Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200592.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: IFIS investiční fond, a.s.,
so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24316717, zastúpeného
spoločnosťou: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. - E. F., F. XXXX/XX, o zaplatenie 3.303,02
Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 441,53 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 16Csp/8/2024-118 zo dňa 29. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaná v pozícii dlžníka
uzavrela so spoločnosťou Silverside, a. s. ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 17.06.2021
č. 166694085, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 6.500,- eur pri počte splátok 60 s
výškou 171,55 eur a splatnosti od 15.08.2021 do 15.07.2026 (č.l. 12-16 spisu t. s. 12Csp/9/2024). Z
platobnej disciplíny k uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaná platila dohodnuté
mesačné splátky úveru vo výške 171,55 eur, ako aj náklady spojené s poistením 20,80 eur mesačne
pravidelne po ôsmu splátku splatnú 15.03.2023. Deviatu splátku zaplatila s viac ako štvormesačným
oneskorením a posledná evidovaná platba bola z 25.10.2023, ktorou žalovaná zaplatila časť desiatej
splátky (č. l. 23 - 24 spisu). Súd zároveň zistil, že spoločnosť Silverside, a. s. pred uzavretím predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala s dostatočnou odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., keďže si vôbec nezabezpečila (netvrdila to, ani nepreukázala) lustráciu z
registra bankových a nebankových subjektov (napríklad CRIF, či Register úverov s.r.o.). Nakoľko však
veriteľ, poskytujúci úver žalovanej posudzoval jej schopnosť splácať úver podľa jej príjmov, výdavkov
a rodinného stavu, záver o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
súd neprijal. Z listiny označenej ako platobná disciplína k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 106
399 641 (č. l. 23 spisu) vyplýva, že žalovaná včas a riadne zaplatila len prvú splátku a mesačné
náklady na poistenie (ich splatnosť bola 15.12.2021), druhú splátku a poistné (splatné 15.01.2022)
zaplatila so šesťdňovým omeškaním, tretiu (splatnú 15.02.2022) takmer s dvojmesačným omeškaním,
štvrtú (splatnú 15.03.2022) s viac ako trojmesačným omeškaním, piatu a šiestu (splatné 15.04.2022
a 15.05.2022) s viac ako štvormesačným omeškaním a siedmu (splatnú 15.06.2022) s viac ako 1,5
ročným omeškaním. Žalovaná teda viac ako 3 mesiace meškala so zaplatením v poradí štvrtej splátky
úveru splatnej 15.03.2022 a potom aj s nasledujúcimi splátkami. Veriteľ právo predčasného, resp.okamžitého zosplatnenia nevyužil. Ak by tak ale aj urobil, súd by nevyhnutne musel konštatovať, že
by od žalovanej nemohol žiadať jednorazové splatenie úveru pre porušenie povinnosti uloženej mu v
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Veriteľ nežiadal od žalovanej zaplatiť všetky neuhradené splátky
úveru a zmluvné úroky (ako aj náklady na poistenie) z dôvodu využitia práva veriteľa žiadať jednorazové
splatenie úveru s príslušenstvom pre neplnenie povinností dlžníka, ale žiadal o jednorazové splatenie
tejto pohľadávky s poukazom na znenie § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Spoločnosť Silverside, a.
s. „v konkurze“, žalovanú pohľadávku s účinnosťou najneskôr dňa 17.04.2024 postúpila spoločnosti
IFIS investiční fond, a. s., ktorá nemá postavenie úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Fikcia týkajúca
sa „predčasnej“ splatnosti pohľadávok úpadcu uvedená v § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa tak v
danom prípade neuplatní. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávok z úpadcu na „neúpadcu“,
účinok predčasnej splatnosti pohľadávok úpadcu postúpením zanikol najneskôr dňom 17.04.2024. Od
tohto okamihu „nastúpila“ splatnosť úveru a jeho príslušenstva tak, ako bola dohodnutá v zmluve o
spotrebiteľskomúvere,t.j.vmesačných splátkachsplatných 15.deňvmesiaci,skonečnousplatnosťou
dňa 15.11.2026. Nakoľko aktuálny žalobca zotrval na žalobe v tom smere, že žiadal priznať úver v
rozsahu celého jeho zostatku a príslušenstva, t. j. nežiadal zaplatiť len tie nezaplatené splátky úveru
(prípadne náklady spojené s poistením), ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia tohto rozsudku, súd
žalobu musel zamietnuť v celom rozsahu. V opačnom prípade, ak by priznal žalobcovi splátky splatné
do vyhlásenia rozsudku (vrátane ich príslušenstva), hoci žalobca žiadal priznať už celý zosplatnený úver
(a jeho príslušenstvo), odôvodňujúc to predčasným zosplatnením vyplývajúcim zo zákona č. 7/2005 Z.
z., takýmto spôsobom by súd menil, resp. dotváral skutkový stav uvádzaný v žalobe, čo je procesne
neprípustné. Zároveň by tým súd porušil rovnosť strán sporu (a to na viac v neprospech spotrebiteľa).
Oprávnenie meniť, či dopĺňať skutkový stav patrí len žalobcovi (a nie súdu). Súd žalobu zamietol,
pretožežalobcapožadovalpriznanieceléhonesplatenéhoúveru(ajehopríslušenstva),hocipostúpením
žalovanej pohľadávky sa obnovila splatnosť úveru v zmluvne dohodnutých splátkach. Naviac právo
žiadať jednorazové splatenie úveru nebolo v tomto prípade možné, pretože spoločnosť Silverside, a.
s. si nesplnila povinnosť riadne posúdiť schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver. V tejto
súvislosti súd doplnil, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré vo veci aplikoval,
nadobudlo účinnosť neskôr ako ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., na ktoré odkazoval
žalobca, pričom podľa starorímskej zásady „lex posterior derogat legi priori“ má právna úprava ohľadne
predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru prednosť pred staršou úpravou o akcelerácii pohľadávok
úpadcu. Vzhľadom na zamietnutie žaloby konštatoval, že v spore bola úspešná žalovaná, a to v celom
rozsahu. Podľa § 255 ods. 1 CSP jej tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však v konaní
neplatila súdny poplatok, ani nebola v spore zastúpená advokátom, resp. spoločnosťou vykonávajúcou
advokáciu, ak jej aj vznikli nejaké trovy, tieto boli minimálne, možno od nej spravodlivo požadovať, aby
takto vzniknuté trovy, znášala sama.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Mal za to, že rozsudok je postihnutý vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočným odôvodnením rozsudku a arbitrárnosťou
rozhodnutia. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ohľadom skutočnosti, že žalobca nepreukázal
svojnároknazaplateniežalovanejsumyvočižalovanému–atopodľasúduprvejinštancievzásadetým,
že nepreukázal splatnosť uplatneného nároku. Za zásadne nesprávne právne posúdenie súdu prvého
stupňa považoval jeho právny záver uvedený v bode 22 odôvodnenia. Konajúci súd prvého stupňa tento
záver pravdepodobne prevzal z článku: G., kde sa uvádza tento právny záver, avšak súd prvého stupňa
(pravdepodobne nedopatrením) v prvej časti vety zamenil slovo „záväzkov“ za slovo „pohľadávok“,
keďže správne tento právny záver z tohto odborného článku znie nasledovne: „Vo všeobecnosti platí,
že vyhlásením konkurzu nastáva splatnosť všetkých pohľadávok. Automatická splatnosť záväzkov je
vytvorená zákonnou fikciou, ktorá pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze, čo okrem iného znamená,
že v prípade zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná lehota splatnosti záväzkov.“ a z komentára JUDr.
Branislava Pospíšila, Jaroslava Maceka, Martina Maliara a Vladimíra Kittyho, vyd. Wolters Kluwer, rod.
2016, str. 333. Právny záver o tom, že v prípade speňaženia pohľadávky postúpením sa lehota splatnosti
pohľadávky opäť obnovuje však nepodporil žiadnym zákonným ustanovením ani žiadnym súdnym
rozhodnutím. Žalobca má zato, že ustanovenie § 46 ods. 1 ZKR o tomto nikde nepojednáva a dokonca
sa tento právny záver nedá prijať ani žiadnym odôvodnením, resp. výkladom. Účelom predmetnej
právnej normy oproti pôvodnej právnej úprave zákona o konkurze a vyrovnaní bolo to, aby po zrušení
konkurzu sa obnovila pôvodná splatnosť záväzkov, ktoré neboli uspokojené, a pohľadávok, ktoré neboli
splnené, t. j. aby mali veritelia možnosť domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok v konkurznom
konaní neuspokojených časí (napr. z majetku, ktorý nebol v konkurznom konaní speňažený). Žalobca
zároveň uvádza, že pokiaľ by platil tento právny záver súdu prvého stupňa, tak by právna normaspôsobila jednoznačný a zásadný rozdiel v speňažovaní takýchto pohľadávok, keď pri ich vymáhaní
správcom mal tento zabezpečené, že sú splatné a v prípade ich speňažovania napr. postúpením
pohľadávky by záujemci nadobúdali nesplatné pohľadávky, čo by znamenalo zásadne inú odplatu za ich
postúpenie, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zásadný rozdiel v miere uspokojovania veriteľov
v konkurzných konaniach! Ďalej uviedol, že aj keby hypoteticky platil právny záver súdu, o ktorom
pojednáva predchádzajúci odsek odvolania, tak mu nemožno nepriznať nárok v zásade zo všetkých
splatených splátok úveru a súd prvého stupňa musel žalobcovi poskytnúť ochranu a priznať mu svojim
rozhodnutím väčšinu ním žalovanej sumy. Navrhoval preto rozsudok v napadnutej časti zrušiť a uložiť
súdu prvého stupňa znova vo veci konať v intenciách naznačených žalobcom a opätovne posúdiť
žalobcom uplatnený nárok - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj náležite odôvodniť.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že jej životná situácia jej nedovoľuje zaplatiť
žalobcompožadovanúpohľadávku,jesamoživiteľkou,starásaomal.dcéru,dospeládcéraešteštuduje,
od 3.12.2024 je na PN, jej pracovný pomer bol ukončený dňa 16.12.2024.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 220
CSP odôvodnil.
6. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia ako i obsahu spisu odvolací súd považoval za
preukázané, že Ad a) prvoinštančný súd nezistil, že by vzhľadom na omeškanie žalovanej so splácaním
úveru, veriteľ vykonal úkony smerujúce k predčasnému zosplatneniu úveru (upozornenie na predčasnú
splatnosť podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a predčasné zosplatnenie), Ad b) spoločnosť
Silverside, a.s. nekonala s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keďže si vôbec nezabezpečila
(netvrdila to, ani nepreukázala) lustráciu z registra bankových a nebankových subjektov (napríklad CRIF,
čiRegisterúverovs.r.o.),atedaveriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplatenie
spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 25.5.2018).
Ad c) veriteľ žiadal o jednorazové splatenie pohľadávky s poukazom na znenie § 46 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. s ohľadom na skutočnosť, že spoločnosť Silverside, a. s. „v konkurze“, žalovanú pohľadávku
s účinnosťou najneskôr dňa 17.04.2024 postúpila spoločnosti IFIS investiční fond, a. s. Táto však nemá
postavenie úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z., a preto fikciu týkajúcu sa „predčasnej“ splatnosti
pohľadávok úpadcu uvedenú v § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. súd v danom prípade neuplatnil.
Dôvodiltým,žeakceleráciapohľadávoksatýkaibatýchpohľadávok,ktorépatriaúpadcovi.Vprípade,že
dôjde k speňaženiu pohľadávky postúpením, lehota splatnosti pohľadávok sa obnovuje (zdroj. Komentár
JUDr. Branislava Pospíšila, Jaroslava Maceka, Martina Maliara a Vladimíra Kittyho, vyd. Wolters Kluwer,
rod. 2016, str. 333).
7. V podanom odvolaní žalobca argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa s ohľadom na právny záver uvedený v bode 22. odôvodnenia, kde zrejme podľa neho
nedopatrením došlo k zámene slova „záväzkov“ za slovo „pohľadávok“. Zároveň vytýkal, že právny
záver súdu prvého stupňa o tom, že v prípade speňaženia pohľadávky postúpením sa lehota
splatnosti pohľadávky opäť obnovuje nepodporil žiadnym zákonným ustanovením ani žiadnym súdnym
rozhodnutím. Žalobca má zato, že ustanovenie § 46 ods. 1 ZKR o tomto nikde nepojednáva a dokonca
sa tento právny záver nedá prijať ani žiadnym odôvodneným výkladom.
8. K uvedenému odvolací súd akcentuje, že žalobca sa v podanom odvolaní absolútne nevyjadril
k záveru prvoinštančného súdu o tom, že jeho právny predchodca, spoločnosť Silverside a.s.,
pri poskytovaní úveru nekonala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a preto podľa § 11
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. nie je oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. To znamená, že pokiaľ by sa aj odvolací súd stotožnil s námietkami žalobcu
ohľadne zachovania akcelerácie pohľadávky i v prípade jej speňaženia postúpením, jednorazovému
spoplatneniu pohľadávky bráni i nedodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
9. K odvolacím námietkam žalobcu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z ust. § 46 ods. 1
zák. č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred
vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzuaž do jeho zrušenia považujú za splatné... Ide o jeden z významných účinkov vyhlásenia konkurzu
a premietajú sa v automatickej akcelerácii (splatnosti pohľadávok), ktoré patria úpadcovi a ktoré sa
týkajú konkurznej podstaty, resp. tvoria konkurznú podstatu, čo umožňuje správcovi ihneď po vyhlásení
konkurzu pristúpiť k vymáhaniu takýchto pohľadávok. Akcelerácia pohľadávok pôsobí obdobne ako
pri záväzkoch iba počas konkurzu a v konkurze, a to na základe zákonnej fikcie, čo znamená, že
v prípade zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná lehota splatnosti pohľadávky. Uvedená zákonná
fikcia je zákonom vytvorená iba na účely konkurzu, čo znamená, že v prípade speňaženia pohľadávky
postúpením sa lehota splatnosti pohľadávky obnovuje. Zákonná fikcia akcelerácie pohľadávok je
špecifickým účinkom podľa slovenského konkurzného práva, v zahraničných právnych úpravách sa
s takýmto účinkom v zásade nestretávame (Komentár wk § 46 bod 9).
10. Vo väzbe na uvedené sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) a ako také ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak nebolo preukázané, že by jej účelne vynaložené
výdavky v súvislosti s podaním odvolania žalobcu vznikli. Na podklade uvedeného jej odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.