Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010235
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010235.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. D. F., C. G. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 9PP/33/2025 zo dňa 20. marca 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.

júla 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2025 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 9PP/33/2025 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a

§ 67 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení po výsluchu odsúdeného

vprítomnostiprokurátora)podalodsúdenýsťažnosť,ktorúdokonanianeverejnéhozasadnutiakrajského
súdu bližšie odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol,
že sa nestotožňuje s hodnotením súdu o opakovanom porušení ústavného poriadku a jeho
disciplinárnych prehreškoch, ktoré vo svojej sťažnosti krajskému súdu aj bližšie opísal. Odsúdený si
uvedomil svoje zlyhanie a úprimne ho ľutuje, pričom si plne uvedomuje význam hodnoty slobody a straty
možnosti byť v kontakte so svojimi najbližšími, ktorým chce byť oporou. V súvislosti s vyššie uvedeným

odsúdený ako súčasť svojej sťažnosti predložil krajskému súdu 2 čestné prehlásenia, pričom jedno je
od jeho matky, v ktorom čestne prehlasuje, že by odsúdený po prepustený s výkonu trestu odňatia
slobody mohol bývať u nej v 3j izbovom byte na ulici H. I. XX, F. D. E. D. F.. Obsahom druhého čestného
prehlásenia je prísľub stavebnej spoločnosti J. B. o poskytnutí zamestnania odsúdenému na pracovnej
pozícií stavebný pomocník, ihneď po jeho prepustení na slobodu. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, s určením

primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe a s uložením
primeraných obmedzení a povinností.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 22. mája 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 17. júla 2025
podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom

zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť
vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené
nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej
podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone
trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu

trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne
nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého
trestu dňa 13. septembra 2024 a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne
podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné
rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej
doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,
ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch
zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že
u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu

odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom
určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok

konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného
hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program
zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä v bode edukácia z
dôvodu nekritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, pričom krajský súd negatívne hodnotí postoj
odsúdeného k trestnej činnosti z dôvodu, že síce ide

o odsúdeného s verbálne kritickým postojom k spáchanej trestnej činnosti, avšak toto nepotvrdzuje
dostatočným uvedomovaním si následkov svojho konania. Ešte negatívnejšie vyznieva skutočnosť, že
kritický postoj odsúdeného k ním spáchaným trestným činom možno vyhodnotiť ako formálne kritický,
zohľadniac, že odsúdený v každej trestnej veci, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu, priznal spáchanie
trestnej činnosti a oľutoval ju, avšak zo žiadneho odsúdenia si nezobral dostatočné ponaučenie, pretože

pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený bol disciplinárne
odmenený štyrikrát, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Síce odsúdenému boli opakovane uložené
disciplinárne odmeny a všetky uložené disciplinárne tresty má v súčasnosti zahladené, i tak nemožno
u odsúdeného jednoznačne konštatovať bezproblémové správanie počas výkonu trestu. Počas výkonu
trestu odňatia slobody bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave, pričom jeho pracovné výkony

a morálku možno hodnotiť ako nevyrovnané. Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil
ako nepriaznivú na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia správne a dôvodne poukázal na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval,
že trestná činnosť má u odsúdeného stúpajúcu tendenciu, keďže odsúdený bol v minulosti opakovane
súdnetrestanýprerôznorodútrestnúčinnosť(opakovanepreprečinkrádežeakoajpreďalšiumajetkovú

trestnú činnosť, menovite pre neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a napokon v
súčasnosti vykonáva trest pre obzvlášť závažný zločin). Trestná minulosť odsúdeného ho charakterizuje
ako osobu s výrazným sklonom k protiprávnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani doposiaľ
uložené tresty. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa odsúdený nachádza v priamomvýkone trestu odňatia slobody prvýkrát, na odsúdeného bolo už opakovane pôsobené rôznymi druhmi
trestov, ale nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej
a opakovane a na slobode teda nedokázal viesť riadny život. Pokiaľ si odsúdený ani aktuálne vo výkone

trestu odňatia slobody nedokáže uvedomiť škodlivosť páchania protiprávnej činnosti je zrejmé, že jeho
náprava doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu
odňatia slobody. Ďalej je nutné poukázať na to, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu
a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia
slobody, krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na

slobode viesť riadny život.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na
ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa
s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.