Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Janka Gibaľová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/39/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203011
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625203011.1
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX
XX D. proti žalovanému: B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., toho času
v E. F. G. G. H. E. F. G. I. J. K., A. X, XXX XX L. L., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Súd u k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do nájomného bytu číslo X na X. podlaží bytového domu
na ulici C. XXXX/X, XXX XX D..
Súd u k l a d á žalovanému, aby sa úmyselne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca podať v právnej veci žalobcu: B. B.,
narodený XX.XX.XXXX proti žalovanej: A. B., narodená XX.XX.XXXX žalobu vo veci samej, ktorou sa
bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná,
neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334
Civilného sporového poriadku. Ak takáto žaloba vo veci samej bude podaná a súd by jej vyhovel, súd aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 1/3 do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 09.07.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) CSP tak, že súd uloží žalovanému, aby nevstupoval do
nájomného bytu č. 1 na 1. podlaží bytového domu na ulici C. XXXX/X, XXX XX D.; uloží žalovanému,
aby sa úmyselne nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov; uloží žalovanému, aby
nekontaktoval žalobkyňu priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani
inými prostriedkami; žalobkyni prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
1.1. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že býva v nájomnom byte na M. C. N. XXXX/X G. D.,
na X. B., č. bytu X, ktorého vlastníkom je mesto D.. Nájomcom bytu je aj žalovaný, s ktorým boli
manželia, a ich maloletá dcéra O. B., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra navštevuje špeciálnu základnú školu
v D.. Je zdravotne znevýhodnená. Má autizmus, detskú mozgovú obrnu a vyžaduje rehabilitáciu a
zvýšenú osobnú starostlivosť a najmä pokojné rodinné prostredie. To je však v spoločnej domácnosti
so žalovaným vylúčené. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/188/2004 (pozn. súdu –správne malo byť zrejme uvedené 17P/188/2024) boli žalobkyňa a žalovaný rozvedení. Žalovaný je
alkoholik, čo bolo aj hlavnou príčinou zániku manželstva. Aj v zázname zo stretnutia rodičov na súde je
v zápisnici konštatované, že počas stretnutia bol pod vplyvom alkoholu. Napriek schválenej dohode o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej žalovaný žalobkyni na výživu neprispieva a
hoci podpisom v dohode deklaroval záujem prispieť k úspešnému telesnému, duševnému a morálnemu
rozvoju svojej dcéry, toto sa nedeje. Práve naopak.
1.2. Okresný súd Lučenec uznal žalovaného za vinného rozsudkom sp. zn. 3T/8/2025, že dňa
29.10.2024 prišiel za žalobkyňou pod vplyvom alkoholu v areáli Klubovňa Spektrum a opakovane pýtal
peniaze na alkohol, ktoré mu dať odmietla s tým, že sú to peniaze pre dcéru. Chytil malú sekeru, ktorá
bola zaseknutá v dreve blízko neho, vytiahol ju, zdvihol nad hlavu a vyhrážal sa žalobkyni, že ju zabije.
Veľmi sa zľakla, kričala a plakala, potom sekeru zaťal späť do dreva, odišiel a vykrikoval, že potrebuje
peniaze. Za uvedený prečin nebezpečného vyhrážania bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 14 mesiacov.
1.3. Z úradne zadokumentovaných udalostí žalobkyňa doložila, že dňa 14.11.2024 sa o 18:00 žalovaný
opitý prebudil na podlahe v kuchyni ich bytu po tom, ako s bezdomovcami na tržnici popíjal čučo, kde sa
opiltak,žepopríchodedobytubezvládnezaspalnadlážke.Poprebudenízačalodžalobkynepýtaťzase
peniaze 3,50 Eur na čučo, čo ona odmietla, na čo sa jej opäť vyhrážal, kričal na ňu, že jej rozbije hlavu,
zobral si peniaze a odišiel. Na základe uvedeného žalobkyňa na neho opäť podala trestné oznámenie,
ktoré bolo odovzdané na vyriešenie ako priestupok.
1.4. Dňa 25.06.2025 v čase 14:29 žalovaného vykázala hliadka policajného zboru zo spoločnej
domácnosti, nakoľko sa opätovne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovaný sa s nožom v ruke v prítomnosti dcéry
vyhrážal, že sa zabije, bol silne opitý, dychová skúška namerala 1,16 mg/1 napriek tomu, že sa vrátil z
protialkoholického liečenia, z ktorého bol prepustený len 20.06.2025 do domáceho liečenia, kde mu bolo
nariadené, aby do 3 dní navštívil psychiatra, čo však neurobil a od prepustenia opäť nadmerne požíva
alkoholické nápoje a ich príkoria v domácnosti sa opakujú a z uvedeného je traumatizovaná žalobkyňa
aj jej dcéra. Žalovaný opakovane aj po vykázaní požíva alkoholické nápoje a dokonca sa 05.07.2025
domáhal predčasne vstupu do nehnuteľnosti. Na základe toho žalobkyňa volala na políciu, bol zadržaný
a podľa jej informácií bol opäť silno pod vplyvom alkoholu.
1.5. Z uvedených osvedčených skutočností nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný má dlhodobý
problém s alkoholom, po požití alkoholických nápojov je násilnej agresívnej povahy, nepracuje, na dieťa
žalobkynineprispievavýživným,dokoncapomestežobre„napostihnutúdcéru“apeniazepotomprepije.
Liečenie je opakovane bezúspešné, vždy po návrate do spoločnej domácnosti začnú opäť neznesiteľné
príkoria pre žalobkyňu a ich dcéru.
1.6. Dcéra žalobkyne je dieťa so špeciálnymi potrebami s prihliadnutím na jej diagnózy a zdravotný stav,
to, čo musia dlhodobo a opakovane zažívať, je neznesiteľná záťaž aj pre zdravé dieťa, nie to ešte pre
zdravotne znevýhodnené. Je to otec ich dieťaťa a žalobkyňa bola ochotná dlhšiu dobu veriť, že sa mu
dá pomôcť, aj keď ich manželský vzťah nenávratne zanikol. Ako je uvedené aj v predložených listinách,
boli aj okamihy, keď mohla chvíľami veriť, či sa nádejať, že budú môcť aspoň trochu normálne žiť, kým
sa nevyrieši jej bytová situácia po rozvode. Na základe predložených úradných dokumentov je zrejmé,
že to nie je možné a ich utrpenie musí skončiť okamžite a žalobkyňa sa musí dovolať ochrany v podobe
zákazu vstupu do spoločného obydlia, zákazu priblíženia a kontaktovania. Má z neho strach. Dcéra má
z neho strach. Nikdy nemôže vedieť, kedy zase príde opitý a opäť začne vulgárne nadávať a vyhrážať
sa. Všetky jeho ataky sa dejú aj pred dcérou, nakoľko je na žalobkyňu odkázaná. Dobrú vôľu žalobkyne
pomôcť mu prekonať vzniknutú situáciu si však vykladá tak, ako by sa v ich vzťahu nič nezmenilo a ich
vzťah pokračoval. Ich manželstvo však skončilo. Málokto si vie prestaviť, aké je to psychicky náročné s
takouto osobou žiť v jednej domácnosti. Neustále žalobkyňu kontaktuje a všetko, čo s ním prežila, sa jej
tak stále vracia. Počas posledného pobytu na liečení jej denne volával na WhatsApp, kde mu musela
cez videohovor ukazovať byt, že tam nikoho nemá. Po vykázaní jej denne píše a v správach síce svoje
skutky ľutuje, no zároveň posiela ich fotku z minulosti, akoby stále tvorili pár. Tento stav je neúnosný.
1.7. Mesto Lučenec v zastúpení SPOOL, a.s., ktoré s nimi uzatvorilo nájomnú zmluvu, napriek
opakovaným slovným urgenciám zo strany sociálnej pracovníčky pani D. odmieta situáciu riešiť ažalovaného z bytu vypovedať, hoci aj denne porušoval domový poriadok a dobré mravy, opitý spal
pred domom, či vykrikoval opitý po byte. Aj keby sa tak v budúcnosti zo strany mesta udialo po
urgencii právnika zo strany intervenčného centra, s ohľadom na dĺžku výpovednej doby a vzhľadom na
naliehavosť a bezodkladnosť úpravy ich pomerov je potrebná požadovaná ochrana potrebná okamžite.
1.8. Podľa informácií z OR PZ D. bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie vo veci prečinu marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Trestného zákona pod sp. zn. J./D..
1.9. Žalobkyňa uviedla, že využíva všetky dostupné právne nástroje, ktoré má žena v jej ťažkom
postavení k dispozícii na ochranu svojho dieťaťa a seba. V kontexte podmienok pre vydanie
neodkladného opatrenia musia byť obligatórne splnené tieto podmienky: ochrana najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa ako základná perspektíva pri posudzovaní vhodného rozhodnutia, potreba
konkrétnej úpravy pomerov a bezodkladnosť potreby konkrétnej úpravy pomerov.
1.10. Žalobkyňa poukázala na čl. 5 zákona o rodine a čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 19 ods. 1 Dohovoru OSN
o právach dieťaťa z roku 1989 a uviedla, že žalovaný je mimoriadne nevhodný vzor pre ich dieťa.
Agresívne správanie a jeho prejavy pod vplyvom alkoholu ohrozujú duševnú a fyzickú integritu ich dcéry.
Celá výchova a zvýšená starostlivosť o zdravotne znevýhodnené dieťa ostáva na žalobkyni, chýbajú
jej finančné prostriedky, namiesto podpory (akejkoľvek) zo strany otca musí riešiť políciu, úrady a ostala
sociálne odkázaná na pomoc iných. Týmto návrhom sa preto dovoláva zákazu vstupu do spoločného
obydlia matky s dcérou. Je presvedčená, že je to v jej najlepšom záujme. Žalovaný môže vykonávať
svoje rodičovské práva, v prípade, ak bude triezvy, v novom nájme, prípadne pod dohľadom kurately
alebo napr. u svojich rodičov. Žalobkyňa je presvedčená, že najlepší záujem dieťaťa a jeho ochrana je
nadradená rodičovských právam otca stretávať sa s dieťaťom v jeho obydlí.
1.11. Ochranu v podobe zákazu vstupu do obydlia žalobkyňa odôvodňovala tým, že žalovaný svojím
správaním ohrozuje duševnú aj fyzickú integritu žalobkyne a dcéry. Potrebujú bezpečné miesto, kde
nebudú takémuto ohrozovaniu vystavované.
1.12. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia, žalobkyňa dôvodila, že konaním žalovaného je pravidelne ohrozená
duševná integrita žalobkyne ako matky a ich dcéry. Nemožno spravodlivo požadovať, aby riskovala,
či prerastie aj do prípadnej fyzickej konfrontácie, nakoľko agresívne ataky majú stupňujúci charakter a
rozpad jeho osobnosti pod vplyvom užívania alkoholu pokračuje. Je presvedčená o tom, že vzdialenosť
50 metrov je adekvátna na dosiahnutie potrebnej ochrany jej duševnej integrity. Na túto vzdialenosť je
možné rozoznať osobu a v dostatočnom časovom predstihu upraviť smer/trasu chôdze. Nasvedčuje
tomu aj skutočnosť, že túto vzdialenosť vložil do ustanovenia § 27a ods. 2 zákona o policajnom zbore
aj samotný zákonodarca. Relevantnou je aj skutočnosť, že zákaz sa viaže na úmyselné priblíženie sa.
A teda v situáciách, kedy by došlo k neúmyselnému priblíženiu, má žalovaný možnosť, akonáhle zistí,
že sa nachádza v zakázanom priestore (v ochrannom perimetri žalobcu), tento bez zbytočného odkladu
a bez nenáležitých (ne/verbálnych) prejavov opustiť. Nakoľko marenie výkonu úradného rozhodnutia
vyžaduje úmysel, a zároveň úmyselnú opakovanosť alebo závažnosť [viď § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák.].
Je teda v možnostiach žalovaného dodržiavať aj zákaz priblíženia na 50 metrov. Ide tu predovšetkým
o psychologickú hranicu, nakoľko vidieť žalovaného v žalobkyni vzbudzuje reálnu obavu, a následne ju
to opätovne traumatizuje (vystavuje opätovnému prežívaniu útrap vyvolaných kontaktom s pôvodcom
traumy).
1.13. Žalobkyňa poukázala na zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, v zmysle ktorého platí,
že žalobkyňa má postavenie obete [viď § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 1 tohto zákona] a jej dcéra
je obzvlášť zraniteľnou obeťou § 2 ods. 1 písm. c) bod 3. Zároveň platí, že obeť má právo na ochranu
pred druhotnou a tiež opakovanou viktimizáciou, ktorá nachádza vyjadrenie v § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona
o obetiach v tom, že súdy a orgány činné v trestnom konaní sú povinné prijímať opatrenia na zabránenie
styku obete a jej rodinných príslušníkov s osobou, ktorú obeť označila za páchateľa trestného činu.
1.14. K odôvodneniu ochrany formou zákazu kontaktovania žalobkyňa uviedla, že denne na ňu dolieha
všetka bolesť, stres a útrapy, čo si so žalovaným zažila. Kontakt s ním jej ubližuje a nie je schopná
s ním komunikovať v žiadnom rozsahu bez toho, že by to v nej vyvolávalo ďalšiu traumatizáciu.
Dokonca aj keď nebol pod vplyvom alkoholu a denne jej volal z liečenia, mal potrebu ju kontrolovať
a sledovať jej súkromný život, na ktorý má žalobkyňa po rozvode právo. Správy, ktoré žalovaný povykázaní zasielal, majú evokovať, že sú opäť šťastný milujúci pár. Žalovaný jej však preukázateľne
svojím konaním spôsobuje dlhotrvajúce psychické trápenie a zasahuje jej do bežného života svojou
invazívnou komunikáciou.
1.15. Bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov je daná z povahy veci tým, že žalobkyňa je obeťou
trestnej činnosti žalovaného, ktorá sa podpísala na jej psychickom stave. Je nevyhnutne potrebné
poskytnúť obetiam trestného činu v tomto období adekvátnu ochranu, ktorá jej poskytne bezpečný
priestor spracovať následky jeho hrubého správania. Kontaktovanie žalovaného aj počas vykázania
bezodkladnosť potvrdzuje. V tomto čase s ohľadom na závažnosť konania žalovaného a jeho vyhrážok
by mohlo ponechanie možnosti žalovaného priblížiť sa a/alebo kontaktovať ju, predstavovať vážne riziko
pre duševnú, ale aj telesnú integritu jej aj dieťaťa. Vyššie opísaný stav obáv, strachu a stresu trvá
dlhšie. Žalobkyňa priebežne pracovala so sociálnou pracovníčkou na zlepšení svojej situácie a dostala
kontakt na intervenčné centrum, v spolupráci s ktorým sa jej podarilo skoncipovať tento návrh na svoju a
dcérinu ochranu. Zároveň boli podniknuté všetky kroky na jej právnu ochranu vrátane podania trestného
oznámenia.
1.16. Žalobkyňa žiada o vydanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia. To vytvára
potenciál k tomu, aby žalujúca strana nemusela čeliť konkrétnemu dátumu, kedy neodkladné opatrenie
stratí účinok a príde tak o ochranu. Toto predstavuje prenos ťažiska ďalšej procesnej aktivity na žalovanú
stranu podozrivú z domáceho násilia. Tento koncept umožňuje (hoci ani to nemusí byť absolútne), aby
ohrozená strana nemusela vyvíjať ďalšiu procesnú aktivitu - čím sa len zvyšuje miera jej ochrany. Totiž
každý konflikt (hoc aj ten právny), do ktorého ohrozená strana musí vstupovať s ohrozujúcou stranou,
predstavuje potenciál ďalšej traumatizácie (neustále navracanie sa k prežitému násiliu a pod.). Takýmto
spôsobom sa presunie bremeno žaloby a ťažisko preukazovania na toho účastníka konania, u ktorého
je dôvodné podozrenie z násilia. Prakticky sa tým poskytne spravodlivá a účinná ochrana ohrozenej
strane, ale zároveň sa postupom bez uloženia žalobnej povinnosti ohrozenej osobe, táto ohrozená
osoba nevystavuje nutnosti podať žalobu a prichádzať tak naďalej do (hoci aj nepriameho) kontaktu s
osobou dôvodne podozrivou z násilia. ,,Potenciálne“ práva osoby podozrivej z násilia sú zachované jej
možnosťou podať žalobu vo veci samej, o čom sa žalovaný poučuje v zmysle § 337 ods. 1 CSP.
1.17. Koncept neodkladného opatrenia bez časového ohraničenia je vhodný osobitne z dôvodu, že v
čase vydania neodkladného opatrenia, obzvlášť v prípadoch domáceho násilia, nie je možné odhadnúť,
či vôbec, a ak áno, za aký čas by bolo vhodné umožniť opäť styk ohrozenej strany s ohrozujúcou stranou
(to závisí aj od takého faktora, akým je možnosť a ochota nápravy nevhodných kognitívnych vzorcov
správania sa ohrozujúcej strany a pod.). Vzhľadom na to, že existuje možnosť zrušenia neodkladného
opatrenia v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané (§ 334 CSP),
žalobkyňa sa domnieva, že vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia je šetrnejšie pre obete
domáceho násilia. Ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, alebo by ho vydal s časovým obmedzením,
nastala by situácia, že neodkladné opatrenie by ohrozenú (žalujúcu) stranu nechránilo vôbec, alebo by
ju prestalo chrániť bez ďalšieho už len samotným uplynutím času. To samo o sebe predstavuje výrazný
stresový faktor pre život žalobkyne. Žalobkyňa aj dcéra majú zo žalovaného strach. Jeho konanie im
spôsobovalo psychické (aj fyzické) utrpenie a významný stres. Teda vydaním neodkladného opatrenia
bez časového obmedzenia možno dosiahnuť ten stav, že bude vedieť, že zrušenie neodkladného
opatrenianenastanelen„uplynutímčasu“,aležemubudemusieť-keďtak-predchádzaťsúdnekonanie,
v ktorom bude mať možnosť poskytnúť súdu relevantné a aktualizované informácie a v prípade potreby
a tomu zodpovedajúcich okolností - presvedčiť súd o pretrvávaní potreby poskytnutej ochrany. Tento
spôsob je tak pre obete šetrnejší a bez pochýb zodpovedá aj zmyslu a účelu pozitívnych záväzkov štátu
chrániť obete domáceho násilia.
2. Žalobkyňa na preukázanie tvrdených skutočností predložila rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 17P/188/2024-66 zo dňa 13.11.2024, právoplatný dňa 18.11.2024 (č.l. 36, 37 spisu), ktorým bolo
rozvedené manželstvo strán sporu a schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa
strán sporu O. B., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne), ktorá je
oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok, otec (žalovaný) bol zaviazaný povinnosťou
prispievať na výživu maloletej výživným v sume 250,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou
súd neupravoval. Súdnemu pojednávaniu v predmetnej veci predchádzalo tzv. prvé stretnutie rodičov
na Okresnom súde Lučenec dňa 13.11.2024, na ktorom rodičia uzatvorili dohodu o úprave výkonurodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určení výživného. V zázname z toho stretnutia
(č.l. 39 spisu) sa konštatuje, že otec (žalovaný) je zrejme pod vplyvom alkoholu, pričom tento uviedol,
že „včera mal vypité a zrejme by ešte nafúkal teraz, keby mu dali“.
3. Nájomnou zmluvou č. 806 zo dňa 11.12.2024 (č.l. 40 – 44 spisu) uzatvorenou s prenajímateľom P.
D. má súd osvedčené, že žalobkyňa A. B. a žalovaný B. B. sú nájomcami bytu určeného na bývanie
pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva v D. F. M. C. N. X, X. podlažie, č.b. X, ktorého vlastníkom je
Mesto D.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.2025 do 31.12.2025, a to odo dňa podpísania
zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu, pričom ide o opakované uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 12
ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších
predpisov. Nájomcovia sa zaviazali platiť nájomné vo výške 83,97 Eur mesačne a úhradu za plnenie
poskytované s užívaním bytu vo výške 135,28 Eur.
4. Uznesením J. J. B. Q. D. ČVS: J./D. zo dňa 07.12.2024 (č.l. 27 – 31 spisu) bola podľa § 197 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku vec podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 5 Trestného zákona, ktorého
skutku sa mal dopustiť páchateľ (žalovaný) tým, že dňa 14.11.2024 v čase o 18:00 hod. bol doma a
spal opitý na podlahe v kuchyni bytu, pričom, keď exmanželka A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M.
C. XXXX/X bola v obývačke a telefonovala so svojím otcom okolo 18:30 hod., sa prebudil, stále značne
opitý, začal od exmanželky pýtať peniaze vo výške 3,50 Eur, ktoré mu odmietla dať, lebo vedela, že ich
minie na alkohol, čo ho nahnevalo a začal na ňu kričať, že ak mu nedá peniaze, tak jej rozbije hlavu,
avšak neudrel ju a ani nijako inak fyzicky na ňu nesiahol a neohrozil ju, len kričal to isté dookola, a
peniaze si aj tak zobral a odišiel si kúpiť čučo, exmanželka sa zľakla toho, ako na ňu kričal, pretože
má dlhodobý problém s alkoholom, čo spôsobilo obavu o jej život a zdravie, odovzdaná J. E. G. D.,
odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov na prejednanie priestupku podľa zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
5. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/8/2025-115 zo dňa 27.02.2025, právoplatným dňa
27.02.2025 (č. l. 32, 33 spisu) bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 29.10.2024 v čase okolo 13.25
hod. na M. A. G. D. G. H. A. K. pod vplyvom alkoholu prišiel za svojou vtedajšou manželkou A. B.,
opakovane od nej pýtal peniaze na alkohol a keď mu ich odmietla dať s tým, že peniaze sú pre dcéru,
ktorá má detskú mozgovú obrnu a autizmus, chytil malú sekerku, ktorá bola zaseknutá v dreve blízko
neho, vytiahol ju pravou rukou, zdvihol nad hlavu a začal sa jej vyhrážať, že ju zabije, na čo sa zľakla
a začala kričať o pomoc a plakať, kde po tomto zaťal sekeru späť do dreva vo svojej blízkosti a odišiel
vykrikujúc,žepotrebujepeniazeatotojehokonanieuA.B.vzbudiloobavuoživotazdravie.Týmspáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 písm. c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený
na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
14 mesiacov. Žalovanému bolo zároveň uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v
trvaní 3 mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní najviac 12 mesiacov.
6. Z potvrdenia J. J. B. Q. D. č. A.:XXX/XX-XXXX zo dňa 25.06.2025 (č.l. 25, 26 spisu) a úradného
záznamuč.J./XXXX,A.:XXX/XX-XXXXzodňa25.06.2025(č.l.23,24spisu)vyplýva,žedňa25.06.2025
o 14.29 hod. bol podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov žalovaný B. B. vykázaný zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby: A. B.. Vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahovalo na priestor bytu vrátane vchodu
do bytovky na adrese trvalého pobytu C. XXXX/X, D. na dobu 14 dní – od 25.06.2025 od 15.00 hod.
do 09.07.2025 do 15.00 hod., nakoľko sa dňa 25.06.2025 v čase o 14.20 hod. na tejto adrese dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, a to tým spôsobom, že vykázaný sa vyhrážal v prítomnosti exmanželky a ich dcéry
postihnutej detskou mozgovou obrnou, pričom držal v ruke nôž, že sa zabije, čo by mohlo mať negatívny
vplyvnajejďalšívývinavývoj,pričombolsilnepodvplyvomalkoholu,kdedychováskúškabolapozitívna
s výsledkom 1,16 mg/l, napriek tomu, že podstúpil protialkoholické liečenie, z ktorého bol prepustený
dňa 20.06.2025 do domáceho liečenia, kde mu bolo nariadené, aby do troch dní navštívil psychiatra,
čo do dňa 25.06.2025 neurobil a od uvedeného dátumu požíva v nadmernej miere alkohol. Žalovaný
odovzdal kľúč od bytu policajtovi, ktorý prevzala žalobkyňa.7. Listom č. J./D. zo dňa 25.06.2025 (č.l. 16 spisu) J. J. B. Q. D. upovedomilo žalobkyňu, že dňa
25.06.2025 bolo povereným príslušníkom J. B. D. podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie vo veci prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Trestného
zákona.
8. Súd z úradnej činnosti zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 0T/24/2025-86 zo
dňa08.07.2025,právoplatným08.07.2025(č.l.56,57spisu),bolžalovanýuznanýzavinného,ženapriek
predchádzajúcemu vykázaniu zo spoločného obydlia – trojizbového bytu nachádzajúceho sa na prízemí
bytového domu na adrese M. C. XXXX/X G. D., ktoré bolo vykonané dňa 25.06.2025 o 14.29 hod. podľa
§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, evidovaného
pod č. J./XXXX, a to po riadnom zákonnom poučení o jeho právach a povinnostiach nezdržiavať sa vo
vykázanom byte a nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 m, ktoré si v čase
vykázania prevzal, sa ešte v ten istý deň 25.06.2025 v čase o 16.18 hod. vrátil na uvedenú adresu, kde
búchal na okná bytu a vykrikoval na svoju bývalú manželku A. B., nar. XX.XX.XXXX, aby ho pustila dnu
do bytu, a následne dňa 05.07.2025 v čase o 15.45 hod. prišiel pred vchodové dvere bytového domu
na adrese M. C. XXXX/X G. D. a domáhal sa, aby ho A. B. pustila do bytu, a potom, čo tak neurobila,
búchal päsťou na okná bytu, čím porušil uložené obmedzenie i napriek vykázaniu sa domáhal vpustenia
do bytu, z ktorého bol vykázaný. Tým žalovaný spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. h) Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
9. Z predloženej SMS komunikácie od odosielateľa označeného ako „B.“ z obdobia od 26.06. do 30.06.
(č.l. 20 – 22 spisu) vyplýva, že sa jednalo o jednostrannú komunikáciu odosielateľa (žalovaného) bez
akejkoľvek odpovede na čo i len jednu jeho správu. V SMS komunikácii sa okrem iného uvádza: „Prepáč
mi to vsetko“, „Ublížil som ty ale len teba a malú ľúbim“, „Výpredaj mi veci to čo mám tam na zemi a keď
budú daj mi vedieť prosím dakujem“, „Pošli mi číslo RS psychiatria“, „Aspoň mi odpis či ok a čo bolo v A.
stim nechcem nič mat“, „Že som ty uližoval čelí život P. písala ak áno čo si mi to mepovedala“, „Ako sa ty
mám ozvať nereaguješ“, „Mala sa ma ako všetko ok“, „Nikto nebol lepší ako ty si naj mamina a bola naj
manželka chcel som aby si to vedela“, „To že som mal frajerku som si vymyslel aby si žiarlila lebo iba teba
chcem“. Na zaslanej fotografii stoja dve osoby, zrejme žalobkyňa a žalovaný, v objatí a bozkávajú sa.
10.P.R.,S.T.,XXXXXD.včestnomprehlásenízodňa09.04.2025(č.l.17spisu)prehlásila,žejedobrou
kamarátkou žalobkyne, ktorá vníma túto situáciu. Nie raz bola svedkom pri telefonickom incidente, ako
ju slovne napádal a vyhrážal sa jej. Na základe toho aj oslovila terénnu sociálnu pracovníčku L. F. K.,
ktorá s nimi pracovala a nakontaktovala ich na centrum sociálnych služieb v Krupine.
11. L. F. K., P. E. D., U. C. XXX, XXX XX D. v čestnom prehlásení zo dňa 07.07.2025 (č.l. 18 spisu)
uviedla, že v rámci svojej pracovnej činnosti na pozícii terénnej sociálnej pracovníčky čestne prehlasuje,
že od januára 2025 aktívne pracuje so žalobkyňou, v rámci svojej kompetencie jej poskytla sociálne
poradenstvo pri riešení jej nepriaznivej životnej situácie a sprostredkovala jej kontakt na príslušné
sociálne centrum v A.. V priebehu spolupráce ju pani B. viackrát kontaktovala v súvislosti s konfliktnými
situáciami spôsobenými jej bývalým manželom, najmä v prípadoch, kde bol pod vplyvom alkoholu
a vyvolával incidenty. V takých prípadoch jej pani B. opakovane zasielala fotografie a videozáznamy.
Keď s ňou telefonicky komunikovala, v pozadí počula to, ako to ich maloleté dieťa zle znáša, bolo počuť
výkriky. Pri každom jednom konflikte bolo prítomné. Negatívne situácie vnímali aj susedia bytového
domu, ktorí tiež zdokumentovali, ako pán B. pod vplyvom alkoholu spáva buď pred vchodovými dverami
alebo aj na chodbe. L. K. potvrdila, že aktuálna situácia pani B. má negatívny dopad na jej psychické
zdravie, ako aj psychickú pohodu jej maloletého dieťaťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené. Vzhľadom
na pretrvávajúci stres, obavu a strach, ktorým je vystavená, pani B. vyhľadáva jej podporu a konzultácie
na pravidelnej báze, či už formou osobných stretnutí alebo telefonických rozhovorov.
12. P. H. D., P. XX, XXX XX A., v čestnom prehlásení zo dňa 07.07.2025 (č.l. 19 spisu) uviedla, že je
zamestnaná v C. K. K. A. na pozícii sociálnej pracovníčky. V rámci výkonu svojej poradenskej činnosti
sa snažila pomôcť pani A. B. zistiť, či je možné zo strany prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu
z dôvodu porušovania domového poriadku a prejavov protispoločenského správania. V tejto súvislosti
kontaktovala kompetentnú pracovníčku mesta D., ktorá má danú problematiku v agende. Na základe
konzultácie jej bolo oznámené, že vypovedanie nájomnej zmluvy z uvedených dôvodov nie je možné.13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
21. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
22. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
24. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
25. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.26. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
27. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
28. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd
nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.
29. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP je ich účelom zdržať sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život,
telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ich účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia tohto obsahu musí mať súd aspoň osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
30. Z návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. e) a f) CSP. K tomu je potrebné uviesť, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 2 písm. e) CSP sa vo svojej podstate čiastočne prekrýva s neodkladným opatrením podľa § 325
ods. 2 písm. f) CSP, nakoľko obe tieto ustanovenia upravujú povinnosti v súvislosti s ochranou fyzickej
osoby pred zásahom do jej telesnej a duševnej integrity. Keďže však pojmovým znakom neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP [na rozdiel od neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. f) CSP] je dočasná úprava pomerov a žalobkyňa v petite návrhu nežiadala žalovanému
zakázať vstup do bytu dočasne, ale práve naopak bez časového obmedzenia, čo v odôvodnení svojho
návrhu osobitne vyzdvihla, je zrejmé, že ňou požadované neodkladné opatrenie má predstavovať trvalú
(konečnú) úpravu pomerov medzi stranami, t.j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci. Po zohľadnení
uvedeného súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti podľa § 325 ods. 2
písm. f) [nie písm. e)] CSP. Uvedenú skutočnosť ešte podčiarkuje fakt, že žalovaný sa v súčasnosti
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za marenie výkonu úradného rozhodnutia (porušenie
vykázania z obydlia), teda sa v spoločnom obydlí so žalobkyňou nezdržiava; práve zdržiavanie sa
v spoločnom obydlí by odôvodňovalo poskytnutie osobitnej rýchlej ochrany ohrozenej osoby podľa §
325 ods. 2 písm. e) CSP (aby sa ohrozená osoba v spoločnom obydlí nemusela zdržiavať s osobou
podozrivou z násilia a nemusela opúšťať spoločné bydlisko a hľadať si náhradné bývanie).
31.Súdmalzpredloženejnájomnejzmluvy,rozsudkuorozvodemanželstva,akoajzúradnéhozáznamu
J. J. B. Q. D. o vykázaní žalovaného osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia a spoloční
nájomcovia bytu v D. F. M. C. XXXX/X, pričom žalovaný v predchádzajúcom období absolvoval
protialkoholické liečenie, z ktorého bol prepustený dňa 20.06.2025. Z uvedeného úradného záznamu
vyplýva, že dňa 25.06.2025 bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia so žalobkyňou po tom, ako sa
vyhrážal v prítomnosti žalobkyne a ich maloletej dcéry, ktorá trpí detskou mozgovou obrnou a autizmom,
pričom držal v ruke nôž, že sa zabije, a bol silne pod vplyvom alkoholu. Žalovaný bol vykázaný zo
spoločného obydlia na dobu od 25.06.2025 od 15.00 hod. do 09.07.2025 do 15.00 hod. (14 dní). Zároveňbol poučený o povinnosti nezdržiavať sa v byte, z ktorého bol vykázaný a nepribližovať sa k ohrozenej
osobe (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Ako však vyplýva z trestného rozkazu Okresného
súdu Lučenec č.k. 0T/24/2025-86 zo dňa 08.07.2025, ešte v ten istý deň 25.06.2025 o 16.18 hod. sa
žalovaný vrátil na uvedenú adresu, búchal na okná bytu a vykrikoval na žalobkyňu, aby ho pustila do
bytu a následne dňa 05.07.2025 o 15.45 hod. prišiel pred vchodové dvere bytového domu na ulici C.
XXXX/X G. D. a domáhal sa, aby ho žalobkyňa pustila do bytu a po tom, čo tak neurobila, búchal
päsťou na okná bytu, čím porušil uložené obmedzenie. Z toho dôvodu bol žalovaný odsúdený za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia na nepodmienený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý
v súčasnosti vykonáva v E. F. G. I. J. K. G. L. L.. Zo strany žalovaného sa nejednalo o jednorazový
exces, keďže z predložených listín má súd osvedčené, že už v minulosti bol právoplatne odsúdený za
prečin nebezpečného vyhrážania žalobkyni rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/8/2025-115
zo dňa 27.02.2025 na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na 14
mesiacov a ochranné protialkoholické liečenie, keď sa jej dňa 29.10.2024 vyhrážal so sekerkou v ruke,
že ju zabije po tom, čo mu odmietla dať peniaze na alkohol. Iné jeho správanie k žalobkyni, konkrétne
zo dňa 14.11.2024, keď sa jej žalovaný opitý vyhrážal, že jej rozbije hlavu, keď mu nechcela dať peniaze
na alkoholu, ktoré peniaze jej nakoniec aj tak zobral, bolo riešené ako priestupok.
32. Po zohľadnení doterajšieho správania sa žalovaného k žalobkyni možno tak dôvodne predpokladať,
že aj v prípade budúceho osobného kontaktu so žalobkyňou by žalovaný mohol v konaní ohrozujúcom
jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Záruku, že sa tak nestane, nedáva ani skutočnosť, že
žalovaný je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Aj v minulosti, po tom, čo bol za nebezpečné
vyhrážanie sa žalobkyni podmienečne odsúdený a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie,
toto síce ústavnou formou absolvoval (ukončené bolo dňa 20.06.2025), avšak na následné doliečenie
ambulantnou formou v trvaní 12 mesiacov už nenastúpil, opätovne začal požívať alkoholické nápoje,
pričom jeho konanie vyeskalovalo do správania, ktoré viedlo k vykázaniu z obydlia dňa 25.06.2025,
ktoré vykázanie opäť pod vplyvom alkoholu nerešpektoval a porušil, čo následne viedlo k odsúdeniu za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a toto jeho správanie u žalobkyne odôvodnene vzbudilo
obavy a strach a viedlo k podaniu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd návrhu
žalobkyne podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyhovel a uložil žalovanému nevstupovať do nájomného
bytu číslo X na X. podlaží bytového domu na ulici C. XXXX/X G. D..
33. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby,
je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu
mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobkyňa
osvedčila, že žalovaný svojím doterajším konaním ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu, pričom
v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude
ďalej pokračovať, a teda je namieste žalovanému uložiť aj povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Keďže z obsahu spisového materiálu ani z úradnej činnosti súdu nie
je známe, že by v súčasnosti bolo vedené konanie, ktoré by vyžadovalo súčasnú prítomnosť strán sporu,
nebol ani dôvod nariadený zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni obmedzovať výnimkami (napr.
na účasť na súdnom konaní, priestupkovom konaní, vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní a pod.).
Preto súd podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP nariadil aj neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení
zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
34. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanému kontaktovať ju písomne,
telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami[§325ods.2písm.g)CSP],súdnávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť takéhoto
návrhu (výrok II.). Z predloženej SMS komunikácie nevyplýva, že by žalovaný zasahoval do duševnej
integrity žalobkyne prostredníctvom vulgárnych alebo výhražných správ. Ak žalobkyňu obťažujú početné
správy od žalovaného, môže využiť (aj dočasne) funkciu blokovania správ, ktorú poskytuje aj služba
WhatsApp, ktorú podľa obsahu návrhu strany sporu pri svojej komunikácii preferujú. Pokiaľ žalobkyňa
uvádza, že kontakt so žalovaným jej ubližuje a vyvoláva traumatizáciu, zasahuje do jej bežného života
invazívnou komunikáciou, pričom aj keď nebol pod vplyvom alkoholu a denne jej volal z liečenia, mal
potrebu ju kontrolovať a sledovať jej súkromný život, na ktorý má žalobkyňa po rozvode právo, správy,
ktoré jej zasielal po vykázaní z obydlia, majú evokovať, že sú opäť šťastný pár, súd poznamenáva, že
manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené ešte dňa 18.11.2024. Súdu nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalobkyňa žalovanému počas jeho pobytu na liečení cez videohovory na jeho žiadosť ukazovalabyt, že tam nikoho nemá a akceptuje, resp. vôbec pripustí kontrolu takéhoto charakteru, keď už nie sú
manželia. Dôležitým v tomto prípade však tiež je, že žalovaný má právo stretávať sa s maloletou dcérou
O., pričom len s matkou (teda žalobkyňou) sa na stretávaní s dieťaťom môže dohodnúť, keďže styk otca
s maloletou nebol v rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práva a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode explicitne upravený, ale bol ponechaný na dohodu rodičov.
Rovnako tak má otec dieťaťa právo na informácie o maloletom dieťati. Uvedeným zákazom akéhokoľvek
kontaktu so žalobkyňou by bol prakticky znemožnený aj výkon jeho rodičovským práv v tomto smere. Ak
žalobkyňa považuje za potrebné v záujme maloletého dieťaťa obmedziť styk maloletého dieťaťa s otcom
alebo ho zakázať (§ 25 zákona o rodine), môže podať taký návrh na súd v konaní vo veci starostlivosti
súdu o maloletých.
35. Pre úplnosť súd považuje za podstatné zdôrazniť, že pokiaľ žalobkyňa vo svojom návrhu
odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia potrebou ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa
a argumentovala, že žalovaný svojím správaním ohrozuje duševnú aj fyzickú integritu žalobkyne aj jej
dcéry, súd poznamenáva, že maloletá O. B. nie je stranou tohto konania. Okruh strán sporu ako aj
predmet konania v sporovom konaní určuje žalobca, ktorý je pánom sporu (dominus litis). V predmetnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však maloletá nie je označená ako žalobkyňa a ani zo
žalobného návrhu (petitu) nevyplýva, že by sa nariadené neodkladné opatrenie malo na ňu vzťahovať.
V kontexte uvedeného je argumentácia týkajúca sa dcéry žalobkyne bezpredmetná a súd na ňu
neprihliadal. Pre rozhodnutie o návrhu boli podstatné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali žalujúcej strany,
teda A. B..
36. Čo sa týka trvania nariadeného neodkladného opatrenia (výrok I.), súd predmetné povinnosti
žalovanémuuložilbezčasovéhoobmedzeniazdôvodu,ževsúčasnostiniejemožnéurčiťdobu,poktorú
budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného
opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného
časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).
37. Súd je názoru, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi stranami, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V
zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP potom poučil žalovaného o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu
vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
prípadným výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť žalovaného domáhať sa zrušenia neodkladného
opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplýva z § 334 CSP, a táto mu
ostáva rovnako zachovaná.
38. Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že nedodržanie obmedzení uložených žalovanému týmto
neodkladným opatrením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, je spôsobilé naplniť
skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa si
v konaní uplatnila tri nároky, keď žiadala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu, približovať sa
k nej a kontaktovať ju. Súd žalobkyni vyhovel čo do prvého a druhého nároku a tretí nárok zamietol ako
nedôvodný. V pomernom vyjadrení úspech žalobkyne predstavuje 2/3 k úspechu žalovaného, ktorý je
1/3. Čistý úspech žalobkyne činí 1/3 (t.j. 2/3 – 1/3), preto súd žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v takomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.