Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123287093
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123287093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie

2.599,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.
januára 2024 č.k. 30Csp/120/2023-159 – proti výrokom II. a III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zvyškovo zamietajúcom výroku II., ako aj
závislom výroku III. o trovách konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.473,61 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.10.2021 do zaplatenia, do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, § 7 ods.

1, 2, 15, 16 písm. b/, § 9 ods. 2 písm. d/, h/, i/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2,
§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 497
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.599,34 eura s prísl. a náhradu trov konania.
V žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022 postúpil
postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so
žalovaným dňa 20.6.2018 Zmluvu č. 5146297321, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky

postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak
postupca k 25.10.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 2.526,39 eura. Pohľadávka žalobcu predstavovala

ku dňu postúpenia sumu 3.192,87 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.556,38 eura, z riadneho úroku
511,12 eura, z úroku z omeškania 30,10 eura a z poplatkov 42,96 eura, v súlade s prílohou k Zmluveo postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma

predstavuje sumu 2.988,86 eura, ktorú si uplatňuje ako istinu 2.556,38 eura, riadny úrok 359,42 eura,
zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia 30,10 eura a poplatky 42,96 eura. Zároveň si uplatnil úrok
z omeškania počnúc dňom 26.10.2021. Na výzvu súdu žalobca doplnil, že pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver postupoval nasledovne: existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do
úverového registra dňa 20.6.2018, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru

žiadne záväzky. V rámci výpočtu DSTI veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 93,15
eura, čo predstavovalo splátku novo poskytnutého úveru. Príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým
dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorým dopytom overoval čistý príjem vo výške 700 eur a zamestnanie
u zamestnávateľa IČO 48320064. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti,
t. j. sumu 199,48 eura. Uviedol, že veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných

výdavkovstým,žeprocesovereniaschopnostispotrebiteľasplácaťposkytnutýúverprebiehavoväčšine
prípadov v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnanca banky. Zároveň pripojil výpočet
primárnej návratnosti a dopyt do Sociálnej poisťovne.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný

skutkový stav. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
20.6.2018 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), z ktorej vyplýva výška úveru
4.000 eur, úroková sadzba po zohľadnení zľavy 11,50% ročne, výška mesačnej splátky 93,15 eura
(pričom výška poslednej splátky má byť uvedená v splátkovom kalendári), počet splátok 60, splatnosť
prvej splátky 20.7.2018, splatnosť ďalších splátok k 28. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru

28.6.2023, RPMN 14,82%. Z výzvy zo dňa 23.9.2021 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného k úhrade dlžnej sumy 1.091,82 eura do 15 dní od doručenia s upozornením, že v prípade
neuhradeniadlžnejsumypristúpikvyhláseniumimoriadnejsplatnosti.Kudňu25.10.2021vyhlásilprávny
predchodcažalobcumimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúveru.Podľanepopretéhoskutkovéhotvrdenia
žalobcu, žalovaný uhradil na zmluvu celkom sumu 2.526,39 eura. Na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 0201/2022/CE zo dňa 24.3.2022 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy na
spoločnosť žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 30.3.2022.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom
(právnym predchodcom) a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a

dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ust. § 52 a nasl. OZ, pretože žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred
pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu
predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ).
Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2
písm. b/ ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.6.2018 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe

ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 4.000 eur, na ktorý
žalovaný neplnil riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením splátok došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.10.2021, čím sa stal
splatným celý dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky
z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcu

na žalobcu ako postupníka. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľského úveru, a preto musí
okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája
s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu vpodobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje údaj o dobe
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doba trvania zmluvy by mala byť uvedená ako určitá alebo

neurčitá, kým v zmluve sa žiaden z týchto údajov nenachádza. Uvedené ustanovenie pritom vyžaduje
presnú špecifikáciu, t.j. či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú (por. rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/130/2017 zo dňa 8.1.2018). Zmluva neobsahuje ani údaj o
výške všetkých splátok, keďže neobsahuje výšku poslednej splátky, ktorá má byť uvedená v splátkovom
kalendári, ktorý sa však nestal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ani nebolo preukázané, že by bol

žalovanému pri podpise zmluvy predložený. Nebolo tak dodržané ani ust. § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, a
síce uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Okrem toho nebolo možné uzavrieť,
že by zmluva obsahovala v súlade s vyššie uvedeným ustanovením údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, keďže nie je zrejmé, ako mohla byť celková čiastka spojená s úverom uvedená práve
v sume 5.588,21 eura (a teda ako bola vypočítaná), keď v zmluve absentuje výška poslednej splátky,
ktorá je vstupným údajom pre výpočet celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa názoru

súdu pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu bolo potrebné (správne) vychádzať zo splátky vrátane
poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že dôkazné bremeno preukázania toho, že žalovaný nemusel uzavrieť zmluvu o poistení, aby
získal daný spotrebiteľský úver, resp. aby ho získal za rovnakých ponúkaných podmienok, nesie žalobca
(por. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoCsp/2/2023). Z uvedeného dôvodu mali byť potom

poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (§ 2 ods. 1 písm. h/ a g/ ZoSÚ), a keďže sa tak
nestalo, nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Z rovnakého dôvodu,
mal súd za to, že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ riadne uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov, keď pri výpočte tohto údaja sa rovnako ako pri výpočte celkovej čiastky k
zaplateniu nevychádzalo z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (§ 2 ods. 1 písm. i/ a g/ ZoSÚ),

napriek tomu, že poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť
zmluvu bez poistenia. Keďže pri výpočte RPMN sa nevychádzalo zo splátky vrátane poistenia, znamená
to, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
(správny údaj by bol vyšší).

7. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľský úver poskytnutý
právnym predchodcom žalobcu žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru
po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 4.000 eur a zaplatil
spolusumu2.526,39eura,súdžalobečiastočnevyhovel(žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi

zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.473,61 eura) a vo zvyšnej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného
dlhu 26.10.2021, keďže ku dňu 25.10.2021 došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, čo nebolo

medzi stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 26.10.2021,
vo výške 5% ročne, a to do zaplatenia.

9. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd
žalovanému na splnenie dlhu v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd neumožnil žalovanému plniť dlh v splátkach jednak z dôvodu, že žalovaný
o možnosť plnenia v splátkach nežiadal a neuhrádzal ani splátky úveru vo výške vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere, t.j. vo výške 93,15 eura mesačne. Súd však dodal, že žalovanému nič nebráni pokúsiť sa

dohodnúť na plnení v splátkach priamo so žalobcom.

10. Súd prvej inštancie tiež dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že považoval poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov, ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov (hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 7

ods. 1 ZoSÚ, pretože riadne neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver), už neuvádzal.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 2, § 262
ods. 1 CSP, vecne tým, že podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 49%a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 51%, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

12. Proti tomuto rozsudku podal včas v rozsahu výrokov II. a III. odvolanie žalobca s návrhom na jeho
zmenutak,žeodvolacížalobevcelomrozsahuvyhovieapriznážalobcovinároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalobca sa nestotožnil s
názorom súdu, v zmysle ktorého je v zmluve nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s

úverom podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, pretože v zmysle zmluvy bol žalovaný povinný úver uhradiť
v 60 mesačných splátkach, z toho 59 mesačných splátok po 93,15 eura a posledná splátka v zmysle
Čl. 5 bodu 5.17. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery (ďalej len
„POP“) vo výške zostatku
pohľadávky v banky, pričom celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 5.588,21 eura, z čoho jasne
vyplýva, že výška poslednej 60. splátky bola 92,36 eura, a teda aj celková čiastka spojená s úverom

je v zmluve uvedená správne. Určenie výšky poslednej splátky jasne a určito vyplýva z POP, ktoré
sú platnou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, poukazujúc na Čl. III. bod 1 písm. b) Zmluvy. Celková
čiastka spojená s úverom je uvedená v správnej výške, a to s poukazom na ustanovenie bodu 5.17 POP,
v zmysle ktorého sa postupca a žalovaný dohodili na tom, že posledná splátka bude tvorená zostatkom
pohľadávky banky, teda v prejedávanom prípade sumou vo výške 92,36 eura. Žalovaný tak pri riadnom

a včasnom splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok podľa zmluvy bol povinný uhradiť postupcovi
titulom poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 5.588,21 eura, nakoľko posledná splátka úveru bola
v súlade s čl. 5.17 POP vo výške 92,36 eura (59 x 93,15 eura + 92,36 eura = 5.588,21 eura).

13. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého malo byť do celkovej

čiastky spojenej s úverom započítané aj poistenie z dôvodu, že bez poistenia nebolo možné zmluvu
uzatvoriť. Z Čl. I. bodu 1 vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzatvorením
poistenia. Takto fakultatívne koncipované poistenie potom v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ
nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do RPMN. Výpočet celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru použitý súdom, preto považoval žalobca za

svojvoľný, pretože nezohľadňuje fakultatívnosť poistenia. Pôvodným veriteľom uvedená celková čiastka
a z nej vychádzajúce RPMN sú určené v správnej výške. Rovnako žalobca sa nesúhlasil ani s tvrdením
súdu, podľa ktorého musí byť v zmluve uvedená doba trvania zmluvy v znení na dobu určitú alebo
neurčitú. Zo žiadneho zákonného ustanovenia takáto požiadavka nevyplýva. Z Čl. I bod 1 zmluvy jasne
vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú (splatnosť prvej splátky dňa 28.7.2018, splatnosť

poslednej splátky dňa 28.6.2023 a počet splátok 60), keďže doba trvania zmluvy je ohraničená počtom
mesačných splátok, a zároveň skutočnosť, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, je uvedená aj v
POP v čl. 9.6. V zmluve je správne uvedená doba trvania zmluvy, a preto nemôže byť úver ani z tohto
dôvodu považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.1.2024 a mal za to, že zmluva svojím obsahom spĺňa

všetky náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2 ZoSÚ a žalovaný bol v zmysle požiadaviek ZoSÚ
jasne a zrozumiteľne informovaný o všetkých predpokladoch použitých pre výpočet RPMN a správnej
výške RPMN, ďalej o tom, komu, kedy, v akej výške, ako dlho a za akých ďalších podmienok je povinný
plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, ako aj celkovej čiastke, ktorú má uhradiť, čo potvrdil
aj svojím podpisom na zmluve. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14. Žalobca poukázal aj na bod 31. napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkov, ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov
(hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože riadne
neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver), už neuvádzal. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že
vzhľadom na to, že predmetné tvrdenie súd bližšie nešpecifikoval, nemá možnosť sa k tomuto tvrdeniu
súdu žiadnym spôsobom vyjadriť, pričom zastáva názor, že skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať

úver s odbornou starostlivosťou bola zachovaná, čo preukázal aj v konaní prostredníctvom vyjadrenia
zo dňa 8.1.2024.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zvyškovo
zamietajúcom výroku II. ako aj závislom výroku III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
zrušiť a vec mu vrátiť v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Keďže vyhovujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 2.599,34 eura s príslušenstvom čiastočne zamietol, keď dospel
k záveru, že spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, údaj o výške všetkých splátok (keďže neobsahuje výšku poslednej splátky), teda zmluva

neobsahuje ani všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, neobsahuje ani údaj o celkovej čiastke
a súčasne ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa,
pretože pri výpočtoch sa nevychádzalo z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie, napriek tomu,
že poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez
poistenia; zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu
žalobcu podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože riadne neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver),
už neuvádzal.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na
spravodlivý súdny proces a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil. Tieto odvolacie námietky
žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

20. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 20.6.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 4.000 eur, na ktorý žalovaný neplnil riadne a včas (konečnásplatnosť úveru bola dojednaná na termín 28.6.2023). Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením
splátok došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
25.10.2021, čím sa stal splatným celý dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022 došlo k

postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa,
a.s.akopostupcunažalobcuakopostupníka.Podľanepopretéhoskutkovéhotvrdeniažalobcu,žalovaný
uhradil na zmluvu celkom sumu 2.526,39 eura.

24. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nesprávne zistil a súčasne aj nesprávne

právne posúdil, že v zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, preto sa úver
poskytnutý žalovanému právnym predchodcom žalobcu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP boli teda naplnené. V tejto súvislosti
žalobca správne dôvodil, že celková čiastka spojená s úverom je uvedená v správnej výške, a to
s poukazom na ustanovenie bodu 5.17 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a
splátkové úvery, v zmysle ktorého sa postupca a žalovaný dohodili na tom, že posledná splátka bude

tvorená zostatkom pohľadávky banky, teda v prejedávanom prípade sumou vo výške 92,36 eura,
a teda žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok podľa zmluvy
bol povinný uhradiť postupcovi titulom poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 5.588,21 eura. Nie
je možné stotožniť sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že do celkovej čiastky spojenej s úverom
malo byť započítané aj poistenie z dôvodu, že bez poistenia nebolo možné zmluvu uzatvoriť. Tento

záver súdu prvej inštancie odporuje výslovnému zneniu zmluvy (Čl. I. bod 1), podľa ktorej získanie
spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzatvorením poistenia. Fakultatívne koncipované poistenie
v zmysle ustanovenia § 2 písm. g/ ZoSÚ nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov, a teda ani
do RPMN. Odvolací súd má za to, že celková čiastka a z nej vychádzajúca RPMN boli v zmluve
určené v správnej výške. Nesprávny bol aj záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaj

o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože doba trvania zmluvy by mala byť uvedená
ako určitá alebo neurčitá, pričom v zmluve sa žiaden z týchto údajov nenachádza. Z ustálenej súdnej
praxe (napr. R 2/2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.1.2024) vyplýva,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť duplicitne uvedený termín konečnej splatnosti ako aj
doba trvania spotrebiteľského úveru, pričom ust. § 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ len vyžaduje požiadavku

na uvedenie ,,doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ V prejednávanej veci zmluva
jednoznačne stanovovala termín konečnej splatnosti 28.6.2023, úver bol rozvrhnutý na 60 mesačných
splátok splatných k 28. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala i
bez explicitného uvedenia údaja o dobe trvania zmluvy (v konkrétnom prípade doba trvania úveru
60 mesiacov), primeraným a zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti z perspektívy

priemerného spotrebiteľa informáciu pre spotrebiteľa o dĺžke jej trvania v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
d/ ZoSÚ.

25. Ak dôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
pokiaľ súd prvej inštancie okrajovo záverom poznamenal, že keďže považoval poskytnutý spotrebiteľský

úver za bezúročný a bez poplatkov, ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov (hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ, pretože riadne neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver), už neuvádzal.

26. Súd prvej inštancie však zrejme opomenul, že hrubé porušenie povinnosti posúdenia schopnosti

splácať úver v sebe subsumuje aj následok spojený s nekonaním s odbornou starostlivosťou v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. nemožnosť veriteľa, v danom prípade postupcu, úver predčasne vyhlásiť za
splatný v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu bola postúpená žalobcovi pred konečným termínom splatnosti. Preto bolo
povinnosťou súdu v prvom rade zaoberať sa ex offo aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

27. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.28. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

29. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej

starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

30. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

31. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Súd prvej inštancie predmetný právny vzťah z pohľadu relevantných zákonných ustanovení
neposúdil (najmä § 7, § 11 ods. 2, § 17 ZoSÚ) a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia
tiež nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skúmaním úverovej

bonity žalovaného zo strany veriteľa pred poskytnutím úveru, hoci žalobca na výzvu súdu prvej inštancie
predložil svoju argumentáciu aj dôkazy preukazujúce skúmanie bonity žalovaného jeho právnym
predchodcom pred poskytnutím úveru (č.l. 135 a nasl. spisu). Zo strany súdu prvej inštancie však všetky
tieto listinné dôkazy zostali bez povšimnutia.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18, podľa
ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú

bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť

veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.34. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-449/13 plynie, že veriteľ musí v každom prípade a
vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné
na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených

informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku
úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú
situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii
záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však
nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Táto zákonná podmienka je premietnutá v ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ, pričom s „odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ je potrebné vykladať tak, že pre naplnenie tohto zákonného znenia predmetného ustanovenia
nepostačuje len uvedenie údajov v podobe výšky príjmov a výdavkov zo strany spotrebiteľa, ale od

veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.

36. Cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ
vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
takáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.Informácieprerozhodnutieveriteľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako

z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Z dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných
výdavkoch žiadateľa.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii

splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pre
účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

37. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany
sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či
veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa, čo však súd prvej inštancie opomenul,
čo následne súvisí otázkou, či boli v danom prípade dodržané všetky zákonom stanovené predpoklady
pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, a teda aj s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

38. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.39. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,

prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

40. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie neposkytol dostatočný argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, pre svoj
záver o hrubom porušení povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorú
skutočnosť je však súd povinný skúmať ex offo a navyše v danej veci aj prioritne, pretože sa v prípade
žalovanej pohľadávky jedná o pohľadávku postúpenú pred termínom konečnej splatnosti.

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/

CSP, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym
procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v časti posúdenia splnenia povinnosti
veriteľa právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ) totiž súd prvej inštancie znemožnil
strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza

postup súdu prvej inštancie). Navyše súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
(neaplikovaním § 7, § 11 ods. 2, § 17 ZoSÚ) nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci (nezaoberal sa
skúmaním úverovej bonity žalovanej zo strany veriteľa a následne i platnosťou postúpenia pohľadávky
na žalobcu), ktorý bol podstatný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu.

42. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku žalobcu,
v časti, ktorý zostal predmetom konania. Súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia,
či veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanému postupoval v súlade s § 7 ZoSÚ, pričom odvolací súd
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust.
7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa,

ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. V nadväznosti
na uvedené sa súd prvej inštancie bude zaoberať sa otázkou, či v danom prípade došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom odvolací súd v tomto smere zároveň upriamuje pozornosť
aj na ust. § 17 ZoSÚ. Posúdenie tejto otázky však priamo súvisí so zistením, vyhodnotením a právnym
posúdením skutkového stavu vo vzťahu k skúmaniu úverovej bonity žalovaného pred poskytnutím úveru

veriteľom. Na základe riadne vykonaného dokazovania potom vec právne posúdi najmä s prihliadnutím
na relevantné zákonné ustanovenia (najmä § 7, § 11 ods. 2 a § 17 ZoSÚ) a vo veci opätovne rozhodne.

43. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane

uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania

44. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).

45. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.