Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122207854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055 proti žalovaným: 1/ Stavebniny DEK s.r.o., so sídlom
Kamenná ul. 6, 010 01 Žilina, IČO: 43 821 103, právne zastúpený Advokátska kancelária RULES,
s.r.o., so sídlom SKY PARK offices, Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 52 906 531, 3/ D. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o určenie neplatnosti
právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 45C/80/2022-179 zo

dňa 21.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovaným 1/ a 3/ priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že v danej veci išlo o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP s poukazom na ust. § 40a,
§ 145 Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní záväzku žalovanej v
rade 3/ v notárskej zápisnici žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia žalovanej v rade 3/ o súhlase s
vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici, je žalobou o určenie právnej skutočnosti
v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom jej prípustnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým
je Občiansky zákonník (§ 40a, § 145 OZ), súd tak dospel k záveru o procesnej prípustnosti podanej

žaloby žalobcu. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 zo
dňa 20.07.2022, v ktorom Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: že ustanovenie § 145 Občianskeho
zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb vzhľadom na právne úkony, ktorými
manželia disponujú so spoločnými vecami, ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Súdna
prax judikovala, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas
druhého manžela. Ak sa právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka
spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho

nemožno uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela
podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov
nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý tento
záväzok prevzal. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je totiž právnym úkonom, ktorýby bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonanie správy spoločných
vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov
osobitne. Týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Súdna prax je

dlhodobo ustálená v názore, podľa ktorého vybavovanie spoločných vecí manželov zahŕňa tak správu,
ako aj dispozíciu s majetkom, napr. dispozíciu s úsporami (R 46/1966, R 104/1967). Najvyšší súd SR
jasne zadefinoval (R 61/1973), že vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa tak dispozíciu
spoločnými vecami, ako aj ich správu. Ručiteľský záväzok len jedného z manželov sa nepovažuje za
vybavovanie veci týkajúcich sa spoločných vecí, a teda, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov

nie je potrebný súhlas druhého manžela. Na tento judikát nadviazala súdna prax následne tak, že
zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov (sp. zn. 3 Cz 57/73) alebo uznanie dlhu len jedným z
manželov (sp. zn. 3 Cz 27/86) nepovažovala za vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže
nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí, súhlas druhého z manželov tak nebol potrebný.
Najvyšší súd SR aj v neskoršej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že medzi vybavovanie vecí
týkajúcich sa spoločných vecí nepatrí ani vypožičanie auta len jedným z manželov (R 71/1994), ani

prevzatie ručenia (R 1/1998), ani pristúpenie k záväzku tretej osoby a ani súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice (sp. zn. 4Cdo/123/2008, 4Cdo/234/2010). Právna teória je rovnako vzácne jednotná
(už niekoľko desaťročí) v tom, že § 145 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na právne úkony
týkajúce sa spoločných vecí, t.j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna
možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nebola existenciou bezpodielového spoluvlastníctva

nijako obmedzená. Druhý z manželov je pritom v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka - povinný
strpieť uspokojenie veriteľovej pohľadávky aj z bezpodielového spoluvlastníctva. Opačný výklad by
neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a dlžníkov by priamo viedol k tomu, ako
sa vyhnúť plneniu záväzkov. Vychádzajúc z obsahu ust. § 145 Občianskeho zákonníka a z ustálenej
judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných súdov; zásadnú zmenu v danej otázke neprinieslo ani

rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010, Najvyšší súd SR konštatoval, že uvedený
Nález Ústavného súdu SR nevylúčil správnosť, resp. nesprávnosť doterajšej rozhodovacej praxe, uložil
povinnosť skúmať konkrétny právny úkon cez prizmu dobrých mravov. Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach konštatoval (napr. sp. zn. 4Cdo/197/2021, sp. zn. 8Cdo/263/2019 zo dňa 23.09.2020), že:
„názor zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/2010 v rozhodovacej činnosti

dovolacieho súdu, až na jednu výnimku (rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/88/2011) sa výraznejšie nepresadil.
Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo
spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych
alebo obchodnoprávnych vzťahov a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať
za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z

manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM. Čo sa týka teda ručiteľského záväzku,
prevzatím (podpisom) ručiteľského záväzku jedným z manželov, vzniká záväzok len tomuto manželovi,
nejde o právny úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou (§
145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo výkon správy spoločných vecí oboch manželov. Preto na
prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím

ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov. Ak na
ručiteľský záväzok nie je potrebný súhlas druhého manžela, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti
ani v prípade úkonu, ktorým ručiteľ uznal už vzniknutý záväzok, svoj ručiteľský záväzok. Ručiteľskému
záväzku sa venovala aj súdna prax vo svojich rozhodnutiach (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/197/2021,
8Cdo/263/2019,4Csdo/234/2010,4Cdo/316/2020,NajvyššísúdČRsp.zn.29Odo/398/2005).Žalovaná

v rade 3/ nepopierala existenciu ručiteľského záväzku. Ak teda žalovaná v rade 3/ uznala ručiteľský
záväzok (v notárskej zápisnici), nebol potrebný súhlas druhého manžela (žalobcu). Súd sa zaoberal aj
tým, či právne úkony žalovanej v rade 3/ sú/nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd v danej veci nezistil
rozpor právnych úkonov s dobrými mravmi teda, že by uznanie ručiteľského záväzku žalovanou v rade
3/, súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou v notárskej zápisnici bolo v rozpore s dobrými mravmi, nejde o

úkony priečiace sa dobrým mravom, právne úkony boli vykonané v súlade so zákonom. Súd poukazuje
na to, že nepriaznivé dopady vyplývajúce z ust. § 147 Občianskeho zákonníka pre toho manžela, voči
ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá. Súd mal za to, že jednoznačne bola daná možnosť

(zákonná možnosť) eliminovať a vyhnúť sa nepriaznivému dopadu pre žalobcu, voči ktorému žalovaný v
rade 1/ (veriteľ) nemá pohľadávku a to zánikom a vyporiadaním BSM dohodou, modifikovať rozsah BSM
(§ 143a OZ) alebo súdnym rozhodnutím (§ 148a ods. 2 OZ). Účinky ručiteľského vyhlásenia, uznania
záväzku jedného z manželov sa tak nemuseli prejaviť vo sfére majetku patriaceho do bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalobcaažalovanávrade3/(jehomanželka)zatrvaniaceléhomanželstvasi
žiadnym spôsobom nemodifikovali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo. Žalovaná v rade 3/ vykonávala podnikateľskú činnosť ako

spoločník, konateľ obchodnej spoločnosti od 19.06.2015 (pôvodného žalovaného v rade 2/). Súd
zdôrazňuje, že podnikateľská činnosť prináša so sebou nielen pozitíva ako výnosy, zisk, ale aj
riziká v podobe záväzkov. Práve z uvedeného dôvodu Občiansky zákonníka zakotvuje v ust. § 147
Občianskeho zákonníka, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa
dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca žiadnym spôsobom nekonal, nepodnikol vôbec
žiadne kroky k ochrane majetku patriaceho do masy BSM. Žalobca mal možnosť modifikovať BSM
(keďže jednoznačne vedel, že jeho manželka - žalovaná v rade 3/ vykonáva podnikateľskú činnosť
už od roku 2015), mal možnosť podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

mohol riešiť zmenu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, jeho zánik, viaceré zákonné možnosti
tu boli, existovali, ale žalobca ich neučinil. Práve naopak možno konštatovať, že následné konanie
žalovanej v rade 3/, žalobcu smerovalo k zbaveniu sa povinnosti splatiť záväzky pôvodne žalovaného
v rade 2/ a žalovanej v rade 3/ voči veriteľovi, t.j. žalovanému v rade 1/ (prevod nehnuteľností, prevod
obchodného podielu žalovanej v rade 3/ v obchodnej spoločnosti REJAL s.r.o., výmaz žalovaného v

rade 2/ z obchodného registra). Ďalej poukazoval, že žalobca disponoval generálnou plnou mocou
zo dňa 20.02.2019 na zastupovanie pôvodne žalovaného v rade 2/, t.j. spoločnosti REJAL s.r.o.
na všetky právne úkony, či vo vzťahu k obchodným partnerom, či vo vzťahu k inštitúciám, štátnym
orgánom.Žalobcasazúčastniljednaniakonanéhodňa17.02.2020medzižalovanýmvrade1/apôvodne
žalovaným v rade 2/ (žalobca vystupoval a konal na základe plnej moci za pôvodne žalovaného v rade

2/, t.j. za spoločnosť REJAL s.r.o.), na ktorom jednaní došlo zo strany žalovaného v rade 2/ ako dlžníka
k uznaniu záväzku voči veriteľovi, t.j. žalovanému v rade 1/ (k uznaniu záväzku, ktorý vznikol odobratím
a neuhradením stavebného materiálu alebo služieb od veriteľa špecifikovaný uvedenými faktúrami v
celkovej výške 34.749,35 eur). Dňa 24.02.2020 dlžník (pôvodný žalovaný v rade 2/) uznal svoj záväzok
voči veriteľovi, zároveň žalovaná v rade 3/ ako ručiteľka potvrdila prevzatie ručiteľského záväzku v

Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2019 (v čl. VII), dňa 04.05.2020 bola spísaná notárska zápisnica.
Uvedené právne úkony boli uskutočnené za trvania manželstva, žalobca a žalovaná v rade 3/ aj v
tom čase boli manželia, žalobca jednoznačne vedel o podnikateľských aktivitách svojej manželky t.j.
žalovanej v rade 3/, pomáhal jej pri jej podnikateľskej činnosti, disponoval plnou mocou, zúčastňoval
sa jednaní týkajúcich sa žalovaného v rade 1/ a 2/ (teda aj jeho manželky), ktoré sa týkali Rámcovej

kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2019 (ktorá obsahuje aj ručiteľský záväzok žalovanej v rade 3/), mal
jednoznačnú vedomosť o záväzku dlžníka voči veriteľovi, t.j. žalovanému v rade 1/, z čoho možno
dôvodne predpokladať (aj s poukazom na následné správanie, konanie samotného žalobcu a žalovanej
v rade 3/), že žalobca mal vedomosť, vedel aj o ručiteľskom záväzku žalovanej v rade 3/, o jeho uznaní,
keďže v ten istý mesiac ako bola spísaná notárska zápisnica previedli žalobca spolu so žalovanou v

rade 3/ (ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností) majetok patriaci do masy BSM. Na svoju dcéru
E. F. G. (darovacia zmluva zo dňa 26.05.2020). Na podklade exekučného titulu (notárskej zápisnice)
žalovaný v rade 1/ inicioval exekučné konanie voči pôvodne žalovanému v rade 2/ a voči žalovanej v
rade 3/. Žalovaná v rade 3/ však následne dňa 11.09.2020 previedla celý obchodný podiel, ktorý mala
v obchodnej spoločnosti REJAL s.r.o. na tretiu osobu (H. I.), následne spoločnosť - pôvodný žalovaný

v rade 2/ bol vymazaný z obchodného registra (ex offo výmaz, § 61n ods. 6 Exekučného poriadku).
Súd ako účelové posúdil tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rade 3/ bola spoločníkom v spoločnosti s
ručením obmedzeným (pôvodne žalovaného v rade 2/), že ako spoločník ručila za záväzky spoločnosti
do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, že ručenie spoločníka je zákonom
limitované. Súd poukazuje na to, že žalovaná v rade 3/ previedla celý svoj podiel v obchodnej spoločnosti

žalovaného v rade 2/ na tretiu osobu, následne žalovaný v rade 2/ bol vymazaný z obchodného registra,
žalovaná v rade 3/ prevzala ručiteľský záväzok v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaná
v rade 3/ nerozporovala existenciu jej ručiteľského záväzku, jeho uznanie. Zákon pritom nevylučuje
situácie, kedy aj spoločník obchodnej spoločnosti (s.r.o.) môže urobiť ručiteľské vyhlásenie. Pokiaľ ide o
vyjadrenia žalovanej v rade 3/, že nemala vedomosť, že na uznanie záväzku je potrebný súhlas druhého

manžela,žebolauvedenádoomylu,žejejboloúdajnepovedané,žetonepostihujeichspoločnýmajetok
- tieto svoje tvrdenia žalovaná v rade 3/ žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd poukazuje aj na ust. §
323 ods. 3 Obchodného zákonníka, že uznanie záväzku dlžníkom má účinky aj voči ručiteľovi. Navyše
žalovaná v rade 3/ vykonávala podnikateľskú činnosť, ako už bolo uvedené, u takejto osoby sa vyžadujúnielen odborné predpoklady na predmet podnikania, ale aj určitá obozretnosť pri uzatváraní zmluvných
vzťahov, uskutočňovaní právnych úkonov. Žalovaná v rade 3/ je osoba spôsobilá na právne úkony, mala
možnosť sa poradiť s advokátom/právnikom, netvrdila, že by bola k týmto úkonom donútená, teda konala

a podpísala ich dobrovoľne. Navyše následne bezprostredne po spísaní notárskej zápisnice previedla
nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky patriace do BSM na svoju dcéru (v tejto nehnuteľnosti žalovaná
v rade 3/, aj žalobca aj naďalej bývajú, majú tam evidovaný trvalý pobyt), previedla celý obchodný
podiel v spoločnosti žalovaného v rade 2/ na tretiu osobu, následne došlo k výmazu žalovaného v
rade 2/ z obchodného registra. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že

medzi vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí nepatrí ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice (sp. zn. 4Cdo/123/2008, 4Cdo/234/2010). Súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, čo sa
týka prvého navrhovaného žalobného petitu (určenia neplatnosti vyhlásenia o uznaní záväzku žalovanej
v rade 3/ v notárskej zápisnici) s poukazom na uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia, ako aj
judikatúru Najvyššieho súdu SR, čo uvedené zároveň viedlo aj k zamietnutiu druhého navrhovaného
žalobného petitu (určenia neplatnosti vyhlásenia žalovanej v rade 3/ o súhlase s vykonateľnosťou,

súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici), kde súd poukazuje aj na to, že súhlas povinného v notárskej
zápisnici je právny úkon, ktorý je procesnej povahy, ako aj v tom, že samotnú povinnosť plnenia na
základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom
práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Pri procesných úkonoch však nie je na mieste uvažovať
o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva, ako je to pri hmotnoprávnych úkonoch. Z

tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou z náležitosti
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je verejnou listinou vyhotovenou v
rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom (Exekučným poriadkom) je notárska
zápisnica exekučným titulom. Samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym
úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo

zánik práv a povinností hmotného práva, určenie neplatnosti takého súhlasu preto aj z tohto dôvodu
neprichádza do úvahy (ako konštatoval aj Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011).
Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluch žalobcu,
ako aj návrh právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ na vykonanie dôkazu - výsluch žalovanej v rade
3/, nakoľko ich nepovažoval za potrebné. S poukazom na úspech žalovaných 1/ a 3/ priznal im vo vzťahu

k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V dôvodoch
odvolania uviedol, že súd dospel k záveru, že žalobca v danom spore nepreukázal skutkovú a právnu
dôvodnosťuplatnenéhonároku,pretosúdžalobuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietol.Suvedeným

záverom žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu skutková a právna dôvodnosť uplatneného nároku
bola v súdnom konaní preukázaná. Vyvrátil tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že by nepodnikol
žiadne kroky k ochrane majetku, patriaceho do masy BSM, naopak, podal žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu doručená Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2022, na základe ktorej bolo vedené
súdne konanie pod sp. zn. 45C/80/2022, čo jednoznačne preukazuje snahu žalobcu zabezpečiť ochranu

majetkupatriacehodoBSM.Skutkovéokolnostiprípaduuvedenévbode5.rozhodnutia,akoajtvrdeniaa
závery, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy a ktoré sú v danom prípade relevantné, jednoznačne svedčia
v prospech žalobcu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ani zvýraznené závery uvedené v uvedenom
rozhodnutí, ktoré Okresný súd Žilina považuje za smerodajné, nie sú aplikovateľné na tento prípad.
Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 zo dňa 20.07.2022 vyplýva,

že ak sa právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka spoločných vecí,
nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemožno uvažovať
ani o neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela podľa ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka. V súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 45C/80/2022 však ide o
právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok bez súhlasu druhého manžela, ktorý

sa jednoznačne týka spoločných vecí, t.j. majetku patriaceho do BSM, z ktorého chce žalovaný 1/
zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky, čo vyplýva nielen z tvrdení žalobcu ale aj zo skutočnosti,
na ktoré sám žalovaný v 1. rade poukázal v súdnom konaní, a to, že ako žalobca podal návrh na
vykonanie exekúcie ako aj odporovateľnú žalobu súvisiacu s darovaním nehnuteľnosti, ktorá patrila
do BSM. Vyjadrenia žalovaného 1/ v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 45C/80/2022 podľa názoru

žalobcu potvrdzujú skutočnosť, že právny úkon prevzatia ručiteľského záväzku sa týka spoločných vecí,
t.j. majetku patriaceho do BSM, z ktorého chce žalovaný 1/ zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky
a sú relevantným a dostatočným dôkazným prostriedkom preukazujúcim uvedenú skutočnosť, a preto
neexistuje žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by súd uvedenú skutočnosť nemal akceptovať.Poukázal na ust. § 187, § 188 ods. 1 CSP, § 145 OZ a uviedol, že tvrdenie, že týmto úkonom sa
nezakladajúdruhémumanželovižiadneprávaanipovinnostijepodľaprávnehonázoružalobcuvrozpore
s platnou legislatívou. S poukazom na uvedené skutočnosti, je podľa názoru žalobcu na právny úkon

prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov jednoznačne potrebný súhlas oboch manželov
nakoľko sa týka spoločných vecí, t.j. majetku patriaceho do BSM, z ktorého chce žalovaný 1/ zabezpečiť
uspokojenie svojej pohľadávky a rozhodne nejde o bežnú vec. Zamietnutím žaloby Okresným súdom
Žilina bolo žalobcovi znemožnené účinne dovolať sa tejto neplatnosti. V súvislosti s vlastníctvom
nehnuteľnosti a jej darovaním žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že je legitímnym právom vlastníkov

nehnuteľnosti rozhodnúť o spôsobe a čase nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou v ich vlastníctve,
tak ako je legitímnym právom spoločníka rozhodnúť o prevode svojho obchodného podielu podľa §
115 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Uplatnením týchto
legitímnych práv sa ani žalobca ani žalovaná v 3. rade nedopustili nezákonného konania s úmyslom
ukrátiť veriteľa, a preto by tieto kroky nemali byť zo strany Okresného súdu Žilina brané ako obštrukcia,
ktorá zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Výmaz spoločnosti ex offo tiež nie je relevantný dôvod na

zamietnutie žaloby. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP stotožniac sa i s jeho odôvodním podľa §
387 ods. 2 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil v súlade s kritériami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP.
5.Prvoinštančnýsúdvpodrobnostiachpoukázalnaskutkovézistenia,právneposúdenievecisodkazom
na príslušnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktorou podložil vlastné závery. Ani odvolací súd
nemal dôvod sa od týchto, na podklade dôvodov odvolania uvedených žalobcom, odkloniť. Konštantná
slovenská i česká judikatúra napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. mája 1973 sp.zn.

1Cz 43/73 publikované pod č. R 61/1973 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 1997
sp.zn. 3Obo/44/97 publikovaný pod č. R 1/1998 či uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.
augusta 2005 sp.zn. 29Obo 398/2005 či rozhodnutia poukazované prvoinštančným súdom jednoznačne
dospeli k záveru, že iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného
z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie eventuálne predajom vecí, ktoré nepatria výlučne

veriteľovi ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno
vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá – ako nie bežná – vyžaduje pre
svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri súdnom
výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ust. § 145 ods. 2
OZ spoluručiteľom. Prevzatím/podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká záväzok

len tomuto manželovi, nejde o právny úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu
so spoločnou vecou alebo výkon správy spoločných vecí obidvoch manželov, preto na prevzatie
ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela.
6. V danom prípade manželka žalobcu žalovaná 3/ prevzala ručiteľský záväzok, ktorý sa netýkal
spoločných vecí a preto sa nevzťahuje na tento právny úkon ust. § 145 OZ, v dôsledku čoho nemožno

uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu (z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela) podľa ust.
§ 40a OZ.

7. Nakoľko ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd
nevyporiadal, a to i ohľadne námietky, že žalovaná 3/ ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

ručila za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu, zapísaného v obchodnom registri,
a teda jej ručenie ako spoločníka je zákonom limitované. Správne prvoinštančný súd dodal, že zákon
nevylučuje situácie, kedy aj spoločník obchodnej spoločnosti (s.r.o.) môže urobiť ručiteľské vyhlásenie.
8. Vo väzbe na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil. Žalovaní 1/ a 3/ boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im preto postupom podľa
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)