Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207854
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122207854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so
sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055 proti žalovaným: 1/ Stavebniny DEK s.r.o.,
so sídlom Kamenná ul. 6, 010 01 Žilina, IČO: 43 821 103, právne zastúpený Advokátska kancelária
RULES, s.r.o., so sídlom SKY PARK offices, Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 906 531, 3/ D. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o určenie
neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ a 3/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že 1/ notárska zápisnica F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX,
vyhlásenie o uznaní záväzku zo dňa 04.05.2020, napísaná A. E. G., H., notárom a podpísaná D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., je neplatná, 2/ určenia, že vyhlásenie D. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., o súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení
uvedené v Notárskej zápisnici F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX vyhlásenie o uznaní
záväzku zo dňa 04.05.2020, napísaná A. E. G., H., notárom, je neplatné.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že s manželkou D. B. v manželstve nadobudli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. C., obec C., okres H. a to parcely CKN č. XXXX/X - záhrada vo výmere

519m2,CKNč.XXXX/XX-zastavanáplochaanádvorieovýmere321m2,CKNč.XXXX/XX-zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 33 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/XX
a CKN č. XXXX/XX. Dňa 04.05.2020 v mieste pobočky spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. bola spísaná
Notárska zápisnica F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX A. E. G. , H., notárom s obsahom
- Vyhlásenie povinných osôb o uznaní záväzku podľa ust. § 323 a nasl. Obchodného zákonníka a
súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). D. B. ako ručiteľ - povinná osoba 2 uznala v tejto

Notárskej zápisnici N 370/2020 svoj dlh v celkovej výške 45.487,89 eur z titulu uzatvorenej Rámcovej
kúpnej zmluvy a zápisu z jednania o neuhradených faktúrach. Ďalej sa zaväzuje uhradiť dlh veriteľovi
- Stavebnej spoločnosti DEK s.r.o. spolu s prípadným príslušenstvom podľa podmienok stanovených v
Notárskej zápisnici F. XXX/XXXX, v prípade, ak dlh riadne a včas nezaplatí dlžník. Dlžníkom a povinnouosobou 1 je spoločnosť REJAL s.r.o., IČO: 36 351 199, ktorej jediným konateľom a spoločníkom bola
D. B.. Uvedený dlh voči spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. - veriteľ, vo výške 45.487,89 eur vznikol
odobratím a neuhradením stavebného materiálu alebo služieb tak, ako je špecifikované v notárskej

zápisnici faktúrami od veriteľa dlžníkom - povinnou osobou 1. Dlžník a povinná osoba 1 spoločnosť
REJAL s.r.o. uznáva svoj dlh v celkovej výške 45.487,89 eur z titulu uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy
azápisuzjednaniaoneuhradenýchfaktúrachtak,akosúuvedenévnotárskejzápisniciazaväzujesadlh
veriteľovi vo výške 45.487,89 eur spolu s prípadným príslušenstvom uhradiť najneskôr do 20.08.2020.
Žalobca uvádza, že ako manžel a bezpodielový spoluvlastník nevedel a nedal súhlas na uvedený právny

úkon a to uznanie ručiteľského záväzku jeho manželkou D. B. - ručiteľ a povinná osoba 2 vo výške
45.487,89eur,akdlžník-povinnáosoba1spoločnosťREJALs.r.o.nesplnísvojzáväzokriadneavčas.Z
uvádzaných skutočností je zrejmé, že sa nejedná o bežnú vec, ktorú v bezpodielovom spoluvlastníctve,
ak sa týka spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Uznanie záväzku vo forme ručiteľského
záväzku vo výške 45.487,89 eur určite nie je bežnou vecou a na taký úkon týkajúci sa spoločných vecí
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon

neplatný.

3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2023 uviedol, že považuje za dôležité
poukázať na skutočnosť že ide o „druhý neúspešný pokus“ oddialiť riadne plnenie záväzkov žalovaného
v rade 2/ a 3/ pre žalovaného v rade 1/. Prvé konanie o totožnom nároku holo ukončené v prospech

žalovanéhovrade1/abolovedenénatunajšomsúdepodspiszn.49C/1/2022.Jeprežalovanéhovrade
1/ ako veriteľa až zarážajúce, akým spôsobom vykonáva žalobca v prospech žalovaných v rade 2/ a 3/
obštrukcie dlhé roky (záväzok z roku 2020) s jediným cieľom oddialiť splnenie záväzku. Žalovaný v rade
1/ považuje aj túto podanú žalobu za nedôvodnú a bez opory v zákone ako aj v ustálenej judikatúre
Najvyššieho súdu SR a iba s cieľom oddialiť plnenie záväzku. Na začiatok žalovaný v rade 1/ (ako

veriteľ) považuje za dôležité uviesť opäť dve skutočnosti, ktoré žalobca k predmetu veci neuviedol, s
cieľom vytvoriť prieťahy v ďalších konania iniciované žalovaným v rade 1/ ako veriteľom pohľadávky.
Žalovaný v rade 1/ inicioval exekučné konanie proti žalovanému v rade 2/ spoločnosti REJAL, s.r.o.
(ktorej konateľ/jediný spoločník bol žalovaný v rade 3/), ako aj proti žalovanému v rade 3/ ako ručiteľovi
a to v zmysle notárskej zápisnice ako exekučného titulu na peňažné plnenie č. F. XXXXX/XXXX zo dňa

04.05.2020 vydaného notárom A. E. G., H.. Žalovaný v rade 1/ ako oprávnený (veriteľ pohľadávky) má
ku dňu podania žaloby vedené exekučné konania proti povinnému, resp. žalovanému v rada 3/ a to na
exekútorskom úrade A. I. J. H., exekútorský úrad K. pod sp. zn. XXXXX XXX/XX. Žalovaný v rade 1/
sa z výpisu z katastra nehnuteľností dozvedel a vie preukázať, že žalovaný v rade 3/, ako aj žalobca
bezodplatne previedol (daroval) svoj jediný nehnuteľný majetok a to nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres H., parcely reg. "C": CKN č. XXXX/ X - záhrada vo výmere 519
m2, CKN č. XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie plocha o výmere 321 m2, CKN č. XXXX/ XX
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 79 m2, CKN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 33 m2 a stavby: rodinný dom súp. č. XXX, na parcele CKN č. XXXX/XX a CKN č. XXXX/
XX na im blízka osobu - dcéru: E. L. M. ako dcéra žalobcu, ako i žalovanej v rade 3/ v identickom

mesiaci (máj 2020 ako žalovaný v rade 3/ podpísal notársku zápisnicu). Súčasne dňom 11.09.2020
došlo k prevodu obchodného podielu žalovaného v rade 2/ spoločnosti REJAL, s.r.o., v ktorej bol jediný
spoločník a konateľ žalovaná v rade 3 na tretiu osobu a to na N. O., ktorý bol a stále je už 15x
exekvovaný, t.j. ide o biele koňa. Čím sa žalovaný v rade 3/ zbavil aj spoločnosti REJAL, s.r.o.,v tomto
konaní ako žalovaný v rade 2/. Z tohto dôvodu sa žalovaný 1/ na Okresnom súde Prievidza pod sp.

zn. 4C/35/2020 aktuálne domáha odporovateľnosti podľa ust. § 42a a Občianskeho zákonníka, ktorého
predmetom je odporovaný (ukracujúci) prevod nehnuteľností. Túto nehnuteľnosť žalobca a žalovaná
v rade 3/ vlastnili v čase odporovaného prevodu v bezpodielovom spoluvlastníctve. Odporovaná je
darovacia zmluva uzatvorená dňa 26.05.2020 medzi žalovanou v rade 3/ ako dlžníkom, žalobcom v
tejto veci ako jej manželom (BSM) a dcérou, ktorej predmetom bolo bezplatné darovanie nehnuteľnosti

z bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 3/ a žalobcu do výlučného vlastníctve ich dcéry.
Žalovaná v rade 3/ v čase existujúcej pohľadávky žalovaného v rade 1/ a po spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu na peňažné plnenie previedli (bezodplatne darovali) nehnuteľnosť zo svojho
bezpodielovéhospoluvlastníctvadovlastníctvatretejosoby-blízkejosobypodľaust.§116Občianskeho
zákonníka (svojej dcéry) s bezprostredným úmyslom ukrátiť žalovaného v rade 1/ ako veriteľa. Na

základe skutočností uvedených v danom žalobnom návrhu zo dňa 10.12.2020 a navrhovaných dôkazov
žalovaný v rade 1/ preukazuje, že bol takýto prevod darovacou zmluvou fraudóznv a úmysel žalovanej
v rade 3/ sa nielen prezumuje, keďže ide o blízku osobu, ale žalovaná v rade 3/ o tomto zámere
aj vedela. Toto konanie žalovanej v rade 3/, ako i žalobcu bol preukázateľne konaním in fraudemcreditoris voči veriteľovi (žalovanému v rade 1/) a týmto konaním výrazne ukracujúcim žalovaného v rade
1/ negatívne ovplyvnil právo na uspokojenie existujúcej vymáhateľnej pohľadávky. Úmysel žalovanej
v rade 3/ a žalobcu ukrátiť žalovaného v rade 1/ vyplýva nielen z časovej súvislosti prevodu (darovaní)

nehnuteľnosti, ako aj z naďalej reálny stav pobytu žalovanej v rade 3/, keďže žalovaná v rade 3/ naďalej
užíva nehnuteľnosť bez reálnej zmeny. Bez ohľadu na daný prevod nehnuteľnosti bol uskutočnení na
blízku osobu žalovanej v rade 3/ a z tohto dôvodu sa úmysel predpokladá. Je dôležité pre žalovaného
v rade 1/ poukázať na dané skutočnosti, keďže podaním tejto žaloby sa žalobca len znova a znova
pokúša podľa žalovaného v rade 1/ vykonať prieťahy v konaní pred Okresným súdom Prievidza pod sp.

zn. 4C/35/2020. Žalovaný v rade 1/ ako predávajúci so žalovaným v rade 2/ spoločnosťou REJAL, s.r.o.,
IČO: 36 351 199 uzatvoril dňa 26.05.2019 Rámcovú kúpnu zmluvu č. 05678/2019, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli zmluvné podmienky predávajúceho (ďalej spoločne ako zmluva), ktorej predmetom boli
dodávky stavebných materiálov zo sortimentu žalovaného v rade 1/. Na základe takto uzatvorenej
zmluvy žalovaný v rade 1/ riadne a včas dodal stavebný materiál, čoho dôkazom sú oboma stranami
podpísané dodacie listy. Následne žalovaný v rade 1/ po takomto riadnom dodaní/odovzdaní tovaru

vystavil žalovanému v rade 2/ ako spoločnosti REJAL, s.r.o. súhrne 9 faktúr v celkovej výške 45.487,89
eur. Ani po opätovnej výzve na úhradu spoločnosť REJAL, s.r.o. ako aj po ručiteľskej výzve neuhradil
svoj nárok celkovo. Dňa 19.07.2021 v čl. VII. zmluvy žalovaná v rade 3/ ako konateľ a jediný spoločník
spoločnosti REJAL, s.r.o. ručiteľským vyhlásením v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
pristúpil k záväzku spoločnosti ako ručiteľ tým, že vyhlásil: „dolepodpísaný konateľ vyhlasuje, že preberá

na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho v prípade, ak ho neuspokojí kupujúci, čo
potvrdzuje nižšie svojim podpisom.“ Tým, že nedošlo k úhrade daného záväzku ďalej dňa 24.04.2020
žalovaný v rade 1/, žalovaný v rade 2/ v zastúpený žalovanou v rade 3/ a žalovaná v rade 3/ uzatvorili
pre účely zabezpečenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uznanie záväzku s účinkami v zmysle ust. §
323 Obchodného zákonníka s názvom Zápis z jednania. Spoločnosť v ňom uznala celý svoj záväzok,

čo do výšky a dôvodu, t.j. odobratie a neuhradenie stavebného materiálu alebo služieb v celkovej
výške uvedených vystavených faktúr žalovaným v rade 1/. V zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka
vznikla vyvrátiteľná domnienka, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Súčasne žalovaná
v rade 3/ výslovne uznala a potvrdila vzniknutý ručiteľský záväzok, keď vlastnoručne podpísala, že:
„zároveň konateľka dlžníka D. B. svojím podpisom tohto Zápisu zjednania potvrdzuje, že dňa 26.04.2019

podpisom rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX v zmysle čl. VII. platobných podmienok zmluvných
podmienok predávajúceho prevzala ručiteľský záväzok, že uspokojí veriteľa (predávajúceho) v prípade,
ak ho neuspokojí dlžník (kupujúci). Tento svoj záväzok takisto potvrdí podpisom notárskej zápisnice
ako ručiteľ“. Vyústením tejto situácie bolo dňa 04.05.2020 spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu na peňažné plnenie č. F. XXXXX/XXXX vydaného notárom A. E. G., H.. Žalovaní v rade 1/, 2/

a 3/ sa v Notárskej zápisnici dohodli na zaplatení existujúceho dlhu vo výške 45.487,89 eur. Žalovaný
v rade 2/ sa v notárskej zápisnice zaviazal uhradiť dlh vo výške 45.487,89 eur žalovanému v rade 1/
spolu s prípadným príslušenstvom podľa podmienok dohodnutých v notárskej zápisnici najneskôr do
20.08.2020. Žalovaná v rade 3/ sa zaviazala uhradiť dlh vo výške 45.487,89 eur žalovanému v rade 1/
spolu s prípadným príslušenstvom podľa podmienok dohodnutých v notárskej zápisnici v prípade, ak dlh

riadne a včas nezaplatí žalovaný v rade 2/. Obaja i po opakovaných výzvach nezaplatili svoj záväzok
riadne a včas. Došlo len k úhrade jednej dohodnutej splátky a to dňa 19.05.2020 vo výške 11.000,-
eur. Na základe uvedeného žalovaný v rade 1/ podal dňa 30.06.2020 návrh na vykonanie exekúcie.
Dňa 15.07.2020 bolo riadne vydané upovedomenie o poverení súdneho exekútora. Žalovaný v ráde
1/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011, rozhodnutie

Najvyššie súdu ČR sp. zn. 29Odo/398/2005 zo dňa 30.08.2005. Žalovaný v rade 1/ dôrazne poukazuje
a opiera sa na ustálenú prax súdov v tom, že ručením (pristúpením) žalovanej v rade 3/ k peňažnému
záväzku iného dlžníka (žalovaného v rade 2/, ktorého bol jediný spoločník a konateľ) nevznikol spoločný
záväzok manželov - žalobcu a žalovanej v rade 3/, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa
spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobcu. Tento

právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Občianskeho zákonníka v tejto veci zodpovedá hore uvedenému
výkladu tohto ustanovenia. Ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pohľadávka
veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, umožňuje uspokojenie veriteľa
z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému

z manželov. V tomto prípade, v ktorom nejde o spoločný dlh manželov - žalobcu a žalovanej v rade
3/, a na ktoré sa preto ani nevzťahuje § 145 Občianskeho zákonníka, je povinný druhý manžel -
žalobca, ktorý nie je dlžníkom strpieť, aby veriteľova pohľadávka (žalovaný 1/) bola uspokojená z
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohtoustanovenia pre žalobcu ako manžela, voči ktorému žalovaný v rade 1/ ako veriteľ nemá pohľadávku, sú
dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania
majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na

konštrukciu, vznik a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno eliminovanie týchto
nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.
Vo všeobecnosti teda platí, že zmluva uzavretá len s jedným z manželov, ako v tomto prípade, z ktorej
je zaviazaný len tento manžel - žalovaná v rade 3/, a ktorá sa vôbec netýka dispozície s predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - nehnuteľnosti, nemôže byť považovaná za právny úkon

týkajúci sa spoločných vecí manželov - žalobcu a žalovanej v rade 3/ a teda súhlas druhého manžela -
žalobcu v tejto veci nie je a ani nebol potrebný a nezakladá ani solidaritu medzi žalobcom a žalovanou
v rade 3/ akom manželmi. Žalovaný v rade 1/ má za preukázané, ako aj potvrdené ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj ustálenosťou rozhodovacej praxe (najvyšších súdnych autorít), nielen
Najvyššieho súdu SR, že v predmetnej veci pri riadnom prevzatí ručiteľského záväzku žalovanou v rade
3/ v zmluve a jeho potvrdením v notárskej zápisnici nedošlo k právnemu úkonu, ktorý by bolo možné

charakterizovaťakodispozíciusospoločnouvecoualebovýkonsprávyspoločnýchvecíobochmanželov
pre predmetnú nehnuteľnosť v dôsledku, ktorého by bolo nevyhnutné predložiť súhlas druhého manžela
- žalobcu. O to viac, ak žalobca a žalovaná v rade 3/ už ihneď po riadnom spísaní notárskej zápisnice
previedli nehnuteľnosť bezodplatne na blízku osobu a tým ukrátili veriteľa - žalovaného v rade 1/. Práve
konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu Občianskeho zákonníka a tvorí predmet iného konania.

Žalovaný v rade 1/ navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalovaná v rade 3/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.04.2023 uviedla, že dňa 04.05.2020
notársku zápisnicu F. XXX/XXXX pred notárom A. E. G. H., obsahom tejto zápisnice bolo jej vyhlásenie
o uznaní záväzku podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka a súhlase s vykonateľnou a súhlase v

exekúciou podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaná v rade 3/ ako ručiteľ - povinná osoba 2
uznala v tejto notárskej zápisnici svoj dlh v celkovej výške 45.487,89 eur z titulu uzatvorenej Rámcovej
kúpnej zmluvy a Zápisu z jednania neuhradených faktúrach. Ďalej sa v nej zaväzuje uhradiť dlh veriteľovi
- Stavebnej spoločnosti DEK s.r.o. spolu s prípadným príslušenstvom podľa podmienok stanovených
v notárskej zápisnici v prípade, ak dlh riadne a včas nezaplatí dlžník. Dlžníkom a povinnou osobou 1

je spoločnosť REJAL s.r.o., IČO : 36 351199, ktorej jediným konateľom a spoločníkom bola žalovaná
v rade 3/. Uvedený dlh voči spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. (veriteľ) vo výške 45.487,89 eur vznikol
odobratím a neuhradením stavebného materiálu alebo služieb tak, ako je špecifikované v notárskej
zápisnici faktúrami od veriteľa dlžníkom - povinným 1. K uvedeným skutočnostiam, k rokovaniu
a následnému podpísaniu notárskej zápisnice uviedla, že bola uvedená do omylu, pretože jej bolo

povedané, že to nepostihuje ich spoločný majetok, ktorý s manželom nadobudli počas manželstva.
Vôbec nemala vedomosť o tom, že na taký významný právny úkon ako je uznanie záväzku v notárskej
zápisnici vo výške 45.487,89 eur je potreba podľa Občianskeho zákonníka súhlas oboch manželov,
pričom pri bežných veciach tento súhlas nie je potrebný. Na tento právny úkon, ktorý postihuje ich
spoločnýmajetokvbezpodielovomvlastníctve,súhlasmanželanemala.Akbyotejtoskutočnostivedela,

teda že na takýto právny úkon potrebuje súhlas manžela, určite by túto skutočnosť, teda vyhlásenie v
notárskej zápisnici o uznaní záväzku spoločne s manželom pred podpísaním prebrala a je si istá, že
určite by toto vyhlásenie neurobila. Podotýka, ak by túto vedomosť mala, určite by toto vyhlásenie o
uznaní záväzku v notárskej zápisnici neurobila. Na základe uvedeného jej nebolo pred a pri podpisovaní
notárskej zápisnice o uznaní záväzku dostatočne vysvetlené, ako a do akej výšky a aký majetok postihne

toto vyhlásenie. Je potrebné uviesť, že u osoby notára sa predpokladá, že právo pozná. Myslí si, že ju
mal ako úradná osoba upozorniť, prípadne informovať o súhlase druhého manžela v dôležitých veciach,
ktorý uznaním záväzku postihuje ich spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Pri uvedenom
stretnutí jej nebol na mieste odovzdaný odpis notárskej zápisnice, ale bol jej na jej vyžiadanie až
následne zaslaný zo strany notárskeho úradu poštou. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.04.2024

žalovaná zotrvala na svojej argumentácii v spore.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.06.2023 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v rade
1/ nesúhlasí. Čo sa týka skutočností, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje
zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov uvádzajú, že zmluva o pristúpení k dlhu

uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, nie je právnym úkonom týkajúcich sa spoločných vecí. Toto tvrdenie vychádza zo staršej
judikatúry a nezohľadňuje zmeny, ktoré medzi tým nastali v rozhodovacej činností súdov. K odlišnému
názoru na určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku (dlhu) a určenie neplatnosti vyhláseniao súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a súhlasu s exekúciou dospel Ústavný súd SR v
Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky I. P. XX/XXXX-XX zo dňa 08.12.2010. V uvedenom
Náleze Ústavného súdu SR sa okrem iného uvádza, povinnosťou všeobecných súdov by malo byť

zohľadnenie všetkých relevantných individuálnych okolností súdených veci a prihliadnuť na ne aj cez
prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatností. Prílišný
formalizmus a neprípustné zužujúca interpretácia právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolnosti
prípadu môže dôjsť k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé a zasahujúce do práv žalobcu
garantovaných Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Právnym dôsledkom tohto úkonu je právny stav, že v prípade nesplnenia tohto záväzku manželky
žalobcu sa veriteľ (žalovaný v rade 1/) môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej
pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, teda napr. predajom spoločných vecí – hnuteľných, či
nehnuteľných tvoriacich masu BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto pohľadu sa nesporne
javí, že účinky tohto právneho úkonu (pristúpenie k záväzku) sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných
vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by napr. manželka žalobcu

mimo masy BSM vlastnila majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného
uspokojenia jeho veriteľa, dalo by sa súhlasiť, že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných
vecí, a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade je však
nesporné, že účinky dohody o pristúpení k záväzku uzavretej len jedným z manželov sa v prípade
jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. sfére majetku patriaceho do

BSM. Za týchto okolností je rozhodujúce, že sa tento právny úkon týka vybavovania spoločných vecí
a v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastník svojho majetku. V
uvedenej právnej veci neplatnosti právneho úkonu nemožno nezohľadniť ani tú skutočnosť, že manželka
žalobcu realizovala podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale
účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto

obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky (§ 106 Obchodného
zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie
svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou
platobnou neschopnosťou zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované.

Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (žalovaná v rade 3/
bez súhlasu svojho manžela dohodu s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti (v sume 34.487.89
eur s príslušenstvom), a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom
predpokladaným cieľom tohto konania zo strany spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. je vytvoriť možnosť
exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z veci patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani

pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný
majetok postihnuteľný exekúciou. Sú názoru, že aj zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z
manželov sa bezprostredne dotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je právnym
úkonom týkajúcich sa spoločných vecí a z tohto dôvodu je v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
potrebnýsúhlasdruhéhomanžela,pretožesanejednáobežnúvec,ajnaskutočnosť,žežalovanávrade

3/ je spoločník v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným a ručí za záväzky spoločnosti len do
výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s
prípadnou platobnou neschopnosťou zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom
limitované. Žalovaný v rade 1/ uvádza, že ide zo strany žalobcu o hrubé zavádzanie, že nemal o
úkonoch žalovanej v rade 3/, resp. o úkonoch spoločnosti REJAL s. r. o. (žalovaný 2/) vedomosť,

v ktorej bola jediným spoločníkom a konateľom žalovaná v rade 3/. Žalovaný v rade 1/ predložil
generálne splnomocnenie žalobcu na zastupovanie spoločnosti REJAL s.r.o., ako i žalovanej v rade 3/
v podnikateľskej činnosti, ktoré žalovanému v rade 1/ predložil. Čo sa týka predloženého generálneho
splnomocnenia, jedná sa o všeobecné splnomocnenie, ktoré žalobcu oprávňovalo na právne úkony,
na zastupovanie a vykonávanie príslušných úkonov súvisiacich zo zastupovaním firmy REJAL s.r.o.

(žalovaný 2/), z doloženého plnomocenstva však nevyplýva, že by žalobca dal akýkoľvek súhlas svojej
manželke - žalovanej v rade 3/ na prevzatie akéhokoľvek záväzku (ručenie) za spoločnosť. Tvrdenia,
že žalobca musel vedieť o problémoch firmy REJAL s.r.o. (žalovaný 2/) sú irelevantné, nepodložené aj
z toho dôvodu, že žalobca nebol spoločníkom, ani konateľom spoločnosti REJAL s.r.o.

6. Uznesením č.k. 45C/80/2022-152 zo dňa 08.08.2024 bolo konanie voči žalovanému v rade 2/
zastavené z dôvodu ex offo výmazu z obchodného registra dňom 28.06.2024.7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.10.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za

prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ a žalovanej
v rade 3/. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajšej skutkovej a právnej
argumentácii v spore, ako uvádzal aj v písomných vyjadreniach, uviedol, že rozhodnutie Ústavného
súdu SR je významné pre túto vec tak, že veci, ktoré patria do BSM, dochádza k nakladaniu spoločných
vecí a teda toto pristúpenie k tomu záväzku žalovanej v rade 3/ bolo bez súhlasu žalobcu a na toto sa

vyžaduje súhlas, pretože nejedná sa o bežnú vec. Žalobca o tomto záväzku nevedel, notárska zápisnica
je podpísaná žalovanou v rade 3/, bola predložená notárska zápisnica, ktorou pristupovala a uznala ten
záväzok, aj vykonateľnosť. O tejto skutočnosti žalobca nevedel. V prípade, ak by túto skutočnosť vedel,
určite by nikdy nedal k tomuto súhlas. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na vyjadreniach
jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ na pojednávaní zotrval na doterajšej
skutkovej a právnej argumentácii v spore, ako uvádzal aj v písomných vyjadreniach, poukázal na

rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/27/20217z27.05.2020,tamNajvyššísúdSRkonfrontuje
už svoju judikatúru aj s tým rozhodnutím Ústavného súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca a teda tam aj
sám naburáva, konfrontuje svoje závery s Ústavným súdom a zhrňuje to, čo teda tvrdí žalovaný v rade 1/,
že teda áno, je tu to rozhodnutie Ústavného súdu SR ten Nález, je tu aj dlhoročná ustálená rozhodovacia
prax, ten právny názor na ten súhlas alebo nesúhlas toho druhého manžela s ručením, presne uvádza,

že to rozhodnutie Ústavného súdu SR ide naozaj o jedinečné, je tam presný opak, je to veriteľ, kto má
tú nespravodlivosť. Je tu žalobca, ktorý mal oprávnenie z Rámcovej kúpnej zmluvy, podpisoval uznanie
záväzku.Poprevzatíručeniavlastnoručneatopredložili,dňa20.02.2020sámpodpísaluznaniezáväzku
vmenespoločnosti,kdeužbolzáväzok45.000,-eur,čižeonmuselmať,malvedomosťotom,ženemátá
spoločnosť, čiže jeho manželka ako keby nemá ten dlh a že tú Rámcovú zmluvu podpisuje, že má všetky

listiny, disponuje originálmi, toto všetko tam existuje, takže žalobca nepredložil dôkaz opaku. Predložili,
že tá vedomosť existovala, čiže to nemožno len tvrdiť a odôvodniť nejakým rozhodnutím Ústavného
súdu SR. Je tu rozhodnutie NS SR, ktoré konfrontuje ten Nález. Žalovaný v rade 1/ navrhuje žalobu
zamietnuť. Žalovaná v rade 3/ na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov,celýmspisovýmmateriálomavecposúdil
podľa nasledovných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý

spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

12. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. (2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

13. Podľa § 147 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov,
ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jednéhoz manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní
majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

14. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

15. Podľa § 304 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok
dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok

spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
(2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

16. Podľa § 323 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka: (1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj

v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.(3) Uznanie záväzku má účinky
aj voči ručiteľovi.

17.Podľa§151ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(CSP),skutkovétvrdeniastrany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Žalobca sa žalobou voči žalovaným v rade 1/ a 3/ (pôvodne voči žalovaným v rade 1/ až 3/) domáhal:
1/ určenia, že vyhlásenie o uznaní záväzku žalovanej v rade 3/ v Notárskej zápisnice F. XXX/XXXX,
F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2020 je neplatné, 2/ určenia, že vyhlásenie žalovanej
v rade 3/ o súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku

uvedené v Notárskej zápisnici zo dňa 04.05.2020 je neplatné, čo žalobca skutkovo odôvodnil tým, že
ako manžel a bezpodielový spoluvlastník nevedel a nedal súhlas žalovanej v rade 3/ jeho manželke
ako ručiteľke na uvedené právne úkony - uznanie ručiteľského záväzku, súhlas s exekúciou, nejedná
sa o bežnú vec, ide o úkon týkajúci sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
je potrebný súhlas oboch manželov. Žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. XX/

XXXX-XX zo dňa 08.12.2010.

19. Žalovaný v rade 1/ v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu, mal za to,
že žaloba nie je dôvodná, nakoľko ručením nevznikol spoločný záväzok manželov (poukazujúc na
judikatúru Najvyššieho súdu SR), nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, nebol

teda potrebný súhlas žalobcu ako manžela žalovanej v rade 3/ a žalovaný v rade 1/ ako veriteľ má
právo uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú mal len voči jednému z manželov, a ktorá vznikla za trvania
manželstva, z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona (§ 147 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Mal za to, že žalobca mal vedomosť o ručiteľskom záväzku žalovanej v rade
3/. Žalovaná v rade 3/ v rámci procesnej obrany uviedla, že dňa 04.05.2020 bola spísaná Notárska

zápisnica, obsahom ktorej bolo jej vyhlásenie o uznaní záväzku podľa § 323 a nasl. Obchodného
zákonníkaaosúhlasesvykonateľnosťouasúhlasesexekúcioupodľa§45ods.2Exekučnéhoporiadku,
že uznala ako ručiteľ dlh vo výške 45.487,89 eur z titulu uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy a zápisu
z jednania o neuhradených faktúrach, avšak bola uvedená do omylu, nakoľko jej bolo povedané, že to
nepostihuje ich spoločný majetok, nemala vedomosť o tom, že je potrebný súhlas oboch manželov.

20. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: že žalovaný v rade 1/ vystupoval
ako veriteľ pohľadávky, pôvodne označený žalovaný v rade 2/ ako dlžník (spoločnosť REJAL s.r.o.
zmenila obchodné meno na ZOLO s.r.o. od 11.09.2020, ktorý dlžník už v súčasnosti neexistuje, bol
vymazaný z obchodného registra ex offo výmaz), žalovaná v rade 3/ vystupovala ako ručiteľ a žalobca

ako manžel žalovanej v rade 3/. Nesporným bolo, že dňa 26.04.2019 bola uzatvorená medzi žalovaným
v rade 1/ ako predávajúcim a pôvodným žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim Rámcová kúpna zmluva,
predmetom ktorej podľa článku II. zmluvy boli cenovo zvýhodnené dodávky stavebných materiálov,
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. III. zmluvy), čl. VII. zmluvy obsahuje ručiteľské vyhlásenie
žalovanej v rade 3/. Dňa 17.02.2020 bol spísaný záznam z jednania medzi žalovaným v rade 1/ ako

veriteľom a pôvodným žalovaným v rade 2/ ako dlžníkom (zastúpený žalobcom na základe plnej moci),
v ktorom dlžník uviedol, že uznáva záväzok voči veriteľovi vo výške 34.749,35 eur. Dňa 24.04.2020
bol spísaný záznam z jednania, v ktorom dlžník (pôvodný žalovaný v rade 2/) uznal záväzok voči
veriteľovi (žalovanému v rade 1/) vo výške 45.487,89 eur a zaviazal sa ho uhradiť v štyroch splátkach do20.08.2020,zároveňžalovanávrade3/(akokonateľdlžníka)vtomtozápisepotvrdila,žedňa26.04.2019
svojím podpisom v Rámcovej kúpnej zmluve v zmysle článku VII. zmluvy prevzala ručiteľský záväzok, že
uspokojí veriteľa (predávajúceho - žalovaného v rade 1/) v prípade, ako ho neuspokojí dlžník (pôvodný

žalovaný v rade 2/), že tento svoj záväzok potvrdí aj svojím podpisom v notárskej zápisnici ako ručiteľ,
že dlžník, aj jeho konateľka ako ručiteľ svoj záväzok potvrdia uznaním dlhu vo forme notárskej zápisnice
s príslušným splátkovým kalendárom ako exekučným titulom (uvedený zápis z jednania bol podpísaný
pôvodným žalovaným v rade 2/ ako dlžníkom, žalovanou v rade 3/ ako ručiteľom a žalovaným v rade 1/
ako veriteľom). Nesporným bolo, že dňa 04.05.2020 bola spísaná Notárska zápisnica F. XXX/XXXX, F.

XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, jej obsahom bolo vyhlásenie povinných osôb o uznaní záväzku podľa §
323 a nasl. Obchodného zákonníka a súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 45 ods.
2 Exekučného poriadku, dlžník (pôvodný žalovaný v rade 2/) a ručiteľ (žalovaná v rade 3/) ako povinné
osoby uznali v Notárskej zápisnici dlh vo výške 45.487,89 eur a zaviazali sa ho uhradiť najneskôr do
20.08.2020, zároveň vyhlásili, že súhlasia s tým, že v prípade nezaplatenia dlhu opísaného v notárskej
zápisnici, je táto notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom a to na celý majetok povinných

osôb, t.j. povinné osoby súhlasia s exekúciou, že povinné osoby súhlasia s tým, aby táto notárska
zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesporným
bolo, že žalovaný v rade 1/ sa vyjadril, že dňa 19.05.2020 došlo k úhrade jednej splátky vo výške 11.000,-
eur,zostatokpohľadávkypredstavujesumu34.487,89eur,ženaOkresnomsúdePrievidzasavediespor
pod sp. zn. 4C/35/2020 vo veci žalobcu (vystupuje ako žalobca žalovaný v rade 1/) proti žalovanej E. L.

M., ide o odporovaciu žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, týka sa darovacej zmluvy, na základe ktorej
žalobca a žalovaná v rade 3/ darovacou zmluvou zo dňa 26.05.2020 previedli nehnuteľnosti patriace do
BSM, vedené na LV č. XXX, k.ú. C. na svoju dcéru.

21. Sporným medzi stranami sporu bol, vzhľadom na procesnú obranu žalovaného v rade 1/, uplatnený

nárok žalobcu, či uvedené právne úkony žalovanej v rade 3/, t.j. uznanie ručiteľského záväzku a súhlas
s vykonateľnosťou a exekúciou v notárskej zápisnici, či ide o právne úkony týkajúce sa vybavovania
spoločných vecí, či bol potrebný súhlas oboch manželov na uvedené právne úkony, a teda či ide o platné
alebo neplatné právne úkony.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. V danej veci išlo o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP s poukazom na ust. § 40a, § 145 Občianskeho
zákonníka. Žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní záväzku žalovanej v rade 3/ v notárskej

zápisnice, žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia žalovanej v rade 3/ o súhlase s vykonateľnosťou
a súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici, je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137
písm. d) CSP, pričom jej prípustnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je Občiansky
zákonník (§ 40a, § 145 OZ), súd tak dospel k záveru o procesnej prípustnosti podanej žaloby žalobcu.

24. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR sa rozumejú (napr. podľa uznesenia NS SR sp. zn.
4Cdo/197/2021 zo dňa 20.07.2022): v zmysle konštantnej judikatúry (publikované rozhodnutie R
71/2018), v zmysle ktorej patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým
stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, súčasťou ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Pojem „ustálená

rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ sa ale nenapĺňa rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej
republiky, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, ani Európskeho
súdu pre ľudské práva (sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017, 8Cdo/102/2017).

25. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 zo dňa 20.07.2022,

v ktorom Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: že ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka upravuje
vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb vzhľadom na právne úkony, ktorými manželia disponujú so
spoločnými vecami, ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Súdna prax judikovala, že na
prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Ak saprávny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka spoločných vecí, nevzťahuje
sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani
o neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela podľa ustanovenia §

40a Občianskeho zákonníka. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný
ručiteľský záväzok obidvoch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý tento záväzok prevzal.
Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je totiž právnym úkonom, ktorý by bolo možné
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonanie správy spoločných vecí oboch
manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto

úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. K ručiteľskému záväzku
jedného z manželov preto nie je potrebný súhlas druhého manžela. Iba z tohto dôvodu, že pri prípadnom
vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie aj zo
spoločného majetku manželov podľa § 147 Občianskeho zákonníka, nemožno vyvodzovať, že prevzatie
ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá (ako nie bežná) vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého
manžela. Ust. § 145 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov

k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa
spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov,
inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov
sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám
oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku

definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec".
Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu
a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a podobne. Súdna
prax je dlhodobo ustálená v názore, podľa ktorého vybavovanie spoločných vecí manželov zahŕňa tak
správu, ako aj dispozíciu s majetkom, napr. dispozíciu s úsporami (R 46/1966, R 104/1967). Najvyšší

súd SR jasne zadefinoval (R 61/1973), že vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa
tak dispozíciu spoločnými vecami, ako aj ich správu. Ručiteľský záväzok len jedného z manželov sa
nepovažuje za vybavovanie veci týkajúcich sa spoločných vecí, a teda, že k ručiteľskému záväzku
jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným
z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov. Vychádza sa zo záveru, že

prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možno
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch
manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Na tento
judikátnadviazalasúdnapraxnáslednetak,žezmluvuopôžičkeuzavretúlenjednýmzmanželov(sp.zn.
3Cz57/73)alebouznaniedlhulenjednýmzmanželov(sp.zn.3Cz27/86)nepovažovalazavybavovanie

vecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí, súhlas
druhého z manželov tak nebol potrebný. Najvyšší súd SR aj v neskoršej rozhodovacej činnosti dospel
k záveru, že medzi vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí nepatrí ani vypožičanie auta len
jedným z manželov (R 71/1994), ani prevzatie ručenia (R 1/1998), ani pristúpenie k záväzku tretej
osoby a ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (sp. zn. 4Cdo/123/2008, 4Cdo/234/2010).

Právna teória je rovnako vzácne jednotná (už niekoľko desaťročí) v tom, že § 145 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t.j. vecí, ktoré už sú súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nebola
existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Druhý z manželov je pritom v zmysle §
147 Občianskeho zákonníka - povinný strpieť uspokojenie veriteľovej pohľadávky aj z bezpodielového

spoluvlastníctva. Opačný výklad by neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a
dlžníkov by priamo viedol k tomu, ako sa vyhnúť plneniu záväzkov. Vychádzajúc z obsahu ust. § 145
Občianskeho zákonníka a z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných súdov; zásadnú
zmenu v danej otázke neprinieslo ani rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. P. XX/
XXXX, Najvyšší súd SR konštatoval, že uvedený Nález Ústavného súdu SR nevylúčil správnosť, resp.

nesprávnosť doterajšej rozhodovacej praxe, uložil povinnosť skúmať konkrétny právny úkon cez prizmu
dobrých mravov.

26. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. XX/XXXX zo dňa 12.10.2010 (na ktorý poukazoval žalobca) sa
zaoberal otázkou ako vnímať formuláciu „vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí“ v súvislosti

s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov. Ústavný súd SR sa v uvedenom náleze odklonil od
dovtedajších rozhodnutí súdov SR a dovtedy uznávanú zásadu, podľa ktorej nejde o spoločnú vec, ak
jeden z manželov uzatvára úverovú zmluvu, či zmluvu o pôžičke, prípadne uzatvára zmluvu o ručení.
Svoj názor oprel tým, že právnym dôsledkom tohto úkonu nastáva právny stav, že v prípade nesplneniatohto záväzku manželom sťažovateľky sa veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia
svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda predajom
spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných tvoriacich masu BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). V tomto náleze uviedol, že Najvyšší súd SR prílišným formalizmom a neprípustne zužujúcou
interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú
extrémne nespravodlivé, a teda zasahujúce do základných práv žalobkyne na súdnu ochranu, vyslovil
názor, že ak dôsledkom právneho úkonu (dohody o pristúpení k záväzku uzavretej len jedným z
manželov) je stav, keď sa veriteľ v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže domáhať v

exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky voči jednému z manželov, aj z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť vo
sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej Ústavný súd
SR uviedol, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný
vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale je postačujúce, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy),
či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí, so záverom

Najvyššieho súdu SR, že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a preto je vyňatá z
aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa dalo súhlasiť, ak by manžel, ktorý ju uzavrel, mimo
masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania
jeho veriteľa.

27. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach konštatoval (napr. sp. zn. 4Cdo/197/2021, sp. zn.
8Cdo/263/2019 zo dňa 23.09.2020), že: „názor zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci sp.
zn. I. P. XX/XXXX v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, až na jednu výnimku (rozhodnutie sp.
zn. 6Cdo/88/2011) sa výraznejšie nepresadil. Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek
z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j.

zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov a to bez toho, aby takéto
právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia
samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM.
Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka
z hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov

jedného z manželov, inak by zákonodarca nemohol v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotviť
možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak by snaha o ochranu spoločného
majetku napr. aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala § 147 ods. 1 OZ by ju znegoval, inak
povedané ust. § 147 Občianskeho zákonníka priamo pamätá aj na pohľadávky len proti jednému z

manželov a pre tento prípad pripúšťa ich uspokojenie aj zo spoločného majetku.“

28. Čo sa týka teda ručiteľského záväzku, prevzatím (podpisom) ručiteľského záväzku jedným
z manželov, vzniká záväzok len tomuto manželovi, nejde o právny úkon, ktorý by bolo možné
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo výkon

správy spoločných vecí oboch manželov. Preto na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov
nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká
spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov. Ak na ručiteľský záväzok nie je potrebný súhlas druhého
manžela, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonu, ktorým ručiteľ uznal už
vzniknutý záväzok, svoj ručiteľský záväzok. Ručiteľskému záväzku sa venovala aj súdna prax vo

svojich rozhodnutiach (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/197/2021, 8Cdo/263/2019, 4Csdo/234/2010,
4Cdo/316/2020, Najvyšší súd ČR sp. zn. 29Odo/ 398/2005). Žalovaná v rade 3/ nepopierala existenciu
ručiteľského záväzku. Ak teda žalovaná v rade 3/ uznala ručiteľský záväzok (v notárskej zápisnici), nebol
potrebný súhlas druhého manžela (žalobcu).

29. Súd sa zaoberal aj tým, či právne úkony žalovanej v rade 3/ sú/nie sú v rozpore s dobrými mravmi.
Súd v danej veci nezistil rozpor právnych úkonov s dobrými mravmi teda, že by uznanie ručiteľského
záväzku žalovanou v rade 3/, súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou v notárskej zápisnici bolo v rozpore
s dobrými mravmi, nejde o úkony priečiace sa dobrým mravom, právne úkony boli vykonané v súlade so
zákonom (súd poukazuje aj na už uvádzanú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR). Súčasná platná

právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať
na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych
vzťahov a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež
pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojeniai z majetku patriaceho do BSM. Súd vyhodnotil právne úkony žalovanej v rade 3/ ako platné,
ktoré zákon pripúšťa (aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR). Súd poukazuje
na to, že nepriaznivé dopady vyplývajúce z ust. § 147 Občianskeho zákonníka pre toho manžela,

voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby,
pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť
zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeho zánikom. Súd mal za to, že

jednoznačne bola daná možnosť (zákonná možnosť) eliminovať a vyhnúť sa nepriaznivému dopadu
pre žalobcu, voči ktorému žalovaný v rade 1/ (veriteľ) nemá pohľadávku a to zánikom a vyporiadaním
BSM dohodou, modifikovať rozsah BSM (§ 143a OZ) alebo súdnym rozhodnutím (§ 148a ods. 2 OZ).
Účinky ručiteľského vyhlásenia, uznania záväzku jedného z manželov sa tak nemuseli prejaviť vo
sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca a žalovaná v rade
3/ (jeho manželka) za trvania celého manželstva si žiadnym spôsobom nemodifikovali bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo. Žalovaná
v rade 3/ vykonávala podnikateľskú činnosť ako spoločník, konateľ obchodnej spoločnosti od 19.06.2015
(pôvodného žalovaného v rade 2/). Súd zdôrazňuje, že podnikateľská činnosť prináša so sebou nielen
pozitíva ako výnosy, zisk, ale aj riziká v podobe záväzkov. Práve z uvedeného dôvodu Občiansky
zákonníka zakotvuje v ust. § 147 Občianskeho zákonníka, že pohľadávka veriteľa len jedného z

manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku
veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka
vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca
žiadnym spôsobom nekonal, nepodnikol vôbec žiadne kroky k ochrane majetku patriaceho do masy

BSM. Žalobca mal možnosť modifikovať BSM (keďže jednoznačne vedel, že jeho manželka -
žalovaná v rade 3/ vykonáva podnikateľskú činnosť už od roku 2015), mal možnosť podať návrh
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohol riešiť zmenu rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva, jeho zánik, viaceré zákonné možnosti tu boli, existovali, ale žalobca ich neučinil. Práve
naopak možno konštatovať, že následné konanie žalovanej v rade 3/, žalobcu smerovalo k zbaveniu

sa povinnosti splatiť záväzky pôvodne žalovaného v rade 2/ a žalovanej v rade 3/ voči veriteľovi,
t.j. žalovanému v rade 1/ (prevod nehnuteľností, prevod obchodného podielu žalovanej v rade 3/
v obchodnej spoločnosti REJAL s.r.o., výmaz žalovaného v rade 2/ z obchodného registra).

30. Žalobca a žalovaná v rade 3/ boli a sú manželia, žili a žijú v spoločnej domácnosti, v čase vykonania

právnych úkonov ich manželstvo trvalo. Žalovaná v rade 3/ vykonávala podnikateľskú činnosť ako
spoločník, konateľ obchodnej spoločnosti, u ktorej osoby sa teda vyžaduje nielen odborná spôsobilosť,
predpoklady na predmet podnikania, na výkon podnikateľskej činnosti, ale aj určitá obozretnosť pri
uzatváraní zmluvných vzťahov, pri právnych úkonoch. Súd v danej veci poukazuje aj na nasledovné
skutočnosti: žalobca disponoval generálnou plnou mocou zo dňa 20.02.2019 na zastupovanie pôvodne

žalovaného v rade 2/, t.j. spoločnosti REJAL s.r.o. na všetky právne úkony, či vo vzťahu k obchodným
partnerom, či vo vzťahu k inštitúciám, štátnym orgánom. Žalobca sa zúčastnil jednania konaného dňa
17.02.2020 medzi žalovaným v rade 1/ a pôvodne žalovaným v rade 2/ (žalobca vystupoval a konal na
základe plnej moci za pôvodne žalovaného v rade 2/, t.j. za spoločnosť REJAL s.r.o.), na ktorom jednaní
došlo zo strany žalovaného v rade 1/ ako dlžníka k uznaniu záväzku voči veriteľovi, t.j. žalovanému

v rade 1/ (k uznaniu záväzku, ktorý vznikol odobratím a neuhradením stavebného materiálu alebo
služieb od veriteľa špecifikovaný uvedenými faktúrami v celkovej výške 34.749,35 eur). Dňa 24.02.2020
dlžník (pôvodný žalovaný v rade 2/) uznal svoj záväzok voči veriteľovi, zároveň žalovaná v rade 3/
ako ručiteľka potvrdila prevzatie ručiteľského záväzku v Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2019 (v
čl. VII), dňa 04.05.2020 bola spísaná notárska zápisnica. Uvedené právne úkony boli uskutočnené za

trvania manželstva, žalobca a žalovaná v rade 3/ aj v tom čase boli manželia, žalobca jednoznačne vedel
o podnikateľských aktivitách svojej manželky t.j. žalovanej v rade 3/, pomáhal jej pri jej podnikateľskej
činnosti, disponoval plnou mocou, zúčastňoval sa jednaní týkajúcich sa žalovaného v rade 1/ a 2/
(teda aj jeho manželky), ktoré sa týkali Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2019 (ktorá obsahuje aj
ručiteľský záväzok žalovanej v rade 3/), mal jednoznačnú vedomosť o záväzku dlžníka voči veriteľovi,

t.j. žalovanému v rade 1/, z čoho možno dôvodne predpokladať (aj s poukazom na následné správanie,
konanie samotného žalobcu a žalovanej v rade 3/), že žalobca mal vedomosť, vedel aj o ručiteľskom
záväzku žalovanej v rade 3/, o jeho uznaní, keďže v ten istý mesiac ako bola spísaná notárska zápisnica
previedli žalobca spolu so žalovanou v rade 3/ (ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností) majetokpatriaci do masy BSM a to pozemky CKN č. XXXX/X, CKN č. XXXX/XX, CKN č. XXXX/XX, CKN č.
XXXX/XX a rodinný dom súp. č. XXX na pozemkoch CKN č. XXXX/XX, CKN č. XXXX/XX na svoju dcéru
E. L. M. (darovacia zmluva zo dňa 26.05.2020). Na podklade exekučného titulu (notárskej zápisnice)

žalovaný v rade 1/ inicioval exekučné konanie voči pôvodne žalovanému v rade 2/ a voči žalovanej
v rade 3/. Žalovaná v rade 3/ však následne dňa 11.09.2020 previedla celý obchodný podiel, ktorý mala
v obchodnej spoločnosti REJAL s.r.o. na tretiu osobu (N. O.), následne spoločnosť - pôvodný žalovaný
v rade 2/ bol vymazaný z obchodného registra (ex offo výmaz, § 61n ods. 6 Exekučného poriadku).

31. Súd ako účelové posúdil tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rade 3/ bola spoločníkom v spoločnosti
s ručením obmedzeným (pôvodne žalovaného v rade 2/), že ako spoločník ručila za záväzky spoločnosti
do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, že ručenie spoločníka je zákonom
limitované. Súd poukazuje na to, že žalovaná v rade 3/ previedla celý svoj podiel v obchodnej spoločnosti
žalovaného v rade 2/ na tretiu osobu, následne žalovaný v rade 2/ bol vymazaný z obchodného
registra, žalovaná v rade 3/ prevzala ručiteľský záväzok v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka,

žalovaná v rade 3/ nerozporovala existenciu jej ručiteľského záväzku, jeho uznanie. Zákon pritom
nevylučuje situácie, kedy aj spoločník obchodnej spoločnosti (s.r.o.) môže urobiť ručiteľské vyhlásenie.
Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej v rade 3/, že nemala vedomosť, že na uznanie záväzku je potrebný
súhlas druhého manžela, že bola uvedená do omylu, že jej bolo údajne povedané, že to nepostihuje
ich spoločný majetok - tieto svoje tvrdenia žalovaná v rade 3/ žiadnym spôsobom nepreukázala.

Súd poukazuje aj na ust. § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka, že uznanie záväzku dlžníkom má
účinky aj voči ručiteľovi. Navyše žalovaná v rade 3/ vykonávala podnikateľskú činnosť, ako už bolo
uvedené, u takejto osoby sa vyžadujú nielen odborné predpoklady na predmet podnikania, ale aj určitá
obozretnosť pri uzatváraní zmluvných vzťahov, uskutočňovaní právnych úkonov. Žalovaná v rade 3/
je osoba spôsobilá na právne úkony, mala možnosť sa poradiť s advokátom/právnikom, netvrdila, že

by bola k týmto úkonom donútená, teda konala a podpísala ich dobrovoľne. Súd obranu žalovanej
v rade 3/ vyhodnotil ako účelovú, tendenčnú. Navyše následne bezprostredne po spísaní notárskej
zápisnice previedla nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky patriace do BSM na svoju dcéru (v tejto
nehnuteľnosti žalovaná v rade 3/, aj žalobca aj naďalej bývajú, majú tam evidovaný trvalý pobyt),
previedla celý obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v rade 2/ na tretiu osobu, následne došlo

k výmazu žalovaného v rade 2/ z obchodného registra.

32. Ako bolo konštatované, na prevzatie a uznanie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je
potrebný súhlas druhého manžela. Ak sa právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal, uznal ručiteľský
záväzok, netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v

dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého
manžela podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Prevzatím ručiteľského záväzku, jeho uznaním
jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov, ale samostatný záväzok
manžela, ktorý tento záväzok prevzal. Prevzatie a uznanie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie
je totiž právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo

vykonanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej
sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva
ani povinnosti. K ručiteľskému záväzku, k jeho uznaniu jedného z manželov, preto nie je potrebný
súhlas druhého manžela. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že medzi
vybavovanievecítýkajúcichsaspoločnýchvecínepatríanisúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisnice

(sp. zn. 4Cdo/123/2008, 4Cdo/234/2010).

33. Súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, čo sa týka prvého navrhovaného žalobného petitu
(určenia neplatnosti vyhlásenia o uznaní záväzku žalovanej v rade 3/ v notárskej zápisnici) s poukazom
na uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, čo uvedené

zároveň viedlo aj k zamietnutiu druhého navrhovaného žalobného petitu (určenia neplatnosti vyhlásenia
žalovanej v rade 3/ o súhlase s vykonateľnosťou, súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici), kde súd
poukazuje aj na to, že súhlas povinného v notárskej zápisnici je právny úkon, ktorý je procesnej povahy,
ako aj v tom, že samotnú povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako
plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Pri procesných

úkonoch však nie je na mieste uvažovať o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva, ako
je to pri hmotnoprávnych úkonoch. Z tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je len jednou z náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je
verejnou listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom(Exekučným poriadkom) je notárska zápisnica exekučným titulom. Samotný súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne
predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností hmotného práva, určenie neplatnosti takého

súhlasu preto aj z tohto dôvodu neprichádza do úvahy (ako konštatoval aj Najvyšší súd SR sp. zn.
4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011).

34. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žalobcavdanomsporenepreukázalskutkovúaprávnudôvodnosťuplatnenéhonároku,pretosúdžalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
(I. výrok).

35. Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluch
žalobcu, ako aj návrh právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ na vykonanie dôkazu - výsluch žalovanej
v rade 3/, nakoľko ich nepovažoval za potrebné, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by

to nadbytočné a aj prípadné vykonanie navrhnutého dôkazu by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu
s poukazom na odôvodnenie rozsudku. Zároveň súd poznamenáva, že žalobca, ako aj žalovaná v rade
3/ mali možnosť sa vyjadriť k predmetu sporu na pojednávaní, uvedené nevyužili. Žaloba na pojednávaní
uviedol, že trvá na vyjadreniach svojho právneho zástupcu a žalovaná v rade 3/ sa vyjadrila, že trvá na
svojich písomných vyjadreniach. Iba nad rámec súd poznamenáva, že tieto návrhy na vykonanie dôkazu

ani neboli podané včas s poukazom na ust. § 153 CSP.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, boli žalovaní v rade 1/ a 3/ v celom rozsahu úspešní, preto im
súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu a to v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).