Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200365
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobkyne: NEMCO, s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO:
47 367 733, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3,
901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
100598886/2022, č. 100599167/2022, č. 100599424/2022 a č. 100599573/2022 všetky zo dňa 25.
marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.

ZA-30S/165/2022-173 zo dňa 27. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia marec až máj 2018, júl a október
2018, o ktorej vyhotovil protokol č. 101151952/2021 zo dňa 6. júla 2021 (ďalej len „protokol“).

2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutiami:
· č. 102354989/2021 zo dňa 23. novembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2000,- eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018,
· č. 102355505/2021 zo dňa 23. novembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2000,- eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018,
· č. 102355851/2021 zo dňa 23. novembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2000,- eur na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018,
· č. 102356228/2021 zo dňa 23. novembra 2021 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 2000,- eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 (ďalej spolu len ako „prvostupňové rozhodnutia“).
3. Žalovaný rozhodnutiami:
· č. 100598886/2022 zo dňa 25. marca 2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102354989/2021 zo
dňa 23. novembra 2021 (zdaňovacie obdobie marec 2018),
· č. 100599167/2022 zo dňa 25. marca 2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102355505/2021 zo

dňa 23. novembra 2021 (zdaňovacie obdobie apríl 2018),
· č. 100599424/2022 zo dňa 25. marca 2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102355851/2021 zo
dňa 23. novembra 2021 (zdaňovacie obdobie máj 2018),· č. 100599573/2022 zo dňa 25. marca 2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102356228/2021 zo
dňa 23. novembra 2021 (zdaňovacie obdobie júl 2018; ďalej spolu len ako „rozhodnutia žalovaného“
alebo „žalované rozhodnutia“).

4. Žalovaný a správca dane v predmetných veciach neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie
danezfaktúroddodávateľskejspoločnostiSARCOs.r.o.zadodaniereklamnýchslužieb-„KoncertLucie
Bílej 22.11.2018, Zimný štadión Ondreja Nepelu.“
5. Prvostupňové rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného sú v podstatnom odôvodnené obdobne.
Žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou SARCO, s.r.o. zmluvu o reklame, ktorej predmetom bola

spolupráca v oblasti reklamy a propagácie v súvislosti s galakoncertom Lucie Bílej, ktorý sa mal
uskutočniť 22. novembra 2018. Spoločnosť SARCO, s.r.o. sa zaviazala propagovať žalobkyňu ako
reklamnú partnerku podujatia, zabezpečiť podpornú mediálnu kampaň na podujatie v spotoch v
televíziách, rádiách, na billboardoch, v tlači a na LED obrazovkách. Cena bola dohodnutá na 110.000,-
eur bez DPH. Pri dokazovaní bola správcovi dane predložená hodnotiaca správa z reklamnej kampane,
v ktorej bola obsiahnutá fotodokumentácia z kampane - na jednotlivých nosičoch bolo v rámci reklamnej

kampane zverejnené logo žalobkyne medzi reklamnými partnermi podujatia. Z hodnotiacej správy
nebolo zrejmé autorstvo spoločnosti SARCO, s.r.o., na úvodnej strane bolo logo SILVI PRODUCTION.
6. Správca dane vypočul konateľa žalobkyne, pána Michala Nemčoviča, ktorý uviedol, že hlavnou
činnosťou žalobkyne bola sprostredkovateľská činnosti v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo
v prípade náterových hmôt v automobilovom priemysle. Mala uzatvorenú zmluvu s nemeckou

spoločnosťou (pobočkou spoločnosti Axalta Coating Systems), ktorá dodáva farby pre automobilový
priemysel. K sporným obchodom uviedol, že za spoločnosť SARCO, s.r.o. konal s jej konateľom
pánom Gracom, podmienky dohodli pred podpisom zmluvy a s pánom Gracom sa poznajú z golfu. K
spôsobu dodania reklamnej kampane pán Nemčovič predložil hodnotiacu správu. Propagované malo
byť obchodné meno a logo, ktoré malo tvar auta, obsahovalo názov NEMCO a informáciu „technical

support.“ V doplňujúcom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že účelom reklamy nebolo len získať nových
zákazníkov, ale aj pôsobiť voči existujúcim.
7. Nahliadnutím do informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že v rámci iného
preverovaniazaslalsprávcadanespoločnostiSARCO,s.r.o.výzvu,vktorejžiadalvyjadriťsakreklamnej
kampani za obdobie od 1. septembra 2018 až 30. septembra 2018 a predložiť listiny za august 2018

a september 2018, a to v súvislosti s podujatím galakoncertu Lucie Bílej. E-mailom pán Graca oznámil
správcovi dane, že už nie je konateľom. Objednávateľom reklamnej kampane bola spoločnosť NEMCO,
s.r.o., zastúpená pánom Nemčovičom. Žalobkyňa bola propagovaná prostredníctvom mena a loga
spoločnosti v rôznych médiách. Počas reklamnej kampane v súvislosti s galakoncertom Lucie Bílej
spoločnosť SARCO, s.r.o. využila služby subdodávateľov - spoločností SILVI PRODUCTION, s.r.o. a

Azaria service, s.r.o.
8. Správca dane získal tiež zápisnicu z ústneho pojednávania spísanú s Romanom Gracom, v danom
čase konateľom spoločnosti SARCO, s.r.o., v ktorej uviedol, že v rámci reklamnej kampane išlo o
celkovú propagáciu mena a loga spoločnosti, od svojich klientov dostal logá, podklady a materiály, čo by
chceli spropagovať. Rovnako správca dane získal tiež zápisnice s výpoveďami pána Jána Novotného,

bývalého konateľa spoločnosti Azaria service, s.r.o. Pán Novotný uviedol, že všetky zákazky dojednával
pán Graca, ktorý aj určoval cenu kampane pre jednotlivých reklamných partnerov.
9. Správca dane na základe písomnej výzvy spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. získal vyjadrenie,
z ktorého vyplývalo, že spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. bola hlavným organizátorom podujatia
galakoncert Lucie Bílej. Predmetná spoločnosť sa zaviazala na vlastné náklady zabezpečiť výber

a prenájom priestorov podujatia, zabezpečiť služby spojené s prenájmom miesta podujatia, získať
produktových partnerov, produkciu a pod. Zaviazala sa tiež vykonať reklamnú kampaň. Pani Silvia
Nemčovičová, konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., v písomnom vyjadrení uviedla,
že koncert bol zabezpečený prostredníctvom Agentúry44, s.r.o., bezpečnosť prostredníctvom ARES
security, s.r.o., prenosový voz a štáb zabezpečovala spoločnosť Eurocam, s.r.o., produkciu spotu v TV

a rádiu spoločnosť Homemedia, s.r.o., požiarny projekt prostredníctvom JK Event, s.r.o. a reklamnú
kampaň (a súvisiacu hodnotiacu správu) zabezpečovala spoločnosť Kalypso agency, s.r.o. Uviedla
ešte ďalších partnerov. Spoločnosť SARCO, s.r.o. zabezpečovala technické a organizačné záležitosti.
Spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o. a SARCO, s.r.o. uzatvorili zmluvu o spolupráci a nevýhradnom
prevode reklamného priestoru. Touto zmluvou sa spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o. zaviazala

zabezpečiť reklamnú kampaň v médiách, čo aj vykonala prostredníctvom spoločnosti JK Media, s.r.o.
Spoločnosť SARCO, s.r.o. získala práva na reklamný priestor s tým, že mala právo ponúkať za odplatu
propagáciu loga, obchodného mena či tovaru alebo služby v rámci spoločnej reklamnej kampane kpodujatiu. Mala tiež právo rozšíriť reklamné plnenia podľa uváženia. Cena bola uzatvorená dohodou a
celkové priame náklady boli 151.978,- eur.
10. Z analytického systému kontrolných výkazov DPH správca dane zistil, že spoločnosť SARCO, s.r.o.

si za zdaňovacie obdobia marec až október 2018 uplatnila odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa
Azaria service, s.r.o. v celkovej sume DPH 556.590,- eur.
11. Žalovaný uznal, že aj propagácia loga je službou za protihodnotu, ktorá bola uskutočnená v
predmetnej veci v tuzemsku a teda je predmetom DPH. Dodávateľ služby - spoločnosť SARCO, s.r.o.
- bol zdaniteľnou osobou a platiteľom dane.

12. Žalovaný dal do pozornosti skutkové zistenia správcu dane, že na hodnotiacej správe z
reklamnej kampane bolo logo spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o., táto spoločnosť bola aj hlavným
organizátorom galakoncertu Lucie Bílej a väčšinu súvisiacich činností sa zaviazala zabezpečiť na
vlastné náklady. Porovnaním bolo zistené, že celkové priame náklady na uskutočnenie podujatia,
ktoré zaplatila spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o., boli v sume 151.978,- eur, pričom spoločnosť
SARCO, s.r.o. fakturovala žalobkyni za reklamné partnerstvo celkovo 110.000,- eur (základ dane). Z

týchto zistení podľa názoru žalovaného vyplynuli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb deklarovaným
dodávateľom SARCO, s.r.o. Skutočným dodávateľom komplexných reklamných služieb bola spoločnosť
SILVI PRODUCTION, s.r.o., pričom spoločnosť SARCO, s.r.o. bola do obchodného reťazca vložená
účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia.
13. Žalovaný pre doplnenie informácií o účelovom konaní uviedol, že spoločnosť SARCO, s.r.o.

bola nespolupracujúcou spoločnosťou, jej konateľ je občan Kolumbijskej republiky, nemá reálne
sídlo a písomnosti sa odosielateľovi vracajú neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy.“ Rovnako
subdodávateľská spoločnosť Azaria service, s.r.o. je nekontaktná. Z iných konaní bolo zistené, že
spoločnosť SARCO, s.r.o. v podaných daňových priznaniach za január až december 2017 vykázala
DPH v sume rovnajúcej sa deklarovanému odpočítaniu dane. Obdobne postupovala aj subdodávateľská

spoločnosť Azaria service, s.r.o. Táto spoločnosť mala jediného odberateľa SARCO, s.r.o. a jediného
dodávateľa Peritus Trade, s.r.o. Uvedená spoločnosť za svoju existenciu nepodala daňové priznanie
na dani z príjmov právnickej osoby a jej registrácia pre DPH bola v období od 15. marca 2017 do 30.
septembra 2018. Tieto zistenia podľa názoru žalovaného zakladajú pochybnosť o reálnej ekonomickej
činnosti deklarovaného dodávateľa SARCO, s.r.o. a jeho subdodávateľskej spoločnosti Azaria service,

s.r.o. Tieto spoločnosti boli do obchodného reťazca vložené účelovo, bez riadneho ekonomického
dôvodu, pričom skutočným dodávateľom bola spoločnosť SILVI PRODUCTION, s.r.o.
14. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že ak jej nebola preukázaná účasť na daňovom podvode, alebo
vedomosť o ňom, nemožno jej neuznať uplatnené daňové oprávnenia, táto námietka bola podľa názoru
žalovanéhonedôvodná.Dôvodomnaobmedzenieprávanaodpočítaniedaneboloporušenie§49ods.1

a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) spočívajúce v porušení zákonných podmienok vyžadovaných pre
možnosť uplatnenia daňového oprávnenia.
15. Správca dane a žalovaný spochybnili vzťah medzi deklarovaným dodávateľom a žalobkyňou,
keď zistili, že spoločnosť SARCO, s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Z

verejne dostupných informácií vyplýva, že spoločnosť SARCO, s.r.o. nebola reklamnou agentúrou,
nepropagovala svoju činnosť na internete, konateľ nemal konkrétne informácie o realizovaní reklamných
služieb. Konanie žalobkyne, ktorá realizovala propagáciu svojho loga v značnej sume, prostredníctvom
neznámeho dodávateľa, ktorý nie je reklamnou agentúrou, nepropaguje činnosť na internete, ktorého
meno nie je v hodnotiacej správe, bolo neopatrné a neobozretné. Zistené skutočnosti posúdené vo

vzájomnej súvislosti taktiež spochybňujú konanie žalobkyne v dobrej viere.
16. K námietke dokazovania u daňového subjektu SILVI PRODUCTION, s.r.o. bez participácie
žalobkyne žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná. Správca dane nevykonal dokazovanie
formou svedeckej výpovede Silvie Nemčovičovej (konateľky spoločnosti SILVI PRODUCTION, s.r.o.),
keďže z jej písomných vyjadrení vyplývajú informácie súvisiace s ekonomickou činnosťou predmetnej

spoločnosti, avšak konateľka sa nevyjadrovala k žalobkyni, s ktorou nemala priamy obchodný vzťah.
17. K námietke nevykonania výsluchu Romana Gracu, konateľa spoločnosti SARCO, s.r.o., žalovaný
uviedol, že po použití jeho výsluchu a vyjadrenia z iných konaní nebol daný dôvod na jeho opätovný
výsluch. Z iných dôkazov bolo navyše preukázané, že spoločnosť SARCO, s.r.o. reálne neposkytla
žalobkyni služby propagácie a ani nezabezpečovala podpornú reklamnú kampaň. Táto spoločnosť

nebola uvedená na žiadnom dokumente propagujúcom galakoncert Lucie Bílej. Reklamnú kampaň
podujatia v skutočnosti zabezpečovala spoločnosť Kalypso, s.r.o. a táto aj zabezpečila hodnotiacu
správu.18. K námietke nevykonania dôkazu formou vypočutia svedkov nemeckej pobočky spoločnosti Axalta
Coating Systems žalovaný uviedol, že išlo o odberateľa sťažovateľky, ktorý nebol zúčastnený na
plneniach súvisiacich s reklamným partnerstvom. Žalobkyňa neuviedla, za akým účelom požaduje

výsluch svedkov a ani ich neoznačila.
19. Podľa názoru žalovaného, na rozdiel od veci riešenej Súdnym dvorom Európskej únie vo veci
C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) v tejto veci bolo žalobkyni zamietnuté právo na odpočítanie dane z
dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, keďže deklarovaná služba nepropagovala hospodársku
činnosť (tovary a služby) dodávanú a poskytovanú odvolávajúcim sa, a teda nebola splnená podmienka

vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Okrem toho správca dane spochybnil aj vzťah
medzi žalobkyňou a deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou SARCO, s.r.o.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
20. Proti rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa správne žaloby, požadujúc zrušenie rozhodnutí
žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutá a vrátenie vecí správcovi dane na ďalšie konanie.

21. Namietala, že spoločný systém zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych
činností bez ohľadu na ich ciele a výsledky, ak tieto činnosti podliehajú DPH. Žalovaný a správca dane
podľanázoružalobkynetútozásaduporušilitým,žejejnepriznaliprávonaodpočítaniedanezosporných
plnení.
22. V daňovom konaní je dôkazné bremeno rozložené medzi daňovníka a správcu dane, pričom daňový

subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti - tvrdiť a svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa
obe plnia podaním riadne vyplneného daňového priznania a predložením písomných dokladov. Správca
dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči platiteľovi dane, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Žalobkyňa svoju dôkaznú povinnosť naplnila tým, že predložila zmluvu o reklame, faktúru
a hodnotiacu správu z reklamnej kampane. Keďže preukázala existenciu materiálneho plnenia, právo

na odpočítanie dane jej nemôže byť odopreté (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011).
23. Žalovaný a správca dane porušili tiež práva žalobkyne tým, že napriek jej žiadosti nevykonali
ďalšie dokazovanie prostredníctvom konateľov dodávateľov a subdodávateľov. Len prevzali vyjadrenia
predmetných konateľov z iných konaní. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že v predmetných veciach

nezistildôvodnavykonanievýsluchovkonateľov,nadruhejstranesadaňovéorgányopierajúnajmäoich
písomné vyjadrenia. Pri písomných vyjadreniach však žalobkyňa nemala právo klásť svedkom otázky,
čo predstavuje porušenie § 45 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobkyňa
nespochybnila, že správca dane môže použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak len za predpokladu, že budú zachované práva daňového
subjektu.
24. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 žalobkyňa namietala,
že právo na odpočítanie dane nepodlieha predloženiu dôkazu o tom, že zdaniteľná osoba nadobudla
zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre. Preto ak žalovaný a správca dane požadujú,

aby žalobkyňa preukázala, že sporné plnenia dodal deklarovaný dodávateľ, konajú v rozpore s
rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňové
rozhodnutia sú tiež v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19, ak sú
pochybnosti postavené len na pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľov a dodávateľov žalobkyne.
25. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že koncert Lucie Bílej sa reálne uskutočnil, reklamná kampaň bola

zrealizovaná a žalobkyňa zaplatila za reklamné služby na účet spoločnosti SARCO, s.r.o. Žalobkyňa
vystupovala na propagovanej akcii ako reklamný partner, hlavnou reklamnou informáciou bolo logo
spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň obchodného mena žalobkyne s doplnením textu TECHNICAL
SUPPORT, ktorý bližšie špecifikuje daňový subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných
partneroch nie je dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch

bola uvedená informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp.
obchodný spoločník môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania
zistiť cez obchodný register či portál finstat.sk.
26. Podľa názoru žalobkyne správca dane a žalovaný viedli dokazovanie nesprávne. Ak totiž nebola
preukázaná účasť žalobkyne na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nie je možné jej

nepriznať daňové oprávnenia.
27. V správnej žalobe žalobkyňa namietala aj procesné vady. Správca dane a žalovaný postupovali v
rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu
správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, s § 23 ods. 2 a § 33 Daňového poriadku,keď daňovej kontrole nebolo pridelené číslo konania. Podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku musí
protokol z daňovej kontroly obsahovať tiež číslo konania. Protokol neobsahuje číslo konania, obsahuje
len unikátne číslo vygenerované pre dokument (nachádzajúce sa len na tomto dokumente). Rovnako na

prvostupňových rozhodnutiach chýba uvedenie čísla a dátumu rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 2 písm.
b) Daňového poriadku. Je na ňom uvedené len unikátne vygenerované číslo.
28. Žalobkyňa zastáva názor, že v predmetnej veci neexistuje číslo konania, teda konanie nemôže byť
bez čísla konania vedené a ani skončené. Ak čísla uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu
nie sú označením spisu, znamená to, že správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis,

jednotlivé dokumenty vydané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod
jednotným číslom konania. Na základe neexistujúceho spisu nemohli orgány verejnej správy dospieť
k zákonným záverom. Skutočný spis nikdy nebol a rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre
absenciu spisu.
29. Žalobkyňa tiež podala podnet na vylúčenie zamestnancov správcu dane podľa § 60 ods. 1 a 2
Daňového poriadku. Správca dane rozhodol o nevylúčení R.. V. a tá následne rozhodla o nevylúčení

R.. N. W. a R.. W. Y.. V rozhodnutiach o nevylúčení však správca dane neposúdil námietku zaujatosti
podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku, iba podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku. R.. V. sa pritom dňa
23. apríla 2021 zúčastnila úkonu ako zamestnanec iného stupňa, čím naplnila podmienky vyplývajúce
z § 60 ods. 2 Daňového poriadku na vylúčenie z konania v daňovej kontrole. Preto sú rozhodnutia o
nevylúčení zamestnanca podľa § 64 a nasl. Daňového poriadku nezákonné, resp. nulitné a nemožno

na ne prihliadať. Úkony vykonané predmetnými zamestnankyňami správcu dane sú preto v celosti
nezákonné.
30. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) - právny nástupca Krajského súdu v Žiline
vo veciach správneho súdnictva - uznesením č. k. ZA-30S/165/2022-156 zo dňa 18. januára 2024 spojil
konania sp. zn. ZA-30S/165/2022 (zdaňovacie obdobie marec 2018), ZA-31S/114/2022 (zdaňovacie

obdobie apríl 2018), ZA-31S/113/2022 (zdaňovacie obdobie máj 2018), ZA-30S/166/2022 (zdaňovacie
obdobie júl 2018) na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. ZA-30S/165/2022.
31. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-30S/165/2022-173 zo dňa 27. marca 2024 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správne žaloby zamietol.
32. Správny súd zdôraznil, že v predmetnej veci správca dane a žalovaný uvádzajú viacero dôvodov, pre

ktoré orgány finančnej správy nepriznali žalobkyni právo na odpočítanie dane. Hoci ide o zmiešavanie
dôvodov nepriznania práva na odpočítanie dane, všetky smerujú k spochybneniu kumulatívneho
splnenia viacerých hmotnoprávnych podmienok pre možnosť uplatnenia tohto oprávnenia. Keďže
žalobkyňa v správnej žalobe nenamietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov finančnej správny v
tomto smere, správny súd, súc viazaný správnou žalobou, na túto skutočnosť neprihliadal.

33. Správny súd uviedol, že orgány finančnej správy v podstatnom konštatovali, že žalobkyňa neuniesla
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočného dodávateľa deklarovaných služieb (keď
týmto nebola spoločnosť SARCO, s.r.o.) a zároveň dospeli k názoru, že na podujatí neboli propagované
výrobky a služby dodávané žalobkyňou. Spochybnili teda aj podmienku, či poskytnutá reklamná služba
propagovala hospodársku činnosť žalobkyne (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). V tomto smere správny súd

poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-344/20 Amper Metal Kft. Orgány
finančnejsprávypritomuzavreli,ženagalakoncerteLucieBílejbolopropagovanélenlogožalobkyne,nie
jej hospodárska činnosť. Žalobkyňa teda nepoužila sporné plnenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti
(tretia podmienka odpočítania od dane). Dôvod neuznania daňového oprávnenia teda nespočíval len
na spochybnení dodávateľa, ale aj na nepreukázaní účelu služby v rámci ekonomickej činnosti. Túto

skutočnosť však žalobkyňa v podanej správnej žalobe v podstatnom ani nespochybňuje. Argumentácia
žalobkyne uvedená na pojednávaní, že nie je v podstatnom rozdiel medzi reklamnou službou a
sponzoringom, bola vznesená až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, a preto na ňu správny
súd neprihliadal.
34. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že uniesla svoje dôkazné bremeno, správny súd mal z

administratívneho spisu za preukázané, že správca dane žalobkyni oznámil svoje pochybnosti, vyzval
žalobkyňu na predloženie dôkazov, že bola propagovaná nielen ako reklamný partner podujatia, ale aj vo
svojej hospodárskej činnosti - že sa verejnosť mohla dozvedieť o jej činnosti a produktoch. Žalobkyňa na
túto výzvu reagovala len tým, že poskytne vyjadrenie vo forme výsluchu konateľov žalobkyne. Žalobkyňa
vznesené dôvodné pochybnosti nevyvrátila a neoznačila ani relevantné dôkazy v tomto smere.

35. Správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade s § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a použil
listinné dôkazy z iných daňových kontrol. Žalobkyňa v tomto smere nepodala správcovi dane konkrétny
návrh na výsluch svedkov, len všeobecne uviedla, že poskytne vyjadrenie vo forme výsluchu konateľa
daňového subjektu, ktorý pred správcom dane však už opakovane vypovedal. Rovnako všeobecný bolaj návrh žalobkyne na vypočutie svedkov - konateľov dodávateľov a subdodávateľov. Žalobkyňa najmä
nekonkretizovala, o ktoré osoby a s akými adresami ide a k čomu by mali vypovedať. Správca dane
preto postupoval v súlade s § 24 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého nie je povinný vykonať všetky

žalobkyňou navrhnuté dôkazy.
36. Čo sa týka procesných námietok, správny súd uviedol, že protokol je označený číslom, čím je
splnená zákonná podmienka podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku. Protokol je podľa správneho
súdu dostatočne jasne identifikovaný, má všetky zákonom požadované náležitosti, hoci nie je doslovne
označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným

číslom, ale identifikátorom vygenerovaným pre konkrétny daňový subjekt a jemu vykonávanú daňovú
kontrolu. Obdobne argumentoval správny súd aj vo vzťahu k označeniu rozhodnutí prvostupňového
orgánu a žalovaného. Podľa názoru správneho súdu je zrejmé, z akej daňovej kontroly bol protokol
vyhotovený, akého subjektu a zdaňovacích období sa týka, a aké je jeho identifikačné číslo, je
datovaný a podpísaný. Nevedenie žurnalizovaného spisu nemal správny súd za preukázané, keďže
žalovaný na základe výzvy správneho súdu predložil všetky administratívne spisy. Formálne vady

administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku súdneho prieskumu, ak nie je relevantným spôsobom
spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaných
rozhodnutí (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa
16. decembra 2021, body 53 a 54 či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/8/2019 zo
dňa 26. februára 2020, bod 98).

37. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň
správcu dane, v ustanovení § 64 ods. 2 Daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia,
ktoré sa považujú za nulitné a z akých dôvodov, pričom argumentácia žalobkyne týmto ustanoveniam
nezodpovedá. Okrem citácie § 60 ods. 1 a 2 Daňového poriadku žalobkyňa ani neuviedla, prečo mala
byť R.. V. vylúčená z daňovej kontroly, keďže nebolo preukázané, že sa v tej istej veci zúčastnila

daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Z administratívneho spisu mal správny súd
za preukázané, že R.. X. W. rozhodla o nevylúčení R.. W. V. z daňového konania u daňového subjektu
NEMCO, s.r.o. Správny súd tak nemal za preukázané, že by R.. W. V. rozhodla o vlastnom nevylúčení.
Nebolo preukázané, že by sa R.. V. zúčastnila úkonu v rámci daňovej kontroly ako zamestnanec orgánu
iného stupňa tak, ako to predpokladá § 60 ods. 2 Daňového poriadku.

38. Správny súd záverom dodal, že žalovaný spochybnil splnenie dvoch podmienok pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane, ktoré musia byť splnené kumulatívne, spochybnenie čo i len jednej z
nich odôvodňuje nepriznanie práva na odpočítanie dane. Z pohľadu správneho súdu bolo relevantné
najmä spochybnenie tretej hmotnoprávnej podmienky, že žalobkyňa nepreukázala, že by reklamné
služby priamo a bezprostredne súviseli s transakciami žalobkyne na výstupe, ktoré by zakladali

právo na odpočítanie DPH. Žalobkyňa namietala správnosť záverov orgánov finančnej správy len vo
vzťahu k spochybnenému dodávateľovi, k nesplneniu tretej hmotnoprávnej podmienky však relevantnú
argumentáciu nevzniesla. Preto závery orgánov finančnej správy podľa názoru správneho súdu obstoja.
III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

39. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“)
kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak,
že budú zrušené rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami a veci budú vrátené
správcovi dane na ďalšie konanie.

40. Sťažovateľka namietala, že v správnej žalobe poukázala na porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, z čoho vyplynul návrh na vykonanie dôkazu, a to administratívneho spisu, z
dôvodu manipulácie s predmetným spisom zo strany žalovaného. Správny súd tento dôkaz nevykonal.
Žalovaný sa tiež vo svojich vyjadreniach k návrhu sťažovateľky nevyjadril. Sťažovateľka pritom v
konaní namietala neexistenciu administratívneho spisu, na tomto postoji naďalej zotrváva aj v kasačnom

konaní. So žalobkyňou navrhovaným dôkazom sa správny súd nevysporiadal. Dôkazom neexistencie
administratívneho spisu je aj to, že žiaden dokument, ktorý správca dane prezentuje ako dokument
zo spisu, neobsahuje žiadnu spisovú značku ani číslo konania. Takéto číslo konania neobsahuje
ani Protokol a ani prvostupňové rozhodnutia, či rozhodnutia žalovaného. Keďže spis nebol v čase
rozhodovania správneho orgánu riadne žurnalizovaný, nie je preskúmateľný a potvrdzuje sa podozrenie

s manipuláciou so spisom zo strany správneho orgánu. Správny súd mal preto napadnuté rozhodnutia
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
41. Žalobkyňa tiež opätovne a rovnako ako v podanej správnej žalobe namietala nesprávne vybavenie
jej námietok zaujatosti proti zamestnancom správcu dane (bližšie bod 29 tohto rozsudku).42. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia a odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti,
sťažovateľka zopakovala, že základnou zásadou systému DPH je daňová neutralita. Správca dane a
žalovaný svojím postupom v predmetnej veci cielili zbaviť sťažovateľku práva na odpočítanie DPH, čím

by porušili zásadu daňovej neutrality. Právo na odpočítanie DPH podľa názoru žalobkyne nemôže byť
obmedzené.
43. Sťažovateľka opakovane popísala mechanizmus dôkazného bremena v daňovom konaní tak,
ako v podanej správnej žalobe, pričom zdôraznila, že dôkazné bremeno v daňovom konaní uniesla
predložením zmluvy o reklame, faktúry a hodnotiacej správy z reklamnej kampane. S odkazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 a
rozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-610/19sťažovateľkanamietala,ženemôžeznášať
dôkazné bremeno na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jej dodávateľov a
subdodávateľov. Zároveň argumentovala, že v prípade preukázania materiálneho plnenia jej nemôže
byť odňaté právo na odpočítanie dane.
44. Sťažovateľka poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp.zn.1Sfk/24/2021zodňa27.októbra2023,bod47podľaktoréhojenesprávnymprávnymposúdením,
ak orgány finančnej správy uzatvorili, že zákonná podmienka podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH nie je
splnená len z dôvodu, že prezentácia loga (sponzoring) nie je reklamou, a preto nemá pre príjemcu
ekonomický prínos a nemôže byť použitá na účely vlastných zdaniteľných plnení.
45. Aj s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa

12. októbra 2022 a sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009 sťažovateľka namietala, že v
rámci jej dôkazného bremena jej nemožno dávať na ťarchu obchodnoprávne skutočnosti dodávateľov a
subdodávateľov. Sťažovateľka si vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom splnila svoje povinnosti
na úrovni zodpovedného hospodára. So správcom dane a žalovaným sťažovateľka spolupracovala a
uniesla svoje dôkazné bremeno. Na sťažovateľku nemôže byť prenášaná zodpovednosť za konanie

tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah.
46. Podľa názoru sťažovateľky tiež správca dane a žalovaný postupovali v rozpore s právnymi
predpismi, ak nevykonali sťažovateľkou navrhované dokazovanie prostredníctvom výsluchov konateľov
dodávateľov a subdodávateľov, ale len prevzali ich vyjadrenia z iných konaní. Žalovaný tak správcovi
dane odsúhlasil postup, keď vykonával dokazovanie bez akejkoľvek participácie daňového subjektu a

bez možnosti klásť otázky.
47. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 sťažovateľka namietala,
žesamotnéspochybnenieidentityskutočnéhododávateľaplnenianemôžebyťdôvodomprenepriznanie
práva na odpočítanie dane.
48. Sťažovateľka opakovane uviedla, že koncert Lucie Bílej sa reálne uskutočnil, reklamná kampaň

bola zrealizovaná a tiež zaplatila za reklamné služby na účet spoločnosti SARCO, s.r.o. Vystupovala
na propagovanej akcii ako reklamný partner, hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti,
ktoré obsahuje kmeň obchodného mena sťažovateľky s doplnením textu TECHNICAL SUPPORT, ktorý
bližšie špecifikuje daňový subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných partneroch nie je
dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená

informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník
môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť cez obchodný
register či portál finstat.sk.
49. Podľa názoru sťažovateľky správca dane a žalovaný viedli dokazovanie nesprávne. Ak totiž nebola
preukázaná účasť žalobkyne na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nie je možné jej

nepriznať daňové oprávnenia.
50. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa žalovaný nevyjadril.
IV.
Posúdenie kasačného súdu
51. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),

po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
52. Kasačný súd úvodom konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľky predstavuje v podstatnom len
rekapituláciu jej žalobnej argumentácie bez reflexie na argumentáciu správneho súdu. Kasačný súd na

jednej strane nemôže konštatovať nezrozumiteľnosť sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, na druhej
strane však súčasne dodáva, že je viazaný sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky (§ 453 ods. 2
SSP). V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt však platí, že spôsob formulácie kasačnej sťažnostia všeobecnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazili aj v charaktere a konkrétnosti
odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľka získala.
53. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 (v čase uskutočnenia

sporných zdaniteľných obchodov) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
54. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
55. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018 právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
56. V súvislosti s predmetnou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je
potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva

na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (iii) odopretím
nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím
nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
57. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
58. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
61. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

62. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konanídve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

63. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).
64. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,

že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
65. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet
dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým

subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa
subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych
podmienokprávanaodpočítaniedane.Práveztohtodôvodu„prezáversprávcudane,žedaňovýsubjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako

ZNSS 23/2022).
66. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).
67.Vsúvislostisprejednávanouvecousakasačnýsúdstotožňujesosprávnymsúdomvtom,žesprávca
dane a žalovaný spochybnili v predmetnej veci (i) dodanie služieb deklarovaným dodávateľom a zároveň

to, (ii) že sťažovateľka použila deklarované reklamné služby na svoje ďalšie ekonomické plnenia ako
platiteľ dane. Spochybnili teda splnenie dvoch samostatných hmotnoprávnych podmienok uplatneného
daňového oprávnenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne a vo vzťahu ku ktorých preukazovaniu má
dôkazné bremeno sťažovateľka.68. Rovnako ako správny súd, aj súd kasačný považuje za najdôležitejšie práve spochybnenie tretej
podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane, a teda, že sťažovateľka použila reklamné služby
na svoju ďalšiu ekonomickú činnosť ako platiteľ dane (body 56 a 57 tohto rozsudku; preto na predmetnú

vec nemožno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo
dňa 15. marca 2011 či rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r.
o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, ktoré sa týkajú iných hmotnoprávnych podmienok). Správca
dane, žalovaný a správny súd pritom svoje rozhodnutia a relevantné pochybnosti neuzatvorili na
tom, že v predmetnej veci by išlo o sponzoring. Inými slovami nekonštatujú, že sponzoring podujatia

spojený s propagáciou sťažovateľky a priori nepredstavuje reklamnú službu, z ktorej by si bolo možné
odpočítaťdaň(pretonapredmetnúveciniejemožnéaplikovaťrozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/24/2021 zo dňa 27. októbra 2023, bod 47). Podstata výhrad správneho
súdu a orgánov finančnej správy spočíva v tom, že sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď
nepreukázala, ako reklamné plnenia (propagácia jej loga v súvislosti s podujatím - galakoncert Lucie
Bílej) súvisia s jej ekonomickou činnosťou a jej ďalšími obchodmi, ktoré dodáva ako platiteľ dane (§ 49

ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018).
69. Na podporu relevantnosti výhrad správcu dane a žalovaného, kasačný súd, obdobne ako správny
súd, dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Ampet Metal Kft. zo dňa 25.
novembra 2021, vo veci C-334/20, v ktorom tento uviedol:
23. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie dane

neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje sa
bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Systém odpočítania má
totiž za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená
pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje úplnú daňovú
neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou,

že tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH. Z toho vyplýva, že ak zdaniteľná osoba, ktorá
koná ako taká, v čase nadobudnutia tovaru alebo služby, použije tento tovar alebo službu na účely
svojich zdaniteľných transakcií, má právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za uvedený
tovar alebo službu (rozsudky zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments,
C-132/16, EU:C:2017:683, body 25 až 27, ako aj zo 16. septembra 2020, Mitteldeutsche Hartstein-

Industrie, C-528/19, EU:C:2020:712, body 23 až 25 a citovaná judikatúra).
24. V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta na význam pojmu „použité“, ktorý sa uvádza v článku
168 písm. a) smernice o DPH. Konkrétne sa pýta, či na jednej strane neprimeraná povaha fakturovanej
ceny za služby poskytnuté zdaniteľnej osobe, a na druhej strane okolnosť, že tieto služby neviedli k
zvýšeniu obratu zdaniteľnej osoby, môžu brániť uplatneniu práva na odpočítanie DPH zaplatenej na

vstupe za tieto služby...
38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah
reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s
transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou
hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto

činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú
povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.
39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily
pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov
aslužiebuvádzanýchnatrhspoločnosťouAmperMetalaztohtodôvodubyhobolomožnézaradiťmedzi

všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi
podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V
súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou
Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“
70.Pochybnostisprávcudaneažalovanéhosmerujúcekspochybneniutretejhmotnoprávnejpodmienky

uplatneného práva na odpočítanie dane spočívali v tom, že v predmetnej veci bolo v rámci reklamnej
kampane galakoncertu Lucie Bílej propagované len logo sťažovateľky, ako reklamného partnera,
na podujatí nesúvisiacom s obchodnou činnosťou sťažovateľky a neboli propagované produkty a
služby poskytované sťažovateľkou. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, považuje takto vznesené
pochybnosti za dôvodné a relevantné. Ich podkladom sú práve nesporné zistenia o priebehu reklamnej

kampane tak, ako ich popísal konateľ sťažovateľky (bod 6 tohto rozsudku) a ako vyplývajú aj zo
sťažovateľkou predloženého dôkazu o realizácii reklamnej kampane - z hodnotiacej správy (body 5 a
6 tohto rozsudku). Pochybnosti správcu dane a žalovaného tak v tejto, pre rozhodnutie správneho a
kasačného súdu kľúčovej časti, nie sú postavené na skutočnostiach, ktoré by boli mimo dispozičnejsféry sťažovateľky, teda na pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľov a podobne (preto na vec
sťažovateľkynemožnoaplikovaťrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžf/1/2011
zo dňa 15. marca 2011, či sťažovateľkou citované časti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020).
71. Sťažovateľka v daňovom konaní neprodukovala dôkazy, ktorými by tieto pochybnosti správcu dane
vyvrátila. Nepreukázala najmä získanie nových obchodných partnerov vďaka dodanej reklamnej službe,
ani to, akým spôsobom mala mať reklamná služba vplyv na jej dovtedajších odberateľov, či to, aký vplyv
mala reklamná kampaň na jej podnikanie. Nepreukázala ani žiadnu ucelenú reklamnú stratégiu či to,

ako sa reklamná kampaň mala premietnuť do jej výsledných cien tovarov a služieb, ktoré poskytuje ďalej
svojím odberateľom. Aj kasačný súd musí dať v kontexte deklarovanej reklamnej služby do pozornosti,
že išlo o propagáciu loga sťažovateľky (nie jej produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná jeho
všeobecná známosť, a to len v rovine reklamného partnera (ktorých bolo väčšie množstvo) a na podujatí
(koncert Lucie Bílej), ktoré len ťažko možno prepojiť s podnikaním sťažovateľky (sprostredkovateľská
činnosť v oblasti služieb, konkrétne poradenstvo v prípade náterových hmôt v automobilovom priemysle,

bod 6 tohto rozsudku). Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia sťažovateľky postavená v podstatnom
len na tom, že bola reklamným partnerom, propagované bolo jej logo s kmeňom obchodného mena a
doplnením textu „TECHNICAL SUPPORT“.
72. Čo sa týka dôkazných návrhov sťažovateľky na vypočutie konateľov jej dodávateľov a
subdodávateľov kasačný súd musí korigovať závery správneho súdu, že tieto nebolo potrebné vykonať

pre ich všeobecnosť (nedostatočné označenie svedkov menom, priezviskom a adresou). Z pohľadu
kasačného súdu je v tomto smere podstatná najmä skutočnosť, že žalovaný identifikoval, ktoré osoby
sťažovateľka navrhla vypočuť a s týmto návrhom sa vysporiadal (body 16 a 17 tohto rozsudku). Pre
žalovaného tak nešlo o neznáme osoby a ich údaje boli zistiteľné z obchodného registra. Kasačný súd sa
nemôže stotožniť ani s argumentáciou žalovaného odôvodňujúcou nevykonanie predmetných výsluchov

(bližšie bod 17 tohto rozsudku) a to z dôvodov uvedených v nasledujúcom bode.
73. V predmetnej veci je kľúčové, že správca dane a žalovaný nespochybňovali faktickú realizáciu
reklamnej kampane a akceptovali tvrdenie sťažovateľky (preukázané hodnotiacou správou z reklamnej
kampane), že dodaná reklamná služba spočívala v propagácii loga sťažovateľky (tak ako ho táto aj
popísala) ako reklamného partnera podujatia. Dôkazné návrhy sťažovateľky na vypočutie konateľov jej

dodávateľov a subdodávateľov tak boli irelevantné, keďže (i) faktická realizácia reklamnej kampane bola
zo strany orgánov finančnej správy nesporná a (ii) sťažovateľka nevysvetlila, ako výpovede konateľov
jej dodávateľov a subdodávateľov reklamnej kampane majú preukazovať prepojenie nesporných
reklamných služieb s jej ekonomickou činnosťou. Predmetné dôkazné návrhy tak neboli relevantné,
pričom sťažovateľka v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti nenamietala nevykonanie výsluchov

konateľov jej odberateľov, pričom týchto odberateľov (nadväzujúcich na poskytnutú reklamnú službu)
ani neoznačila.
74. Z rovnakého dôvodu nemožno považovať za opodstatnené ani výhrady sťažovateľky k tomu,
že v predmetnej veci boli preferované dôkazy písomného charakteru (použitie listín a vyjadrení z
iných daňových konaní alebo písomných vyjadrení dodávateľov a subdodávateľov reklamných služieb)

pred výsluchom svedkov s právom sťažovateľky klásť svedkom otázky. Kasačný súd už opakovane
judikoval, že v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže správca dane v daňovom konaní použiť
aj listinné dôkazy z rôznych ďalších daňových či iných konaní, formuloval tiež limity tohto postupu
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31.
januára 2024, body 111 až 113). V predmetnej veci produkovali správca dane a žalovaný dôkazy

takéhoto charakteru vo vzťahu k účasti dodávateľov a subdodávateľov na deklarovaných reklamných
plneniach. Tieto dôkazy však neboli relevantné pre spochybnenie a preukázanie toho, ako nesporné
reklamné služby (propagácia loga sťažovateľky v kontexte podujatia Lucie Bílej) súvisia s ekonomickou
činnosťou sťažovateľky (teda ich vzťah s plneniami sťažovateľky ako platiteľa dane na výstupe).
Akákoľvek pochybnosť o zákonnosti vykonania týchto dôkazov tak neoslabuje pre predmetnú vec

rozhodujúcu pochybnosť o splnení tretej hmotnoprávnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie
dane, ktorú formulovali správca dane, žalovaný a správny súd práve a len na podkladoch predložených
sťažovateľkou (bod 70 tohto rozsudku). Túto pochybnosť sťažovateľka nebola spôsobilá vyvrátiť (body
71 až 72 tohto rozsudku). Aj keby kasačný súd uznal predmetné výhrady sťažovateľky, nejde o
vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť a správnosť výrokov rozhodnutí orgánov finančnej správy a

napadnutého rozsudku správneho súdu.
75. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, sa teda stotožnil s orgánmi finančnej správy, že tieto náležite
spochybnili súvislosť dodaných reklamných plnení (propagácia loga sťažovateľky ako reklamného
partnera koncertu Lucie Bílej) s ekonomickou činnosťou sťažovateľky na výstupe. Inými slovamispochybnili, že sťažovateľka ako platiteľ dane dodané služby použila na účely vlastných zdaniteľných
plnení - teda že sťažovateľka preukázala tretiu podmienku uplatnených nárokov na odpočítanie dane
podľa § 168 písm. a) Smernice v spojení s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31.

decembra 2018 (bod 57 tohto rozsudku). Sťažovateľka tieto pochybnosti nevyvrátila. Táto skutočnosť
je pritom rozhodujúca, keďže v prípade, ak sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k
hociktorej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2018, resp. podľa § 168 písm. a) Smernice,
právo na odpočítanie dane jej nemôže byť priznané (bod 61 tohto rozsudku).

76. S ohľadom na vyššie uvedené je preto irelevantná ďalšia sťažnostná argumentácia sťažovateľky,
ktorou namieta argumentáciu žalovaného a správcu dane o spochybnení dodania reklamnej služby
deklarovaným dodávateľom (keďže táto argumentácia orgánov finančnej správy k inej podmienke práva
na odpočítanie dane nebola pre správny a kasačný súd rozhodujúca) ako aj argumentácia, ktorou
konštatuje, že jej nebol preukázaný daňový podvod (ide o odlišný dôvod pre neuznanie daňových
oprávnení, ktorý v predmetnej veci nebol orgánmi finančnej správy a ani správnym súdom aplikovaný).

77. Ani ďalšie formálne a procesné námietky sťažovateľky neboli podľa názoru kasačného súdu
dôvodné.
78. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz - administratívny
spis a s týmto sa pred vydaním napadnutého rozsudku neoboznámil, kasačný súd sa s touto
argumentáciou nestotožňuje. Dáva pritom do pozornosti, že sťažovateľka v správnej žalobe a ani počas

správneho súdneho konania takýto dôkazný návrh neformulovala. Správny súd si však vyžiadal od
žalovaného administratívne spisy, ktoré mu boli (riadne žurnalizované) predložené (č.l. 81 až 83, 135 až
137 súdneho spisu sp. zn. ZA-30S/165/2022; č.l. 83 až 90 súdneho spisu sp. zn. ZA-31S/114/2022; č.l.
82 až 89 súdneho spisu sp. zn. ZA-30S/113/2022; č.l. 83 až 85, 137 až 139 súdneho spisu sp. zn. ZA-
30S/166/2022),oboznámilpriebehadministratívnehokonanianapojednávaní(zápisnicazpojednávania

uskutočnenéhodňa13.marca2024,č.l.163súdnehospisusp.zn.ZA-30S/165/2022)anáslednevoveci
rozhodol. Nie je tak pravdou, že by sa správny súd neoboznámil s administratívnymi spismi v predmetnej
veci a rozhodol bez nich. Rovnako aj kasačný súd disponoval pri svojom rozhodovaní predloženými a
riadne žurnalizovanými administratívnymi spismi.
79. Kasačný súd neopomína podstatu námietky sťažovateľky, že v dôsledku absencie jednotiaceho

čísla konania pre všetky listiny v administratívnom spise (každá z nich má totiž unikátne samostatné
identifikačné číslo) neexistoval administratívny spis a chybný je tak protokol ako aj rozhodnutia orgánov
finančnej správy. Kasačný súd sa však ani s takouto námietkou, rovnako ako správny súd, nemohol
stotožniť. Aj keby uznal správnosť argumentácie sťažovateľky (žalovaný v podstatnom tvrdil, že číslo
konania absentuje preto, lebo konania sú správcom dane vedené pod identifikátorom určeným pre

sťažovateľku), absencia jednotiaceho čísla administratívneho konania je len formálnou vadou, pri ktorej
musí sťažovateľka preukázať aj jej dopad na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 191 ods.
1 písm. g) SSP).
80. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v správnom súdnom a v kasačnom konaní predložil žalovaný
riadne žurnalizované administratívne spisy - obsahujúce zoznam listín ako aj očíslovanie jednotlivých

podkladov v spise (nie je teda pravdou, že by administratívne spisy neboli vedené), každá z listín
obsahuje unikátne identifikačné číslo (je individuálne číselne identifikovaná, vrátane protokolu a
jednotlivých rozhodnutí orgánov finančnej správy). Sťažovateľka netvrdila a ani nepreukázala absenciu
žiadnej listiny v administratívnom spise (toto nezistil ani správny súd) a nebola preukázaná ani žiadna
iná nezákonná manipulácia s administratívnym spisom. Podľa názoru kasačného súdu tak absencia

jednotiaceho čísla konania (aj keby išlo o dôvodnú námietku z hľadiska právnych predpisov týkajúcich
sa vedenia registratúry) v predmetnej veci nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
(a contrario § 191 ods. 1 písm. g) SSP), tieto majú oporu v administratívnom spise (a contrario § 191
ods. 1 písm. f) SSP) a sú v tomto smere preskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
81. Pokiaľ sťažovateľka namieta nulitu rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov správcu dane z dôvodu,

že jej námietka zaujatosti po obsahovej stránke mala byť správcom dane vyhodnotená nielen podľa
§ 60 ods. 1 Daňového poriadku, ale aj podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku, kasačný súd v
zhode so správnym súdom konštatuje, že vada odôvodnenia rozhodnutia o (ne)vylúčení zamestnanca
(nedostatočné vysporiadanie sa s dôvodmi vylúčenia) nie je dôvodom nulity rozhodnutia podľa § 64
ods. 2 Daňového poriadku. Nesprávne posúdenie dôvodov pre vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej

správy (teda, že vo veci rozhodoval zamestnanec, ktorý mal byť vylúčený) môže sťažovateľka namietať
ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Sťažovateľka však takto v predmetnej veci
nepostupovala,pretosprávnysúdviazanýžalobnýmibodmi(§134ods.1SSP)rovnakoakokasačnýsúd
viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP) nemohli tieto skutočnosti preskúmavať. Sťažovateľkaneodôvodnila, v čom vnímala zaujatosť zamestnankýň správcu dane a už vôbec neuviedla, v čom mala
spočívaťzaujatosťIng.MárieJedinákovej.Lenpreúplnosťkasačnýsúddávadopozornosti,žedôvodom
vylúčenia podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku by bola skutočnosť, keby sa zamestnanec orgánu

finančnej správy zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Teda v predmetnej
veci by muselo ísť o situáciu, kedy by Ing. Jedináková ako zamestnankyňa správcu dane v tejto istej
veci rozhodovala aj ako zamestnankyňa žalovaného. Toto však sťažovateľka ani netvrdí a ani ničím
nepreukazuje. Aj táto sťažnostná a žalobná námietka sťažovateľky tak bola vyhodnotená nedôvodná.
V.

Záver
82. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený, súladný s
ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia
veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
83. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
84. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.