Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123287093
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:6123287093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o zaplatenie 2.599,34
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.599,34 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022 postúpil
postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so
žalovaným dňa 20.6.2018 E. F. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných

povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak
postupca k 25.10.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 2.526,39 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala

ku dňu postúpenia sumu 3.192,87 eur, ktorá pozostávala z istiny 2.556,38 eur, z riadneho úroku
511,12 eur, z úroku z omeškania 30,10 eur a z poplatkov 42,96 eur, v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma
predstavuje sumu 2.988,86 eur, ktorú si uplatňuje ako istinu 2.556,38 eur, riadny úrok 359,42 eur,
zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia 30,10 eur a poplatky 42,96 eur. Zároveň si uplatnil úrok z

omeškania počnúc dňom 26.10.2021.

2.1. Na výzvu súdu v podaní zo dňa 29.12.2023 a zo dňa 8.1.2024 doplnil, že pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver postupoval nasledovne: existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom doúverového registra dňa 20.6.2018, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru
žiadne záväzky. V rámci výpočtu DSTI veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 93,15
eur, čo predstavovalo splátku novo poskytnutého úveru. Príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým

dopytomdoSociálnejpoisťovne,ktorýmdopytomoverovalčistýpríjemvovýške700,-eurazamestnanie
u zamestnávateľa IČO 48320064. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti,
t. j. sumu 199,48 eur. Uviedol, že veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných
výdavkovstým,žeprocesovereniaschopnostispotrebiteľasplácaťposkytnutýúverprebiehavoväčšine

prípadov v automatickom režime bez osobného vstupu zamestnanca banky. Zároveň pripojil výpočet
primárnej návratnosti a dopyt do Sociálnej poisťovne.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2022 vrátane príloh, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.6.2018, Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2021, VOP, Produktové obchodné podmienky, Výzvu zo

dňa 23.9.2021, Sadzobník, výpis z účtu, výpis z úveru, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
30.3.2022.

4. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/120/2023-159 zo dňa 23.1.2024 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.473,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne od 26.10.2021 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

5. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28CoCsp/24/2024-201

zo dňa 18.3.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne zistil a nesprávne právne posúdil,
že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, preto sa úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu považuje za bezúročný a bez poplatkov, s tým, že bolo povinnosťou súdu v prvom
radezaoberaťsaexoffoaktívnouvecnoulegitimáciou,keďžepohľadávkaprávnehopredchodcužalobcu

bola postúpená žalobcovi pred konečným termínom splatnosti. Odvolací súd konštatoval, že súd v
spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda aj bez popretia skutkových tvrdení, je
povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil úverovú
bonitu spotrebiteľa, čo následne súvisí s otázkou, či boli v danom prípade dodržané všetky zákonom
stanovené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, a teda aj s aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu. Povinnosťou súdu bolo opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať a zaoberať
sa otázkou, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a to vzťahu
k skúmaniu úverovej bonity žalovaného pred poskytnutím úveru veriteľom.

6. Súd v spore ďalej postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, právny zástupca žalobcu svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom súd vykonal
dokazovanielistinnýmidôkazmipredloženýmižalobcom,oboznámenímsaspodstatnýmobsahomspisu

a zistil nasledovný skutkový stav: Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 20.6.2018 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), z ktorej
vyplýva výška úveru 4.000,- eur, úroková sadzba po zohľadnení zľavy 11,50% ročne, výška mesačnej
splátky 93,15 eur (pričom výška poslednej splátky má byť uvedená v splátkovom kalendári), počet
splátok 60, splatnosť prvej splátky 20.7.2018, splatnosť ďalších splátok k 28. dňu v mesiaci, konečná

splatnosť úveru 28.6.2023, RPMN 14,82%. Z Výzvy zo dňa 23.9.2021 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 1.091,82 eur do 15 dní od doručenia s upozornením,
že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ku dňu 25.10.2021
vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Podľa nepopretého
skutkového tvrdenia žalobcu, žalovaný uhradil na zmluvu celkom sumu 2.526,39 eur. Na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok F. XXXX/XXXX/XX zo dňa 24.3.2022 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku zo
zmluvy na spoločnosť žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 30.3.2022.8. Žalobca k postupu overenia bonity poskytol argumentáciu tak ako je uvedené v bode 2.1. tohto
odôvodnenia a zároveň predložil internú listinu (postupcu) výpočet primárnej návratnosti a dopyt do
Sociálnej poisťovne. Žiadne iné doklady/listiny nepredložil.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

13. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

14. Podľa ust. § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

15. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

16. Podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a

aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len
na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná bankaa pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.

17. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy.

23. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais
proti G. H. z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie

veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

24. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus,

I. J., B. K., G. J. z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade
s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto
informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť
uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa

osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je
možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby
poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšaklen ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné,
pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

25. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa

sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ

dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
nafrekvenciisplácania,zostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba

niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

26. V predmetnej veci je nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom)
a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.6.2018 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 4.000,- eur, ktorý žalovaný neplnil
riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením splátok právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.10.2021. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022

došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupcu na žalobcu ako postupníka.

28. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém

poskytovania spotrebiteľských úverov (§ 7 ods. 19 ZoSÚ). Veriteľ je osobitne povinný určiť, dodržiavať
a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu (§ 7 ods. 20 ZoSÚ). Podrobnosti stanovuje opatrenie
Národnej banky Slovenka zo 14.11.2017 č. 10/2017.

29. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie („zosplatnenie“) spotrebiteľského úveru. Zároveň hrubé porušenie povinnosti
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má za následok,
že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.30. Zákon o spotrebiteľských úveroch vymedzuje hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa
alternatívne dvomi kategóriami porušenia povinností veriteľa: prvú tvoria povinnosti uvedené v ust. § 11

ods. 2 veta tretia ZoSÚ a druhú povinnosti stanovené v ust. § 7 ods. 19 až 42 ZoSÚ.

31. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca dôvodil, že existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do úverového
registra dňa 20.6.2018, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiadne

záväzky. Žalobca však uvedené súdu nepreukázal, keďže súdu nepredložil žiaden dôkaz (napr. report
zo SRBI). Pokiaľ ide o príjem žiadateľa, tvrdil, že tento bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne
a týmto dopytom overoval čistý príjem 700,- eur, neozrejmil však ako dospel k danej výške čistého
príjmu spotrebiteľa (potvrdenie o príjme sa v spise nenachádza, keď ani netvrdil, že by od žalovaného
potvrdenie o príjme vôbec žiadal, ani žiadosť o úver, v ktorej by spotrebiteľ daný príjem deklaroval),
pričom podľa názoru súdu dopyt do Sociálnej poisťovne nepreukazuje výšku príjmu. Pokiaľ žalobca

odkazoval na kladné odpovede na otázku č. 16, 17, z predloženého reportu vyplýva opak. K predloženej
listine postupcu Výpočet primárnej návratnosti, v súvislosti s ktorou žalobca neuviedol substancované
tvrdenia (iba odkazoval na údaje v nej uvedené), súd uvádza, že absentujú výstupy z potrebných
registrov, pričom z tejto listiny nie je zrejmé, odkiaľ mali byť tieto údaje získané. Pokiaľ ide o životné
náklady žalobca dôvodil, že postupoval v súlade s § 2, § 7 ods. 1 opatrenia č. 10/2017 a bral do úvahy

životné minimum spotrebiteľa (199,48 eur), nakoľko žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti.
V rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy i paušálnu
sumu výdavkov vo výške 15% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu a životným minimom
spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. Podľa jeho názoru uplatňovanie paušálnych výdavkov spĺňa
predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou.

32. Vyššie uvedené nenasvedčuje v prospech toho, že veriteľ disponoval potrebnými informáciami v
rozhodnom období, tzn. v čase pred uzavretím zmluvy, bez pripojenia výstupov z ktorých čerpal, čo
zásadne spochybňuje hodnovernosť ním uvedených údajov zodpovedajúcich času poskytnutia úveru.
Povinnosťou veriteľa však bolo zisťovať i bežné výdavky/náklady žalovaného. Právny predchodca

žalobcu však náklady spotrebiteľa nezisťoval vôbec, ale uspokojil sa so sumou životného minima.
Zisťovanie skutočných výdavkov žalovaného na živobytie však nemožno bez ďalšieho nahrádzať
údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových
produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ vyplýva, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko
to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého
spotrebiteľa. Podľa súdu takýto postup veriteľa bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti
(ako starostlivosti vyžadujúcej aktivitu veriteľa, a nie iba sofistikovane vykonaný postup, výsledkom

ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie
úveru predpokladať). Právny predchodca žalobcu nebol preto oprávnený vyžadovať od žalovaného
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo.

33. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcu na žalobcu ako
postupníka.

34. Postúpenie pohľadávky je zákonným inštitútom zmeny v osobe veriteľa, kedy veriteľ aj bez súhlasu

dlžníkamôžesvojupohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému.Poprivšeobecnejúpravepostúpenia
pohľadávok obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre určité druhy pohľadávok sú
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti
a podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe. K takýmto osobitným pohľadávkam patria aj
pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre ktoré zákonodarca s účinnosťou od

23.12.2015 v ust. § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ upravil, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere veriteľ môže previesť na tretiu osobu, len ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnejsplatnosti spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným má za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

35. Postup, a teda aj podmienky platnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sú uvedené
v ust. § 17 ZoSÚ. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru nedošlo (bod 32 odôvodnenia), a keďže konečná splatnosť úveru bola určená dňom 28.6.2023,
nemohla byť pohľadávka z neho predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.3.2022, a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí, čo nevyhnutne vedie k zamietnutiu

žaloby vo zvyšnej časti.

36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady,
v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam a na ďalšiu argumentáciu
žalobcu nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255
ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 2.988,86 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.473,61 eur s prísl.
a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v

rozsahu 49% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 51%, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania právo.

38. Na záver súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej
strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. V tejto súvislosti súd upriamuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na

spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.