Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229575
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1213229575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: DANAE VISION s.r.o., Dolné
Rudiny 29, 010 01 Žilina, IČO: 50 656 015, zastúpený: JUDr. Juraj Takáč, advokát, Horná 51, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: B. M.ak, G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXX, XXX XX M., zastúpený: JUDr.
Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 3.624,78 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21. apríla
2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa 6. decembra 2022 a opravného
uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21.
apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa 6. decembra 2022 a opravného
uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023 potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Vodôvodenírozhodnutiauviedol,žepôvodnýžalobca-Mgr.DianaProcházková-DANAE,sažalobou
doručenou súdu dňa 18.09.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny 3.624,78 eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca vo svojej žalobe uviedol, že
žalovaný si u neho objednal tovar, ktorý mu riadne dodal a jeho cenu vo výške 3.624,78 eur vyúčtoval

faktúrou č. FVI-146/2011, vystavenou dňa 31.03.2011 a splatnou dňa 14.04.2011. Cenu dodaného
tovaru žalovaný neuhradil. V priebehu konania žalobca uviedol ďalšie skutkové tvrdenia, podľa ktorý
bol fokometer pôvodne skutočne dodaný spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o., následne však bol na
žiadosť žalovaného tejto spoločnosti dobropisovaný a následne dodaný žalovanému, ktorý ho aj reálne
užíval. Poukázal aj na účtovnú inventarizáciu, v ktorej žalovaný svoju pohľadávku voči žalobcovi uznal.

3. Žalovaný sa bránil tým, že nie je pravdou, že by si u žalobcu objednal tovar, ktorý uvádza. Nikdy

nepodpísal ani objednávku na tento tovar a tento mu zo strany žalobcu ani nebol nikdy dodaný.
Predmetný tovar bol podľa žalovaného objednaný spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o., IČO: 35 747
731. Z uvedeného dôvodu považoval žalobu za neopodstatnenú.4. Pôvodný žalobca vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť v časti istiny 1.500
eur spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/92/2014-89 zo dňa 01.04.2015
konanie v časti o zaplatenie istiny 1.500 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo

sumy 1.500 eur od 09.12.2014 zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/152/2015-96 zo dňa 30.10.2015.
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 23Cb/9/2014-128 zo dňa 29.05.2017 žalobu žalobcu zamietol a
priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca.

Na základe návrhu žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/98/2018-222 zo dňa
06.05.2022 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že žalobca DANAE VISION s.r.o., Dolné
Rudiny 229, 010 01 Žilina, IČO: 50 656 015 vstupuje do konania namiesto pôvodného žalobcu Mgr.
Diana Procházková - DANAE, Dolné Rudiny 17, Žilina, IČO: 33 857 083, zastúpený: Lexpert, s.r.o.,
Horná 15, Banská Bystrica.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 1Cob/98/2018-230 zo dňa 13.06.2019

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie uznesením č.k. 3Obdo/112/2019-304 zo dňa
23.03.2020 odmietol.
Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 112/2019 z 23. marca 2020 bolo porušené
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne uznesením sp. zn. 5Obdo/12/2021 zo dňa 28.07.2021
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/98/2018-230, ako aj rozsudok Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 23Cb/9/2014.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 448 ods. 1

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 531 ods. 1, 2, 3, § 533, § 534 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, § 453 ods. 3, § 262 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu

vyplýva, že žalobca dodal prístroj SLM-600 - Fokometer spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o.. Z
uvedeného je zrejmé, že medzi žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol práve predaj uvedeného prístroja. Žalobca fokometer spoločnosti
ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. aj skutočne dodal (ani toto tvrdenie nebolo medzi žalobcom a žalovaným
sporné). Dodaním tovaru vznikla spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi

dohodnutú kúpnu cenu, pričom táto kúpna cena nebola uhradená.

7. V konaní zostala spornou skutočnosť, či záväzok spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. voči žalobcovi
na seba prevzal žalovaný. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. prebiehali rokovania,

ktorých cieľom malo byť prevzatie dlhu tejto spoločnosti žalovaným, ako aj, že na základe týchto dohôd
došlo k vystaveniu nových účtovných dokladov, ktorými bola cena dodaného prístroja „prefakturovaná“
na žalovaného.

8. Žalobca, resp. jeho právny predchodca síce v priebehu konania, ako aj vo svojej ústavnej sťažnosti

namietali porušenie svojich procesných práv, ktoré im boli spôsobené tým, že súd prvej inštancie v
pôvodnom konaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ešte predtým, ako bolo pristúpené
k záverečným rečiam, čím bolo konanie zaťažené vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie v spore. Uvedená skutočnosť bola aj dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 28.07.2021 zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca však v priebehu odvolacieho a dovolacieho konania
a ani vo svojej ústavnej sťažnosti neuviedol, aké konkrétne dôsledky mala mať táto skutočnosť na
uplatňovanie jeho procesných práv v tomto konaní. Žalobca ani neuviedol, či by sa v prípade, ak
by dokazovanie nebolo ukončené domáhal vykonania ďalšieho dokazovania, resp. či by vo svojejzáverečnej reči uplatnil aj iné ďalšie prostriedky procesného útoku. Žalobca taktiež v období od
vynesenia pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie až do jeho opätovného rozhodnutia žiadne nové
skutkové tvrdenia, nepredložil žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani neuplatnil žiadne

iné prostriedky procesného útoku.

9. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, resp. pôvodného žalobcu, pôvodný žalobca v minulosti dodal
fokometer spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, spol. s r.o., IČO: 35 747 731, sídlo: Dulovo nám. 12, 821 08
Bratislava, v ktorej bol žalovaný spoločníkom aj konateľom. Cena prístroja bola vyúčtovaná faktúrou č.

FVI-425/2008, VS 1192425, vystavená 18.12.2008. Žalobca ďalej tvrdil, že to bol B. M., t.j. živnostník
a konateľ spoločnosti ABSOLUT OPTIK spol. s r.o., kto chcel dosiahnuť v roku 2011 zmenu vzťahov
týkajúcich sa dodaného prístroja. B. M. chcel dosiahnuť preúčtovanie kúpnej ceny prístroja zo živnosti
na spoločnosť ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. - týmto preúčtovaním B. M. sledoval, aj jeho vôľou bolo
dosiahnuť to, aby sa ukončil záväzkový vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT OPTIK spol. s
r.o. a vznikol nový záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako živnostníkom. Žalobca vo svojom

vyjadrení zo dňa 23.03.2015 potvrdil, že preúčtovaním sledoval to isté čo žalovaný. Z uvedeného si
žalobca odvodil, že zanikol záväzkový vzťah pôvodného žalobcu so spoločnosťou ABSOLUT OPTIK
spol. s r.o. a vznikol nový záväzkový vzťah so žalovaným ako živnostníkom. Podľa názoru žalobcu sa
takto dá konštatovať, že žalobca dodal na základe objednávky žalovaného tomuto dotknutý fokometer.
Pôvodným žalobcom bola vystavená nová faktúra, ktorá mala aj novú splatnosť, čo podľa žalobcu

preukazuje, že došlo k vzniku nového záväzkového vzťahu so žalovaným. Žalujúca strana ďalej poskytla
súdu skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný potvrdil, že ako konateľ spoločnosti ABSOLUT OPTIK spol.
s r.o. zaradil dobropis vystavený v roku 2011 do účtovníctva tejto spoločnosti, čo potvrdzuje, že tento
zodpovedal dohode medzi dotknutými subjektmi. Žalovaný potvrdil, že mu bola doručená faktúra na
živnosť,ktoroubolavyúčtovanákúpnacena,ktorájepredmetomkonania,pričomdôvodnosťtejtofaktúry

žiadnym spôsobom nerozporoval a túto žalobcovi ani nevrátil. Vzhľadom na previazanosť živnostníka -
žalovaného so spoločnosťou ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. nebolo podľa názoru žalobcu potrebné okrem
preúčtovania robiť akékoľvek ďalšie úkony a žalovaný mohol dotknutý prístroj využívať už na základe
tohto preúčtovania. V tomto konkrétnom prípade bolo absolútne scestné vracať prístroj z Bratislavy do
Žiliny a následne doručovať naspäť do Bratislavy, keď prístroj celý čas ovládal B. M.Ž., ktorý bol tak

živnostník ako aj konateľ spoločnosti ABSOLUT OPTIK spol. s r.o.. Žalovaný podľa žalobcu svoj záväzok
uznal aj v rámci inventarizácie pohľadávok ku dňu 31.12.2012.

10. Súd uviedol, že pokiaľ by výsledkom dohody medzi pôvodným žalobcom a žalovaným mal byť
prechod povinnosti uhradiť fokomer na žalovaného, teda zmena v osobe dlžníka, takáto dohoda by

musela byť uzatvorená v súlade s § 531 alebo § 533 OZ. Predmetné ustanovenia Občianskeho
zákonníka sú ustanoveniami kogentnými, ktoré nie je meniť dohodou alebo zaužívanou obchodnou
praxou. V súlade s uvedenými ustanoveniami si dohoda, ktorej obsahom by mal byť prechod záväzku
na nového dlžníka vyžaduje písomnú formu. Písomná forma je vyžadovaná aj vtedy, ak bola pôvodná
zmluva, z ktorej záväzok pochádza uzatvorená ústne a aj vtedy, ak bolo medzi stranami obvyklé

uzatváranie právnych úkonov v ústnej forme. Z vykonaného dokazovania ale zároveň vyplýva aj
skutočnosť, že žiadna písomná dohoda v zmysle § 531, resp. § 533 OZ medzi spoločnosťou ABSOLUT
- OPTIK, s.r.o. a žalovaným, na základe ktorej by žalovaný prevzal, resp. aspoň pristúpil k záväzku
spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. v zákonom predpísanej písomnej forme uzavretá nebola. Z
uvedeného je podľa súdu zrejmé, že nedošlo k platnému prevzatiu dlhu žalovaným a povinnosť uhradiť

žalobcovi kúpnu cenu dodaného prístroja - fokometra tak aj naďalej svedčí práve spoločnosti ABSOLUT
- OPTIK, s.r.o. a nie žalovanému. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie
je nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v tomto spore.

11. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na vznik záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu

cenu nebolo potrebné okrem preúčtovania (dobropisovania faktúry spoločnosti ABSOLUT - OPTIK,
s.r.o. a vystavenia novej faktúry žalovanému) vykonať žiadne ďalšie úkony, nakoľko takéto tvrdenie
je v priamom rozpore s § 531 a nasl. OZ, ako aj § 409 a nasl. OBZ. Konštatoval, že v konaní
nebol preukázaný vznik záväzkového vzťahu založeného (ústnou) kúpnou zmluvou alebo inou zmluvou
uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, keď z dôkazov založených v spise vyplýva, že dotknutý prístroj

si objednala spoločnosť ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a tejto bol aj prístroj skutočne dodaný. Faktické
dobropisovanie faktúry vystavenej spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a vystavenie novej faktúry
žalovanému neosvedčuje vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom ústnej kúpnej
zmluvy. V prvom rade absentuje esenciálna náležitosť kúpnej zmluvy, a to dodanie tovaru kupujúcemu,ktoré podmieňuje zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné (§ 450 ods.
1 OBZ). Keďže v konaní nebolo medzi stranami sporu preukázané uzatvorenie odplatnej zmluvy, ani
žiadnej písomnej dohody v zmysle § 531, resp. 533 OZ medzi spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o.

a žalovaným, na základe ktorej by žalovaný prevzal, resp. pristúpil k záväzku spoločnosti ABSOLUT -
OPTIK, s.r.o., súd dospel k záveru, že povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný prístroj svedčí
spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o..

12. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých zo strany žalovaného došlo k uznaniu

jeho záväzku voči žalobcovi, a to v rámci inventarizácie pohľadávok ku dňu 31.12.2012, ako aj
vykonaním čiastočnej úhrady vo výške 1.500 eur. V súlade s ustálenou súdnou praxou konštatoval, že
„odsúhlasenie zostatkov“ vypracované podľa zákona o účtovníctve nie je uznaním záväzku, pretože
z neho vyplýva bezvýhradné uznanie predmetného záväzku ako nesporného a nevyplýva z neho
jednoznačný prejav vôle uznať záväzok s účinkami v zmysle § 323 OBZ (napr. rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 5Cob/112/2007-145 zo dňa 26.02.2008, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k.

4Cob/55/2012 zo dňa 27.06.2012). K uznaniu záväzku zo strany žalovaného nedošlo ani čiastočným
plnením žalovanej pohľadávky podľa § 407 ods. 3 OBZ. Uznaním záväzku dlh nevzniká a ani sa
nemení obsah záväzku dlžníka. Účinky uznania záväzku nie je možné zamieňať s účinkami novácie.
Uznaním záväzku nedochádza k vzniku záväzku, ale iba k vzniku vyvrátiteľnej domnienky existencie
dlhu v čase jeho uznania. Pokiaľ však zo zisteného skutkového stavu a dokonca aj zo skutkových

tvrdení žalujúcej strany vyplýva, že dlh v čase, kedy mal byť čiastočným plnením zo strany žalovaného
uznaný,neexistoval,nemôžežalobcaibaztohtočiastočnéhouznaniaodvodzovaťexistenciusamotného
nároku. Základným predpokladom pre uznanie dlhu je okrem samotného uznávacieho prejavu hlavne
existencia platného záväzku dlžníka, ktorý dlžník môže voči veriteľovi uznať. Bez toho, aby záväzok
reálne vznikol, nemožno konkludentným konaním v dôsledku čiastočného plnenia odvodzovať uznanie

záväzku a prípadnú pasivitu dlžníka spočívajúcu napríklad v nevrátení faktúry nemožno v takomto
prípade považovať za uznanie záväzku.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocespodľa§365ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

14. Namietal, že napadnutý rozsudok je v mnohých ohľadoch zmätočný a nepreskúmateľný. Súd založil
svoj rozsudok na skutočnostiach, o ktorých obe strane zhodne tvrdili, že nenastali (t.j. že nedošlo k
prevzatiu záväzku), neposkytol k svojím záverom akékoľvek hodnotiace úvahy (napr. prečo nemalo dôjsť
k uznaniu záväzku žalovaného čiastočnou úhradou vo výške 1.500 eur), nevychádzal z nesporných
skutočností (napr. nespornosť dohody o zániku záväzku medzi právnym predchodcom žalobcu a

spoločnosťou ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. a zároveň o vzniku záväzku medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným alebo nespornosťou skutočnosti, že žalovaný predal dotknutý fokometer a výnos z
predaja vo výške 1.500 eur poukázal v priebehu konania právnemu predchodcovi žalobcu). Zmätočnosť
napadnutého rozsudku prehlbuje zmätočná skladba odôvodnenia, v rámci ktorej nie je možné vždy
rozlíšiť čo sú skutkové zistenia súdu a čo hodnotiace úvahy.

15. Súd podľa názoru odvolateľa opomenul rešpektovať princíp autonómie vôle a neposkytol ochranu
zmluvnému vzťahu podľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). Pri interpretácii
vzťahu medzi stranami súd nesprávne neprihliadol na to, čo chceli strany svojimi dojednaniami
dosiahnuť. K zániku pôvodného záväzku medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou

ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. a zároveň k vzniku záväzku medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným pritom došlo z iniciatívy žalovaného. Pri týchto zmenách vyšla žalujúca strana žalovanému
v ústrety a týmito zmenami len sledovala svoj hospodársky záujem, ktorým bolo obdržanie kúpnej ceny
za riadne dodaný fokometer. Žalobca mal za to, že jeho nárok bol preukázaný viacerými spôsobmi.

16. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uznal, čo malo zásadný vplyv aj na
nesenie dôkazného bremena v konaní v súlade s § 192 CSP. Keďže došlo k uznaniu záväzku, tak je v
súlade s § 192 CSP existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi preukázaná. Podporne poukázal na
závery rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32Odo 1160/2003 a NS ČR, sp. zn. 29Cdo 2854/99 z 25.10.2000.Ustanovením § 192 CSP sa súd prvej inštancie nezaoberal, len nesprávne skonštatoval, že k uznaniu
záväzku zo strany žalovaného nedošlo, pričom súd nesprávne kládol dôkazné bremeno na žalobkyňu a
nie na žalovaného (a aj keď žalobca dôkazné bremeno uniesol, tak aj napriek tomu súd uplatnený nárok

nepriznal). Nakoľko došlo k riadnemu uznaniu záväzku zo strany žalovaného, tak mal súd prvej inštancie
považovať existenciu záväzku žalovaného za preukázanú, keďže v konaní nevyšiel najavo opak.

17. Ďalej uviedol, že k čiastočnému plneniu žalovanej pohľadávky podľa § 407 ods. 3 OBZ súd
prvej inštancie len stroho skonštatoval, že ním k uznaniu záväzku nedošlo. Tento svoj arbitrárny a

nepreskúmateľný záver však nevysvetlil žiadnymi hodnotiacimi úvahami. Je faktom, že žalovaný v
priebehu súdneho konania uhradil pôvodnému žalobcovi sumu 1.500 eur. Túto platbu žalovaný vykonal
potom, čo si bezprostredne pred ňou vyžiadal dotknutú faktúru (žalovaný nevedel faktúru v tom čase
nájsť, preto si ju vyžiadal) a platbu vo výške 1.500 eur označil variabilným symbolom dotknutej faktúry.
Faktúrou bola vyúčtovaná výlučne cena dotknutého fokometra, a teda je nepochybné, že platbou sa
hradila cena fokometra. Boli splnené všetky predpoklady preto, aby čiastočná úhrada žalovaného vo

výške 1.500 eur mala účinky uznania zvyšku dlhu v súlade s § 407 ods. 3 OBZ.

18. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcov, že
inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2012 spĺňa náležitosti uznania záväzku. V dotknutej
inventarizácii je nad podpisom žalovaného jasne uvedené, že tento svoj záväzok uznáva, čo je

vyhlásenie aj nad rámec § 29 a 30 zákona o účtovníctve. Súd prvej inštancie poukazoval na prekonanú
súdnu prax krajských súdov, ale nevysporiadal sa s aktuálnou súdnou praxou akceptujúcou možnosť
uznaniazáväzkuvrámciinventarizácie,naktorúpoukazovalžalobca,napr.uznesenieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 4Obdo/16/2017 z 29.03.2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/87/2012
z 20.06.2013.

19. Poukázal na súdnu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá preferuje výklad vedúci k platnosti
právnych úkonov pred výkladom vedúcim k ich neplatnosti. Napriek tomu súd prvej inštancie absolútne
rezignoval, aby spor hodnotil vo svetle vôle strán v čase, keď nastali rozhodujúce skutočnosti, čím
nerešpektoval ani zásadu pacta sunt servanda alebo princíp autonómie zmluvných strán. Súd prvej

inštancie odignoroval súvisiacu judikatúru. Práve B. M., t.j. živnostník a konateľ spoločnosti ABSOLUT
OPTIK spol. s r.o., chcel dosiahnuť v roku 2011 zmenu vzťahov týkajúcich sa dodaného prístroja - B.
M. bol iniciátorom tejto zmeny. B. M. chcel dosiahnuť preúčtovanie kúpnej ceny prístroja zo spoločnosti
ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. na jeho živnosť - týmto preúčtovaním B. M. sledoval a jeho vôľou bolo
dosiahnuť to, aby sa ukončil záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT

OPTIK spol. s r.o. a vznikol nový záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako
živnostníkom. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 17.03.2015.
Žalovaný potvrdil aj to, že dotknutý dobropis na ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. bol vedený aj v účtovníctve
uvedenej spoločnosti. Vôľou žalobcu bolo to isté, čo potvrdil na pojednávaní dňa 09.12.2014, vo
vyjadrení dňa 23.03.2015 a aj v neskorších podaniach. Za situácie, keď zúčastnené subjekty zhodne

potvrdili, že ich vôľou bolo ukončiť záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou
ABSOLUT OPTIK spol. s r.o. a založiť nový záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným
ako živnostníkom, tak mal súd vychádzať z takéhoto nesporného popisu skutkového stavu. Súd sa ním
však nezaoberal a miesto toho konštatoval, že medzi stranami prebiehali rokovania, ktorých cieľom malo
byť prevzatie dlhu v zmysle § 531 alebo 533 OZ. Ani jedna zo strán pritom netvrdila, že došlo alebo malo

dôjsť k prevzatiu dlhu. Strany jasne prejavili vôľu, že kupujúcim fokometra bude žalovaný a tento zaplatí
aj jeho cenu. Strany sa tak dohodli, súd to mal rešpektovať a poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu, keď sa
žalovaný rozhodol dohodu nedodržať. Poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít k preferencii
výkladu vedúceho k platnosti právnych úkonov pred výkladom vedúcim k ich neplatnosti, zásade pacta
sunt servanda a princípu autonómie zmluvných strán.

20. Mal za to, že aj za situácie, ak by nedošlo k uznaniu záväzku, tak bol nárok žalobcu dostatočným
spôsobom preukázaný. V súvislosti s úkonmi vykonanými po 01.07.2016 je potrebné uplatňovať aj
ustanovenia CSP týkajúce sa popretia skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP). Na pojednávaní
dňa 17.03.2015 žalovaný jasne popísal, čo bolo jeho vôľou, keď právnu predchodkyňu žalobcov žiadal

o preúčtovanie fokometra. Potom, čo sa žalovaný nechal právne zastúpiť bolo od pojednávania dňa
31.05.2017 badať účelový prístup zo strany žalovaného. Napriek tomu bola existencia dohody o
ukončení záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT OPTIK spol. s r.o.
a založení nového záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako živnostníkom vkonaní preukázaná. Na pojednávaní dňa 31.05.2017 žalobca tvrdil, že na základe žiadosti žalovaného
došlo k uzatvoreniu trojstrannej dohody medzi žalobcom, spoločnosťou ABSOLUT OPTIK spol. s r.o.
a žalovaným, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť uhradiť cenu dodaného fokometra. V

súvislosti s touto dohodou boli vystavené aj účtovné doklady, ktoré tejto dohode zodpovedali. Žalovaný
túto dohodu nepoprel (§ 151 CSP), len skonštatoval, že žalobca takúto dohodu nepreukázal. Existencia
trojstrannej dohody je tak nesporná. Žalobca tiež v súvislosti s čiastočnou úhradou žalovaného vo výške
1.500 eur tvrdil, že žalovaný predal fokometer za 1.500 eur a práve preto poukázal práve túto sumu
žalujúcej strany (žalovaný to predtým uviedol právnemu zástupcovi žalobcov pred úhradou 1.500 eur)

- je tak zrejmé, že žalovanému bolo umožnené nakladať s dotknutým fokometrom (inak by fokometer
nepredal) - aj tieto tvrdenia žalobcov sú v konaní nesporné. Žalobca podotkol, že nikdy netvrdil,
že by došlo k prevzatiu záväzku v zmysle § 531 OBZ. Napriek nespornosti uvedených skutkových
tvrdení dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď jednak neuznal existenciu
dohody o ukončení záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT OPTIK
spol. s r.o. a o založení nového záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako

živnostníkom, a tiež keď neuznal, že dotknutý fokometer bol žalovanému dodaný v súlade s § 450 OBZ,
keď žalovaný nesporne získal možnosť nakladať s dotknutým fokometrom, čo v konečnom dôsledku
vyvrcholilo predajom fokometra zo strany žalovaného. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvného nároku v
celom zostávajúcom rozsahu žalobcovi a tiež žalovaného zaviazal na náhradu trov celého doterajšieho

konania vo výške 100 %.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.07.2022. Nesúhlasil
s existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože žalobca bol povinný
dodržiavať zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP). Mal za to, že súd prvej inštancie

dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré nepoprel ani žalobca, napr. že fokometer bol na základe
ústnej kúpnej zmluvy prevedený na spoločnosť ABSOLUT - OPTIK, s.r.o.. To znamená, že ABSULUT -
OPTIK, s.r.o. sa stal jediným vlastníkom fokometra a ďalšie disponovanie fokometrom ostalo iba na tejto
spoločnosti. Zmluvnými stranami kúpnej zmluvy na fokometer bola na strane predávajúcej Mgr. Diana
Procházková - DANAE a na strane kupujúcej bola spoločnosť ABSULUT - OPTIK, s.r.o. Argumentáciu

žalobcu o previazaní živnostníka B. M. so spoločnosťou ABSULUT - OPTIK, s.r.o., považoval za
irelevantnú, pretože živnostník B. M. nevystupuje v kúpnej zmluve na fokometer ako účastník zmluvy,
tzn. že v žiadnom prípade nemôže byť zaviazaný Mgr. Diane Procházkovej - DANAE. Zastával názor, že
súd na základe dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru. Súd správne v odôvodnení rozsudku
uviedol, že B. M. by sa stal dlžníkom Mgr. Diane Procházkovej - DANAE iba vtedy, ak by podľa § 531 ods.

1 až ods. 3 OZ uzatvoril s Mgr. Dianou Procházkovou - DANAE písomnú zmluvu o prevzatí dlhu. Zmluva
o prevzatí dlhu v zmysle § 531 OZ medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikla, a teda súd žalobu
zamietol správne, pretože žalovaný nie je nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v tomto spore.
Vlastníkom fokometra je spoločnosť ABSULUT - OPTIK, s.r.o. a akékoľvek prevedenie tohto prístroja
na tretiu osobu nemôže túto osobu zaväzovať veriteľovi spoločnosti ABSULUT - OPTIK, s.r.o., ktorým

bola Mgr. Diana Procházková - DANAE bez písomného prevzatia dlhu. S ohľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd odvolanie zamietol.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2022. Súhlasil,
že po dodaní fokometra sa jeho vlastníkom stala spoločnosť ABSOLUT - OPTIK, s.r.o.. Spoločnosť

ABSOLUT - OPTIK, s.r.o prostredníctvom svojho konateľa B. M. však iniciovala zmenu vlastníckeho
práva k fotometru, a to na B. M. ako SZČO. B. M. konal ako konateľ spoločnosti ABSOLUT - OPTIK,
s.r.o. a zároveň aj SZČO, jeho úkony sa týkali oboch týchto subjektov. Vznikla tak dohoda medzi troma
subjektmi. V dôsledku uvedeného sa novým vlastníkom fokometra stal žalovaný a ten je v konaní aj
pasívne legitimovaný.

23. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

24. Opravným uznesením č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa 6. decembra 2022 súd prvej inštancie opravil
záhlavie rozsudku č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21.04.2022 tak, že správne má znieť: „Okresný súd

Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: DANAE VISION
s.r.o., Dolné Rudiny 29, 010 01 Žilina, IČO: 50 656 015, zastúpený: JUDr. Jurajom Takáčom, advokátom,
so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: B. M., G.. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XXM., zastúpený: JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom s miestom výkonu advokácie Pribinova 25, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 3.624,78 Eur s príslušenstvom“.

25. Opravným uznesením č.k. 26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023 súd prvej inštancie opravil
II. výrok rozsudku č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21.04.2022 v znení opravného uznesenia č.k.
26Cb/73/2021-470 zo dňa 6.12.2022 tak, že správne má znieť: „Žalovanému sa priznáva nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

26. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21.

apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa 6. decembra 2022 a opravného
uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/73/2021-425 zo dňa 21. apríla 2022 v znení
opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa 6. decembra 2022 a opravného uznesenia č.k.
26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní
žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného

rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné
právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací
súd nasledovné:

30. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.624,78 eur s
príslušenstvom. V priebehu konania vzal pôvodný žalobca Mgr. Diana Procházková - DANAE, IČO: 33
857 083, žalobu späť v časti istiny 1.500 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
uznesením č.k. 23Cb/92/2014-89 zo dňa 01.04.2015 konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v plnom rozsahu, keď dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v konaní. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie
namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

31. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté
skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri
súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými

argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodnépre posúdenie uplatneného nároku; z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej.

32. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie
oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez

návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide.

33. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nebolo v konaní

preukázanéprevzatiepôvodnéhodlhuspoločnostiABSOLUT-OPTIK,s.r.o.žalovanýmaanipristúpenie
žalovaného k uvedenému dlhu. Poukázal na to, že ani jedna zo strán netvrdila, že došlo alebo malo
dôjsť k prevzatiu dlhu. Tvrdil, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že kúpnu cenu za
predmetný fokometer uhradí žalovaný. Vôľou zúčastnených subjektov bolo ukončiť záväzkový vzťah
medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a založiť nový záväzkový vzťah

medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako živnostníkom.

34. Odvolací súd považuje úvahy konajúceho súdu, ako aj použitú právnu argumentáciu uvedenú
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za správne. V danej veci je potrebné upriamiť pozornosť
predovšetkým na § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone. Identifikovanie právneho dôvodu vzniku posudzovaného záväzku je nevyhnutné
pre posúdenie jeho obsahu z hľadiska subjektívnych práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu.

35. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd poukazuje na to, že v

zmysle zásady iura novit curia, podľa ktorej súd pozná právo, účastníci konania nie sú povinní uplatnený
nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia
iba uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd musí skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z jej dispozície bolo možné vyvodiť plnenie, prípade vyhovieť určovacej žalobe.

S poukazom na uvedené konajúci súd postupoval správne, keď skúmal, či sporovými stranami tvrdené
skutočnosti je možné podradiť pod hypotézu normy § 531 a § 533 Občianskeho zákonníka a identifikovať
tak právny dôvod vzniku žalobcom tvrdeného záväzku žalovaného.

36. Pokiaľ žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovaným vznikol nový záväzkový vzťah, je potrebné

identifikovať právny dôvod vymedzený v § 489 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domnieva, že
na vznik záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu nebolo potrebné okrem preúčtovania
(dobropisovania faktúry spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a vystavenia novej faktúry žalovanému)
vykonať žiadne ďalšie úkony. Takýto názor nemožno považovať za súladný s hmotnoprávnym
predpisom,vdanomprípades§409anasl.Obchodnéhozákonníka.Prezentovanávôľažalobcuukončiť

záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a založiť nový
záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným B. M. ako živnostníkom, bez vykonania
ďalších úkonov, sama osebe nepostačuje na vznik záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu
za predmetný fokometer.37. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca dodal prístroj
SLM-600 - Fokometer spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o., z čoho je zrejmé, že medzi žalobcom

a spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobca fokometer
spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. aj skutočne dodal (ani toto tvrdenie nebolo medzi žalobcom a
žalovaným sporné), a teda dodaním tovaru vznikla spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. povinnosť
zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu.

38. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
vznik záväzkového vzťahu založeného (ústnou) kúpnou zmluvou alebo inou zmluvou uzavretou medzi
žalobcom a žalovaným, keď z dôkazov založených v spise vyplýva, že dotknutý prístroj si objednala
spoločnosť ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a tejto bol aj prístroj skutočne dodaný. Faktické dobropisovanie
faktúry vystavenej spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a vystavenie novej faktúry žalovanému
neosvedčuje vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom ústnej kúpnej zmluvy.

V prvom rade absentuje esenciálna náležitosť kúpnej zmluvy, a to dodanie tovaru kupujúcemu,
ktoré podmieňuje zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné (§ 450 ods.
1 Obchodného zákonníka). Keďže v konaní nebolo medzi stranami sporu preukázané uzatvorenie
odplatnej zmluvy ani žiadnej písomnej dohody v zmysle § 531, resp. § 533 Občianskeho zákonníka
medzi spoločnosťou ABSOLUT - OPTIK, s.r.o. a žalovaným, na základe ktorej by žalovaný prevzal,

resp. pristúpil k záväzku spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o., je potrebné zhodne so súdom prvej
inštancie konštatovať, že povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný prístroj svedčí spoločnosti
ABSOLUT - OPTIK, s.r.o.. Uvedené konštatoval Krajský súd v Bratislave už v pôvodnom rozsudku
č.k. 1Cob/98/2018-230 zo dňa 13.06.2019 a na tomto závere naďalej trvá. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť na ktorú poukazoval odvolateľ, a síce, že žalovaný B. M. vystupuje ako živnostník a

zároveň aj ako konateľ spoločnosti ABSOLUT - OPTIK, s.r.o., nakoľko ide o dva samostatné a odlišné
podnikateľské subjekty. Neobstojí ani poukaz žalobcu na súdnu prax, ktorá preferuje výklad vedúci
k platnosti právnych úkonov pred výkladom vedúcim k ich neplatnosti, pretože v danom prípade
neexistoval žiadny právny úkon, ktorý by mohol byť považovaný za právny dôvod vzniku záväzku
žalovaného zaplatiť za predmetný fokometer.

39. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že
žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, a to v rámci inventarizácie pohľadávok ku dňu 31.12.2012,
ako aj vykonaním čiastočnej úhrady vo výške 1.500 eur. Pokiaľ ide o inventarizáciu pohľadávok,
odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej „odsúhlasenie zostatkov“ vypracované

podľa zákona o účtovníctve nie je uznaním záväzku, pretože z neho vyplýva bezvýhradné uznanie
predmetného záväzku ako nesporného a nevyplýva z neho jednoznačný prejav vôle uznať záväzok
s účinkami v zmysle § 323 Obchodného zákonníka (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.
5Cob/112/2007-145 zo dňa 26.02.2008, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 4Cob/55/2012 zo
dňa 27.06.2012). Odvolací súd v posudzovanej veci nezistil také relevantné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali odklon od prezentovanej konštantnej judikatúry. Odvolateľom citovaná časť uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obdo/16/2017zodňa29.03.2019argumentáciužalobcu
žiadnym spôsobom nepodporuje, keď hovorí o tom, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych
rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových zisteniach a nájsť
spravodlivé riešenie, čo konajúci súd v prejednávanom prípade aj učinil. Čo sa týka uznesenia Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/87/2012 zo dňa 20.06.2013, týmto odvolací súd zrušil prvostupňový
rozsudok a vrátil vec súdu na ďalšie konanie z dôvodu predčasnosti záverov súdu prvej inštancie, keďže
tento v danom prípade neskúmal predložené listinné dôkazy. V prejednávanej veci však komplexné
posúdenie okolností prípadu viedlo konajúci súd k záveru o nepreukázaní vzniku záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným.

40. Odvolací súd sa takisto nestotožnil s názorom žalobcu, že čiastočným plnením došlo zo strany
žalovaného k uznaniu zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka z dôvodu, že
základným predpokladom pre uznanie dlhu je okrem samotného uznávacieho prejavu hlavne existencia
platného záväzku dlžníka, ktorý dlžník môže voči veriteľovi uznať. Bez toho, aby záväzok reálne

vznikol,nemožnokonkludentnýmkonanímvdôsledkučiastočnéhoplneniaodvodzovaťuznaniezáväzku
a prípadnú pasivitu dlžníka spočívajúcu napríklad v nevrátení faktúry nemožno v takomto prípade
považovať za uznanie záväzku. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, uznaním záväzku nedochádza
k vzniku záväzku, ale iba k vzniku vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Pokiaľvšak zo zisteného skutkového stavu a dokonca aj zo skutkových tvrdení žalujúcej strany vyplýva, že dlh
v čase, kedy mal byť čiastočným plnením zo strany žalovaného uznaný, neexistoval, nemôže žalobca
iba z tohto čiastočného uznania odvodzovať existenciu samotného nároku. S poukazom na uvedené

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol.

41. Odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými
by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok
zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej

inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva
a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

42. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

43. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/73/2021-425 zo dňa 21. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-470 zo dňa
6. decembra 2022 a opravného uznesenia č.k. 26Cb/73/2021-474 zo dňa 20. januára 2023 potvrdil v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).