Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624200631
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624200631.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale bytom C. D., E.
F. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej opatrovníkom: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
XXX XX H., za účasti navrhnutého opatrovníka: Mesto Lučenec, so sídlom Fiľakovská cesta 287, 984

01 Lučenec, IČO: 00 316 181, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so
sídlom Ulica P. Radáyho 14/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zmenu opatrovníka, o odvolaní okresným
súdom ustanoveného opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 15Ps/2/2024-60 zo
dňa 19. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 15Ps/2/2024-60 zo dňa 19. marca 2025 p o t
v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. odvolal z funkcie opatrovníka G.
B., a obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B. ustanovil za opatrovníka mesto Lučenec,
IČO: 316181, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec. Výrokom II. rozhodol, že opatrovník mesto

Lučenec, IČO: 316181, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec, je oprávnený a povinný zastupovať
obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX v konaniach pred štátnymi
a samosprávnymi orgánmi ako aj inými inštitúciami, spravovať všetky jeho bežné záležitosti, v tom
aj majetkové, rozhodovať pri zaistení zdravotnej starostlivosti, liečebnej spolupráci, pri poskytovaní
sociálnych služieb, preberať za neho invalidný dôchodok a sociálne dávky, finančné a iné majetkové a
nemajetkové plnenia, ktoré je povinný použiť v záujme nesvojprávneho. Výrokom III. určil, že opatrovník

je oprávnený hospodáriť s finančnými prostriedkami a majetkom opatrovanca v rozsahu bežnej správy
majetku. V podstatných veciach potrebuje súhlas súdu. V poradí IV. výrokom uložil opatrovníkovi
povinnosť vyhotoviť do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia súpis spravovaného majetku
opatrovanca a doručiť ho súdu. Ďalším výrokom V. rozhodol, že opatrovník je povinný najmenej dvakrát
ročne vždy k 30.06. a 31.12. príslušného kalendárneho roka za prechádzajúce polročné obdobie
predkladať súdu správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom a po skončení funkcie je

opatrovník povinný do dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
Podľa výroku VI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, ktorá vykonáva
funkciu opatrovníka v spôsobilosti na právne úkony obmedzeného A. B. na zmenu opatrovníka z dôvodu
odchodu opatrovníka do dôchodku, teda ukončenia pracovného pomeru v Domove sociálnych služieb

D., v ktorom je nesvojprávny umiestnený a navrhla za nového opatrovníka mesto Lučenec, pretože
nesvojprávny nemá žiadnu blízku osobu (príbuzného), ktorá by mohla byť ustanovená za opatrovníka.Mesto Lučenec na výzvu okresného súdu zo dňa 26.02.2024 vyjadrilo nesúhlas s ustanovením za
opatrovníkaosobyobmedzenejspôsobilostinaprávneúkony.Poukázalona§27ods.2a3Občianskeho
zákonníka a uviedlo, že keďže opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na

právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy osoby
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, opatrovníctvo p. A. B., narodeného XX.XX,XXXX by mal
vykonávať jeden zo súrodencov a to brat p. I. B., narodený XX.XX.XXXX, brat p. J. B., narodený
XX.XX.XXXX, sestra p. C. K., narodená XX.XX.XXXX. Mesto Lučenec navrhlo, aby súd vo veci
ustanovenia nového opatrovníka p. A. B. prešetril jeho rodinné pomery a na základe zistených

skutočnosti inštitút verejného opatrovníctva zvážil a zvolil ako poslednú možnú inštanciu.

3. Okresný súd vykonal lustráciu blízkych osôb nesvojprávneho p. A. B., z ktorej lustrácie bolo zistené,
že rodičia nesvojprávneho p. I. B., narodený XX.XXXXXX a L. B., narodená XX.XX.XXXX zomreli,
zomrelý je aj brat nesvojprávneho J. B., narodený XX.XX.XXXX (dátum úmrtia XX.XX.XXXX). Jedinými
žijúcimi blízkymi príbuznými nesvojprávneho sú sestra p. C. K., narodená XX.XX.XXXX a brat I. B.,

narodený XX.XX.XXXX. Za účelom zistenia, či blízki príbuzní nesvojprávneho súhlasia s výkonom
funkcie opatrovníka nesvojprávneho p. A. B., okresný súd žijúcim blízkym príbuzným nesvojprávneho
doručoval výzvu na vyjadrenie, či súhlasia s ustanovením za opatrovníka p. A. B..

4. Podaním zo dňa 31.12.2024 p. C. K. oznámila súdu, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka

nesvojprávneho p. A. B.. Obvodné oddelenie Policajného zboru Martin oznámilo okresnému súdu (viď
č. l. 48), že sa nepodarilo dohľadať osobu p. I. B., nakoľko ide o osobu bez domova.

5. Návrh opatrovníka pozbaveného na odvolanie z funkcie okresný súd posúdil v súlade s § 276 CMP,
z ktorého vyplýva, že výkon funkcie opatrovníka je vždy dobrovoľný, a preto už samotná skutočnosť,

že opatrovník nechce naďalej túto funkciu vykonávať, je dôvodom na vyhovenie jeho návrhu, a preto
výrokom I. odvolal opatrovníka G. B. z funkcie.

6. Keďže p. A. B. je naďalej obmedzený v spôsobilosti na právne úkony (rozsudok Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 11Nc/541/81 zo dňa 29.01.1981, právoplatný a vykonateľný dňa 24.02.1981) a okresný

súd odvolal z funkcie jeho doterajšieho opatrovníka, bolo mu v súlade s § 27 ods. 2 Občianskeho
zákonníka potrebné ustanoviť nového opatrovníka. Podľa ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia,
za opatrovníka môže súd ustanoviť príbuzného fyzickej osoby alebo inú osobu, ktorá spĺňa podmienky
pre ustanovenie za opatrovníka a ak to možné nie je, súd za opatrovníka ustanoví orgán miestnej správy
alebo jeho zariadenie, ktoré je oprávnené vstupovať pod svojím menom. Okresný súd preto v prvom

rade hľadal opatrovníka z rodinného okruhu posudzovaného. Okresný súd preto v prvom rade hľadal
opatrovníka z rodinného okruhu posudzovaného. Keďže rodičia nesvojprávneho ani jeho brat J. B. už
nežijú, bratovi nesvojprávneho I. B. sa súdu nepodarilo výzvu na vyjadrenie doručiť (ani žiadosťou o
doručenie písomnosti prostredníctvom OO PZ Martin) a sestra nesvojprávneho C. K. s ustanovením za
opatrovníka A. B. nesúhlasila, nebolo možné za opatrovníka ustanoviť nesvojprávnemu nikoho z okruhu

jeho príbuzných (blízkych osôb).

7. Keďže nesvojprávnemu nebolo možné ustanoviť za opatrovníka príbuzného ani inú vhodnú osobu,
tak okresný súd v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za jeho opatrovníka
orgán miestnej správy, a to mesto Lučenec, v ktorej má nesvojprávny trvalý pobyt, a to aj napriek

nesúhlasu mesta Lučenec s ustanovením za opatrovníka nesvojprávneho odvolávajúc sa na to, že nie je
jediným subjektom, ktorý možno ustanoviť za opatrovníka nesvojprávneho. Mesto Lučenec navrhlo ako
vhodnejšie subjekty pre výkon funkcie opatrovníka Banskobystrický samosprávny kraj alebo zariadenie
sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, ktoré nesvojprávnemu
sociálne služby neposkytuje, a to aj napriek ich nesúhlasnému stanovisku. V tejto súvislosti poukázal aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022.

8. Okresný súd uviedol, že § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 prvá veta zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv. verejného
opatrovníka osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by

spĺňala podmienky na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi
obcou a jej obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce.
Ustanovenie mesta Lučenec ako opatrovníka nesvojprávneho korešponduje aj s názorom Najvyššiehosúdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022, navyše je voľbou aj najvhodnejšej
alternatívy z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu v súvislosti so zabezpečením ochrany záujmov
posudzovanej - občana s trvalým pobytom v meste D.. Tiež poukázal na závery v rozhodnutí Krajského

súdu v Žiline č.k. 12CoPs/9/2023-182 zo dňa 29.11.2023.

9. Okresný súd sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými mestom Lučenec, že mesto Lučenec nie je vhodnou
osobou na výkon funkcie opatrovníka nesvojprávneho a napriek nesúhlasu ustanovil nesvojprávnemu
p. A. B. za opatrovníka mesto Lučenec a výrokmi I., III., IV. a V. (pozn. odvolacieho súdu – správne

má byť uvedený aj výrok II.) uznesenia zároveň vymedzil rozsah práv a povinností tak, že je oprávnený
a povinný zastupovať obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony A. B. v konaniach pred štátnymi
a samosprávnymi orgánmi, ako aj inými inštitúciami, spravovať všetky jeho bežné záležitosti, v tom
aj majetkové, rozhodovať pri zaistení zdravotnej starostlivosti, liečebnej spolupráci pri poskytovaní
sociálnych služieb, preberať za neho invalidný dôchodok a sociálne dávky, finančné a iné majetkové
a nemajetkové plnenia, ktoré je povinný použiť v záujme nesvojprávneho. Hospodáriť s finančnými

prostriedkami a majetkom opatrovanca je opatrovník oprávnený len v rozsahu bežnej správy majetku,
v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu. Tiež bola opatrovníkovi uložená povinnosť vyhotoviť do
dvoch mesiacov po právoplatnosti uznesenia súpis spravovaného majetku opatrovanca, doručiť ho
okresnému súdu a najmenej dvakrát ročne, vždy k 30.06. a 31.12. príslušného kalendárneho roka
za predchádzajúce polročné obdobie, predkladať súdu správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho

majetkom a po skončení funkcie je opatrovník do dvoch mesiacov povinný predložiť súdu záverečný
účet zo správy majetku opatrovanca.

10. V súlade s § 52 CMP okresný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov nepriznal.

11. Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie okresným súdom ustanovený
opatrovník prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 21.05.2025. Navrhol
uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol ustanovený za opatrovníka a v ďalších výrokoch
súvisiacich s výkonom funkcie ustanoveného opatrovníka zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je predčasné. Podľa odvolateľa okresný súd
nesprávne vyložil § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože orgánom miestnej správy je okrem
obce aj samosprávny kraj s poukazom na § 64a Ústavy SR, ktorý je zriaďovateľom Domova sociálnych
služieb D., E. F. XXXX/XX, XXX XX D., v ktorom sa osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony poskytuje starostlivosť. Mal za nepochybné, že samosprávny kraj a hlavne jeho zariadenia (mimo

Domova sociálnych služieb D. D., kde je pán A. B. umiestnený a aj iné zariadenia samosprávneho
kraja s vlastnou právnou subjektivitou – rozpočtové organizácie – Zariadenie sociálnych služieb L.,
Zariadenie sociálnych služieb I. a Zariadenie sociálnych služieb M.) vedia tak po odbornej, ako aj
personálnej stránke oveľa lepšie zabezpečiť každodenné potreby osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony než mesto Lučenec. Práve zamestnanci iných zariadení na poskytovanie sociálnych

služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, ktorých sa hmotnoprávna diskvalifikácia
v zmysle aktuálne platného § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní netýka, vedia operatívnejšie, účelnejšie
a hospodárnejšie reagovať na potreby A. B., jeho potreby, pri nakladaní s jeho majetkom a úhradou
bežných potrieb, ako aj riešiť ďalšie úkony súvisiace s výkonom opatrovníctva. V tejto súvislosti poukázal

na časť dôvodovej správy k zákonu č. 218/2021 Z.z. z 11. mája 2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb., podľa ktorej
zákon nevylučuje, aby napr. zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby prevzal funkciu opatrovníka
vo vzťahu k opatrovancovi – prijímateľovi sociálnej služby, ktorý je klientom iného zariadenia. Podľa
mesta Lučenec je zrejmé, že za opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B.,

môže byť ustanovené Zariadenie sociálnych služieb L., Zariadenie sociálnych služieb I. a Zariadenie
sociálnych služieb M., resp. ktorýkoľvek ich zamestnanec. Ak okresný súd dospel k záveru, že za
opatrovníka nebolo možné nesvojprávnemu ustanoviť príbuzného ani inú vhodnú osobu, tak § 27 ods. 3
Občianskeho zákonníka jednak stanovuje, že za opatrovníka má byť stanovená iná osoba, ktorá spĺňa
podmienky pre ustanovenie za opatrovníka (teda podľa odvolateľa aj osoby zamestnané v Zariadení

sociálnych služieb L., Zariadení sociálnych služieb I. a Zariadení sociálnych služieb M.) a následne aj
samotnéoznačenézariadeniasamosprávnehokraja(orgánumiestnejsprávy),ktorébypodľaodvolateľa
vedeli najlepšie aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti, ako aj prístupu zabezpečiť a chrániť práva a záujmy
obyvateľov samosprávneho kraja. Z uvedeného je možnosť ustanoviť jedno zo zariadení zriadenýchBanskobystrickým samosprávnym krajom za opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne
úkony. Všetky zariadenia sú nepochybne personálne, administratívne a ekonomicky zabezpečené
tak, aby mohli vykonávať funkciu opatrovníka. Zákonodarca nevylúčil z okruhu osôb opatrovníka

samosprávne kraje a prípadne ich ďalšie zariadenia zriaďovateľa, vylúčil jedine zariadenie, v ktorom
je umiestnená osoba pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnancov
a v nadväznosti na novelu zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení, ktorou sa
prijalo aj v súčasnosti platné znenie § 8 ods. 12, nedošlo k nijakej zmene § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

12. Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/28/2022
zo dňa 04.10.2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022,
v zmysle ktorého pri alternatívach verejného opatrovníka je potrebné vybrať opatrovníka z hľadiska
teritoriálnej blízkosti, a preto podľa odvolateľa najvhodnejším opatrovníkom je niektoré z iných zariadení
Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré sa nachádza v meste D., a to Zariadenie sociálnych

služieb L., Zariadenie sociálnych služieb I. a Zariadenie sociálnych služieb M., ktoré spĺňajú kritériá
v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ktoré môžu byť ustanovené za verejných opatrovníkov
aj bez ich súhlasu a majú vytvorené personálne, administratívne, ekonomické podmienky, aby mohli
vykonávať funkciu opatrovníka lepšie ako Mesto Lučenec, čo je v záujme opatrovaného, na čo musí
súd pri ustanovení opatrovníka prioritne prihliadať. Podľa odvolateľa sa okresný súd vôbec nezaoberal

možnosťou ustanoviť za opatrovníka osoby zamestnané v týchto iných zariadeniach po vyslovení ich
súhlasu, preto napadnuté uznesenie bolo odvolateľom považované za predčasne vydané.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou

oprávnenou posúdil napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 65, § 66 CMP a dospel
k záveru o jeho vecnej správnosti, a preto uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

14. Podstatou odvolania okresným súdom ustanoveného opatrovníka, a to mesta Lučenec, bolo

namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd mal podľa odvolateľa nesprávne vyložiť
§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože pokiaľ nebola zistená fyzická osoba, ktorá by vykonávala
funkciu opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, tak za verejného opatrovníka aj
bez jeho súhlasu malo byť ustanovené iné zariadenie samosprávneho kraja, nachádzajúce sa v meste
D., resp. osoba zamestnaná v týchto iných zariadeniach (po vyslovení súhlasu), ak majú vytvorené

personálne, administratívne, ekonomické podmienky na to, aby mohli vykonávať funkciu opatrovníka
lepšie ako mesto Lučenec. Mesto Lučenec v odvolaní uviedlo, že v zmysle § 8 ods. 12 zákona č.
448/2008 Z.z. z postavenia verejného opatrovníka je vylúčené iba zariadenie, v ktorom je umiestnená
osoba pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnanci.

15. Krajský súd na základe nižšie uvedených rozhodných zákonných ustanovení, prijatých záverov, mal
za to, že napadnuté uznesenie okresného súdu nebolo predčasným rozhodnutím a ani rozhodnutím,
ktoré by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tým neboli splnené podmienky
k vyhoveniu odvolania, ktorým bolo navrhnuté napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolateľ akcentoval nesprávny výklad § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
krajský súd považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu § 27 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, ako aj súvisiace rozhodné zákonné ustanovenia.

17. Podľa § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim

menom (§ 18 ods. 1).

18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990
Zb.”), obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

20. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb., obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce

trvalý pobyt.

21. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy
na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu).

22. Podľa ust. § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 448/2008 Z.z.”), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,
financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb.

23. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z., sociálna služba je odborná činnosť, obslužná

činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a/ prevenciu vzniku
nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej
sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti
fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c/ zabezpečenie
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d/ riešenie

krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny, f/ zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri
starostlivosti o dieťa.

24. Podľa ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec

poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa sociálnej služby v
zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej
vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa
sociálnej služby je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby.

25. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z., pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností
je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu
opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené
záujmy.

26. Odvolací súd považuje za podstatné, na tomto mieste uviesť, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži
na ochranu určitých skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel
a tam, kde plní ochrannú právnu funkciu podľa predpisov hmotného práva, sa jedná o hmotnoprávneho
opatrovníka, ktorý plní funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických
osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých detí (§ 26 a § 27 OZ) je obligatórne.

Práve z dikcie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferencie určitých subjektov a ich
ustanovenia do tejto funkcie s tým, že predovšetkým má byť do tejto funkcie ustanovený príbuzný
alebo iná vhodná fyzická osoba a len v prípade, že sa súdu nepodarí nájsť z okruhu príbuzných,
či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy,
prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Tento, tzv. verejný opatrovník

vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu a v súlade
s vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný rozvoj
jej územia a obyvateľov tak, ako to má na zreteli dikcia § 1 ods. 2 citovaného zákona, ako aj
zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka fyzickej osoby,
ktorá bola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, môže byť ustanovená obec
(mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt, alebo jej zariadenie, ktoré má právnu
subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom ustanovenieverejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas, ani nie je pritom rozhodná okolnosť, či sú v tomto
zariadení vytvorené už všetky organizačné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka (R 54/1984).

27. V danom prípade okresný súd zákonným spôsobom postupoval, ak pri odvolaní pôvodne
ustanoveného opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony z jeho funkcie ustanovil
tejto osobe za opatrovníka mesto Lučenec. Okresný súd správne postupoval, keď za účelom zistenia
subjektu na výkon funkcie opatrovníka vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že neexistuje žiadny
známy príbuzný a ani iná fyzická osoba, ktorá by za udelenia súhlasu s výkonom funkcie opatrovníka

mohla takúto funkciu vykonávať. Opatrovanec – A. B., ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, má evidovaný trvalý pobyt na území mesta D. a je umiestnený v Domove sociálnych služieb D.,
so sídlom v D..

28. K uplatnenej odvolacej námietke mesta Lučenec, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil §
27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle tohto ustanovenia môže byť za verejného

opatrovníka ustanovený aj samosprávny kraj, teda Banskobystrický samosprávny kraj, prípadne jeho
ďalšie zariadenia (mimo zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený), odvolací súd uvádza, že
túto nevyhodnotil ako dôvodnú. Zároveň zistil z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov, že od
14.09.1993 má osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony trvalý pobyt v meste D. a súčasne
DomovsociálnychslužiebD.,vktoromsanachádzaskutočnébydliskoosobyobmedzenejvspôsobilosti,

má sídlo v D., teda trvalý pobyt opatrovanca nemá iba evidenčný charakter.

29. S poukazom na § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 18 ods. 1 a ods. 2 písm.
c) Občianskeho zákonníka by tzv. verejným opatrovníkom mala byť jednotka územnej samosprávy.
Vo väzbe na § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 1 ods. 5 zákona

č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (Zákon o samosprávnych krajoch) je
nepochybné, že za opatrovníka možno ustanoviť obec alebo vyšší územný celok, pričom obidve
jednotky územnej samosprávy majú zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov a zabezpečovať
a chrániť ich práva a záujmy. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu § 27 ods. 3
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže byť za verejného opatrovníka ustanovený i samosprávny

kraj, prípadne jeho ďalšie zariadenia (mimo zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený). Odvolací
súd nespochybňuje, že do funkcie opatrovníka môže byť ustanovený aj samosprávny kraj, prípadne jeho
zariadenia. Odvolací súd však zvýrazňuje, že obec (mesto) má zákonnú povinnosť starať sa o svojich
občanov vyplývajúcu jej z § 1 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení. Teda je povinnosťou obce, v tomto
konkrétnom prípade mesta Lučenec, postarať sa o svojho občana. Mesto Lučenec vykonáva svoju

funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Je
nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať funkciu
opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti s prihliadnutím práve k tomu, že táto má trvalý pobyt v
meste D. a reálne sa tam zdržiava. Za takýchto okolností si obec/mesto môže plniť funkciu opatrovníka,
keďže má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade i so záujmami opatrovanca. Je

potrebné odvolacím súdom zvýrazniť, že pokiaľ neexistuje žiadny známy príbuzný, ani iná osoba, ktorá
by za udelenia súhlasu s výkonom funkcie opatrovníka mohla takúto funkciu vykonávať, uprednostňuje
rozhodovacia prax ustanovenie za opatrovníka tej obce/mesta, v ktorej sa nachádza bydlisko osoby
obmedzenej v spôsobilosti a v ktorej sa táto osoba aj reálne zdržiava, ktorým mestom je v prejednávanej
veci mesto D., kde má opatrovanec nielen evidovaný trvalý pobyt, ale je aj umiestnený v zariadení DSS

D.. Na zdôraznenie správnosti ustanovenia mesta do funkcie opatrovníka uvádza odvolací súd, že po
porovnaní zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov a zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení možno konštatovať, že Zákon o samosprávnych krajoch nemá ustanovenie o tom,
že samosprávny kraj plní úlohy na úseku sociálnej pomoci obdobné § 3 písm. p) zákona č. 369/1990
Zb. Za verejného opatrovníka by tak mala byť ustanovená prioritne obec, ktorá plní aj úlohy na úseku

sociálnej pomoci.

30. Zhrňujúc vyššie uvedené tak odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka uprednostnil
ako opatrovníka mesto Lučenec, v obvode ktorého sa opatrovanec zdržiava a má tam aj trvalý pobyt,

pričom okrem zákonnej povinnosti starať sa o svojich občanov má mesto aj reálnu možnosť kontaktu
s opatrovancom, čo je v súlade s jeho záujmami. Súčasne odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
mesto by malo byť nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo
vykonávať funkciu opatrovníka, a preto v tomto smere jeho námietky neobstoja.31. Ak vo svojom odvolaní odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 14CoP/28/2022 zo dňa 04.10.2022, na podporu svojej odvolacej argumentácie, tak odvolací súd

uvádza, že v danom prípade išlo o odlišnú situáciu ako v prejednávanej veci, nakoľko v označenej
veci išlo o „využitie“ oboch možností ustanovenia verejného opatrovníka v konaní, teda aj mesta, aj
samosprávneho kraja. Mesto bolo ustanovené ako procesný opatrovník v konaní a vo veci samej bol
do funkcie opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ustanovený samosprávny kraj.
Odvolací súd má za to, že v danom prípade mal okresný súd možnosť ustanoviť z dvojice verejných

opatrovníkov ktoréhokoľvek z nich, kedy správne zohľadnil individuálne okolnosti daného prípadu tak,
ako bolo okresným súdom konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia.

32. Podľa odvolacieho súdu neexistuje zákonná prekážka pre aplikáciu § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na to, aby obec/mesto Lučenec nemohlo byť ustanovené za opatrovníka pre osobu
obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony p. A. B.. Súhlas obce (mesta) v tomto prípade, keďže ide

o ustanovenie opatrovníka hmotnoprávneho tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, sa nevyžaduje.

33. Krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zmene opatrovníka považuje za vecne
správne rozhodnutie, ktoré bolo v celosti potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

34. Krajský súd vzhľadom aj k princípu právnej istoty, t.j. aby sa na určitú právne relevantnú otázku za
stavu rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď, s poukazom na Čl. 2 CSP poukazuje aj na svoje
rozhodnutia, a to príkladmo sp. zn. 14CoPs/2/2025, sp. zn. 14CoPs/4/2024, sp. zn. 13CoPs/7/2024,
sp.zn. 13CoPs/8/2024, sp.zn. 13CoPs/9/2024, sp.zn. 15CoPs/3/2025, v ktorých bol vyhodnocovaný

odvolací argument nesprávneho výkladu § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri ustanovení za
opatrovníka obec/mesto.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody

postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.