Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010629
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624010629.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 8. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. D. E., adresa
na doručovanie : C. D. E., A. D. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od januára 2024 až doposiaľ v meste C. D. E. si ako otec maloletého syna F., nar. X.XX.XXXX
neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo z ustanovenia § 62 zákona NR SR
č. 36/2005 Z.z. o rodine a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6P/172/2022-43 z
10.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2022, bol zaviazaný prispievať
na výživu svojho maloletého syna sumou 200, - eur mesačne počnúc od 2.8.2022 do budúcna, a to vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky G. E., čím mu za uvedené obdobie, aj napriek jeho

čiastočným úhradám výživného, vznikol dlh na výživnom vo výške 600,- eur, pričom nebol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať
iného,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia

slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zaplatil zameškané výživné v sume 600,- eur do rúk oprávnenej G. E., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom H., G. XXX/XXX. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodaladňa28.10.2024natunajšísúdobžalobuna
obvineného A. B. pre skutok, ktorý je vyššie popísaný a ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 29.10.2024, proti ktorému obvinený podal odpor, preto
samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku neurobil žiadne

z vyhlásení. K skutku uviedol, že od januára 2024 čo predložil súdu poštové poukazy je to všetko čo
zaplatil z titulu výživného. Keď neplatil výživné, nemal prácu. Od januára do apríla 2024 nerobil nikde.
V máji 2024 nastúpil do CS Cargo Slovakia, príjem mal slabý cca 720 €. Dohodu ukončil on z dôvodu
že zarábal málo peňazí a bola to veľká drina. Potom mal len fušky, pracoval v podstate na čierno. Takto
pracoval do novembra 2024. November, december robil v spoločnosti DOMINT, s. r. o., príjem tam mal

tak 600 € v čistom. Tam mal dohodu na určitý čas, ale pokračuje v tej práci od januára 2025 a malo by to
byť na trvalo. Opäť uzavrel dohodu o vykonaní práce, ktorú predložil súdu. Počas minulého roku a tohto
roku nemal žiadne zdravotné problémy. Počas toho, keď nerobil na dohodu, nebol evidovaný na úrade
práce, ani nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. Nehlásil sa na úrade práce, pretože sa staral o otca.
Od januára 2024 so synom v kontakte vôbec nebol, nestaral sa oňho osobne. Veci synovi kúpil len raz, aj

to na narodeniny, nebolo to výživné, ale dar. Nevlastní nehnuteľnosť, ani hodnotnejšie veci ako auto. Iné
vyživovacie povinnosti okrem syna nemá. Nepoberá ani žiadny druh dôchodku. Pri rozhodovaní súdu
o určení výšky výživného bol, s určenou sumou súhlasil. Dal návrh na zníženie výživného, ktorý mu
bol zamietnutý. Opatrovateľský príspevok na otca si nevybavoval, lebo nie je v takej výške, aby vedel
zaplatiť výživné. Na nájomnom sa podieľa aj s otcom. Okrem nájomného nemá iné pravidelné platby,

ako úver, rieši stravu a bežné veci. Má na svoju osobu jednu exekúciu.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní (konanom dňa 23.1.2024) vypovedala, že v roku 2024
pracovala, jej mesačný príjem bol okolo 800 € mesačne, poberala daňový bonus 60 €, prídavky na
dieťa, obžalovaný občas zaplatil výživné. Od 2.1.2025 je práceneschopná, po ukončení PN je bez práce,

pretože obchod, kde pracovala skončil. Jej mesačné výdavky sú 70 € na nájom, býva s priateľom v byte
jeho matky, na stravu mesačne dáva cca 150 €, drogéria 50 € až 70 € mesačne, v škôlke platila minulý
rok 50 € a 20 € na stravné, teraz je syn predškolák, sú tam nejaké dotácie škôlka vychádza skrz stravy
20 €, oblečenie synovi kupuje cca každé tri mesiace lebo rastie, 76 € spláca pôžičku, ďalšie výdavky
sú na benzín, vozenie do škôlky 50 € až 60 € mesačne. Maloletý syn nemá zdravotné problémy, nosí

okuliare. Čo sa týka úhrad výživného 13.2.2024 – 50 €, 21.2.- 50 € , 22.3.-100 €, 12.7.- 600 €, 13.9. –
200 €, 16.9.-100 €, 25.11. – 100 €. Neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo na syna trvalo nepriaznivé
následky, vie sa o syna postarať, v prípade potreby aj s pomocou priateľa, mamky, sestry. Obžalovaný
syna nekontaktuje, nestretáva sa s ním, oblečenie mu kúpil na narodeniny, ďalší dar na Mikuláša, ale
v roku 2023.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že má pravdu.

Na hlavnom pojednávaní (konanom dňa 8.7.2025) svedkyňa G. E. uviedla, že obžalovaný jej 22.5. poslal
200 €, v mesiaci jún jej neposlal nič, predchádzajúci dlh mal 400,- €, čiže na výživnom jej dlží spolu 600 €

bez mesiaca júl 2025. Obžalovaný sa osobne o syna nestará, napísal jej SMS že dlh do 12-teho uhradí,
nenapísal ktorého mesiaca. Obžalovaný o syna neprejavil záujem, ona mu napísala odkedy dokedy sú
dovolenke, nereagoval na to nijak. Synovi nič nekúpil. PN bola do 31.4.2025 od 1.5. je práceschopná,
avšak firma v ktorej pracovala už neexistuje funguje tam správca, výpoveď dostala 15.5., čiže túto dobu
bola bez akéhokoľvek príjmu, dostala iba nemocenské, 16.5. sa bola nahlásiť na úrad práce, požiadala

o dávku v nezamestnanosti, doteraz nemá rozhodnutie zo sociálnej poisťovne, či a v akej výške jej tú
dávku priznajú. Syn nikdy nebol, ani nie je vystavený núdzi, pretože ak treba, pomôže jej mamka, sestra,
svokra, tým ale že nemá prácu a príjem, chcela by, aby výživné bolo platené riadne a včas.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6P/172/2022 zo dňa 10.10.2022, právoplatným
dňa 13.10.2022 bola schválená dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. F. B., nar.
X.XX.XXXX v znení, že maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje
prispievať na výživu mal. Aurela výživným vo výške 200 € mesačne ktoré sa zaväzuje uhrádzať k rukám
matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Z rodného listu mal. F. B., nar. X.XX.XXXX vyplynulo, že jeho rodičmi sú obžalovaný A. B. a oprávnená

G. E..

Z oznámenia Materskej školy Z. Nejedlého 5, Spišská Nová Ves vyplynulo, že mal. F. B., nar. X.XX.XXXX
ju v školskom roku 2023/2024 navštevoval.
Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2024 a 12.9.2024 vyplynulo, že
oobžalovaný podľa evidencie registra poistencov a sporiteľov SDS vedenom Sociálnou poisťovňou za

obdobieod1.8.2022nepoberalnemocenskédávky,dávkyvnezamestnanostianižiadendruhdôchodku.
V sledovanom období bol evidovaný od 7.5.2024 do 31.7.2024 v spoločnosti C.S. CARGO a.s. na
dohodu o vykonaní práce.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný od 7.5.2024 do 31.7.2024 pracoval
v spoločnosti C.S. CARGO, a.s. s vymeriavacím základom vo výške 0 € za mesiace máj a jún a vo

výške 1106,33 € za mesiac júl. V období od 6.11.2024 do 31.12.2024 pracoval v spoločnosti DOMINT
s.r.o. a jeho vymeriavací základ bol vo výške 77,58 € za mesiac november. V spoločnosti DOMINT s.r.o.
opäť začal pracovať od 8.1.2025 a pracoval tam až do 23.5.2025, jeho vymeriavací základ počas tohto
obdobia bol v januári vo výške 84,42 €, vo februári vo výške 93,80 €, v marci vo výške 98,49 €, v apríli
vo výške 93,80 € a v máji vo výške 70,35 €.

Z emailového oznámenia spoločnosti C.S. CARGO a.s. zo dňa 5.8.2024 vyplynulo, že dohoda
o vykonaní práce platná od 7.5.2024 bola ukončená dňa 31.7.2024, obžalovaný nenahlásil žiadnu
vyživovaciu povinnosť, v mesiacoch máj a jún 2024 mal nulový príjem a za júl 2024 jeho čistá mzda
činila 865,47 €.

Obžalovaný sa vyjadril, že prestal chodiť do práce, lebo robil od šiestej do ôsmej večera.

Z dohody o vykonaní práce, ktorú obžalovaný uzavrel sa spoločnosťou DOMINT s.r.o. dňa 7.1.2025,
ktorá bola dohodnutá na obdobie od 8.1.2025 do 31.12.2025 vyplýva, že dohodnutú prácu pomocného

stavebného robotníka má obžalovaný vykonávať v rozsahu pracovného času 5 h týždenne za dohodnutú
hodinovúodmenu4,69€avýplataodmenyzavykonanúprácujesplatná30deňnasledujúcehomesiaca.

Zo správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 27.6.2024 vyplynulo, že
obžalovaný je daňovým subjektom, za obdobie od 1.1.2020, ku dňu 27.6.2024 nie je evidovaný ako

samostatne zárobkovo činná osoba a jeho posledné a jediné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2020 zaslal dňa 30.3.2021. Z príjmov zo závislej činnosti bol
odsúdenému vyplatený daňový bonus vo výške 545,28 € na maloletého F. B. nar. X.XX.XXXX.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 26.6.2024 súd zistil, že

oprávnená G. E. nie je poberateľkou náhradného výživného a ku dňu podania správy nebola podaná
žiadosť o náhradné výživné.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 16.9.2024 súd zistil,
že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie odkiaľ bol naposledy vyradený

dňa 3.6.2018 z dôvodu, že počet dní odpracovaných na základe dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru presiahol v úhrne 40 dní v kalendárnom roku na základe čoho prestal spĺňať
podmienky.

Z fotokópií poštových poukazov bolo preukázané, že obžalovaný oprávnenej uhradil oprávnenej dňa

13.2.2024 sumu 50 €, 21.2.2024 sumu 50 €, 22.3.2024 sumu 100 €, 12.7.2024 sumu 600 €, 13.9.2024
sumu 200 €, 16.9.2024 sumu 100 € a 25.11.2024 sumu 100 €, 7.2.2025 sumu 1200 €.V oznámení zo dňa 25.4.2025 oprávnená G. E. čestne prehlásila, že dňa 24.3.2025 od obžalovaného
na svoj osobný bankový účet obŕžala z titulu výživného sumu 200 € a následne dňa 23.4.2025
prostredníctvom poštového poukazu rovnako z titulu výživného ďalších 200 €. Dlh na výživnom ostal

v sume400 €.

Zo správy Mesta Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný nie je platcom dane z nehnuteľnosti, jeho
rodinné a majetkové pomery nie sú známe, nemá záznamy o priestupkoch a jeho správanie nebolo
prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR vyplynulo, že sa obžalovaný v období od 1.4.2017
do 1.10.2024 dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Pri prvom

odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/80/2017 zo dňa 1.8.2017,
právoplatným dňa 18.8.2017 za spáchanie prečinu podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,
v ktorej sa osvedčil, sa naňho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pri druhom odsúdení trestným rozkazom
OkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.4T/83/2023zodňa23.11.2023,právoplatnýmdňa23.11.2023

za spáchanie prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona súd podmienečné odložil výkon trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov do 24.11.2024, ktorá v čase páchania skutku stále plynula.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2

ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebola pochybnosť o tom, že mal. F. B., nar. X.XX.XXXX je dieťaťom obžalovaného A. B.,
čo preukázal rodný list. Na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6P/172/2022
zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 13.10.2022 bola schválená dohoda o úprave rodičovských práv

a povinností, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol ako otec
zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 € mesačne a to k rukám matky G. E.,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Vyživovacia povinnosť obžalovaného voči jeho maloletému dieťaťu
stále trvá, nakoľko vzhľadom na vek maloletého je zrejmé, že nie je schopné samé sa živiť.

Z výpovedí obžalovaného, svedkyne G. E. a listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané,
že obžalovaný výživné striedavo platil a neplatil, niekedy zaplatil viac a inokedy menej. K úhradám
výživného došlo konkrétne v roku 2024 vo februári (2 x 50 €), marci (100 €), júli (600 €), septembri (200
€ a 100 €) a novembri (100 €), v roku 2025 vo februári (1200 €), marci (200 €), apríli (200 €) a máji (200
€). Dlh takto ku dňu vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom ostal vo výške 600,- €.

Obžalovaný v konaní nepoprel zákonnosť ani výšku uloženej vyživovacej povinnosti o ktorej mal
vedomosť. Obdobia kedy nehradil výživné odôvodňoval tým, že nepracoval. Zároveň v súvislosti s touto
jeho obhajobou je nutné poukázať na skutočnosť, že v dobe, kedy nepracoval, nebol vedený ani ako
uchádzač o zamestnanie, ani nepoberal žiadny druh sociálnej dávky. Tiež uviedol, že v čase, kedy

nepracoval sa staral o otca a ako sám uviedol, opatrovateľský príspevok pri starostlivosti si nevybavil,
z dôvodu, že by nebol v takej výške, aby vedel zaplatiť výživné. Následne obžalovaný mal prácu v spol.
CS Cargo Slovakia, o ktorú prišiel vlastným pričinením, napriek tomu, že mal riadny príjem, ktorý by
mu umožňoval plnenie vyživovacej povinnosti, s odôvodnením, že dosahovaný príjem nebol úmerný
tomu, koľko práce a ako dlho robil. Následne obžalovaný priznal, že mal príjem z fušiek a od novembra

2024 opäť pracoval v spoločnosti DOMINT, s. r. o. s dohodou na určitý čas, v ktorej pokračoval aj
následne od januára 2025. Zároveň potvrdil, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili
byť práce činným.
Z vyššie uvedeného je takto zrejmé, že u obžalovaného A. B. neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by
mu objektívne vo vzťahu k plneniu výživného, bránila riadne a včas plniť svoju povinnosť vyživovať

maloletého syna, ako napr. zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého by sa nemohol zamestnať a výška
nemocenského by nedosahovala ani sumu životného minima na jednu dospelú osobu, či poberanie
minimálnych dávok hmotnej núdze alebo inej štátnej sociálnej dávky pod. Práve naopak, obžalovaný bolpracovne činný, o jeden príjem z pracovnej činnosti prišiel vlastným zavinením. Preto súd konštatoval,
že obžalovaný nielen mal, ale aj mohol výživné plniť, a to v súdom určenej výške 200,- eur mesačne.
Obžalovaný buď mal príjem alebo pri posudzovaní trestnej zodpovednosti pre trestný čin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona treba vychádzať z toho, že osoba, ktorá má zákonnú vyživovaciu
povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby túto svoju povinnosť v reálne možnej výške splnila.
Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným
zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Súd ustálil zistený skutkový stav podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona v zmysle ktorého, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudoksúduprvéhostupňa.ČosatýkavyčíslenéhodlhunavýživnomvovzťahukoprávnenejG.E.bol
dlh ustálený na sumu 600,- €, pričom vychádzal zo súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti vo výške
200,-€ mesačne a zohľadnil zaplatenie výživného, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní preukázané.

Obžalovaný nevyužil možnosť tzv. účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zákona, keďže celý dlh na
výživnom neuhradil, napriek dlhej dobe, v ktorej mal túto možnosť takto urobiť.

Obžalovaný A. B. po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pretože najmenej dva mesiace v období dvoch rokov

z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Uvedeného konania sa dopustil tak, že
v období od 1. januára 2024 doposiaľ v meste C. D. E. ako otec mal. F. B., žiaka materskej školy
neprispieval riadne a včas na jeho výživu tak, ako mu to vyplýva z § 62 Zákona a rodine a ako mu bola
určená súdom v civilnom konaní, pričom nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku, je zrejmé, že obžalovaný konal vo vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu zákonného
nároku na riadnu výživu zo strany oboch rodičov, bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, keďže výživu zabezpečuje matka.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol

na spôsob spáchania činu, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) spočívajúcu v tom, že bol už
za trestný čin odsúdený.

Napriek tomu, že obžalovaný predmetnú trestnú činnosť páchal počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia v trestnom konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/83/2023, súd pristúpil
k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov, ktorého výkon mu ale odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, pretože zohľadnil to, že konanie obžalovaného bolo

vyhodnotené ako nedbanlivostné, počas hlavného pojednávania zaplatil časť dlhu na výživnom vo
februári 2025 napríklad v sume 1.200,-€ a vzhľadom na skutočnosť, že má zamestnanie, a aj
keď nepravidelne, čo to z výživného uhradí. Zároveň mu ale uložil povinnosť, aby v skúšobnej
dobe zaplatil dlžné výživné vo výške 600,-eur do rúk oprávnenej G. E. vzhľadom na skonštatovanú
trestnú zodpovednosť za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy a pretože má reálnu možnosť

dosahovať príjem z pracovnej činnosti, ktorý mu to umožní. Obžalovaný si musí byť zároveň vedomý,
že neplatením bežného výživného (200,-eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred) by sa opäť
mohol dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy a zároveň nezaplatením dlžného výživnéhopočas plynutia skúšobnej doby sa vystavuje možnosti premeny uloženého trestu odňatia slobody na
nepodmienečný.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí
od páchania trestných činov. Týmto trestom bude zabezpečená aj možnosť platenia výživného zo
strany obžalovaného, ktorý si musí uvedomiť, že na výživu svojho dieťaťa detí je podľa zákona povinný

prispievať každý z rodičov.

Súd ešte dodáva, že do konania podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku nepripustil ako poškodenú G. E., ktorej
bolo v prípravnom konaní priznané postavenie poškodenej strany z dôvodu, že vyživovacia povinnosť
rodiča voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Dlh obžalovaného na nezaplatenom výživnom teda nie je
dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, preto osoba

vo vzťahu ku ktorej bolo treba plniť výživné, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.