Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Lenka Pavlovičová
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 76P/70/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205665
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124205665.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar.
dňa XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky C. A., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXXX/XX,
a otca B. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom F. G. F. H., D. XXXX/X, za účasti Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom, v konaní o uloženie výchovného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Súd ukladá maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa
psychologického poradenstvu v I. J. B. K. L. M., D. - M., F. B. XX, za účelom zvládnutia aktuálnej rodinnej
situácie, obnovy vzťahov v rodine v rozsahu 15 hodín.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. N. J., E. H. K. L. F. G. F. H. dal na tunajší súd podnet na riešenie rodinnej situácie formou výchovného
opatrenia pre deti a rodičov – odborného poradenstva v centre pre deti a rodiny za účelom obnovenia
vzťahov v rodine medzi rodičmi a deťmi a zabezpečenie pravidelného kontaktu rodičov s deťmi a medzi
súrodencami navzájom.
2. Na základe tohto podnetu súd začal bez návrhu konanie o uloženie výchovného opatrenia maloletej,
jej súrodencom a rodičom.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom maloletej, jej rodičov, správou kolízneho opatrovníka vo veci
vedenej pod sp. zn. 76P/7/2024, výsluchom svedka O. E., správou E. M. P., Q. F. XX, D., zo dňa
26.11.2024, písomným vyjadrením matky a otca dieťaťa
4. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.05.2018 č.k. 9P/91/2017-87
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.11.2018 č.k. 6CoP/43/2018-140 bola maloletá
A. spolu s bratom K. B., nar. dňa 30.09.2008, zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia boli oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok. Bol upravený styk otca s mal.
A.. Otcovi detí bolo uložené prispievať na obe maloleté deti po 100,-EUR mesačne k rukám matky a na
tvorbu úspor sumou 30,-EUR mesačne na každé dieťa.
5. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.02.2023 č.k. 9P/70/2021-306
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.12.2023 č.k. 15CoP/40/2023-391 súd určil,
že je maloletá A. povinná plniť povinnú školskú dochádzku v M. P., R. C. F. XXX, F. G. F. H..6. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.12.2023 č.k. 76P/46/2023-80 bol maloletý K. zverený
do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 50,-EUR mesačne.
Týmto Rozsudkom došlo k zmene pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 31.05.2018 č.k. 9P/91/2017-87.
7. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2024 č.k. 76P/7/2024-24, ktorý nadobudol
právoplatnosť 08.06.2024, bol zamietnutý návrh matky maloletej, ktorým sa domáhala, aby súd zbavil
otca rodičovských práv voči maloletej.
8. V rámci konania o návrhu matky na pozbavenie otca jeho rodičovských práv voči maloletej podal
kolízny opatrovník dňa 18.04.2024 správu. V rámci nej kolízny opatrovník uviedol, že maloletá A. žila
s matkou a jej manželom v D. v byte, kde mala vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o dieťa.
Matka v uvedenom období naposledy kontaktovala otca maloletej v lete 2023, otec jej dobrovoľne
podpísalsúhlassozmenouškolymaloletejnaškolu,ktorúmaloletáaktuálnenavštevuje.Matkazvlastnej
iniciatívy otca nekontaktovala, nedávala mu informácie o dcére. So synom K., ktorý aktuálne žil u otca,
sa stretla naposledy v januári 2024, pravidelne sa nestretávajú, je to sporadické, avšak sú v pravidelnom
kontakte cez telefón. Matka uvádzala, že nechce na maloletého K. robiť nátlak a necháva mu slobodu
v rozhodovaní vo vzťahu k nej. Uviedla, že s maloletou A. otvorene komunikuje o rodinných vzťahoch,
majú dobrý vzťah. V uvedenom čase bol vykonaný kolíznym opatrovníkom tiež pohovor s maloletou v
domácnosti matky, bez prítomnosti rodiča. Maloletá bola pri pohovore veľmi citlivá, rozrušená, pohovor
bol pre ňu zaťažujúci. Pri komunikácii o rodinných vzťahoch s otcom, bratom, súrodencami zo strany
otca, starými rodičmi, bola rozľútostená a tiekli jej slzy. Maloletá uviedla, že navštevuje L. P. v D., ktorá
sídli nad bytom, kde žije s maminou a O., jej manželom. Mamina pracuje v jej škole a O. pracuje online
– robí webové stránky a maľuje obrazy. Má C. O., sú spolužiačky, rozumie si s ňou. Učí sa hrať na klavír.
Chodí tiež na gymnastiku, a to pravidelne každý utorok a štvrtok. V škole chodí na divadelný krúžok.
S bratom K. sa nestretáva, občas si napíšu na sviatky a Vianoce. S tatinom bola naposledy pred 2
rokmi, vôbec sa nekontaktujú, tatino jej nepíše. Nedostáva od neho žiadne darčeky a ona mu tiež žiadne
darčeky nedáva. Nevie povedať, prečo je v rodine takáto situácia. Chcela by mať iné priezvisko, chcela
by sa volať A. a nechce, aby mal otec možnosť o nej rozhodovať. Tatino ju nerešpektoval a dával maminu
na súd počas 2 rokov, tatino chcel, aby nosila rúška (maloletá pri týchto vyjadreniach plakala). Vie, že
tatino má ďalšie dve deti, brata K. videla naposledy keď bol bábätko, mal asi 1 mesiac, druhého brata
ešte nevidela. O súrodencov nemá záujem, lebo sú malí. S tatinom sa vôbec nechce stretávať a s bratom
tiež. K starým rodičom zo strany maminy nechodí, bývajú v F. H., nechodí k nim preto, lebo rodičia chceli,
aby mamina zostala s B. (otec) a nezobrala si O.. Mamina sa nestretáva ani so svojimi súrodencami.
V uvedenom období bol vykonaný pohovor aj s maloletým K., ktorý uviedol, že je u otca spokojný, s
mamou sa stretáva sporadicky, sú v pravidelnom telefonickom kontakte, so sestrou A. sa stretáva veľmi
málo. Nie je s ňou v telefonickom kontakte, navštevuje domácnosť starých rodičov z matkinej i otcovej
strany, u starých rodičov matky trávi aj víkend. Otec sa vyjadril, že v jeho možnostiach nie je zmeniť túto
situáciu s A.. Situáciu v domácnosti dcéry ovplyvňuje manžel matky, ktorý sa angažuje v C. S. T. R., sú
to ľudia „G. E.“, ktorý nerešpektujú žiadne pravidlá. Matka maloletej A. je pod vplyvom svojho manžela.
Zo správy vyplýva, že A. nemá kontakt ani so širšou rodinou zo strany matky ani otca, k jej blízkym
osobám patrí len matka a jej manžel. Vzťahy medzi rodičmi maloletej sú po rozchode vážne narušené,
rodičia nekomunikujú, otec nemá žiadne informácie o dcére. Počas pohovoru s maloletou neboli zistené
také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vôľu maloletej vyjadrenú verbálne. Maloletá uviedla,
že otec ju nerešpektoval vo výbere školy, avšak aktuálny stav je taký, že otec dobrovoľne súhlasil so
zmenou školy a maloletá aktuálne chodí do školy, ktorú chcela navštevovať. Maloletá A. má prerušený
kontakt so súrodencami a širšou rodinou, čo rozhodne nie je v jej záujme, vzťahy v rodine sú vzájomne
narušené, rodičia maloletej nevedia nájsť východisko z tejto situácie. Uvedená rodinná situácia nie je
v záujme maloletej.
9. Zo stručnej správy E. M. P. D. zo dňa 26.11.2024 vyplýva, že maloletá A. je žiačkou so silnom
vnútornou motiváciou. V škole dosahuje výborné výsledky, svedomito sa pripravuje na vyučovanie. Jej
vzťahy s vyučujúcimi sú na dobrej úrovni a takisto aj k spolužiakom. Je nekonfliktná a zároveň ochotná
pomôcť, ak niekto potrebuje pomoc. Zapája sa do akcií organizovaných školou. Má kreatívne nápady
na vystúpenia a angažuje sa v príprave, napríklad vianočného programu.
10. Matka pri výsluchu uviedla, že dcéra si stále trvá na svojom, nemá záujem stretávať sa s otcom na
základe toho, čo sa udialo. Podľa jej názoru by nebolo vhodné, aby sa stretla s nejakým psychológomalebo cudzími osobami, ktoré by ju konfrontovali s tým, aby sa stretávala s otcom. Dcéra to má zažité,
nejde o názor niekoho. Dcéra nemá potrebu navštevovať nejakého psychológa. V škole má kamarátky,
aj sa s nimi stretáva. Má svoju triednu učiteľku, ktorej sa dokáže vyrozprávať. Dcéra sa nestretáva ani
s rodičmi matky, s jej sestrou sa stretli niekedy v januári 2024, nenavštevujú sa. Pokiaľ ide o vzťahy
v jej rodine, pokiaľ má niekto svoje presvedčenie, že žije správne a nie je to akceptované a dochádza
k dehonestácii, nevidí matka žiadny dôvod na to, aby do takéhoto prostredia išla. Takto sa k nej správajú
aj jej rodinní príslušníci. Podľa jej názoru je to všetko začalo covidovou dobou. Do tej doby bolo relatívne
všetko v poriadku. Rodina nesúhlasila s inými cestami, s jej názorom, nepostavila sa za A.. Došlo
k rozdeleniu spoločnosti a aj v ich rodine sa to takto prejavilo. Nevidí dôvod, prečo by teraz A. vodila
do rodiny, ktorá sa za ňu nepostavila. A. všetko zažila, keď napr. sa nemohla riadne nadýchnuť v rúšku.
Nešlo o názory matky, ona to mala zažité. Nikto neakceptoval A. názor, keď aj ukazovala, aké dosahuje
dobré výsledky, známky, nikto neuznal, že môže ísť aj inou cestou. Manžel nemá širšiu rodinu, s ktorou
by sa stretávali. Rodina sú ona a jej manžel. A. nie je len medzi nimi, stretávajú sa aj s inými ľuďmi. K. s A.
si neboli nikdy takí blízki, hrávali sa spolu, mali spolu nejaký voľný čas, avšak líšili sa, je to teraz takto, čo
bude,uvidia.Zjejstranyurčitebolainiciatíva.VeľasasK.rozprávali,ajsA.,rešpektujeichnázor,nebude
ich presviedčať, povie im, aké sú dôsledky. S K. sa stretli naposledy na jar 2024, dátum si nepamätá, sú
v telefonickom kontakte. K. nenúti do stretnutí, ak by ju o to požiadal, tak by sa s ním stretla. Mohol by tiež
pochopiťjejhodnoty,porovnaťichshodnotamiotca,prípadnebabičiek.K.viackrátnavrhovalastretnutie,
že by sa stretli niekde v prírode, na lúke, nebude sa podriaďovať nákupným centrám. Takéto jedno
stretnutie mali pri Váhu, porozprávali sa, to bolo to posledné stretnutie. Potom, aj keď mu navrhovala
nejaké stretnutie, mal veľa aktivít. A takto to došlo postupne k tomu, že si spolu iba telefonujú. Na otázku,
ako ovplyvňuje rodinný život M. S. T., G. uviedla, že ide o život vedomého človeka, A. žije úplne bežný
život, do 16,00 hod. je v škole, utorky a štvrtky má krúžky. Chodí von s kamarátkami, do kina. Cez
víkend sa stretávajú so známymi. Sú úplne normálni ľudia. Bolo obdobie, keď jej manžel robil víkendové
stretnutia, išlo o cestu vedomého života, kde je cieľom prečistiť sa. Bolo to možno rok - dva dozadu,
keď robil takéto semináre, pričom na niektorých bol aj K., avšak momentálne už takéto niečo nerobia.
Podľa jej názoru to žiadnym spôsobom nezasahuje do rodinného života. Pokiaľ ide o Živého človeka,
je to taký názor pre tých, ktorí sa rozhodli žiť slobodne, v rámci kónov, čo je niečo viac ako zákony,
ide o presný opak zákonov, nad organizáciou, ktorá to tu riadi. Ako príklad matka uviedla obdobie, keď
napr. A. chodila na X. M., kedy ako matka dospela k presvedčeniu, že tam nekonajú v ich záujme, že
sa poškodzuje ich zdravie, a tak sa rozhodla dať A. na inú školu. Človek, keď je slobodný a vie, že sa
poškodzuje jeho telo alebo sa škodí jeho dieťaťu, tak postupuje podľa týchto kónov. Dala ju do školy,
kde tiež postupujú podľa štátneho vzdelávacieho plánu, ale kde práve deti chránia týmito kónmi. A. by
sa mohla porozprávať s psychológom, ak by bol „vedomý“. Boli však už určité situácie, keď napr. bola
na úrade konfrontovaná niekoľkými ženami, ktorí nechránili jej zdravie. Nie každý rozpoznal pravdu, aj
keď ide o covidovú dobu. Nie je manipulátor, hovorí čestne, chráni dieťa. A. rada diskutuje, vypočuje si
aj názory druhých, nie vždy hneď odpovie, najskôr to navníma, niekedy sa usmeje, niekedy sa rozplače.
Manžel má deti, ani tie nie sú s A. v kontakte.
11. Otec maloletej uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene, s dcérou sa stále nestretáva. Nepísal jej, písal jej
pred predchádzajúcim pojednávaním, bolo to bez reakcie. Je to, akoby hádzal listy do schránky a nevie,
či sú doručené. Rovnako ani K. sa s dcérou nestretáva. K. sa s mamou videl tento rok (do júna 2024)
asi raz. Volávajú si. Do D. nechodí. K. sa len vyjadril, že nechce ísť do bytu k matke, nepovie dôvod
prečo. Sám nevie, čo by mohlo celej veci napomôcť.
12. A. vo svojom vyjadrení na súde uviedla, že do školy chodí každý deň, je to denné štúdium. Zatiaľ
neuvažuje o tom, že by išla z 8. triedy na nejakú školu. Chcela by ísť do školy, ktorá je zameraná na kone,
občas chodí jazdiť. Nechodí na kone pravidelne, občas chodí k známym pri U., tí majú kone. O kone sa
hlavne stará. V škole ju baví matematika a geografia. Má samé jednotky. V škole nemá problém, učitelia
sú v poriadku. Má viacero kamarátok, navštevujú sa, niekedy u nich aj prespia. Mama jej hovorila, prečo
ju na súd zavolali. S bratom si nikdy moc nerozumela. On ju nikdy nechápal, aj keď sa rozprávali. Aj
keď sa išiel stretnúť s mamou, s ňou sa stretnúť nechcel. Ani by sa s ním nechcela stretnúť. Už je to
také divné, veľmi si nerozumeli. Bolo to, aj keď ešte spolu bývali. Doma býva ona, mama a jej manžel
a kocúr. So starými rodičmi sa nestretáva, ani s nikým iným z rodiny. Predtým sa stretávali s rodinou,
avšak keď sa mama s otcom rozišli, tak jej rodičia viac podporovali jej biologického otca ako mamu.
Vie to napr. podľa toho, že keď bola u otca, tak si u neho dedko niečo zabudol, ale keď sa pýtala otca,
tak jej povedal, že tam dedko nebol. Vadilo jej, že jej klamal. Keď prišli k maminým rodičom, bolo to už
nepríjemné. Kým sa rodičia rozišli, tak sa u dedka stretávali aj s inými vnúčatami. Po tom rozchode touž tak nebolo. Vadilo jej, že starí rodičia viac podporovali otca ako maminu. Myslí si, že mali podporovať
aj ju. Ono to potom dopadalo aj na ňu. K nej správanie nezmenili. K starým rodičom úplne prestali
chodievať. Najskôr sa u mamy a otca striedali. Ona potom už u otca nechcela bývať, nebolo jej tam tak
dobre. Potom chodila do inej školy s čím otec nesúhlasil. Chcel, aby chodila do normálnej školy, bola
zaočkovaná. Jej sa v rúškach zle dýchalo, z dezinfekcie mala pľuzgiere na rukách. Otcovi to aj hovorila,
ale on hovoril, že to musí mať. Potom sa už s otcom nestretávala, on dal návrh na súd ohľadne tej
školy a ona potom chodila do školy len na preskúšanie, bolo to povolené. Chodila na preskúšanie na pol
rok a na konci roka, inak do školy chodievala 3 dni v týždni. Otec jej vôbec nepísal. Mala Messenger,
potom sa jej zablokoval a potom mala Telegram, aj ho stále má, otec ho má tiež. V tom roku, keď sa
s ním prestala stretávať, jej napísal na meniny, na narodeniny. A potom jej už nepísal. Myslí si, že otec
to nemusel dávať na súd ohľadne tej školy. Myslí si, že otec mal rešpektovať jej názor. Na Slovensku
je už povolené vzdelávať sa aj na druhom stupni M. takýmto spôsobom. Aj mu to hovorievali, mama aj
ona. Otec to neakceptoval, chcel, aby chodila do riadnej školy, avšak aj domáce vzdelávanie je riadne.
Chcel, aby každý deň chodila do školy. Ona sa aj v tomto období stretávala s kamarátkami. V škole,
kam teraz chodí, nie sú nejaké obmedzenia. Chodí na gymnastiku 2-krát do týždňa, máva letnú a zimnú
súťaž, tam má tiež kamarátky. Minulý rok chodila ešte na herecký krúžok. Cez víkendy chodieva na
bicykel, chodieva sa kúpať, boli na kúpalisku v D., potom boli na vodnej nádrži v I.. Chodievajú tam ako
rodina. Manžel mamy je veľmi milý. Nezakazoval jej, aby chodila k starým rodičom. Nič jej v podstate
nezakazoval. Manžel mamy organizoval nejaké stretnutia cez víkendy, keď boli prázdniny aj v stredu
alebo vo štvrtok. Chodievali do prírody, išli sa prejsť, rozprávali sa. Občas sa niekde ubytovali. Boli tam
aj také semináre, mamin manžel tam niečo rozprával. Bolo to o metafyzike. Rozprával také prednášky
v 1. a 2. diele, kde všetko porozprával. Zaoberal sa napr. správnou výživou buniek. Aj o tom bývali tie
prednášky, voľakedy to on aj študoval. Napr. pokiaľ ide o jedenie, tak napr. hodinu po jedle by sa nemalo
piť, aby sa nejako nezmiešavali žalúdočné šťavy. Aby to nebol koncentrát, aby sa lepšie spracovalo
jedlo. Bavili sa o bunkách. Tí, ktorí sa tam navzájom stretávajú, sa navzájom všetci poznajú. Keďže tú
metafyziku všetci nepoznajú, chodia tam aj iní ľudia. Manžel mamy má stránku. Teraz vedie už iný život.
Nevie, prečo jej otec nepísal. Keď sa jej ten Messenger zablokoval, tak mu nemala ani ako odpísať.
Telefónne číslo má už 3-4 roky. Myslí si, že je na otcovi, čo má urobiť, tým, že ich dáva na súd, sa to
odďaľuje. Chce byť len s maminou. S otcom sa baviť nechce. Pod pojmom rodina si predstavuje, že je
to mamina a tí, čo ju podporujú. Teda u nej je to mama, jej manžel, kamarátky. Jej pohľad sa zmenil
vtedy, keď otec opustil mamu a začal sa stretávať s inou ženou. Vie, čo je tolerancia, je to rešpektovanie
jeden druhého.
13. Z výsluchu svedka O. E., otca matky maloletej, vyplýva, že mali ako starí rodičia nadštandardné
vzťahy s dcérou, vnukmi. Všetko podľa jeho názoru vzniklo v čase, keď si dcéra začala vzťah so svojím
terajším manželom. Postupne to gradovalo a vyvrcholilo to počas korony. Starí rodičia boli očkovaní,
avšakdcérasaztohtodôvoduodmietalasnimistretnúť,hovorila,žestakýmiľuďmisastretávaťnemôže.
Ešte sa potom stretli možno jeden až dvakrát, aj ju následne prosil, aby k nim prišli, avšak na maily
nedostal adekvátnu odpoveď. Keď sa potom aj chceli stretnúť s vnukmi, tak vedeli, že chodili k babičke
a dedkovi do Hrachovišťa, tak tam boli za nimi asi dvakrát. Išli aj do školy, potom to však nechali tak,
lebo sa nechceli protiviť prianiu dcéry a zaťa. A. teda videl naposledy asi pred troma rokmi v A.. Potom
to všetko nabralo rýchly spád, dcéra im vytkla, že B. sú im bližší, ako ich rodina. B. však berie ako otca
vnuka. Ešte boli potom aj K. pozrieť, keď hral basketbal v D., bolo to také kratšie stretnutie, keďže tam
bol s kamarátmi. S A. sa tak tri roky nestretol, nebol s ňou v kontakte ani telefonicky. Zhruba pred 3
rokmi mu ešte dcéra hovorila, že by sa chcela stretnúť, určili si cukráreň na námestí, prežili tam príjemnú
hodinu s tým, že by si to ešte veľmi radi zopakovali. Za niekoľko týždňov dcére znova písal, že by si
radi znova zopakovali stretnutie, aby si určila miesto. Behom dvoch hodín dostal odpoveď, že mu unikla
podstata, že ho dcéra má rada, avšak keďže on nemá rád jej manžela, tak sa s ním nemieni stretávať.
Neverí tomu, že by sa jej duša tak veľmi zmenila. Myslí si, že veľký vplyv na dcéru má jej manžel.
Snažili sa s ním vychádzať, on rád maľuje, v týchto veciach ho obdivoval. I keď mu zazlieval, že nikde
nepracuje. Neskôr sa s dcérou vôbec nestretol, viackrát jej písal, že vinu na takejto rozluke veľmi necíti,
ale určite chyba je na oboch stranách. Ak niečo zle urobili, nech im odpustia, avšak na to nedostal žiadnu
odpoveď. Aj po predvolaní ešte písal dcére, že ju prosí, aby sa stretli niekde inde a nie na súde. Aj vďaka
tomuto sa dozvedel, kde dcéra býva. Dcéra mu len hovorila, že sa presťahovali, lebo otec nechcel,
aby A. navštevovala nejakú školu. Keď bol na dovolenke v Taliansku, matka maloletej mu tam volala,
všetko sa znova opakovalo, tie isté argumenty, a záver bol taký, že sa netreba stretnúť. Viac spolu už
nekomunikovali. Zhruba pred týždňom dcére napísal, že mama je v nemocnici na neurológii, napísal
jej číslo izby. V každom maili žiada o stretnutie, o vzájomné odpustenie. Pamätá si napr. na stretnutie,keď bola u nich A. spolu s vnučkou M., medzi nimi je vekový rozdiel 8 rokov. Spievali si nejakú anglickú
pieseň, hojdali sa a toto sa pánovi A. nepáčilo. On tú rodinu v podstate nemusí. Dcéra mu vytýkala, že
nesúhlasil s jeho názormi, nie je si však vedomý toho, že by si niekedy z neho robil posmech. Snažili sa
s ním vychádzať, učil ho na gitare akordy. Nevie, či sa to potom celé zlomilo tou koronou alebo niečím
iným. Záujem o stretnutia s vnučkou určite má. Stretnutia s K. naštartoval jeho otec, teraz už aj vzhľadom
k jeho veku tie stretnutia nie sú také časté, avšak volajú si. Od nich odchádza spokojný. Boli na výlete
spolu 3x v U., vždy mu dá babička nejaké peniažky, nejaké vreckové, aj mu kúpi nejaké veci. Od K.
nechcel vyzvedať nič o A., nechcel si ho nejako znepriateliť. S dcérou mali výborný vzťah, nepamätá
si, že by medzi nimi vznikali konflikty. Ak by sa teraz mohol rozprávať s dcérou, nedal by jej ani jednu
výtku. Myslí si, že všetko je opraviteľné, všetko sa dá dať na správnu mieru. Myslí si, že jej manžel má
na ňu taký iný vplyv. Neželá si, aby s ich rodinou komunikovala, aby spätne nadviazali nejaký vzťah.
Matka maloletej mala nadštandardné vzťahy aj so súrodencami, najmä so sestrou, žiadne kontakty však
v súčasnosti neudržiavajú. Matka maloletej bola pozvaná na oslavy v rodine, na 50tky, promócie, avšak
neprišli. Už keď dcére napísal, asi pred tým mesiacom, vedel, že keď pôjde na súd, bude to len horšie.
Mail písal 10.07.2024, prosil o stretnutie.
14. V priebehu konania súd umožnil rodičom, aby zorganizovali stretnutie otca s A. i stretnutie
súrodencov navzájom. Stretnutie A. s otcom sa uskutočnilo v cukrárni, A. veľa nerozprávala, otec sa ju
snažil osloviť, aby mu povedala, čo jej prekáža, odpovedala slovami neviem alebo nič. Celé stretnutie
bolo asi 15 minút, otec dal A. darček, ktorý spoločne vyrábali, ten si nezobrala. Napísal jej potom aj
v septembri, nepovedala, kedy by sa mohli stretnúť oni a na ďalšie dotazy už nereagovala. Uskutočnilo
sa aj stretnutie matky, A. K. K. F. C. H. F. G. F. H., matka sa s K. rozprávala, A. s K. prehodili podľa matky
zopár slov. Odvtedy už ďalšie stretnutie nebolo.
15. Otec maloletej na pojednávaní dňa 15.11.2024 navrhoval, aby sa veci nechali zatiaľ voľne. Potvrdil,
že sa ďalšie stretnutie s A. neuskutočnilo.
16. Matka na pojednávaní dňa 15.11.2024 uviedla, že má s dcérou otvorený vzťah, bude sa s ňou
rozprávať,nútiťjuvšakkstretnutiamsotcomnebude.Vosvojompísomnomvyjadrenízodňa15.01.2025
uviedla, že ich súkromnú rodinnú záležitosť si prajú riešiť a riešia bez zasahovania tretej osoby. Preto
matka žiada o rešpektovanie vyjadrenia otca a matky. Viesť súkromný rodinný život je jedným zo
základných ľudských práv. Prijatie a rešpektovanie ich vyjadrenia bude mať veľký význam a vplyv na
pokojnejšie riešenie ich vzájomných vzťahov.
17. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník záverom navrhol, aby bola maloletej poskytnutá
odborná pomoc. Rovnako to záverom skonštatoval aj prokurátor.
18. Podľa § 37 ods. 2 až 8 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli
k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb,
ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich
osvojiteľov,ktorýmbolomaloletédieťazverenédostarostlivostipodľa§103,osvojiteľovaleboporučníka,
ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie
na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a
sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych
pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku
3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj
vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. Ak súd rozhodne o uložení
výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami
uvedenými v odseku 2. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak
splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení
výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe
zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia
podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení
ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti
rozhodnutia.
19. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, medzi dcérou a otcom, ale v zásade aj medzi súrodencami
sa vytvorila bariéra, ktorá bráni rozvoju ich vzájomných vzťahov. Táto trvá už veľmi dlhú dobu. Matka
vytvorenie tejto bariéry pripisuje tomu, že otec maloletej nenačúva potrebám dcéry, nerešpektuje jej
túžby, neprispieva k jej zdravému rozvoju. Toto bolo aj dôvodom, pre ktorý žiadala pozbaviť ho výkonu
rodičovskýchprávvminulomroku.Akosúdužkonštatovalajvosvojichpredchádzajúcichrozhodnutiach,
k narušeniu vzťahov medzi A. a jej otcom a v zásade aj k narušeniu súrodeneckých vzťahov došlo
v období covidu. Matka vtedy bez súhlasu otca rozhodla o tom, že maloletá sa nevráti do svojej pôvodnej
školy, ale bude navštevovať školu, kde vyučovanie neprebiehalo prezenčnou formou. Neumožnila pritom
svojej dcére, aby mohla súdu i svojmu otcovi prezentovať vlastné stanovisko. Následne, po skončení
konania, ktoré sa týkalo školy, ktorú má A. navštevovať, zjavne matka prezentovala dcére otca ako
osobu, ktorá bráni dieťaťu navštevovať tú školu, ktorú ono chce. Je však potrebné uviesť, že sú to
predovšetkým rodičia dieťaťa, ktorí ovplyvňujú, ktorým smerom sa dieťa bude uberať. A. v uvedenom
období bola dieťaťom, ktoré nepochybne bolo pod vplyvom matky, a preto aj v súčasnosti prezentované
vyjadrenia maloletej sú výsledkom pôsobenia jej matky. Hanka totiž v uvedenom období nemala
k dispozícii inú autoritu (okrem matky a jej manžela), ktorá by jej mohla predostrieť aj iné alternatívy
a zjavne sa priklonila výlučne k tomu, čo prezentovala jej mama. Súd netvrdí, že rozhodnutie matky
napríklad ohľadne školy muselo byť v danom období zlé, tvrdí len, že ak by v danom období neriešila
situáciu svojvoľne, bez rešpektovania názoru otca i súdu, nemusela sa situácia v súčasnosti dostať tam,
kde je a nemuselo nevyhnutne dôjsť ani k narušeniu vzťahov medzi dcérou a otcom. Ak by maloletej
bola umožnila povedať vlastným názor a dala jej možnosť konfrontovať ho s inými názormi, mohli sa
vzťahy vyjasniť a k odcudzeniu dcéry od otca nemuselo dôjsť. Matka však za jediné správne riešenie
považovalaibatosvoje.Akivsúčasnostitvrdí,žeideonázoryjejdcéry,ktorénebolivypočuté,stýmtosa
súd nestotožňuje. V skutočnosti ide predovšetkým o názory matky, ktoré sa neustálym opakovaním stali
aj názormi jej dcéry. Matka maloletej vystupuje stále v pozícii matky, ktorá ponecháva deťom slobodu
a voľnosť, avšak táto sloboda a voľnosť je v prípade maloletej A. tvorená názormi matky. Dieťa nie je
samorast, ktorý má právo robiť iba to, čo samo chce, dieťa musí byť usmerňované, avšak nie tak, aby
názory rodiča plne preberalo. Výchovu a vývoj dieťaťa by mali usmerňovať obaja rodičia. Maloletá má
vyjadrenia, ktoré zjavne nie sú výsledkom jej vlastného vnímania, keď sa napríklad vyjadruje k tomu,
že ich otec opustil, hoci v čase rozchodu rodičov mala nízky vek (základná úprava práv a povinností
rodičov bola robená v čase, keď mala A. necelých 8 rokov a v uvedenom období pozitívne hodnotila
mamu aj otca, pekne sa o rodičoch vyjadrovala, rada chodila zo školy domov s otcom a nemala rada
súčasného manžela matky). Vzťah k otcovi teda nepochybne bol ovplyvnený následne matkou a jej
postojmi. Je zarážajúce, ak matka maloletej neudržiava kontakty ani so svojimi rodičmi či súrodencami,
čo tiež naznačuje, že problém vo vzťahu dcéry a otca nie je spôsobený iba konaním otca či prípadnejeho správaním, ale skôr prístupom matky dieťaťa. Rodičia matky pritom stále majú záujem stretnúť
sa so svojou dcérou a vnučkou, čo však matka odmieta napriek ich pokročilému veku. A. sa tak ocitla
pod vplyvom názorov jednej strany, nemá možnosť počuť vyjadrenia otca a starých rodičov zo strany
matky či otca. Nemá tak možnosť vytvorenia si objektívneho názoru na mnohé životné situácie a je
jednostranne ovplyvňovaná iba matkou a jej manželom.
20. Za tejto situácie súd považuje za potrebné, aby A. mala možnosť prezentovať svoje názory
a konfrontovať ich aj s názormi iných ľudí, ktorí jej môžu byť nápomocní pri vytváraní si záverov o určitých
veciach a vytváraní kritického postoja k rôznym názorom. Súd dospel k záveru, že v súčasnosti je
preto potrebné začať pracovať predovšetkým s A.. Súd je presvedčený o tom, že otec maloletej by
bol ochotný podriadiť sa akémukoľvek opatreniu zo strany súdu, ktoré by smerovalo k obnoveniu jeho
vzťahov s dcérou, avšak v súčasnej situácii je skôr potrebné poskytnúť pomoc a poradenstvo maloletej
A..Jepotrebné,abyjejbolapostupnevysvetľovanárodinnásituácia,fungovanievrozdelenýchrodinách,
to, že názor jedného človeka nemusí byť vždy ten správny. Práve poskytnutím psychologickej pomoci
maloletej sa dá očakávať zmena jej postoja, ktorá následne môže smerovať k obnoveniu vzťahov
s otcom, bratom, ale i širšou rodinou, keďže v súčasnosti žije prakticky iba s matkou a jej manželom,
ktorí ju aktívne v kontakte s ostatnými príbuznými nepodporujú. Sama za rodinu považuje iba mamu
a jej manžela, teda ľudí, ktorí ju podľa jej presvedčenia podporujú, hoci by to mohol byť rad ďalších
ľudí. Až po zmene jej postoja je možné postupovať ďalej. Toto si napokon uvedomuje aj otec maloletej,
ktorý sám ani netlačí na to, aby sa akékoľvek opatrenie vo vzťahu k rodičom či dcére realizovalo.
Podľa názoru súdu je však dôležité, aby A. pochopila, že rodina nie sú len tí, ktorí ju podporujú, ale
aj tí, ktorí jej môžu ukázať inú cestu, ako tú, ktorú si sama zvolila. Nemusí ísť o presviedčanie o inej
„pravde“, ale o poskytnutie možnosti dospieť k inej „pravde“. Takúto možnosť v súčasnosti Hanka nemá.
Súd určil rozsah poskytovania psychologického poradenstva na 15 hodín, keďže sa vzhľadom k veku
maloletej dá očakávať, že pri takomto rozsahu stretnutí dôjde k zmene postoja maloletej. Aj keď matka
prejavila v priebehu konania vôľu zorganizovať stretnutie otca s dcérou, išlo o jednorazové stretnutie
bez akéhokoľvek posunu k riešeniu veci. Navyše na strane matky súd nevidí hlbší záujem na obnovení
vzťahov medzi otcom a dcérou. Vzhľadom na vek maloletej A. sa preto javí, že je potrebné pracovať
predovšetkým na zmene jej postoja. Je tiež dôležité, aby mala možnosť rozprávať o svojich problémoch
a nevyriešených otázkach. Až následne bude možné zvážiť, či je potrebné uloženie iných opatrení vo
vzťahu k rodičom maloletej.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín písomne v štyroch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie
podať nemôžu. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
V prípade podania odvolania sa v odvolaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.