Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201186.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matka: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom D. E. XXXX/XXXX, F., toho času G. XX, F., a otec: B. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
E. XXXX/XXXX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova
14, Bratislava, IČO: 30850436, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Mestskému súdu Bratislava II, č. k. 3P/53/2025-15 zo dňa 22. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá z. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil,
že maloletá A. má 15 rokov a pochádza z partnerského vzťahu rodičov. O úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej rozhodol Okresný súd Bratislava III rozsudkom, č.k. 37P/212/2017 -
1552 zo dňa 28. septembra 2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III,

č.k. 37P/212/2017 - 1576 zo dňa 25. novembra 2021 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k.
14CoP/87/2023 - 1800 zo dňa 16. júla 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2024 tak, že
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne za
obdobie od 8.8.2017 do 31.8.2020 a sumou 400 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2020, vždy do 15 dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie od 08.08.2017 do

28.09.2021 v sume 9.525,30 eur otcovi povolil splácať v splátkach po 200 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou: - v každom
párnom kalendárnom týždni v čase od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 18,30 hod., s výnimkou
sviatkov a prázdnin, - v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od utorka od 15,00 hod. do stredy
do 18,30 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, - v každom kalendárnom roku počas letných školských
prázdnin od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00

hod., - v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných prázdnin v čase od posledného dňa
školského vyučovania od 15,30 hod. do 29.12. do 18,00 hod., - v každom nepárnom kalendárnom rokupočasvianočnýchprázdninvčaseod29.12.od18,00hod.do06.01.nesledujúcehorokado18,00hod.,-
v každom párnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky v čase od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného

dňa prázdnin do 18.30 hod., - v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných prázdnin v
čase od Zeleného štvrtka od 10,00 hod. do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 18,30
hod. Súčasne zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca dospel s poukazom na citované zákonné

ustanovenia k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebola zo strany
otca osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej otcom navrhovanou zmenou zverenia
maloletej vrátane uloženia povinnosti matke odovzdať maloletú do starostlivosti otca, úpravy styku a
výživného, v danom prípade súdom upravených právoplatným a vykonateľným rozsudkom, konkrétne
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/212/2017 - 1552 zo dňa 28. septembra 2021, v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/212/2017 - 1576 zo dňa 25.

novembra 2021 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/87/2023 - 1800 zo dňa
16. júla 2024 formou neodkladného opatrenia. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia preto
zamietol. Súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno z mysle § 26 zákona o
rodine zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, resp. jeho rodičov,
ku ktorej došlo od času vyhlásenia ostatného rozhodnutia je potrebné preukázať. V zmysle uvedeného

je teda zo strany otca potrebné preukázať v konaní v prvom rade zmenu pomerov odôvodňujúcich
zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom tvrdenia otca o tom, že
matka svojím správaním a výchovou spôsobuje maloletej psychickú ujmu sú samé o sebe bez vykonania
ďalších dôkazov pre prijatie záveru o zmene pomerov nepostačujúce. Navyše otec svoje tvrdenia
nijakým spôsobom neosvedčil. Listinné dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia k návrhu nepripojil. Otec v

návrhu síce odkazuje na prehľad zdravotnej dokumentácie maloletej avšak bez toho, aby ju k návrhu
pripojil. Sumarizujúc všetko uvedené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v čase rozhodovania
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia aj vzhľadom na právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov a návrh otca preto ako nedôvodný zamietol.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku a podľa § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloletú dočasne zverí do osobnej starostlivosti otca,
matke uloží povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti otca, upraví styk matky s maloletou
každýnepárnykalendárnytýždeňodpiatka17:00hod.donedele17:00hod.stým,žemiestoodovzdania

a prevzatia maloletej bude miesto bydliska otca, zaviaže matku povinnosťou prispievať na výživu
maloletej sumou vo výške 300 eur mesačne, k rukám otca vždy k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci
vopred, pričom obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

6. Vecne dôvodil, že napádané uznesenie v žiadnom prípade nevychádza zo správneho a úplného

zistenia skutočného stavu veci, nakoľko v žiadnom smere nezohľadňuje najlepší záujem maloletej,
má viaceré vady rovnako tak odôvodnenie je nedostatočné, nereflektujúce skutočný stav veci a
nezohľadňujúce najlepší záujem maloletej, na ktorý súd prvej inštancie neprihliadol. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napádaného uznesenia rozsiahlo cituje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
a samotné odôvodnenie súdu, prečo rozhodol tak, ako je uvedené v petite, len veľmi stručne zhrnul

v bode 12 odôvodnenia dospejúc k záveru, že otec neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by
odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej, absentuje základný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia – naliehavosť potreby súdneho zásahu. S takto formulovaným
právnym názorom súdu prvej inštancie sa otec výslovne nestotožňuje, keďže tento záver považuje
za nesprávny, predčasný a nedostatočne odôvodnený z hľadiska rozsahu tvrdených skutočností, ako

aj ich charakteru a naliehavosti, pretože sa totiž vo svojom rozhodnutí nezaoberal v dostatočnej
miere konkrétnymi, opakovane tvrdenými a systematicky rozvíjanými okolnosťami, ktoré jednoznačne
poukazujú na zhoršenie pomerov a na vážne ohrozenie psychického vývinu maloletej, čím faktickynereflektoval podstatu predloženého návrhu ani účel samotného inštitútu neodkladného opatrenia v
konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa.

7. Maloletá sa opakovane nachádza v psychickej tiesni, ktorá sa prejavuje najmä bezprostredne pred
každým prechodom do starostlivosti matky. V týchto momentoch maloletá poci?uje extrémne napätie,
plaelivos?, výrazný stres a úzkos?. Tieto psychické prejavy sú pod3a otca sprevádzané aj somatickými
príznakmi, konkrétne opakovanými boles?ami brucha, trasením rúk, problémami so spánkom a apatiou.
Maloletá používa výrazy ako „už nevládzem“, „už sa to nedá vydrža?“, prípadne vyjadrenia, že „ak by

sa to matka dozvedela, tak ma zabije“. Pod3a otca ide o výpovede maloletej zaznamenané opakovane
v rôznych situáciách, najmä po návrate od matky. Otec uvádza, že tieto prejavy zachytil ako svedok
viackrát sám, ako aj prostredníctvom spätnej väzby od iných osôb v kontakte s maloletou. Správanie
matky voei maloletej sa vyznaeuje autoritatívnymi a represívnymi výchovnými metódami. Maloletá
je pravidelne vystavovaná vyhrážkam, obmedzeniam a zákazu ob3úbených einností, prieom matka
tieto obmedzenia údajne ukladá aj bez predchádzajúceho varovania alebo vysvetlenia. Tieto tresty sú

neprimerané, emocionálne za?ažujúce a nesúvisiace s konkrétnym správaním maloletej. Pod3a ialšieho
tvrdenia otca matka používa aj ponižujúce výroky smerom k maloletej najmä v súvislosti s jej školskými
výkonmi a má tendenciu ju nadmerne kritizova?. Maloletá má v dôsledku tohto správania narušenú
dôveru voei matke, obáva? sa jej reakcií a vyhýba? sa jej, byt matky nevníma maloletá ako bezpeené
miesto. Pri každom odovzdaní do starostlivosti matky je maloletá v strese, obáva sa jej reakcie a je

v napätí. Tieto prejavy vrcholili v situáciách, kei sa maloletá odmietala vráti? k matke a prosila otca,
aby ju neodovzdal. V súvislosti so školskými povinnos?ami dochádza v domácnosti matky u nej k
výbuchom hnevu, nadmernému tlaku na výkon a neprimeraným požiadavkám. Tieto situácie matka rieši
verbálnymi útokmi, krikom a znevažujúcimi poznámkami. Maloletá má diagnostikované ADHD, dyslexiu,
dysgrafiu, dyskalkúliu a poruchy pamäti, prieom pod3a tvrdení otca matka neprispôsobuje výchovný a

školskýrežimtýmtošpecifikám.Maloletájevystavovanáneadekvátnymemocionálnymreakciám,eímsa
prehlbuje jej psychické vyeerpanie, pocit strachu a rezignácia. Maloletá sa v dôsledku týchto vplyvov s?
ahuje do seba, prejavuje stratu záujmu o bežné aktivity, izoluje sa od rovesníkov a vyhýba sa kontaktu s
okolím. V škole je easto osamelá, nekontaktná a je zaznamenaný pokles jej výkonov a záujmu o ueenie,
dochádza u nej k dlhodobému zhoršovaniu psychického stavu, ktoré sa prejavuje stratou motivácie,

výpadkami pamäti, noeným prebúdzaním, poruchami spánku, psychosomatickými prejavmi ako bolesti
brucha, nutkanie na zvracanie a opakovaná apatia. V návrhu otec uviedol aj konkrétny výrok maloletej:
„Kei som u mamy, nemôžem by? sama sebou,“ eo má pod3a neho vypoveda? o emocionálnom útlaku,
ktorý die?a v starostlivosti matky prežíva. Otec taktiež informuje, že v najbližšom období má by? v
škole, ktorú maloletá navštevuje, vykonaný individuálny rozhovor so školskou psychologiekou s cie3om

posúdi? psychický a emoený stav maloletého die?a?a. Výsledkom tohto rozhovoru má by? odborná
správa, ktorú sa otec zaväzuje súdu následne doruei?. Aktuálna situácia v starostlivosti matky spôsobuje
maloletej psychickú ujmu, stres, strach a dlhodobé zhoršovanie psychického zdravia, s eím sa súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. V rozhodnutí absentuje zmienka
o akýchko3vek konkrétnych tvrdeniach otca oh3adom psychického stavu die?a?a, o výpovediach

maloletej, o opísaných prejavoch úzkosti, ani o výchovných metódach matky. Súd prvej inštancie taktiež
nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k prevereniu pravdivosti alebo pravdepodobnosti týchto
tvrdení – nevyžiadal si lekárske ei psychologické správy, nepredvolal žiadnych svedkov, ani nepožiadal
školu o stanovisko k stavu maloletej.

8. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprimerane a bez dostatočného zohľadnenia aktuálnych
skutočností vychádzal zo staršieho právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu, ktoré však reflektovalo skutkový stav v inom, v čase výrazne odlišnom kontexte.
Takýto prístup je z hľadiska účelu a povahy neodkladného opatrenia právne neudržateľný, pretože
nezohľadňuje dynamiku vývoja skutkových pomerov a aktuálne tvrdené riziká, ktoré môžu predstavovať

bezprostrednú hrozbu ujmy oprávnenej osobe. Skutočnosť, že súd prvého stupňa neprihliadol na
aktuálny skutkový stav a nevyhodnotil nové okolnosti a tvrdené riziká, ktoré odôvodňovali potrebu
predbežného zásahu, predstavuje pochybenie v procese hodnotenia dôkazov, ako aj porušenie zásady
aktuálnosti rozhodovania v rámci konania o neodkladnom opatrení.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedla, že hoci má podanie otca 11 strán, nenachádza v ňom žiadne konkrétne tvrdenia otca, sú
formulované len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností v rámci ktorých malo dôjsť
k spôsobovaniu psychickej ujmy maloletej správaním matky, a to napriek tomu, že podľa vyjadreniaotca má ísť o údajné dlhodobé správanie matky. Nie sú splnené žiadne z podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia a o tieto sa otec v konaní podľa jej názoru ani nepokúšal. V odvolaní otec
namieta, že súd prvej inštancie opomenul posúdiť jeho tvrdenia a vyhodnotiť následky na zdravotnom a

psychickom stave maloletej. Posúdiť však možno len také tvrdenia, ktorých pravdivosť a hodnovernosť
je aspoň osvedčená. Snahu otca vyvolávať dojem, že maloletá u matky stráda, a to údajne až spôsobom,
že má dochádzať k ohrozovaniu duševného vývinu maloletej, matka dôrazne odmieta. Nič z otcom
uvádzaných tvrdení nie je pravdivé, pričom z dôvodu právnej istoty sa matka k aktuálnemu stavu v
intenciách naznačených otcom, stručne vyjadruje.

10. Maloletá A. je v osobnej starostlivosti matky a s otcom, takmer bez výnimky, realizuje styk aký
bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k 37P/212/2017-1552 zo dňa 28.09.2021,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 14CoP/87/2023-1800 zo dňa 16.07.2024. U
maloletejmožnoodčastidruhéhopolrokaškolskéhoroka2023/2024avtomtoškolskomroku2024/2025
badať známky psychickej nepohody. Tieto však ani náhodou nie sú spôsobené správaním matky,

alebo akýmikoľvek inými príčinami na strane matky, ako uvádza otec. Podľa názoru matky otec
objektívne okolnosti doslovne zneužil na dehonestáciu matky v jej rodičovskej roli, hoci skutočných
dôvodov súčasného stavu si musí byť vedomý. Maloletá A. má 15 rokov veku, v tomto školskom
roku 2024/2025 navštevuje 9. ročník ZŠ, v ktorom sa primárne pripravovala na prijímacie pohovory
na ňou zvolenú strednú školu; v nedávnej minulosti tieto prijímacie pohovory aj absolvovala. Práve

intenzívna školská príprava maloletej na klasifikáciu prospechu (vysvedčenie v 8. a 9. ročníku) a
na prijímacie pohovory v kontexte s jej špeciálnopedagogickými obmedzeniami (opísané nižšie), ako
aj jej adolescentné obdobie, v ktorom samú seba konfrontuje so svojimi odlišnosťami, predstavujú
pre maloletú zvýšenú psychickú záťaž, miestami až intenzívnu. Náročné obdobie študijnej záťaže
v deviatom ročníku maloletá nesie prirodzene negatívne, potrebu učenia, disciplíny pri plnení jej

školských povinností a osvojovaní si nových vedomostí ako aj obavu z toho, že bude neúspešná a
negatívne tak ovplyvní ňou vysnenú budúcnosť, si uvedomuje a vníma ich ako prirodzený následok
svojej voľby strednej školy. Prijímacie pohovory na stredné školy bežným míľnikom v živote mladého
človeka a sama skutočnosť, že sú na dieťa v istom období kladené vyššie nároky, ktoré sú mu v
konečnom dôsledku len na prospech, nie je pre dieťa škodlivá. Intenzívna školská príprava podľa

matky nezanechala na maloletej A. následky, ktoré by nebolo možné očakávať, alebo ktoré by prekročili
všeobecne akceptovateľnú mieru; pokiaľ by tomu tak bolo, prijala by matka primerané protiopatrenia.
Je faktom, že učenie a celkovo školská príprava, nepredstavujú pre maloletú jej obľúbenú činnosť.
Maloletá najmä aktuálny školský rok trávi (trávila) prípravou na vyučovanie značné množstvo času.
Učenie je pre jej diagnózy objektívne náročné a spotrebovaný čas nekoreluje s jej dosahovanými

školskými výsledkami, čo motivácii dieťaťa, sebahodnoteniu a pocitom jej psychickej pohody nepridáva.
Zjednodušene možno povedať, že učenie aktuálne predstavuje pre maloletú A. centrum jej negatívneho
prežívania. Dôvodmi negatívneho postoja maloletej k školskej príprave sú nepochybne jej objektívne
obmedzenia. Maloletá trpí zmiešanou poruchou školských zručností (dyslexia, dysgrafia, dysortografia
a dyskalkúlia); podľa poslednej rediagnostiky (Súkromné centrum poradenstva a prevencie Sklenárova

1) z 22.08.2024 sú vizuálno-priestorové schopnosti, pamäť, pozornosť, plánovanie a pracovná pamäť
maloletej v pásme podpriemeru, matematické schopnosti má v pásme poruchy. Pomalé pracovné
tempo, oscilujúca pozornosť a zvýšená unaviteľnosť sú maloletej diagnostikované už od roku 2019
(diagnóza porucha aktivity a pozornosti), potvrdila ich rediagnostika v špecializovanom zariadení
(CPPPaP Vajnorská) v roku 2022 a aj v roku 2024. Uvedené je – aj podľa správy z CPPPaP

Vajnorská dôsledkom epilepsie, na ktorú maloletá tiež trpí. Pre diagnózu symptomatická epilepsia
je maloletá dlhodobo sledovaná v ambulancii neurológa v NÚDCH, ktorý z tohto dôvodu odporúča
pravidelné sledovanie v pedopsychiatrickej ambulancii. Z dôvodu oslabenej pracovnej pozornosti,
exekutívnych funkcií a z dôvodu mnestického oslabenia funkcií bol maloletej povolený individuálny
študijnýplán–včastiôsmehoročníkaavdeviatomročníku.Individuálnyštudijnýplánvprípademaloletej

znamená, že sa nezúčastňuje vyučovania všetkých predpísaných predmetov, z účasti na vyučovaní je
oslobodená a výučbu má prenesenú do domáceho prostredia v podobe požiadavky na vypracovanie
rôznych samostatných projektov. V 09/2025 nastupuje maloletá na Súkromnú strednú odbornú školu
pedagogickúasociálnuzameranúnaštudentovsvývinovýmiporuchamiučenia.Okremtohojemaloletej
od roku 2023 diagnostikovaný Aspergerov syndróm (ADEPT, s.r.o. Ambulancia detskej psychológie

a terapií), pre ktorý tiež potrebuje starostlivosť pedopsychiatra. Pedopsychiatra (NÚDCH) navštevuje
maloletá vo frekvencii každé tri – štyri mesiace. Maloletá podľa vyjadrenia matky skutočne aj v bežnom
dennom živote prejavuje mnohé známky typické pre Aspergerov syndróm.11. Maloletá sa od časti druhého školského polroka ôsmeho ročníka a celý deviaty ročník učila denne
(s výnimkou času, po ktorý je v starostlivosti otca) a to aj niekoľko hodín. Učivu preberanému v škole
maloletá často nerozumie, resp. nie je schopná stíhať tempo výučby v škole. Domáce úlohy a príprava

na preskúšanie v škole, s plným vedomím toho, že jej vysvedčenie bude brané do úvahy pri prijímacích
pohovoroch, ju preto frustrovali viac než obvykle. Vyžadovala si pomoc matky o intenzite, ktorá rozhodne
nie je typická pre žiaka 9. ročníka – pomoc matky spočíva nielen v opakovanom vysvetľovaní učiva,
ale aj v neustálom presmerovávaní pozornosti maloletej na učivo, keď jej porucha pozornosti odvádza
jej myseľ inými smermi. Maloletá samu seba hodnotí ako osobu, ktorá „má oveľa horšiu pamäť, nič si

nepamätá. Už za minútu si nič nepamätá. V poslednej dobe to tak má. V jeden moment niečo robí a
mrkne a iný moment už robí niečo iné, ubehlo niekoľko hodín“ (subjektívne dľa pacientky zo správy
B. I., detského psychiatra, NÚDCH z 11.12.2024). Množstvo času a svojej energie maloletá spotrebuje
aj na plnenie školských povinností z tých predmetov, pri ktorých je maloletá uvoľnená z vyučovania. V
starostlivosti matky sa maloletá A. pripravuje aj na vyučovanie, ktoré absolvuje v intervale starostlivosti
otca – podľa maloletej sa u otca neučí, nemusí sa, lebo sa údajne tak s otcom dohodla. Maloletá

matke uviedla, že raz požiadala otca o vysvetlenie učiva z matematiky, ten jej ho vysvetlil raz, a keď
ho nepochopila, otec rezignoval – matka, ale aj maloletá sa zhodujú, že najmä z matematiky potrebuje
vysvetlenie pokojne aj päť krát za sebou. Napriek zodpovednej príprave, asistencii doučovateľov, ktorí
ukazovali maloletej A. aj iné, alternatívne prístupy k učeniu, nie sú školské výsledky maloletej dobré –
napríklad z písomky, na ktorú sa učí aj týždeň, dostala známku 4, v testovaní z matematiky, na ktoré

sa pripravovala výrazne viac, dosiahla len 13% úspešnosť. Maloletá dokončí deviaty ročník s trojkami,
ktoré však matka a sama maloletá považujú za „vydreté.“

12. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec mohol maloletej v zvládaní aspoň niektorých z faktorov
načrtnutej situácie pomôcť, avšak odmietol. Lieky predpísané maloletej psychiatrom v 12/2024, po

vykonanom lekárskom vyšetrení, na základe rozhovoru lekára so samotnou maloletou, otec maloletej
odmietol podávať, a to napriek tomu, že disponoval správou z vyšetrenia maloletej a mal aj príležitosť
svoje prípadné otázky konzultovať s ošetrujúcim psychiatrom maloletej. Tvrdenia otca o akýchsi
„extrémnych výchovných metódach matky,“ o „nepredvídateľných výbuchoch hnevu“ matky, „o trestaní
maloletej“ zo strany matky a „psychickom nátlaku na ňu,“ o „patologickom strachu maloletej z matky“

či o „extrémnom strachu a úzkosti maloletej z momentu, kedy má byť opäť odovzdaná do starostlivosti
matky,“ a ostatné podobne ladené, považuje matka za absurdné nezmysly, na ktoré nevie ani reagovať.
V zmysle negatívnej dôkaznej teórie sa totiž nedá vyvracať to, čo sa nestalo. Je však pravdou, že matka
„núti maloletú vykonávať činnosti, ktoré sú jej nepríjemné“ – menovite ide o umývanie riadov, ustielanie
svojej postele a udržiavanie poriadku vo svojej izbe. Pri otcom realizovanom benevolentnom výchovnom

prístupe, konštatovanom v znaleckom posudku v predchádzajúcom konaní, matka rozumie tomu, že keď
k osvojeniu bazálnych povinností vo svojej domácnosti otec z presvedčenia dieťa nevedie, tak vedenie
iného rodiča považuje za „nútenie.“

13. Matka neeviduje žiadne zmeny správania mal. A. k nej, neochotu tráviť s matkou čas, neochotu

maloletej prejsť po skončení styku s otcom do starostlivosti matky, útekové tendencie dieťaťa, ani
iné otcom tvrdené znaky. Vzťah matky a maloletej je dobrý, maloletá prejavuje svojej matke citovú
náklonnosť, aj napriek svojmu pubertálnemu veku chce byť v jej blízkosti a otvorene sa sťažuje, že
kvôli školským povinnostiam trávia spolu menej kvalitného času realizáciou voľnočasových aktivít,
ktoré mali dovtedy zaužívané. Ani vyjadrenia maloletej u psychiatra, ktorého navštevuje pravidelne

(rozhovor dieťaťa a psychiatra a vlastné vyšetrenie dieťaťa sa uskutočňuje v ambulancii psychiatra
bez prítomnosti matky), nepoukazujú na akúkoľvek patológiu vo vzťahu matky a dieťaťa. Naopak
perzistentne od začiatku návštev psychiatra maloletá poukazuje na negatívny vzťah k učeniu z dôvodu
nedostatočnej kapacity pamäte. Práve takto sú formulované subjektívne vyjadrenia maloletej pacientky
v lekárskych správach psychiatra B. I.; v lekárskych správach nie je zaznamenaná žiadna sťažnosť

maloletej na neuspokojivý vzťah k matke alebo voči prostrediu v ktorom žije a v zásade ani iné
subjektívne tvrdenia maloletej okrem jej mentálnej výkonnosti. Práve správy psychiatra, ktorý maloletú
dlhodobo a v pravidelných intervaloch sleduje, celkom objektívne vyvracajú otcove tvrdenia o závažnom
psychickom ohrození dieťaťa o nevhodnom výchovnom prístupe matky k dieťaťu. Psychiater sledujúci
maloletú dlhodobo by si zmeny v jej nastavení nepochybne všimol a prijal by tomu zodpovedajúcu

liečbu. Ani v poslednej správe z vyšetrenia dieťaťa zo dňa 31.03.2025, ktoré bolo realizované 11 dní
pred podaným návrhom otca, nekonštatuje psychiater novú diagnózu maloletej, zhoršenie pôvodných
diagnóz, nepredpisuje maloletej lieky či novú terapiu, nenavrhuje zákonnému zástupcovi iný prístup.
Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazuje na to, že „v najbližšom období bude na pôde školskéhozaradenia, vykonaný individualizovaný pohovor maloletej so školskou psychologičkou“ za účelom
„objektivizovaného hodnotenia psychického stavu maloletého dieťaťa,“ reaguje matka tak, že vedenie
školy a zodpovední pracovníci školy (rovnako tak ani matka) nemajú o plánovanom pohovore maloletej

so školskou psychologičkou žiadnu vedomosť; maloletá školskú psychologičku nenavštevuje.

14. Ako nepravdivé hodnotí matka aj tvrdenia otca o psychickom naladení maloletej. Vyjadrenia otca o
vážnej psychickej a emocionálnej záťaži maloletej, o jej bezmocnosti a chronickom vyčerpaní považuje
matka za extrémne prehnané. Otcom tvrdené depresívne a úzkostné prejavy maloletej by si nepochybne

všimol jej psychiater pri niektorej z pravidelných návštev. Posledný záver o depresii (dg. epizóda ľahkej
depresie) bol psychiatrom konštatovaný v lekárskej správe z 19.04.2023, odvtedy už nie. Otcom tvrdená
sociálna izolácia maloletej nie je následkom psychickej nepohody maloletej, ale prejavom jej povahy
a jej zdravotných špecifík. Neschopnosť nadväzovať uspokojivé vzťahy je predsa typickým znakom
autizmu, resp. Aspergerovho syndrómu. Uzavretosť A. a jej nezáujem o vzťahy vnímajú obaja rodičia od
útleho veku dieťaťa, pričom tieto črty maloletej otec veľmi detailne opisoval už v konaní vo veci samej

(napr. aj v podaní pred Krajským súdom v Bratislave č.k. 20CoPno/4/2023). Možná zmena smerom k
lepšiemu sociálnemu ukotveniu maloletej A. v kolektíve je čiastočne hatená aj neúčasťou na vyučovaní
v rozsahu ako majú jej spolužiaci (individuálny študijný plán) a odlišným pracovným tempom A., čo jej v
popularite medzi spolužiakmi nepomáha. Vyjadrenie otca, že „z dôvodu neustáleho psychického nátlaku
sa maloletá začala uzatvárať do seba, vyhýba sa kontaktu s rovesníkmi,“ je preto objektívne lživé. Na

strane dieťaťa nenastala v tomto smere žiadna zmena. Matka považuje tvrdenia otca za nepravdivé, za
nemajúce základ v reálnom stave, otec svoje tvrdenia nijako nepreukázal.

15. Zo Správy z diagnostického vyšetrenia Súkromného centra poradenstva a prevencie v Bratislave,
Sklenárova 1, z 22.08.2024 odvolací súd zistil, že v celkovom prístupe k žiačke (rozumej maloletá A.

– pozn. odvolacieho súdu) je potrebné rešpektovať špecifiká, ktoré vyplývajú z diagnózy Aspergerov
syndróm, najmä prípade sťaženého fungovania školskom prostredí bola maloletej odporučená
úprava tohto pobytu, zaradenie relaxačného dňa, priebežné sledovanie a vyhodnocovanie efektivity
individuálnehovzdelávaciehoprogramu,odporučenieintenzívnejspoluprácesoškolskýmpsychológom,
rešpektovanie maloletej, poskytnutie jasného denného režimu, jednoduchej priamej komunikácie,

trpezlivosť, prispôsobenie úloh a podpora v prípade stresu pri hodnotení učebných výsledkov,
rešpektovaniepsychickéhostavumaloletejsuistenímsa,žemaloletáúlohámrozumie,vprípadepotreby
ich dovysvetliť alebo otázku konkretizovať.

16. Z lekárskej správy zo dňa 31.03.2025 vypracovanej B. H. I. odvolací súd zistil, že subj. dľa pacientky

(rozumej maloletá A. – pozn. odvolacieho súdu): Testovanie 9 má za sebou. Pred sebou má prijímačky.
Doma v kuse stres, že sa neučí. Moc sa neučí. U otca – otec povie, že má niečo urobiť; a ona to urobí,
keď bude mať čas. Sama po sebe má povahu, nepotrebuje po niekom mať. Vkuse zabúda, porucha
pamäte. Veľakrát sa jej vytýka, že niečo robila alebo nerobila a ona si to nepamätá. Rozmýšľala, či
by to nemohla byť amnézia, je veľa porúch, ktoré majú amnéziu. Počuje hlasy, hluk, viacero, striedajú

sa, majú povahy, rozprávajú sa medzi sebou, vie sa s nimi rozprávať. Ukľudňujú ju, povedia, čo má
robiť, pomáhajú. Napočítala ich 60. Zvykla si na to za tie roky. Viac ako 4 roky. Nezhoršuje sa to.
Keď je pod extr. stresom, keď sa bojí alebo tak, tak sa to volá dissociation. Odpojí sa, nevníma,
oddelí sa od sveta. Pozerala si o disociatívnej amnézii. Objektívny nález: Obj. psychiatricky: Pacientka
prichádza ochotne na vyšetrenie, vzhľad upravený, pokojná, očný kontakt nekvalitný, prchavý, na

otázky odpovedá adekvátne, obsažne, reč monotónna, mimika a pantomimika inhibované. Klinická
symptomatika: Vedomie vigilné, lucídne, vnímanie intaktné, pac. udáva dlhodobo (bez zhoršovania)
intrapsychické (pseudo)halucinácie hlasov, pomáhajúce, podporujúce - najmä v stave zvýšenej emoč.
záťaže, disoc. stavy, akt. raport adekvátny, bez halucinat. správania. Pozornosť koncentrovaná na
rozhovor, anamnesticky hypoprosexia v koncentrácii a tenacite, PM tempo inistabilné. Nálada eutýmna,

afektivita dráždivá, sklon k dysfórii, psychol. testami vylúčené depresívne prežívanie, emočný prejav
plochý. Myslenie koherentné, rigídnejšie, bez obsah.a štr. patológie, egocentrické. Neguje suic. ideácie,
SIB. Spánok, apetit v norme. Intelekt orientačne v pásme priemeru, mnestické funkcie oslabené,
subj. ostrovčekovitéamnézie/disoc. stavy? V anamnéze milieupatické rodinné prostredie, nejednotná
rodičovská výchova, nonkompliancia v psychoterapii a farmakoterapii. Osobnosť pubescentná, vo

vývine, s pervazív. vývin. poruchou - Aspergerov sy, porucha pozornosti, ŠPU. V popredí ťažkostí
sympt. ADD, oslabené mnestické ff., ťažkosti v edukácii, tranzitór. stavy depersonalizácie/derealiz.,
(pseudo)haluc. sluchové - bez dopadu na správanie, fungovanie, bez progresie.17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5, písm. b/ Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ – otec
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku a §
62ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku),preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciebez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné

vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67
Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané otcom nie
sú spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť
(§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

18. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že otec v návrhu
neosvedčil existenciu naliehavého dôvodu, ktorý by si vyžadoval ním navrhovanú dočasnú úpravu
pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia (dočasné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
otca, odovzdanie maloletej do osobnej starostlivosti otca, úprava výživného matke pre maloletú, úpravy

styku matky s maloletou a zastupovanie a spravovanie majetku maloletej).

19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

20. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahu a dôvodov odvolania otca) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým

uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s
takýmitodôvodmi,atýmvyvolanápotrebavysporiadaniasaajsjehoodvolacíminámietkami,preúplnosť

odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

21. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia
spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon
ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie 329
ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje

opodstatnenosťnávrhu,aspoňosvedčené.Posúdenie,čiakedyjedanánaliehavápotrebabezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať
všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie
neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potrebabezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo ak
maloletým deťom hrozí závažná ujma.

25. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že nie je daná potreba nariadenia
neodkladnéhoopatreniavzmyslenávrhuotca,ktorýmbydošlokzmenezvereniamaloletejA.doosobnej
starostlivosti otca, keď výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol upravený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/212/2017 - 1552 zo dňa 28. septembra 2021, v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/212/2017 - 1576 zo dňa 25. novembra
2021, a rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 14CoP/87/2023 - 1800 zo dňa 16. júla 2024. Pre takýto
postup súdu v zmysle návrhu otca totiž absentuje nutnosť neodkladnej a rýchlej úpravy najmä z dôvodu
už existujúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na základe právoplatného
rozhodnutia súdu po riadne vykonanom dokazovaní, ako aj absencii osvedčenia otcom uvádzaných
tvrdení týkajúcich sa zhoršenia najmä psychického stavu maloletej v starostlivosti matky. Inak povedané,

skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenasvedčujú, že by v
prípade absencie ním navrhovanej zmeny aktuálnej úpravy vznikla na právach maloletej nenapraviteľná
ujma.

26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej

bol upravený vyššie citovaným rozsudkom vo veci samej, ktorým o.i. bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jeho majetok,
otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 400 eur mesačne počnúc
01.09.2020. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v čase
od štvrtka od 15,00 hod. do nedele do 18,30 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, v každom nepárnom

kalendárnom týždni v čase od utorka od 15,00 hod. do stredy do 18,30 hod., s výnimkou sviatkov a
prázdnin, zároveň počas letných školských prázdnin, v každom párnom a v nepárnom kalendárnom roku
počas vianočných, jarných a veľkonočných prázdnin.

27. Otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia primárne s cieľom dosiahnuť dočasné zverenie

maloletej dcéry jeho osobnej starostlivosti z dôvodu údajného vážneho ohrozenia psychického vývinu
maloletej, ktorého sa má dopúšťať matka. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, zásadnou podmienkou
nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie (nielen tvrdenie) skutočností odôvodňujúcich potrebu
jeho bezodkladnej úpravy. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že otec
nepredložil žiadne konkrétne a hodnoverné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali. Otec síce

uvádza vážne podozrenia z údajného psychického ohrozovania maloletej, avšak tieto ostávajú v rovine
ničím neosvedčených subjektívnych záverov, ktoré nemajú oporu v žiadnom objektívnom dôkaznom
materiáli. Vyjadrenia otca sú síce formulované určito s opisom konkrétnych skutkových okolností,
avšak otec neoznačuje akékoľvek dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali. Aj v rámci odvolania
otec len rekapituluje vlastné závery bez toho, aby doložil relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by

spĺňali aspoň štandard osvedčenia. Naopak, matka k vyjadreniu k odvolaniu otca predložila viaceré
dôkazné prostriedky, ktorými popiera neosvedčené tvrdenia otca, najmä správu CPPPaP Sklenárova
(rediagnostika z 22.08.2024), správa neurológa z NÚDCH (liečba epilepsie), správy detského psychiatra
B. I. zo dňa 11.12.2024 a 31.03.2025 a rozhodnutie školy o individuálnom študijnom pláne zo dňa
30.09.2024, z ktorých vyplýva, že u maloletej ide o dlhodobo sledovaný vývinový stav charakterizovaný

kombináciou diagnóz (zmiešané poruchy učenia, ADHD, Aspergerov syndróm, epilepsia). Z uvedených
správ potom dôvodne vyplýva skutočnosť, že otcom poukazovaná psychická záťaž maloletej je
objektívne zvýšená najmä v súvislosti s jej študijnými nárokmi, špeciálnymi potrebami a prebiehajúcou
prípravou na prijímacie pohovory, avšak nie v dôsledku nevhodného výchovného prístupu matky. Zo
žiadnej predloženej správy odborníkov, ktorí maloletú dlhodobo sledujú, nevyplýva, že by bola matka

zdrojom patologickej záťaže dieťaťa. Ani z poslednej psychiatrickej správy zo dňa 31.03.2025 (11 dní
pred podaním návrhu otca) nevyplývajú akékoľvek nové diagnózy maloletej, nebolo zaznamenané
akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu maloletej a už vôbec nie v dôsledku výchovného prístupu matky,
nebola navrhnutá zmena liečby či prístupu k maloletej.

28. Čo sa týka tvrdení otca o „extrémnych výchovných metódach matky“, údajnom „strachu“ maloletej
z matky či „psychickom nátlaku“, tieto tvrdenia otcom neboli osvedčené, pričom boli matkou dôrazne
odmietnuté. Z predložených správ pritom vyplýva, že takéto prejavy maloletá neavizovala a zo žiadnej
správy nevyplývajú akékoľvek skutočnosti, ktoré by tvrdenia otca podporovali. Odvolací súd súčasnepoukazuje na skutočnosť, že otec – napriek tomu, že bol oboznámený so zdravotným stavom maloletej
v zmysle lekárskej správy z 11.12.2024 – odmietol maloletej podávať všetky predpísané lieky, ktoré
jej boli indikované a predpísané odbornou lekárkou, čo mal odvolací súd za osvedčené viacerými

lekárskymi správami zo dňa 12.03.2024, 19.09.2024 11.12.2024 a 31.03.2025, v ktorých ošetrujúca
lekárka konštatuje nonkomplianciu rodičov v psychoterapii a farmakoterapii, ako aj mailovou správou
matky a výpisom z SMS správy otca.

29. K odvolacej námietke otca, že dlhodobo poukazoval na osobnostné a charakterové črty matky,

jej výchovné metódy, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloletú, odvolací súd uvádza, že na tieto otec
poukazoval aj počas konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
37P/212/2017 . Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III však preskúmal aj Krajský súd v Bratislave
ako odvolací súd, ktorý aj napriek týmto tvrdeniam otca v zhode s Okresným súdom Bratislava III dospel
k záveru o vhodnosti výchovného prostredia maloletej u matky. To, že sa s uvedeným otec nestotožňuje,
nie je relevantné pre rozhodnutie v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. V tejto súvislosti

odvolací súd súčasne poukazuje na konflikt lojality maloletej konštatovaný Okresným súdom Bratislava
III, ako aj Krajským súdom v Trnave.

30. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca o neprihliadnutí na aktuálny skutkový stav (v predmetnom
konaní ide o skutočný stav v zmysle § 35 Civilného mimosporového poriadku – pozn. odvolacieho

súdu), o nevyhodnotení nových okolností odvolací súd uvádza, že otec svoje tvrdenia v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčil, pričom z uvedeného sa možno domnievať, že
otec si svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zjavne zamieňa účel a právnu povahu
konania o neodkladnom opatrení s konaním vo veci samej. V konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností je totiž nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie, prostredníctvom ktorého súd zisťuje

skutočný stav veci, a to komplexným posúdením všetkých vykonaných dôkazov – osobitne aj vo
vzájomných súvislostiach. Takýto priestor na úplné a dôkladné dokazovanie sa však pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposkytuje, keďže ide o dočasné, predbežné
rozhodnutie, ktorého účelom je riešenie naliehavej situácie, nie definitívna úprava právnych vzťahov.
Tým však nie je vylúčené, že súd je aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení povinný preskúmať

existenciu naliehavej potreby ochrany života, zdravia alebo iného dôležitého záujmu maloletého dieťaťa,
ako aj posúdiť, či sú dané predpoklady pre dočasnú právnu úpravu pomerov účastníkov konania.
Nejde pritom o úpravu faktického stavu, ale o predbežné usporiadanie právnych pomerov pokiaľ sú
splnené zákonné predpoklady naliehavosti a dôvodnosti zásahu, ktorému zodpovedá zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti matky vyššie citovaným rozsudkom. Zo skutkových okolností uvádzaných

otcom pritom nevyplynulo, že matka si svoje povinnosti vyplývajúce jej z tohto exekučného titulu neplní.
Prípadné zmeny alebo nové usporiadanie výkonu rodičovských práv a povinností patria do rámca
konania vo veci samej, nie do konania o neodkladnom opatrení (najmä v prípade ich absolútneho
neosvedčenia), ktoré predstavuje len výnimočný prostriedok rýchlej procesnej ochrany v prípade
hroziacej ujmy.

31. Odvolací súd preto opakovane zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prostriedok
na obchádzanie riadneho konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Musí
byť vyhradené len pre výnimočné situácie, kde hrozí konkrétna a bezprostredná ujma na zdraví
alebo vývine dieťaťa. Je zrejmé, že situácia v rodine maloletej je naďalej konfliktná, avšak je

vo veci samej už zastabilizovaná citovaným právoplatným rozsudkom. Preto vychádzajúc z vyššie
uvedených teoretických východísk a okolností v predmetnej veci je odvolací súd rovnakého názoru
ako súd prvej inštancie, že otec neosvedčil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že život a
zdravie maloletej, jej psychický, fyzický a sociálny vývin si vyžadujú okamžitú ochranu a zásah
súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia (zmena zverenia). Tvrdenia, ktorými otec

zdôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nestačia na osvedčenie podmienok uvedených
v ustanovení § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia totiž súd rozhoduje v krátkych lehotách aspoň na základe osvedčeného skutočného stavu a
zasahuje iba v prípade, ak má dostatočne osvedčenú existenciu nevyhnutnosti okamžitého zákroku,
čo však nie je uvedený prípad najmä s prihliadnutím na následné vyjadrenie matky podporené

dôkaznými prostriedkami. Zisťovanie skutočného stavu, v predmetnej veci najmä či osobná starostlivosť
matky o maloletú je naďalej v najlepšom záujme maloletej, alebo aktuálne je pre ňu vhodnejšia
osobná starostlivosť otca, vyžaduje vykonanie dokazovania najmä vzhľadom na protichodné tvrdenia
rodičov, ktoré výrazne presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.Otec je samozrejme oprávnený podať návrh na zmenu právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, ak sa domnieva, že od času posledného rozhodnutia sa
preukázateľne zmenili pomery na strane matky, otca, resp. maloletej natoľko podstatným spôsobom,

že si nová úprava vyžaduje osobitné posúdenie. V takomto konaní súd vykoná riadne dokazovanie v
zmysleustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadkuaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,pričomzohľadní
aktuálny stav veci, vývojové potreby maloletej a jej najlepší záujem ako primárne hľadisko rozhodovania.

32. Na základe uvedeného ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

33. Odvolací súd tak posúdením všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že otec v návrhu
neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy na strane maloletej. Takéto skutočnosti odvolací súd nezistil ani preskúmaním obsahu spisu. Za
súčasného stavu konania považuje odvolací súd existujúci stav zachovávajúci tak rodičovské práva
otca, ako i potrebnú ochranu záujmov maloletej za vyhovujúci. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom
na skutočnosť, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do
jeho osobnej starostlivosti považoval za nedôvodný, osobitne sa v ďalšom nezaoberal správnosťou

rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu otca v časti výživného, úpravy styku
a zastupovania a spravovania majetku maloletej, ktorých dôvodnosť otec bližšie nešpecifikoval ani
v odvolaní. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem maloletej ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní,
odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil, keď odvolacie argumenty otca vyhodnotil ako
neopodstatnené.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).