Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124351513
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:6124351513.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés - advokát, Mýtna
48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E.,
o zaplatenie 116,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 90,21 EUR s 5 % ročným úrokom
zomeškaniaod21.11.2021dozaplatenia,tovšetkovlehote3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 54,74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2024 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy vo výške 116,59 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných
prostriedkov vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok
na náhradu trov konania.

2. Žaloba bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.10.2024.

3. Žalobu tunajšiemu súdu, ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 10 ods. 3 a ust. §
14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v spojení s ust. § 14 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.11.2024, nakoľko žalobca
v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní.

4. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Ahoj, a.s., so sídlom: Dvořákovo

námestie 12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, poskytol žalovanej na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 2003000680 úver vo výške 316,15 EUR, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola
uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme
podpísanej zmluvnými stranami. Právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle
ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver,
pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovanej a účel úveru, čo

preukazujeme predloženým dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver.

5. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhraduomeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky
z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných
úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil

okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 2.9.2021. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-
dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči žalobcovi
sa tak od 10.09.2021 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

6.Celkovýdlhžalovanejkudňupodaniažaloby/vupomínacomkonaní/naOkresnýsúdBanskáBystrica
bol vo výške 116,59 EUR s príslušenstvom.

7. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.8.2024 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo
doručiť do vlastných rúk. Na základe uvedeného žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade
s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

8. Tunajší súd výzvou zo dňa 4.12.2024 vyzval právneho predchodcu žalobcu aby uviedol, akým
spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalovanej
splácať úver, akým spôsobom skúmal bonitu z hľadiska príjmu žalovanej, jej výdavkov na živobytie a
iné jej záväzky a následne ako výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol

spotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského úveru, prípadne na jeho účel s poukazom na ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aby predložil výpočet ukazovateľov
schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a jej celkovú zadlženosť k príjmu v súlade s opatrením
NárodnejbankySlovenskač.10/2017Z.z.,abyuviedolsplneniezákonnýchpodmienokprezosplatnenie
spotrebiteľského úveru a aby uviedol, s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná v omeškaní viac ako

3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, k zosplatneniu
celého spotrebiteľského úveru. Súd súčasne právneho predchodcu žalobcu vyzval na predloženie
listinných dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2024 žalobca a Intrum Slovakia s.r.o.

oznámili, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2023, žalobca postúpil spoločnosti Intrum
Slovakia s.r.o. pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť doterajší žalobca Ahoj, a.s. a spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. navrhli, aby súd v zmysle ust.
§ 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”) pripustil zmenu strán
sporu a to tak, aby na miesto pôvodného žalobcu do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

ako nový žalobca. V predmetnom písomnom podaní spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. v zmysle ust. §
80 ods. 2 CSP súhlasil so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu.

10. Súčasne predmetným podaním predložil dokumentáciu právneho predchodcu o preverovaní bonity,
kópiu občianskeho preukazu, výpis z registra klientských informácii, dotazník o preverovaní príjmu

a dokument z interného systému právneho predchodcu, z ktorého vyplýva, že právny predchodca
preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z
predloženej dokumentácie vyplýva, že právny predchodca preveroval históriu splácania a platobnú
kapacitu v nebankovom registri klientských informácii. Uviedol, že žalovaná v prehľade verifikačných
otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila, že pracuje, má zmluvu na dobu

neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu priemerný vymeriavací základ aspoň 510,00
€, Taktiež uviedol, že z uvedeného výpisu z registra klientských informácii je jasné, že žalovaná v čase
žiadosti o úver mala iné existujúce úvery vo výške 185,00 €. Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej
mzdy žalovanej vo výške 508,66 € odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020
vo výške 210,20 €, splátky iných úverov podľa NRKI vo výške 185,00 €, finančú rezervu vo výške 59,69

€ a tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať a to sumu
53,77 €. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 17,38 € máme za to, že právny
predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením
predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej.

11. Tunajší súd uznesením č. k. 9Csp/38/2024-85 zo dňa 13.1.2025 pripustil zmenu strany sporu tak,
aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 113 671, vstúpil do konania ako žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.12. Žalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, vykonaním šetrením sa súdu nepodarilo
zistiť iný jej pobyt, preto jej súd žalobu spolu s procesnými poučeniami v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP

doručil oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie
o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 11.12.2024.

13. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.

14. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania.

15. Oznámenie o tom, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania bolo vyvesené na
úradnej tabuli súdu 16.6.2025, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením
(ust. § 219 ods. 3 CSP).

16. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

17. Obchodná spoločnosť Ahoj, a.s. (predtým Amico Finance, a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 2.3.2020
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2003000680. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
žalobca ako banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 316,15 EUR určený na kúpu

spotrebiteľského tovaru Lenovoip slim za kúpnu cenu 316,15 EUR. Strany zmluvy dohodli fixnú úrokovú
sadzbu 12,05 % s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.11.2021. Žalovaná mala splácať úver
v rámci 20 splátok s výškou jednotlivej splátky 17,38 EUR až do celkovej výšky úveru vo výške 347,60
EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 12,05 %.

18. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná uhradila splátky v celkovej výške 225,94 EUR.

19. Upomienkou zo dňa 27.7.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu sumy vo
výške 52,14 EUR. Súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru.

20. Listom zo dňa 26.8.2021 právny predchodca žalobca oznámil žalovanej okamžitú splatnosť úveru
s dlžným zostatkom vo výške 125 EUR, ktorý bola žalovaná povinná uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia
oznámenia.

21.ZdátdopytuzozdrojaEURISCzodňa2.3.2020jezrejmé,žežalovanádisponovalatromiexistujúcimi

splátkovými úvermi.

22. Z dotazníka žalobcu vyplýva, že pred uzatvorením úverovej zmluvy zistil dopytom od žalovanej
priemernú čistú mzdu za posledné 3 mesiace, kedy žalovaná uviedla, že je vo výške 540 EUR, 493 EUR
a 493 EUR. Následne žalovaná uviedla, že je vydatá, dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské, býva

vo vlastnej nehnuteľnosti a pracuje u zamestnávateľa POSTAP, s.r.o., kde je zamestnaná od 1.8.2019,
pričom nemá žiadne mesačné finančné výdavky a žiadne vyživovacie povinnosti.

23. Spoločnosť Ahoj, a.s. a žalobca uzavreli dňa 25.9.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 001.
V zmysle prílohy k zmluve súd zistil, že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti Ahoj, a.

s. voči žalovanej.

24. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo

k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.26. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (2.3.2020), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany

spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní
úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava

podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.

28. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (2.3.2020), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

35. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.36. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (2.3.2020), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

38. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

40. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

41. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

42. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.43.Podľaust.§7ods.23citovanéhozákona,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábanka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.

44. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa

a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

45. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a
spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na

overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského
úveru,e)limitnapodielspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchprostredníctvomsamostatnýchfinančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto

podielu.

46. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

47. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
48.Podľaust.§11ods.2citovanéhozákona,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

49. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
50. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (2.3.2020), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzkupostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (2.3.2020), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

52. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

53. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že Obchodná spoločnosť Ahoj, a.s. (predtým
Amico Finance, a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 2.3.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2003000680.
V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca ako banka poskytla žalovanej

spotrebiteľský úver vo výške 316,15 EUR určený na kúpu spotrebiteľského tovaru Lenovoip slim za
kúpnu cenu 316,15 EUR. Strany zmluvy dohodli fixnú úrokovú sadzbu 12,05 % s dátumom splatnosti
poslednej splátky dňa 20.11.2021. Žalovaná mala splácať úver v rámci 20 splátok s výškou jednotlivej
splátky 17,38 EUR až do celkovej výšky úveru vo výške 347,60 EUR. RPMN bola dohodnutá vo
výške 12,05 %. Právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa 27.7.2021 vyzval žalovanú na úhradu

sumy vo výške 52,14 EUR a súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru. Nakoľko
žalovaná nehradila dlžné čiastky úveru listom zo dňa 26.8.2021 jej oznámil okamžitú splatnosť úveru
s dlžným zostatkom vo výške 125 EUR, ktorý bola žalovaná povinná uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia
oznámenia.

54.Súdspoukazomnačl.8a23smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie
SúdnehodvoraEÚC-679/18),akoajrozhodovacoupraxouslovenskýchsúdovzúradnejmoci(exofficio)
preskúmava opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd skúmal, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v súlade

s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.

55. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal, či žalobca – banka s odbornou
starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex officio existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice,
podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky,
ktorézporušeniatejtopovinnostivyplývajúvovnútroštátnompráve,podpodmienkou,žesankciespĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).

56. Súd sa preto zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010
Z.z. a s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41

písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010 Z.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej
zadlženosti k príjmu v § 6a ods. 2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch
ukazovateľov.57. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita
subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako

úveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity
určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po
fázežiadostioúvernasledujefázaskúškyúverovejspôsobilostižiadateľa(analýzaúverovejschopnosti),
v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa
a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje

ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či
celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov
(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje
informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.

58. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

59. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

60. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa

využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

61.Spoukazomnanároky,ktorénadodávateľa,vdanomprípadebanku,kladieúnijnéprávoavkontexte
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní

preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.

62. Podľa názoru súdu bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že pôvodný veriteľ náležite
skúmal bonitu žalovanej, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch.63. Z obsahu žaloby a je príloh nevyplývalo, že by pôvodný veriteľ – banka dostatočným
spôsobom skúmal bonitu žalovanej, súd preto výzvou zo dňa 4.12.2024 vyzval žalobcu aby uviedol,
akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym

predchodcom,t.j.spoločnosťouAhoj,a.s.,schopnosťžalovanejsplácaťúveraďalšieskutočnostibližšie
uvedené v bode 8. rozsudku.

64. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2024 uviedol, predložil dokumentáciu
právneho predchodcu o preverovaní bonity, kópiu občianskeho preukazu, výpis z registra klientských

informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému právneho predchodcu, z
ktorého vyplýva, že právny predchodca preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej spolu
s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že právny predchodca
preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientských informácii. Uviedol,
že žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdila,
že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a má za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu priemerný

vymeriavací základ aspoň 510,00 €, Taktiež uviedol, že z uvedeného výpisu z registra klientských
informácii je jasné, že žalovaná v čase žiadosti o úver mala iné existujúce úvery vo výške 185,00 €.
Výpočtom, v ktorom od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 508,66 € odpočítal sumu životného
minima platného od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 €, splátky iných úverov podľa NRKI vo
výške 185,00 €, finančú rezervu vo výške 59,69 € a tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky,

ktorú žalovaná bola schopná splácať a to sumu 53,77 €. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola vo výške 17,38 € máme za to, že právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a
výdavky žalovanej.

65. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaná disponovala tromi
existujúcimi splátkovými úvermi, čo je zrejmé z dát dopytu zo zdroja EURISC zo dňa 2.3.2020. Súčasne
mal súd za preukázané z dotazníka žalobcu, že pred uzatvorením úverovej zmluvy zistil dopytom od
žalovanej priemernú čistú mzdu za posledné 3 mesiace, kedy žalovaná uviedla, že je vo výške 540 EUR,
493 EUR a 493 EUR. Následne žalovaná uviedla, že je vydatá, dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské,

býva vo vlastnej nehnuteľnosti a pracuje u zamestnávateľa POSTAP, s.r.o., kde je zamestnaná od
1.8.2019, pričom nemá žiadne mesačné finančné výdavky a žiadne vyživovacie povinnosti.

66. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzatváraní zistil od žalovanej výlučne údaje,
ktoré sa týkali jej rodinného stavu, dosiahnutého vzdelania a zamestnania.

67. Žalobca však súdu nepredložil žiadny iný listinný dôkaz, ktorým by preveroval príjem a výdavky
žalovanej, a tak má súd zato, že sa uspokojil s daným vyhlásením žalovanej. Súd mal tak z predložených
listinných dôkazov za to, že veriteľ nedostatočným spôsobom zisťoval a nepreveroval príjem a výdavky
žalovanej, čo už samo o sebe naznačuje hrubé porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa skúmať tzv.

úverovú schopnosť spotrebiteľa plniť úver. (bližšie viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo
2178/2018).

68. Súd však musí konštatovať, že žalobca do konania pojednávania vo veci nezaslal žiadne ďalšie
podklady ohľadom zisťovania bonity žalovanej a súčasne v konaní pred súdom prvej inštancie na

preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nepredložil žiadne
ďalšie skutkové tvrdenie. Na preukázanie splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti tak neuplatnil žiaden
prostriedok procesného útoku.

69. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

70. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

71. Žalobca tak v žalobe ako aj v priebehu konania nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1
Civilného sporového poriadku.72. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej

preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

73. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,

kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

74. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý
následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá

strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

75. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,

možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

76. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR

385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

77. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa, žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 4.12.2024 odpovedal podaním doručeným
súdu dňa 18.12.2024, v ktorom predložil jediný dva listinné dôkazy, ktoré by podľa jeho tvrdenia

mali preukazovať náležité skúmanie bonity žalovanej, a to dáta z dopytu z dátového zdroja EURISC
a interný dotazník žalobcu. Súd však musí konštatovať, že takéto dva listinné dôkazy sú absolútne
nedostačujúce na preukázanie skúmania bonity žalovanej právnym predchodcom žalobcu. Z podania
žalobcu vyplýva, že výdavky nahradil sumou životného minima. Súčasne súd poznamenáva, že
v rámci dát dopytu EURISC nie je uvedené žiadne klientske skóre žalovanej - spotrebiteľa, ktoré je

nevyhnutné na posúdenie jej bonity. Žalobca ani nedoložil dáta dopytu z dátového zdroja: Sociálnej
poisťovne a ani doklad o tom, že by nahliadol aj do nebankového registra klientskych informácií (NRKI)
a taktiež neskúmal jej príjem dopytom z výplatných pások, alebo overoval zamestnanie prostredníctvom
predloženia potvrdenia o zamestnaní. Súčasne súd poznamenáva, že žalobca nepredložil ani žiadny
iný listinný dôkaz k zisťovaniu jej bonity. Súd mal tak zato, že svoje skutkové tvrdenia nepodložil

relevantnými listinnými dôkazmi, a preto má súd zato, že žalobca ani nemohol relevantne určiť
finančnú rezervu žalovanej, nakoľko nedisponoval podkladmi na takéto určenie. Pokiaľ ide o údaje
o výške životných potrieb a osobných pomeroch, takisto nie je jasné, akým spôsobom a či vôbec
boli tieto informácie overené. Súd zároveň poukazuje na to, že veriteľ sa nemôže uspokojiť iba s
informáciami, ktoré získal od potencionálneho klienta, pretože tento v snahe, aby úver získal, môže

svoje príjmy nadhodnotiť a výdavky podhodnotiť, pričom je to, ale práve „starostlivý“ veriteľ, ktorý tieto
tvrdenia náležite preverí, nakoľko v opačnom prípade znáša následky svojho konania bez „odbornej
starostlivosti“. Ak žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, tak v danom prípade neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade teda v žiadnom prípade nemožno
hovoriť postupe, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Za tohto

stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

78. Súd tak konštatuje, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, ako skúmal príjmy
a výdavky žalovanej. Súd tak mal zato, že svoje skutkové tvrdenia nepodložil relevantnými listinnými

dôkazmi, ktorými by zistil výšku príjmu a výdavkov žalovanej, rodinný stav, rodinné výdavky, celkové
výdavky, a preto má súd zato, že žalobca ani nemohol relevantne určiť finančnú situáciu žalovanej,
nakoľko nedisponoval podkladmi na takéto určenie.79. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní napriek
predchádzajúcej výzve zo dňa 4.12.2024 nepreukázal postup, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť,
t. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovanej splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce do

vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce
postupvsúladesust.§7zákonaospotrebiteľskýchúverochnemožnopovažovaťzapostačujúce,ateda
za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu v predmetnom zákonnom ustanovení.

80. Súčasne súd upozorňuje na to, že povinnosťou žalobcu bolo pritom zisťovať nielen príjem, ale aj
výdavky žalovanej - spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu
dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní
výdavkov vychádzal zo sumy životného minima. Podľa názoru súdu ak sa žalobca uspokojil iba
s životnými potrebami uvedenými v dotazníku interného dokumentu právneho predchodcu žalobcu, tak
takýto postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie žalovanej.

81. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda
žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z

ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú

iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA
proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom

na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20.3.2019.

82. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
anapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto
nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa

a jeho rodiny.

83. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným

minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je
určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne
neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na

zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného
minima.84. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.7.2018.

85. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovanej, ak sa obmedzil na výšku sumy
životného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovanej žiadny spôsobom
neskúmal jej výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať úver
žalovanou vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t. j. výdavky

nahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa
úverových produktov na finančnom trhu.

86. Pri overovaní bonity žalovanej tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k
záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.

87. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019 a
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022.

88. Súd tak mal za nesporné, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že by splnil
povinnosť v zmysle dikcie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a

teda že by postupoval s vynaložením s odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru posúdiť schopnosť
žalovanej splácať úver t. j. neskúmal bonitu žalovanej. Zároveň súd pripomína, že vynaloženie odbornej
starostlivosti je povinný žalobca hodnoverne preukázať, čo je zrejmé z ust. § 7 ods. 16 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. Žalobca získané informácie použil celkom zjavne nedostatočným spôsobom, keď
na základe predložených listinných dôkazov poskytol žalovanej úver, pričom nezískal informácie o jej

príjmoch a výdavkoch, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o skutočnej bonite
klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne
zisťoval, a preto ani nezohľadnil jej príjmy a výdavky, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred
poskytnutím úveru overiť.

89. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne
preukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého dôsledkom je to, že sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie v zmysle
ust. § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne tým boli naplnené predpoklady

nato, aby žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej, ktorá bola v hmotnoprávnom postavení
spotrebiteľa, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Pôvodný veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom
odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného
dokazovania. Tento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 2

prvou vetou zákona č. 129/2010 Z. z.), a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať dňa 20.11.2021. Režim splatnosti jednotlivých
splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol pokračovať do splatnosti poslednej
splátky.

90. K postúpeniu pohľadávky súd dodáva, že napriek tomu, že došlo k neplatnému zosplatneniu zo
strany právneho predchodcu žalobcu, konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.11.2021, a teda nešlo
pri postúpení o ,,živý úver“, z ktorého dôvodu bolo možné predmetnú pohľadávku postúpiť z právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu.

91. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to
ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).

92. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú

mu v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to z dôvodu, že
nedisponoval dostatkom podkladov na vyhodnotenie bonity žalovanej t. j., že v rozpore so zákonmi
o ochrane spotrebiteľa a judikatúrou neskúmal príjmy a výdavky žalovanej.93. V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto má žalobca právo len na vrátenie istiny úveru.
Žalovaná z poskytnutého úveru 316,15 EUR uhradila sumu vo výške 225,94 EUR, a preto má žalobca

nárok na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou
uhradenou sumou vo výške 90,21 EUR (316,15 EUR – 225,94 EUR). Z uvedeného dôvodu súd žalovanú
zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 90,21 EUR a žalobu v prevyšujúcej časti predstavujúcu sumu
istiny vo výške 26,38 EUR a úroku vo výške 5,07 EUR zamietol. Súd tak má zato, že dostatočne jasne
a zreteľne vysvetlil, prečo v časti žalobu zamietol.

94.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

95. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

96.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

97. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.

98. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

99. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %.
Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5% ročne.

100. Nakoľko sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol
žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže súd vychádzal z bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až dňa
20.11.2021. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie
mohol pokračovať do splatnosti poslednej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo

výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny od 10.9.2021 do zaplatenia. S poukazom na výsledky dokazovania
by splatnosť celého úveru nastala až splatnosťou poslednej splátky (20.11.2021), súd preto priznal
žalobcovi nárok na úrok z omeškania až po splatnosti celého úveru odo dňa 21.11.2021 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

101. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

103. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

104. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 116,59 EUR, súd mu priznal
sumu 90,21 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere,
percentuálnevyjadrenejna77,37%úspešnýaneúspešnývpomere22,63%(vprevyšujúcejzamietnutej
časti vo výške 26,38 EUR). Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov

konania vo výške 54,74 %.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.