Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201933
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622201933.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.

X. XXXX, bytom D. E. F. XXX/XX, G. H., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom
ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO : 42219361 proti žalovaným : 1.) A. I., nar. X. X. XXXX, bytom
I. XXXX/XX, J., zastúpeným JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 21/111,
Trnava, IČO : 4226279, a 2.) E. C., J. I., neznámej vlastníčke, zastúpenej Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade k pozemku reg. „E“
parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX, k.
ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš, a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že
tento pozemok p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pričom žalovanému v 1.
rade u k l a d á povinnosť zaplatiť z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalobcovi
peňažnú náhradu vo výške 8.952,33 eur a žalovanej v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 4.476,16 eur,
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 27. 5. 2022, doručenou na tunajší súd 24. 6. 2022 sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k pozemku reg.
„E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, k. ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš,

pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade v 1/2 prikázal žalobcovi, a spoločný pozemok na
základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/2022, vyhotoveného L. M. N. - G3, úradne overeného
katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš 10. 3. 2022 pod č. G1-214/2022 rozdelil
a do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazali novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2047/11, trvalý
trávny porast, o výmere 671 m2, parc. č. 2041/37, vodná plocha, o výmere 150 m2, parc. č. 2255/28,
trvalý trávny porast, o výmere 436 m2, parc. č. 2254/40, orná pôda, o výmere 189 m2, a do podielového
spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade novovytvorené pozemky reg. „C“ parc. č. 2254/39, orná

pôda, o výmere 1996 m2 a parc. č. 2256/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 28 m2 tak, že
spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade bude 6/7 a žalovanej v 2. rade 1/7 k celku s tým, že žalobca
budepovinnývlehote15dníododňaprávoplatnostirozsudkuzaplatiťžalovanejv2.radesumu2.238,17
eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobnýnávrh odôvodnil tým, že medzi stranami nedošlo k dohode, a preto sa žalobca obrátil so žalobou na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470

m2, k. ú. K.. Žalovaná v 2. rade je pritom nezisteným spoluvlastníkom, ktorého spoluvlastnícky podiel
spravuje Slovenský pozemkový fond. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3, žalovaného
v 1. rade 1/2 a žalovanej v 2. rade 1/6. Predsúdne rokovania medzi stranami sporu neboli úspešné.
Žalobca argumentoval, že vzhľadom na tvar pozemku, ktorý je dlhý a úzky, nie je účelné deliť pozemok
na 3 reálne časti, teda vrátane tej časti, ktorá je najmenšia a ktorá by mala pripadnúť žalovanej v 2.

rade. Preto žalobca navrhol vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou v kombinácii s prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Žalobca navrhol, aby polovica spoluvlastníckeho podielu
žalovanej v 2. rade pripadla jemu, ale vzhľadom na to, že nevie, či žalovaný v 1. rade chce nadobudnúť
zvyšnú časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade, navrhol prikázať druhú časť spoločného
pozemku do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch uvedených v žalobnom
petite. Podľa žalobcu by prichádzalo do úvahy rozdelenie podielu žalovanej v 2. rade medzi žalobcu

a žalovaného v 1. rade pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, ale časť pozemku,
ktorá ma pripadnúť žalobcovi je oproti zvyšku spoločného pozemku horšia, má horší prístup, pretože
nie je prístupná z asfaltovej a upravenej cesty, ale iba z poľnej cesty, preteká cez ňu potok, ktorý
ju predeľuje a tak obmedzuje možnosti jej využitia. Okrem toho potok je neregulovaný a v prípade
prívalových dažďov alebo topenia snehu môže dôjsť k jeho vyliatiu z koryta. Žalobca preto urobil

kompromis v tom, že navrhuje, aby mu pripadla horšia časť spoločného pozemku a tento hendikep
navrhuje kompenzovať prikázaním polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade. Po prikázaní
polovice spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade by spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavoval
1/3 + (1/6 : 2) = 5/12. Podiel žalovaného v 1. rade by predstavoval 1/2 a podiel žalovanej v 2. rade
zasa 1/12, spolu 7/12. V takomto pomere 5/12 ku 7/12 navrhol žalobca pozemok reálne rozdeliť,

pričom návrh tohto rozdelenia v podobe geometrického plánu priložil k žalobe. Tento geometrický plán
delí spoločný pozemok na viacero nových parciel, ktorých rozdelenie / prikázanie medzi strany sporu
uvedené v žalobnom petite zodpovedá vyššie uvedenému návrhu delenia. Novovytvorené parcely, ktoré
zostanú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, budú medzi nich rozdelené v pomere
1/7 a 6/7. K zmene pomeru oproti 1/12 a 1/2 došlo preto, že došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku na

7/12 jeho pôvodnej výmery. Preto bolo potrebné podiely žalovaných podeliť týmto zlomkom, čo sa dá
matematicky zapísať nasledovne : podiel žalovaného v 1. rade : (1/2) / (7/12) = 12/14, čo je 6/7, podiel
žalovanej v 2. rade : (1/12) / (7/12) = 12/84, čo je 1/7. Podľa znaleckého posudku znalca L. L. A., O.
z 12. 10. 2020 č. 45/2020 je hodnota celého pozemku, ktorý je predmetom tohto konania 26.857 eur,
a teda hodnota podielu žalovanej v 2. rade predstavuje sumu 4.476,33 eur. Polovicu hodnoty podielu,

teda sumu 2.238,17 eur by žalobca zaplatil žalovanej v 2. rade do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Dňa 12. 9. 2022 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe z 9. 9.
2022 (č. l. 70 - 72 spisu), v rámci ktorého žalovaný v 1. rade uviedol, že je nespornou skutočnosťou,
že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/2, o výmere 34701

m2, trvalý trávny porast zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3, žalovaného v 1. rade 1/2 a žalovanej v 2. rade 1/6.
Žalovaný v 1. rade teda vlastní najväčší spoluvlastnícky podiel a je súčasne spoluvlastníkom aj ďalšej
nehnuteľnosti - pozemku reg. „E“ parc. č. 1442/3, o výmere 913 m2, trvalý trávny porast, zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K., okres G. A., a to v spoluvlastníckom podiele 1/2. Žalovaný v 1.

rade vo svojom vyjadrení potvrdil, že predsúdne rokovania o spôsobe vyporiadania tohto podielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu boli neúspešné. K tvrdeniu žalobcu k žalobe, kde uvádza, že časť
pozemku, ktorá má pripadnúť žalobcovi je oproti zvyšku spoločného pozemku horšia, má horší prístup,
pretože nie je prístupná z asfaltovej a upravenej cesty, ale iba z poľnej cesty a preteká cez ňu potok, ktorý
ho predeľuje, a tak obmedzuje možnosti jeho využitia a navyše je neregulovaný a v prípade prívalových

dažďov alebo topenia snehu môže dôjsť k jeho vyliatiu z koryta, žalovaný v 1. rade poznamenal, že
žalobca opomenul uviesť, že táto časť pozemku, ktorá má pripadnúť žalobcovi je prístupná aspoň
z poľnej cesty a rovnako je možné (podľa znaleckého posudku č. 45/2020 z 12. 10. 2020) ho pripojiť
najmenej na 2 inžinierske siete. Na priloženej časti katastrálnej mapy je vidno, že to čo žalobca označuje
ako ulica pod Čelcom, resp. to, čo označuje ako potok je Teplická ulica. Naopak, časť pozemku, ktorá

má pripadnúť podľa žalobcovho návrhu žalovanému v 1. rade nie je prístupná k žiadnej prístupovej
komunikácie, z jednej strany by tak susedil so žalobcom a z druhej strany je pozemok ukončený taktiež
neregulovaným vodným tokom, čo je tiež zrejmé z priloženej časti katastrálnej mapy. Pripojenie na
inžinierske siete, či prístupová komunikácia by tak vôbec neboli možné a muselo by sa tak počítaťs preklenutím vodného toku, čo znamená v praxi nemalé finančné náklady, a to ďaleko vyššie ako by
zodpovedali tzv. horšiemu prístupu podľa žalobcu, ktorý by on mal mať k svojej časti. V priloženom
geometrickom pláne nie je nijako upravený prístup k časti, ktorá by mala pripadnúť žalovanému v 1.

rade a tento prístup by si žalovaný musel dodatočne zabezpečiť, vybudovať na cudzom pozemku
na vlastné náklady, pričom žalobcovi by sa stačilo len pripojiť na už existujúcu komunikáciu. Takže
žalobcom uvádzaná výhodnosť, resp. nevýhodnosť je zavádzaním a nepopísaním celého skutočného
umiestnenia spoločného pozemku. Spoločný pozemok nadväzuje na pozemok reg. „E“ parc. č. 1442/3,
o výmere 913 m2, trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K., okres Liptovský

Mikuláš, ktorého spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/2 je žalovaný v 1. rade. Od spoločného
pozemku ho oddeľuje len spomínaná poľná cesta, je preto logické a účelné, že žalovaný v 1. rade
má záujem vlastniť pozemky, ktoré spolu nepriamo susedia. Vzhľadom na to, že návrh žalobcu na
rozdelenie spoločného pozemku nezohľadňuje zabezpečenie prístupu k obom častiam rozdeleného
spoločného pozemku a zároveň vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom susednej
parcely, nesúhlasil žalovaný v 1. rade s týmto návrhom žalobcu. Rozdelenie spoločného pozemku by

jeden zo spoluvlastníkov získal nehnuteľnosť bez prístupu a ani žalobca nenavrhuje riešenie tohto
obmedzenia. Vzhľadom na tvar pozemku a jeho malú šírku by bolo neúčelné ho deliť pozdĺžne, pri
priečnom delení by zase časť pozemku bola bez prístupu z verejnej komunikácie a keďže žalovaný v 1.
rade je väčšinovým vlastníkom a zároveň je spoluvlastníkom blízkej nehnuteľnosti, navrhol žalovaný
v 1. rade podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať tak, že budú spoluvlastnícke podiely žalobcu

a žalovanej v 2. rade prikázané do jeho vlastníctva s povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu žalobcovi
a žalovanej v 2. rade podľa znaleckého posudku č. 45/2020 z 12. 10. 2020. Následne žalovaný v 1. rade
formuloval petit, kde sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a jeho
vyporiadania takým spôsobom, že uvedený pozemok sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného
v 1. rade s tým, že bude povinný vyplatiť žalobcovi sumu 8.967 eur a žalovanej v 2. rade sumu 4.483

eur s tým, že žiaden z účastníkov konania nebude mať právo na náhradu trov konania.

3. V replike žalobcu z 18. 10. 2022, ktorá bola doručená na tunajší súd 19. 10. 2022 (č. l. 84 - 85
spisu) žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k žalobe uviedol, že potok, na ktorý žalovaný v 1. rade
poukazuje nie je potokom, je to odvodňovací kanál, ktorý nie je prekážkou tomu, aby bola cez neho

zriadená cesta a vedené siete. V bezprostrednej blízkosti je tiež parcela reg. „E“ parc. č. 1442/1, ktorú
v 1/2 vlastní žalovaný v 1. rade, a tá bezprostredne susedí s pozemkom reg. „E“ parc. č. 2003/1, ktorý
patrí obci Vavrišovo. Žalovaný v 1. rade by tak mal prístup na východnú časť spoločného pozemku cez
obecný a svoj pozemok. Západná časť pozemku je prístupná obdobným spôsobom - iba prejazdom
cez pozemok vo vlastníctve obce Vavrišovo (parc. reg. „E“ parc. č. 2255/21, parc. č. 2255/22 a parc. č.

2255/26.) Tie tvoria Teplickú ulicu, ktorá síce na mape vyznačená je, ale obecná cesta na nej zriadená
nie je (ako vidno z priloženej satelitnej snímky.) Obe navrhované časti spoločného pozemku, východná
aj západná sú, čo sa týka prístupu porovnateľné. Za dostatočný argument nie je možné považovať
podľa žalobcu ani blízkosť parcely reg. „E“ parc. č. 1442/3 (k západnej časti spoločného pozemku.) Táto
parcela je od spoločného pozemku oddelená cestou a je dostatočne veľká, aby mohla byť využívaná

samostatne, bez ohľadu na rozdelenie spoločného pozemku.

4. Dňa 21. 11. 2022 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaného v 1. rade z 21. 11. 2022 (č. l. 102 až
105 spisu), v ktorej žalovaný v 1. rade uviedol, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach a má za to, že aj
žalobcom predložená dokumentácia podporuje jeho argumentáciu týkajúcu sa zrušenia spoluvlastníctva

k predmetnému pozemku. Žalovaný v 1. rade navrhované riešenie berie do úvahy skutkové okolnosti
spočívajúce najmä v nemožnosti rozdelenia pozemku z dôvodu neprístupnosti oddelenej časti pozemku.
Zo žalobcom predložených snímok parciel v okolí pozemku je nepochybné, že časť pozemku, ktorá
má pripadnúť žalobcovi je prístupná z komunikácie označenej ako Teplická ulica a je možné podľa
znaleckého posudku č. 45/2020 z 12. 10. 2020 ju pripojiť najmenej na 2 inžinierske siete. Vzhľadom

na to, že je vo vlastníctve obce, je vysoký predpoklad, že na nej bude vybudovaná riadna prístupová
komunikácia, a to aj s poukazom na bezprostredne blízku výstavbu novostavieb rodinných domov,
čo je zrejmé aj z toho, že ten prístup má riadny názov ulice. Taktiež je zrejmé, že časť pozemku,
ktorá má pripadnúť žalovanému v 1. rade nie je prístupná zo žiadnej prístupovej komunikácie, a to, čo
zľahčujúco žalobca označuje ako odvodňovací vodný kanál je neregulovaný vodný tok. Žalobca vôbec

nezohľadňuje,ženiejezrejmé,čibypripojenienainžinierskesiete,čiprístupovúkomunikáciuvôbecbolo
možné, a ak by to aj možné bolo, znamenalo by to nemalé finančné náklady. Finančná náročnosť by bola
ďaleko vyššia ako horší prístup, ktorý by mal žalobca ku svojej časti a žalobca na rozdiel od žalovaného
v 1. rade by nemusel tieto finančné prostriedky vynaložiť na zabezpečenie prístupu k časti pozemku,ktorá má pripadnúť žalovanému v 1. rade. V predloženom geometrickom pláne nie je nijako upravený
prístup k časti, ktorá by mala pripadnúť žalovanému v 1. rade, a tento prístup by si žalovaný v 1. rade
musel dodatočne zabezpečiť a vybudovať na cudzom pozemku na vlastné náklady, pričom žalobcovi by

stačilo len pripojiť sa na už existujúcu komunikáciu. Argument, že odvodňovací kanál, ktorý nie je podľa
žalobcu prekážkou tomu, aby bola cez neho zriadená cesta a vedené siete, je neprípustný, nakoľko
pri navrhovanom rozdelení núti žalovaného v 1. rade vynaložiť nemalé prostriedky na zabezpečenie si
prístupu k pozemku, zatiaľ čo žalobca by tieto vynaložiť nemusel. Ďalší argument žalobcu, že žalovaný
v 1. rade by tak mal prístup na východnú časť spoločného pozemku cez obecný a svoj pozemok je

rovnako zavádzajúce, nakoľko žalovaný nevie akou trasou by bolo možné pripojiť časť, ktorá by mala
pripadnúť žalovanému v 1. rade na inžinierske siete, či a v akom bode je možné pripojiť sa na najbližšiu
cestnú komunikáciu, a to najmä s prihliadnutím na výrazné špecifiká terénu a neregulovaný vodný
tok v bezprostrednej blízkosti. Žalobca tak nemôže s prezentovanou istotou konštatovať, odhliadnuc
od finančnej náročnosti, že žalovaný v 1. rade by mal prístup cez obecný a svoj pozemok. Zároveň
žalovaný v 1. rade nie je výlučným vlastníkom, ale len spoluvlastníkom susediaceho pozemku reg. „E“

parc. č. 1442/1, trvalý trávny porast, o výmere 45 m2, zapísanom na LV č. XXX, k.ú. K. a zriadenie
prístupu na jeho využitie by viedlo k nutnosti ďalších právnych krokov na rozdelenie spoluvlastníctva
alebo k investovaniu do úprav pozemku, ktorého je žalovaný v 1. rade len spoluvlastníkom. Pre
žalovaného v 1. rade by navrhované rozdelenie pozemku znamenalo neprístupnosť ku svojej časti,
ktorú ak by chcel dosiahnuť bol by nútený vynaložiť nemalé finančné prostriedky na vytvorenie tohto

prístupu a pripojenia, pričom žalobca by vynaložiť prostriedky nemusel. Vzhľadom na to, že žalobcom
uvádzaný návrh rozdelenia spoločného pozemku nezohľadňuje zabezpečenie prístupu a pripojenie
k obom častiam rozdeleného pozemku vyjadril žalovaný v 1. rade nesúhlas s týmto návrhom žalobcu.
Jediné riešenie žalovaných v 1.rade videl v zrušení a rozdelení podielového spoluvlastníctva tak, že
budú spoluvlastnícke podiely žalobcu a žalovanej v 2. rade prikázané do jeho vlastníctva s povinnosťou

vyplatiť primeranú náhradu žalobcovi a žalovanej v 2. rade podľa znaleckého posudku č. 45/2020 z 12.
10. 2020. Uvedené (žalovaným v 1. rade navrhované riešenie) reflektuje skutkové okolnosti, že časť
pozemku, ktorá má pripadnúť žalovanému v 1. rade nie je prístupná zo žiadnej prístupovej komunikácie,
časťpozemku,ktorámápripadnúťžalovanémuv1.radehraničísneregulovanýmvodnýmtokom,pričom
nie je zrejmé akou trasou by bolo možné pripojiť časť pozemku, ktorá má pripadnúť žalovanému v 1.

rade na inžinierske siete, či a v akom bode je možné pripojiť sa na najbližšiu cestnú komunikáciu, a to
najmä s prihliadnutím na výrazné špecifiká terénu a neregulovaný vodný tok v bezprostrednej blízkosti
a aké neprimerané riziká a náklady by s tým boli spojené, a ak by to aj bolo možné časť pozemku,
ktorá má pripadnúť žalovanému v 1. rade pripojiť na inžinierske siete a cestnú komunikáciu, znamenalo
by to nemalé finančné náklady, ktoré by musel znášať len on. A rovnako by zriadenie prístupu k časti

pozemku, ktorý má pripadnúť žalovanému v 1. rade by viedlo k nutnosti ďalších právnych krokov na
zabezpečenie užívania cudzieho pozemku, či na rozdelenie spoluvlastníctva alebo k investovaniu do
úprav cudzieho pozemku, resp. pozemku, ktorého je žalovaný v 1. rade len spoluvlastníkom, a nakoniec
vzhľadom na tvar pozemku a jeho malú šírku by bolo neúčelné oddeliť pozdĺžne, a tiež vzhľadom na
to, že žalovaný v 1. rade je väčšinovým vlastníkom a tiež je potrebné reflektovať, že žalovaný v 1. rade

je väčšinovým vlastníkom a zároveň je spoluvlastníkom blízkej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného
obžalovaný v 1. rade následne formuloval petit, v zmysle ktorého sa má podielové spoluvlastníctvo
k predmetnému pozemku zrušiť a tento pozemok sa má prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného
v 1. rade s povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 8.967 eur a žalovanej v 2. rade sumu 4.483 eur s tým,
že žiaden z účastníkov konania nebude mať právo na náhradu trov konania.

5. Žalovaná v 2. rade sa (ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu - Slovenského pozemkového
fondu) napriek výzve súdu k žalobe nijako nevyjadrila, pričom na ostatné (jej) doručované vyjadrenia
strán sporu takisto nereagovala.

6. Na pojednávaní 12. 1. 2023 žalobca uviedol, že odkazuje na svoje doterajšie písomné podania,
pričom za podstatu sporu považuje hlavne to, či tento spoločný pozemok je reálne deliteľný, pričom
on má za to, že deliteľný je a v tejto súvislosti opäť odkázal na svoje doterajšie písomné podania.
Po podrobnom predbežnom právnom posúdení veci zo strany súdu žalobca na tomto pojednávaní
uviedol, že spoločný pozemok sa nachádza v časti, ktorá je podľa územného plánu obce určená na

zastavanie, teda platí pre neho výnimka zo zákazu drobenia pozemkov. Skutočnosť, že ide o takýto
pozemok vyplýva aj zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený, a to z jeho strany 10, kde sa pri
určení koeficientu, z ktorého vychádzal znalec pri určení hodnoty pozemku pri koeficiente funkčného
využitia určuje koeficient 1,2 kvôli tomu, že ide o plochy obytných a rekreačných území. Pokiaľ ideo predbežné právne posúdenie súdu, že nemožno vnútiť podielové spoluvlastníctvo žalovaným k tým
novovytvoreným parcelám, ktoré by mali vzniknúť podľa geometrického plánu priloženého k žalobe,
žalobcapoukázalnato,žetátosituáciasadáriešiťtým,žekeďžežalovanýprejavilvôľunadobudnúťcelý

pozemok, dala by sa mu prikázať aj celá tá východná časť tohto pozemku do jeho výlučného vlastníctva
a zvyšná časť do výlučného vlastníctva žalobcu. Následne žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná
o výnimku podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom
napriek výslovnému zneniu tohto ustanovenia, ktorý hovorí o prípade, keď je pozemok rozdeľovaný na
účely výstavby, resp. na iné tam určené účely, nie je možné podľa žalobcu toto znenie zákona vykladať

doslovne a takto doslovne ho ani nevykladajú katastrálne úrady, keď rozhodujú o tom, či povolia alebo
nepovolia vklad vlastníckeho práva v prípade prevodov alebo iných spôsobov nakladania s pozemkom,
ale treba vychádzať z účelu tohto zákonného ustanovenia, ktorým je ochrana poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, kedy ide o to, aby poľnohospodárska pôda zostala celistvá, zachovaná v čo najväčších
blokoch, aby sa na nej dalo jednoducho hospodáriť, pričom k takémuto účelu už potom nesmerujú
alebo takýto účel nemôžu plniť pozemky, ktoré sú podľa územného plánu určené na zastavanie, a preto

toto ustanovenie treba vykladať tak, že ak je pozemok určený na účely výstavby, tak sa táto výnimka
zo zákazu drobenia pozemkov na tento prípad vzťahuje. Takémuto výkladu nasvedčujú aj viaceré
stanoviská úradu geodézie, kartografie a katastra a je aj voľne dostupná v tzv. katastrálnom bulletine,
ktorý úrad vydáva aj dostupný na internete. V súvislosti s okolnosťou, že uvedený pozemok je určený na
zastavanie, žalobca ďalej poukázal aj na stranu 16 predmetného znaleckého posudku, kde je uvedená

územnoplánovacia informácia - vyjadrenie obce, akým spôsobom sa má daná regulovaná plocha užívať,
pričom z vylúčených funkcií tohto pozemku je vylúčený len veľkochov a prevádzky rušiace okolie.
Veľkochov znamená, že nie je možná všetka možná poľnohospodárska výroba na tomto pozemku,
maximálne by sa tam mohlo niečo pestovať, ale nie chovať vo veľkom. Ak je pozemok určený na
zastavanie, tento účel ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nemôže byť naplnený. Toto je

daná výnimka zo zákazu drobenia. Potom ako súd prezentoval upravené, teda nové predbežné právne
posúdenie veci, v rámci ktorého sa čiastočne stotožnil s argumentáciou žalobcu, a to konkrétne v tej
časti, ktorá sa týkala zákazu drobenia pozemkov, konkrétne že ustanovenie § 24 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona treba vykladať širším extenzívnym výkladom, na ktorý poukázal žalobca, teda že sa
zákaz drobenia pozemkov nevzťahuje na pozemky určené na zastavanie, tak vo zvyšnom rozsahu však

zotrval na pôvodne prezentovanom predbežnom právnom posúdení prezentovaného stranám na tomto
pojednávaní. Žalobca po tejto modifikácii predbežného právneho posúdenia súdom, ako aj vzhľadom
na svoj uplatnený nový návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku,
ktorý by spočíval v rozdelení spoločného pozemku na dve reálne časti, z ktorých jedna by pripadla
žalobcovi a druhá žalovanému v 1. rade, za povinnosti výplaty pre žalovanú v 2. rade, vyhlásil, že sa

nebude k veci už viac vyjadrovať.

7. Na pojednávaní 12. 1. 2023 žalovaný v 1. rade uviedol, že takisto trvá na svojich doterajších
písomnýchpodaniachapredprezentáciouprvéhopredbežnéhoprávnehoposúdeniazostranysúdumal
za to, že ani protistrana (žalobca) nepredniesol na pojednávaní žiadne nové skutkové okolnosti, resp.

právne vyjadrenia a odkázal na svoje doterajšie písomné podania. Po prezentácii prvého predbežného
právneho posúdenia zo strany súdu žalovaný v 1. rade uviedol, že nedisponuje informáciou o obsahu
územného plánu obce, v zmysle ktorého by mal byť predmetný pozemok určený na zastavanie, avšak
nevylučoval takúto skutočnosť, pretože touto informáciou nedisponuje. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol,
že nepovažuje za reálnu deľbu tohto pozemku v zmysle pôvodného návrhu žalobcu, uvedeného

v písomnom vyhotovení žaloby, a poukázal na neúčelnosť takejto deľby pozemku, pričom pokiaľ ide
o nový, v poradí druhý navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva zo strany žalobcu,
prednesený na pojednávaní 12. 1. 2023 (po prezentácii prvého právneho posúdenia zo strany súdu),
tak k tomu sa (zástupca) žalovaného v 1. rade nevedel vyjadriť pre nemožnosť kontaktovania svojho
klienta (žalovaného v 1. rade.) Potom ako súd na pojednávaní konanom 12. 1. 2023 prezentoval

druhé predbežné právne posúdenie, v ktorom čiastočne modifikoval svoje pôvodné predbežné právne
posúdenieveci,tedapredbežnéprávneposúdenie,vktoromsastotožnilsvýhradoužalobcu,ževdanom
prípade je daná výnimka zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995
Z.z.žalovanýv1.rade(zástupca)uviedol,žesasosvojímklientom(žalovanýmv1.rade)zozdravotných
dôvodov na jeho strane nemôže skontaktovať a nevie teda ako samá vyjadriť k tomuto druhému návrhu

žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pripustil však možnosť dohody v tomto smere.
Ďalej (zástupca) žalovaného v 1. rade k samotnej zmene predbežného právneho posúdenia zo strany
súdu týkajúcej sa výnimky zo zákazu drobenia pozemkov uviedol, že navrhuje odročiť pojednávanie
za účelom vykonzultovania si so svojim klientom, aký postoj má zaujať k novému návrhu žalobcu navyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda sa k otázke pozmeneného predbežného právneho
posúdenia súdu vo veci existencie výnimky zo zákazu drobenia podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona
čl. 180/1995 Z.z. nijako nevyjadril. Súd toto pojednávanie konané 12. 1. 2023 odročil vzhľadom na to,

že zástupca žalovaného v 1. rade navrhol toto odročenie za účelom konzultácie so svojim klientom
a črtajúcu sa možnú dohodu, pretože to považoval za hospodárnejší postup.

8. Na pojednávanie 12. 1. 2023 sa predvolaný (zástupca) žalovanej v 2. rade nedostavil.

9. Dňa 25. 5. 2023 bolo na tunajší súd doručené podanie - odpoveď žalovaného v 1. rade z 25.
5. 2023 (na predchádzajúcu písomnú výzvu súdu, v ktorej súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby sa
vyjadril k v poradí druhému návrhu žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol
prednesený na predchádzajúcom pojednávaní konanom 12. 1. 2023), v ktorom žalovaný v 1. rade
uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných aj ústne prednesených vyjadreniach, pričom
dodal, že pokiaľ žalobca v záverečnej reči na predchádzajúcom pojednávaní konanom 12. 1. 2023

poukazoval na skutočnosť, že na daný prípad sa má aplikovať výnimka zo zákazu drobenia pozemkov
podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z., vzhľadom na skutočnosť, že predmetný pozemok je
určený na zastavanie, tak s touto argumentáciou žalobcu nemôže súhlasiť, pretože predmetný pozemok
sa nachádza v takzvanej regulovanej ploche č. 1.17., ktorá je v územnom pláne riešená ako plocha
určená na zastavanie len čiastočne, pretože hranica, ktorá oddeľuje a zároveň rozdeľuje pozemok je

vodný tok a pozemok nachádzajúci sa pod a za vodným tokom už nie je v rámci tejto regulovanej plochy
určený v územnom pláne na zastavanie, a preto sa na neho nevťahuje táto zákonná výnimka. Navyše,
pod pozemkom za vodným tokom prechádza skupinový vodovod. Na základe uvedeného neobstojí
právna argumentácia žalobcu o zákonnej výnimke, pretože v regulovanej ploche č. 1.17 sa nenachádza
celý pozemok a nie je možné uvedené aplikovať. Dotknuté zákonné ustanovenie totiž výslovne uvádza

pozemok a nie slovné spojenie pozemok alebo jeho časť, z čoho vyplýva, že zákonodarca mal na mysli
pozemok v celosti, teda celý pozemok. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukázal žalovaný v 1. rade je, že
pozemok, ktorý je predmetom tohto konania žalobca nenavrhol a ani sa nerozdeľuje za účelom výstavby,
pretože takýto zámer nepreukázala žiadna zo strán súdneho sporu, a preto nemôže byť daná výnimka
podľa § 24 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona aplikovaná. Následne žalovaný v 1. rade poukázal na to,

že naozaj rozdelenie spoločného pozemku nezohľadňuje veľkosť podielu jednotlivých spoluvlastníkov.
Návrh žalobcu bol rozdeliť si podiel žalovanej v 2. rade na polovicu medzi žalobcu a žalovaného v 1.
rade. Toto rozdelenie však nereflektuje skutočnosť, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3
a žalovaného v 1. rade 1/2, čím je však porušená zákonná zásada. Takéto delenie a teda takýto návrh
žalobcuniejespravodlivýaanizákonný,apretosnímžalovanýv1.radenesúhlasil.Navyše,tentodruhý

návrh rozdelenia spoločného pozemku predložený žalobcom nezohľadňuje zabezpečenie prístupu ku
obom častiam rozdeleného spoločného pozemku. Rozdelením spoločného pozemku podľa návrhu
žalobcu, by jeden z vlastníkov získal nehnuteľnosť bez prístupu, pričom žalobca nenavrhuje riešenie
tohto obmedzenia. Vzhľadom na uvedené znovu navrhol zrušenie podielového vlastníctva a prikázanie
predmetného pozemku ako celku do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade s povinnosťou výplaty

pre žalobcu a žalovanú v 2. rade na základe ceny tohto pozemku, vyplývajúcej zo znaleckého posudku
č. 45/2020 z 12. 10. 2020, ktorý predložil samotný žalobca.

10. Toto podanie z 25. 5. 2023 (odpoveď na výzvu súdu) bolo doručené na vedomie žalovanej v 2. rade
(jej zástupcovi - SPF) 6. 6. 2023, a preto má súd za to, že zákonná lehota na prípravu na pojednávanie

v rozsahu 5 dní bola u zástupkyne žalovanej v 2. rade zachovaná a preto, ak táto aj na pojednávaní
konanom 13. 6. 2022 tvrdila, že sa s týmto podaním zo 25. 5. 2023 nestihla oboznámiť, nemohla byť
uvedenáskutočnosťprekážkouprevykonaniepojednávania13.6.2023.Navyše,súdvyzvalžalovaného
v 1. rade, aby stručne zosumarizoval obsah predmetného podania z 25. 5. 2023 vo forme ústneho
prednesu na pojednávaní konanom 13. 6. 2023, čo tento aj urobil, a teda zástupkyňa žalovanej v 2. rade

bolaajreálneoboznámenásobsahomtohtopodanianatomtopojednávaníkonanom13.6.2023,pričom
následne ani nenavrhla odročenie pojednávania, a navyše (ako aj ďalej vyplynie z právneho posúdenia
veci súdom) pre účely ďalšieho rozhodnutia bolo z tohto podania - odpovede žalovaného v 1. rade z 25.
5. 2023 relevantné v podstate len to, že nesúhlasil s v poradím druhým návrhom žalobcu na spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva predneseným žalobcom na pojednávaní konanom 12. 1.

2023, pretože všetky ostatné ním uvádzané argumenty, najmä tie, ktoré sa týkali existencie výnimky zo
zákazu drobenia pozemkov, neboli pre účely rozhodnutia v tejto veci nakoniec vôbec relevantné.11. Pokiaľ ide o žalobcu, tak súd v čase konania pojednávania 13. 6. 2023 síce nemal preukázané
doručenie tohto podania - odpovede žalovaného v 1. rade na výzvu súdu z 25. 5. 2023 žalobcovi, avšak
žalobca na pojednávaní konanom 13. 6. 2023 súdu oznámil, že napriek tomu, že obsah tohto podania

si otvoril v rámci elektronickej schránky až na tomto pojednávaní (13. 6. 2023), tak zistil, že jeho obsah
je mu známy na základe predchádzajúcej komunikácie so zástupcom žalovaného v 1. rade, a že teda
z tohto dôvodu, teda z dôvodu oboznámenia sa s obsahom tohto podania až na pojednávaní konanom
13. 6. 2023, nenavrhuje odročenie prebiehajúceho pojednávania z13. 6. 2023. Navyše, obdobne, ako
to súd uviedol vo vzťahu žalovanej v 2. rade, podstatný obsah tohto podania - odpovede žalovaného

v 1. rade z 25. 5. 2023 bol stručne zosumarizovaný vo forme ústneho prednesu žalovaným v 1. rade
na pojednávaní konanom 13. 6. 2023, a súčasne súd mal za relevantné z tohto podania jedine toľko,
že žalovaný v 1. rade so žalobcovým v poradí druhým návrhom na spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nesúhlasil, pričom takáto jednoduchá informácia, hoc by aj bola prvýkrát prednesená až
na tomto pojednávaní, by nemohla byť dôvodom na odročenie tohto pojednávania, aj keby sa odročenia
tohto pojednávania žalobca domáhal.

12. Na pojednávaní 13. 6. 2023 žalobca k námietke žalovaného v 1. rade, že spoločný pozemok
nie je reálne deliteľný, pretože ide o poľnohospodársku pôdu v extraviláne, ktorá nie je ako celok
určená na zastavanie, poukázal na prílohu znaleckého posudku, ktorou je územnoplánovacia informácia
- vyjadrenie príslušného orgánu územného plánovania, ktorým je obec. Podľa tohto vyjadrenia je

predmetný pozemok v lokalite určenej na zastavanie a preto spĺňa výnimku zo zákazu drobenia
pozemkov. Toto vyjadrenie obce pritom spĺňa všetky požiadavky verejnej listiny, teda platí prezumpcia
správnosti toho, čo je obsahom tohto vyjadrenia. Tá časť pozemku, podľa návrhu žalobcu (podľa
geometrického plánu, ktorý súdu predložil), ktorá sa nachádza v území, ktoré nie je regulovanou
oblasťou 1.17, zostáva aj naďalej v celosti a nedrobí sa. Zmyslom a účelom tejto právnej úpravy je

ochrániť poľnohospodársky pôdny fond voči drobeniu poľnohospodárskych pozemkov. Doslovný výklad,
že ak zákon hovorí o pozemku, tak tým myslí pozemok v celosti by takému výkladu nezodpovedal,
pretože v takomto prípade by existovala časť pozemku, ktorá by bola zastavaná a neplnila by
poľnohospodárky účel. Bola by to prevažná časť pozemku, keďže ten poľnohospodárky účel má naďalej
plniťibačasťoveľkosti671m2,atakýtovýkladbybolúplnevrozporeúčelom,kuktorémusmerujezákaz

drobenia pozemkov. Preto sa podľa žalobcu je pozemok reálne deliteľný, a preto môže súd pristúpiť
k takému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, že dôjde k reálnej deľbe tohto pozemku. Pokiaľ
ide o námietku žalovaného v 1. rade týkajúcu sa prístupu, tak obe navrhované časti tohto pozemku,
aj tá časť, ktorá mala pripadnúť žalobcovi, aj tá časť ktorá mala pripadnúť žalovaným v podielovom
spoluvlastníctve, sú porovnateľné, čo sa týka prístupu. Aj z jednej aj z druhej strany je v blízkosti cesta,

ale aj v jednom aj v druhom prípade je na prístup k týmto pozemkom nevyhnutný prechod cez pozemky
tretích osôb. To znamená, že ani jedna ani druhá strana nie je diskvalifikovaná, v prípade takéhoto
reálneho rozdelenia spoločného pozemku. Ďalšiu výhrada žalovaného v 1. rade k navrhovanému
rozdeleniu pozemku bola, že deľba nereflektuje veľkosť spoluvlastníckeho podielu nezistenej vlastníčky
- žalovanej v 2. rade, čím táto navrhovaná deľba nereflektuje spoluvlastnícke pomery, resp. pomer

veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného v 1. rade. V tejto súvislosti žalobca predložil
geometrický plán z 12. 4. 2023, ktorý je aktualizáciou pôvodného geometrického plánu, ktorý už tento
pomer reflektuje a posúva hranicu pri diele č. 4 medzi parcelou č. 2254/40 a parcelou č. 2254/39 tak,
aby ten podiel zo spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade zodpovedal pomeru medzi veľkosťami
spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného v 1. rade. Z takýchto podkladov môže súd reálne

rozdeliť pozemok s tým, že v prípade, že by mal súd názor, že nie je zabezpečený dostatočný prístup
k pozemku žalovaného v 1. rade má možnosť zriadiť vecné bremeno cez novovzniknuté parcely č.
2255/28 a č. 2254/40 v prospech žalovaného v 1. rade, aby sa vedel dostať aj z jednej aj z druhej strany
k tej časti pozemku, resp. k tomu novovzniknutému pozemku, ktorý by pripadol do jeho spoluvlastníctva.
Čo sa týka výhrad súdu k navrhovanému spôsobu vyporiadania, že nie je možné vnútiť žalovanému

v 1. rade spoluvlastnícky podiel, ktorý nechce, tak jeho právne postavenie sa nezmení, ak by nezostal
v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 2. rade a to, že navrhuje prikázať celý pozemok do
jeho výlučného vlastníctva konzumuje aj to, že súhlasí s tým, že mu pripadne aj na neho pripadajúci
podiel žalovanej v 2. rade v rámci reálnej deľby v kombinácii s prikázaním spoluvlastníckeho podielu.
Preto žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil a rozdelil pozemky

v súlade s geometrickým plánom, ktorý predložil na dnešnom pojednávaní. Geometrický plán zachováva
aj označenie jednotlivých dielov aj označenie jednotlivých parciel a rozdiel je iba vo veľkosti alebo
vo výmere parcely č. 2254/40 a parcely č. 2254/39. Spoločný pozemok sa rozdelí na 2 reálne časti,
z ktorých jedna reálna časť by pripadla žalobcovi a druhá by bola v novom podielovom spoluvlastníctvežalovaných v 1. a v 2. rade, teda ide o v princípe podobný návrh ako bol uvedený v žalobnom petite
pôvodnej žaloby - ako prvý návrh, s tým rozdielom však, že reálna časť tohto spoločného pozemku, ktorá
má pripadnúť žalobcovi bude predstavovať jeho 1/3 podiel v doterajšom podielovom spoluvlastníctve

ako pomer výmery tejto reálnej časti pozemku, ktorá mu pripadne k výmere celého pozemku. Žalobca
sa potom stotožnil s námietkou zástupkyne žalovaného v 2. rade, že cena, resp. všeobecná hodnota
pozemku by mala vychádzať zo sadzby 15 eur / m2, teda v sume 52.050 eur za celý pozemok. Pokiaľ
ide o posúdenie súdu, že ani tretí, posledný návrh žalobcu nie je akceptovateľný, pretože by vytvoril
nové podielové spoluvlastníctvo proti vôli žalovaného 1, tak ako už žalobca uviedol, žalovaný v 1. rade

síce nesúhlasil s tým, aby vstúpil do nového, užšieho podielového spoluvlastníctva, ale nemá problém
s tým, aby nadobudol pozemok v celosti. To podľa žalobcu konzumuje aj tú alternatívu, že súd rozdelí
reálne spoločný pozemok a tú časť, ktorú žalobca navrhuje prikázať do podielového spoluvlastníctva
žalovaných prikáže iba do výlučného spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade s tým, že mu uloží povinnosť
vyplatiť primeranú náhradu v peniazoch žalovanému v 2. rade. V danom prípade totiž ide o konanie,
kde usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi vyplýva zo zákona. Súd v takomto prípade návrhom strán

nie je viazaný a mal by nájsť ten najspravodlivejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
To znamená, že bez ohľadu na to, aký je návrh žalobcu (ak aj nie akceptovateľný), a existuje iná
akceptovateľná možnosť, ktorá lepšie zodpovedá dikcii § 142 Občianskeho zákonníka, a teda, že
preferujereálnudeľbu.Akbysúdprikázalcelýpozemok,celúspoločnúveclendovlastníctvažalovaného
v 1. rade, preskočil by tento prvý spôsob delenia, úplne bez toho, aby o takomto niečom uvažoval. To

by bolo v rozpore s týmto ustanovením Občianskeho zákonníka, a takýto postup je neprijateľný. Vec je
reálne deliteľná a v takom prípade jediná možnosť, aká prichádza do úvahy, je buď to rozdeliť reálne
podľa spoluvlastníckych podielov, prípadne toto delenie nejako korigovať, s tým, či niekto chce alebo
nechceprikázaťnejakýspoluvlastníckypodielaakýmáktomuprístupstranaalebotenúčastník,ktorého
spoluvlastnícky podiel má byť prikázaný. Pokiaľ ide o cenu pozemku, súd je síce viazaný návrhom, ale

spôsob vyporiadania vyplýva zo zákona a v danom prípade je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia
rozhodnutia, preto aby súd mohol rozhodnúť, aká je primeraná náhrada, mal by vychádzať z reálnej
hodnoty tohto pozemku spoločného pozemku v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom žalobca považuje
zalegitímnunámietkužalovanéhov2.rade,žeaktuálnacenanemusízodpovedaťznaleckémuposudku,
ktorý predložil žalobca k žalobe, ktorý je ešte z roku 2020.

13. Na pojednávaní 13. 6. 2023 žalovaný v 1. rade uviedol, že podstatným obsahom jeho podania
z 25. 5. 2023 je to, že pozemok parcela č. 1442/2 nie je v celosti v území, ktoré označila obec ako
1.17, teda v území určenom ako regulovaná plocha, ktorej funkčné využitie je obytná plocha vo forme
IBV, administratíva, rekreačná vybavenosť atď. Táto plocha 1.17 na LV XXXX k.ú. K. je plochou, ktorá

pozemok parc. č. 1442 zasahuje len čiastočne. S argumentáciou, ktorá bola prednesená na poslednom
pojednávaní zo strany žalobcu preto nemožno súhlasiť a žalovaný v 1. rade má za to, že nemožno
aplikovať výnimku zo zákona pre drobenie pozemkov, konkrétne zákona č. 180/1995 Z.z. Hranicou,
ktorá oddeľuje a zároveň rozdeľuje pozemok je vodný tok, pozemok nachádzajúci sa pod a za vodným
tokom už nie je v regulovanej ploche a nevzťahuje sa na neho zákonná výnimka, navyše popod

pozemkom za vodným tokom prechádza skupinový vodovod. Na základe uvedeného teda neobstojí
právna argumentácia o zákonnej výnimke, pretože pozemok a nenachádza na celej regulovanej ploche
1.17 a nemožno ju teda aplikovať, dotknuté zákonné ustanovenie totiž výslovne neuvádza, že môže
ísť pozemok alebo jeho časť, z čoho vyplýva, že zákonodarca mal na mysli pozemok v celosti. Ďalej
ani žalobca nenavrhol a ani nerozdeľuje uvedený pozemok parc. č. 1442/2 na účely výstavby, pretože

takýto zámer nepreukázala žiadna zo strán a zákon túto dikciu stanovuje. Ďalej, podľa §142 ods. 1 OZ
ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov, na účelné využitie veci, a ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerému z účastníkov. V tejto súvislosti
žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že návrh rozdelenia spoločného pozemku nezohľadňuje

veľkosť podielov u jednotlivých spoluvlastníkov. Návrh žalobcu je rozdeliť si podiel žalovanej v 2. rade
na polovicu medzi žalobcu a žalovaného v 1. rade, avšak toto rozdelenie nereflektuje skutočnosť, že
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1/3 a žalovaného v 1. rade 1/2, teda by došlo k porušeniu
zákonnej zásady. Takéto delenie podľa návrhu žalobcu nie je spravodlivé a ani zákonné. Návrh
rozdelenia spoločného pozemku predložený žalobcom tiež nezohľadňuje zabezpečenie prístupu k obom

častiam rozdeleného spoločného pozemku, pričom zároveň žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom
susednej parcely, a preto aj z týchto dôvodov nesúhlasil s návrhom žalobcu. Rozdelením spoločného
pozemku podľa návrhu žalobcu by jeden zo spoluvlastníkov získal nehnuteľnosť bez prístupu, a ani
žalobca nenavrhuje riešenie tohto obmedzenia. S poukazom na § 142 ods. 1 OZ a s prihliadnutímna veľkosť podielov, teda, že žalovaný v 1. rade je väčšinovým spoluvlastníkom, ako aj na účelné
využitie pozemku, ktorého rozdelenie nie je dobre možné a ani zákonné, navrhol žalovaný v 1. rade
zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva za náhradu

stanovenú podľa znaleckého posudku č. 45 z roku 2020 z 12. 10. 2020, ktorý predložil žalobca.
Formulácia listu Obce Vavrišovo je koncipovaná dosť všeobecným spôsobom a je pravda, že časť toho
pozemku sa nachádza v regulovanej ploche č. 1.17, ale časť nie, a odpoveď Obce Vavrišovo naozaj
nereflektuje túto skutočnosť a navodzuje dojem, akoby sa celý pozemok nachádzal v tejto regulovanej
časti, čo preukázateľne (aj dokladmi z územnoplánovacej dokumentácie obce) nie je. Obec by mala

objasniť túto skutočnosť a vyjadriť sa relevantne, ak to má byť právnym podkladom a bolo aj právnym
podkladom pre znalecký posudok, že či je naozaj reálna možná deľba takéhoto pozemku, ktorý sa
čiastočne nachádza, ale aj čiastočne nenachádza čo nie je v danej odpovedi jednoznačne uvedené.
Tento pozemok je nedeliteľný. Sporové strany nerozporovali znalecký posudok, na tomto pojednávaní
je znalecký posudok rozporovaný, hlavne čo sa týka hodnoty daného pozemku. Žalovaný v 1. rade
naďalej považoval za aktuálnu všeobecnú hodnotu spoločného pozemku v sume 26.857,80 eur, ako

je to uvedené v znaleckom posudku z 12. 10. 2020 č. 45/2020 vyhotoveného znalcom L. L. A., O..
V plnej miere sa stotožnil s predbežným právnym názorom súdu, a poukázal na § 142 ods. 1 OZ
s prihliadnutím na veľkosť podielov, teda, že žalovaný v 1. rade je väčšinovým spoluvlastníkom, ako aj
na účelné využitie pozemku, ktorého rozdelenie nie je dobre možné a ani zákonné, a navrhol zrušenie
podielového spoluvlastníctva a prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade za

náhradu stanovenú podľa znaleckého posudku č. 45/2020 z 12. 10. 2020, ktorý predložil žalobca. Čo sa
týka neaktuálnosti sumy, nebol predložený súdu relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal uvedené tvrdenie.
Nie je iný dôkaz, ktorý by nasvedčoval hodnote 15 eur. a preto navrhol vychádzať z predložených súdu.
Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd vyniesol nasledovný rozsudok
podľa ktorého podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spoločnému pozemku zruší a tento pozemok

prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade bude povinný zaplatiť
žalobcovisumu8.967eurztitulunáhradyspoluvlastníckehopodieludo3dníodprávoplatnostirozsudku.
Žalovaný v 1. rade tiež bude povinný zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 4.473 eur z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 1. rade súd prizná právo na
náhradu trov konania voči žalobcu v rozsahu 100 %.

14. Na pojednávaní 13. 6. 2023 žalovaná v 2. rade (prostredníctvom zástupcu - Slovenského
pozemkového fondu) uviedla, že v tomto spore bola najdôležitejšia otázka, či je možné predmetný
sporný pozemok reálne deliť alebo nie. Sú tu dva doklady, jedným je vyjadrenie Obce Vavrišovo,
ktoré tvorí súčasť znaleckého posudku, kde Obec Vavrišovo konštatuje, že celý pozemok je súčasťou

regulovanej plochy č. 1.17, pričom v tomto vyjadrení sa nikde nespomína, že by časť bola určená na
poľnohospodárske využitie alebo resp. neklasifikuje sa nejaká výmera, ktorá by bola mimo regulovanej
plochy č. 1.17, ktorá je s funkčným využitím obytná funkcia vo forme IBV, administratíva. Pre ďalšie
konanie je preto veľmi dôležité, aby sa vyriešila táto právna otázku, že či je vôbec možná reálna deľba
alebo nie. Na základe spoluvlastníckych podielov, teda na základe ich veľkosti vyplýva, že každý zo

spoluvlastníkov má možnosť požadovať, aby užíval to svoje reálne oddelené, avšak pokiaľ sa nedorieši
táto otázku, či je možná reálna deľba alebo nie, nemá význam sa baviť o ďalších skutočnostiach. Čo sa
týka alternatívy, že by reálna deľba nebola možná, žalobca predložil znalecký posudok, ktorý je vedený
pod č. 45/2020 a bol vypracovaný pred takmer 3 rokmi. Vo vzťahu k tej cene, ktorá je tam uvedená,
teda vo výške 7,74 eur / m2, mala žalovaná v 2. rade za to, že tento znalecký posudok vzhľadom na

odstup času neodzrkadľuje vývoj na trhu s nehnuteľnosťami a taktiež nezohľadňuje infláciu a ostatné
činitele, ktoré majú podstatný vplyv na hodnotu sporného pozemku. Treba zohľadniť odstup času a
s tým súvisiacu infláciu a vychádzať zo všeobecnej hodnoty 15 eur / m2. A pokiaľ ide o dôkazy, ktoré
by toto jej skutkové tvrdenie preukazovali, navrhla vykonať dokazovanie kúpnymi zmluvami týkajúcimi
sa obdobných pozemkov v Obci Vavrišovo, ktoré by vedela na budúce pojednávanie zabezpečiť, ale

aktuálne ich nemá k dispozícii. V tomto súdnom konaní nebol doložený relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval, že reálna deľba, a teda spôsob prvý v zmysle zákona nie je možný, a preto mala za to,
že na základe vyjadrenia Obce Vavrišovo, ktoré tvorí súčasť znaleckého posudku bolo preukázané,
že predmetná nehnuteľnosť je deliteľná, a preto nevidela dôvod, aby sa prikazovala nehnuteľnosť za
náhradu, a čo sa týka výšky primeranej náhrady, táto by mala vychádzať z ceny aktuálnej ku dňu

vyporiadania, a teda sa nemožno odvolávať na znalecký posudok, ktorý je takmer 3 roky starý. Vo
vzťahu k trovám konania uviedla, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom poukázala na § 257 Civilného sporového poriadku, kde dôvodmihodnými osobitného zreteľa je to, že je neznáma vlastníčka a nemala tak možnosť na nejaké mimosúdne
rokovanie, t.j. nemala ani možnosť predísť tomuto súdnemu konaniu.

15. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel na základe nasledovných úvah.

16. Vzhľadom na to, že (pre nepopretie skutkových tvrdení protistranou podľa § 151 CSP, alebo
pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán podľa § 186 ods. 2 CSP) za sporné nebolo možné
považovať žiadne relevantné (pre potreby tohto rozhodnutia súdu) skutkové tvrdenia strán sporu, nebolo

tak ani potrebné vykonávať vo veci žiadne dokazovanie (viď zásada hospodárnosti konania podľa čl.
17 Základných princípov CSP.) Pokiaľ ide o otázku všeobecnej hodnoty spoločného pozemku, ktorú
začali spochybňovať žalobca a žalovaná v 2. rade až na poslednom pojednávaní, súd nakoniec dospel
(pri súčasnej neexistencii hodnoverného dôkazu v tomto smere) k rozhodujúcemu skutkovému zisteniu
taktiež len na základe zhodnosti skutkových tvrdení strán, a to v časti v ktorej sa skutkové tvrdenia strán
sporu prekrývali (viď k tomu bližšie aj ďalej uvedené odôvodnenie v časti právneho posúdenia.)

17.Súdtakýmtospôsobompotomdospelknasledovnémuzistenému(relevantnému)skutkovémustavu.

18. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu ako
spoluvlastníkmi nedošlo. Žalobca preto na súd podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového

spoluvlastníctva. Strany majú v predmetnom podielovom spoluvlastníctve pozemok registra „E“ parc.
č. 1442/2, trvalý trávny porast, o výmere 3470 m2, k. ú. K., obec K., okres Liptovský Mikuláš, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu je 1/3, žalovaného v 1. rade 1/2 a žalovanej v 2. rade 1/6. Žalovaná
v 2. rade je pritom neznámy, resp. nezistený vlastník. Vôľu nadobudnúť spoločný pozemok ako celok
do svojho výlučného vlastníctva jednoznačne prejavil len žalovaný v 1. rade. Všeobecná hodnota

spoločného pozemku je 26.857 eur.

19. Pre absenciu dôkazov navrhnutých stranami sporu (a pri uplatnení sudcovskej koncentrácie podľa
§ 153 CSP - viď k tomu bližšie aj ďalej uvedené odôvodnenie v časti právneho posúdenia) súčasne súd
nemal preukázanú možnosť reálnej deľby spoločného pozemku na reálne časti, ktoré by zodpovedali

rozsahu spoluvlastníckych podielov strán sporu.

20. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné
hmotnoprávne ustanovenie.

21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykonaná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

23. Strany nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (čo bola nesporná
skutočnosť), a keďže na dôvodoch, pre ktoré k tomu došlo z hľadiska ustanovenia § 142 ods. 1
OZ nezáleží, bolo možné uzavrieť, že zo strany žalobcu bolo legitímne podať žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (podľa § 142 ods. 1 OZ). Z uvedeného dôvodu sa súd
nezaoberal argumentáciou strán ohľadne dôvodov, pre ktoré neboli ich mimosúdne rokovania úspešné.

24. V konaní o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je síce súd viazaný
návrhom, avšak nie aj stranami navrhnutými spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
dokonca ani zhodnými návrhmi všetkých strán sporu (s výnimkou prípadu súdneho zmieru), ale súd
je vždy povinný ex offo (pokiaľ má rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

autoritatívne) posudzovať naplnenie podmienok pre uplatnenie jednotlivých spôsobov vyporiadania
podľa § 142 ods. 1 OZ, ako aj týmto ustanovením predpísané poradie spôsobov vyporiadania.25. Pokiaľ ide o prvý (zákonom predpísaný) spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (podľa
§ 142 ods. 1 OZ), t.j. o reálnu deľbu spoločného pozemku medzi spoluvlastníkov podľa rozsahu ich
spoluvlastníckych podielov, teda o deľbu spoločnej veci na reálne časti, ktoré by svojou veľkosťou

zodpovedali rozsahu ich spoluvlastníckych podielov (v danom prípade v pomere 1/3 : 1/2 : 1/6),
bez potreby uloženia povinnosti poskytnúť finančné vyrovnanie (výplatok), ktorý spôsob vypovedania
podielového spoluvlastníctva sa považuje za ideálny a priorizovaný spôsob vyporiadania podľa § 142
ods. 1 OZ, tak súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žiadna zo strán sporu takýto návrh na
vyporiadanie nepredniesla a ani nijako nepreukázala (žiadna zo strán sporu nepredložila overený

geometrický plán, ktorý by preukazoval možnosť reálnej deľby spoločného pozemku na tri reálne časti,
ktoré by zodpovedali rozsahu spoluvlastníckych podielov strán, bez potreby finančného vyrovnania),
pričom súd sám ex offo nemohol (podľa § 185 ods. 1 CSP) pri skúmaní splnenia podmienok pre tento
prvý spôsob vyporiadania obstarať a vykonať takýto dôkaz (overený geometrický plán), nemohol potom
ani dospieť k záveru, že takýto spôsob reálnej deľby spoločného pozemku je dobre možný. V civilnom
procese totiž súd (až na výnimky, o ktoré však v tomto prípade nešlo) nemôže vykonávať dôkazy ex offo

(aj bez návrhu strán.) Všetky stranami sporu predložené geometrické plány ako návrhy na vykonanie
dokazovania sa pritom týkali reálnej deľby iným spôsobom, než týmto ideálnym, zákonom preferovaným
spôsobom reálnej deľby pozemku. Na základe navrhnutého, resp. v tomto prípade skôr nenavrhnutého
dokazovania (stranami sporu), tak súd nemohol dospieť ku záveru, že takýto spôsob vyporiadania je
dobre možný, a preto musel podľa § 142 ods. 1 OZ pristúpiť k posudzovaniu v poradí druhého (zákonom

predpísaného) spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázania spoločnej veci za
náhradu.

26. Preto nie je vôbec dôvodná námietka žalobcu, že súd v prejednávanej veci neposudzoval možnosť
reálnej deľby spoločného pozemku na reálne časti, ktoré by svojím rozsahom presne zodpovedali

spoluvlastníckym podielom strán sporu. Posudzoval ho v limitoch vyplývajúcich z dôkaznej iniciatívy
strán sporu.

27. Pred tým však ako súd pristúpil k posudzovaniu existencie podmienok druhého (zákonom
predpísaného) spôsobu vyporiadania (prikázania veci za náhradu), musel sa zaoberať posúdením

prípustnosti žalobcom (postupne) navrhnutých troch spôsobov vyporiadania, ktoré predstavovali
akési zvláštne hybridy, zmiešavajúce (v rôznych obmenách) prvky reálnej deľby ako v poradí
prvého predpísaného spôsobu vyporiadania a prvky prikázania veci za náhradu ako v poradí
druhého predpísaného spôsobu vyporiadania (podľa § 142 ods. 1 OZ.) V tejto súvislosti však
súd poznamenáva, že takéto hybridné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré

nezodpovedajú výslovnému zneniu ustanovenia § 142 ods. 1 OZ pripúšťa aj judikatúra (viď ďalšie
odôvodnenie.)

28. Pokiaľ ide o prvý (žalobcom navrhnutý) spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda
ten, ktorý bol uvedený v písomnom vyhotovení pôvodnej žaloby, podľa ktorého sa mal spoločný

pozemok rozdeliť tak, že jedna jeho reálna časť (pozostávajúca z viacerých novovytvorených parciel
registra „C“ uvedených v žalobnom petite) bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a druhá
jeho reálna časť (pozostávajúca z iných novo vytvorených parciel registra „C“ uvedených v žalobnom
petite) bude prikázaná do nového (užšieho) podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade,
s tým, že žalobca bude vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zaviazaný povinnosťou výplatku (keďže

spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade sa z jednej polovice prikáže žalobcovi), tak vo vzťahu
k tomuto návrhu na vyporiadanie bolo možné konštatovať, že tu nejde o ideálnu, zákonom preferovanú
reálnu deľbu spoločnej veci na reálne časti medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov (bez
potrebyfinančnéhovyrovnania),aleokombináciudvochzákonnýchspôsobovvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva (reálnej deľby a prikázania veci za náhradu), ktorá kombinácia by pri striktnom

(doslovnom) výklade ustanovenia § 142 ods. 1 OZ nemala byť prípustná. Takýto, resp. obdobný
spôsob vyporiadana podielového spoluvlastníctva, však možno na základe výkladu ustanovenia §
142 ods. 1 OZ považovať za prípustný (neprípustný je doslovný výklad), pričom v tomto smere súd
poukazuje aj na judikatúru (viď napr. Cpj 8/1972, R 54/1973 - Najvyšší súd Slovenskej republiky
- Stanovisko k rozhodovaniu súdov o podielovom spoluvlastníctve, na ktoré je aj v súčasnosti, ako

na súčasť aplikovateľnej judikatúry, poukazované v odbornej literatúre, a to v publikácii Občiansky
zákonník pre prax, komentár, II. diel, EUROUNION 2015, autor : JUDr. Jaroslav Krajčo, na str. 1343),
ktorá judikatúra výslovne odobrila aj taký spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď
súd vyhovel návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a žalobcovi zo spoločného pozemkuprikázal reálnu časť, ktorá zodpovedala jeho spoluvlastníckemu podielu, pričom zvyšok spoločného
pozemku prikázal do nového podielového spoluvlastníctva zvyšujúcich podielových spoluvlastníkov.
Avšak, v prejednávanej veci nedostatok tohto žalobcovho (prvého) návrhu na vyporiadanie bolo možné

viedieť v tom, že druhá reálna časť spoločného pozemku sa mala prikázať do nového (užšieho)
podielového spoluvlastníctva, aj bez prejavenia vôle (aspoň vo forme uzrozumenia) nových podielových
spoluvlastníkov so vstupom do nového podielového spoluvlastníctva, keďže v prípade žalovaného v 1.
rade by to bolo proti jeho výslovne prejavenej vôli (žalovaný v 1. rade s týmto spôsobom vyporiadania
nesúhlasil), a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bez vyjadrenia jej vôle (aspoň vo forme uzrozumenia)

so vstupom do takého nového podielového spoluvlastníctva. Súd však nemôže (podľa § 142 ods.
3 OZ) prikázať spoločnú vec (ako celok) jednému zo spoluvlastníkov do jeho výlučného vlastníctva
alebo niektorým (z pôvodných) spoluvlastníkov do ich nového (užšieho) podielového spoluvlastníctva,
bez toho, aby tento spoluvlastník sa hodlal (mal vôľu, aspoň vo forme uzrozumenia) stať výlučným
vlastníkom (celej) spoločnej veci, resp. bez toho, že by sa títo niektorí pôvodní spoluvlastníci hodlali
stať novými spoluvlastníkmi (celej) spoločnej veci (k tomu viď aj právny názor vyslovený v publikácii

Občiansky zákonník pre prax, komentár, II. diel, EUROUNION 2015, autor JUDr. Jaroslav Krajčo,
str. 1315.) Správnosť tohto názoru potvrdzuje tiež Stanovisko k rozhodovaniu súdov o podielovom
spoluvlastníctve Cpj 8/1972, R 54/1973 - Najvyšší súd Slovenskej republiky, na ktoré sa aj dnes,
ako na aplikovateľnú judikatúru, poukazuje v odbornej literatúre (v Občianskom zákonníku pre prax,
komentár, II. diel, EUROUNION 2015, autor JUDr. Jaroslav Krajčo, na str. 1343), v ktorom stanovisku

najvyšší súd výslovne odobril taký postup súdov, keď do nového, užšieho podielového spoluvlastníctva
prikazujú spoločnú vec (ako celok) iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú (chcú) alebo sú s tým aspoň
uzrozumení (nižší stupeň vôle.) Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 26. 4. 2019 sp. zn. : 3Co/19/2018, kde sa v záväznom pokyne pre súd prvej inštancie
uvádza, že v otázke vyporiadania spoluvlastníctva má zohľadniť tiež vyjadrenie žalobcov a žalovaného,

nakoľko prikázanie nehnuteľnosti do výlučného, poprípade podielového spoluvlastníctva predpokladá
súhlas spoluvlastníka s takýmto postupom. A tunajší súd (stotožňujúc sa s touto judikatúrou, resp.
rozhodovacou činnosťou iných súdov) ďalej dodáva, že nie je žiaden rozumný dôvod nevzťahovať tento
záverajnaprípad,aksamáprikázať(donového,užšiehopodielovéhospoluvlastníctva)lenurčitáreálna
časť spoločnej veci (teda nie spoločná vec ako celok), ako tomu je aj v prípade tohto prvého návrhu

žalobcu na vyporiadanie, keďže je zrejmý účel takejto podmienky (prejavenia vôle), ktorou je snaha
zabrániť vzniku nového podielového spoluvlastníctva proti vôli (resp. bez prejavenej vôle) jeho budúcich
účastníkov.Všeobecneakceptovanázásada,ženiktonemôžebyťspravodlivonútenýktomu,abyzotrval
v spoluvlastníckom vzťahu (ktorá sa prejavuje aj v možnosti podať žalobu o zrušenie vyporiadania
podielového spoluvlastníctva) totiž znamená aj to, že nikto nemôže byť nútený (proti svojej prejavenej

vôli) vstúpiť do (akéhokoľvek) nového podielového spoluvlastníctva. Podielové spoluvlastníctvo je
spoločenstvom vlastníckych práv založených na dobrovoľnosti a je preto legitímnym záujmom každého
potenciálneho, budúceho spoluvlastníka vyjadriť vôľu, či chce byť (aj vzhľadom na osoby s ktorými má
vstúpiť do spoluvlastníctva) v novom majetkovom spoločenstve (z ktorého im navzájom vyplynú nové
povinnosti.) A nakoniec, správnosť tohto záveru potvrdzuje v podstate aj samotné (doslovné) znenie

ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, v jeho poslednej vete, kde sa v hypotéze právnej normy uvádza (hoci
len vo vzťahu k spoločnej veci ako celku), že ak spoločnú vec žiaden zo spoluvlastníkov „nechce“ (teda
aby mu bola prikázaná), súd musí nariadiť jej predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov (ako v
poradí tretí predpísaný spôsob vyporiadania.) V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade pritom výslovne
odmietol tento (prvý) návrh žalobcu na vyporiadanie (uvedený v písomnej žalobe), na základe ktorého

by sa mal stať súčasťou nového, užšieho podielového spoluvlastníctva k (v žalobe) vymedzenej reálnej
časti spoločného pozemku (spolu so žalovanou v 2. rade), ale navrhoval, aby mu bola prikázaná celá
spoločná vec. Žalovaná v 2. rade ako druhý potenciálny budúci spoluvlastník v tomto novom (užšom)
podielovom spoluvlastníctve sa zase nijako nevyjadrila, teda neprejavila potrebnú vôľu (aspoň vo forme
vyrozumenia), že chce byť podielovou spoluvlastníčkou v tomto novom spoluvlastníctve, a preto aj na jej

strane nebola naplnená nevyhnutná podmienka pre takýto spôsob vyporiadania. Postačuje pritom, ak
táto podmienka nie je splnená, čo len u jedného z potenciálnych budúcich podielových spoluvlastníkov
nového spoluvlastníctva. V absencii vôle nových podielových spoluvlastníkov tak bolo možné vidieť
prekážkupreakceptovanietohto(prvého)návrhužalobcunavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.

29. Pokiaľ ide o druhý (žalobcom navrhnutý) spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý
bol prednesený (v jeho záverečnej reči) na pojednávaní 12. 1. 2023 (po prezentácii prvého predbežného
právneho posúdenia súdu, ktorým bol žalobcov prvý návrh vyhodnotený ako neakceptovateľný), v rámci
ktorého druhého návrhu žalobca navrhol ďalší osobitný hybrid reálnej deľby a prikázania za náhraduspočívajúci v tom, že spoločný pozemok bude rozdelený na dve reálne časti, z ktorých jedna pripadne
žalobcovi a druhá žalovanému v 1. rade (s tým, že by išlo prakticky o tie isté dve reálne časti, na
ktoré bol rozdelený spoločný pozemok na základe geometrického plánu priloženého k písomnej žalobe,

teda v súvislosti s prvým žalobcovým návrhom), na základe ktorého druhého návrhu by tak mala
žalovanému v 1. rade pripadnúť reálna časť pozemku, ktorá by svojou výmerou presahovala rozsah
jeho doterajšieho spoluvlastníckeho podielu, tak vzhľadom na to, že v podaní doručenom na tunajší súd
25. 5. 2023 žalovaný v 1. rade (a potvrdil to aj neskôr, na pojednávaní 13. 6. 2023) výslovne nesúhlasil
ani s týmto druhým žalobcovým spôsobom vyporiadania, nebola ani v súvislosti s týmto návrhom

splnená (nevyhnutná) podmienka pre jeho akceptovanie spočívajúca v tom, že mu ako spoluvlastníkovi
nemôže byť proti jeho vôli prikázaná reálna časť spoločného pozemku, ktorá by presahovala výšku jeho
spoluvlastníckeho podielu, čo možno vyvodiť (aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu) zo
skutočnosti, že ak nie je možné niektorému zo spoluvlastníkov prikázať spoločnú vec ako celok bez jeho
vôle, tak mu nie je možné proti jeho vôli prikázať ani reálnu časť spoločnej veci, ktorá by presahovala
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.

30. Pokiaľ ide o tretí žalobcom navrhnutý spôsob (prednesený na pojednávaní 13. 6. 2023), ku ktorému
došlo po prezentácii druhého (pozmeneného) predbežného právneho posúdenia súdu, tak tento tretí
návrh žalobcu bol (vo svojej podstate) zhodný s prvým návrhom žalobcu (výmera novovzniknutých
reálnych častí tu bola trochu iná než v prvom návrhu, a preto bol tiež podložený iným geometrickým

plánom), avšak jeho podstata (pre ktorú súd nemohol tento spôsob vyporiadania akceptovať) bola
totožná s prvým návrhom, v súvislosti s ktorým súd uviedol, že by bolo neprípustné prikázať do nového,
užšiehopodielovéhospoluvlastníctvažalovanýchv1.a2.rade,jednuzdvochreálnychčastíspoločného
pozemku bez prejavenia vôle, aspoň vo forme uzrozumenia, každého z týchto nových, potenciálnych
budúcich spoluvlastníkov so vstupom do nového podielového spoluvlastníctva. Súd v tomto smere

odkazuje na podrobnú argumentáciu, ktorú uviedol pri vyporiadaní sa s prvým žalobcovým návrhom.

31. K zmenám svojho predbežného právneho posúdenia uskutočneným v priebehu konania, pritom
súd poznamenáva, že v snahe dodržať ustanovenie § 181 ods. 2 CSP bol povinný prezentovať svoje
predbežné právne posúdenie veci, a keďže následne dochádzalo zo strany žalobcu k zmenám návrhu

na spôsob vyporiadania, musel aj súd reflektovať tieto zmeny a upravovať vždy svoje predbežné právne
posúdenie, aby vyhovel tejto požiadavke zákonodarcu.

32. Vzhľadom na neprípustnosť všetkých troch žalobcom navrhnutých spôsobov vyporiadania (v zmysle
vyššie uvedeného odôvodnenia) súd už nepovažoval za hospodárne (čl. 17 Základných princípov CSP

- zásada hospodárnosti konania) vyjadrovať sa k ďalšiemu spornému dôvodu ich neprípustnosti, ktorý
sa týkal existencie, resp. neexistencie výnimky zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 24 ods. 3 písm.
a) zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

33. K argumentácii žalobcu, že keďže žalovaný v 1. rade navrhuje, aby mu bol prikázaný celý spoločný

pozemok, tak tento jeho návrh v sebe vlastne konzumuje aj jeho súhlas s tým, aby mu do jeho
výlučného vlastníctva pripadla (v rámci druhého žalobcom navrhnutého spôsobu vyporiadania) reálna
časť spoločnej veci, ktorá presahuje jeho spoluvlastnícky podiel, súd (aj v súlade s už vyššie uvedeným
odôvodnením) uvádza, že na prikázanie akejkoľvek reálnej časti spoločného pozemku spoluvlastníkovi
nad rámec rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, a to či už v rozsahu len mierne prevyšujúcom rozsah

jeho podielu alebo prevyšujúcom jeho podiel až do rozsahu celej spoločnej veci (prikázania mu celej
spoločnej veci) je potrebný súhlas takéhoto spoluvlastníka (len v prípade, ak by sa mala spoluvlastníkovi
prikázať do jeho výlučného vlastníctva reálna časť zodpovedajúca jeho spoluvlastníckeho podielu by
tento súhlas nebolo treba.) Pritom zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade má záujem o celý spoločný
pozemok ešte vôbec nemožno vyvodzovať, že by mal záujem aj na (akejkoľvek) reálnej časti spoločného

pozemku prevyšujúcej rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu (vrátane tej reálnej časti, ktorú mu chce
žalobca v rámci svojho druhého návrhu na vyporiadanie proti jeho vôli vnútiť), pretože žalovaný v 1. rade
jednoducho môže mať praktický ekonomický, resp. osobný záujem len na celom pozemku, a súčasne
čiastočné nadobudnutie (hoci nad rámec jeho podielu) nemusí mať pre neho žiadny praktický význam.

34.Majúczauzavreté,žeprvý(zákonompredpísaný)spôsobvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
(reálnej deľby podľa spoluvlastníckych podielov bez potreby finančného vyrovania) nie je dobre možný,
a súčasne majúc za uzavreté, že akceptovateľný nie je ani jeden z troch hybridných návrhov žalobcu na
vyporiadanie, ktoré v sebe zmiešavali prvky reálnej deľby a prikázania za náhradu, mohol súd pristúpiťk zvažovaniu druhého (zákonom predpísaného) spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(prikázania spoločnej veci ako celku za náhradu), pričom keďže jedine žalovaný v 1. rade vyslovil
nepochybnú vôľu nadobudnúť spoločný pozemok ako celok do výlučného vlastníctva, mohol súd

prikázať spoločný pozemok ako celok do výlučného vlastníctva jedine žalovaného v 1. rade (ak by
ani žalovaný v 1. rade takúto vôľu neprejavil bolo by nutné vyporiadať spoluvlastníctvo predajom
pozemku a rozdelením výťažku.) Prikázanie pozemku žalovaného v 1. rade navyše nasvedčovalo aj
kritérium najväčšieho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady pre odstupujúcich
spoluvlastníkov (žalobcu a žalovanej v 2. rade), tak súd vychádzal z rozsahu ich spoluvlastníckych

podielov (1/2 a 1/6) a zo všeobecnej hodnoty spoločného pozemku.

35. Ku skutkovým záverom ohľadom všeobecnej hodnoty pozemku pritom súd dospel nasledovne. Až
do posledného (už raz odročeného) pojednávania (13. 6. 2023) žiadna zo strán sporu nepopierala
dovtedy (znaleckým posudkom č. 45/2020 z 12. 10. 2020) ustálenú všeobecnú hodnotu pozemku vo
výške 26.857 eur. Až na tomto pojednávaní žalovaná v 2. rade, a následne sa pridal aj žalobca (hoci

sám pôvodne predložil tento znalecký posudok), začali poukazovať na časový odstup tohto znaleckého
posudku od tohto pojednávania (13. 6. 2023), pričom žalovaná v 2. rade prišla s návrhom na vykonanie
dokazovania prostredníctvom kúpnych zmlúv k obdobným pozemkom v obci Vavrišovo, a to za účelom
preukázania jeho aktuálnej ceny, ktoré kúpne zmluvy však nemala na toto pojednávanie zabezpečené,
a pre ktorých obstaranie by tak bolo potrebné (znovu) odročiť pojednávanie. Súd však k tomuto

dôkaznému návrhu uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP, keďže v danom prípade išlo už
o (raz) odročené pojednávanie a tento dôkazný návrh by vyžadoval ďalšie odročenie pojednávania, čo
by bolo v rozpore s § 153 CSP. Za uplatnenia sudcovskej koncentrácie, tak bolo možné konštatovať,
že objektívne existuje jediný dôkaz k všeobecnej hodnote pozemku, ktorým je (žalobcom predložený)
znalecký posudok č. 45/2020 z 12. 10. 2020, avšak súd nakoniec sám majúc pochybnosť ohľadne jeho

akceptácie (vzhľadom na časový odstup dva a pol roka) z tohto dôkazu nevychádzal, ale vychádzal len
z prednesených skutkových tvrdení strán sporu o všeobecnej hodnote tohto pozemku, keď žalovaný
v 1. rade uviedol skutkové tvrdenie o všeobecnej hodnote v sume 26.857 eur a žalovaná v 2. rade so
žalobcom uviedli skutkové tvrdenie o všeobecnej hodnote vo výške vychádzajúcej z ceny 15 eur za
m2 (teda v úhrne v sume prevyšujúcu 52 000 eur), a považoval tak za zhodné skutkové tvrdenia strán

sporu o všeobecnej hodnoty spoločného pozemku (pri neexistujúcom dôkaze, na ktorý by mohol súd
pri skutkových zisteniach v tomto smere prihliadať a pri súčasnom uplatnení sudcovskej koncentrácie)
skutkové tvrdenia o všeobecnej hodnote vo výške 26.857 eur (ako sume, v ktorej sa uvedené skutkové
tvrdenia prekrývali.)

36. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak vzhľadom na to, že žalovaným v 1. rade formulovaný
návrh rozhodnutia vo veci samej bol totožný s vyhláseným výrokom rozhodnutia súdu bolo možno mať
žalovaného v 1. rade za plne úspešného, a preto by mal mať podľa § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu
v konaní) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej v 2. rade a aj voči žalobcovi,
avšak keďže z jeho písomným vyjadrení vyplynulo, že najprv si nežiadal priznať nárok na trov konania,

a neskôr, v nasledujúcich písomných vyjadreniach tento návrh modifikoval tak, že si výslovne uplatnil
nárok na náhradu trov konania len voči žalovanému v 1. rade (nie však aj voči žalovanej v 2. rade),
rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP len vo vzťahu k žalobcovi, teda
priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania len voči žalovanému v 1. rade, a vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade (viazaný rozsahom návrhu žalovaného v 1. rade podľa § 216 ods. 1 CSP) súd

žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal (výroky II. a III. tohto rozsudku), pričom vo vzťahu
k nároku voči žalovanému v 1. rade podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.