Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202822
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722202822.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX,C.XXX,zast.:JUDr.JiříMartaus,advokát,1.májač.XXX/XX,D.A.,IČO:37908022,proti
žalovanej: D. E., F., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom C. XXX, B. XX G. H., F. E., F. F., I., J. F., práv. zast. A.
K. D., advokát, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, v konaní o zaplatenie 1.105,50 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/65/2022-112
zo dňa 18. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ustanovenia § 139, § 451, § 456
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná. V

konaní nie je sporným, že strany v konaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to L. M. E.. N.
XXX J. O. C., každý v 1-ici. Strany súdu nepredložili dohodu o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti
platnú k mesiaci február resp. marec 2021. Návrh dohody vyhotovenej žalovanou stranou v priebehu
súdneho konania žalobca neakceptoval. Rovnako nie je sporným, že nehnuteľnosť na trvalé bývanie
využíva matka strán p. P. B., ktorá bola v minulosti jej spoluvlastníčkou.

4. Pri hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníci postupujú v zmysle ust. § 139 ods. 2 OZ.
Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo
dohodnuté inak. (napríklad, že úkony bude robiť len spoluvlastník zabezpečujúci správu spoločnej
veci a podobne). Bez ohľadu na to sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne. Zákon v tomto prípade zakladá aktívnu resp. pasívnu solidaritu podielových
spoluvlastníkov. Je nutné rozlišovať medzi bežným hospodárením so spoločnou vecou, pri rozhodovaní

o ktorom sa bez výnimky uplatňuje princíp majority, a hospodárením, ktoré má za následok dôležitú
zmenu spoločnej veci, pri ktorom sa prehlasovaný spoluvlastník má právo domáhať , aby o tejto zmenerozhodol súd. Pod hospodárením so spoločnou vecou možno chápať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej
stránky celej spoločnej veci, ktoré spoločnú vec udržujú, opravujú, menia, zhodnocujú, odstraňujú,
rušia alebo likvidujú. Je to i rozhodnutie o tom, v akom rozsahu bude každý zo spoluvlastníkov vec

užívať a i. Patrí sem aj rozhodovanie o tom, aké investície budú vynaložené na spoločnú vec a kto ich
bude hradiť. Cieľom hospodárenia so spoločnou vecou je účelné využitie spoločnej veci. Primárnym a
prirodzeným spôsobom rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe
dohody.Preprijímanierozhodnutíspoluvlastníkovohospodárenísspoločnouvecouzákonnepredpisuje
nijaký osobitný postup, aniuskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu, ani obligatórnu formu. Dohoda o

hospodárení je teda neformálnym právnym úkonom, účastníkmi ktorého musia byť všetci spoluvlastníci.
V prípade, ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhoduje sa podľa
väčšiny spoluvlastníckych podielov. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na hospodárení so spoločnou
vecou alebo nastane rovnosť hlasov, napríklad pri dvoch rovnodielnych spoluvlastníkoch, no ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou niektorí zo spoluvlastníkov nesúhlasia, o hospodárení so
spoločnouvecoubuderozhodovaťnazákladenávrhuspoluvlastníkasúd. Častýmprípadomjeuzavretie

dohody o zverení správy spoločnej veci jednému alebo len niektorému zo spoluvlastníkov. Vec je
nesporná, pokiaľ o investovaní do spoločnej veci zhodne rozhodli všetci spoluvlastníci, alebo ak ostatní
spoluvlastníci súhlasia s investíciou vynaloženou na spoločnú vec len jedným prípadne viacerými zo
spoluvlastníkov. V takom prípade pôjde o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci
spoluvlastník má voči ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov s tým, že

ak medzi spoluvlastníkmi nie je dohodnuté, aký, spôsobom sa budú na takto vynaložených investíciách
podieľať, rozhodovať bude veľkosť spoluvlastníckych podielov. Pritom je irelevantné, či ide o náklady
na nutnú opravu či údržbu alebo o náklady na inú než nutnú úpravu či údržbu. Dohoda spoluvlastníkov
o úhrade vynaložených nákladov môže mať rôznu formu. Súdna prax pripúšťa uzatvorenie dohody,
podľa ktorej jeden zo spoluvlastníkov bude hradiť náklady zo spoločnej veci a druhý spoluvlastník

mu umožní ako náhradu v nehnuteľnosti bývať a i. Ak by došlo k vynaloženiu investícií na spoločnú
vec bez toho, aby tomu predchádzala dohoda medzi spoluvlastníkmi, či rozhodnutie spoluvlastníkov, v
súlade s princípom majority, potom by investujúcemu spoluvlastníkovi nárok na úhradu vynaložených
prostriedkov voči ostatným spoluvlastníkom nevznikol, mohol by však žiadať to, o čo sa ostatní
neinvestujúcispoluvlastníciobohatilipodľazásadobezdôvodnomobohatení.Zhľadiskaokamihuvzniku

povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie investujúcemu spoluvlastníkovi súdna prax odlišuje či išlo
o investíciu nevyhnutnú - nevyhnutná oprava alebo údržba veci, alebo išlo o investíciu, ktorá nebola
nevyhnutná.Pokiaľsajednalooinvestíciunanevyhnutnéopravy aúdržbu,povinnosťvydaťbezdôvodné
obohatenie vzniká už počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu samotným vynaložením investície. Pokiaľ
sa o takúto investíciu nejedná, potom by povinnosť neinvestujúceho spoluvlastníka vydať bezdôvodné

obohatenie vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva.

5. V danom prípade medzi stranami došlo k neformálnej dohode o oprave plynového kotla a výmenníka
teplej vody o zistení poruchy na plynovom kotli. Za daným účelom žalovaná poskytla žalobcovi sumu
360,- eur.

6. Medzi stranami ako spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o nákupe nového plynového kotla K. D. XX
G. XX spolu s potrebným príslušenstvom. Rozhodnutie o nákupe plynového kotla vykonal žalobca po
zistení, že porucha, ktorá bola predmetom pôvodnej opravy, sa vyskytuje opäť. O opätovnej poruche
plynového kotla súd prvej inštancie nemal pochybnosť vzhľadom k výpovedi svedkyne P. B.. Súd prvej

inštancie preto dospel k záveru, že aj keď medzi stranami nedošlo k dohode o vynaložení investície na
spoločnú vec - nákup nového plynového kotla, pričom celková investícia predstavovala sumu 2.211,03
eur a túto preukázateľne vynaložil žalobca, jednalo sa o investíciu na nevyhnutnú opravu a údržbu /
zabezpečenie tepla a teplej vody pre užívateľa nehnuteľnosti v zimnom období/,a preto žalobca má ako
investujúci spoluvlastník nárok na úhradu vynaložených prostriedkov voči žalovanej ako neinvestujúcej

spoluvlastníčke z titulu bezdôvodného obohatenia. Tento nárok žalobcovi vznikol už počas trvania
spoluvlastníctva samotným vynaložením investície.

7. Výšku investície a jej uvedenia do prevádzky žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrou,
protokolom uvedenia do prevádzky nového plynového zariadenia, ako aj výpoveďou svedkyne. Nie je

pochýb, že nový plynový kotol bol uhradený žalobcom v deklarovanej výške spolu s príslušenstvom na
jeho inštaláciu ako aj nákladmi súvisiacimi s uvedeným kotla do prevádzky. Nie je preto dôvodné tvrdenie
žalovanej o nepreukázaní danej investícii nepredložením ďalších listinných dôkazov. Kotol plní svoju
funkciu, zabezpečuje teplo a dodávku teplej vody. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1 kpredmetu spoluvlastníctva bola preto povinná uhradiť žalobcovi na jeho výzvu polovicu vynaložených
nákladov.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaná svojimi podaniami žiadala započítať v rámci mimosúdneho riešenia
sporu finančné prostriedky v rozsahu sumy 360,- eur, súd prvej inštancie zvážil, že sčasti je táto jej
procesná obrana dôvodná. Z listín predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca na opravu pôvodného
kotla a zariadenia na prípravu teplej vody vynaložil spolu čiastku 708,- eur. Polovica z týchto nákladov
predstavuje sumu 354,- eur. Súd prvej inštancie preto čiastku 6,- eur započítal na plnenie žalovanej

na polovici nákladov na novú investíciu a to kúpu a zabudovanie plynového kotla. Pretože polovica z
uplatnenej sumy 2.211,03 eur predstavuje sumu 1.105,51 eur, po odpočítaní sumy 6,- eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovanej sumu 1.099,50 eur. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

9. Súd prvej inštancie neuznal dôvodnou procesnú obranu žalovanej súvisiacu s dôvodnosťou resp.

nedôvodnosťou uplatnenia úroku z omeškania zo žalovanej istiny. Žalobca si takéto príslušenstvo
k pohľadávke neuplatnil. Pri žalobe na plnenie nie je zákonnou podmienkou uplatnenia nároku
preukázanie naliehavého právneho záujmu, ale aktívnej vecnej legitimácie. Preto súd prvej inštancie ani
k tejto námietke žalovanej strany nemohol prihliadnuť.

10.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancietak,ževdanomprípadevzhľadomnavýsledky
sporunáhradatrovprislúchavprevažnejvýškežalobcovipodľaustanovenia§255ods.2CSPvzhľadom
k pomeru úspechu vo veci. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to okolnosti vedúce k uplatneniu nároku a postroj strán v priebehu konania, pre ktoré
náhradu trov úspešnej strane nepriznal. Žalobca sám konštatoval, že vzhľadom k narušenosti vzťahov

medzi súrodencami súvisiacich s hospodárením so spoločnou vecou žalovanú apriori vychádzajúc z
predchádzajúcichskúsenostíneinformovalorealizáciiinvestície,jejdôvodochavpodstateažvpriebehu
konania predložil ďalšie listinné dôkazy, ktoré mali objasniť výšku a súvislosť vynaložených nákladov na
vykonanú opravu a následné odstránenie poruchy výmenou kotla a tým aj výškou povinnosti podieľať
sa na ich úhrade. Strany ako podieloví spoluvlastníci nenašli stále uspokojujúce riešenie podieľať sa na

správe spoločnej nehnuteľnosti, čo vedie k opakovaným súdnym sporom.

11. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Právne odôvodnila svoje odvolanie podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Rozsudok považovala v celom rozsahu za nezákonný,
nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Konanie súdu prvej inštancie podľa jej názoru malo inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovanej sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal prednesmi právneho zástupcu žalovanej na obidvoch pojednávaniach a ani obsahom
záverečnej reči právneho zástupcu žalovanej prednesenej na pojednávaní dňa 18.03.2024, v ktorom

boli zhrnuté všetky skutkové zistenia. Bol vyhodnotený obsah predložených listinných dôkazov a obsah
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie s právnym zdôvodnením návrhu žalovanej strany na
zamietnutie žaloby. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktórnosti, keď
v rozpore s ustanoveniami § 127, § 131, § 132 a § 137 CSP nevyhodnotil obsah podaného návrhu
žalobcu o zaplatenie 1.105, 50 Eur, lebo v uvedenej žalobe žalobca nevymedzil právny titul tak ako

ho ustálil súd prvej inštancie v spracovanom rozsudku už ako úhradu bezdôvodného obohatenia.
Podľa názoru žalovanej neboli splnené podmienky na priznanie nároku žalobcu ako bezdôvodné
obohatenie v rozpore s ustanovením § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
síce v bode 30 odôvodnenia rozsudku vo všeobecnej rovine vyhodnotil aktívnu a pasívnu solidaritu
podielových spoluvlastníkov, avšak neaplikoval výklad ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka na

daný prípad nielen vo vzťahu k spoločnému hospodáreniu so spoločnou vecou, vo vzťahu k oznámeniu
potreby vykonania nutných opráv, respektíve investícií do spoločnej veci s následným uskutočnením
procesu legitímneho rozhodnutia dvoch podielových spoluvlastníkov, ktorí majú rovnaký počet hlasov,
čiže spoločne by museli dospieť ku konsenzu za účelom následného rozhodnutia uskutočnenia kúpy
kotla, zabezpečenia firmy, ktorá uskutoční montáž kotla a revízie kotla. Aplikácia princípu majority v

danej veci nemá žiadne opodstatnenie, lebo pri posudzovaní oprávnenia investície do spoločnej veci
žalobca nie je väčšinovým spoluvlastníkom. Nákup nového kotla s príslušenstvom preto vyhodnocuje
žalovaná ako svojvoľné rozhodnutie bez oznámenia súhlasného rozhodnutia druhého podielového
spoluvlastníka, ak sa vychádza zo situácie, že prvotne súhlasila s opravou pôvodného kotla a právežalobca odmietol zakúpenie nového kotla. Bolo povinnosťou žalobcu jej oznámiť tento nový stav, že
došlo k znefunkčneniu pôvodného kotla aj napriek vykonanej oprave už po uplynutí deviatich dní. Bola by
trvala na bezodkladnom uplatnení zodpovednosti za vady u dodávateľa služby, ktorý opravu uskutočnil.

Takýtopostupvšakžalobcanezvolil,čímsvojímzavinenímvyvolaltútozbytočnúanezmyselnúinvestíciu
bez využitia zodpovednosti za vady u dodávateľa služby, ktorý vymenil výmenník kotla. Svojvoľné
jednostranné rozhodnutie o nákupe nového kotla po uskutočnenej oprave pôvodného kotla značky K.
D. XX G. výmenou výmenníka tepla nemá žiadne právne opodstatnenie. F. K. C. Q. R. R. J. Q. S. J.
E., G. XXX/XX P., ktorá uskutočnila výmenu výmenníka kotla v dôsledku čoho mal byť uvedený kotol

funkčný a schopný prevádzky na obdobie novej záručnej doby v trvaní dvoch rokov. Ako vyplýva z
faktúry č. XXXXX R. M. XX.XX.XXXX tak táto spoločnosť uskutočnila revíziu kotla K. D. XX G. revíziu
a T. U. B. E.. A a revíziu náhradného kotla M. M. XX spolu s nastavením MR. Súd prvej inštancie
účelového nevyhodnotil skutkové zistenia z výpovede žalobcu v tom, že nefunkčnosť kotla značky K.
D. XX G. neohrozila vykurovanie rodinného domu v mesiaci február 2021, respektíve marec 2021,
lebo sa tam nachádzal náhradný funkčný kotol. Preto žalovaná strana požadovala predložiť servisné

protokoly o nastavených a nameraných hodnotách spaľovacieho zariadenia všetkých troch kotlov, čo
by jednoznačne vyvrátilo nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcu o nefunkčnosti ústredného kúrenia
v rodinnom dome. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal nelogickým postupom žalobcu, keď po
uplynutí deviatich dní od vykonanej opravy pôvodného kotla dňa XX.XX.XXXX zakúpil nový kotol u
predajcu I. L. V. B., E., pričom predmetný kotol žalobca neodborne namontoval až dňa XX.XX.XXXX

mu vyhotovil G. M., D. XXXX/X, G. montážny list a opečiatkoval evidenčný list výrobku K. D. XX
G. XX/X. V rámci požiadavky žalovanej však žalobca odmietol predložiť požadované revízne správy
predmetných koltov. Takýmto neodborným prístupom žalobcu pri montáži a neuskutočnení revíznych
kontrol revíznym technikom nevzniká majiteľovi kotla nárok na uplatnenie zodpovednosti za vady. V
tejto súvislosti poukázala žalovaná na nepravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 32, že

medzi stranami ako spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o nákupe nového plynového kotla spolu s
potrebným príslušenstvom. Rozhodnutie žalobcu o nákupe plynového kotla malo byť zrealizované po
zistení, že porucha, ktorá bola predmetom pôvodnej opravy sa vyskytuje opäť. S takýmto záverom
žalovaná nesúhlasila. Išlo o jednostranný útok žalobcu, ktorý nie je odborne spôsobilý na takéto
odborné, technické posúdenie a v rámci uplatnenia zodpovednosti za vady na nefunkčnom kotly

ústredného kúrenia takýto technický úsudok zo strany firmy, ktorá vykonala opravu nebol preukázaný
žiadnym dôkazným prostriedkom. Samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že náhradný kotol
M. M. XX bol funkčný po zistení opakovanej vady plynového kotla K. D. XX G.. Tvrdenie žalobcu o
havarijnom stave ústredného kúrenia je preto v celom rozsahu nepravdivé a vymyslené. Uskutočnený
výsluch svedkyne D. B. nemení nič na danom stave v tom, že sa vo svojej výpovedi vyjadrila len

všeobecne k tomu, že počula neprimerané zvuky z kotolne, avšak nevedela identifikovať v akom
časovom období malo dochádzať k závadám na ústrednom kúrení a vôbec sa nevyjadrila k skutočnosti,
že tam bol aj náhradný kotol. Žalovaná nesúhlasila preto s uplatneným nárokom žalobcu vo výške
50 % z vykonaného nákupu a montáže nového kotla v celkovej sume 2.211, 03 Eur, pretože bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca nepovažoval za potrebné oznámiť žalovanej ako

podielovej spoluvlastníčke buď okamžite telefonicky alebo podaním emailovej správy alebo SMS správy,
keď tak uskutočnil 27.02.2021, kedy jej oznámil potrebu vykonania opravy pôvodného kotla na základe
čoho mu žalovaná zaslala požadovanú sumu 360,- Eur na výmenu výmenníka kotla. Žalobca návrh
žalovanej na zakúpenie nového plynového kotla nerešpektoval s odôvodnením, že takáto oprava je
na sfunkčnenie kotla dostačujúca. Následne žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 139 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi nebola
ku dňu 27.02.2021 žiadna písomná dohoda o užívaní nehnuteľnosti ani o spoločnom hospodárení
so spoločnou nehnuteľnosťou. Platilo nepísané pravidlo od roku 1997 až do roku 2021 rešpektované
rodičmi strán ako vlastníkmi a po nadobudnutí podielového spoluvlastníctva dedením po nebohom
otcovi aj žalovanou, že žalobca za celé toto obdobie túto spoločnú nehnuteľnosť využíva na svoje

podnikanie - prenajímanie celého domu mimo miestnosti užívaných matkou D. B., čím zákonite uhrádzal
všetky výdavky na spotrebu elektrickej energie, plynu, vodného a stočného. Tento status žalobca
prestal rešpektovať a v čase Covidu 19, keď nebol záujem zo strany zákazníkov pre prenajímanie
ubytovania, tak začal používať tento spôsob vymáhania výdavkov spojených s užívaním nehnuteľnosti,
a to podávaním žalôb na súd bez toho, aby žalovanej vopred oznámil potrebu jej spoluúčasti na

uhrádzaní jednotlivých výdavkov na spoločnú nehnuteľnosť. Aj napriek zásade kontradiktórnosti súd
prvej inštancie v rozpore s obsahom podanej žaloby zaujal právny názor o vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovanej ako druhého podielového spoluvlastníka vyhlásením uvedeného rozsudku. Táto
skutočnosť nebola oznámená súdom v zmysle § 181 ods. 2 CSP po otvorení prvého pojednávania. Ajnapriek tomu, že žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu poukázala počas obidvoch pojednávaní
na podnikanie žalobcu v spoločnej nehnuteľnosti, ktorý ju využíval v celom rozsahu do roku 2021 a od
roku 2021 naďalej prenajíma 2/3 spoločnej nehnuteľnosti na rekreačné ubytovanie pre zákazníkov, súd

prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy. Ako 50% podielová spoluvlastníčka žalovaná
nevyužíva túto spoločnú nehnuteľnosť pre svoje účely, lebo dlhodobo býva a pracuje vo J. F. a v
priebehu kalendárneho roka trávi len niekoľko dní v C., kedy s rodinou navštevuje matku D. B.,
ktorá býva na prvom nadzemnom podlaží tohto rodinného domu. Poukázala na ustanovenie § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatovala, že žalobca bez právneho titulu sa podieľa na užívaní

spoločnej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu ako to zodpovedá jeho 50% spoluvlastníckemu podielu.
Bolo na mieste a v súlade s dobrými mravmi, aby túto zásadnú skutočnosť súd prvej inštancie vzal do
úvahy. Rozsudok považuje žalovaná za nespravodlivý teda, ak žalobca na jej úkor získava majetkový
prospech bez právneho dôvodu, a tým sa bezdôvodne obohacuje v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 05.09.2000 sp.zn. 28Cdo 1213/99, ďalší rozsudok z 24.01.2007 sp.zn. 33Odo 778/2005 a z

30.10.2007 sp.zn. 33 Odo 772/2005. Konštatovala, že v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou spadá
pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou aj rozhodnutie o tom aké náklady, respektíve investície
budú vynaložené na spoločnú vec. Každý spoluvlastník musí mať právo sa k rozhodnutiu vyjadriť. Ak s
rozhodnutím nesúhlasí a je prehlasovaný väčšinou spoluvlastníkov, je napriek tomu povinný na takýto
náklad prispieť. Táto povinnosť musí vyplynúť z rozhodnutia spoluvlastníkov. V danom prípade však platí

zásada rozhodovania u každého v rozsahu 50%. Uznanie nároku žalobcu evokuje nesprávny právny
názor súdu prvej inštancie v tom, že mohol tak konať a rozhodnúť bez účasti žalovanej ako keby bol
žalobca väčšinový spoluvlastník a žalovaná len menšinový spoluvlastník. Následne konštatovala, že
boli porušené jej práva ako podielového spoluvlastníka v zmysle ust. § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, a) žalobca neoznámil bezodkladne žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke havarijný stav

pôvodného kotla, o čom sa dozvedela žalovaná až po doručení platobného rozkazu Okresným súdom
Poprad a z obsahu podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu, b) žalovaná bola vylúčená z
procesu spolurozhodovania o nákupe konkrétneho kotla ústredného kúrenia, o výbere spôsobu montáže
nového kotla a výmenníka tepla a uskutočnenie revízie nového kotla spolu s určením cenových relácií a
dohody o spoluúčasti na zaplatenie tejto výmeny kotla. Tak bezprecedentné správania a jednostranné

rozhodovanie jedného z podielových spoluvlastníkov nebolo zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotené
žiadnym objektívnym spôsobom v rámci dokazovania, c) vyjadrenie žalobcu, že opäť jednostranne
rozhodol o úplnej demontáži a likvidácii pôvodných dvoch kotlov ústredného kúrenia bez vedomia a
súhlasužalovanejostalobezakéhokoľvekpovšimnutiaavyhodnoteniasúduprvejinštancie,d)nemožno
súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca výšku investície preukázal listinnými dôkazmi,

ako faktúrou a protokolom uvedenia do prevádzky nového plynového zariadenia ako aj výpoveďou
svedkyne, lebo sa to nezakladá na pravde. Bolo povinnosťou žalobcu všetky potrebné doklady predložiť
druhému podielovému spoluvlastníkovi najneskôr po doručení faktúr a úhrade nákupu kotla ústredného
kúrenia, príslušenstva a montáže G. M.. Žalovaná mala za to, že e) posúdenie vzniku bezdôvodného
obohatenia vymedzeného súdom prvej inštancie ako investíciu žalobcu považuje za právne irelevantné,

lebo takýto právny názor je možné aplikovať v prípade, ak obaja spoluvlastníci súhlasili a zhodne
rozhodli uskutočniť výmenu kotla ústredného kúrenia s príslušenstvom. V danom prípade dohoda
nevznikla podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto sa musí vychádzať z porušenia zásady
rozhodovacieho oprávnenia podielových spoluvlastníkov podľa rozhodujúcej veľkosti spoluvlastníckych
podielov. Aplikácia rozhodnutia majoritného práva spoluvlastníka v danom prípade je nepoužiteľná, f)

trvala preto na tom, že žalobcom vynaložené prostriedky na výmenu nového kotla neboli nevyhnutnou
opravou alebo boli uskutočnené bez súhlasu druhého podielového spoluvlastníka. V tejto súvislosti
poukázalanarozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.22Cdo216/2011zodňa24.01.2013,g)
súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že uvedené náklady vznikli zlomyseľným konaním žalobcu
a proti vôli žalovanej, čo je preukázané nesplnením oznamovacej povinnosti. Uvedené považovala

za nezmyselné šikanovanie. V tejto súvislosti poukázala aj na konanie vedené na Okresnom súde
Poprad pod sp.zn. 12C/56/2021, ktoré sa ukončilo zmierom. Trvala na tom, že v zmysle platnej právnej
úpravy súdnej praxe žiadny spoluvlastník nesmie byť vylúčený z rozhodovania bez ohľadu na to, či
ide aj len o bežnú vec. Ustanovenia Občianskeho zákonníka taxatívne stanovujú, že spoluvlastníci
rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov. Potom z toho zákonite musí vyplynúť, že 50%

podielový spoluvlastník nedosiahol väčšinu, lebo druhému 50% podielovému spoluvlastníkovi nedal ani
možnosť oznámenia o uskutočnení zamýšľanej investícií, o ktorej potrebe uskutočnenia má rovnaké
práva sa vyjadriť a taktiež sa rozhodnúť o ich uskutočnení. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 162/2004 a Najvyššieho súdu Českej republikysp.zn. 2Cdo 1658/2001. Zároveň žalovaná uviedla, že v snahe predísť ďalším možným sporovým
konaniam, ktoré účelovo vyvoláva len žalobca ona osobne dňa 12.02.2024 a taktiež prostredníctvom
písomných výziev právneho zástupcu zo dňa 18.03.2024, 11.04.2024 a 06.05.2024 vyzvala na zmluvné

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca nesúhlasil ani s návrhom previesť
spoluvlastnícky podiel na svoju osobu, ale ani uskutočniť prevod jeho spoluvlastníckeho podielu na
osobu žalovanej vyplatením vyporiadacieho podielu podľa poslednej ponuky v sume 160.000,- Eur.
Podľa názoru žalovanej táto vyčerpala všetky možné spôsoby upraviť práva a povinnosti medzi
podielovýmispoluvlastníkmitaknávrhomzmluvyakoajosobitnýmirokovaniamisožalobcomčoneviedlo

a nevedie k serióznemu prístupu žalobcu, aby mohli fungovať ako rovnocenní partneri v tomto zmluvnom
vzťahu.Nesúhlasilapretosokolnosťami,ktorésúdprvejinštancieuviedolvbode18,lebožalovanýnikdy
a žiadnym spôsobom nenavrhol žiadnu úpravu vzájomných vzťahov. Preto odôvodnenie považovala za
zmätočné. Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a meritórne rozhodnutie vo veci samej.
Zároveň navrhla, aby žalobca bol zaviazaný zaplatiť trovy odvolacieho konania v prospech žalovanej
v celom rozsahu.

12. Odvolanie bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu na vyjadrenie.
Vyjadrenie zo strany žalobcu do spisu predložené nebolo.

13. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

16.Knámietkenesprávnezistenéhoskutkovéhostavuodvolacísúduvádza,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých

súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síceaplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aj táto
odvolacia námietka bola naplnená.

18. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná mala za to,

že súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktórnosti, keď v rozpore s ustanoveniami § 127, 131, 132
a § 137 CSP nevyhodnotil obsah podaného návrhu žalobcu o zaplatenie 1.105,50 eur, lebo v uvedenej
žalobe žalobca nevymedzil právny titul tak ako ho ustálil súd prvej inštancie v spracovanom rozsudku
už ako úhradu bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu danú námietku možno
subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody, teda pod odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho

posúdenia veci. Zároveň žalovaná namietala, že aj napriek zásade kontradiktórnosti súd prvej inštancie
v rozpore s obsah podanej žaloby zaujal právny názor o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej
ako druhého podielového spoluvlastníka vyhlásením uvedeného rozsudku. Táto skutočnosť nebola
oznámenásúdomvzmysle§181ods.2CSPpootvoreníprvéhopojednávania.Ktomužalovanáuviedla,
že prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala počas obidvoch pojednávaní na podnikanie

žalobcuvspoločnejnehnuteľnosti,ktorýjuvyužívalvcelomrozsahudoroku2021aodroku2021naďalej
prenajíma 2/3 spoločnej nehnuteľnosti na rekreačné ubytovanie pre zákazníkov a súd prvej inštancie
túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedené je možné subsumovať
pod odvolací dôvod nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto táto odvolacia námietka podľa
názoru odvolacieho súdu naplnená nebola.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový
stav a zo zistených skutočností nevyvodil preto ani správny právny záver, odvolací súd nesúhlasí
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že bolo preukázané, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná.
Aj napriek tomu, že v konaní skutočne nie je sporným, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností, a to rodinného domu E. N. XXX J. O. C. každý v podiele 1. Možno súhlasiť i
s názorom súdu prvej inštancie, že strany sporu súdu nepredložili dohodu o spôsobe užívania spoločnej
nehnuteľnosti platnú v mesiaci február, respektíve marec 2021. Návrhy dohody vyhotovenej žalovanou
stranou v priebehu súdneho konania žalobca neakceptoval. Zároveň nie je sporným, že nehnuteľnosť
na trvalé bývanie využíva matka strán pani P. B., ktorá bola v minulosti jej spoluvlastníčkou. Možno však

súhlasiť so žalovanou, že sa súd prvej inštancie nezaoberal tým kto užíva zvyšné 2/3 nehnuteľností.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21. februára 2024 na č.l. 94 spisu vyplýva, že na otázku
či ako živnostník žalobca podnikal v predmetnom dome tento uviedol, že počas Covidu mal prerušenú
živnosť v období rokov 2020 a 2022. Po podpísaní dohody so, že žalovanou sa riadi dohodou aká
bola pri podpísaní zmluvy. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 18. marca

2024 na č.l. 105 druhá strana vyplýva, že do roku 2021 mal platiť úzus, že na prvom nadzemnom
po podlaží býva matka strán v dvoch miestnostiach čiže defacto druhé, t.j. II. a III. A časť I. podlažia
používa na prenajímanie žalobca, ktorý mal z toho zisk, pričom žalovaná je XX rokov v zahraničí.
Preto žalovaná namietala aj porušenie morálnych zásad, keď žalobca tam podniká, zarába a žiada
od druhého podielového spoluvlastníka, aby mu uhrádzal s réžiou. Od roku 2021 I. nadzemné podlažie

má mať v užívaní matkách strán, ktoré používa jeden až dvakrát do roka žalovaná, keď príde z J. F. a II.
a III. podlažie, kde sú vírivky používa na ubytovanie svojich zákazníkov žalobca.

20. Odvolací súd konštatuje, že skutočne s touto vecou sa súd prvej inštancie riadne nezaoberal.
Zároveň sa súd prvej inštancie nezaoberal ani ďalšou námietkou žalovanej, aby sa vyriešila

neplatnosť kúpy plynového kotla K. G. XX, pretože žalobca mal rozhodovať svojvoľne, nezákonne,
bezrozhodnutiažalovanej.Žalovanýnereagovalnanávrhyžalovanej,abyodnejodkúpilspoluvlastnícky
podiel alebo, že by žalovaná žalobcu vyplatila zo spoluvlastníckeho podielu. Takisto nereagoval
na seriózny návrh na úpravu práv k spoločným nehnuteľnostiam, ktorý mu mala poslať v januári 2024.21. Zároveň sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal ani s námietkou žalovanej, že z SMS správ
medzižalovanýmazkomunikáciežalobcuažalovanejvyplýva,žežalobcapresvedčilžalovanú,žestačí,

keď sa kotol opraví a nie je potrebná kúpa nového kotla. Išlo o komunikáciu zo dňa 25.-26.02.2021.
Neuplynulo ani 14 dní a žalobca sa sám rozhodol, že kúpy nový kotol hoci pôvodný kotol po oprave
mal byť funkčný.

22. Funkčný mal byť aj kotol M. M. XX ako uviedol žalobca na pojednávaní dňa 21. februára 2024

ako to vyplýva z jeho prednesu na č.l. 93 druhá strana spisu. Dokonca mala byť vykonaná jeho revízia.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby žalobca vysvetlil prečo konštatuje havarijný stav, keď bol
funkčný kotol M. M. XX žalobca uviedol, že kotol D., ktorý sa pokazil bol v systém aj s vodou. Ak by
bol zapojený starý kotol M., bolo by to veľmi komplikované a nebolo by k dispozícii mať teplú vodu,
pretože M. v tom čase mala cca XX rokov. V náväznosti na to sa súd prvej inštancie nevyporiadal riadne
s otázkou, prečo bolo potrebné, keď mali byť vykonané revízne správy a oba kotly mali byť funkčné

tieto odstaviť a vymeniť a nebolo účelné skutočne tak ako to tvrdí žalovaná reklamovať poruchy, ktoré
sa podľa tvrdenia žalobcu, ale aj svedkyne mali vyskytovať riadne v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka.

23. Podľa ust. § 139 Občianskeho zákonníka

(1)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.
(2)O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3)Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.

24. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka
(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov

o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie
formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu teda ani
písomnú ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie však predpokladá, že
proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka
a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci, v danom prípade obaja podieloví

spoluvlastníci. Uvedené vyplýva zo slovného spojenia „rozhodujú spoluvlastníci“.

26. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak ako to popísal súd prvej inštancie v bode 31 odôvodnenia
vyplýva, že medzi stranami došlo k neformálnej dohode o oprave plynového kotla a výmenníka teplej
vody po zistení poruchy na plynovom kotly. Za daným účelom žalovaná poskytla žalobcovi sumu

360,- eur. Tak ako správne popísal súd prvej inštancie medzi stranami ako spoluvlastníkmi nedošlo
k dohode o nákupe nového plynového kotla K. D. XX G. XX spolu s potrebným príslušenstvom.
Súd prvej inštancie síce konštatoval, že rozhodnutie o nákupe plynového kotla vykonal žalobca
po zistení, že porucha, ktorá bola predmetom pôvodnej opravy sa vyskytla opäť a poukázal na výpoveď
svedkyne P. B., ale odvolací súd v danom prípade poukazuje na námietky žalovanej, ktorá poukázala

na skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k dohode o nákupe nového plynového kotla, poruchu, ktorú
žalobca demonštroval nereklamoval aj keď ako to odvolací súd popísal vyššie bola vykonaná aj revízia
náhradného kotla M. M. XX spolu s nastavením MR. Tak ako to vyplýva z výsledkov vykonaného
dokazovania javí sa dôvodnou námietka žalovanej, že nefunkčnosť kotla značky K. D. XX G. neohrozila
vykurovanie rodinného domu v mesiaci február 2021, respektíve marec 2021, lebo sa tam nachádzal

náhradný funkčný kotol. Skutočnosť, že by nebola k dispozícii v tom čase nefunkčnosti kotla K. D.
XX G. teplá voda podľa názoru odvolacieho súdu nemôže mať vplyv na to, že žalobca bez súhlasu
žalovanej funkčné vady nereklamoval a rozhodol sa sám zakúpiť nový kotol po uplynutí deviatich
dní od vykonania opravy pôvodného kotla dňa XX.XX.XXXX u predajcu L. V. B. E.. Dôvodnou sajaví aj námietka žalovanej, že žalobca nie je odborne spôsobilý na odborné a technické posúdenie,
že porucha, ktorá bola predmetom pôvodnej opravy sa vyskytuje opäť. Zároveň v tejto súvislosti
v rámci uplatnenia zodpovednosti za vady na nefunkčnom kotly ústredného kúrenia takýto technický

úsudok nebol preukázaný ani zo strany firmy, ktorá vykonala opravu žiadnym dôkazným prostriedkom.
V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné to, či žalobca vynaložil náklady bez
vedomia žalovanej alebo po dohode s ňou, prípadne či išlo o investíciu nutnú alebo nie. Zatiaľ sa javí,
žežalobcavynaložilprostriedkynavýmenukotla,pričomnebolodostatočnepreukázané,žetátovýmena
bola nevyhnutná. Preto podľa názoru odvolacieho súdu k vzniku bezdôvodného obohatenia druhého

spoluvlastníka teda žalovanej by mohlo dôjsť až pri zániku podielového spoluvlastníctva. Bezdôvodné
obohatenie by spočívalo v tom, že hodnota spoluvlastníckeho podielu neinvestujúceho spoluvlastníka
teda žalovanej by sa zvýšila použitím nového kotla a zvýšila by sa hodnota nehnuteľností a tým
aj hodnota spoluvlastníckych podielov. Samozrejme, pokiaľ by k tomuto zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti
skutočne došlo.

27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej je podľa názoru odvolacieho súdu právne významné
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Pokiaľ budú tieto
skutočnosti preukázané žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

29. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009.

30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 OSP (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

31. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,

zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).32. Podľa názoru odvolacieho súdu k kľúčovým v prejednávanej veci je okolnosť, že žalobca
ako spoluvlastník v podiele 1/2, ani len neoboznámil druhú podielovou spoluvlastníčku podielu 1/2 teda
žalovanú o zámere kúpiť nový kotol po tom čo žalovaná akceptovala opravu pôvodného kotla a zaslala

žalobcovi na uskutočnenie tejto opravy polovicu finančných prostriedkov. Zároveň súd prvej inštancie
vôbec nezobral do úvahy námietky žalovanej, že žalobca využíva 2/3 rodinného domu na podnikanie.
Uspokojil sa s vyhlásením žalobcu, že už v súčasnosti tomu tak nie je. Nijako nereagoval ani na námietku
žalovanej týkajúcu sa dobrých mravov vo vzťahu k uplatnenému nároku.

33. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na

zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi
stranami sporu sa nejaví vyhovenie žalobe žalobcu.

34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zrozumiteľným spôsobom neuviedol dôvody, pre ktoré žalobe vo veľkej časti vyhovel. Jeho
rozhodnutie možno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené a porušujúce Fair trial proces.

35. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok W. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok X. a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).

36. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391
ods. 2 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie ako aj nevyporiadanie sa so skutočnosťami tak
ako to podrobne uviedol odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyššie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova sa zaoberať nárokom žalobcu. Vyporiadať sa
so všetkými odvolacími námietkami žalovanej, zistiť či je možné v danom prípade vec právne
posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie písomne vyhotoví
rozhodnutie v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou práva strany na spravodlivý proces zaručený
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane práva na súdnu
ochranu zaručeného v článku 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky.

38. Podľa ust. § 391 a ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu
strany v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 CSP.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).