Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125202633
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125202633.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľky: A.
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Lukáš Mikloška, advokát, so sídlom:
Hodžova13,01001Žilina,protiodporcovi:D.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:E.XXXX/XX,F.,štátnyobčan
SR , v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č.k. 42C/20/2025-20 zo dňa 20. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

I. Nariaďuje zákazodporcoviD.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXXX/XX,XXXXXF.,priblížiť
sa k navrhovateľke A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. na vzdialenosť
menšiu ako 10m s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní o zvýšenie výživného, konania

pred súdmi, konania pred správnymi orgánmi a konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

II. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia odporcu k maloletému synovi D.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. na vzdialenosť menšiu ako 10m v y l u č
u j e na samostatné konanie.

III. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
odporcovi v rozsahu 100%.

IV. Navrhovateľke ukladá povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na
Okresnom súde Žilina žalobu voči odporcovi o uloženie zákazu priblíženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal odporcovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. priblížiť sa k
navrhovateľke A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. a k mal. D. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. na vzdialenosť menšiu ako 10m s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v konaní o zvýšenie výživného. Výrokom II. rozhodol, že navrhovateľka má
voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Výrokom III. strany poučil,

že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.

1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľa návrh skutkovo odôvodnila tým, že
je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území F., obec F., okres F., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č.

XX, nachádzajúci sa na X.G. obytného domu so súp. č. XXXX, vchod X, postavený na parc. KNC č.
8073 na ul. C.. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/76/2022 -137 zo dňa 04.11.2022 bolaschválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/XX,
XXX XX F. zverený do osobnej starostlivosti matky A. B. B. a otec D. D. bol zaviazaný povinnosťou
prispievať na výživu maloletého sumou 200 EUR mesačne, styk otca s maloletým sa neupravil.

Matka si dňa 06.08.2024 podala návrh na zvýšenie výživného pričom uvedené konanie je vedené na
Okresnom súde v Žiline pod spis. zn. 3P/134/2024. Odporca sa voči navrhovateľke správa dlhodobo
násilne, navrhovateľku psychicky vydiera, systematicky ju verbálne uráža pričom ju dňa 04.03.2025
fyzicky napadol, keď ju udrel otvorenou rukou do pravej strany tváre spredu načo bola navrhovateľka
následne ošetrená u lekára. Zároveň odporca kričal na navrhovateľku, že ju zabije a nebezpečne sa

jej vyhrážal pred vchodom obytného domu súp. č. XXXX, v ktorom sa nachádza jej byt. Odporca
niekoľkokrát povedal navrhovateľke, že si má dávať pozor, aby sa jej niečo nestalo. Navrhovateľka
chce uviesť, že odporca sa občas so synom stretáva pričom odporca býva často pod vplyvom drog,
pričom bol aj v roku 2022 hospitalizovaný na psychiatrii. Navrhovateľka po uvedených incidentoch
s odporcom má obavu o svoj život a zdravie ako aj o život aj zdravie svojho maloletého syna D.,
a to z dôvodu jeho agresívneho a vulgárneho správania spôsobeného vplyvom drog. Podľa názoru

navrhovateľky je v danom prípade aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.2 písm. h) CSP
je účinným prostriedkom preventívneho riešenia vzniknutej situácie. Je nepochybné, že útoky odporcu
voči navrhovateľke majú stúpajúcu tendenciu, a to predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcim konaním
o zvýšenie výživného, pričom správanie odporcu vykazuje znaky násilia. Násilie možno definovať ako
úmyselné použitie sily proti osobe, ktoré má na následok poranenie prípadne psychickú ujmu. Násilie

znamená jednorazový atak, resp. postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku, ktorá
ovplyvňuje jeho život, fyzickú a psychickú integritu alebo jeho slobodu alebo poškodzuje rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení
násilia páchaného na ženách schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako
akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme

alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovaním alebo svojvoľným obmedzovaním
slobody (uznesenie NS SR, spis. zn. 5Mcdo 10/2012).
1.2 Právne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. h), § 329
ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
1.3 Z návrhu navrhovateľky mal súd prvej inštancie za zrejmé, že navrhovateľka žiada nariadiť

neodkladné opatrenie na eliminovanie kontaktu páchateľa násilia - odporcu ako osoby dôvodne
podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou – navrhovateľkou a spoločného dieťaťa pričom toto bude
dosiahnuté tým, že súd zakáže odporcovi približovať sa navrhovateľke a maloletému dieťaťu na
vzdialenosť menšiu ako 10m. Žiada teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou, dieťaťom a odporcom.
Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie

uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Lustráciou mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 30P/76/2022 -137 zo dňa 04.11.2022 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle
ktorej bol mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/XX, XXX XX F. zverený do osobnej starostlivosti
matky A. B. B. a otec D. D. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 200
EUR mesačne, styk otca s maloletým sa neupravil. Matka si dňa 06.08.2024 podala návrh na zvýšenie

výživnéhopričomuvedenékonaniejevedenénaOkresnomsúdevŽilinepodspis.zn.3P/134/2024.Súd
mal za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila,
že odporca je osobou, ktorú je možné považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by
sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Súd pri tomto závere vychádzal z predloženého hlásenia úrazu,
ambulantného nálezu zo dňa 04.03.2025 a potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline

zo dňa 05.03.2025, ktorým má súd preukázané podanie navrhovateľky oznámenia o priestupku proti
občianskemu spolunažívania. Mal za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenia navrhovateľky o tom,
že má vážne obavy, že odporca v budúcnosti naplní svoje vyhrážky, resp., že sa dopustí ďalšieho
násilia voči nej, a preto je žiaduce upraviť pomery sporových strán v snahe predísť budúcim fyzickým,
psychickým a slovným útokom a taktiež súdnym sporom. Navrhovateľka vyslovila dôvodnú obavu

a strach o svoj život a zdravie nielen seba, ale aj svojho dieťaťa, pretože sa jej odporca vyhrážal,
fyzicky ju napádal a jeho vyhrážky a útoky sú takej intenzity, že u nej vzbudzujú dôvodne obavu o
svoj život a život dieťaťa. Tieto skutočnosti vedú súd k záveru o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia. V danom prípade mal súd za to, že nie je možné inak bezodkladne upraviť pomery strán
tak, aby došlo k efektívnej ochrane navrhovateľky pred násilím zo strany odporcu. Navrhovateľka

osvedčila taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov s odporcom, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu
úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, tiež osvedčila ohrozenia
práva predloženými konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenétakékonanieodporcu,ktorýmreálnezasiaholdoprávanavrhovateľky na ochranu jej života, zdravia a dôstojnosti, ako aj na jej duševnú a telesnú integritu,
práva na rešpektovanie rodinného spoločenstva a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Súd prvej
inštancie zároveň neuložil navrhovateľke v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP podať žalobu vo veci samej,

nakoľko prostredníctvom účinkov neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal rozhodnutie zmeniť
tak, aby mu bol umožnený kontakt so synom. Odporca namietal pravdivosť tvrdení navrhovateľky.

Uviedol, že navrhovateľka mu pravidelne bránila v kontakte s maloletým dieťaťom. Navrhovateľka na
stretnutiach kričala a vulgárne nadávala. Na dieťa prispieval vyššou sumou výživného o 100 až 250
eur mesačne do 09/2024. Mimo toho prispieval na dieťa ďalšími prostriedkami. Uviedol, že aj matka
maloletého mala drogovú minulosť. Nesúhlasil s tým, že by navrhovateľku udrel do tváre. Poukázal na
to, že už v minulosti ho krivo obvinila. Označil navrhovateľku za pomstychtivú a konfliktnú osobnosť. Pri
stretnutiachsmaloletýmmurobívýstupy,komunikáciasňoujeťažká.návrhnanariadenieneodkladného

opatrenia zamietnuť. Odporca uviedol, že zákaz priblíženia k navrhovateľke akceptuje. Nemám totiž
záujem sa s ňou stretávať, bude len rád, keď sa s ňou nebude musieť stýkať. Prosil, aby mu bol
umožnený styk so synom, nakoľko som svojmu synovi nikdy neublížil a ani ho neohrozil. Syn bol s
ním šťastný, či na prechádzke alebo na návšteve v byte u starých rodičov. Poukázal na fotky a videá,
ktoré dokazujú, že jeho spoločnosť je mu milá. Matka je veľmi úzkostlivá na syna, začala ho štvať proti

nemu, rozpráva mu, že je zlý. Syn začal v poslednom období plakať, že ho nechce, že je zlý, ťapal
ho, že so mnou nejde, nech idem preč. To isté ho naučila aj vo vzťahu k starým rodičom, ktorých syn
zbožňoval, pri poslednom stretnutí sa na nich bál pozrieť asi zo strachu, že bude matkou potrestaný.
Stretnutie dňa 04.03. využila na provokáciu. Záverom uviedol, že navrhovateľka syna používa ako zbraň
a nástroj pomsty a dieťa vníma ako prostriedok na bartrový obchod v zmysle niečo za niečo. Ak sa jej

čokoľvek znepáči, odmietnem prispieť naviac, uhradiť jej výmysly, tak mu vzápätí odoprie styk so synom.
Stretnutia so synom si musí kupovať.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ponechať v platnosti.
Uviedla, že dôvody nariadenia naďalej pretrvávajú a riziko ohrozenia nie je zažehnané. Poukázala na

to, že odporca ju napadol dňa 04.03.2025, pričom polícia zdokumentovala, že odporca v tom čase bol
pod vplyvom drog. Mala za to, že z odborných psychiatrických správ vyplýva, že odporca je osoba
s ťažkou drogovou závislosťou. Poukázala na podnet Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline,
Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina – okolie.

4. Odporca sa písomne k vyjadreniu navrhovateľky nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných

dôvodov.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia na tom, že
navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, že sú splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Odvolací súd sa v tejto časti

s nariadením neodkladného opatrenia stotožňuje v celom rozsahu, nakoľko má za to, že súd prvej
inštancie mal za osvedčenú bezodkladnú úpravu pomerov vo vzťahu k navrhovateľke tak, ako to uviedol
v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že navrhovateľka osvedčila, že odporca je
osobou, ktorú je možné považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť
aj v budúcnosti. Súd prvej inštancie správne pri tomto závere vychádzal z predloženého hlásenia

úrazu, ambulantného nálezu zo dňa 04.03.2025 a potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Žiline zo dňa 05.03.2025, ktorým mal preukázané podanie navrhovateľky oznámenia o priestupku
proti občianskemu spolunažívania. Odvolací súd k správnosti uvedených záverov dopĺňa, že z obsahu
predloženého podnetu zo dňa 10.03.2025 je osvedčené (pre účely tohto konania), že v rozhodnom
čase dňa 04.03.2025 bol odporca podľa príslušníkov policajného zboru zjavne pod vplyvom omamných

a psychotropných látok, mal trhané pohyby, nepríčetný pohľad a vulgárne sa vyjadroval na adresu
navrhovateľky, pričom mal uviesť, že udrel navrhovateľku. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančné
a odvolacie konanie tvoria jednotu, pri posudzovaní návrhu. Uvedené skutočnosti by viedli k potvrdeniu
veci vo vzťahu k určeniu zákazu priblíženia k navrhovateľke, avšak súd prvej inštancie vymedzil výnimkuz prípadného stretnutia príliš zužujúco. Preto odvolací súd zmenil aj výrok vo vzťahu uloženému
zákazu priblíženia s vymedzením viacerých výnimiek, a to v konaní o určení výživného, iných súdnych,
správnych konaní, v ktorých by navrhovateľka a odporca mohli byť účastní a prípadného konania pred

orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedené bolo nevyhnutné, aby bola umožnená účasť odporcu
na prípadných iných konaniach bez toho, aby sa dopúšťal trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia.

7. Druhá časť odvolania smerovala proti nariadeniu zákazu priblíženia otca k maloletému synovi.

8. Odvolací súd konštatuje, že v tejto časti bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že návrh v tejto časti bol vylúčený na samostatné konanie. Je potrebné si uvedomiť, že
konanie vo veci zákazu styku otca s maloletým dieťaťom nie je konanie podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku, ale ide o konanie vo veci podľa Civilného mimosporového poriadku (konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých – najbližšie styk s maloletým). Na takéto konanie je príslušný

sudca poručenského oddelenia príslušného súdu prvej inštancie a nie sudca civilného sporového úseku.
Súd prvej inštancie po pridelení takejto veci generátorom, mal vylúčiť konanie v časti navrhovaného
zákazu styku otca s maloletým synom na samostatné konanie a následne opatrením predsedu súdu
prvej inštancie previesť vec na poručenské oddelenie v súlade s príslušnými zákonnými a podzákonnými
právnymi predpismi. Ak však vo veci rozhodol, tak vo veci rozhodoval nepríslušný sudca, ktorý

na rozhodnutie nie je určený rozvrhom práce. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu otca a maloletého syna neboli splnené procesné
podmienky, a preto v tejto časti zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že návrh v tejto
časti vylúčil na samostatné konanie. Po vrátení veci na súd prvej inštancie bude tento postupovať
v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom. Odvolací súd dodáva, že nepreskúmaval podmienky

nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu otca a maloletého syna, nakoľko na posúdenie týchto
podmienok je príslušný v prvom stupni sudca poručenského oddelenia a v prípade odvolania príslušný
odvolací poručenský senát. Ďalej sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nie
je dôvod na postup podľa §336 ods. 1 CSP. Navrhovateľka síce osvedčila momentálnu situáciu, avšak
podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na zásah do práv odporcu, ako otca maloletého dieťaťa

a skutočnosť, že fyzický atak bol osvedčený len jeden, bolo potrebné uložiť navrhovateľke podať žalobu
vo veci stanovenia zákazu priblíženia do budúcnosti, v ktorej bude potrebné preukázať, že takýto zákaz
je potrebné uložiť trvale.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

9.1 Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

9.2 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9.3 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu priznal
navrhovateľke ako strane plne úspešnej v tomto konaní voči odporcovi, nakoľko v časti týkajúcej sa
nariadenia neodkladného opatrenia jej osoby bola plne úspešná. Vo vzťahu k zmenenej časti ohľadne
maloletého syna a návrhu na zákaz priblíženia bude rozhodnuté v rámci samostatného konania pred
poručenským súdom.

11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Žiline prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).