Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121413967
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121413967.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý
pobyt C. XXXX/X, D., o 12.439,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Galanta zo dňa 10. júna 2022 č. k. 22Csp/141/2021-191, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 8.736,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.10.2020 do zaplatenia (I.)
a v časti o náhrade trov konania (III.) r u š í a vecv r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalovanej voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (II.) o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
8.736,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.10.2020 do zaplatenia (I.) a v zvyšnej
časti žalobu zamietol (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,98 % (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497
ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 43a ods. 1, 2, § 43c

ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 565 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1,
§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v čase uzatvorenia zmluvy), § 92 ods. 8 ZoB (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení v čase omeškania žalovanej. Vecne
zdôvodnil preukázanou skutočnosťou, že žalovaná prostredníctvom internetbankingu podala právnemu
predchodcovi žalobkyne (Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava) návrh na uzavretie zmluvy o splátkovom
úvere (vo výške 20.000 eur), splácaného mesačnými splátkami 381,47 eur, s údajom o RMPN 17,87 %
a výšku celkovej čiastky spojenej s úverom 36.612,78 eur. Právny predchodca žalobkyne potvrdením
o uzatvorení zmluvy zo dňa 6.3.2017 uviedol, že akceptoval návrh žalovanej, čím došlo k uzatvoreniu

zmluvy.

2. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však skonštatoval, že potvrdenie o uzatvorení zmluvy
obsahuje v porovnaní s návrhom žalovanej významné zmeny, v dôsledku čoho je potrebné ho považovať
v zmysle § 44 ods. 2 O. z. za nový návrh na uzatvorenie zmluvy (rozdiel sa týkal výšky úveru 13.900 eur,
výšky splátky 263,50 eur, RPMN 17,81 %, celková čiastka spojená s úverom 25.293,42 eur a poplatku

za poistenie úveru 11,59 eur). Žalovaná podpísala návrh elektronicky. Z dôvodu, že čerpala úver vo
výške 13.900 eur a pomerne dlhú dobu (19 mesiacov) pravidelne úver splácala v splátkach vo výškevyplývajúcej z potvrdenia veriteľa, teda správala sa v súlade s podmienkami uvedenými v potvrdení
právneho predchodcu žalobkyne o prijatí návrhu, podľa záveru súdu prvej inštancie bolo potrebné
uvedené potvrdenie považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý žalovaná prijala (právny

predchodcažalobkyneajžalovanásanáslednesprávalitak,akobykuzavretiuzmluvyospotrebiteľskom
úvere došlo).

3. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 ZoSÚ), ktorej
absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ), súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je bezúročná
a bez poplatkov. Súčasne mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobkyne vyzval žalovanú
dňa 30.1.2020 na úhradu dlžnej sumy s upozornením na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky v prípade neuhradenia dlžnej sumy a následne ku dňu 2.3.2020 mimoriadnu splatnosť
vyhlásil.Obidvelistinysadostalidodispozičnejsféryžalovanej,ktorámalamožnosťsasnimioboznámiť.
Následne výzvou zo dňa 4.5.2020 bolo žalovanej oznámené, že v prípade neuhradenia dlhu, banka

je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Postúpenie pohľadávky s príslušenstvom žalobkyni
právny predchodca oznámil žalovanej písomnosťou zo dňa 20.10.2020. Súd prvej inštancie mal preto
za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne.

4. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobkyni prislúchal nárok na vrátenie sumy

zodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenou sumou zo strany
žalovanej, t. j. 8.736,37 eur (13.900 eur po odpočítaní 5.163,63 eur). Z dôvodu omeškania žalovanej
s plnením dlhu, bol žalobkyni priznaný nárok na zákonný úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti bola
žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
ust. § 235 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov)

v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Na základe zásady úspechu súd prvej inštancie kvantifikoval pomer
úspechu a neúspechu strán sporu tak, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 52,99 % (8.736,37 eur)
aúspechžalovanejpredstavoval47,01%.Nároknanáhradutrovkonaniatakvznikolžalobkynivrozsahu
5,98 %. O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zrušenie
a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila porušením práva na
spravodlivý proces, keďže napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom, súd prvej inštancie sa podľa
jej názoru nevysporiadal s jej námietkami, ktoré opomenul. Odvolanie bolo podané z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Predmetná zmluva je neplatná, pretože nebola
uzavretá, nepodpísaná zmluvnými stranami, absentujú v nej obligatórne obsahové náležitosti a odplata
je neurčitá. Žalovaná namietala vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktorá nemá oprávnenie na správu
bankových úverov, ako aj svoju vecnú pasívnu legitimáciu, pretože jej nebola doručená žiadna zmluva
ani všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Žiadna výzva pred mimoriadnou splatnosťou

jej nebola doručená, doručenku nepodpísala a dôkazné bremeno v uvedenom smere je na protistrane.
Zmluvu nepodpísala. Absentuje v nej doba trvania, údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí
zaplatiť, ktorú nebolo možné správne určiť ani vykonaním súčtu v zmluve uvedenej celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa (§ 2 ZoSÚ), v dôsledku čoho sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

6. V spore podľa názoru žalovanej v odvolaní, mali byť aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa odplaty, ako aj vykonávacieho predpisu (Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
neskorších predpisov). Odplata uvedená v zmluve je neurčitá. Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzvu
na zaplatenie označila žalovaná za neplatný právny úkon, pretože dodávateľ nedodržal ust. § 53 ods.

9 O. z. a § 565 O. z. Rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený. Súd nevykonal
navrhované dôkazy žalovanou a prisvedčil nepravdivým tvrdeniam protistrany. Žalovaná poukázala aj
na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, o potrebe zabezpečenia vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa, ako aj na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tiež na ďalšie ustanovenia
právneho poriadku SR týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie neskúmal neprijateľné

podmienky, na ktoré upozornila žalovaná v odpore. Neprijateľnými podmienkami sú uvedené súhlasy
v zmluve, ako i prehlásenia, že spotrebiteľ sa oboznámil s obsahom zmluvy a VOP, pričom dodávateľ
je povinný pred uzatvorením zmluvy spotrebiteľa náležite informovať o zmluvných podmienkach,
čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie nerešpektovanie princípovmateriálneho právneho štátu, keď pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov je potrebné vychádzať
zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne prijímanej spravodlivosti (na podporu svojej argumentácie žalovaná označila rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky). S poukazom na ústavnoprávnu judikatúru, ako aj judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, žalovaná v odvolaní uviedla, že ak súd nereaguje v odôvodnení na
zásadné a relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní, ktorá v ňom
neuviedla nové skutočnosti ani tvrdenia. Súd prvej inštancie sa vyjadril k relevantným skutočnostiam
arozhodnutiejevecnesprávne,riadneodôvodnené.Knámietkeonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie
žalobkyňa poukázala na ust. § 92 ods. 8 ZoB.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané

dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že potvrdenie prijatia návrhu zmluvy zo
strany poskytovateľa úveru, bolo potrebné považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy, a keďže

žalovaná úver čerpala a splácala (správala sa v súlade s podmienkami uvedenými v potvrdení o prijatí
návrhu), došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie však absentovala právna úvaha
a zdôvodnenie, akou formou malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aké obsahové

náležitosti zmluvy mal pokrývať zmluvný konsenzus, ako bolo postupované s odbornou starostlivosťou
banky, zahŕňajúcou aj predzmluvné vzťahy banky a spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb,
vrátane prostriedkov vzájomnej komunikácie, prípadne diaľkovej komunikácie, vzhľadom aj na osobitné
predpisy (najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

11. Spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvnej dokumentácie.

Povinnosťou poskytovateľa úveru je konať s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spotrebiteľovi, ku
ktorej patrí splnenie povinnosti oboznámiť spotrebiteľa so zmluvnými dokumentami. Ani prehlásenie
spotrebiteľa zakomponované v texte zmluvy nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ svoju povinnosť
splnil. Bez ohľadu na takúto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa
oboznámil so zmluvnou dokumentáciou (porov. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Bakkaus

C-449/13, podľa ktorého obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania
dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenie). Zmluvný
materiál by mal byť spotrebiteľovi skutočne odovzdaný už pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol reálne
oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami (porov. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróova C -42/15, bod 34).

12. Požiadavka dobrej viery môže byť poskytovateľom úverom splnená, keď s inou stranou, ktorej
oprávnené záujmy bral do úvahy, zaobchádzal čestne a rovnocenne. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo veci C-96/14 Jean-Claude van Hove proti CNP Assurances
SA, požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok stanovená smernicou nemôže byť obmedzená

len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Naopak, keďže systém ochrany
zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka transparentnostisamusíchápaťširoko(porov.tiežrozhodnutieKasleraKáslernejRabáiC-26/13,akoajMateiC-143/13).
Odbornástarostlivosťzahŕňaajposkytovanieinformáciípreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvere.

13. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že ochrana spotrebiteľa
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah (porov. rozsudky POHOTOVOSŤ C-470/12, bod 39, Kásler a Káslerné

Rábai, C-26/13, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, Monika Kušionová proti SMART
Capital, a.s., C-34/13, bod 48).

14. Odvolacia námietka žalovanej o nedostatočnom posudzovaní a vyhodnotení vzniku zmluvy, jej
uzavretia, typu zmluvy a formálnych a obsahových náležitostí zmluvy, vrátane úpravy predzmluvných
vzťahov pri poskytovaní finančných služieb bankou spotrebiteľovi, a s tým spojeného chýbajúceho

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, bola dôvodná.

15. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postrádalo tiež argumentáciu a právnu úvahu
vo vzťahu k vyhodnoteniu dohody zmluvných strán o zročnosti celého zostatku dlhu (§ 565 O. z.),
ktorá je primárnym predpokladom posúdenia predčasnej splatnosti dlhu (prípade vyvodenia ďalších

následkov s tým spojených). Podľa ustanovenia § 565 O. z. veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky, pri nezaplatení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, prípadne v rozhodnutí určené.
V prípade spotrebiteľských zmlúv k uvedenému pristupuje aj požiadavka obligatórneho prieskumu, či
uvedené zmluvné dojednanie (upravujúce právo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O. z.). V súlade
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má vnútroštátny súd pritom preveriť, či dôvod predčasného
ukončenia splácania úveru je natoľko závažným, aby odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa
ako je strana výhody splátok.

16. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa
predčasného splatenia uvedenú v zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas
určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo
dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť,
ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je

takého nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či
táto možnosť predstavuje odchýlku od právnym predpisov uplatňovaných v tejto oblasti, či vnútroštátne
právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka
uplatní, umožnia aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie Mohamed Azis C-415/11, bod 73).

17. Vnútroštátna komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich (prerokovanie neprijateľných zmluvných podmienok zo dňa 28. júna
2017 a 12. decembra 2017) dospela k záveru, že zmluvná podmienka, v ktorej si dodávateľ dojednal
pre prípad oneskorenia so splatením (nesplácanie pohľadávky riadne a včas) právo na zosplatnenie

celého úveru, spôsobuje v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože sa neprimerane v jeho neprospech
odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Nepostačuje preto
akékoľvek omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku.

18. Bez posúdenia a vyhodnotenia zmluvného konsenzu, jeho formy a obsahu, vo vzťahu k zmluvnému
dojednaniu upravujúceho právo na zosplatnenie celého úveru, ako aj naplnenia zákonom stanovených

podmienok pre predčasné zosplatnenie dlhu, nemohol obstáť záver súdu prvej inštancie o splatnosti
dlhu v súlade so zákonom (vrátane obligatórnej súdnej kontroly takejto zmluvnej podmienky).19. S vyššie uvedenými závermi súvisí aj skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, vzhľadom
na postúpenie pohľadávky bankou. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bod 60 bol daný výklad osobitných

zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky, ak ide o spotrebiteľský
spor (pohľadávku banky zo spotrebiteľského úveru), a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Uvedené
kumulatívne podmienky musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky na tretiu
(nebankovú) osobu, keďže zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku.Spôsobilýmpremetompostúpeniamôžebyť,vprípadebankovejpohľadávky,ibapohľadávka
alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal

aj vyššie uvedené zákonom stanovené predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, aj
vzhľadom na námietky žalovanej.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný

zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s
rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery (porov. sp. zn. I.ÚS
226/03).

22. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza
prvoinštančné konanie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov

odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania skúmať či došlo k zmluvnému konsenzu medzi
právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou v zmysle relevantných ustanovení osobitných právnych
predpisov,sozohľadnenímšpecifíktýkajúcichsaposkytovaniafinančnýchslužiebbankouspotrebiteľovi,
s odbornou starostlivosťou a transparentným sprístupnením zmluvnej dokumentácie pred uzavretím
zmluvy, posúdiť zmluvný typ a formu uzavretia zmluvy, všeobecné a osobitné náležitosti zmluvy, v súlade

s judikatúrou SR a Súdneho dvora Európskej únie.

25. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie tiež posúdi a vyhodnotí či a k akej
dohode ohľadom splatnosti celého zostatku dlhu medzi zmluvnými stranami došlo (vrátane obsahu
tejto dohody), ktorá zmluvná podmienka predčasného splatenia dlhu podlieha obligatórneho prieskumu

neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 O. z.). Hodnotenie dokazovania
tu zahŕňa aj preukázanie naplnenia zákonom stanovených podmienok (§ 565 O. z. a § 53 ods. 9
O. z.). Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne bude vychádzať tiež z ust. § 92 ods. 8 ZoB,
s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu.26. Požiadavka ochrany spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností,
vyžadujeobligatórnyprieskumsúduvovzťahukneprijateľnýmzmluvnýmpodmienkamexoffo(zúradnej

činnosti).

27. Súd prvej inštancie sa kvalifikovane vysporiada i s obrannou argumentáciou žalovanej, domáhajúcej
sa ochrany spotrebiteľa, ktorá zahŕňa tiež posúdenie povinnosti poskytovateľa úveru konať s odbornou
starostlivosťou (ktorá smeruje k správnemu odhadu schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver

a k obozretnému správaniu z pohľadu návratnosti úveru).

28. Svoj právny záver súd prvej inštancie odôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

29. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj

so špecifickými námietkami strán konania.

30. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v napadnutej časti o zamietnutí
žaloby v zostávajúcej časti (II.), z dôvodu že v uvedenej časti napadnutého rozhodnutia nebola žalovaná
tou stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.