďže účelom celého neodkladného opatrenia je dočasne upraviť

pomery vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenej pohľadávke, ktorá je predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb//156/2023 a rovnako nakoľko navrhovateľ ako dôvod podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol aj skutočnosť, že je potenciálne ohrozená
exekúcia tejto pohľadávky v prípade, ak by bola predmetná pohľadávka judikovaná, súd je toho názoru,
že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť navrhovateľom uplatnený v rámci

konania vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2023.

29. Na záver súd uviedol, že za daných okolností vo vzťahu k dôvodom uvedeným v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd mal za to, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil naliehavosť
na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. základné predpoklady v zmysle § 325 ods. 1 CSP a

zároveň neosvedčil, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP (nakoľko primárnym účelom navrhovaného neodkladného opatrenia
je zabezpečiť potenciálnu možnosť uspokojenia navrhovateľom tvrdenej pohľadávky voči odporcovi)
a zároveň pokiaľ ide o výmenníkové stanice, keďže súd nemal osvedčené, že sa nachádzajú na
navrhovateľom tvrdených listoch vlastníctva (tieto listy vlastníctva boli doložené Okresným úradom

Ružomberok katastrálny odbor na žiadosť tunajšieho súdu podľa doslovnej špecifikácie výmenníkových
staníc uvedených navrhovateľom v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), v tejto časti
bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný, preto súd v podmienkach danej veci
nevzhliadolnaliehavosťdanúsituáciuriešiťbezprostrednýmzásahomsúdnejmocivpodobnenariadenianeodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že súd nevzhliadol zákonné dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia nebol dôvod uložiť navrhovateľovi povinnosť v lehote 60 dní podať žalobu o
určenie, že vlastníkom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplo“ je navrhovateľ.

30. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia rozhodol súd tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

31. Súd tiež uviedol, že uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu

predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania
o navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového
konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného
súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení.

32. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi vznikli v konaní
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, rozhodol súd tak, že odporcovi nárok

na náhradu trov konania nepriznáva.

33. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým
odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne uviedol, že následné rozhodnutie o
výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným

uznesením nebude rozhodovať.

34. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

35. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36.Knázorusúdu,žesledovanýúčelmožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrenímnavrhovateľuviedol,
že súd prvej inštancie v bodoch 18. až 22. uznesenie uviedol, že má za to že, účel sledovaný

neodkladným opatrením je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K bodu 19. odôvodnenia
uznesenia doplnil navrhovateľ poznámku, že neostal pasívny a taktiež požiadal kataster o zaslanie
listov vlastníctva. Žiaľ mu boli doručené s väčším omeškaním ako súdu. Navrhovateľ má za to, že súd
prvej inštancie nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil v bodoch 20. až 22. odôvodnenia uznesenia
možnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ tvrdí, že zabezpečovacím

opatrením by súd zriadil na nehnuteľnostiach záložné právo, ktoré by nezabezpečilo dosahovanie
výnosov z prevádzkovania činnosti, pretože by nezabránilo prevodu vlastníctva na kupujúceho podľa
zmluvy o predaji časti podniku. A hoci funkciou záložného práva je zabezpečenie pohľadávky a taktiež jej
uspokojenie, v tomto konkrétnom prípade by vzhľadom na charakter a účel predmetných nehnuteľností
( rozvod tepla do domácností v Meste Ružomberok) bola uhradzovacia funkcia zriadená záložného

práva takmer vylúčená. Takto zriadením záložným právom by nebol splnený žiaden účel, a už vôbec
nie uhradenie pohľadávky navrhovateľa. Prípadný výkon záložného práva predajom nehnuteľností by
bol realizovateľný iba takému kupujúcemu, ktorý by disponoval povolením na výrobu a rozvod tepla cez
územie Mesta Ružomberok.

37. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že účelom neodkladného opatrenia by malo byť to, aby mohol odporca
dosahovať výnosy z prevádzkovania činnosti, ktorá je podľa výročnej správy za rok 2023 tou činnosťou,
z ktorej nejaké výnosy dosahuje. Po prevode časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ zostala
odporcovi časť podniku – prevádzka mestskej plavárne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na strane 3.výročnej správy ods. 8 sa uvádza: Spoločnosti na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na prevádzku
plavárne Mesto Ružomberok poskytlo sumu 108.855,- Eur. Strata z prevádzky Mestskej plavárne
bola 75.719,-Eur. Vzniknutý rozdiel bol vykrytý zvýšením dotácie na rok 2024. Z uvedeného je podľa

navrhovateľa zjavné, že odporca dosahuje z prevádzky mestskej plavárne stratu aj napriek dotácii
mesta, ktorú mesto následne ešte muselo zvýšiť.

38. Keďže z prevádzky mestskej plavárne odporca dosahoval stratu, výnosy dosahoval len z prevádzky
časti podniku „Centralizované zásobovanie teplom“, ktoré bolo predmetom zmluvy o predaji časti

podniku. Uvedené vyplýva z textu na strane 3. výročnej správy 5. odsek zhora: Spoločnosť CZT
Ružomberok za rok 2023 dosiahla kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 72.750,-Eur.
Navrhovateľ poukázal na listinné dôkazy predložené do spisu na preukázanie uvedených skutočností.

39. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovi ostala len tá časť podniku, ktorá negeneruje výnosy.

40. Ďalej navrhovateľ uviedol, že súd v bode 20. odôvodnenia uznesenia dezinterpretuje text návrhu
navrhovateľa.Podľanehozdôvodov,prektorémáobavu,žeexekúciabudeohrozená nemožnovyvodiť,
že účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z ustanovenia § 325
ods. 1 CSP jasne vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd vydať, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného podľa navrhovateľa nemožno

vyvodiť, že ak je exekúcia ohrozená, možno účel neodkladného opatrenia splniť aj zabezpečovacím
opatrením.

41. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že súd nedostatočne odôvodnil, resp. nevysvetlil ako dospel
k účelu neodkladného opatrenia. Vôbec sa nevysporiadal s tvrdením uvedeným v návrhu, a to, že

sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a to z dôvodu, že v prípade prevodu
nehnuteľností na inú osobu na základe zmluvy o predaji časti podniku by nebola zachovaná solventnosť
žalovaného a nehnuteľnosti by vlastnila tretia osoba, ktorá by z nich profitovala.

42. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o predaji časti podniku slúžia na distribúciu a výrobu

tepla pre Mesto Ružomberok, teda slúžia pre verejnoprospešný účel, čo môže výkon záložného práva
zriadeného zabezpečovacím opatrením limitovať. Skutočnosť, že ide o nehnuteľnosti slúžiace na
centralizovanú výrobu tepla vyplýva z viacerých dokumentov, ktoré boli prílohou návrhu.
43. Navrhovateľ tiež namieta, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou, či
sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že

účel zabezpečovacieho opatrenia a neodkladné opatrenie je rovnaký, ale či je reálne a možné aby
účel zabezpečovacieho opatrenia aj dosiahnutý už opomenul vysvetliť. V tejto časti súd prvej inštancie
nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, zle právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

44. K bodom 23. až 35. odôvodnenia uznesenia navrhovateľ konštatoval, že v návrhu uviedol, že sa
bude určovacou žalobou domáhať toho, aby súd vyslovil, že vlastníkom časti podniku „Centralizované
zásobovanie teplom“ je odporca. Účelom je dosiahnutie toho, aby bola udržaná solventnosť odporcu
a následne bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Rovnaký účel sleduje aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k tej časti podniku, ktorá bola predmetom zmluvy o predaji časti

podniku, ku ktorej ešte nebolo prevedené vlastníctvo, a teda k nehnuteľnostiam. Vyhovením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia by bol dosiahnutý stav, v ktorom by odporca mal vo svojom
vlastníctve na naďalej nehnuteľnosti, na ktorých môže prevádzkovať činnosť, z ktorej dosahuje výnosy
a dosiahol a zabezpečil by sa tak účel sledovaný v základnom konaní aspoň čiastočne.

45. K bodu 26. odôvodnenia uznesenia navrhovateľ uviedol, že skutočnosti, ktoré súd označuje za
tvrdenia navrhovateľa, boli riadne osvedčené. Tvrdenie, že časť podniku „Centralizované zásobovanie
teplom“ je trvalý a doslova istý zdroj príjmov, je tvrdenie, o ktoré sa opieral práve odporca vo svojom
odvolaní proti vydanému zabezpečovaciemu opatreniu v konaní vedenom pod č.k. 38Cb/156/2023.
Odvolanie bolo prílohou k návrhu.

46. Vyhodnotenie súdu v bode 27. odôvodnenia uznesenia podľa navrhovateľa možno považovať za
arbitrárne a neposkytujúce odpoveď z akého dôvodu súd nevzhliadol potrebu neodkladnej úpravy
pomerov navrhovaným spôsobom.47. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v bode 28. odôvodnenia uznesenia súd nesprávne zistil a vyhodnotil
skutkový stav. Hospodárske výsledky, ktoré v tomto bode odôvodnenia uvádza, sú podľa výročnej

správy hospodárske výsledky časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“, nie z prevádzky plavárne.
Predajom časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ tak odporca prišiel práve o tú časť podniku,
ktorá dané hospodárske výsledky generovala. To je práve dôvod návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Bez časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ odporca nebude generovať pozitívne
hospodárske výsledky. Vyplýva to aj z rozpočtu plavárne na rok 2024, kde odporca predpokladal zisk

za rok 2024 0,-Eur. Z výročnej správy za rok 2023 vyplýva, že: „Na prevádzku plavárne spoločnosť CZT
potrebuje približne 200.000,-Eur od mesta a tržby na úrovni 70.000,-Eur. Z uvedeného je zjavné, že časť
podniku, ktorá po predaji časti podniku „Centrálne zásobovanie teplom“ odporcovi ostala, je stratová
a ani sám odporca nepredpokladá, že bude generovať zisk.

48. Prevzatie, resp. prijatie úveru Mestom Ružomberok od odporcu práve nasvedčuje tomu, že ho

odporca nemá z čoho uhrádzať. Umocňuje to aj skutočnosť, že odporcovi Mesto Ružomberok na
konci roka 2024 poskytlo pôžičku. Je teda zjavné, že odporca nedosiahol za rok 2024 zisk vo výške
479.562,-Eur, ako to predpokladal vo výročnej správe za rok 2023. Ak by takýto zisk dosiahol, zjavne
by nepotreboval pôžičku od Mesta Ružomberok.

49. Čo sa týka kúpnej ceny, súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,
že kupujúci je spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je Mesto Ružomberok a bola založená len
06.02.2024. Predpoklad, že kupujúci bude mať dostatok finančných prostriedkov na financovanie kúpnej
ceny, ktorá by mohla byť aj 8.000.000,-Eur je mizivý. Obava, že kupujúci nebude mať z čoho kúpnu cenu
uhradiť nie je nepodložená a hypotetická. Súd sa v tomto ohľade s osvedčením tvrdením navrhovateľa

vôbec nevysporiadal. Uvedením len, že ide o hypotetické, ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľa
nemôže postačovať, ako zdôvodnenie toho, prečo tak súd usudzuje.

50. Navrhovateľ tiež poukázal na bod 30. odôvodnenia uznesenia, pričom poukázal na to, že netvrdil, že
napriek zaplateniu odplaty za predaj časti podniku a prevádzkovaniu zvyšku podniku by mal odporcovi

hroziť konkurz tak, ako uviedol súd v tomto bode odôvodnenia uznesenia. Avšak z dôvodu, že nemožno
predpokladať, že kúpna cena bude zo strany kupujúceho uhradená a zároveň z dôvodu, že zvyšná časť
podnikujestratová,odporcovimôžehroziťplatobnáneschopnosť.Navrhovateľpoukázalnaustanovenie
§ 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ktoré definuje platobnú
neschopnosť.

51. Odvolateľ tiež konštatoval, že vzhľadom na to, že je preukázané, že odporca nebude z prevádzky
plavárne generovať žiaden zisk, avšak bude generovať náklady, je vysoké riziko, že sa do platobnej
neschopnosti dostane a bude povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

52. Navrhovateľ sa tiež ohradil voči textu, ktorý súd uviedol v bode 33. odôvodnenia uznesenia.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v žiadnom prípade postavený na domnienkach
a predpokladoch. Skutočnosti tvrdené v návrhu sú riadne osvedčené listinami k nemu pripojenými
a napĺňajú predpoklad „aspoň uvedených skutočností“. Práve súd riadne neodôvodnil, prečo považuje
tvrdenie navrhovateľa za domnienky.

53. Navrhovateľ tiež nesúhlasí s tým, že by tvrdil, že odporca je už dnes platobne neschopný, tak ako
uviedol súd v bode 34. odôvodnenia uznesenia. Súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne ho
právne vyhodnotil. Navrhovateľ má za to, že zo žiadnej z listín nevyplýva, že by mesto bolo pripravené
odporcovi pomôcť s úhradou pohľadávky navrhovateľa. Konštatovanie súdu preto navrhovateľ považuje

za arbitrárne.

54. Navrhovateľ tiež tvrdí, že súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia uznesenia nezdôvodnil svoju
úvahu o tom, že by vyhovením návrhu mohol vytvoriť nenávratný stav. Odporca a kupujúci sú spriaznené
osoby, pričom ich vlastnícka aj riadiaca štruktúra je rovnaká, ako aj ich predmet podnikania.

55. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že súd nijako nezdôvodnil v bode 40. odôvodnenia uznesenia prečo
nepovažuje za hodnoverne osvedčenú naliehavosť na nariadenie neodkladného opatrenia.56. Navrhovateľ má za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola riadne
osvedčená jednak obava, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, ako aj naliehavosť na
nariadenie neodkladného opatrenia, ale teda predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle

ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a taktiež bolo osvedčené, že účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

57. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
28.04.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a aby

priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
58. Odporca vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a ani
s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odporca má za
to, že odvolanie navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodné, pričom zo skutkových okolností je zrejmé,
že neexistujú predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto považuje odporca napadnuté
uznesenie za správne.

59. Odporca poukázal na to, že považuje návrh navrhovateľa v časti navrhovaného petitu, ktorý sa
týka výmeníkových staníc – VS Poľná II. súpisné č. 54 na pozemky parcely č. 6114, zapísanej na
LV XXXXX, VS Poľná I. na pozemku parc.č. 6026, zapísanej na LV XXXXX, VS Tatranská 52, na
pozemku parc.č. 7095, zapísanej LV XXXXX, VS Tatranská 56 na pozemku parc.č. 7102, zapísanej

na LV XXXXX, VS Tatranská 30 a 32 na pozemku parc.č. 7096, zapísanej na LV XXXX, VS Tatranská
38 a 40 na pozemku parc.č. 7099, zapísanej na LV XXXX, VS Tatranská 42 a 44 na pozemku
parc.č. 7100, zapísanej na LV XXXXX, VS Baničné II. – PVS na pozemku č. 4053, zapísanej na LV
XXXXX (ďalej ako „výmeníkové stanice“) za nevykonateľný. Vzhľadom na uvedené dôvody má za to,
že záver súdu o nemožnosti vyhovenia návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia

je správny, keďže absentuje základná podmienka vykonateľnosti, ktorou je existencia samostatne
evidovanej nehnuteľnosti v katastri, nakoľko navrhovateľ nesprávne označuje tieto výmeníkové stanice
za nehnuteľnosti, ku ktorým navrhovateľ žiadal nariadiť zákaz nakladania v zmysle navrhovaného petitu.

60. Odporca tiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné vydať neodkladné

opatrenie, nakoľko v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v Civilnom sporovom poriadku je za
navrhovateľom opísaných skutkových okolností možné domáhať sa ochrany práv práve návrhom na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu, ako aj v aktuálnom čase bol a je vlastníkom predmetných
navrhovateľom označených nehnuteľností stále odporca. Odporca považuje záver súdu prvej inštancie

za správny, nakoľko je zrejmé, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia tak, ako ho
navrhovateľ navrhuje a dôvody pre ktoré ho navrhuje, predstavuje v konečnom dôsledku zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v prípade, ak táto bude úspešne judikovaná v prebiehajúcom
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2024. Odporca poukázal na komentár
k ustanoveniu § 324 Civilného sporového poriadku a má za to, že súd správne vyhodnotil samotný účel

návrhu, ktorý bol odôvodnený zo strany navrhovateľa jedine tým, „aby vo vlastníctve odporcu zostal
aspoň nejaký majetok, z ktorého môže odporca dosiahnuť výnosy, ktoré zabezpečia životaschopnosť
odporcu a možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa“. Odporca má tiež za to, že ani
k prípadnému návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené podmienky na jeho
vydanie, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nepodliehajú exekúcii pre rozpor s morálnymi zásadami.

61. Odporca tiež súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenianiesúsplnené,atozdôvoduchýbajúcejpotrebybezodkladnejúpravypomerovvočiodporcovi,
ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť.

62. Odporca výslovne zdôraznil, že majetok, na ktorý navrhoval navrhovateľ zriadiť zabezpečovacie
opatrenie v konaní vedenom pod č.k. 38Cb/156/2023, je stále majetkom odporcu a zhoduje sa
s prevedeným majetkom iba v prípade jedného nebytového priestoru s nezapísaným číslom v bytovom
dome súp. č. 866.

63. Odporca ďalej uviedol, že z príloh 1 a 2 k zmluve o predaji časti podniku vyplýva, že nehnuteľnosti
uvedené v prílohe 1 tvoria iba (počtom ich hodnotou) malú časť prevádzaného podniku. V prílohe č.
1 k zmluve (a v návrhu) je uvedených celkom 14 nebytových priestorov o veľkosti cca 4 m2 každý,
technické stavby a 3 drobné pozemky. V každej nehnuteľnosti sú umiestnené zariadenia potrebnépre dodávku tepla do príslušných bytových domov a pre celé obsluhované územie, ktorým je Mesto
Ružomberok. V každej nehnuteľnosti sa nachádza zariadenie na výrobu alebo distribúciu tepla. Zároveň
odporca poukázal na § 2 písm. b), c) a d) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

64. V prílohe č. 2 k zmluve o predaji časti podniku sú uvedené technologické zariadenia umiestnené
u odberateľov v počte 354. Nebytových priestorov uvedených v prílohe č. 1 je 14, zvyšné zariadenia
sú umiestnené na základe ďalších, najmä nájomných zmlúv uvedených v prílohe č. 4 (119 zmlúv).
Bez hlbšej analýzy je bez pochybností zrejmé, že v predmetných nehnuteľnostiach sú umiestnené

zariadenia vo vlastníctve kupujúceho vytvárajúce iba veľmi malú časť tržieb nájomcu. Všetky sa
nachádzajú v malých bytových domoch na ul. Baničné a Malé Tatry v Ružomberku, v ktorých sa
nachádza 4 až 12 bytov. Na rozdiel od iných odberných miest obsluhujúcich desiatky bytov. Navyše
všetky zariadenia nachádzajúce sa v predmetných nehnuteľnostiach sú počnúc 01.januárom 2025,
vo vlastníctve Mestského podniku Ružomberok s.r.o. ako kupujúceho v zmysle zmluvy o predaji časti
podniku.

65. Odporca zároveň tvrdí, že Mestský podnik Ružomberok s.r.o. je dodávateľom a distribútorom tepla
v Meste Ružomberok. CZP Ružomberok, s.r.o. dodávateľom a distribútorom tepla nie je.

66. Odporca vo vyjadrení tiež konštatoval, že v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 367/2004 Z.z. o kritickej

infraštruktúre a v zmysle prílohy č. 1 je diaľkové vykurovanie súčasťou kritickej infraštruktúry. Mestský
podnik Ružomberok s.r.o. je dodávateľom tepla pre desiatky tisíc obyvateľov mesta, nemocnice, úrady
a iné zariadenia kritickej infraštruktúry a prerušenie dodávky tepla nie je možné. Vydaním povolenia má
povinnosť dodávať teplo v zmysle § 15 ods. 1 zákona o tepelnej energetike.

67. S odkazom na bod 24. Rozhodnutie ÚRSO, ktorým bolo kupujúcemu povolené podnikať a § 10 ods.
1 písm. a) zákona o tepelnej energetike odporca zastáva názor, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto návrhu sú neoddeliteľnou súčasťou energetickej infraštruktúry a ako také sú nepoužiteľné na
iné účely bez súhlasu aktuálneho prevádzkovateľa sústavy. V bytových domoch, kde sa nachádzajú
predmetné nebytové priestory, sa nenachádzajú iné nebytové priestory, kde by výmenikové stanice bolo

možné umiestniť.

68. Odporca tiež uviedol, že všetky zariadenia nachádzajúce sa v predmetných nehnuteľnostiach
sú počnúc 01. januárom 2025 vo vlastníctve Mestského podniku Ružomberok s.r.o. Odporca tiež
pripomenul, že z rozhodnutia ÚRSO, § 5 ods. 5 písm. g), § 7 ods. 2 písm. j) a § 12 ods. 2 písm.

c) zákona o tepelnej energetike vyplýva, že na danom území môže v danom segmente podnikať iba
Mestský podnik Ružomberok. Ani v prípade výstavby inej sústavy a teoretického získania povolenia na
podnikanie v danom segmente neplní neodkladné opatrenie svoj účel, keďže uvedené nehnuteľnosti sú
spojené výlučne s touto sústavou, na ktorú sú stavebne napojené.

69. Odporca tvrdí, že neodkladné opatrenie nesplní svoj účel aj z dôvodu, že zo strany navrhovateľa bolo
iniciované konanie o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, pričom samotný navrhovateľ
oznámil túto skutočnosť Okresnému úradu v Ružomberku, a z toho dôvodu je predmetné katastrálne
konanie vedené pod číslom V 452/2025 prerušené v zmysle ustanovenia § 31a písm. a) Katastrálneho
zákona. O tejto skutočnosti musí byť navrhovateľ informovaný, keďže od rozhodnutia uplynulo už viac

ako mesiac a od oznámenia o existencii sporu príslušnému katastrálnemu odboru ešte dlhší čas.
V príslušnom liste vlastníctva je stále plomba zapísaná. Napriek tomu podal navrhovateľ odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tomto konaní. Odporca zastáva názor, že rozhodnutím
oprerušeníkonaniastratilnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazmyselanesplníúčeločakávaný
navrhovateľom.

70. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním
zo dňa 13.05.2025, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s presvedčením odporcu, ako aj súdu prvej
inštancie, že sa mal domáhať návrhom vydania zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ celkom
jasne uviedol, za akým účelom navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia a z akého dôvodu nie je

možné v prejednávanej veci využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom návrhu navrhovateľa
na zamedzenie nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v jeho návrhu bolo zabezpečenie
pokračovania činnosti odporcu, z ktorej dosahoval zisk potrebný pre budúce uspokojenie navrhovateľa.
Navrhovateľovým cieľom tak nikdy nebolo získať postavenie záložného veriteľa a uspokojiť saz prevádzaných nehnuteľností ako takých. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného
práva na predmetné nehnuteľnosti neochráni právom chránené záujmy navrhovateľa a nezabezpečí mu
ochranu pred budúcou nemožnosťou uspokojenia svojej pohľadávky počas exekúcie, čo v konečnom

dôsledku svojou argumentáciou podporuje aj sám odporca.

71. Navrhovateľ tvrdí, že nie je možné opierať sa o zjednodušený záver, že navrhovateľovým
cieľom je zabezpečenie úhrady jeho pohľadávky, ale aj formy jej uspokojenia. V posudzovanom
návrhu je nevyhnutné vziať do úvahy celkový kontext vzťahu medzi stranami a taktiež zohľadniť

efektívnosť požadovanej a priznanej ochrany navrhovateľovi. Pokiaľ súd prvej inštancie a odporca pri
úvahe, či mal byť namiesto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh na vydanie
zabezpečovaciehoopatreniazohľadňujelenfakt,ženávrhnavrhovateľasmerujekzabezpečeniuúhrady
jeho pohľadávky a zabezpečenie sa má zrealizovať na nehnuteľných veciach, postupovali nesprávne,
resp. pri svojich záveroch vychádzali z nesprávne ustáleného skutkového stavu.

72. Navrhovateľ poukázal na svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho odvolanie,
v ktorom detailne uvádza, z akých dôvodov nie je účelné a možné dosiahnuť navrhovateľom zamýšľaný
cieľ prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom bolo zachovanie solventnosti odporcu, čo
by viedlo k uspokojeniu navrhovateľovej pohľadávky z výsledkov hospodárenia. Tento cieľ nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ je presvedčený, že v tomto kontexte dostatočne

osvedčil nutnosť subsidiárneho využitia inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie tak
nemusel sám ex offo skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho
zriadenia záložného práva, nakoľko s ohľadom na cieľ navrhovateľa žiadne zriadenie záložného práva
neprinesie požadovaný výsledok.

73. Navrhovateľ považoval ďalej za nevyhnutné zdôrazniť, že pre návrh navrhovateľa na vydanie
neodkladného opatrenia tak, ako ho svojom návrhu žiadal, je práve stav, kedy odporca je ešte
stále vlastníkom daných nehnuteľností významnou skutočnosťou. V prípade prevodu predmetných
nehnuteľností na nový subjekt pre navrhovateľa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
v konečnom dôsledku stráca význam.

74. Navrhovateľ poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
17Co/255/2016, pričom navrhovateľ tvrdí, že aj na základe tohto rozhodnutia pristúpil k podaniu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pred sfinalizovaním prevodu predmetných nehnuteľností na tretí
subjekt.

75. Podľa navrhovateľa je pre toto konanie bezpredmetné, na aký majetok žiadal vydať zabezpečovacie
opatrenie v konaní č.k. 38Cb/156/2023. Navrhovateľ pôvodne žiadal za účelom úhrady jeho pohľadávky
vydať zabezpečovacie opatrenie k iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu evidovaným na
liste vlastníctva č. XXXXX a na liste vlastníctva č. XXXXX, na ktorých navrhovateľ vykonával

práce, z ktorých sa domáha úhrady ceny diela, ktorú odporca neuhradil. V pôvodnom návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol preukázateľný úmysel navrhovateľa uspokojiť svoju
pohľadávku speňažením majetku odporcu. Tento úmysel navrhovateľ pri podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemal. V súvislosti s argumentáciou odporcu, že aktuálne nie je držiteľom
oprávnenia na výrobu a distribúciu tepla, navrhovateľ poukázal na to, že uvedené postavenie odporca

stratilvdôsledkusvojhokonania,ktoréspočívalovprevodetepelnejsústavynainýsubjekt.Vprípade,ak
by zostal v pozícii vlastníka, nestratil by ani predmetné oprávnenie. Súčasne pokiaľ odporca poukazuje
na fakt, že došlo k prerušeniu vkladového konania na okresnom úrade, katastrálnom odbore, t.j. nedošlo
sfinalizovaniu prevodu predmetných nehnuteľností, stále môže realizovať kroky k nadobudnutiu nového
povolenia. Jeho argumentácia tak v tomto smere neobstojí.

76. Navrhovateľ ďalej uviedol, že svoj návrh smeroval na tie veci, pri ktorých doposiaľ nedošlo k prevodu
vlastníckeho práva, t.j. k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo svojom návrhu. Aj keď ide o menšiu
časť prevádzaného majetku odporcu, tento majetok má schopnosť zabezpečiť aspoň čiastočný príjem
a prípadný zisk odporcu, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku.

77. Zároveň navrhovateľ tvrdí, že z odporcom uvádzaného ustanovenia 10 ods. 1 písm. a) Zákona
o tepelnej energetike nevyplýva odporcom tvrdená nemožnosť použitia energetickej infraštruktúry na
iné účely bez súhlasu aktuálneho prevádzkovateľa.78. Pokiaľ odporca uviedol, že ani v prípade výstavby inej sústavy a teoretického získania povolenia na
podnikanie v danom segmente neplní neodkladné opatrenie svoj účel, keďže uvedené nehnuteľnosti sú

spojené výlučne s touto sústavou, na ktorú sú stavebne napojené, navrhovateľ v tomto smere poukázal
na ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike, v zmysle ktorého pri zániku povolenia alebo
zrušeniu povolenia môže úrad rozhodnúť o tom, že vlastník sústavy tepelných zariadení alebo jej časti je
povinný za náhradu poskytnúť na prevádzkovanie a zabezpečenie zásobovania teplom na vymedzenom
území, uvedenom v zaniknutom alebo zrušenom povolení, svoju sústavu tepelných zariadení alebo jej

časť inému, v rozhodnutí určenému držiteľovi povolenia. Poskytnutá odplata by mohla predstavovať
aspoň čiastočný zisk, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa.

79. Navrhovateľ podotkol, že okresný úrad, katastrálny odbor navrhovateľovi svoje rozhodnutie
o prerušení konania nedoručoval, pričom navrhovateľ sa o prerušení katastrálneho konania dozvedel
z vyjadrenia odporcu.

80. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné
opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uznesenie súdu prvej
inštanciebolovydanédňa18.02.2025arozhodnutiepríslušnéhookresnéhoúradu,katastrálnehoodboru
o prerušení katastrálneho konania až dňa 20.03.2025, a teda k prerušeniu konania došlo potom, ako

súd prvej inštancie uznesenie vydal.

81. Navrhovateľ záverom zdôraznil, že odporca prevodom uvedenej časti majetku evidentne podniká
kroky k tomu, aby k uspokojeniu veriteľa – navrhovateľa nedošlo. Preto pokiaľ súd prvej inštancie
vyhodnocoval a polemizoval, či sa navrhovateľ bude mať z čoho uspokojiť a prezumoval splnenie

povinnosti kupujúceho uhradiť kúpnu cenu, mal zohľadniť aj navrhovateľom uvádzané fakty, akými
sú napr. ekonomicky a hospodársky neodôvodnený prevod časti podniku takmer obratom po zrušení
pôvodného zabezpečovacieho opatrenia, neštandartné nastavenie výšky a úhrady kúpnej ceny
scudzovanejzmluvyatď.Priprihliadnutínatietoskutočnostibysúdnemoholdospieťkinémuzáveru,ako
tomu, že odporca realizuje kroky k zmareniu uspokojenia veriteľa, čo odôvodňuje bezodkladnosť, ako

aj ohrozenie budúcej exekúcie. V ostatnom navrhovateľ zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach.
Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

82. Odporca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo
dňa 02.06.2025, v ktorom opakovane uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne

a navrhuje ho potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

83. Odporca uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými vo vyjadrení
navrhovateľa, ani ako s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Odporca má za to, že vyjadrenie navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodné, pričom zo

skutkových okolností je zrejmé, že neexistujú predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, resp.
v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

84. K tvrdeniam navrhovateľa odporca uviedol, že samotným zmarením predaja dotknutých
nehnuteľností nie je možné zabezpečiť pokračovanie činnosti odporcu, z ktorej by mal dosahovať zisk.

Podľa odporcu je zrejmé, že nemožno „prinútiť“ iný subjekt vykonávať alebo pokračovať vo vykonávaní
podnikateľskej činnosti.

85. Odporca tiež považoval za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že v prípade, ak by aj odporca
chcel opätovne podnikať v tepelnej energetike, tak by to nebolo možné, nakoľko rozhodnutím Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví o zrušení povolenia podnikať v oblasti výroby a distribúcie tepla bolo
odporcovi uvedené povolenie zrušené. V tejto súvislosti poukázal odporca na § 5 ods. 1 zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

86. Podľa odporcu teda zmarením predaja dotknutých nehnuteľností sa nezabezpečí pokračovanie

v podnikateľskej činnosti odporcu v tepelnej energetike, odporca sa rozhodol ukončiť podnikateľskú
činnosť v tejto oblasti a navyše už nedisponuje povolením na podnikanie v tepelnej energetike.87. V prípade deklarovaného cieľa navrhovateľa, ktorým je zachovanie solventnosti odporcu v záujme
uspokojenia pohľadávky považoval odporca za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nepreukázal, a ani
sa o to nepokúsil, nesolventnosť odporcu. Preto, ak súd nie je z úradnej povinnosti povinný skúmať

majetkové pomery (údajného dlžníka), túto povinnosť má navrhovateľ, ak svoj návrh na tom zakladá.
Podľa odporcu nie je celkom zrejmé, prečo navrhovateľ toto konštatuje na podporu svojho návrhu.

88. Odporca ďalej uviedol, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 27.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

89. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že tento majetok má schopnosť „zabezpečiť aspoň čiastočný príjem“,
odporca toto tvrdenie popiera, keďže zväčša ide z pohľadu celku o marginálny majetok. V prípade, ak
by aj nešlo o marginálny majetok z pohľadu fungovania tepelnej sústavy nie je možné ho oddeliť od
ostatného majetku pre akékoľvek využitie.

90. K tvrdeniam navrhovateľa vo vyjadrení s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 Zákona o tepelnej
energetike odporca uviedol, že s nimi nesúhlasí. Má za to, že predmetné ustanovenie by sa mohlo
aplikovať za predpokladu, že odporca je vlastníkom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti, pričom
samotná povinnosť poskytnúť svoju sústavu tepelných zariadení alebo jej časť za náhradu inému
držiteľovi povolenia je podmienená rozhodnutím príslušného úradu. Podľa § 30 Zákona o tepelnej

energetike úrad vydáva rozhodnutia podľa ustanovení § 5 až 9 tohto zákona. Toto rozhodnutie vydá úrad
na základe vlastného posúdenia a nie je naviazané na rozhodovaciu činnosť odporcu. Do dnešného
dňa príslušný úrad uvedené rozhodnutie podľa § 9 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike nevydal.
O spomínanej odplate za poskytovanie sústavy tepelných zariadení alebo jej časti inému držiteľovi
povolenia možno spomenúť čisto v hypotetickej rovine. V prípade, ak súd návrhu vyhovie, solventnosť

odporcu nebude zabezpečená. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že úrad nemá povinnosť takéto
rozhodnutie vydať a na takéto rozhodnutie nie je splnená zákonná podmienka, nakoľko odporca nie je
držiteľom povolenia.

91. Z týchto dôvodov súd nemôže návrhu vyhovieť. Návrh je bez určenia ďalších povinností

nevykonateľný a priamo ohrozuje výrobu a distribúciu tepla v Meste Ružomberok. Aj keby predávajúci
a kupujúci vykonali všetky potrebné úkony, rozhodnutie súdu je vykonateľné doručením aj vzhľadom na
lehoty určené zákonom na získanie povolenia na podnikanie, nie je rozhodnutie súdu vykonateľné.

92. Odporca zároveň nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odporca prevodom časti podniku súčasťou

ktorého boli predmetné nehnuteľnosti, podniká kroky k tomu, aby nedošlo k uspokojeniu domnelej
pohľadávky navrhovateľa. Tiež nesúhlasí s tým, že bola neštandardne nastavená výška a úhrada
kúpnej ceny v zmluve o predaji časti podniku. Odporca tvrdí, že určenie kúpnej ceny bolo realizované
štandardným spôsobom v zmysle § 482 Obchodného zákonníka. Rovnaký názor zastáva aj súd prvej
inštancie v bode 29. napadnutého rozhodnutia, s ktorým odporca súhlasí.

93. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, odporca tvrdí, že zmluva o predaji časti podniku je odplatná.
Kupujúci sa v zmysle § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zaviazal prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom a zároveň predávajúcemu zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna cena, resp. hodnota
prevedenej časti podniku podstatne prevyšuje výšku domnelej pohľadávky navrhovateľa. Odporca je

toho názoru, že uvedeným konaním odporcu nemohlo, ani nedošlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa.

94. Odporca považuje tiež za nesprávny výklad navrhovateľa, že z ustanovenia § 10 ods. 1 písm.
a) Zákona o tepelnej energetike nevyplýva odporcom tvrdená nemožnosť použitia energetickej

infraštruktúry na iné účely bez súhlasu aktuálneho prevádzkovateľa. Takýto výklad nezohľadňuje právny
režim týchto zariadení, ani ich technickú a funkčnú povahu. Výmenníkové stanice sú v zmysle § 2
písm. a), b) zákona č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre a v zmysle prílohy č. 1 súčasťou kritickej
infraštruktúry. Výmenníkové stanice sa využívajú výlučne na dodávku tepla. Z ich samotnej podstaty ich
nemožno využiť na iný účel, na ktorý sú určené. Samotná existencia výmenníkových staníc, ako súčasti

kritickej infraštruktúry, predstavuje nemožnosť využitia priestoru na iný účel.

95. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal
odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľaustanovenia§380ods.1CSP,beznariadeniapojednávaniapodľaustanovenia§385ods.1CSP,pričom
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

96. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

97. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

98. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

99. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

100. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

101. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

102. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

103. Odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Žilina rozhodol napadnutým uznesením, v ktorom dospel
k záveru, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia ohľadne výmenníkových staníc je nevykonateľný,

nakoľko výmenníkové stanice nie sú zapísané na LV, ktoré v návrhu označil navrhovateľ. Zároveň
súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré má prednosť pred návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže dôvody,
pre ktoré navrhovateľ žiada nariadenie neodkladného opatrenia slúžia v konečnom dôsledku na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa po judikovaní pohľadávky v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2023. Zároveň súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej
úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej intenzite, aby bolo možné návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

104. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného navrhovateľom, s obsahom spisu a napadnutým uznesením dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vysporiadal so všetkými
stranami tvrdenými skutočnosťami, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 236 CSP, pričom

odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, následkom čoho návrh v celom
rozsahu zamietol, pričom odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje a v súlade s § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody odkazuje.

105. Odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného
práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových
stránzapredpokladu,ževnávrhusúosvedčenérozhodujúceskutočnostiodôvodňujúcejehonariadenie,
na základe ktorých je možné dospieť k záveru a pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je

nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne
hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť buď v prípade, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán konania, alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená,
čoho sa navrhovateľ domáha v prejednávanej veci.106. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím
na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho

navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou
z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez
vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom,
pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba
za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj

prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného
dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť
využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie svojich
skutkových tvrdení.

107. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietol, že okresný súd nesprávne posúdil a vyhodnotil, že

v danom prípade sa mal navrhovateľ domáhať vydania zabezpečovacieho opatrenia a nie tak ako
urobil, nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tvrdí, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vysvetlil, prečo sa v danom prípade nemohol domáhať vydania zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa navrhovateľa účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že
odporca nebude vykonávať predajom časti podniku činnosť, z ktorej mu mohli a môžu plynúť finančné

prostriedky, z ktorých môže byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa po jej priznaní navrhovateľovi
súdom.

108. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke navrhovateľa uvádza, že s ňou nesúhlasí. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to, že pokiaľ sa snaží

navrhovateľ zabezpečiť svoju pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní z dôvodu, že podľa jeho názoru
je prípadná exekúcia tejto pohľadávky v budúcnosti ohrozená, pre takýto prípad práve slúži inštitút
zabezpečovacieho opatrenia tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

109. Odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vyplýva z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP.
Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospel k záveru, že jeho nariadenie by
bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný
návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia sú splnené. Odvolací súd ďalej uvádza, že síce navrhovateľ v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedol, z akého dôvodu považuje za vhodné, aby bolo nariadené neodkladné
opatrenie, pričom zároveň tvrdí, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by nebol dosiahnutý ním
sledovaný účel, aby odporca ďalej vykonával podnikateľskú činnosť, teda aby dodával tepla v meste
Ružomberok, z ktorého by mu plynuli finančné príjmy, z ktorých by prípadne navrhovateľova pohľadávka
mohla byť uspokojená.

110. V súvislosti s takto tvrdeným účelom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
strany navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že tento cieľ uvádzaný navrhovateľom nie je možné
dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia, keďže odporca ako podnikateľ má právo podnikať,
a nie je možné ho prinútiť, a to ani nariadením neodkladného opatrenia, aby vykonával akúkoľvek

podnikateľskú činnosť, keďže má právo o svojej podnikateľskej činnosti a jej rozsahu rozhodnúť len
on samotný. Zároveň zo spisu vyplýva, že odporcovi bolo Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví o zrušení povolenia podnikať v oblasti výroby a distribúcie tepla rozhodnuté, o zrušení povolenia
pre odporcu. Nakoľko podľa § 5 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike možno podnikať
v tepelnej energetike len na základe povolenia a v súlade s povolením alebo na základe rozhodnutia

úradu podľa § 9 ods. 4 alebo ods. 5 alebo osobitného predpisu, nemôže súd nariadiť neodkladné
opatrenia, ktorým by uložil povinnosti odporcovi, ktoré nemôže splniť, keďže nie sú splnené zákonné
podmienky podľa uvedeného zákona o tepelnej energetike. Odvolací súd má za to, že takéto nariadené
neodkladné opatrenie by bolo nevykonateľné, a to aj s ohľadom na výmenníkové stanice, ktoré nie
sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva tak, ako tvrdil navrhovateľ v návrhu, čo navrhovateľ

v podanom odvolaní ani nespochybnil.

111. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a nesúhlasí
s odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že jednýmz aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace
s predmetom právnej ochrany (IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán,
avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS
12/07, IV. ÚS 163/08).

112. Náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia sú upravené v § 236 CSP, pričom podľa § 234 ods.

2 CSP sa na uznesenie ak nie je ustanovené inak primerane použijú aj ustanovenia o rozsudku, teda aj
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, ktoré hovorí o náležitostiach odôvodnenia rozsudku.

113. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia veľmi podrobne uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre

právny záver o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe vyhodnotenia všetkých predložených
dôkazov a správne vyhodnotil neosvedčenie nároku, ktorého sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľ domáha. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo

dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa
parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 236 a § 220 ods. 2 CSP.

114. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená
ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( II. ÚS 1987/07, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

115. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku navrhovateľa týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia uznesenia súdu prvej inštancie za opodstatnenú,
teda nepovažuje napadnuté uznesenie za arbitrárne.

116. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia netvrdil, že odporcovi hrozí konkurz, len poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ktoré definuje platobnú neschopnosť,
odvolací súd k uvedenému konštatuje, že samotné poukázanie na zákon o konkurze a vyrovnaní
a možnú insolventnosť odporcu, jednoznačne svedčí o tom, že odporca by v takom prípade musel

rešpektovaťzákonnéustanoveniazákonaokonkurzeareštrukturalizácii,ktorépresnestanovuje,kedyje
povinný dlžník sám podať návrh na vyhlásenie konkurzu, teda konštatovanie súdu prvej inštancie priamo
vychádza zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

117. Odvolací súd tiež nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že jeho návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je v žiadnom prípade postavený na domnienkach a predpokladoch tak, ako uviedol súd
prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia uznesenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na presné
citácie uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, ktoré citoval priamo z podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa, z ktorých znenia jednoznačne vyplýva, že sú
formulované tak, že ide o domnienky a predpoklady navrhovateľa tak, ako správne uviedol aj súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že
súd riadne neodôvodnil, prečo považuje tvrdenia navrhovateľa za domnienky. Zo samotných citácií
navrhovateľom uvedených tvrdení vyplýva, prečo ide o domnienky, keď navrhovateľ používal slovné
spojenia ako „možno predpokladať“, „zrejme nebol“, „nemožno predpokladať“, „nemožno očakávať“ atď,
z ktorých formulácie samotnej vyplýva, že nejde o tvrdenia navrhovateľa o ktorých je presvedčený

a uvedenými slovnými spojeniami sám vzbudzuje pochybnosť o ním tvrdených skutočnostiach, teda
nebolo nutnosťou zo strany súdu prvej inštancie tieto pojmové znaky uvedené navrhovateľom ďalej
odôvodňovať.118. Odvolací súd tiež nesúhlasí s námietkou navrhovateľa, že súd prvej inštancie nezdôvodnil v bode
40. odôvodnenia uznesenia, prečo nepovažuje za hodnoverne osvedčenú naliehavosť na nariadenie
neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zo samotného bodu 40.

odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd na záver uviedol, že „za daných okolností vo
vzťahu k dôvodom uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd mal za to, že
navrhovateľ hodnoverne neosvedčil naliehavosť na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. základné
predpoklady v zmysle § 325 ods. 1 CSP a zároveň neosvedčil, že sledovaný účel neodkladného
opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP (nakoľko primárnym

účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabezpečiť potencionálnu možnosť uspokojenia
navrhovateľom tvrdenej pohľadávky voči odporcovi) a zároveň pokiaľ ide o výmenníkové stanice,
keďže súd nemal osvedčené, že sa nachádzajú na navrhovateľom tvrdených listoch vlastníctva (tieto
listy vlastníctva boli doložené Okresným úradom Ružomberok katastrálny odbor na žiadosť tunajšieho
súdu podľa doslovnej špecifikácie výmenníkových staníc uvedených navrhovateľom v petite návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia), v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

nevykonateľný, preto súd v podmienkach v danej veci nevzhliadol danú situáciu riešiť bezprostredným
zásahom súdnej moci v podobe nariadenia neodkladného opatrenia“. Z uvedeného vyplýva, že bod 40.
odôvodnenia rozhodnutia je len finálnym zosumarizovaním skutkových zistení, ktoré súd prvej inštancie
odôvodnil v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia napadnutého uznesenia, teda súd prvej inštancie
vysvetlil svoj myšlienkový postoj pri posudzovaní osvedčenia naliehavosti na nariadení neodkladného

opatrenia. Preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

119. Odvolací súd tiež považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že zo žiadnej z listín nevyplýva,
že by mesto Ružomberok bolo pripravené odporcovi pomôcť s úhradou pohľadávky navrhovateľa,
následkom čoho považuje konštatovanie súdu za arbitrárne. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na

bod 30., 32. a 34. odôvodnenia uznesenia, z ktorých vyplýva, na základe ktorých listinných dôkazov súd
považoval za osvedčené, že mesto Ružomberok je pripravené pomôcť vykryť prípadné straty odporcu
vzniknuté v súvislosti s výstavbou a prevádzkou plavárne a pomôcť mu s čerpanými úvermi. Preto ani
túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

120. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval všetky námietky navrhovateľa za nedôvodné
a poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení veľmi podrobne vysvetlil všetky
skutočnosti,prektorénepovažovalnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazadôvodné,hocipokiaľ
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade bolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, mohol
zamietnuť návrh navrhovateľa už len z tohto dôvodu.

121. Odvolací súd dopĺňa, že aj keď rozhoduje o podanom odvolaní ku dňu vyhlásenia napadnutého
uznesenia, nemôže nespomenúť, že pokiaľ po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo zo strany
Okresného úradu v Ružomberku k prerušeniu katastrálneho konania vedeného pod č. V452/2025
v zmysle § 31a písm. c) Katastrálneho zákona, týmto prerušením katastrálneho konania do doby

rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o predaji časti podniku, je vlastne
nahradené súdom nariadené neodkladné opatrenie.

122. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

123. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

124. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

125.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

126. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady pomeru

úspechu v konaní tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému navrhovateľovi v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.127. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).