Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204307
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624204307.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX a 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E. XX, F., obaja právne zastúpení: JUDr.
Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, F., zastúpená splnomocneným zástupcom: A. H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXXX/X, F. – J. G., 2/ H. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/XX, F., 3/ K. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, L. C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: K. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, L. C., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi (BSM) nehnuteľností, a to pozemkov

parcely registra „C“ parc. č. 884/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2 a parc. č. 884/8 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, vytvorených geometrickým plánom č. 10916229-5/2024,
vyhotoveným A. K. E., IČO: 10 916 229, úradne overeným dňa 15.10.2024 pod č. 1120/2024 Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi (BSM) v spoluvlastníckom podiely
o veľkosti 1/6-ina k celku pozemku parcely registra „C“ parc. č. 884/10 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 202 m2, vytvoreného geometrickým plánom č. 10916229-5/2024, vyhotoveným A. K. E., IČO:
10 916 229, úradne overeným dňa 15.10.2024 pod č. 1120/2024 Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a súčasne žalovaná 1/ v rozsahu,
v akom sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi, nie je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti.

III. Žalobcom 1/ a 2/ sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa11.11.2024sažalobcoviavočižalovanýmdomáhaliurčeniavlastníckeho
práva tak, že nehnuteľnosti v k. ú. M. identifikované geometrickým plánom č. 10916229-5/2024 súdneho

znalca Ing. Jána Šimuna, IČO: 10 916 229, úradne overeným dňa 15.10.2024 pod č. 1120/2024
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, ako novovytvorený pozemok parcely registra
C parc. č. 884/6 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2 a novovytvorený pozemok parcely
registra C, parc. č. 884/8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, sú v celosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Ďalej sa určuje, že nehnuteľnosť v k. ú. M., identifikovaná geometrickým
plánom č. 10916229-5/2024 súdneho znalca Ing. Jána Šimuna, IČO: 10 916 229, úradne overeným
dňa 15.10.2024 pod č. 1120/2024 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, ako

novovytvorený pozemok parcely registra C parc. č. 884/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
202 m2, je v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6-ina k celku, ktorý je toho času zapísaný
ako súčasť podielu vedeného na žalovanú 1/ na liste vlastníctva XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že kúpnou zmluvou zo dňa23.10.1987 spísanou Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši pod číslom N 274/87, NZ 247/87 kúpili
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. M., a to pozemnoknižné parcely číslo
263/13, 263/16 a rodinný dom súp. č. 314, v pozemkovej knihe vyznačený pod pôvodným súpisným

číslom 216. Kúpna zmluva bola registrovaná rovnakého dňa pod číslom RI 478/87. Nadobudnuté
nehnuteľnosti tvorí menší rodinný dom s hospodárskou stavbou bez súpisného čísla na samostatných
pozemkoch nachádzajúce sa na spoločnom dvore. Spoločný dvor tvoria 4 rodinné domy a 4 rodiny,
a to: rodinný dom súp. č. 312 (pôvodné súp. č. XXX) na parc. č. 885, ktorého vlastníkom je žalovaný
3/, rodinný dom súp. č. 313 (pôvodné súp. č. 215) na parc. č. 886 vo vlastníctve A. H., blízkej osoby

žalovanej 1/, rodinný dom súp. č. 314 (pôvodné súp. č. XXX) na parc. č. 887 vo vlastníctve žalobcov
a rodinný dom súp. č. 315 (pôvodné súp. č. XXX) na parc. č. 882 vo vlastníctve žalovanej 2/, čomu
zodpovedá zápis pozemnoknižnej parcely č. 263/20 – cesta intravilán v pozemnoknižnej vložke č.
XXXX, k. ú. M., podľa ktorej vlastníkom spoločnej cesty sú vlastník domu č. 217 v 2/6-inách, vlastník
domu č. 214 v 2/6-inách, vlastník domu 215 v 1/6-ine a vlastník domu č. XXX v 1/6-ine. Žalobcovia
boli pri kúpne vtedajšou Geodéziou, n. p. Žilina ubezpečení, že kúpou nehnuteľností sa stávajú aj

spoluvlastníkmi spoločného dvora. Zároveň si v roku 1990 na štátnom notárstve vyžiadali k spoločnému
dvoru potvrdený výpis o vlastníctve, z ktorého im vyplynulo, že podiel 1/6-iny zo spoločnej cesty patrí
im ako vlastníkom domu súp. č. 216. Bez pochybností vykonávali od roku 1988 svoje spoluvlastnícke
právo, a to najmä vo forme prístupu k rodinnému domu, ku ktorému sa nedá inak dostať než cez
pozemok pozemnoknižnej parcely č. 263/20, resp. parcely č. 884. Zároveň od roku 1988 uhrádzali aj daň

z nehnuteľností, a to za výmeru pozemkov zastavané plochy a nádvoria v súčte 191 m2, v presvedčení
o svojom vlastníctve uhrádzali daň aj vrátane podielu zo spoločného dvora. Asi pred 8 rokmi zistili, že
v rámci jedného z prevodov rodinného domu bol na spoločný dvor založený list vlastníctva XXX, avšak
administratívnou chybou bola za parcelu právneho stavu označená nie pozemnoknižná parcela 263/20,
ale list vlastníctva bol založený na parcelu užívacieho stavu C-KN 884. Táto administratívna chyba bola

následne prebratá aj v konaní o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 2002, kde
do listu vlastníctva boli prebratí okrem žalovanej 2/ a jej zosnulého manžela aj právni predchodcovia
žalovanej 1/, avšak v chybne vyčíslenom podiely 2/3-iny a následne žalovaná 1/ previedla podiel 1/3-
inu na žalovaného 3/, na základe čoho je list vlastníctva vedený v súčasnosti na základe neprávneho
stavu, čo do hraníc pozemku, aj čo do spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia podali Okresnému úradu

Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, návrh na opravu daného stavu, pričom orgán katastra vydal vo
veci rozhodnutie zo dňa 26.06.2019 číslo X 53/2019, ktorým návrhu nevyhovel. Pri tvorbe zápisov na
LV XXX konštatoval sériu administratívnych pochybení. Konštatoval, že súčasný stav nezodpovedá
želanému právnemu ani skutkovému stavu, čo však nie je v jeho právomoci opraviť v konaní o oprave
katastrálneho operátu, pretože daný stav bol potvrdený v konaní ROEP a nadväzujúcimi zápismi. Na

identifikáciu protiprávne zaniknutých pozemkov a ich zlúčením do jedného veľkého celku – pozemku
parc. č. 884 si žalobcovia objednali vypracovanie znaleckého posudku súdneho znalca A. K. E..
V dokumentácii katastra nehnuteľností neexistuje žiadna listina, na základe ktorej by pôvodní vlastníci
domu č. 216 vykonali, resp. súhlasili s vykonaním prevodu vlastníckeho práva zapísaného k spoločnej
ceste zapísanej ako parcela č. 263/20 v prospech iných vlastníkov. Pre potreby určenia vlastníckych

práv znalec vyhotovil geometrický plán na obnovenie pôvodnej parcely č. 263/20 a častí pôvodných
parciel č. 263/13 a 263/16. Parcela č. 884/10 o výmere 202 m2 zodpovedá pôvodnej parcele č. 263/20
o výmere 162 m2, pričom výmeru znalec opravil na správne vypočítanú výmeru 202 m2. Parcela č.
263/13 o výmere 62 m2 zodpovedá parcele č. 884/6 o výmere 9 m2 a parcele č. 887 o výmere 54 m2,
parcelač.263/16ovýmere27m2zodpovedáparceleč.884/8ovýmere4m2aparceleč.890/1ovýmere

22 m2. Podľa pôvodných zápisov v pozemnoknižnej vložke č. 1359 a 1360 vlastníkom prináleží podiel
v 1/6-ine k novovytvorenej parcele č. 884/10, ktorá je totožná s pozemnoknižnou parcelou č. 263/20.
Žalovaní v minulosti odmietli dohodu so žalobcami. Podľa znaleckého posudku aj podľa poznámky pod
výkazomvýmergeometrickéhoplánuzodpovedánovovytvorenáparcelač.884/6spolusparcelouč.887
pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 263/13 a novovytvorená parcela č. 884/8 spolu s parcelou 890/1

zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 263/16. Obe parcely kúpili žalobcovia riadnou kúpnou
zmluvou do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, pričom následne z nich presne špecifikované časti
boli bez ich vedomia a súhlasu zlúčené do veľkého dvora parcely č. 884, t. č. vedeného na LV XXX.
Parcela č. 884 bola pôvodne veľká parcela užívacieho stavu, ktorá sa administratívnym pochybením
katastra vyhlásila za vlastnícku parcelu bez akéhokoľvek právneho titulu. Pôvodné vlastnícke parcely

zahŕňali pozemok pod stavbami žalobcov, ale aj priedomie týchto stavieb. Následne však kataster
z priedomia stavieb spravil súčasť veľkého spoločného dvora bez toho, aby žalobcovia priedomie
do dvora vložili. Podľa znaleckého posudku novovytvorená parcela č. 884/10 zodpovedá pôvodnej
pozemnoknižnej parcele 263/20. Podľa staršej formy evidencie nehnuteľností sa spoločné dvory, resp.spoločnésúkromnécestyevidovalinapodiely,ktorétvorilineoddeliteľnúsúčasťhlavnejveci,ktoráslúžila
na jej plnohodnotné užívanie. Táto súčasť veci bola automaticky súčasťou prevodu, pretože znášala
právny osud hlavnej veci. Spoluvlastník spoločného dvora, cesty, nebol v pozemkovej knihe či liste

vlastníctva individualizovaný menom, priezviskom, ale s poukazom na hlavnú vec, ktorej právny osud
spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore nasledoval. Až v roku 2019 katastrálny bulletin podľa nových
inštrukcií trvá na zápise vlastníka spoločného pozemku menom a priezviskom. Žalobcovia kupovali
nehnuteľnosti v roku 1987 ešte podľa pozemkovoknižného stavu a podiel 1/6-ina bol neoddeliteľne
spätý s vlastníctvom k prevádzanému rodinnému domu. Zároveň je zrejmé, že predávajúci mali vôľu

tento podiel previesť a kupujúci mali vôľu podiel kúpiť. Bez podielu na spoločnej ceste by sa nemali
ako dostať do rodinného domu. Kúpna zmluva z roku 1987, následne ubezpečenie národného podniku
Geodézia z roku 1988 ako aj výpis potvrdený štátnym notárstvom z roku 1990 utvrdili žalobcov v tom,
že sú spoluvlastníkmi spoločného dvora v rozsahu 1/6-ina, pričom toto právo nerušene a dobromyseľne
vykonávali už od roku 1987. Platili dane zo spoločného dvora a po dobu dlhšiu ako 10 rokov nenastala
skutočnosť, ktorá by dobromyseľnosti odporovala. Poukázali na judikát R 15/2024, v zmysle ktorého

právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby. Preto
jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, príp. poskytol iné
dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Žalobcovia si rodinný dom
v Dovalove poctivo nadobudli, zaplatili zaň kúpnu cenu, kúpnu zmluvu ponechali na spísanie štátnemu

notárstvu v dôvere v bezchybný a úplný prevod. Pasívne legitimovanými sú vo vzťahu k výroku I. všetci
žalovaní, pretože vo výroku I. navrhované pozemky sú súčasťou parcely č. 884 vedenej na žalovaných.
Vo vzťahu k výroku II. je pasívne legitimovaná žalovaná 1/, pretože na ňu je vedený spoluvlastnícky
podiel v dvojnásobku ako jej náleží, na úkor žalobcov. Keďže žalovaní sú v katastri nehnuteľností vedení
ako vlastníci, žalobcovia majú súčasne aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

2. Podaním zo dňa 18.12.2024 sa žalovaná 1/ vyjadrila k podanej žalobe. V žalobe uvádzajú,
že administratívnou chybou došlo k chybnému zápisu. Nerozumie, prečo je podávaná žaloba na
žalovaných. Ide o sériu administratívnych pochybení. To, že vykonávali spoluvlastnícke právo vo forme
prístupu k rodinnému domu znamená len to, že žalovaní umožňovali prístup k nehnuteľnosti a nie

to, že by uznávali nároky na predmetné pozemky. Neuviedli jediný dôvod, prečo by mala byť žaloba
opodstatnená. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 17.12.2024 sa žalovaný 3/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že so žalobou
nesúhlasí. Svoj dom aj pozemok kúpil riadnou kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 11.09.2017, na základe

ktorej prebehol aj zápis na katastrálnom úrade.

4. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2025 sa žalovaná 2/ vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že sa
k žalobe nebude vyjadrovať, keďže nesúvisí s jej vlastníctvom. Všetky doklady sú nespochybniteľné už
41 rokov. Kúpu a predaj sprostredkovala JUDr. Milena Gešková.

5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v roku 1988 sa
žalobcoviachopiliužívanianehnuteľnostíaspoluvlastníckehopráva.Spoločnýdvorvyužívalinaprechod
a prejazd. Toto užívanie bolo pokojné, nikto im v tom nebránil. Až okolo roku 2000 bola vykonávaná
ROEP,bolivykonanéprvéprevody.Asi8až10rokovdozaduzistili,žespoločnýdvorniejevtakomstave,

vakomhonadobudli.Vzniklaspoločnázlúčenáparcela884,doktorejbolizlúčenéokolitéparcelyaktejto
parcele nie je evidovaný spoluvlastnícky podiel od žalobcov. Sám kataster potvrdil, že nevedel, ako
mohlodôjsťaaképrávneúkonyviedlikzlúčeniunapredmetnejparcele884aubraťzpriedomiaovýmere
13 m2 a k jej pričleneniu k danej parcele. Čo sa týka spoločného dvora, tam tento spoluvlastnícky podiel
1/6-ina bol zapísaný na pozemnoknižnej vložke 1360 a viazal sa k rodinnému domu, ktorý nadobudli

žalobcoviaakojehopríslušenstvo.Parcely„E“tak,akobolikúpené,zahrňovaliajpriedomie,čopotvrdilaj
znalec v znaleckom posudku. Bolo to v takej výmere, v akej to požadujú žalobcovia. Až digitalizáciou boli
tietopozemkyzmenšenénaúkoržalobcov,technickounedokonalosťouo13m2.Súvšakzahrnutévtých
parcelách ako boli kúpené, sú predmetom kúpnej zmluvy. Čo sa týka priedomia, jedná sa o miesto, kde si
žalobcovia sadnú, keď prídu na chalupu, odpočívajú bezprostredne pred rodinným domom. Toto miesto

rešpektujú aj ostatní a neužívajú ho. V hospodárskej budove majú žalobcovia uložené svoje hnuteľné
veci. Tento priestor užívajú, keď vchádzajú a vychádzajú do/z budovy. Je funkčne spojený s budovou
a dokonca strecha aj presahuje nad tento pozemok. Poukázal na judikát R 15/2024. Právny titul by mal
byť len jedným z dôkazov a jeho nedostatok nemôže spôsobiť záver o nevydržaní. Žalobcovia zveriliprevod pozemku a zabezpečenie štátnemu notárstvu, boli ubezpečení, že predmetom je spoluvlastnícky
podiel na spoločnom dvore ako príslušenstvo k rodinnému domu. Žiaden z právnych predchodcov si
neuplatňoval práva k týmto nehnuteľnostiam. Mali za to, že bola držba dobromyseľná.

V rámci záverečnej reči uviedol, že právnym titulom nadobudnutia vlastníctva je označená kúpna
zmluva, od uzatvorenia ktorej neexistuje žiadny právny titul na zánik takto nadobudnutého vlastníckeho
práva žalobcov. Skutkové zistenie súdneho znalca nebolo zo strany žalovaných účinne popreté (napr.
iným, protichodným znaleckým posudkom), preto sa v súlade s § 151 ods. 1 CSP považuje toto
skutkové tvrdenie za nesporné. Za domnelý právny titul vstupu do dobromyseľnej držby považujú

zápis v pozemkovej knihe, podľa ktorého predmetný spoluvlastnícky podiel je vlastníctvom toho, kto
je vlastníkom rodinného domu súp. č. 216 (terajšie nové číslo 314). Žalobcovia preukázateľne tento
výpis mali najneskôr od roku 1990 (dôkaz č. 5 pripojený k žalobe), kedy im tento výpis vyhotovilo
Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši. Práve zápis zákonom povolanej inštitúcie, ktorý potvrdzuje
vlastníctvo žalobcov ako vlastníkov domu č. 216 aj k spoluvlastníckemu podielu zo spoločného dvora, je
spôsobilým založiť dobromyseľnosť v držbe vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu. Žalobcovia

pri nadobúdaní rodinného domu konali poctivo, zaplatili kúpnu cenu, zmluvu nechali spísať aj registrovať
štátnemu notárstvu ako štátnej autorite, ktorej dôverovali, že prevod vykoná a dovŕši bez akýchkoľvek
vád. Pri prevode ani následne nebolo akejkoľvek špekulácie alebo pochybnosti. Obe strany, aj všetci
susedia, mali za to, že od kúpy rodinného domu nadobudli žalobcovia aj spoluvlastnícke právo k
spoločnému dvoru, resp. spoločnej ceste na parc. č. 263/20 (vedenej v pozemkovej knihe ako „cesta

v intraviláne“). Žalobcovia neboli v držbe spoluvlastníckeho podielu od roku 1987 nijako rušení, neboli
zo spoločného dvora vyháňaní, nebolo im bránené v držbe spoluvlastníckeho podielu. Držba žalobcov
vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu zo spoločného dvora nebola spochybnená a popieraná. Je
nesporné, že od roku 1987, t.j. od kúpy, žalobcovia vykonávali spoluvlastnícke právo k spoločnému
pozemku tým, že cez neho prechádzali k rodinnému domu, parkovali na ňom, prispievali na spoločné

zariadenia spoločného dvora, platili za podiel dane z nehnuteľností. Poukazujeme aj na závery z
ohliadky, kde bolo konštatované, že: spoločný dvor tvorí jediný možný prístup k rodinnému domu
žalobcov z verejnej komunikácie. Ďalej žalobcovia sa finančne podieľali na investíciách do zariadení
spoločného dvora – kanalizácie, vodovodnú prípojku, ďalej žalobcovia sa finančne podieľali na výstavbe
brány do spoločného dvora, keď žalovaná 2/ uvádza, že „dodatočne zaplatili bránu“ a ďalej žalovaná

1/ a 3/ uviedli, že žalobcovia na spoločnom dvore parkovali. Pokiaľ žalovaná 2/ na ohliadke namietala,
že žalobcovia sa na údržbe spoločného dvora podieľali z jej pohľadu nedostatočne, tak treba prihliadať
na to, že žalobcovia sú spoluvlastníci iba výmery 202 m2 (z celovej výmery 703 m2) a zároveň,
sú spoluvlastníkmi minoritnými, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/6. V prípade, že súd by mal
pochybnosti o oprávnenosti držby spoluvlastníckeho podielu zo strany žalobcov, treba poukázať na

znenie § 130 ods. 1 OZ. Zákon teda zakladá vyvrátiteľnú domnienku oprávnenosti držby, čo pri rozložení
dôkazného bremena medzi sporové strany znamená, že žalovaní majú povinnosť predložiť dôkaz opaku
(nedobromyseľnosti držby), pričom nedošlo k účinnému popretiu oprávnenosti držby žalobcov zo strany
žalovaných. Tvrdíme, že oprávnená držba žalobcov k spornému spoluvlastníckemu podielu trvá od
uzatvorenia a registrácie kúpnej zmluvy, t.j. od októbra 1987, vydržacia doba žalobcom teda uplynula

v októbri 1997.

6. Žalobca 1/ počas výsluchu uviedol, že to nadobudli v 1987. Dokonca ponúkli na predaj aj pánovi H.,
že nech si odkúpi vedľajší dom, ktorý bol voľný. Užívali pozemok, budovali tam aj žumpu spoločnú, na
ktorú sa napojili aj iní. Je pravdou, že ho tam sedem rokov nemohol vidieť žalovaný 3/, keď je šofér

kamióna a nebol tam v čase, keď tam boli. Je pravda, že sa ani neslnia, keďže to nemajú majetkovo
vyporiadané. Vždy, keď tam prídu, sú dirigovaní, že kde majú zaparkovať, ako. Povedali, že nebudú
tam chodiť, pokiaľ to nebude vyporiadané. Projektoval aj dom p. H.. Spoločne opekali na spoločnom
dvore. Tieto nezhody vznikli až potom, ako vznikol uvedený spor. Chcú to aj rekonštruovať a niet iná
cesta ako takýmto spôsobom.

7. Splnomocnený zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní uviedol, že žalovaná 1/ to v dobrej viere kúpila
v roku 2007 prostredníctvom úveru. Čo sa týka tých okolností, bol tam starý pozemok, ktorý bol zavalený.
Boli tam hnojové jamy, vynaložili asi 10.000 € na odvoz odpadu. Žiadnym spôsobom sa však nepodieľali
žalobcovia. Stále boli aj konflikty medzi žalobcami a inými užívateľmi, príp. ich rodinnými príslušníkmi.

Vždy umožňovali vstup žalobcom, nikto im v tom nebránil. Aj naďalej počítajú s ich prístupom. Oznámili
im, že chcú rekonštruovať s čím súhlasili za určitých podmienok. Nevidí dôvod, aby došlo k prepisu
vlastníckeho práva. Taktiež to kupovali v dobrej viere.8. Žalovaný 3/ na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol cez realitnú kanceláriu. Býva tam
sedem a pol roka. Nespomína si, že by tam niekto prenocoval. Žalobcu vidí tretí krát.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 23.10.1987 bola Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláš do notárskej zápisnice N 274/87, NZ
247/87 spísaná kúpna zmluva, podľa ktorej žalobcovia ako kupujúci odkúpili od predávajúcich F. M., nar.
XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti, a to v pozemkovej knihe k. ú. M. vo vložke 1359

zapísané parcely č. 263/13 a 263/16, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. 314 v pozemkovej
knihe vyznačený pod č. 216 s drevárňou na meno N. M. v polovici a na meno H. M. v polovici, po ktorom
túto polovicu podľa právoplatného rozhodnutia D 459/83 nadobudla jeho manželka F. M.. Tieto
nehnuteľnosti sa v stredisku Geodézie v Liptovskom Mikuláši rovnajú parcele EN 887 – dom súp. č. 314
o výmere 54 m2 a parcely EN 890 – zastavaná plocha o výmere 42 m2.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
pre katastrálne územie M. vyplýva, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi (BSM) rodinného domu súp.
č. XXX postaveného na pozemku parcely registra C parcelné číslo 887 a pozemkov parcely registra C
parcelné číslo 887 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2 a parcelné číslo 890 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 42 m2.

12. Z výpisu z lista vlastníctva XXX vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie M. vyplýva, že žalovaní 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/3-ina k celku, pozemku parcely registra C parcelné č. 884 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 703 m2.

13. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 1360, katastrálne územie M., vyplýva, že dňa 19.10.1937 došlo
podľa zápisnice k odpísaniu parcely č. 263/20 z hárku č. 110 tejto knihy a vkladá sa vlastnícke právo: a/
vlastníkom domu č. 217 v 2/6-inách, b/ vlastníkom domu č. 214 v 2/6-inách, c/ vlastníkom domu č. 215
v 1/6-ine a d/ vlastníkom domu č. 216 v 1/6-ine. K zmene došlo pod č. D 164/71, B 1/c.

14. Listom Geodézie, národný podnik, Žilina, adresovaným žalobcovi 1/ zo dňa 19.02.1988, označeným
ako Objasnenie platby faktúry č. 185 852, geodézia objasnila platbu faktúry. Uviedla, že išlo o zameranie
pozemkov parcely č. 883/2 – hospodárska budova + pozemok, 884/5 – pozemok naproti kupujúcemu
domu, 887 – rodný dom + pozemok, ktorý kupujete, 890 – hospodárska budova a pozemok okolo

a parcela 884/2 – spoločný dvor, ktorého kúpou stávate sa spoluvlastníkom.

15.Zvýmerovdaneznehnuteľnostízaroky1998až2019(čl.15-25)vyplýva,žesprávcomdaneMestom
Liptovský Hrádok bola žalobcom vyrubovaná daň nehnuteľností za výmeru 191 m2 zastavaných plôch
a nádvorí.

16. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom
operáte č. X 53/2019 zo dňa 26.06.2019 rozhodol, že návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte
nevyhovuje a údaje katastra neopravuje. V rozhodnutí uviedol, že žalobcovia ako navrhovatelia žiadali
o opravu chyby v katastrálnom operáte na LV XXX v katastrálnom území M., a to opravu podielu pod

B 1 z pôvodnej veľkosti 1/3-ina na správnu veľkosť 1/6-ina, ktorá sa zapíše v prospech navrhovateľov
do BSM. Celá záujmová oblasť – súbor domov a pozemkov bola pôvodne vedená vo vložke č. 110
pozemkovej knihy Dovalovo. Zápisnicou z 19.10.1937 boli nehnuteľnosti usporiadané medzi 4 rodiny
a zapísané do 4 samostatných vložiek číslo 1356, 1357, 1358 a 1359. Do samostatnej vložky číslo 1360
bola zapísaná spoločná cesta – parcela č. 263/20 o výmere 162 m2. Vlastnícke právo k ceste bolo

zapísané v prospech vlastníkov jednotlivých 4 domov, a to č. 214 a 217 patrilo v 2/6-inách a č. 215 a 216
po 1/6-ine. Každý zo 4 vlastníkov vlastnil dom a pozemok pod ním. Každý z vlastníkov vlastnil 1 alebo
2 hospodárske budovy s pozemkami pod nimi a 1 alebo 2 dvory. Pôvodná cesta mala výmeru 162 m2.
Postupom času sa spoločný dvor rozšíril a v súčasnosti parcela č. 884 má výmeru 703 m2. Rozšírená
cesta vznikla zlúčením pôvodnej parcely 263/20, všetkých dvorov na juhozápadnej strane s výnimkou

parcely 883 a časti parcely č. 263/19 o výmere 102 m2. Od pôvodných vlastníckych zápisov v roku 1937
sa cesta postupne rozširovala a koncom 80-tich rokov mala v užívateľskom stave 703 m2. Nie je zrejmé,
kedy a ako postupne vlastníci domov vkladali svoje dvory do spoločnej cesty. Nie je zrejmé ani to, či vôľa
všetkých vlastníkov bola rozšíriť spoločnú cestu alebo len inak užívať svoje pozemky bez ohradenia.Je zrejmé, že pôvodný vlastnícky stav o výmere 162 m2 nemôže zodpovedať novému užívateľskému
stavu cesty o výmere 703 m2. Vlastníci domov nemôžu bez ďalšieho tvrdiť, že im zodpovedá podiel 1/6-
iny, či 2/6-ín k ceste. Každý z vlastníkov iným rozsahom prispel k rozšíreniu výmery cesty. Existujú aj

vlastníci, ktorí nevlastnia niektorý z pôvodných domov a nemajú právne zabezpečený prístup k svojim
nehnuteľnostiam. List vlastníctva XXX bolo založený v roku 1989 v súvislosti s kúpnymi zmluvami
v prospech K. a K. F.. Tí nadobudli do vlastníctva dom 217 s pozemkom 263/10 od B. E. zmluvou zo
dňa 14.06.1985. Jej predmetom nebol prevod aj podielu k ceste 263/20. Zmluvou z 15.07.1987 B. E.
previedla vlastníctvo k pozemkom a k ďalším parcelám vedený vo vložke 1356 na N. H.. Dodatočne

bol dňa 04.08.1988 vyhotovený záznam Štátnym notárstvom a strediskom Geodézie o oprave zmluvy
v tom smere, že jej predmetom bol aj prevod podielu k ceste č. 263/20 vo vložke 1360 v 1/3-ine.
Dňa 14.12.1988 H. previedla zmluvou na F. aj s podielom 1/3-iny k ceste č. 263/20. Práve na základe
opravenéhoprevodunaN.H.bolzaloženýLVXXXnaparceluENč.884ovýmere703m2.F.zodpovedal
v súvislosti s nadobudnutím domu č. 217 (dnes 315) podiel k ceste v 1/3-ine, avšak k pôvodnému
pozemku 263/20 o výmere 162 m2. Do REOP v roku 2002 nepribudol na LV XXX žiaden ďalší zápis.

Pod B5 a 6 bola zapísaná F. na podiel v 1/3-ine, 1/6-inu na základe kúpnej zmluvy s manželom z roku
1988 a druhá na základe dedenia po manželovi. Išlo o prepis z pôvodného LV XXX, len medzičasom
zomrel F.. Pod F. a 4 boli zapísané ako spoluvlastníčky podielu po 1/12-ine, spolu 1/6-iny a pod B1 a 3
po 1-ine O. F., N. E. a D. H., N. E. na základe zmluvy z roku 1987. Navrhovatelia získali kúpnou zmluvou
z 23.10.1987 vlastníctvo len k dvom parcelám so stavbami pôvodne vedenými v pozemnoknižnej vložke

1359. V súčasnosti ide o parcely 887 a 890 na LV XXX. Navrhovatelia nekúpili do vlastníctva pozemky
č. 263/4, 263/7 a 263/8 o celkovej výmere 42 m2. Neprispeli žiadnym podielom na zväčšenie, rozšírenie
spoločnej cesty. Ak ich právni predchodcovia mali na spoločnej ceste podiely 1/6-iny, tak to zodpovedá
27 m2. Pôvodní spoluvlastníci domu č. XXX boli N. M. a H. M. v 1-ici. Po H. M. po smrti na základe
D 459/1983 bola nadobúdateľkou podielu F. M.. Podiel k ceste 263/20 predmetom dedičského konania

nebol. N. M. a F. M. predali 2 z 5 nehnuteľností navrhovateľom. Podiel k ceste tiež nebol predmetom
zmluvy. C. a ani ich právni predchodcovia neboli a ani nie sú zapísaní ako spoluvlastníci súčasnej cesty.

17. Zo znaleckého posudku č. 11/2024 vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Šimunom, odbor Geodézia,
kartografia a kataster nehnuteľností, zo dňa 17.10.2024 súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa

19.10.1937 pod č.d. 239/7/1937 došlo k rozdeleniu parcely 263 vedenej vo vložke 110 pozemkovej knihy,
v katastrálnom území M. na parcely 263/1 až 263/20. Parcely 263/4, 263/7, 263/8, 263/13 a 263/16 boli
zapísané do vložky 1359 v prospech P. M. v celosti a parcela 263/20 - spoločná cesta do vložky 1360.
Pod č. zmeny 995/1951 zo dňa 07.12.1951 podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.12.1949 nadobudli
vlastnícke právo k parc. č. 263/2, 263/6, 263/11, 263/14 a 263/18 v PKV 1357 D. E. v 1/3, N. E. v 1/3 a O.

F. v 1/3. Dňa 16.01.1952 pod č.d. 12/1952 došlo k nadobudnutiu vlastníctva k parcelám 263/4, 263/7,
263/8, 236/13 a 263/16 na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.06.1949 zapísaných vo vložke 1359 na
N. M. a H. M., každý v 1-ici. Pod č. zmeny 208/1957 zo dňa 07.10.1957 došlo podľa uznesenia štátneho
notárstva č. D 279/55 k nadobudnutiu vlastníctva k parc. č. 263/1, 263/5, 263/10, 263/15 a 263/19
zapísaných vo vložke č. 1356 P. Q. v 1/1. Pod č. zmeny 6/67 bolo zapísané dedenie po poručiteľke P. Q.

zapísanej v 1/1 v PKV XXXX v prospech D. I.. Pod č. zmeny 52/80 bolo zapísané dedenie po poručiteľke
D. I. v prospech B. E. k PK parcelám 263/1, 263/5, 263/10, 263/15, 263/19 zapísaných v PKV XXXX
a podiel k domu 315. Pod číslom 22/83 bolo zapísané dedenie D 459/83 z 29.04.1983 po poručiteľovi H.
M. v pozemnoknižnej vložke XXXX v prospech vdovy F. M. v 1-ici k parcelám číslo 263/4, 263/7, 263/8,
263/13 a 263/16 a na podiel k domu číslu 314. Pod č. zmeny 30/85 bolo na základe kúpnej zmluvy N

106/85, NZ 160/87, RI 305/87 zo dňa 15.07.1987 prevedené vlastnícke právo z B. E. v prospech K.
F. a K. F. do BSM v 1/1 k domu č. 217 a parcele 263/10 zapísanej v PKV 1356. Pod číslom 36/87 na
základe kúpnej zmluvy N 175/87, NZ 160/87, RI 305/87 zo dňa 15.07.1987 B. E. previedla vlastnícke
právo v prospech N. H. v celosti k parcelám 263/5, 263/15 a 263/19, zapísaných v pozemnoknižnej
vložke XXXX. Dodatočne bol dňa 04.08.1988 vyhotovený záznam Štátnym notárstvom a strediskom

Geodézie o oprave zmluvy RI/305/87 v tom smere, že jej predmetom bol aj prevod podielu k ceste č.
263/20 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 1360 v 1/3-ine. Parcela EN 884 bola zapísaná na LV XXX
pod č. zmeny 7/89. Pod č. zmeny 14/88 bolo zapísané vlastnícke právo v prospech žalobcov na základe
predmetnejkúpnejzmluvykpozemkomvPKV1359.Podč.zmeny27/89-nazákladekúpnejzmluvyč.N
335/88, NZ 316/88, RI 1106/88 zo dňa 14.12.1988 previedla N. H. vlastnícke právo v prospech K. F. a K.

F. k parcelám 883, 889 a 893 zapísaných na LV XXX a v 1/3-ine k parcele č. 884 zapísanej na LV XXX.
V rámci ROEP bol na LV XXX k parcele č. 884 (pôvodná 263/20) zapísaný vlastnícky stav tak, že pod B1
O. F. N. E. v podiele 1-ina na základe č.d. 995/51, pod B2 O. F. N. E. v podiele X/XX-XXX na základe RI
305/87, pod B3 D. H. N. E. v podiele 1-ina na základe č.d. 995/51, pod B4 D. H., N. E. v podiele 1/12-inana základe RI 305/87, pod B5 H. K. F. v podiele 1/6-ina na základe 22D/512/98, Z 626/99 a pod B6 H. K.
F. N. H. v podiele 1/6-ina na základe RI 1106/88 (číslo zmeny 27/89). Tento zápis nebol podľa znaleckého
posudku vykonaný v súlade s právnymi listinami, pretože na LV XXX neboli zapísaní vlastníci pôvodných

domov č. 215 a 216, v súčasnosti 313 a 314, resp. ich právni nástupcovia. Namiesto toho boli navýšené
vlastnícke podiely O. F. a D. H., ktorým prislúchal podiel k spoločnej ceste, a to z 2/6-ín na 2/3-iny. ROEP
zároveň chybne identifikoval parcelu 263/20 na parcelu č. 884. Listina 995/51 je nadobúdacím titulom
pre N. H., O. F. a D. H. k nehnuteľnostiam vo vložke 1357, keď s vlastníctvom domu 214 je spojené aj
spoluvlastníctvo k ceste č. 263/20 v 2/6-inách, nie však k pozemku 884. Rozšírený spoločný dvor vznikol

zlúčením pôvodnej parcely 263/20 a všetkých dvorov na ľavej strane pozemku parcely 263/1 až 263/9
a časti z každej parcely presahujúcej mimo stavby domov a hospodárskych budov, na pravej strane
pozemku parcely č. 263/11 až 263/19. Výnimku tvorila parcela 883, ktorá sa nachádza na časti parciel
263/3 a 263/4. Okrem parciel vytvorených z pôvodnej parcely 263 bola do spoločného dvora zlúčená aj
časť parcely č. 264/2 zapísanej vo vložke 1661 a parcely č. 264/3 zapísanej vo vložke 110. Od roku 1988
došlo k zmene evidovania právnych vzťahov k spoločnému dvoru na základe dodatočne vyhotoveného

záznamu Štátnym notárstvom a strediskom Geodézie o oprave zmluvy RI 305/87 zo dňa 04.08.1988
v tom smere, že jej predmetom bol aj prevod k podielu k ceste 263/20 v 1/3-ine. Novovytvorené parcely
geometrickým plánom č. 10916229-5/2024 zodpovedajú pôvodným pozemnoknižným parcelám tak, že
parcela č. 884/10 o výmere 202 m2 zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 263/20 o výmere
162 m2, pričom výmeru parcely č. 263/20 znalec opravil na správne vypočítanú výmeru 202 m2. Parcela

č. 263/13 zodpovedá parcele č. 884/6 a parcele č. 887. Parcela č. 263/16 zodpovedá parcele č. 884/8
a parcele č. 890/1. Parcela č. 890/2 vyhotovená geometrickým plánom zodpovedá časti pôvodnej
parcely č. 263/15, zvyšok parcely 263/15 sa nachádza v parcele 889 a 884. Podľa pôvodných zápisov
v pozemnoknižných vložkách 1359 a 1360 vlastníkom prináleží podiel 1/6-ine k novovytvorenej parcele
č. 884/10, ktorá je totožná s parcelou 263/20. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 1359 (č.l. 56rub)

vyplýva, že pôvodný pozemok č. 263/13 – dom súp. č. 216 je o výmere 62 m2 a parcela č. 263/16 –
hospodárska budova má výmeru 27 m2.

18. Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom č. 10916229-5/2024 vyhotoveným A. K. E. dňa
29.09.2024, úradne overeným dňa 15.10.2024 pod G1-1120/2024 ako aj s výpismi z LV XXXX, XXX,

XXX, XXX vedených pre katastrálne územie M.. Súd vykonal obhliadku na mieste samom za súčasného
vyhotovenia fotodokumentácie založenej v spise.

19. Na obhliadke na mieste samom súd zistil, že hospodárska budova v časti jednej polovice je
postavená na parc. 890/1 tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne a druhá časť 890/2 zasahuje

do hospodárskej budovy žalovanej 2/, susediacej z pravej strany. Prítomné strany na obhliadke zhodne
uviedli, že v užívaní priedomia hospodárskej budovy a rodinného domu nie je žalobcom bránené.
Právny zástupca žalobcov uviedol, že pred rodinným domom si ukladajú polienka alebo sedia. Zo strany
žalovaných 1/ a 3/ bolo uvedené, že polienka tam boli uložené iba raz. Raz tam sedeli, keď prišli
s mamou, ale inak to neužívajú. Nebolo sporným, že prístup k rodinnému domu ako aj hospodárskej

budove, resp. do celého spoločného dvora je jedine z verejnej komunikácie (fotografia č. 1). Pôvodne
boli pripojené na spoločnú žumpu domy žalovanej 1/ a žalobcov s tým, že následne došlo k pripojeniu
na verejnú kanalizáciu. Žalovaná 2/ počas obhliadky uviedla, že s nebohým mužom zabezpečovali aj
vstupnú bránu. Ostatní prispeli, žalobcovia dodatočne zaplatili bránu. Na revitalizáciu spoločného dvora
nezaplatili nič. Neskôr prispeli aj na kanalizáciu, ktorú riešili, aj na vodovodnú prípojku prispeli. Nikdy

im v tom nebránili a nevie, prečo teraz až po toľkých rokoch sa domáhajú určenia vlastníctva. Prečo
neprišli, keď sa dvor robil a neprejavili záujem o údržbu dvora. Žalobca 1/ uviedol, že keď stavali žumpu
ešte s predchádzajúcim vlastníkom pred H. pánom J. oslovili aj F.. M. F. napojiť sa na ich žumpu, ktorú
stavali, ktorú spolufinancoval aj pán H.. Žalovaná 2/ potvrdila, že na priedomí betónovom pätníku mali
umiestenú žalobcovia vlastnoručne po domácky vyrobenú lavičku. Strana žalovaných 1/ a 3/ uviedli,

že parkovanie bolo žalobcom umožnené na spoločnom dvore. Splnomocnený zástupca žalovanej 1/
uviedol, že už po týchto sporoch nebude umožnené žalobcom parkovanie v dvore.

20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa§129Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)Držiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.Podľa § 130 ods. 1 OZ Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. V prvom rade sa
súd zaoberal prípustnosťou určovacej žaloby a s tým spojenou existenciou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia naliehavý právny záujem odôvodňovali tým, že žalovaní
sú v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Súd dospel k názoru, že

na požadovanom určení žalobcovia majú naliehavý právny záujem, keďže nemôžu dosiahnuť zmenu
zápisu vlastníckeho práva inak, len ako na základe meritórneho rozhodnutia súdu.

22. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcich
sa v spoločnom dvore vydržaním. Žalobu odôvodnili tým, že v roku 1988 sa chopili užívania

nehnuteľností a spoluvlastníckeho práva. Spoločný dvor využívali na prechod a prejazd k rodinnému
domu. Toto užívanie bolo pokojné, nikto im v tom nebránil. Asi 8 až 10 rokov dozadu zistili, že spoločný
dvor nie je v takom stave, v akom ho nadobudli. Vznikla spoločná zlúčená parcela 884, do ktorej
boli zlúčené okolité parcely a k tejto parcele nie je evidovaný spoluvlastnícky podiel žalobcov. Sám
kataster potvrdil, že nevie, ako mohlo dôjsť a aké právne úkony viedli k zlúčeniu na predmetnej parcele

884 a ubrať z priedomia. Čo sa týka spoločného dvora spoluvlastnícky podiel 1/6-ina bol zapísaný
v pozemnoknižnej vložke 1360 a viazal sa k rodinnému domu, ktorý nadobudli žalobcovia ako jeho
príslušenstvo.

23. Bolo nesporné, že dňa 23.10.1987 bola Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláš do notárskej

zápisnice N 274/87, NZ 247/87 spísaná kúpna zmluva, podľa ktorej žalobcovia ako kupujúci odkúpili
od predávajúcich F. M. a N. M. nehnuteľnosti, a to v pozemkovej knihe k. ú. M. vo vložke 1359
zapísané parcely č. 263/13 a 263/16, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. 314 v pozemkovej
knihe vyznačený pod č. 216 s drevárňou. Tieto nehnuteľnosti sa v stredisku Geodézie v Liptovskom
Mikuláši rovnajú parcele EN 887 – dom súp. č. 314 o výmere 54 m2 a parcely EN 890 – zastavaná

plocha o výmere 42 m2. Žalovaní nerobili spornými ani závery znaleckého posudku a v ňom uvedené
skutočnosti.

24. Celá záujmová oblasť, teda spoločný dvor aj so stavbami bola pôvodne vedená vo vložke č. 110
pozemkovej knihy Dovalovo. Zápisnicou z 19.10.1937 boli nehnuteľnosti usporiadané medzi 4 rodiny

a zapísané do 4 samostatných vložiek, a to č. 1356, 1357, 1358 a 1359. Každá z rodín bola zapísaná
v jednej samostatnej vložke. Do samostatnej spoločnej vložky č. 1360 bola zapísaná spoločná cesta –
parcela č. 263/20 o výmere 162 m2, pričom vlastnícke právo k nej bolo zapísané v prospech vlastníkov
jednotlivých 4 domov, a to č. 214 a 217 patrilo každému v 2/6-inách a č. 215 a 216 každému po 1/6-
ine. Každý zo 4 vlastníkov vlastnil dom a pozemok pod ním. Každý z vlastníkov vlastnil 1 alebo 2

hospodárske budovy s pozemkami pod nimi a 1 alebo 2 dvory. Pôvodná cesta mala výmeru 162 m2.
Postupomčasusaspoločnýdvorrozšíril.Vsúčasnostimáparcelač.884výmeru703m2amalavzniknúť
zlúčením pôvodnej parcely 263/20, všetkých dvorov na juhozápadnej strane s výnimkou parcely 883
a časti parcely č. 263/19 o výmere 102 m2. Od pôvodných vlastníckych zápisov v roku 1937 sa cesta
postupne rozširovala a koncom 80-tich rokov mala v užívateľskom stave 703 m2. Nie je zrejmé, na

základe akých právnych titulov došlo k rozšíreniu cesty. Žalovaní ako súčasní podieloví spoluvlastníci
pozemku parc. č. 884 sú tak vlastníkmi aj časti pozemkov, ktoré boli začlenené do spoločnej parcely,
bez toho, aby tu existoval právny titul, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva. Takýmto
bližšie nezisteným spôsobom, zrejme nesprávne vykonanou ROEP a niekoľkými na seba nadväzujúcimi
administratívnymi pochybeniami, došlo aj k začleneniu (okrem iných) novovytvorených parciel č. 884/6

a č. 884/8, ktoré pôvodne tvorili celok s pozemnoknižnými parcelami č. 263/13 a 263/16, na ktorých sú
postavené stavby vo vlastníctve žalobcov.25. Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky zapísané v pozemkovej knihe k. ú. M. vo vložke 1359
ako parcely č. 263/13 a 263/16, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. 314 v pozemkovej knihe
vyznačený pod č. 216 s drevárňou. Tieto nehnuteľnosti sa v stredisku Geodézie v Liptovskom Mikuláši

mali rovnať parcele EN 887 – dom súp. č. 314 o výmere 54 m2 a parcely EN 890 – zastavaná plocha
o výmere 42 m2. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 1359 (č.l. 56rub) vyplýva, že pôvodný pozemok č.
263/13 – dom súp. č. 216 mal byť vo výmere 62 m2 a parcela č. 263/16 – hospodárska budova má mať
výmeru 27 m2. Žalobcovia teda kúpnou zmluvou nadobudli stavby – rodinný dom a hospodársku budovu
a pozemky nimi zastavané. Zo znaleckého posudku, rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor o oprave chyby v katastrálnom operáte ako aj obhliadkou na mieste samom mal súd
za preukázané, že novovytvorené parcely geometrickým plánom č. 10916229-5/2024, a to parc. č. 884/6
a č. 884/8 tvoria časť kúpnou zmluvou nadobudnutých pozemkov. Parc. č. 884/6 predstavuje priedomie
rodinného domu a parc. č. 884/8 priedomie hospodárskej budovy. Takáto výmera zodpovedá aj výpisu
z pozemnoknižnej vložky č. 1359 (č.l. 56rub). Samozrejme v tom čase boli vyhotovované krokárske
mapy. Odchýlka vo výmere po súčasnom technickom zameraní je akceptovaná aj ustálenou judikatúrou.

Z obhliadky tiež vyplynulo, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí hospodárska budova
vichvlastníctveasúčasneajhospodárskabudova(časť),ktorájevovlastníctvežalovanej2/.Parcely„E“
č.263/13a263/16tak,akobolikúpené,zahrňovaliajpriedomierodinnéhodomuahospodárskejbudovy,
čo potvrdil aj znalec v znaleckom posudku. Až nesprávnymi zápismi boli tieto pozemky zmenšené na
úkor žalobcov. Boli však predmetom kúpnej zmluvy. Bolo nesporné, že žalobcom nikto nikdy nebránil

v užívaní týchto častí pozemku parc. č. 884. Z obhliadky na mieste samom vyplynulo, že na tejto časti
pred rodinným domom sa nachádza betónový pätník a schod do rodinného domu. Zastavanú plochu
rodinného domu presahuje aj strecha. Rovnako priedomie hospodárskej budovy slúži hospodárskej
budove. Z fotodokumentácie z obhliadky je evidentné, že každý z rodinných domov a hospodárskych
budov užíva k ním prislúchajúce priedomie a vo vzťahu k hospodárskej budove a rodinnému domu

vo vlastníctve žalobcov nevyplýva, že by boli užívané inými osobami (uloženie kvetináčov, smetných
nádob). Je logické predpokladať, že, ak žalobcovia bývajú v Bratislave, nemôžu užívať tieto pozemky
v takom rozsahu ako vlastníci, ktorí rodinné domy trvalo obývajú. Relevantným je však to, že im v ich
užívaní nikto nikdy nebránil a tieto nerušene užívali ako svoje po dobu dlhšiu ako 10 rokov, čo medzi
stranami nebolo sporné. Všetci vlastníci tento stav užívania akceptovali. Držby sa nikto iný nechopil.

26. Čo sa týka spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.
263/20, tento výslovne nebol predmetom kúpnej zmluvy. Táto parcela, ako je uvedené aj v bode 24.
odôvodnenia, vznikla dňa 19.10.1937 pod č.d. 239/7/1937 rozdelením parcely 263 vedenej vo vložke
110 pozemkovej knihy na parcely 263/1 až 263/20 a bola zapísaná ako spoločná cesta do vložky 1360.

Vlastnícke právo k nej bolo zapísané v prospech vlastníkov jednotlivých 4 domov, a to č. 214 a 217
patrilo každému v 2/6-inách a č. 215 a 216 každému po 1/6-ine. V súčasnej dobe sa jedná o domy
súp. č. 312 (pôvodné súp. č. 214) vo vlastníctve žalovaného 3/, súp. č. 313 (pôvodné súp. č. 215) vo
vlastníctve blízkej osoby žalovanej 1/, súp. č. 314 (pôvodné súp. č. 216) vo vlastníctve žalobcov a súp.
č. 315 (pôvodné súp. č. 217) vo vlastníctve žalovanej 2/. Vlastníctvo týchto spoluvlastníckych podielov

bolo vo vložke 1360 vedené nie na osoby vlastníkov, ale bolo viazané na vlastníctvo rodinných domov
nachádzajúcich sa v spoločnom dvore. Pôvodný dvor mal výmeru 162 m2. Postupom času sa rozšíril
a v súčasnosti parcela č. 884 má výmeru 703 m2. Rozšírená cesta vznikla zlúčením pôvodnej parcely
263/20 a ďalších časti parciel nachádzajúcich sa v dvore. Nie je zrejmé, kedy a ako postupne vlastníci
domov vkladali svoje dvory do spoločnej cesty. Pôvodný vlastnícky stav o výmere 162 m2 nemôže

zodpovedať novému užívateľskému stavu cesty o výmere 703 m2. Parcely 263/4, 263/7, 263/8, 263/13
a 263/16 boli zapísané do vložky 1359 v prospech P. M., ktorá darovala tieto nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy zo dňa 23.06.1949 N. M. a H. M., teda sa jedná o právnych predchodcov žalobcov.
Dňa 07.12.1951 podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.12.1949 nadobudli vlastnícke právo k parc. č.
263/2, 263/6, 263/11, 263/14 a 263/18 v PKV XXXX D. E. v 1/3, N. E. v 1/3 a O. F. v 1/3. Opäť nedošlo

k prevodu vlastníctva aj k parcele 263/20, resp. táto nebola predmetom zmluvy. Dňa 07.10.1957 došlo
podľa uznesenia štátneho notárstva č. D 279/55 k nadobudnutiu vlastníctva k parc. č. 263/1, 263/5,
263/10, 263/15 a 263/19 zapísaných vo vložke č. 1356 P. Q.. Pod č. zmeny 6/67 bolo zapísané dedenie
po poručiteľke P. Q. zapísanej v PKV XXXX v prospech D. I.. Parcela 263/20 ani v tomto prípade nebola
predmetom prevodu. Pod č. zmeny 52/80 bolo zapísané dedenie po poručiteľke D. I. v prospech B. E.

k PK parcelám 263/1, 263/5, 263/10, 263/15, 263/19 zapísaných v PKV 1356 a podiel k domu 315. Na
základe kúpnej zmluvy N 106/85, NZ 160/87, RI 305/87 zo dňa 15.07.1987 bolo prevedené vlastnícke
právozB.E.vprospechK.F.aK.F.doBSMv1/1kdomuč.XXXaparcele263/10zapísanejvPKV1356.
Opäť parcela 263/20 nebola predmetom prevodu. Na základe kúpnej zmluvy N 175/87, NZ 160/87, RI305/87 zo dňa 15.07.1987 B. E. previedla vlastnícke právo v prospech N. H. v celosti k parcelám 263/5,
263/15 a 263/19, v pozemnoknižnej vložke 1356. Až dodatočne bol dňa 04.08.1988 vyhotovený záznam
Štátnym notárstvom a strediskom Geodézie o oprave zmluvy RI/305/87 v tom smere, že jej predmetom

bol aj prevod podielu k ceste č. 263/20 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v 1/3-ine a parcela
EN 884 bola zapísaná na LV XXX pod č. zmeny 7/89. Uvedená oprava bola vykonaná záznamom
o oprave, pričom B. E. parcelu 263/20 nenadobudla dedením po poručiteľke D. I. a táto ju nenadobudla
ani po poručiteľke P. Q.. Vychádzajúc z takto vykonaných zápisov je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel
prechádzal na ďalších nadobúdateľov bez ďalšieho spolu s prevodom vlastníctva k domom, na ktoré

vlastníctvo bolo tento podiel viazaný podľa zápisu v PKV 1360. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo na
základe kúpnej zmluvy spísanej Štátnym notárstvom až po tom, ako B. E. previedla vlastnícke právo
v prospech N. H., avšak v ich prípade k zázname o oprave zmluvy nedošlo aj napriek tomu, že bola
taktiež spísaná Štátnym notárstvom. Následne na základe kúpnej zmluvy č. N 335/88, NZ 316/88, RI
1106/88 zo dňa 14.12.1988 previedla N. H. vlastnícke právo v prospech K. F. a K. F. k parcelám 883, 889
a 893 zapísaných na LV XXX a v 1/3-ine k parcele č. 884 zapísanej na LV XXX. V rámci ROEP bol na LV

XXX k parcele č. 884 (pôvodná 263/20) zapísaný vlastnícky stav tak, že pod B1 O. F. N. E. v podiele 1-
ina na základe č.d. 995/51, pod B2 O. F. N. E. v podiele X/XX-XXX na základe RI 305/87, pod B3 D. H. N.
E. v podiele 1-ina na základe č.d. 995/51, pod B4 D. H., N. E. v podiele X/XX-XXX na základe RI 305/87,
pod B5 H. K. F. v podiele 1/6-ina na základe 22D/512/98, Z 626/99 a pod B6 H. K. F. N. H. v podiele 1/6-
inanazákladeRI1106/88(číslozmeny27/89).Tentozápisnebolvykonanývsúladesprávnymilistinami,

pretože na LV XXX neboli zapísaní vlastníci pôvodných domov č. 215 a 216, toho času 313 a 314.
Namiesto toho boli navýšené vlastnícke podiely O. F. a D. H., ktorým prislúchal podiel k spoločnej ceste,
a to z 2/6-ín na 2/3-iny. Pritom parcela 263/20 nikdy nebola vo vzťahu k nim predmetom prevodu tak, ako
tomu bolo u žalobcov. Ani B. E. výslovne nepreviedla spoluvlastnícky podiel na F. podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 15.07.1987 a aj napriek tomu bolo vo vzťahu k nim zapísané vlastnícke právo aj k tejto časti

spoluvlastníckeho podielu. Takýmto spôsobom bolo zapisované vlastnícke právo k spoluvlastníckym
podielom k parcele 884, ktorá však nebola totožná s pôvodnou parcelou 263/20. Rozšírený spoločný
dvor tak vznikol zlúčením, ktorému nezodpovedá ani jeden z dostupných právnych titulov, ako to
bolo potvrdené katastrálnym úradom a znaleckým dokazovaním. Pri vykonaní zápisov boli opomenutí
žalobcovia, ktorí pri presvedčení o svojom spoluvlastníctve k spoločnému dvoru vychádzali z výpisu

z PKV 1360 z roku 1990, kde sa uvádza, že vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu je viazané a spojené
s vlastníctvom jednotlivých rodinných domov. Uvedené im bolo nepriamo potvrdené aj Geodéziou, n.p.
(bod 14. odôvodnenia). Aj keď v kúpnej zmluve sa spoluvlastnícky podiel k parcele 263/20 nespomína,
rovnako nebol predmetom prevodov ani vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaných, okrem prevodu
na N. H., ktorá vlastníctvo previedla na F.. Keďže zápisy k parcele 263/20 boli zjavne evidované aj

bez predloženia listín k prevodu podielu k spoločnému dvoru, žalobcovia sa oprávnene domnievali, že
prevodom nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy nadobudli aj podiel k spoločnému dvoru ako to vyplývalo
v tom čase zo zápisu z PKV XXXX. Táto parcela až do roku 1988, kedy došlo k oprave zmluvy RI/305/87,
nebola predmetom samostatného prevodu.

27. Súd má za to, že okolnosti prípadu mohli objektívne vyvolať presvedčenie žalobcov, že sú vlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Na základe týchto zistení možno žalobcov považovať za oprávnených
držiteľov predmetných nehnuteľností, ktorí boli v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, že užívajú
nehnuteľnosti, ktoré im patria. V držbe ich nikto nerušil. Žalobcovia teda nadobudli vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam tak, ako je presne uvedené vo výroku rozsudku vydržaním, pričom do

vydržacej doby, uplynutím ktorej nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, možno
započítať aj vydržaciu dobu ich právnych predchodcov, nakoľko aj títo boli oprávnenými držiteľmi.
Žalovaná1/netvrdila,žespoluvlastníckypodielv1/6nadobudlavydržaním.Neuniesladôkaznébremeno
ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto podielu (1/6). Neuniesla dôkazné bremeno, že
došlo k vydržaniu, nakoľko nepreukázala oprávnenú držbu aj k tejto časti spoluvlastníckeho podielu. Je

potrebné uviesť, že žalovanej 1/ aj naďalej zostane spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku k parc.
č. 884/10. Teda bude „ukrátená“ o výmeru cca 33,66 m2 z celkovej výmery parc. č. 884/10 (202 m2). Aj
naďalej zostáva podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1/3 k celku zvyšnej časti dvora. Žalobcovia sa
finančne podieľali na investíciách do zariadení spoločného dvora – kanalizácie, vodovodná prípojka, na
výstavbe brány do spoločného dvora, čo nebolo sporným. Nie je rozhodujúce, že prispeli oneskorene.

Ak sa aj nepodieľali na údržbe spoločného dvora, tento neužívali v takom rozsahu ako ostatní. Taktiež
je pravdou, že ich podiel na celkovej súčasnej výmere dvora je 33,66 m2 z plochy 703 m2 a v zmysle
práv a povinností plynúcich z podielového spoluvlastníctva je nutné to zohľadňovať (Podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva kspoločnej veci.). Žalobcom bolo umožnené parcelu užívať ako vlastnú. Nikto im nikdy nebránil užívať
túto časť spoločného dvora v zmysle práv a povinností podielového spoluvlastníka, ktorú užívali ako
jedinú možnú prístupovú cestu. Nakoniec aj sami žalovaní sa správali k žalobcom ako k podielovým

spoluvlastníkom, keďže od nich vyžadovali povinnosť podieľať sa na správe a údržbe spoločného
dvora. Žalobcovia preukázali, že ich vôľa smerovala k nadobudnutiu pozemkov aj k spoločnému dvoru.
Boli presvedčení, že tieto nadobúdajú kúpou a vyvolalo to v nich oprávnenú, nikým nerušenú, držbu
a získanie vlastníckeho práva zákonom povoleným spôsobom vydržaním.

28. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať
možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov,
ak ide o nehnuteľnosť. Do doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Podmienkami vydržania je to, že predmet vydržania je spôsobilý na vydržanie (čo je u
pozemkov splnené), osoba, ktorá drží je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo, držba je oprávnená
a trvá zákonom stanovenú dobu. Držba musí byť zároveň nepretržitá. Ak dôjde k zmene držiteľa, je
potrebné posúdiť, či aj nový držiteľ je držiteľom oprávneným. Oprávnený držiteľ si môže pre účely
vydržania započítať vydržaciu dobu právneho predchodcu, ak bol i tento oprávneným držiteľom. Do

doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe sa započítava pre účely vydržania i doba držby
pred 01.01.1992, aj keď ide o vec, ktorú v tej dobe nebolo možné vydržať. Držba je faktické ovládanie
veci alebo práva (corpus possessionis) s úmyslom mať vec alebo právo pre seba (animus possidendi).
Faktickým ovládaním je taký vzťah k veci, ktorý sa javí ako panstvo nad vecou. Držba predpokladá
držobnú vôľu a faktické ovládanie veci. Držiteľom veci (i nehnuteľnosti) je teda ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou, resp. kto právo vykonáva ako svoje. Nakladanie s vecou neznamená fyzické ovládanie
veci (to je len jedným z možných spôsobov ovládania veci), ktoré nie je možné napríklad u pozemkov, ale
ovládanie faktické, ktoré vzhľadom na spoločenské posúdenie (obecné názory a skúsenosti) znamená
nakladanie s vecou, pričom napríklad u pozemkov vlastník nemusí na pozemok vstúpiť a i napriek tomu
môžespozemkomnakladaťakosvlastným.“Držitelpozemkuzůstávájehodržitelem,přestožejejnechal

ležet ladem, pokut se držby pozemku nechopí někdo jiný.“ (rozsudok NS ČR sp. z. 22 Cdo 2302/2000).
“K uchopení držby nemovitosti není třeba jejího užívání.“ (rozsudok NS ČR sp. z. 22 Cdo 1442/2004). Ak
je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Obe podmienky musia byť splnené súčasne, teda že oprávnený držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí i že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. To, či je držiteľ

v dobrej viere treba hodnotiť objektívne, teda je nutné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu po každom požadovať, nemohol mať počas celej
vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v momente,
keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musí vyvolať pochybnosť o tom, či mu vec
patrí. Dobrá viera predstavuje vnútorný psychický stav, preto ju nikdy nemožno bezpečne preukázať.

O jej existencii sa usudzuje vždy z povahy konkrétneho prípadu, ako sa prejavuje navonok.

29. Na základe vyššie uvedeného súd nemal pochybnosti o tom, že žalobcovia nakladali s pozemkami,
resp. spoluvlastníckym podielom k spoločnému dvoru ako vlastnými. Aj pri zachovaní bežnej opatrnosti,
ktorú možno v danej veci požadovať, niet pochýb o tom, že s pozemkami nakladali ako s vlastnými.

Podieľali sa na údržbe, aj keď len čiastočne, platili daň z nehnuteľností, vykonávali také práva
a povinnosti ako plynú z inštitútu podielového spoluvlastníctva. Nikto im v ich užívaní nebránil a ich
práva nerobil sporným po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Od roku ich nadobudnutia (1987) po dobu viac
ako 10 rokov boli v dobrej viere, že tieto im patria a sú ich vlastníkmi. Ich dobrá viera zanikla cca
v roku 2016, čo nebolo sporným. Pozemky uvedené vo výroku I. rozsudku boli predmetom kúpnej

zmluvy. Čo sa týka pozemku uvedenom vo výroku II., tento nebol predmetom kúpnej zmluvy, čo však
nebráni vydržaniu vlastníckeho práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2024 sp. z.n 1VCdo/1/2024, ktorý uviedol: „Právny titul je len jedným
z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre
účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ

konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Nedostatok právneho titulu pre účely
vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť
(iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode snázorom ústavného súdu (II. ÚS 484/2015) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby
treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob

nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Preto súd
rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi pozemkov špecifikovaných a vytvorených geometrickým
plánom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, ktoré vlastníctvo nadobudli vydržaním. Zároveň
súd považoval za nevyhnutné zahrnúť do výroku II. aj negatívny určovací petit v tom znení, že v rozsahu,
v akom sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely spoločného dvora

žalovaná 1/ v tomto rozsahu nie je podielovým spoluvlastníkom, t.j. jej spoluvlastnícky podiel sa
o túto časť znižuje, aby opätovne nedošlo k chybným zápisom vlastníckeho práva. Zvyšné vlastnícke
práva, k zadnej časti spoločného dvora, zvyšným pozemkom pričleneným k spoločnému dvoru alebo
k časti pozemku (vo vlastníctve žalobcov), na ktorom je postavená hospodárska budova vo vlastníctve
žalovanej 2/, súd nemá dôvod riešiť, keďže ostatné zápisy v katastri nehnuteľností nie sú predmetom
tohto konania.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešným
žalobcomnepriznalnároknanáhradutrovkonaniazdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Súdmázato,
že ani jednej zo strán nemožno pričítať zavinenie na podaní žaloby. Žalobcovia síce boli nútení domáhať

sa žalobou svojich práv, ale od žalovaných nebolo možné bez ďalšieho očakávať, že sa dobrovoľne
vzdajú svojich vlastníckych práv, nakoľko k chybným zápisom vlastníckych práv k spoločnému dvoru
došlo bez ich zavinenia. K pochybeniu došlo na základe administratívnych pochybení na strane štátu,
ktorý badať naprieč celým územím štátu pri vykonávaní pozemkových úprav. Konečný výsledok sporu
závisel od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktoré posúdenie strany sporu nemohli predvídať.

V týchto okolnostiach súd videl existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a žalobcom 1/ a 2/ aj
napriek ich úspechu v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.