Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200614
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5922200614.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Michal Roštár, advokát, so
sídlom Pod Brehom 71, Turzovka, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so
sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zast.: JUDr. Marekom Morochovičom,
advokátom, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 808 689, o zaplatenie 1.564,13 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11.04.2022 si žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.564,13 eur titulom
neuhradených peňažných nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru uzatvoreného medzi ňou ako
zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom.

2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že v predmetnej veci ide o spor prameniaci
z nevyplatenia rôznych peňažných nárokov vyplývajúcich žalobcovi z pracovného pomeru voči

žalovanému ako zamestnávateľovi, t.j. z pracovnej zmluvy resp. z kolektívnej zmluvy. Podľa článku
37 kolektívnej zmluvy žalovaného pre rok 2019, sa mzda skladá zo mzdových zložiek stanovených
touto kolektívnou zmluvou: a) tarifnej mzdy, b) zo mzdových zvýhodnení a kompenzácií podľa tejto
kolektívnej zmluvy, c) z príplatkov podľa tejto kolektívnej zmluvy, d) z odmien pri pracovných a
životných jubileách, e) mimoriadnej mzdy polročnej a ročnej v prípade priaznivého hospodárskeho
výsledku, f) zo zložky naturálnej mzdy v stanovenej výške, g) z prémie, h) z mimoriadnej odmeny, ch)
z náhrady za pracovnú pohotovosť, i) z náhrady mzdy. Bližšie podmienky uplatňovaných mzdových

zložiek, ktoré nerieši táto kolektívna zmluva, upravuje mzdová smernica. Podľa článku 58 kolektívnej
zmluvy žalovaného pre rok 2019, a) Ďalšie zložky mzdy dohodnuté v tejto KZ nad rámec článku 37 a
podmienky pre vznik nároku upravuje mzdová smernica. b) Bližšie podmienky poskytovania prémií a
mimoriadnych odmien budú konkretizované v mzdovej smernici. Podľa článku 55 prvá veta kolektívnej
zmluvy žalovaného pre rok 2019, je výplatný termín stanovený na 21. kalendárny deň v mesiaci
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom na mzdu vznikol nárok. Žalobkyňa ako zamestnanec
vstúpila do pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy

uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 08.04.2013. O neplatnom skončení pracovného pomeru
výpoveďou zamestnávateľa s uplynutím výpovednej doby k 30.11.2019 sa v čase podania žaloby viedlo
neprávoplatne skončené konanie pred Okresným súdom Ružomberok vo veci sp. zn.: 5Cpr/3/2020
(v tom čase v štádiu odvolacieho konania), avšak do skončenia pracovného pomeru medzi žalobcoma žalovaným ku dňu 30.11.2019 v zmysle výpovede žalovaného vznikli žalobkyni voči žalovanému
viaceré peňažné nároky z pracovnoprávneho pomeru, ktoré neboli zo strany žalovaného počas trvania
označeného pracovného pomeru vyplatené. Podľa článku 37 kolektívnej zmluvy žalovaného pre rok

2019, príplatok pre THZ zaradených do funkcie LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia o vykonaní
skúšky OLH vo výške 34 € za mesiac. Podľa bodu X.X.X.X písm. a) Mzdovej smernice žalovaného č.
Sm – O 007 (13), zamestnávateľ poskytuje príplatok vo výške 34 € za mesiac pre THZ zaradených
do funkcie vedúci LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia o vykonaní skúšky OLH. Príplatok sa
poskytuje mesačne za skutočne odpracovanú dobu. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáha na základe

kolektívnej zmluvy z roku 2019 zaplatenia žalovaným neuhradeného príplatku za OLH za obdobie
mesiacov 04/2019 – 11/2019, t.j. za 8 mesiacov, ktorý mal byť žalobcovi vyplatený podľa kolektívnej
zmluvy ako mzdová zložka súčasne so mzdou, čo sa nestalo, hoci žalobca v zmysle ustanovenia
článku 37 písm. c) a článku 46 kolektívne zmluvy žalovaného pre rok 2019 a bodu X.X.X.X písm.
a) Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007 (13) spĺňal ako držiteľ osvedčenia OLH podmienky
na jeho vyplatenie za uvedené obdobie apríl až november 2019. Predmetný nárok na uplatňovanom

príplatku za OLH za obdobie mesiacov 04/2019 – 11/2019 vyčíslila žalobkyňa v celkovej výške =272,-
€ (34,- € x 8 mesiacov) vrátane 5% ročné úroku z omeškania z každého neuhradeného príplatku za
OLH za každý príslušný mesiac uplatňovaného obdobia. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa
voči žalovanému domáha zaplatenia neuhradeného príplatku za OLH čo do istiny v dlžnej sume
=272,- € (opierajúc sa o ustanovenie článku 37 písm. c) a článku 46 kolektívne zmluvy a bodu

X.X.X.X písm. a) Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007 (13)) i čo do 5 % ročného úroku z
omeškania ku tomu-ktorému jednotlivému príplatku za OLH za mesiace 04/2019 až 11/2019. Podľa
bodu X.X.X.X písm. b.a.) druhá veta Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007 (13), mesačné
prémie sú viazané na hodnotenie plnenia úloh zamestnancov priamym nadriadeným a sú vyplácané
v stanovenej výške. Podľa bodu X.X.X.X písm. b.e.) Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007

(13), mesačné prémie prideľuje riaditeľ úseku vedúcim odborov a vedúci odboru zamestnancom odboru
bez písomného zadania ukazovateľov, vo väzbe na priebežné hodnotenie plnenia úloh zamestnancov,
ktoré vykonáva priamy nadriadený. Prísľub mesačných prémií sa neuvádza v mzdovom dekréte.
Vedúci zamestnanci, ktorí prideľujú mesačné prémie, oboznámia každého podriadeného zamestnanca
s výškou prídelu mesačných prémií pri hodnotení, atď. Touto žalobou o zaplatenie si žalobkyňa

voči žalovanému uplatňuje nevyplatené mesačné prémie THZ za obdobie mesiacov 04/2019 –
11/2019, t.j. za 8 mesiacov, ktoré boli žalobkyni určené žalovaným ako zamestnávateľom na základe
písomného listu žalovaného titulovaného ako určenie mesačných mzdových náležitostí na rok 2019
spísaného dňa 04.04.2019, kde žalovaný uviedol ročný prísľub prémie na rok 2019 v sume 450,- €
od 01.04.2019. Predmetné mesačné prémie THZ mali byť vyplatené podľa ustanovenia článku 37

písm. g) kolektívnej zmluvy žalovaného pre rok 2019 ako mzdová zložka súčasne so mzdou, čo
sa nestalo (s výnimkou mesiaca máj 2019 avšak vo výške 6,52 €), hoci žalobca spĺňal podmienky
na jeho vyplatenie za uvedené obdobie apríl až november 2019. Predmetný nárok na uplatňovanej
mesačnej prémie za obdobie mesiacov 04/2019 – 11/2019 vyčíslila žalobkyňa v celkovej výške =393,48
€ (50,- € x 7 mesiacov a 43,48 € x 1) vrátane 5% ročné úroku z omeškania z každej (čiastočne)

neuhradenej mesačnej prémie THZ za každý príslušný mesiac uplatňovaného obdobia. Na základe
vyššie uvedeného sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia neuhradených mesačných prémií
čo do istiny v dlžnej sume =393,48 € (opierajúc sa o ustanovenie článku 37 písm. g) kolektívnej
zmluvy žalovaného pre rok 2019 ako i určenia mesačných mzdových náležitostí na rok 2019 spísaného
žalovaným dňa 04.04.2019) vrátane vyššie špecifikovaného 5 % ročného úroku z omeškania ku

tej-ktorej jednotlivej mesačnej prémii za mesiace 04/2019 až 11/2019. Podľa bodu X.X.X.X písm.
a) Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007 (13), za I. polrok sa pre v článku X.X.X.X, b.b.)
stanovený okruh zamestnancov prémie vyplácajú po uzavretí hospodárenia komplexným rozborom
a písomnom vyhodnotení plnenia prémiových ukazovateľov (spravidla august). Za II. polrok (rok) sa
prémie vyplácajú po odsúhlasení hospodárskeho výsledku podniku audítorom a písomnom vyhodnotení

plnenia prémiových ukazovateľov. Odštepné závody vyplatia prémie na základe písomného pokynu
Odboru riadenia ľudských zdrojov generálneho riaditeľstva. Žalobkyňa si ďalej voči žalovanému uplatnila
nevyplatenú zvyšnú časť ročnej prémie zamestnanca za obdobie mesiacov 01/2019 – 06/2019 v sume
=126,- € a zvyšnú časť ročnej prémie zamestnanca za obdobie mesiacov 07/2019 – 12/2019 v sume
=100,- €, pričom žalobkyňa vychádza z tej skutočnosti, že žalovaný ako zamestnávateľ oznámením o

krátení prémií zo dňa 31.07.2019 neoprávnene krátil žalobcovi ročné prémie určené v sume 300,- €,
pričom pokiaľ ide o krátenie prémii za obdobie 07/2019 – 12/2019, žalobkyňa uviedla, že takéto krátenie
je možné len v odôvodnených prípadoch s oznámením zamestnávateľa, v ktorom zamestnávateľ uvedie
dôvody a výšku v akej kráti zamestnancovi ročné prémie. Žalobkyňa uviedla, že od žalovaného akozamestnávateľanedostalatakéoznámenieokráteníročnýchprémií,ktorébyspĺňalopodmienkykladené
naň tak po formálnej ako i po obsahovej stránke určené Mzdovou smernicou žalovaného č. Sm – O
007 (13). Predmetný nárok na uplatňovanej zvyšnej časti ročných prémií zamestnanca vyčísľuje žalobca

v celkovej výške =226,- € (126,- € + 100,- €) vrátane 5 % ročné úroku z omeškania z každej zvyšnej
časti neuhradenej ročnej prémie zamestnanca za každý príslušný polrok. Na základe vyššie uvedeného
sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia neuhradených ročných prémií zamestnanca čo do
istiny v dlžnej sume =226,- € (opierajúc sa o ustanovenia článku 50 kolektívnej zmluvy žalovaného pre
roku 2019) vrátane vyššie špecifikovaného 5 % ročného úroku z omeškania ku tej-ktorej jednotlivej

ročnej prémii za rok 2019. Podľa bodu X.X.X.X písm. b) Mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007
(13), zamestnávateľ v prípade priaznivého hospodárskeho vývoj vyplatí ročnú mimoriadnu mzdu za 2.
polrok v mesiaci december, minimálne vo výške 10 % zo započítateľnej základne zistenej za obdobie
júl až november. Žalobkyňa si voči žalovanému ako zamestnávateľovi uplatnila tiež nevyplatenú zvyšnú
časť mimoriadnej mzdy za 2. polrok 2019 (ročnej mimoriadnej mzdy 2019) v sume =215,65 €, pričom
žalobkyňa vychádzala z tej skutočnosti, že žalovaný vyplatil s poukazom na výplatnú pásku za mesiac

12/2019 časť ročnej mimoriadnej mzdy v sume 112,- €, s tým, že započítateľná základňa žalobkyne
ako zamestnanca predstavovala v rozhodnom období mesiacov júl až november 2019 vyplatenú tarifnú
mzdu celkovo v sume 3.276,50,- €, z ktorej 10 % predstavuje =327,65 € a nie 112,- €, ako bolo nesprávne
zostranyžalovanéhovyplatenéžalobkyniztituluročnejmimoriadnejmzdy2019spoukazomnavýplatnú
pásku, ktorú žalovaný doručil žalobkyni za mesiac 12/2019. Predmetný nárok na uplatňovanú zvyšnú

časť ročnej mimoriadnej mzdy žalobcu za 2. polrok 2019 vyčíslila žalobkyňa v zmysle predchádzajúcej
časti vo výške =215,65 € (t.j. 327,65 € - 112,- €) vrátane 5 % ročné úroku z omeškania zo sumy
=215,65 € od 22.01.2020 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa voči žalovanému
domáha zaplatenia neuhradenej zvyšnej časti ročnej mimoriadnej mzdy žalobcu za 2. polrok 2019 čo do
istiny v dlžnej sume =215,65 € (opierajúc sa o ustanovenia bodu X.X.X.X písm.- b) Mzdovej smernice

žalovaného č. Sm. – O 007 (13)) vrátane vyššie špecifikovaného 5 % ročného úroku z omeškania
zo zvyšnej časti cit. ročnej mimoriadnej mzdy žalobcu za 2. polrok rok 2019. V dôsledku navýšenia
miezd žalobkyne vyplývajúcej z tejto žaloby v rozhodnom období t.j. v období 04/2019 až 06/2019
použitom na účely určenia náhrady mzdy z titulu prekážky na strane žalovaného (ako zamestnávateľa)
vyplácanej žalovaným žalobkyni v mesiaci 09/2019, sa žalobkyňa voči žalovanému domáha za mesiac

09/2019 okrem nárokov vymedzených v predchádzajúcich častiach tejto žaloby aj nároku na zvyšnú
časť náhrady mzdy za mesiac september 2019 v sume =11,46 € vrátane 5 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 11,46 € od 22.10.2019 až do zaplatenia. Pri určení nároku na vyplatenie náhrady mzdy
žalobkyne pri prekážkach na strane žalovaného za mesiac 09/2019 v sume o 11,46 € vyššej vychádzala
žalobkyňa z priemerného hodinového zárobku v rozhodnom období 04/2019 až 06/2019 v hodnote

=5,0063 € / 1 hod a počtu hodín žalovaným uvádzaných na výplatnej páske žalobkyne za mesiac
september 2019. V dôsledku chybného výpočtu náhrady príjmu pri DPN žalobkyne v zmysle počtu hodín
žalovaným uvádzaných na výplatnej páske žalobkyne za mesiac 09/2019 a priemerného hodinového
zárobkuuvádzanéhožalovanýmnacit.výplatnejpáske(žalobkyňasineuplatnilanavýšeniepriemerného
hodinového zárobku pri tomto nároku, nakoľko jej výpočet vychádza z iného rozhodného obdobia),

sa žalobkyňa voči žalovanému domáha za mesiac september 2019 (popri nárokoch vymedzených v
predchádzajúcich častiach tejto žaloby a popri nároku vymedzenom v tejto časti) aj nároku na zvyšnú
časť náhrady príjmu pri DPN za mesiac 09/2019 v sume =6,35 € ((37,50 hod x 4,9108 x 60 %) -
104,14 € ) vrátane 5 % ročné úroku z omeškania zo sumy 6,35 € od 22.10.2019 až do zaplatenia.
V dôsledku navýšenia miezd žalobkyne vyplývajúceho z vyššie citovaných skutočností tejto žaloby

v rozhodnom období t.j. v období 07/2019 až 09/2019 použitom na účely určenia náhrady mzdy z
titulu prekážky na strane žalovaného (ako zamestnávateľa) vyplácanej žalovaným žalobkyni v mesiaci
10/2019, sa žalobkyňa voči žalovanému za mesiac 10/2019 domáha okrem nárokov vymedzených v
predchádzajúcich častiach tejto žaloby aj nárok na zvyšnú časť náhrady mzdy za mesiac október 2019
v sume =229,58 € vrátane 5 % ročné úroku z omeškania zo sumy 229,58 € od 22.11.2019 až do

zaplatenia. Pri určení nároku na vyplatenie náhrady mzdy žalobcu pri prekážkach na strane žalovaného
za mesiac 10/2019 v sume o 229,58 € vyššej vychádzala žalobkyňa z priemerného hodinového zárobku
v rozhodnom období 07/2019 až 09/2019 v hodnote =5,9806 € / 1 hod a počtu hodín žalovaným
uvádzaných na výplatnej páske žalobkyne za mesiac október 2019 ( počet hodín 172,5 hod vychádzajúc
z podielu žalovaným uvádzanej náhrady mzdy v sume 802,07 € patriacej žalobkyni a priemerného

hodinového zárobku žalobkyne uvádzaného žalovaným v sume 4,6497 €). V dôsledku navýšenia miezd
žalobkyne vyplývajúceho z vyššie uvedených skutočností tejto žaloby žalobkyne v rozhodnom období
t.j. v období 07/2019 až 09/2019 použitom na účely určenia náhrady mzdy z titulu prekážky na strane
žalovaného (ako zamestnávateľa) vyplácanej žalovaným žalobkyni v mesiaci 11/2019, sa žalobkyňavoči žalovanému za mesiac 11/2019 domáha okrem nárokov vymedzených v predchádzajúcich častiach
tejto žaloby aj nároku na zvyšnú časť náhrady mzdy za mesiac november 2019 v sume =84,84 €
vrátane 5 % ročné úroku z omeškania zo sumy 84,84 € od 22.12.2019 až do zaplatenia. Pri určení

nároku na vyplatenie náhrady mzdy žalobkyne pri prekážkach na strane žalovaného za mesiac 11/2019
v sume o 84,84 € vyššej vychádzala žalobkyňa z priemerného hodinového zárobku v rozhodnom
období 07/2019 až 09/2019 v hodnote =5,9806 € / 1 hod a počtu hodín žalovaným uvádzaných
na výplatnej páske žalobcu za mesiac november 2019 (63,75 hodiny). V dôsledku navýšenia miezd
žalobkyne vyplývajúceho z predchádzajúcich častí tejto žaloby žalobcu v rozhodnom období t.j. v

období 07/2019 až 09/2019 použitom na účely určenia dovolenky vyplácanej žalovaným žalobkyni v
mesiaci 11/2019, sa žalobkyňa voči žalovanému za mesiac november 2019 domáha (popri nárokoch
vymedzených v predchádzajúcich častiach tejto žaloby a popri nároku vymedzenom v tejto časti) aj
nároku na zvyšnú časť dovolenky ako zložky mzdy za mesiac 11/2019 v sume =124,77 € vrátane 5
% ročné úroku z omeškania zo sumy 124,77 € od 22.12.2019 až do zaplatenia. Pri určení nároku
na vyplatenie dovolenky ako zložky mzdy žalobcu za mesiac 11/2019 v sume o 124,77 € vyššej

vychádzala žalobkyňa z priemerného hodinového zárobku v rozhodnom období 07/2019 až 09/2019
v hodnote =5,9806 € / 1 hod a počtu hodín uvádzaných žalovaným na výplatnej páske žalobkyne za
mesiac 11/2019 (93,75 hodiny). Žalobkyňa vyzvala žalovaného na základe predžalobnej výzvy spísanej
dňa 11.02.2021 zaslanej žalovanému dňa 19.02.2021 na úhradu neuhradených peňažných nárokov
vymedzených v predchádzajúcich častiach tejto žaloby žalobcu. Predžalobná výzva žalobkyne bola

žalovanému doručená dňa 23.02.2021. Žalovaný nevyhovel písomnej predžalobnej výzve žalobkyne a
v reakcii na písomnú predžalobnú výzvu doručil žalobkyni odpoveď zo dňa 04.03.2021, v ktorej uviedol,
že považuje predžalobnú výzvu za nedôvodnú a jednotlivé peňažné nároky vznesené žalobkyňou za
právne nenárokovateľné a nemajúce oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ale ani v
interných predpisoch žalovaného (Kolektívna zmluva, Mzdová smernica).

3. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu uviedol, že že s poukazom na § 150 ods. 1 CSP považuje a nižšie
v texte vyjadrenia aj preukazuje, že skutkové tvrdenia žalobkyne sú vedome a úmyselne nepravdivé
a neúplné. Navrhol, aby súd v rámci svojho oprávnenia korigoval nesplnenie povinnosti žalovaného
tvrdiť včas, aby tým odstránil prílišnú tvrdosť prejednacej zásady nakoľko je žiaduce, aby žalobkyňa

vysvetlila svoje nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia a aby súd na tieto jej nepravdivé skutkové
tvrdenia, v prípade neodstránenia rozporov, neprihliadal. Nepravdivé skutkové tvrdenia, je potrebné
považovať za porušenie princípu právneho štátu. Vo všeobecnosti totiž platí, že každý má právo na
spravodlivé súdne konanie, v ktorom sa budú dôsledne rešpektovať zákonné a ústavné princípy. O
spravodlivom rozhodnutí možno hovoriť len vtedy, ak je daná rovnosť strán, s čím sú nepochybne

spojené určité zákonné atribúty. Nie je spravodlivé, zákonné a ani žiadúce, aby strana, ktorá v súdnom
konaní vedome uvádza nepravdivé tvrdenia, bola úspešná na úkor druhej strany. S právom je tak
potrebné spájať nielen zákonnosť, rovnosť pred zákonom, ale aj spravodlivé následky pre osoby, ktoré
sa právom neriadia. Povinnosť sporovej strany „hovoriť“ pravdu nemôže existovať bez primeranej
sankcie, pričom takouto sankciou by mala byť prehra v spore. Poukázal na to, že s poukazom na napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 157/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 8Cdo/178/2018) a aj Ústavný súd SR opakovane zdôrazňujú, že najvšeobecnejšou hodnotou štátu
je hodnota spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie
všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho konania a nikto
nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To znamená, že právo nemôže byť aplikované takým

spôsobom, aby sa prakticky negovalo poskytnutie ochrany proti bezpráviu a aby sa sporovej strane
„oplatilo“ konať protiprávne, resp. obchádzať ustanovenia zákona. K jednotlivým nárokom žalobkyne
uviedol vo vzťahu k: Príplatok za „OLH“ vo výške 34,00 EUR mesačne - Žalobkyňa ohľadne tohto
nároku vedome nepravdivo poukazuje na mzdovú smernicu žalovaného, ktorá je prílohou Kolektívnej
zmluvy na rok 2019 pod číslom Sm – O 007 (13), hoci prílohou kolektívnej zmluvy žalovaného bola

mzdová smernica pod číslom Sm – O 007 (14), ďalej ako „mzdová smernica“. Túto kolektívnu zmluvu
spolu so mzdovou smernicou Sm – O 007 (14) mala žalobkyňa k dispozícii, ako to vyplýva z bodu 5.
odpovede žalovaného na výzvu pr. zástupcu žalobkyne z 8.8.2019. Žalobkyňa pri svojich skutkových
tvrdeniach k tomuto nároku vedome zamlčiava existenciu písm. b) bodu X.X.X.X. mzdovej smernice,
podľa ktorého „Pri zistených nedostatkoch v práci môže generálny riaditeľ podniku, alebo riaditeľ závodu

na určenú dobu príplatok primerane znížiť, až odobrať.“ Uvedený príplatok bol žalovanej odobratý
riaditeľom závodu (OZ Čadca) podľa písm. b) bodu X.X.X.X. mzdovej smernice a to pre neplnenie
pracovných povinností, o čom bola žalobkyňa informovaná listom zo dňa 19.6.2019. Existenciu tohto
vyjadrenia žalobkyňa taktiež vedome zamlčala. Nakoľko žalobkyňa si až do septembra 2019, kedy preprekážky na strane zamestnávateľa po podanej výpovedi už nepracovala a nechodila na pracovisko,
neplnila riadne svoje pracovné povinnosti, rozhodnutie riaditeľa OZ ostalo nezmenené a tento príplatok
za OLH jej nebol až do skončenia pracovného pomeru priznaný – nedošlo k zmene rozhodnutia riaditeľa

OZ. Pre odobratie tohto príplatku mzdová smernica nepredpisovala žiadne náležitosti. Poukázal tiež na
to, že od septembra 2019 žalovaná už nebola zaradená do funkcie vedúceho LO, nakoľko dňa 20.8.2019
jej bola žalovaným daná výpoveď z pracovného pomeru (potvrdená právoplatným rozhodnutím OS
Ružomberok, č. k.. 5Cpr/3/2020-303) a informáciou k plynutiu výpovednej doby zo dňa 22.8.2019,
doručenej žalobkyni 11.9.2019, jej bolo oznámené, že jej žalovaný nemôže prideľovať z práce a preto

až do skončenia pracovného pomeru dňa 30.11.2019 sa nemá zdržiavať na pracovisku a z dôvodu
prekážok v práci na strane zamestnávateľa jej bude poskytovaná náhrada mzdy. Podľa článku 37
Kolektívnej zmluvy na rok 2019 (ďalej ako „KZ“), podľa ktorého mzda (teda nie náhrada mzdy) sa skladá
zo mzdových zložiek stanovených touto KZ a to: a) z tarifnej mzdy, c) príplatkov podľa kolektívnej
zmluvy. Článok 46 KZ za príplatok podľa čl. 37 písm. c) KZ určoval aj príplatok za „OLH“ vo výške
34,00 EUR. Z ustanovení čl. 37 a 46 KZ zmluvy teda vyplýva, že príplatok za „OLH“ sa vyplácal

len k mzde, nie k náhrade mzdy. V mesiacoch september až november 2019 sa žalobkyni vyplácala
náhrada mzdy a aj z tohto dôvodu žalobkyni nepatrí príplatok za „OLH“ za dané mesiace. Podľa
bodu X.X.X.X. písm. a) mzdovej smernice sa za mzdu nepovažuje aj náhrada mzdy. Tieto skutočnosti
žalobkyňa vo svojej žalobe taktiež vedome zamlčala. Z týchto dôvodov žalobkyni nevznikol nárok na
doplatenie príplatkov za „OLH“ ako požaduje, nakoľko tieto jej boli žalovaným priznané a vyplatené v

správnej výške. Vo vzťahu k: Mesačné prémie THZ výške 50,00 EUR mesačne - Žalobkyňa aj pri tomto
nároku vedome uvádza nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia. Žalobkyňa jednak nepravdivo v žalobe
poukazujenabodX.X.X.Xpísm.b.a.mzdovejsmernicektorýsavzťahujenamesačnéprémieuvedúcich
odborov,vedúcichLS,vedúcichRSLT,SSV,vedúcichSS,referentovpoverenýchvedenímúseku,pričom
žalobkyňa od dňa 20.3.2019 zastávala funkciu vedúci LO, preto sa na ňu uvedený článok nevzťahuje.

Tejto skutočnosti si musela byť vedomá, lebo na zmenu pracovnej zmluvy sama v žalobe poukazuje.
Žalobkyňa tiež vedome zamlčala existenciu ďalších relevantných bodov mzdovej smernice a to bodu
X.X.X.X, písm. a.d), podľa ktorého mesačné prémie prideľuje riaditeľ OZ a určený vedúci zamestnanec,
bez písomného zadania ukazovateľov, vo väzbe na priebežné hodnotenie plnenia úloh zamestnancov,
ktoré vykonáva priamy nadriadený. Prísľub mesačných prémií sa neuvádza v mzdovom dekréte. Vedúci

zamestnanci,ktoríprideľujúmesačnéprémie,oboznámiakaždéhopodriadenéhozamestnancasvýškou
prídelumesačnýchprémiíprihodnotení;oboznámeniemôžebyťvykonanélenústne,nazákladežiadosti
hodnoteného zamestnanca aj písomne a tiež bodu bodu X.X.X.X, písm. a.e) podľa ktorého, určení
vedúci zamestnanci môžu priamemu podriadenému zamestnancovi mesačné prémie krátiť za neplnenie
pracovných povinností; dôvod a výška krátenia musia byť zamestnancovi písomne oznámené na tlačive

podľa prílohy P-Sm-0 007-08 – Oznámenie o krátení mesačných prémií, ktorého kópia sa odovzdá
pri mesačnej uzávierke personalistovi resp. mzdovej účtovníčke ako podklad k výplate. Žalobkyni bolo
oznámené krátenie mesačných prémií za mesiace apríl, jún, júl a august 2019, čo úmyselne v podanej
žalobe zamlčala. Tak ako v prípade príplatku za „OLH“, tak aj v prípade mesačných prémií, sa tieto
priznávaliavyplácalivsúladesčl.37písm.g)KZkmzde,nieknáhrademzdy.PodľaboduX.X.X.X.písm.

a) mzdovej smernice sa za mzdu nepovažuje aj náhrada mzdy. V mesiacoch september až november
2019 sa žalobkyni vyplácala náhrada mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa a
aj z tohto dôvodu žalobkyni nepatrí mesačná prémia za dané mesiace. Rovnako tak jej nepatrí časť
mesačnej prémie za mesiac máj 2019, kedy žalovaná z dôvodu práceneschopnosti odpracovala len 2
dni. Tieto skutočnosti žalobkyňa vo svojej žalobe taktiež vedome zamlčala. Z týchto dôvodov žalobkyni

nevznikol nárok na doplatenie mesačných prémií ako požaduje, nakoľko tieto boli žalovaným priznané
a vyplatené v správnej výške. Vo vzťahu k: Ročné prémie výške 300,00 EUR - Žalobkyňa aj pri tomto
nároku vedome uvádza nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia. Žalobkyni boli krátené ročné prémie
podľa bodu X.X.X.X. písm. a) a b) mzdovej smernice. Žalobkyni bolo toto krátenie oznámené v písomnej
podobe, pričom si ho prevzala dňa 1.8.2019. Túto skutočnosť však žalobkyňa v žalobe úmyselne

neuvádza.Ajvprípadenárokunaročnéprémiepoukazujemenazneniečl.37písm.g)KZ,podľaktorého
sa aj ročné prémie priznávajú a vyplácajú k mzde, nie k náhrade mzdy. Podľa bodu X.X.X.X. písm.
a) mzdovej smernice sa za mzdu nepovažuje aj náhrada mzdy. V mesiacoch september až november
2019 sa žalobkyni vyplácala náhrada mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa a aj
z tohto dôvodu žalobkyni nepatrí ročná prémia za dané mesiace. Rovnako tak jej nepatrí časť ročnej

prémie za mesiac máj 2019, kedy žalovaná z dôvodu práceneschopnosti odpracovala len 2 dni. Tieto
skutočnosti žalobkyňa vo svojej žalobe vedome zamlčala, na čo už poukázal vyššie. Z týchto dôvodov
žalobkyni nevznikol nárok na doplatenie ročných prémií ako požaduje, nakoľko tieto boli žalovaným
priznané a vyplatené v správnej výške. Vo vzťahu k: Mimoriadna mzda za 2. polrok 2019 - Žalobkyňa ajpritomtonárokuvedomeuvádzanepravdivéaneúplnéskutkovétvrdenia.Žalobkyňavedomepoukazuje
na nesprávnu smernicu č. Sm – O 007 (13), nakoľko platnou prílohou KZ na rok 2019 bola smernica
Sm – O 007 (14), načo sme poukázali vyššie v texte. Podľa bodu X.X.X.X písm. b) platnej mzdovej

smernice, zamestnávateľ v prípade priaznivého hospodárskeho vývoja vyplatí ročnú mimoriadnu mzdu
za 2. polrok v mesiaci december vo výške 8% zo započítateľnej základne zistenej za obdobie júl až
november. Žalobkyňa vedome zamlčiava bod X.X.X.X. písm. a) mzdovej smernice, podľa ktorého je
započítateľnou základňou zamestnancov pre výpočet polročnej mimoriadnej mzdy vyplatená tarifná
(zmluvná) mzda a mesačné prémie za obdobie január až jún a pre výpočet ročnej mimoriadnej mzdy za

obdobie júl až november. Z uvedených bodov mzdovej smernice jednak vyplýva, že žalobkyňa by mohla
mať nárok v roku 2019 na mimoriadnu mzdu vo výške 8% zo započítateľnej základne a nie 10% ako
nepravdivo tvrdí a tiež z týchto ustanovení vyplýva, že táto mimoriadna mzda sa vypočítava z vyplatenej
tarifnej mzdy a mesačných prémií, teda nie z náhrady mzdy. Ako bolo uvedené vyššie, v mesiacoch
september až november 2019 sa žalobkyni vyplácala náhrada mzdy z dôvodu prekážok v práci na
strane zamestnávateľa a v mesiaci máj 2019, žalovaná z dôvodu práceneschopnosti odpracovala

len 2 dni a teda jej bola vyplatená tarifná mzda len za 2 dni. Tieto skutočnosti žalobkyňa vo svojej
žalobe vedome zamlčala, hoci o nich vedela. Z týchto dôvodov žalobkyni nevznikol nárok na doplatenie
mimoriadnej ročnej mzdy ako požaduje, nakoľko táto bola žalovaným priznaná a vyplatená v správnej
výške. Vo vzťahu k: Uplatnenie zvyšnej častí mzdy za 09/2019 až 11/2019 v dôsledku navýšenia príjmov
v rozhodnom období - Žalovaný uviedol, že žalobkyni nevznikol nárok na ňou uplatnené peňažné nároky

k mzde, ktoré sú v tomto vyjadrení uvedené, nakoľko žalobkyňa nárok – zvyšná časť mzdy odvodzuje
od navýšenia príjmu pri dôvodnosti vyššie uvedených nárokov, ktorý ale nenastal, žalobkyni teda vôbec
nevznikol nárok na zaplatenie zvyšnej časti mzdy za 09/2019 až 11/2019 a náhrady mzdy za dovolenku
v dôsledku navýšenia príjmov v rozhodnom období. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom
na skutočnosť, že žalobkyňa v rozpore s § 150 CSP v žalobnom návrhu uvádzala neúplné a nepravdivé

skutkové tvrdenia a dôkazy navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

4. Vo veci bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš nariadené pojednávanie a to dňa 08.08.2022 (č. l.
122 spisu), 14.09.2022 (č. l. 131 spisu), 14.12.2022 (č. l. 198 spisu), na ktorom pojednávaní súd vykonal

výsluch žalobkyne.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci vyhlásil dňa 11.01.2023 rozsudok, č. k. 2Cpr/7/2022-202,
ktorým žalobu vo výroku I. v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 19.12.2023, č.k. 9CoPr/2/2023-287 rozsudok v rozsahu
nárokov na vyplatenie príplatku pre THZ zaradených do funkcie LO za mesiace jún, júl, august 2019,
nároku na mesačné prémie za obdobie apríl, jún – august 2019, nároku na mimoriadnu mzdu za druhý
polrok 2019, zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace september až november 2019, zvyšnej časti

náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019, nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky za
november 2019 a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a v tomto rozsahu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2024.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti nadobudol rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k.
2Cpr/7/2022-202 zo dňa 11.01.2023 v rozsudkom Krajského súdu v Žiline aj potvrdenej časti
právoplatnosť dňa 09.02.2024.

8. Predmetom konania tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zostali nároky uplatnené podanou žalobou

vrozsahu:nárokovnavyplateniepríplatkupreTHZzaradenýchdofunkcieLOzamesiacejún,júl,august
2019, nároku na mesačné prémie za obdobie apríl, jún – august 2019, nároku na mimoriadnu mzdu za
druhý polrok 2019, zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace september až november 2019, zvyšnej časti
náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019, nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky za
november 2019, čím je daný predmet dokazovania.

9. Dňa 20.02.2024 bol na tunajší súd postúpený spis, sp. zn. RK-2Cpr/7/2022 a to v súlade s § 40 a §
43 ods. 1 CSP ako kauzálne príslušnému súdu na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch
podľa § 24 písm. c) CSP.10. Tunajší súd po vrátení veci odvolacím súdom a následnom postúpení veci nariadil pojednávanie
na deň 30.05.2024. Pred konaným pojednávaním, dňa 29.05.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne

na rozšírenie žaloby, v ktorom žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny žaloby s tým, že súd zaviaže
žalovaného na zaplatenie: - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4
za mesiac apríl 2019 sumu =125,23 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 125,23 € od
22.05.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č.
4 za mesiac máj 2019 sumu =19,91 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 19,91 € od

22.06.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č.
4 za mesiac jún 2019 sumu =106,40 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 106,40 € od
22.07.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č.
4 za mesiac júl 2019 sumu =189,17 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 189,17 € od
22.08.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č.
4 za mesiac august 2019 sumu =159,77 € spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 159,77

€ od 22.09.2019 až do zaplatenia.

11. Na konanom pojednávaní dňa 30.05.2024 žalovaný k návrhu na rozšírenie žaloby uviedol, že súd
by nemal pripustiť rozšírenie žaloby a to vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré už prebehlo. Zároveň
žalovaný uviedol, že pokiaľ súd aj pripustí zmenu žaloby, namieta premlčanie uplatneného nového

nároku,keďžesajednáonárokzroku2019adnesjerok2024.Súdnapredmetnompojednávanívykonal
výsluch svedkyne A. D. G., ktorá pôsobila ako personalista žalovaného v roku 2019 a výsluch svedka
A. H. I., ktorý bol v pozícii nadriadeného pracovníka žalobkyne v rozhodnom čase a je zamestnancom
žalovaného. Z výsluchu svedkyne A. D. G. vyplynulo, že v roku 2019 ako personalistka žalovaného
riešila personálne a mzdové otázky. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že príplatok OL vo výške 34 eur

bol poskytovaný za plnenie pracovných povinností vedúceho lesného obvodu. Uvedený príplatok bolo
možné odobrať rozhodnutím generálneho riaditeľa, alebo rozhodnutím riaditeľa OZ. Žalobkyni bol tento
príplatok odobratý po rozhovoroch vedúceho lesnej správy ako jej priameho nadriadeného a riaditeľa
OZ. Bolo to niekedy v apríli 2019, kedy bol preberaný lesnícky obvod. Priamo svedkyni dával pokyn
riaditeľ na odobratie príplatku, keď pokyn jej bol oznámený na začiatku prvého mesiaca, kedy tento

príplatok nevyplatili a trval až do času, kedy zo strany riaditeľa nedošlo k rozhodnutiu opäť o pridelení
tohto príplatku. Smernica neukladala nejakú špeciálnu formu na odobratie. Všeobecne u žalovaného
platilo, že pokiaľ smernica nepredpisovala písomnú formu, tak sa pokyny uskutočňovali ústne. Vo vzťahu
k mesačným prémiám uviedla, že sa táto zložka mzdy dávala podľa balíka peňazí, ktoré boli poskytnuté
na úseky lesnej správy, ktoré následne peniaze vedúci úsekov alebo lesných správ prerozdelili na

základe nejakých ukazovateľov. O nevyplatení týchto mesačných prémií rozhodoval priamy nadriadený.
Vo vzťahu k polročným prémiám uviedla, že vedúci lesného odboru mali pridelenú čiastku peňazí ročne,
ktoré prerozdeľovali vo vzťahu k odmenám na polrok a rok. Najskôr bola táto suma prerozdelená
na dve časti, určená pre oba polroky a následne na základe prémiových ukazovateľov poskytnutá
konkrétnym zamestnancom. Prémie boli krátené pri konkrétnych zamestnancoch z dôvodu nesplnených

ukazovateľov, ako aj z dôvodu PN. K výške polročnej prémie uviedla, že ako započítateľná mzda sa
počíta iba základ a prémie, bez náhrad za PN, dovolenku, prekážky v práci a podobne. U žalobkyne tak
započítateľná mzda bola vypočítaná iba za mesiace júl a august, v auguste jej bola doručovaná výpoveď
a v septembri už nedostávala mzdu. Z výsluchu svedka A. H. I. vyplynulo, že on neurčuje príplatok
pre podriadeného zamestnanca. Svedok v predmetnom prípade však sám oslovil riaditeľa za účelom

odporúčania odobratia, resp. krátenie príplatku z dôvodu neplnenia príkazov žalobkyňou. Riaditeľ prijal
rozhodnutie o odobratí príplatku ústnou formou, predmetné rozhodnutie konzultoval so svedkom. Bolo
prijaté niekedy na prelome apríla, mája. Samotné odobratie mal na starosti riaditeľ s personalistkou.
Svedok uviedol, že verí tomu, že pokiaľ by zo strany žalobkyne došlo k lepšiemu plneniu jej pracovných
povinností, nebol by žiadny problém tento príplatok OLH vrátiť naspäť. Vo vzťahu k mesačných prémiám,

svedok v konaní podrobne opísal dôvody krátenia mesačných prémii, tak ako vyplývajú z ich písomného
znenia. Vo vzťahu k polročným prémiám svedok uviedol, že tieto sa poskytujú na základe vyhodnotenia
polročných prémiových ukazovateľov. Každý pracovník či správca alebo technik vedúceho obvodu má
stanovené ukazovatele s tým, že sú preňho záväzné. Tieto prémiové ukazovatele mala stanovené
aj žalobkyňa a boli dané na jej lesnícky obvod vychádzajúce z polročného plánu celej lesnej správy.

Predmetné prémiové ukazovateľa vyhodnocoval svedok tak, ako to vyplýva z listín v súdnom spise.
Pri nesplnení niektorých prémiových ukazovateľov, dochádza ku kráteniu prémii, ako tomu bolo aj
u žalobkyni. Vo vzťahu k prebratiu lesného obvodu žalobkyňou svedok uviedol, že celé preberanie
bol atypický neštandardný postup. Žalobkyňa odmietla podpísať zápisnicu napriek opakovanej výzvena podpis. Po tom, ako žalobkyňa mala podpísať zápisnicu, išla na PN, následne odmietala vykonať
akékoľvek práce z dôvodu, že neprezvala lesný obvod. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobkyne
uviedol, že nerozumie, z akého dôvodu nedošlo po tomto správaní žalobkyne k ukončeniu pracovného

pomeru so žalobkyňou okamžite. Svedok problémy so žalobkyňou nahlasoval riaditeľovi každý deň,
musel písať vyjadrenia, prečo si neplnila svoje povinnosti, ako ju upozorňoval, akým spôsobom to
komunikoval, akým spôsobom usmerňoval iných zamestnancov, ktorí sa sťažovali, že si neplnila svoje
povinnosti. Odpoveďou bolo, že to riešia na úrovni s generálnym riaditeľstvom. Z výsluchu svedka ďalej
vyplynulo neštandardné správanie sa žalobkyne po nástupu na funkciu vedúceho lesného obvodu,

oproti bežným, zaužívaným postupom. Svedok zároveň uviedol, že si myslí, že žalobkyni bol doručený
dekrét vo vzťahu k mesačným prémiám. V roku 2019 boli niekoľkokrát krátené mesačné prémie aj
iným zamestnancom. Rovnako svedok potvrdil, že aj v minulosti boli krátené polročné a ročné prémie.
Dokonca aj svedkovi osobne.

12. Tunajší súd o návrhu žalobkyne zo dňa 29.05.2024 rozhodol tak, že návrh žalobkyne na rozšírenie

žaloby s ohľadom na potrebu vykonávania ďalšieho dokazovania v čase, kedy už vo veci bolo raz
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok rozhodnuté, ktoré rozhodnutie bolo v časti potvrdené a v časti
vrátené, tzn. súd bude pokračovať vo vykonávaní dokazovania iba v rozsahu niektorých nárokov.
Vykonávanie ďalšieho nového dokazovania pod 2,5 roku od podania žaloby by bolo nutné vyhodnotiť
ako konanie v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V predmetnom prípade teda nebola splnená

zákonná podmienka pripustenia zmeny žaloby tak, ako to vyplýva z uznesenia, č.k. 2Cpr/2/2024-399.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.09.2024.

13. Tunajší súd vo veci nariadil nové pojednávanie na deň 05.09.2024. Opätovne pred konaním
pojednávania žalobkyňa súdu doručila podanie zo dňa 02.09.2024, kde navrhla, aby jej bola vyplatená

položka,ktorúpovažujezanárokovateľnúatoročnéprémiezarok2019vovýške450eurod01.04.2019.

14. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žiada, aby súd
vyhodnotil podanie žalobkyne zo dňa 02.09.2024 za zmenu žaloby, resp. návrh na rozšírenie žaloby.
Zároveňuviedol,žesajednáonárokuplatnenýužvpôvodnejžalobepodbodom2.2žaloby(č.l.2,zrejmé

zo záznamu z pojednávania), v ktorej časti odvolací súd nezrušil rozsudok prvého stupňa. Predmetné
pojednávanie bolo odročené z dôvodu povinnej evakuácie osôb z budovy súdu.

15. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na rozšírenie žaloby sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.09.2024,
kde uviedol, že o uvedenom nároku už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, preto poukázal na

res iudicatae. Zároveň pre prípad, že by súd pripustil zmenu žaloby, vzniesol námietku premlčania.

16. Tunajší súd o návrhu žalobkyne zo dňa 02.09.2024 rozhodol tak, že návrh žalobkyne na rozšírenie
žaloby s ohľadom na nesplnenie podmienok pre pripustenie zmeny žaloby a res iudicatae nepripustil
tak, ako to vyplýva z uznesenia, č.k 2Cpr/2/2024-415. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňom 06.10.2024.

17. Tunajší súd vykonal ďalšie pojednávanie dňa 24.10.2024, na ktorom pojednávaní vypočul svedkyňu
H. I., mzdovú pracovníčku žalovaného v roku 2019. Z výsluchu svedkyne H. I. vyplynulo, že vo vzťahu
k základu mzdy žalobkyne sa vychádzalo z určenej mzdovej tarify, ktorú mala triedu 7, stupeň šesť vo

výške 668 eur, takto bola zaradená do tejto triedy. Tá mzda zamestnancov bola tvorená zo základu, ktorý
bol tvorený tou sumou, do ktorej triedy bol konkrétny zamestnanec zaradený a zároveň príplatkami.
Základ mzdy bol tvorený tarifou, ktorý predstavoval vo vzťahu k mesačnému fondu, pričom základ
mzdy sa následne prepočítal na skutočný počet odpracovaných hodín. Uvedená suma je uvedená aj na
výplatnej páske, ktorá suma je značená ako časová mzda. Priemerný zárobok sa berie za predchádzajú

kalendárny štvrťrok, 1-3, 4-6, 7-9 a 10-12. K týmto štvrťrokom sa počíta priemerný zárobok. Priemerný
zárobok sa vypočíta z hrubej mzdy, mínus všetky náhrad, t.z. napr. dovolenka, paragrafy a deleno
skutočne odpracované hodiny za to časové obdobie, t.z. vždy za tie tri mesiace, za ten kalendárny
štvrťrok. Z výsluchu svedkyne vyplynul podrobný výpočet priemerného zárobku., výšky mimoriadnej
mzdy žalobkyne za druhý polrok roku 2019, ako aj k výpočtu náhrady dovolenky a PN.

18. Súd v konaní vykonal dokazovanie, zistil nižšie uvedený skutkový stav a vec posúdil bol nižšie
citovaných zákonných ustanovení:19. Podľa čl. 5 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

20.Podľa§47ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zamestnanecjepovinnýpodľapokynovzamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.

21. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

22. Podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

23. Podľa § 81 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a
ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

24. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením

a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

25. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

26. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné
náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových

podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po

zdanení.

27. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného
predpisu.

28. Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena
družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky
upraviť aj uznesením členskej schôdze.

29. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

30. Predmetom tohto sporu po vrátení veci odvolacím súdom je uplatnený nárok žalobkyne vyplývajúci
z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v rozsahu nárokov na vyplatenie príplatku
pre THZ zaradených do funkcie LO za mesiace jún, júl, august 2019, nároku na mesačné prémie za
obdobie apríl, jún – august 2019, nároku na mimoriadnu mzdu za druhý polrok 2019, zvyšnej časti
náhrady mzdy za mesiace september až november 2019, zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za

mesiac september 2019, nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky za november 2019.

31. Medzi stranami nebola sporná existencia pracovno-právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu,
ktorý bol založený dňa 08.04.2013. Zároveň bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa dňa 20.03.2019uzavrela so žalovaným dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej došlo počnúc dňom
01.04.2019 k zmene pracovnej pozície: vedúci lesníckeho obvodu. Pracovný pomer skončil uplynutím
výpovednej doby dňa 30.11.2019.

32. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku – nárok na vyplatenie príplatku pre THZ zaradených
do funkcie LO za mesiace jún, júl, august 2019 súd uvádza, že predmetný nárok si žalobkyňa uplatnila
z dôvodu nároku na príplatok pre technicko-hospodárskych zamestnancov (THZ) zaradených do funkcie
LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia o vykonaní skúšky odborného lesného hospodára (OLH).

Žalobkyňa uvedený nárok odôvodňovala s poukazom na čl. 37 Kolektívnej zmluvy žalovaného pre rok
2019 a bod X.X.X.X písm. a) mzdovej smernice žalovaného č. Sm – O 007 (13).

33. Žalobkyňa si teda v konaní uplatnila nárok, ktorý má vyplývať zo mzdovej smernice žalovaného.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v rozhodnom čase bola u žalovaného ako zamestnávateľa
žalobkyne platná mzdová smernica č. Sm – O 007 s platnosťou od 29.01.2019 (č.l. 87 spisu). Žalobkyňa

v konaní nerozporovala tvrdenie žalovaného v tom zmysle, že predmetná mzdová smernica jej bola
k dispozícii.

34. Podľa článku 37 kolektívnej zmluvy žalovaného (č.l. 13 spisu), mzda sa skladá zo mzdových zložiek
stanovenýchtoutoKZ:a)tarifnejmzdy,b)zomzdovýchzvýhodneníakompenzáciípodľatejtokolektívnej

zmluvy, c) z príplatkov podľa tejto kolektívnej zmluvy, d) z odmien pri pracovných a životných jubileách,
e) mimoriadnej mzdy polročnej a ročnej v prípade priaznivého hospodárskeho výsledku, g) zo zložky
naturálnej mzdy v stanovenej výške, g) z prémie, h) z mimoriadnej odmeny, ch) z náhrady za pracovnú
pohotovosť, i) z náhrady mzdy. Bližšie podmienky uplatňovaných mzdových zložiek, ktoré nerieši táto
kolektívna zmluva, upravuje mzdová smernica.

35. Podľa článku 46 kolektívnej zmluvy žalovaného, príplatok pre THZ zaradených do funkcie vedúci
LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia o vykonaní skúšky OLH vo výške 34 eur za mesiac.

36. Podľa bod X.X.X.X písm. a) mzdovej smernice žalovaného Sm-O007(14) platnej pre rok 2019,

zamestnávateľ poskytuje príplatok vo výške 34,- Eur za mesiac pre PHZ zaradených do funkcie vedúci
LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia o vykonaní skúšky OLH. Príplatok sa poskytuje mesačne za
skutočne odpracovanú dobu.

37. Podľa bodu X.X.X.X písm. b) smernice žalovaného Sm-O007(14) platnej pre rok 2019, pri zistených

nedostatkoch v práci môže generálny riaditeľ podniku alebo riaditeľ závodu na určitú dobu príplatok
primerane znížiť, až odobrať.

38. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyni bol predmetný príplatok odobratý a to na základe rozhodnutia
riaditeľa závodu (OZ Čadca), o ktorej skutočnosti bola žalobkyňa informovaná listom zo dňa 19.06.2019

(č.l. 94 spisu). Z listu žalovaného zo dňa 19.06.2019 adresovaného žalovaným ako zamestnávateľom
žalobkyni ako zamestnankyni vyplýva, že v súlade s článkom X.X.X.X písm. b) mzdovej smernice za
rok 2019 došlo k odobratiu príplatku za OLH podľa článku X.X.X.X mzdovej smernice žalovaného za
mesiac apríl 2019 a to ešte dňa 03.05.2019. Žalobkyňa v konaní nerozporovala doručenie predmetného
listu. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že môže byť príplatok odobratý z dôvodu zistených nedostatkov v

práci súd uvádza, že z výsluchu svedka A. H. I., vedúceho žalobkyne v čase výkonu práce vyplynulo, že
žalobkyňa nevykonávala prácu tak, ako mala, tzn. pri výkone jej práce sa vyskytli závažné nedostatky,
ktoré vznikli v súvislosti s neprebratím lesného obvodu, za ktorý bola žalobkyňa zodpovedná. Uvedená
skutočnosť nebola sporná, keď žalobkyňa v konaní netvrdila, že by lesný obvod prezvala. Z výsluchu
svedka A. H. I., nadriadeného žalobkyne ďalej vyplynulo, že žalobkyňa opakovane neplnila pracovné

úlohy, čo bolo následne dôvodom aj pre odobratie mesačných prémií. Aj z predloženej odpovedi na
žiadosť o preplatenie časti mzdy (č.l. 94 spisu) doručenej žalobkyni vyplýva, že príplatok za OLH bol
odobratý v mesiaci apríl 2019. Z výsluchov svedkov A. H. I. a svedkyne A. G. vyplynulo, že príplatok
sa odoberá jedným rozhodnutím a trvá až do momentu, kedy nie je príplatok vrátený. Odobratie
príplatkužalobkynibolooznámenénazačiatkuodobratianadriadenémužalobkyneapersonalistke.Prax

u žalovaného je taká, že následne riaditeľ oznámi personalistke, keď dôjde k navráteniu odobratého
príplatku, na základe čoho personalistka medzi mzdové položky pridá aj vrátený príplatok za OLH.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa neprevzala lesný obvod, ktorého bola vedúca,
ktorá skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Žalobkyni bolo riaditeľom OZ komunikované neprevzatieobvodu v čase extrémnej hospodárskej záťaže. Zároveň v konaní nesporne vyplynulo, že až do
skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného táto neprevzala lesný obvod. Svedok A. I.
dokonca v konaní vypovedal, že žalobkyňa ako dôvod pre nevykonávanie práce uviedla, že však lesný

obvod neprevzala. Súdu nie je zrejmé, ako môže vedúca lesného obvodu vykonávať prácu a niesť
zodpovednosť za lesný obvod, ktorý z jej strany nebol prevzatý. Žalobkyňa nebola na pozícii bežného
pracovníka,alebolazaradenádofunkcievedúceholesnéhoobvodu,začomalaprávedostávaťpríplatok
(príplatok pre vedúceho lesného obvodu). Je nutné konštatovať, že prevziať lesný obvod je možné
aj so zápisom nedostatkov, na ktoré žalobkyňa mohla písomne pri prevzatí poukázať. V predmetnom

prípade je logickým vyústením odobratia príplatku nielen na jeden mesiac (keď príplatok bol odobratý
v mesiaci apríl 2019, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z vyjadrenia na č.l. 94 spisu, ktoré
bolo žalobkyni doručené), ale do budúcna, tzn. až do momentu odstránenia zisteného nedostatku,
ktorý nedostatok bol v predmetnom prípade v podobe neprevzatia lesného obvodu. Určená doba
odobratia lesného obvodu tak, ako vyplýva z bodu X.X.X.X písm. b) smernice žalovaného Sm-O007(14)
platnej pre rok 2019 predstavuje dobu do odstránenia nedostatkov, ku ktorému odstráneniu do doby

skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyni nedošlo. Žalobkyňa lesný obvod za celú dobu
neprevzala, preto jej ani nemohol byť vrátený. V konaní bolo preukázané, že riaditeľ odštepného závodu
konzultoval neplnenie pracovných povinností žalobkyňou s jej priamym nadriadeným a to s poukazom
na možnosť odobratia príplatku. Svedok A. I. v konaní dostatočne podrobne popísal nesplnenie príkazov
zo strany žalobkyne, ktoré jej boli udelené vedúcim lesnej správy, preto on osobne odporučil riaditeľovi

odštepného závodu krátiť predmetný príplatok, resp. ho vôbec nepriznať. Žalobkyňa nevykonávala
prácu, ktorá jej prináležala podľa jej pracovnej zmluvy, sám svedok na ňu prijímal sťažnosti. Stretnutie
s riaditeľom odštepného závodu z dôvodu možného odobratia príplatku inicioval sám svedok, keď
žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti, na základe čoho riaditeľ odštepného závodu prijal rozhodnutie
o nevyplácaní predmetného príplatku. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté niekedy na prelome apríla,

mája. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná písomným rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu,
že svedok sám konštatoval, že má vedomosť, že to bolo prijaté ústne, keďže bol sám prítomný
uvedeného rozhodnutia. Súd nemá dôvod neprihliadať na výpoveď svedka a to i napriek tomu, že
sa jedná o zamestnanca žalovaného, keď súd svedka poučil o následkoch krivej výpovede. Preto
vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni bol riadnym spôsobom odobratý príplatok určený pre technicko-

hospodárskych zamestnancov (THZ) zaradených do funkcie LO, keď z kolektívnej zmluvy, či mzdovej
smernice žalovaného nevyplýva, že by mala byť stanovená forma takéhoto rozhodnutia. Bolo potom
na žalovanom, akým spôsobom rozhodne a akým spôsobom uvedené rozhodnutie oznámi žalobkyni,
ústnym rozhodnutím sa iba vystavuje následkom preukazovania vzniku takéhoto rozhodnutia. V konaní
však bolo okrem zmieneného prijatia rozhodnutia už v mesiacoch apríl, máj 2019 nesporne preukázané,

že žalobkyni bolo listom zo dňa 19.06.2019 oznámené, že príplatok jej bol odobratý. Ako súd už uviedol,
takéto odobratie príplatku mohlo byť uskutočnené akoukoľvek formou a rovnako akoukoľvek formou
oznámené žalobkyni. Z predloženej listiny pritom nesporne vyplýva, že preukázateľne sa žalobkyňa
o odobratí príplatku dozvedela na základe listu zo dňa 19.06.2019, tzn. v priebehu mesiaca 06/2019.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pokiaľ chcel žalovaný žalobkyni odobrať predmetný príplatok, mal jej

uvedenú skutočnosť oznámiť skôr, keďže na miesto vedúcej nastúpila k 01.04., preto jej malo byť
uvedené oznámené najneskôr koncom apríla. S uvedeným názorom sa súd nestotožňuje. Je zrejmé,
že žalobkyňa sa preukázateľne o odobratí príplatku dozvedela v mesiaci (jún), za ktorý mesiac (jún)
a následné mesiace jej príplatok priznaný nebol. Súd je toho názoru, že potom takéto oznámenie
nebolo uskutočnené oneskorene. Vo vzťahu k nároku na príplatok za mesiac 06/2019 súd uvádza,

že zo mzdovej smernice nevyplýva, že by žalobkyni vznikol nárok na príplatok za mesiac, v ktorom
bol príplatok odobratý, potom žalovaný správne žalobkyni nepriznal príplatok za mesiace 06/, 07/, 08/
2019, keď v súlade s X.X.X.X písm. b) smernice žalovaného Sm-O007(14) platnej pre rok 2019 došlo
k platnému odobratiu predmetného príplatku, ktorá skutočnosť bola žalobkyni oznámená najneskôr
v mesiaci 06/2019. Súd k tomu nad rámec uvádza, že podmienkou platnosti predmetného odobratia

príplatku nie je jeho oznámenie zamestnankyni a už vôbec nie oznámenie s dostatočným predstihom,
ako v konaní žiadala žalobkyňa prostredníctvom jej právneho zástupcu. Zároveň súd zdôrazňuje, že zo
mzdovej smernice rovnako nevyplýva relevantnosť postupu, ktorý žiada žalobkyňa a teda oznamovanie
odobratia príplatku vo vzťahu ku každému mesiacu samostatne. Požadovanie takéhoto postupu zo
stranysúdunadrámecpredloženejsmernicežalovanéhobyviedlokukladaniupovinnostízostranysúdu

spôsobom, ktorý z ničoho nevyplýva. Pokiaľ potom žalovaný odobral príplatok žalobkyni do budúcna,
ktorú skutočnosť preukázal ako výsluchom svedkov, tak aj predloženým listom zo dňa 19.06.2019, nie
je dôvodné požadovanie preukázania odobratie príplatku vo vzťahu ku každému mesiacu samostatne.
Je pravdou, že žalobkyňa je v konaní slabšou stranou a súd skúma, či nedošlo k porušeniu povinnostizamestnávateľa a k neoprávnenému odobratiu nárokov žalobkyne, to však neznamená, že je možné
bez odôvodnenia príslušným predpisom ukladať žalovanému povinnosti, ktoré mu z ničoho nevyplývajú.
S poukazom na uvedené skutočnosti, keď v konaní bolo preukázané odobratie príplatku žalobkyni,

oznámenie odobratia príplatku, ako aj dôvody odobratia, ktoré boli žalobkyni komunikované najneskôr
v liste zo dňa 19.06.2019 s tým, že zo strany žalobkyne nedošlo počas trvania pracovného pomeru
k náprave zisteného nedostatku a teda k prevzatiu lesného obvodu, za ktorý mala ako vedúca poberať
príplatok, súd dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok na vyplatenie príplatku pre THZ zaradených
do funkcie LO za mesiace jún, júl, august 2019.

39. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku – nároku na mesačné prémie za obdobie apríl, jún –
august 2019 súd uvádza, že sa jedná o nároky vyplývajúce zo mzdovej smernice žalovaného za rok
2019 určené pre technicko-hospodárskych zamestnancov.

40. Podľa článku X.X.X.X. bod a.d) mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, mesačné prémie

prideľuje riaditeľ OZ a určený vedúci zamestnanec bez písomného zadania ukazovateľov vo väzbe
na priebežné hodnotenie plnenia úloh zamestnancov, ktoré vykonáva priamy nadriadený. Prísľub
mesačných prémií sa neuvádza v mzdovom dekréte. Vedúci zamestnanci, ktorí prideľujú mesačné
prémie, oboznámia každého podriadeného zamestnanca s výškou prídelu mesačných prémií pri
hodnotení. Oboznámenie môže byť vykonané len ústne, na základe žiadosti hodnoteného zamestnanca

aj písomne.

41. Podľa článku X.X.X.X. bod a.e) mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, určení vedúci
zamestnanci môžu priamemu podriadenému zamestnancovi mesačné prémie krátiť za neplnenie
pracovných povinností. Dôvod a výška krátenia musia byť zamestnancovi písomne oznámené na tlačive

podľa prílohy PSm-O 0007-08 – Oznámenie o krátení mesačných prémií, ktorého kópia sa odovzdá pri
mesačnej uzávierke personalistovi, resp. mzdovej účtovníčke ako podklad k výplate. Mzdový účtovník
je povinný krátiť schválenú výšku mesačných prémií, keď neprítomnosť v práci v danom mesiaci
presiahne 5 pracovných dní mimo čerpania dovolenky. J., o ktorú boli prémie krátené, je možné priznať
zamestnancovi (okrem priameho nadriadeného), resp. zamestnancom, ktorý úlohy namiesto dotyčného

zamestnanca vykonával.

42. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 02.05.2019 (č.l. 111 spisu) vyplýva, že došlo ku
kráteniu prémií za mesiac 04/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov.

43. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 01.07.2019 (č.l. 112 spisu) vyplýva, že došlo ku
kráteniu prémií za mesiac 06/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov.

44. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 01.08.2019 (č.l. 113 spisu) vyplýva, že došlo ku
kráteniu prémií za mesiac 07/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov.

45. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 02.09.2019 (č.l. 114 spisu) vyplýva, že došlo ku
kráteniu prémií za mesiac 08/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov.

46. Krajský súd v Žiline vo vzťahu k vyššie zmienenému nároku vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

potreby vyhodnotenia námietky žalobkyne v tom zmysle, že uvedené krátenie prémií nebolo vykonané
predpísaným spôsobom, na predpísanom tlačive. K tomu súd uvádza, že na pojednávaní konanom
dňa 30.05.2024 právny zástupca žalovaného predložil súdu predtlač listiny s názvom „Oznámenie
o krátení mesačných prémií“ (č.l. 321 spisu), ktorá bola predložená žalobkyni a jej právnemu zástupcovi,
na čo právny zástupca žalobkyne potvrdil, že sa jedná o listinu totožnú s listinou, ktorá mu je

k dispozícii ako predtlač formulára pre oznámenie o krátení mesačných prémií vychádzajúca zo
mzdovej smernice. Skutočnosť, že žalobkyni bolo oznámenie o krátení mesačných prémií vykonané
predpísaným spôsobom na predpísanom formulári sa tak v konaní stala nespornou (č.l. 321 spisu
s porovnaním na č.l. 111 a násl. spisu). V konaní bolo preukázané, že podľa bodu X.X.X.X písm.
a.d. mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, mesačné prémie prideľuje riaditeľ OZ a určuje vedúci

zamestnanec bez písomného zadania ukazovateľov vo väzbe na priebežné hodnotenie plnenia úloh
zamestnancov, ktoré vykonáva priamy nadriadený. Prísľub mesačných prémií sa neuvádza v mzdovom
dekréte. Vedúci zamestnanci, ktorí prideľujú mesačné prémie oboznámia každého podriadeného
zamestnanca s výškou prídelu mesačných prémií pri hodnotení; oboznámenie môže byť vykonané ajústne, na základe žiadosti hodnoteného zamestnanca aj písomne a tiež podľa bodu X.X.X.X písm. a.e.
mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, určení vedúci zamestnanci môžu priamemu nadriadenému
zamestnancovi mesačné prémie krátiť za neplnenie pracovných povinností; dôvod a výška krátenia

musia byť zamestnancovi písomne oznámené na tlačive podľa prílohy P – Sm – 0 007-08 - oznámenie
o krátení mesačných prémií, ktoré kópia sa odovzdá pri mesačnej uzávierke personalistovi, resp.
mzdovej účtovníčke ako podklad k výplate. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bolo oznámené
krátenie mesačných prémií za mesiace apríl, jún, júl, august 2019 spolu s dôvodmi, ktoré boli podrobne
vysvetlené pri výsluchu svedka A. H. I., vedúceho žalobkyne na pojednávaní dňa 30.05.2019. V konaní

boli preukázané dôvody žalovaného, na základe ktorých došlo ku kráteniu mesačných prémií žalobkyni,
ktoré dôvody vyplývajú z oznámenia o krátení mesačných prémií za mesiace apríl, jún, júl a august 2019
(č.l. 111 – 114 spisu). Svedok A. I. sa vyjadril konkrétne k jednotlivým mesiacom, v ktorých boli žalobkyni
krátené prémie. Vo vzťahu ku kráteniu prémií za mesiac apríl 2019 svedok uviedol, že roku 2019 mali
poradu na lesnej správe Čadca, kde všetci pracovníci väčšinou sú technici a lesníci lesnej správy, resp.
lesníci sú nazývaní ako vedúci lesných odvodov, dostali pokyn na základe usmernenia odštepného

závodu, že do 15.4.2019 majú byť inštalované feromónové lapače na monitoring podkrovného hmyzu.
Tento termín bol uvedený aj v zápisnici lesnej správy, všetci pracovníci, ktorých sa to týkalo vykonali
túto inštaláciu okrem žalobkyne. Na základe druhej porady, ktorá bola 25.4.2019, na ktorej bol prítomný
aj zástupca vedenia odštepného závodu, tá funkcia sa volá vedúci výrobnotechnického úseku, kde dali
žalobkyni náhradný termín na inštaláciu týchto lapačov, keďže nenainštalovala v zmysle prvého termínu,

tento druhý termín bol do 30.4.2019, pani žalobkyňa ani toto nevykonala. Žalobkyňa teda ignorovala
ako príkaz svojho priameho nadriadeného, tak aj príkaz pracovníka vedenia odštepného závodu. Túto
inštaláciu nakoniec svedok za účasti technika lesnej správy. Žalobkyňa v konaní nepreukázala opak,
keď uvádzala, že nemala povinnosť vykonať takúto inštaláciu, keď pritom svedok sám potvrdil, že takýto
pokyn zadal. Plniť úlohy zadané nadriadeným zamestnancom súvisiace s predmetom činnosti podniku

LESY SR, š.p. pritom vyplýva z pracovnej náplne žalobkyne (č.l. 139 spisu). Vo vzťahu ku kráteniu
prémii za mesiac jún 2019 bolo v konaní zistené, že žalobkyňa nevykonávala pravidelné kontroly svojho
lesného obvodu, keď následne tieto kontroly museli vykonávať iní pracovníci namiesto nej. Zároveň
žalobkyňa nepredložila doklady k vyznačeniu kalamity, ktorá povinnosť jej vznikla. Opätovne sa jedná
o povinnosti vyplývajúce z jej pracovnej náplne. Vo vzťahu ku kráteniu prémii za mesiac júl 2019 súd

uvádza, že tieto žalobkyni neboli poskytnuté v plnej výške z dôvodu žalobkyňa na týždennej báze (ako to
funguje u žalovaného 28 rokov) nenahlasovala svojmu nadriadenému výsledky lesnej správy všetkých
pestovných a ťažbových prác na odštepný závod, z uvedeného dôvodu následne svedok nemohol
tieto výsledky nahlásiť ďalej, ako výsledky týkajúce sa lesnej správny na úrovni jednotlivých lesných
obvodov. Žalobkyňa bola jediná, ktorá si túto povinnosť oproti ostatným zamestnancom, resp. lesníkom

a technikom, neplnila, rovnako tomu bolo aj v mesiaci 08/2019. S poukazom na vykonanie krátenia
mesačných prémií predpísaným spôsobom po tom, čo žalobkyňa neplnila svoje pracovné povinnosti
súd ustálil, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie mesačných prémií technicko-hospodárskych
zamestnancov za obdobie mesiacov apríl 2019, jún až august 2019.

47. Žalovaný v konaní predložil Metodicko-organizačný pokyn zo dňa 01.03.2016, z ktorého vyplývajú
organizačné pokyny k umiestneniu feromónových lapačov (č.l. 149 spisu) s tým, že zároveň súdu
predložil zápisy súvisiace s nevykonávaním práce žalobkyňou (č.l. 158 spisu). Žalovaný v konaní ďalej
predložilsmskomunikáciuzaslanúžalobkynizaúčelomporady,kdemalibyťdoručenéslužobnédenníky
(č.l. 161 spisu). Žalobkyňa na uvedené nereagovala, pokyn k doneseniu denníkov nesplnila. Je teda

zrejmé, že žalovaný opakovane riešil pracovné pochybenia žalobkyne.

48. Žalovaný listom zo dňa 08.08.2019 písomne (na žiadosť žalobkyne) komunikoval so žalobkyňou jej
pracovné pochybenia (č.l. 85 spisu), na čo žalobkyňa príslušným spôsobom nereflektovala.

49. Súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že by aj iní zamestnanci žalovaného v rovnakom
rozsahu ako žalobkyňa neplnili svoje pracovné povinnosti, čo by bolo dôvodom pre nepriznanie
jednotlivých zložiek mzdy obdobne ako tomu bolo u žalobkyne. Uvedené skutočnosti súd zdôrazňuje
s poukazom na odvolacím súdom zdôraznený zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch.

50. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - nároku na mimoriadnu mzdu za druhý polrok 2019,
žalobkyňa v konaní namietala výšku vyplatenej mimoriadnej mzdy.51. Podľa článku X.X.X.X bod a) mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, zamestnávateľ v prípade
priaznivého hospodárskeho vývoja vyplatí polročnú mimoriadnu mzdu za prvý polrok spravidla a mesiaci
júl minimálne vo výške 8% zo započítateľnej základne zistenej za obdobie január až jún. Podľa bodu b)

zamestnávateľ v prípade priaznivého hospodárskeho vývoja vyplatí ročnú mimoriadnu mzdu za druhý
polrok v mesiaci december minimálne vo výške 8% zo započítateľnej základne zistenej za obdobie júl až
základnenovember.Podľaboduc)okruhzamestnancovsnárokomnapolročnú,resp.ročnúmimoriadnu
mzdu je viazaný na dĺžku trvania pracovného pomeru najmenej 3 mesiace v príslušnom kalendárnom
polroku.

52. Podľa článku X.X.X.X bod a) mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, započítateľnou základňou
zamestnancov je pre výpočet polročnej mimoriadnej mzdy vyplatená tarifná (zmluvná) mzda a mesačné
prémie za obdobie január až jún. Pre výpočet ročnej mimoriadnej mzdy vyplatená tarifná (zmluvná)
mzda a mesačné prémie za obdobie júl až november. Pri THZ sú mesačné prémie definované
v článku X.X.X.X b.a). Podľa bodu b) personalista určí výšku mimoriadnej mzdy zamestnanca a

nasledovným postupom vypočíta podiel schváleného objemu MM v € k súčtu započítateľných základní
zamestnancov za hodnotené obdobie v €. Týmto prepočítacím koeficientom vynásobí započítateľnú
základňu zamestnanca.

53. Podľa článku X.X.X.X bod b) mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, personalista určí výšku

mimoriadnej mzdy zamestnanca nasledovným postupom: vypočíta podiel schváleného objemu MM
v € k súčtu započítateľných základní zamestnancov za hodnotené obdobie v €. Týmto prepočítacím
koeficientom vynásobí započítateľnú základňu zamestnanca.

54. V konaní bolo nesporné, že žalobkyni bola vyplatená mimoriadna mzda za druhý polrok 2019, avšak

žalobkyňa namieta jej výšku.

55. Z výsluchu svedkyne H. I., personalistky - mzdovej pracovníčky žalovaného v roku 2019 vyplynulo,
že výška mimoriadnej mzdy za druhý polrok 2019, tzv. 14. mimoriadna mzda bola vyčíslená za obdobie
mesiacov 7 až 11 roku 2019, pričom bola vypočítaná z časovej mzdy, ktorá činila za toto obdobie

sumu 1.113,56 eur, pričom žalobkyňa v predmetnom prípade mala vyplatenú časovú mzdu len v 7.
a 8. mesiaci, preto táto suma je vo výške 1.114 eur zaokrúhlene a z toho bola vyčíslená výška
mimoriadnej mzdy. V predmetnom prípade bolo podkladom pre vyčíslenie mimoriadnej mzdy žalobkyne
iba časová mzda v 7. a 8. mesiaci. To znamená 14-ta (mimoriadna) mzda predstavovala 10,10 %
zo sumy 1.114 eur (zaokrúhlená suma). Žalobkyni bola v mesiaci 12/2019 vyplatená mimoriadna

mzda v zaokrúhlenej výške 112 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výplatnej pásky na č.l. 41
rub spisu, kde je uvedené – mzda vo výške 112 eur. Percentuálny násobok 10,10 % vychádza z
výsledku hospodárenia, ktoré žalovanému stanoví Generálne riaditeľstvo, š.p. Banská Bystrica, pričom
to stanovuje tesne predtým, takýto postup je použitý pri všetkých zamestnancoch, t.z., vypočítaná
výška mimoriadnej mzdy vychádza z tých výpočtov, ktoré svedkyňa už uviedla, ktoré sa násobí 10,10

% na základe rozhodnutia Generálneho riaditeľstva v Banskej Bystrici. Pod pojmom časová mzda
svedkyňa označovala mzdu uvedenú na výplatnej páske takým spôsobom, že základ mzdy bol tvorený
tarifou, ktorý bol určený vo vzťahu k mesačnému fondu, pričom základ mzdy sa následne prepočítal na
skutočný počet odpracovaných hodín. S poukazom na presné vysvetlenie výpočtu mimoriadnej mzdy
ako všeobecne, tak aj vo vzťahu k žalobkyni súd konštatoval, že žalovaný nepochybil pri priznaní výšky

mimoriadnej mzdy za druhý polrok roku 2019 a preto súd žalobný nárok aj v uvedenej časti zamietol.
V konaní bolo preukázané, že mimoriadna mzda sa vypočítava z vyplatenej tarifnej mzdy a mesačných
prémiíanieznáhradymzdy,pokiaľtedavprípademimoriadnejmzdyzadruhýpolrokvychádzalžalovaný
iba z mesiacov, kedy mala žalobkyňa určenú časovú mzdu, keď táto bola vyplatená len za obdobie júla
a augusta 2019, postupoval správne. Súd teda uzatvára, že žalobkyni nevznikol nárok na doplatenie

mimoriadnej ročnej mzdy, pretože táto jej bola žalovaným priznaná v správnej výške. Z vyjadrenia
personalistky žalovaného vyplýva, že žalobkyni bola priznaná mimoriadna mzda vyčíslená z jej časovej
mzdy v percentuálnom vyjadrení 10,10 %, tzn. v rozsahu viac ako 8 %, ktoré upravuje bod X.X.X.X
mzdovej smernice žalovaného pre rok 2019.

56. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 24.10.2024 vyplynulo, že žalobkyňa
pri výpočte mimoriadnej mzdy na druhý polrok vychádzala zo započítateľnej mzdy za obdobie mesiacov
júl až november 2019, z uvedeného dôvodu mala za to, že výška mimoriadnej mzdy za druhý polrok
2019 bola vypočítaná nesprávne. Z výpovede svedkyne však vyplynulo, že žalobkyni sa mimoriadnamzda počítala iba za obdobie mesiacov júl a august, pretože v iné mesiace jej mzda a mesačné prémie
neboli vyplácané. Do výpočtu pre mimoriadnu mzdu sa nezapočítavajú náhrady. K rovnakému záveru
dospel aj odvolací súd, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v častiach nárokov, ktoré žalobkyňa

požadovala za mesiace, v ktorých mesiacoch poberala náhrady a nie mzdu. Odvolací súd vo svojom
zrušujúcomrozhodnutíuviedol,ženapokontakzkolektívnejzmluvyzarok2019,akoimzdovejsmernice
za rok 2019 vyplýva, že žalobkyňou uplatnené príplatky a prémie sa vyplácajú iba za odpracované dni, a
tedapokiaľžalobkyňapreukázateľnevmesiacochmáj2019,septemberažnovember2019nepracovala,
nebolo jej možné tieto ani priznať. Z výsluchu svedkyne A. G., ako aj z predložených výplatných pások

vyplynulo, že žalobkyňa v mesiacoch 9, 10 a 11/2019 nedostávala mzdu a teda ani mesačné prémie.
Z uvedeného dôvodu žalovaný správne vychádzal pri výpočte výšky mimoriadnej mzdy za druhý polrok
2019 zo mzdy za mesiace 7 a 8/2019 a to z časovej mzdy (určenej z tarifnej mzdy) a mesačných prémií.

57. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace september
až november 2019, zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019, nároku na

preplatenie zvyšnej časti dovolenky za november 2019 súd uvádza, že z rozsudku odvolacieho súdu
vyplýva zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu v predmetnej časti z dôvodu ustálenia, či čiastočným
vyhovením žalobe ohľadne jednotlivých nárokov v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
nemohlo dôjsť k inému výpočtu náhrady mzdy v rozhodnom období. K tomu súd uvádza, že týmto
rozsudkom zamietol žalobkyňou uplatnené nároky, ktoré zostali predmetom konania po vrátení veci

odvolacím súdom, z uvedeného dôvodu nevznikol dôvod pre iný výpočet náhrady mzdy v rozhodnom
období. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobkyni nevznikol nárok na ňou v žalobe
uplatnené peňažné nároky ku mzde, a teda žalobkyňa si odvodila tento nárok od navýšenia príjmov
pri priznaní dôvodnosti vyššie uvedených nárokov, súd však vykonaným dokazovaním zistil, že tieto
nároky sú nedôvodné, a preto žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie zvyšnej časti mzdy za mesiace

september 2019 až november 2019 a náhrada mzdy v dôsledku navýšenia príjmov v rozhodujúcom
období pre vyššie uvedené úvahy a citované listinné dôkazy. Z tohto dôvodu preto aj súd túto časť
nároku žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu ku všetkým vyššie požadovaným nárokom súd
uvádza, že z vyjadrení žalobkyne a jej právneho zástupcu vyplynulo, že pri výpočte uvedených nárokov
vychádzali nielen z príjmu, ktorý z tohto pracovného pomeru žalobkyňa mala (zložky mzdy – tarifná/

časová mzda), či z niektorých príplatkov, ale aj z náhrad a príplatkov, ktoré sa nezapočítavajú do základu
preurčeniejednotlivýchnárokov,čovyplynulozvýsluchovprávnehozástupcužalobkyneuskutočnených
na nariadených pojednávaniach.

58. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september

2019 súd uvádza, že z výsluchu svedkyne H. I., personalistky žalovaného vyplynulo, že pri určení
náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa štandardne v zmysle príslušných právnych
predpisov vychádza z vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočítava z predchádzajúceho kalendárneho
roka. Nakoľko žalobkyňa nemala z predchádzajúceho kalendárneho roka denný vymeriavací základ,
tak sa tento základ počítal od vzniku pracovného pomeru 20.12.2018 (zmena pracovného pomeru) až

do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, v ktorom došlo k začatiu
PN žalobkyne. Takýto postup vyplýva priamo zo zákona. Zo zákona vyplýva, že pre priznanie náhrady
príjmu pri DPN musí mať zamestnanec najmenej 90 dní odpracovaných. Svedkyňa ďalej uviedla,
že uvedený výpočet nevykonáva ručne, pretože k tomu majú program. Denný vymeriavací základ sa
vypočíta z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie deleno počet kalendárnych dní. Uvedená

suma je teda vždy uvedená aj na výplatnej páske, napr. keď sa jedná napr. za obdobie 1/2019 (výplatná
pásku na č.l. 36), tak je uvedená suma 863,23 eur. Tieto jednotlivé sumy na výplatných páskach za
zmienené obdobie sa spočítajú a vydelia sa počtom kalendárnych dní za celé obdobie nemocenského
poistenia, ktoré sa počíta. Takto sa zistí denný vymeriavací základ. Tento denný vymeriavací základ
vypláca zamestnávateľ prvých 10 dní PN vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu a následne

už náhradu za PN platí Sociálna poisťovňa. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplynulo, že
tento zamieňa pojmy a to pokiaľ sa týka pojmu vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy uvedeného v čl. 37,
kde je uvedené, že mzda sa skladá zo mzdových položiek a sú tam zahnuté položky (ktoré však nemusia
byť súčasťou každej mzdy) a pojem základ mzdy, kde však uvedené položky zahrnuté nie sú. Žalobkyňa
potom nesprávne žiadala, aby pre určenie náhrady príjmu pri DPN sa vychádzalo zo všetkých položiek

tak, ako sú uvedené v čl. 37 kolektívnej zmluvy.

59. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky za
november 2019 súd poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu svedkyne H. I., mzdovej zamestnankynežalovaného vyplynulo, že pri výpočte dovolenky sa rovnako zoberie predchádzajúci kvartál, ktorý týmto
priemerom má ona preplatenú dovolenku. To znamená, z obdobia 7, 8, 9, t.z., stále sa vychádza zo
zistenej náhrady mzdy. To znamená pri zistení náhrady mzdy sa vychádza z predchádzajúceho kvartálu,

kde sa táto náhrada mzdy počíta z časovej mzdy, pričom pre výpočet náhrady nie sú zahrnuté všetky
položky v zmysle čl. 37 kolektívnej zmluvy.

60. V konaní z výsluchu personalistky žalovaného vyplynul presný spôsob výpočtu náhrady mzdy (ktorá
je potrebná pre vyplatenie zvyšnej časti dovolenky), ako aj náhrady mzdy pri dočasnej PN, pričom sa

preukázalo, že žalobkyni nevznikol nárok na doplatenie uvedených nárokov, ako to v konaní tvrdila.

61. Zároveň je nutné uviesť, že z pojednávania konaného dňa 24.10.2024 vyplynulo, že právny
zástupca žalobkyne argumentoval nesprávnym výpočtom základu mzdy s odkazom na kolektívnu
mzdu, keď však už na pojednávaní boli overené nesprávne skutočnosti tvrdené právnym zástupcom
žalobkyne. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na konanom pojednávaní vo vzťahu

k nesprávnemu výpočtu mzdy uviedla, že do základu mzdy mali byť zahrnuté príplatky, ktorá skutočnosť
vyplýva z čl. 37 kolektívnej zmluvy. K tomu súd uvádza, že z čl. 37 kolektívnej zmluvy žalovaného (č.l.
20 rub spisu) vyplýva, že mzda (všeobecne) sa skladá zo mzdových zložiek a nie mzdový základ.

62. Súd v konaní dospel k záveru o nedôvodnosti žalobkyňou uplatnených nárokov, keď v konaní

neboli dôvody na vykonanie ďalších dôkazov. Zo strany žalobkyne ani žalovaného ďalšie návrhy na
doplneniedokazovaniaprednesenéneboliasohľadomna§311a319CSPsúdnezistilpotrebuďalšieho
dokazovania vo veci.

63. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol

v celom rozsahu ako nedôvodnú.

64. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, nakoľko
žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu na rozdiel
od žalobkyne, ktorá v spore úspešná nebola, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.