Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010521
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010521.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. A., XX.XX.XXXX
v B., bytom C., D. E. XX/XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 10.07.2024, sp. zn.
0T/75/2024, na verejnom zasadnutí konanom 10.06.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 10.07.2024, sp. zn. 0T/75/2024, uznal
obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 28.04.2024 v čase o 12:15 h, v obci Močenok, na ulici Sv. Gorazda, po predchádzajúcom požití

alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčného čísla
C. XXX F., kde bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru
Močenok, a bol vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového
vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholických nápojov s prístrojom AlcoQuant 6020 plus, mu dňa 28.04.2024 v čase o 12.17.55 h bola
nameraná hodnota 1,18 mg/l etanolu v dychu pod číslom merania 797, a pri opakovanej skúške dňa

28.04.2024 mu v čase o 12.33.33 h bola nameraná hodnota 1,23 mg/l etanolu v dychu pod číslom
merania 799,
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm.l),§38ods.2,ods. 3Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere4(štyri)mesiace,výkon
ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa §

51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil počas skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a taktiež podľa § 51 ods. 4 písm. i), písm.
j) Trestného zákona uložil povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (troch) rokov.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný

vzdal práva podať odvolanie, aj za osoby oprávneného v jeho mene podať, avšak prokurátor zahlásil
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
4. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu
24.07.2024.
5. V odvolaní prokurátor uviedol, že napáda výrok o treste, nakoľko ho nepovažuje za zákonný
a spravodlivý. V prvom rade poukázal na to, že podľa zápisov o dychových skúškach vykonaných

28.04.2024 miera alkoholu u obžalovaného presiahla hodnotu nad 2 promile. Nestotožňuje sa s názorom
okresného súdu, že v okolnostiach prípadu sa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom javíako najvhodnejší druh trestu na dosiahnutie účelu trestu a zastáva názor, že vhodným druhom trestu
je v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody. Nesúhlasí s názorom okresného súdu,
že podmienečný odklad výkonu trestu a výmera trestu zákazu činnosti je postačujúca s poukazom

na skutočnosť, že sa v doterajšom správaní obžalovaného jedná o exces. Prokurátor poukázal, že
zistené množstvo alkoholu v organizme obžalovaného a to viac ako 2 promile je definovaná ako ťažká
opitosť, a toto množstvo alkoholu ďaleko presahuje trestnoprávnu hranicu činu a nepredstavuje hodnotu
hraničnúspriestupkovouzodpovednosťou.Prokurátorďalejuviedol,želenpreporovnaniezapriestupok
spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu prichádza do úvahy zákaz činnosti od

2 do 3 rokov, a preto súdom uložený trest považuje za mierny v rozpore s § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona.Prokurátoruviedol,žeuloženýtrestpovažujezaneprimeranemierny.Trestpreobžalovanéhoby
mal zároveň odradiť ostatných od páchania trestných činov, t. j. by bol účinnejšou generálnou prevenciou
pred páchaním trestnej činnosti, nakoľko by priniesol okamžitú a prísnu reakciu zo strany štátu.
6. Z prezentovaných dôvodov prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len
krajský súd) zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku

vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom a uložil
obžalovanému primeraný a zákonný trest.
7. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho
obhajcu JUDr. Máriom Tomanom (ďalej len obhajca), ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým
rozsudkom a považuje ho za spravodlivý, poukázal, že obžalovaný sa od začiatku priznáva ku skutku

a ľutuje ho. Uložený trest považuje za dostatočný a najmä výchovný, lebo dáva obžalovanému šancu
napraviť sa pod hrozbou premeny podmienečného trestu. Podmienečné odsúdenie obžalovaného
motivuje napraviť sa a umožňuje v rámci nápravy viesť riadny rodinný život s manželkou a dcérou, riadne
chodiť do práce a byť užitočný pre spoločnosť. Obhajca uviedol, že prísnejší nepodmienečný trest by
nebol výchovný ale by bol pre obžalovaného likvidačný. Poukázal, že uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody by vybočovalo z rámca rozhodnutí slovenských súdov a bolo by mimo štandardnej
judikatúry, kde poukázal na jednotlivé rozhodnutia súdov SR. Na základe uvedeného navrhuje, aby
krajský súd odvolanie prokurátora zamietol podľa § 319 Trestného poriadku, pretože nie je dôvodné.
8. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia najskôr na
10.06.2025,ktoréhosazúčastnilprokurátoraobžalovanýajehoobhajca.Pooboznámenísprávyostave

veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto
smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prítomný prokurátor navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok vo výroku o treste z dôvodov uvedených v písomne podanom odvolaní a obžalovanému uložiť
prísnejší trest odňatia slobody. Obhajca uviedol, že navrhuje zamietnuť podané odvolanie, pretože je
nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žiada potvrdiť. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa

stotožňuje s návrhom obhajcu a ľutuje svoje konanie.

9. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo

11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak
skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o treste procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

K trestu všeobecne
12. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
13. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

14. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
15. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
16. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
17. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
18. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutýmpredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K trestu konkrétne
19. Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, správne prokurátor v odvolaní poukázal na to, že objektom
tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel,

ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré
svojouváhouamotorickousilouspôsobujúzávažnédeštrukčnéúčinky,vyplýva,ženásledkydopravných
nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri
ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo

spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav
vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1
promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej

stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
20. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo
v cestnej premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno,
v akom stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného
promile alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť

k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych
a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je
dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla
alkoholu,došlo.Zlogikyveciplatí,žečímvyššiajehladinaalkoholuvkrvipáchateľatohtočinu,t.j.stupeň
jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je

jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)
a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestným zákonom vyššie. Na základe
uvedeného je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať
v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej
sankcie, na ktorú skutočnosť prokurátor dôvodne v odvolaní poukazuje.

21. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,18mgalkoholunalitervydychovaného
vzduchu, čo v prepočte činí viac ako 2 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda
označujeužzaťažkúopitosť,vrámcitohtostavuosobaniejeschopnásamostatnejchôdze,máblábolivú
reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod.

22. Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0
až 2,99 promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody,
ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho
vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom

trestu. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu
stále splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody
v zmysle návrhu prokurátora.
23. U takéhoto páchateľa trestnej činnosti je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať,
že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a uložením

probačného dohľadu spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ust. § 34
Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci
účinok samotného trestného konania.
24. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte
postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu a taktiež aj uložením probačného dohľadu. Ani krajský súd nepovažoval za
nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto postup
si nevyžaduje ani účinná ochrana spoločnosti a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa.25. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne u neho nezistiac žiadnu priťažujúcu
okolnosť zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa k spáchaniu

trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.
26. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace je vzhľadom na osobu
obžalovaného a okolnosti prípadu, možné aj podľa krajského súdu považovať za primeraný
a spravodlivý.
27. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom je okresný súd povinný v zmysle

ust. § 51 ods. 2 Trestného zákona určiť skúšobnú dobu od jedného do piatich rokov. Okresným súdom
určená skúšobná doba na úrovni 2 (dvoch) rokov je podľa názoru krajského súdu je dostatočne dlhá na
to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie.
28. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne
mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne

vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi
tohto druhu trestnej činnosti.
Záverečné zhrnutie
29. Okresným súdom vymerané tresty vo svojom súhrnne považoval krajský súd za zákonné, primerané
a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a

zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.
30.Nazákladeprezentovanýchúvahkrajskýsúdvyhodnotilodvolanieprokurátoraakonedôvodné,preto
ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
31. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.