Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/765/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125256302
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125256302.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., zast. zákonnou zástupkyňou: D. E. E. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Pavol Dudík, advokát, so sídlom Jilemnického 532/2, 911 01
Trenčín, IČO: 52864294, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX
C. A., o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom

exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227, pod sp. zn. 225EX 138/25, o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnená má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 28,46 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na

vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol
doručený súdu dňa 14.03.2025, v spojení s jeho opravou zo dňa 02.04.2025, domáhala od povinného
vymoženia výživného prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia Mestského súdu Bratislava II
sp. zn. 69P/13/2025 zo dňa 03.02.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.02.2025 (ďalej ako

„exekučný titul ).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 03.04.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom
exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227 (ďalej len ako „súdny exekútor“),
ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 225EX 138/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené

súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2025. Jeho doručením sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 18.06.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 03.06.2025 (email), Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.06.2025
(osobne podaný) s jeho prílohami a to: Potvrdenie o úhrade zo dňa 13.12.2023, Potvrdenie o úhrade
zo dňa 19.12.2023, Potvrdenie o úhrade zo dňa 04.01.2024, ďalej aj Vyjadrenie oprávnenej zo

dňa 16.06.2025, poštovú podaciu obálku o vykonanom doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému, potvrdenie o doručení upovedomenie o začatí exekúcie povinnému. Súd v exekučnom
konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu
ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 19.05.2025. Návrh

na zastavenie exekúcie zo dňa 03.06.2025 bol elektronicky (e-mailom) podaný a doručený súdnemu
exekútorovi dňa 03.06.2025. Predmetné podanie bolo v listinnej podobe osobne v sídle exekútorskéhoúradu doplnené dňa 04.06.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol
podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením, keďže povinný nemá žiadne neuhradené
záväzky (výživné) v prospech oprávnenej, nakoľko vyživovaciu povinnosť riadne plnil aj nad rámec
sumy určenej súdom. Povinný uviedol, že výživné zasiela na účet zákonnej zástupkyne oprávnenej na

základe vzájomnej dohody buď v mesačnej platbe alebo ako platby vopred podľa požiadavky zákonnej
zástupkyne oprávnenej, a preto na základe vzájomnej dohody povinný má mať predplatené výživné až
do obdobia 09/2026 (o čom svedčia predložené výpisy z účtu). Na základe uvedených dôvodov povinný
navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu.

6. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. Povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť
prebiehajúce exekučné konanie a spôsobiť jeho zastavenie alebo odklad. Svoje tvrdenia o tom, že
údajne má zaplatené výživné v súlade s exekučným titulom nepreukázal. K svojmu návrhu predložil
dve potvrdenia o vykonaní platieb z roku 2023 a jedno z 04.01.2024, v čoho dôsledku je zrejmé, že od

vydania exekučného titulu nevykonal úhradu na výživu oprávnenej. Oprávnená dodala, že neexistuje
žiadna dohoda o akomsi predplatenom výživnom a rovnako tak taký postup nie je možný ani na
základe Zákona o rodine. Povinný teda neuviedol žiadnu takú právne relevantnú skutočnosť vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť vedeného exekučného
konania. Oprávnená považovala konanie povinného výlučne za účelové, čo najviac oddialiť splnenie

jeho vyživovacej povinnosti. Oprávnená navrhla súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie
ako nedôvodný zamietol, a priznal jej nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné
sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej

úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj

hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania
na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je

v celom rozsahu nedôvodné.

16. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením a to aj nad
rámec vyživovacej povinnosti určenej exekučným titulom, z dôvodu neexistencie záväzkov na výživnom
v prospech oprávnenej a to v dôsledku plnenia v intenciách vzájomnej dohody, z ktorého existuje

preplatok na výživnom až do mesiaca 09/2026.

17. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm.

a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je
daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Exekučný súd je
oprávnený a povinný skúmať procesné podmienky vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely
zistenia prípadnej existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už nariadenú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

18. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorého I. výrokom

je povinnému uložená povinnosť dočasne prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 120 EUR
mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej, počnúc
dňom 03.02.2025 a to až do času nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku v časti výživného na maloleté
dieťa v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/10/2024. Súd v tomto

bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a
dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci
tohto exekučného konania.19. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné
v celkovej výške 111,43 EUR, ktoré malo vzniknúť v rozhodujúcom období mesiaca február 2025

(alikvotná časť), a bežného výživného vo výške 120 EUR mesačne od mesiaca marec 2025 do budúcna.
V uvedenom rozsahu súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie V zmysle
uvedeného súd v exekučnom konaní sa najmä (nie výlučne) zaoberal len dôvodnosťou uplatneného
nároku oprávneného na vymoženie výživného, ktoré vzniklo v rámci špecifikovaného rozhodujúceho
obdobia. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z

exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávnenej, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku
na náhradu trov v exekučnom konaní.

20. Povinný na podporu tvrdenia o zániku vymáhaného nároku predložil súdu jednotlivé potvrdenia
o realizovaní bezhotovostných transakcií v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávnenej (číslo
bankového účtu zhodné s tým, ktorý je uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie), z ktorých vyplýva, že
dňa 13.12.2023 uhradil sumu vo výške 200 EUR s poznámkou o účele platby: „F. A. XX/XX + B.“, dňa

19.12.2023 sumu vo výške 100 EUR s poznámkou o účele platby: „F. A. XX/XX + B.“, dňa 04.01.2024
sumu vo výške 1150 EUR s poznámkou o účele platby: „F. A. XX-XX/XX + B.“. Povinný vo svojom podaní
poukázal na to, že tieto úhrady predstavujú úhrady v prospech vymáhaného nároku. Exekučný titul bol
vydaný dňa 03.02.2025. Po preskúmaní povinným predložených príloh k návrhu na zastavenie exekúcie
bolo možné konštatovať, že všetky tieto úhrady boli realizované v čase pred vydaním exekučného titulu,

na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie. Teda tieto úhrady predstavujú okolnosti, ktoré nastali
pred vznikom exekučného titulu, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní na ne nemôže prihliadnuť
ako na okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom, a preto
nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

21. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po
vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že

návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom

oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by

spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“23. Predmetné uznesenie, ktorým je neodkladné opatrenie, bolo povinnému preukázateľne doručené
v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti danému neodkladnému
opatreniu odvolanie, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho

rozsah, ako aj jeho zánik, či nedostatok už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť
v čase pred vydaním tohto uznesenia, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti neodkladného opatrenia, ktoré sa stalo podkladom pre výkon exekúcie.
Z vlastnej činnosti bolo zistené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2025 (tak ako

to vyplýva z Registra doložiek právoplatnosti a vykonateľností súdnych rozhodnutí spravovaného
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Opatrenie tohto rozhodnutia doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným
zákonným spôsobom a ku dňu vydania tohto uznesenia nebolo preukázané, že by došlo k jeho zrušeniu
na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Súd
v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať

vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul
vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu
súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnením posudzovať povinným namietnuté okolnosti týkajúce sa nedostatku vecnej správnosti

exekučného titulu vrátane rozsahu zániku nároku formou predplatenia výživného do budúcna, ku
ktorému malo dôjsť v čase pred vznikom exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho
právoplatnosti stal pre strany záväzným. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä
v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného
titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho

z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd
alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného
v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze,
ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba
sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti

rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto
viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne
posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul
vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,

pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné
konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

24. V zmysle § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu. V zmysle § 76 ods. 2 druhá veta zákona o rodine ak ide o výživné pre
maloleté deti, započítanie nie je možné. Povinný preukázal, že v čase pred vydaním exekučného titulu
uhradil oprávnenej výživné na dobrovoľnej báze. Predmetné plnenie však po vzniku exekučného titulu
nemožno započítať v prospech povinnosti, ktorá ním bola povinnému uložená. Započítanie prípadnej
pohľadávky povinného z titulu preplatku na nespotrebovanom výživnom, ktoré dobrovoľne uhradil

oprávnenej v čase pred vznikom exekučného titulu voči pohľadávke maloletej oprávnenej priznaného
z titulu výživného priznaného exekučným titulom, a ktoré je predmetom vymoženia v rámci výkonu
exekúcie,niejemožné.Jepotrebnézdôrazniť,žeexistencianespotrebovanéhopreplatkunadobrovoľne
uhradenom výživnom pred vznikom exekučného titulu nezakladá dôvod, v dôsledku ktorého povinný nie
je povinný plniť v prospech mal. oprávnenej bežné výživné, ktoré jej bolo priznané exekučným titulom.

Povinný po vzniku exekučného titulu je povinný plniť povinnosť ním uloženú v súdom stanovených
medziach. A preto na základe uvedených skutočností povinným predložené potvrdenia o úhradách
nepredstavujú okolnosti, ktoré by preukazovali zánik vymáhaného nároku deklarovaného exekučným
titulom. Pre úplnosť v tomto exekučnom konaní povinný nepredložil súdu listinné dokumenty, ktorými by
preukázal existenciu vzájomnej dohody o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti v čase pred vznikom

exekučného titulu, avšak aj v prípade jej predloženia súd v exekučnom konaní by na ňu nemohol
prihliadnuť, keďže sa jedná o okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Na základe
uvedeného súd považoval povinným vznesený dôvod na zastavenie exekúcie – zánik vymáhanéhonároku, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku.

25. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného
voči oprávnenej a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd
pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie
si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre
vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného

vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani iný dôvod zastavenia exekúcie.

26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu

záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnej advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

31. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

32. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú

tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie
exekúcie.

33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

34. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu

na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

38. Oprávnená si uplatnila od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie (1 úkon právnej služby) bez jeho vyčíslenia.

39. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnená bola v časti exekučného konania o návrhu na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešná, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu
prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenej od povinného nárok na náhradu trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzať podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky v prípade uplatneného výživného len zo splátok
bežného výživného, ktoré sú zročné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda zameškaného
výživného. Exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne v sume zameškaného výživného vo

výške 111,43 EUR. V tomto exekučnom konaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 10 ods. 4
Vyhlášky v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 199e Exekučného
poriadku, oprávnená má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za
jeden úkon právnej služby, pričom odmena je stanovená len vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby. Hodnota jedného úkonu právnej služby v

základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby
v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 4, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo
výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnená má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za
právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie,
ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty dane z pridanej

hodnoty, keďže právny zástupca oprávnenej podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre
DPH spravovaného Finančnou správou Slovenskej republiky je platcom dane z pridanej hodnoty. Na
základe uvedeného súd priznal oprávnenej od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 28,46 EUR (1 x 8,30 EUR +
+ 1 x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 EUR + 23 % DPH vo výške 5,32 EUR), tak ako je

uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že
po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávnenej v exekučnom konaní vo
výške 28,46 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.