Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203463
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222203463.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcu: 1. BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 820 482, so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A,
Šamorín,vkonanízastúpený:JUDr.NorbertKálmán,advokátsosídlomSv.Beňadika30/B,Nitra,2.A.A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., proti žalovaným: 1. DRAŽOBNÍK, s.r.o., IČO: 36 764 281,
so sídlom Hviezdoslavova 6,Košice, 2. I&R KONKURZY A REŠRUKTURALIZÁCIE, k.s., IČO: 36 865
265, so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, správca konkurznej podstaty 1. SENIOR CITY, a.s., so sídlom
Župné nám. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 45 629 943, v konaní zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., IČO:
36 854 808, so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, 3/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/

XX, XXX XX I., 4/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., 5/ J. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX K. - M. A., 6/ SLOVAK FINANCE s.r.o., so sídlom Medveďovej 15, 851
04 Bratislava, IČO: 36 810 932, v konaní zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária,
spol. s r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, 7/ EMOREALITY s. r. o., so sídlom
Murgašova 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 691 261, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu.

III. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu.

IV. Žalovaný v 3. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu.

V. Žalovaný v 6. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu.

VI. Žalovaní v 4. rade, 5. rade a 7. rade nemajú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1. sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2022 domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná
dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 09.09.2022 vyhotovená JUDr.

Andreou Rozvadskou, notárom so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, OC Cubicon, vykonaná dňa
09.092022 o 11:45hod. v polyfunkčnej budove, dražobná miestnosť č. 1, poschodie, Štefánikova 8,
Bratislava, na základe Oznámenia o opakovanej dražbe č. 001/2022 (ďalej len ako „dražba“), ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. L. I. N., a to parcely registra „C“ evidovanéna katastrálnej mape ako parcela č. 206/144 ostatné plocha o výmere 672 m2 a parcela č. 206/145
ostatná plocha o výmere 72 m2 (ďalej len ako „predmet dražby“), je neplatná.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu navrhovateľa na vykonanie dobrovoľnej dražby
(opakovaná dražba) predajom nehnuteľností zo dňa 28.07.2022 vykonala dražobná spoločnosť dražbu
vyššie uvedených nehnuteľností. Podľa obsahu notárskej zápisnice predmetom dražby, príslušenstva
predmetu dražby a stav predmetu dražby išlo o nehnuteľnosti v podiele 1/1. Podľa notárskej zápisnice
účastníkmi dražby po zložení dražobnej zábezpeky boli účastníci a to: žalovaní v 1. až 7. rade, J. O.

a spoločnosť EMO CAR, s.r.o.. Žalovaní v 1. až 7. rade boli zastúpení splnomocneným zástupcom P.
Q. podľa plnej moci, ktorá je pripojená k notárskej zápisnici. Podľa notárskej zápisnice cena dosiahnutá
vydražením bola 30 200,- eur s tým, že predmetné nehnuteľnosti vydražili: žalovaný v 3. rade v
spoluvlastníckom podiele 1/7, žalovaný v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/7, žalovaný v 5. rade v
spoluvlastníckom podiele 1/7, žalovaný v 6. rade v spoluvlastníckom podiele 3/7, žalovaný v 7. rade v
spoluvlastníckom podiele 1/7. Vykonaná a touto žalobou napadnutá dobrovoľná dražba je neplatná. V

dôsledkuprávnychvádnemohlavyvolaťúčinkypredpokladanézákonomt.j.príklepomnemohlovzniknúť
vlastníctvo vydražiteľovi (vydražiteľom).

3. Žalobca poukazuje, že predmetom dražby bol podiel 1 /1 (t.j. výlučné vlastníctvo k draženej veci a
nie spoluvlastnícky podiel. Nadobudnutie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu formou dobrovoľnej

dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z dikcie zákona je zrejmé, že
dobrovoľnou dražbou je možné nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu ovšem
za splnenia podmienok predpokladaných zákonom. Rozdiel medzi nadobudnutím spoluvlastníckeho
podielu formou zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a príklepom v dobrovoľnej dražbe je v tom, že
kým zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka v konaní podľa Občianskeho zákonníka (lex

generalis) je možné uplatniť v lehote do 3 rokov dovolaním sa tzv. relatívnej neplatnosti (zmluvy), právo
podielového spoluvlastníka pri scudzovaní veci formou dobrovoľnej dražby si tento môže uplatniť ako
účastník dobrovoľnej dražby. Dovolať sa relatívnej neplatnosti dobrovoľnej dražby totiž nie je možné.
Predmetom dražby neboli spoluvlastnícke podiely, ale vec celá. Ako celá vec bola aj ohodnotená
znaleckým posudkom a cena zistená znaleckým posudkom slúžila ako podklad pre vyvolávaciu cenu

v rámci dobrovoľnej dražby. Tak ako pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu Zmluvou, náležitosťou
zmluvy musí byt' cena za ten, ktorý prevádzaný a teda nadobúdaný spoluvlastnícky podiel, pretože
splatenie tejto ceny je záväzok toho ktorého kupujúceho voči predávajúcemu takisto u dobrovoľnej
dražby musí byt' zrejmé, za akú cenu vydražil ten, ktorý účastník dražby predmet dražby, čo v tomto
prípade sa nestalo. Výška ceny dosiahnutej vydražením je zákonná náležitosť, absencia ktorej tvorí

neplatnosť dobrovoľnej dražby ako právneho úkonu. Zákon o dobrovoľných dražbách 527/2002 Z.z.
neupravuje samostatne dražbu celej veci do podielového spoluvlastníctva viacerých dražiteľov a preto
takýto právny úkon je potrebné podriadiť pod ustanovenia občianskeho zákonníka podľa ktorých ide o
absolútne neplatný právny úkon.

4. Žalobca vidí neplatnosť napadnutej dražby aj v konaní za účastníkov dražby. Súčasťou notárskej
zápisnice je aj plnomocenstvo P. Q. na zastupovanie žalovaných v 3. až 7. rade. Podľa ustanovení
§ 22 až 24 a § 31 až 33b) Občianskeho zákonníka je pripojené plnomocenstvo potrebné považovať
za Dohodu o plnomocenstve, ktorá dohoda je právnym úkonom a ako taká musí spĺňať náležitosti v §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia Dohody o plnomocenstve, posledný účastník

predmetnú dohodu uzatvoril (podpísal) 09.09.2022, žiadne spoluvlastnícke podiely k predmetným
nehnuteľnostiam samostatne vytvorené neboli. Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že účastníci
tohto právneho úkonu v postavení splnomocniteľov splnomocnili splnomocnenca, aby vydražil z
celku spoluvlastnícke podiely uvedené na plnomocenstve. Čiže napr. žalovaný v 3. rade splnomocnil
splnomocnenca, aby vydražil v jeho prospech spoluvlastnícky podiel 1/7 z predmetu dražby a stal

sa tak podielovým spoluvlastníkom s právami uplatniť si zákonné predkupné právo k ostatným
spoluvlastníckym podielom. K uplatneniu takéhoto práva však dražobníkom vyzvaný nebol, ani nemohol
byť, lebo dražobník nemohol vedieť, predtým ako mu splnomocnenec predložil splnomocnenie, že
vec bude dražená do podielového spoluvlastníctva. Ďalšou vadou právneho úkonu - Dohody o
plnomocenstve je, že neurčuje splnomocnencovi jeho práva a povinnosti v časti ceny za ktorú je

oprávnený vec uvedenú v dohode o plnomocenstve na účet a v prospech splnomocniteľa nadobudnúť.

5. Žalobca je veriteľom vlastníka predmetu dražby a podľa jeho informácií majetok vlastníka predmetu
dražby, ktorý je v súčasnosti úpadcom a ktorý tvorí predmet konkurznej podstaty je podstatnevyšší ako pohľadávky prihlásené konkurznými veriteľmi, ktoré pohľadávky z väčšej časti považuje
žalobca za sporné a nesvedčiace ako majetkové práva veriteľom, ktorí si ich uplatnili, má za to,
že po ukončení konkurzu vlastník nehnuteľnosti buď bude pokračovať v podnikateľskej činnosti s

majetkom, ktorý v súčasnosti vlastní a svoje záväzky voči žalobcovi uhradí, alebo bude nariadená
dodatočná likvidácia tohto úpadcu a pohľadávky žalobcu budú uhradené z likvidačného zostatku.
Žalobca poukazuje okrem iného aj na skutočnosť, že predmet dražby nemal slúžiť na uspokojenie
oddelenej pohľadávky v prospech záložného veriteľa a v takejto kvalite práve môže slúžiť na uspokojenie
pohľadávky žalobcu avšak len v prípade, keď túto pohľadávku bude uspokojovať vlastník predmetu

dražby,nakoľkožalobcamáobavu,ževýnoszpredmetudražbyzískanývpriebehukonkurzubudeslúžiť
na úhradu nákladov konkurzu a nebude použitý na úhradu pohľadávok, ktoré voči úpadcovi žalobca
má. Je vedených niekoľko súdnych sporov spochybňujúcich oprávnenosť uplatnených pohľadávok voči
vlastníkovi nehnuteľnosti, ktoré by však mohli byť uspokojené aj z dosiahnutej draženej ceny. Žalobca
nemôže ovplyvniť nakladanie s dosiahnutým výťažkom dražby správcom konkurznej podstaty konajúcim
za vlastníka predmetu dražby. Dražobník ako súkromná osoba je povinný si počínať tak, by nielenže

neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté.

6. Obsahovo totožnú žalobu proti rovnakým žalovaným podala aj žalobkyňa v 2. rade, ktoré konanie
sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 22C/68/2022. Keďže konanie 22C/68/2022 skutkovo súvisí s týmto
konaní, súd uznesením č.k. 5C/68/2022-104 zo dňa 28.02.2023 spojil tieto dve konania a rozhodol, že

sa konanie bude viesť ďalej pod. sp. zn. 5C/68/2022. Súd ďalej poznamenáva, že sp. zn.5C/68/2022
bola pôvodná spisová značka tohto konania pred tým, ako sa spis vrátil na tunajší súd po uznesení
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Ncb/1/2023-131 zo dňa 15.06.2023, ktorý rozhodol o tom, že príslušným
na prejednanie tejto veci je tunajší súd. Následne bola tomuto konaniu pridelená spisová značka
26C/23/2023. Vzhľadom na skutočnosť, že námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovanými bola

vyriešená vo vyššie uvedenom uznesení Krajského súdu Prešov, súd sa touto námietkou nezaoberal.

7. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 14.12.2022, v ktorom uviedol,
že tvrdenia v žalobcovom návrhu na určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 až 6 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sú irelevantné a zavádzajúce, pričom absentuje základný

princíp pre vedenie sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn.: 6Cdo 66/2019 uverejneného v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR 1/2021, v ktorom cit.: „Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti
dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením

týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené
súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu“.

8. Žalovaný v 1. rade má za to, že v etape, ktorá predchádzala dražbe ako aj v jej priebehu
splnili všetky podmienky v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení

neskorších predpisov a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a zároveň
si počínali tak, aby neboli porušené, ba dokonca ohrozené práva. Žalobcove tvrdenia popierajúce
splnenie zákonnej náležitosti dražobníka, a to absenciu výšky ceny dosiahnutej vydražením považujú
za demagogické. Podľa notárskej zápisnice cena dosiahnutá vydražením bola 30.200,- eur, s tým, že
predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve (1/1) úpadcu vydražili do podielového spoluvlastníctva

žalovaní v 3. až 7. rade. V zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že žalobca sa absolútne nevysporiadal
s problematikou faktického dotknutia sa vydražením predmetu dražby na svojich právach, a zároveň
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to tým spôsobom, že neoznačil ani jeden dôkaz vo svojej žalobe
ako dva základné kumulatívne atribúty na uvažovanie o úspešnosti tohto špecifického druhu žaloby.
Žalobca zároveň nepoukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením konkrétnych ustanovení zákona o

dražbe a vznikom ujmy na ich právach. Dobrovoľnú dražbu osobitne upravuje Zákon o dobrovoľných
dražbách. Neplatnosť dobrovoľnej dražby je tzv. relatívnou neplatnosťou, a teda súd je povinný prihliadať
na ňu vtedy, ak sa jej domáha dotknutá osoba. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz
o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti
dražby. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia

a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Žalobca teda absolútne nepreukázal a neosvedčil aktívnu
vecnú legitimáciu ako jeden z fundamentálnych predpokladov pre vedenie tohto špecifického súdneho
konania.9. Celý proces dražby bol podľa žalovaného v 1. rade vykonaný nestranne a nezávisle, za prísneho
rešpektovania práv účastníkov dražby. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne porušenie zákona a z toho
dôvodu ani nemohlo zo strany žalovaného v 1. rade dôjsť ku konaniu contra legem, ktorým by zasiahol

neoprávneným spôsobom do práv žalobcu.

10. Žalovaný v 6. rade sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľností ako veriteľ úpadcu, bývalého vlastníka nehnuteľností, a to z dôvodu, že
nehnuteľnosti podľa názoru žalobcu mohli slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky voči úpadcovi.

Predmetom dražby bola celá vec (podiel 1/1), ktorú vydražili Žalovaní v 3. až 7. rade do podielového
spoluvlastníctva. Žiadne ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách, Občianskeho zákonníka ani
iného všeobecne záväzného právneho predpisu nezakazuje vydražiteľom nadobudnúť predmet dražby
do podielového spoluvlastníctva. V notárskej zápisnici N 348/2022, Nz 25586/2022, NCRIs 26250/2022
spísanej dňa 09.09.2022 notárkou JUDr. Andreou Rozvadskou o priebehu dobrovoľnej dražby je na
strane 6 a 7 uvedené, za akú cenu boli Nehnuteľnosti vydražené. Keďže predmetom dražby boli

nehnuteľnosti v celosti, a nie spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, nie je potrebné uvádzať
ceny za nadobudnutie jednotlivých spoluvlastníckych podielov žalovanými v 3. až 7. rade. Na úhradu
najvyššieho podania sa žalovaní v 3. až 7. rade zaviazali spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa
vysporiadalinazákladevzájomnejdohody,ktorájesamostatnýmprávnyminštitútommimouskutočnenej
dobrovoľnej dražby. Neuvedenie ceny jednotlivých spoluvlastníckych podielov preto nerobí právny úkon

absolútne neplatným, ako to tvrdí žalobca. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobcu, že p. Q. nebol
splnomocnený „na draženie predmetu dražby, ale len časti predmetu dražby“, nakoľko v splnomocnení
je jasne a určito vyjadrené, že p. Q. je oprávnený na vydraženie nehnuteľností, ktoré sú v splnomocnení
aj presne identifikované. Rovnako nie je povinnou náležitosťou plnej moci uvedenie ceny, za ktorú môže
splnomocnenec vydražiť predmet dražby. Už zo samotného princípu dražby vyplýva, že cena za predmet

dražby sa generuje priamo na dražbe potom, ako jednotliví dražitelia činia svoje ponuky. Z uvedeného
dôvodu požiadavka na uvedenie ceny predmetu dražby v plnej moci nemá nielenže oporu v Zákone o
dobrovoľnýchdražbáchaleboinompredpise,alenezodpovedáanisamotnejpovahedobrovoľnejdražby.
Rovnako tak nemá oporu v platnom právnom poriadku žalobcom formulovaná požiadavka na uvedenie
maximálnej ceny predmetu dražby, resp. uvedenie, že splnomocnenec nie je viazaný maximálnou

cenou. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe neuviedol ani jedno ustanovenie zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré malo byť pri dražbe porušené a už vôbec žiadne porušenie nepreukázal.

11. Žalobca v 1. rade na tieto podania žalovaných reagoval replikou zo dňa 15.08.2023, v ktorej poukázal
na to, že názor vyslovený žalovanými najmenej v 1. až 4. rade, resp. aj v 2. až 5. rade, že predmetom

dražby môže byť aj spoluvlastnícky podiel je v zásade správny. Spoluvlastnícky podiel je však možné
dražiť a to aj v konkurze, čo je žalovanému v 2. rade veľmi dobre známe len za istých podmienok, ktoré
musia byť splnené. Ide najmä o zákonné predkupné právo. Aj v konkurze na to, aby spoluvlastnícky
podiel mohol byť dražený je potrebný súhlas podielového spoluvlastníka v podobe nevyužitia zákonného
predkupného práva, keď správca konkurznej podstaty mu ponúkne spoluvlastnícky podiel na odpredaj

za sumu podľa znaleckého posudku. V dôsledku napadnutého právneho úkonu dobrovoľnej dražby
nastala situácia, že po vydražení prvého spoluvlastníckeho podielu príklepom sa stal úspešný dražiteľ
podielovým spoluvlastníkom k vlastníkovi zbytku nehnuteľnosti t.j. spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.s .
Nakoľko zákon o dobrovoľných dražbách je v postavení lex specialis, oproti občianskemu zákonníku
vlastníctvo k nehnuteľnosti, resp. v tomto konkrétnom prípade k spoluvlastníckemu podielu neprechádza

na nadobúdateľa až rozhodnutím o vklade právneho úkonu do katastra nehnuteľností, ale už samotným
príklepom. V tom momente nastala situácia, že ďalšie spoluvlastnícke podiely nebolo možné dražiť.
Podľa názoru žalobcu, ktorou žalobou sleduje samozrejme vlastné ciele ako veriteľ, došlo k chybe v
konaní žalovaných, keď títo napr. mohli vydražiť vec na jeden subjekt v celosti a potom uzatvoriť jeden
právny úkon, ktorým výlučný vlastník prevedie spoluvlastnícke podiely jednou zmluvou do vlastníctva

jednotlivých žalovaných. Konanie žalovaných bolo značne účelové v snahe obísť zákon. Predmetná
dobrovoľná dražba do spoluvlastníckych podielov bola len simulovaným právnym úkonom, nakoľko
predmetné spoluvlastnícke podiely majú zmysel resp. hodnotu len pre vlastníkov iných nehnuteľností,
ku ktorým nehnuteľnosti, ktorých sa spoluvlastnícke podiely týkajú, zabezpečujú prístup. Žalobca
sa považuje na dôvodne aktívne legitimovaného na podanie predmetnej žaloby, nakoľko je priamo

zainteresovaný na výťažku speňažovania konkurznej podstaty úpadcu 1.SENIOR CITY, a.s. a spôsob
akým bol tento majetok speňažovaný napadnutou dražbou považuje za nehospodárny, výnos za nízky
a to všetko ku škode je práv veriteľa, ktoré práva vyjadruje výška uplatnenej, uznanej a preskúmanej
pohľadávky.12. Žalovaný vo 4. rade reagoval podaním zo dňa 22.09.2023 tak, že dražby sa zúčastnil na základe
verejne dostupných informácií, vec vydražil, nadobudol ju do vlastníctva, svoje konanie považuje za

dobromyseľné a považuje sa za vlastníka veci.

13. Žalovaný v 6. rade vo svojom podaní zo dňa 28.09.2023 dodal, že žalobcov naďalej nepovažuje za
aktívne vecne legitimovaných na podanie tejto žaloby, keďže ak mali výhrady proti spôsobu speňaženia
majetku úpadcu alebo iným úkonom žalovaného v 2. rade ako správcu konkurznej podstaty úpadcu,

mali tieto prostriedky využiť v konkurznom konaní, v ktorom mali postavenie účastníka konania.

14. Žalovaný v 1. rade vo svojom podaní zo dňa 04.10.2023 opätovne poukázal na to, že žalobcovia nie
sú vo veci aktívne legitimovaný, keďže nepreukázali, že by bol zákon o dobrovoľných dražbách porušený
a že toto porušenie sa priamo dotklo ich práv.

15. Na nariadenom pojednávaní dňa 08.02.2024 sa jednotlivé prítomné strany konania pridržiavali
k svojim písomným vyjadreniam. Žalobca v 1. rade svoje vyjadrenie doplnil len tým spôsobom, že ako
veriteľ pôvodného vlastníka predmetu dražby tvrdí, že jeho práva boli priamo porušené, z akého dôvodu
musí dokazovať naliehavý právny záujem, prečo nestačí toto tvrdenie. Taktiež žalobca poukázal na to,
že správca konkurznej podstaty nemôže meniť skladbu vlastníctva draženej veci, teda nemohol poveriť

dražobníka aby predal vec po častiach.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ostatnými vyjadreniami strán,
a s predloženými listinnými dôkazmi – listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L. I. N.
vyhotoveného ku dňu 13.10.2022, Notárskou zápisnicou č. N 348/2022, Nz 25586/2022, NCRIs

26250/2022 zo dňa 09.09.2022, Plnomocenstvom zo dňa 09.09.2022, oznámením o opakovanej dražbe
zn. 001/2022 zo dňa 21.07.2022, uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/7/2019 zo dňa
23.11.2019 a sp. zn. 8K/7/2019 zo dňa 12.03.2019, a zistil tento skutkový stav veci:

17. Vo veci nebolo sporné a vyplývalo to aj z predložených dôkazov, že pôvodným výlučným vlastníkom

predmetu dražby bola spoločnosť 1.SENIOR CITY, a.s., IČO: 45 629 943, so sídlom Pribinova 4,
Bratislava, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
8K/7/2019 zo dňa 23.11.2019. Nebolo sporné ani to, že veriteľský výbor poveril správcu, aby predmet
dražby v rámci konkurzného konania speňažil formou dobrovoľnej dražby. Keďže táto skutočnosť nebola
sporná, súd odmietol vykonať dôkaz pripojením konkurzného spisu z Okresného súdu Bratislava, a to

aj z dôvodu, že podľa názoru súdu by tento dôkaz nevedel preukázať tvrdené porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách. Súd skutočnosť, že predmet dražby bol zahrnutý do konkurznej podstaty
považoval za nespornú aj z dôvodu, že žalobcovia toto spochybnili až vo svojej záverečnej reči, pričom
podľa názoru súdu toto svoje tvrdenie nepredniesli včas, a preto na toto tvrdenie žalobcov neprihliadal.

18. Následne žalovaný v 2. rade poveril žalovaného v 1. rade vykonaním dobrovoľnej dražby,
na speňaženie predmetu dražby. Žalovaný oznámením o opakovanej dražbe zn. 001/2022 zo
dňa 21.07.2022 oznámil, že dňa 09.09.2022o 11:45 hod sa bude konať dražba predmetu dražby
v polyfunkčnej budove na adrese G. X, L., pričom najnižšie podanie bolo ustálené na sume 30.200,-
eur, ktorá suma vyplýva zo znaleckého posudku č. 11/2022 zo dňa 11.03.2022, vypracovaný znalcom

Ing. Miroslavom Tokárom.

19. Z vyššie uvedenej notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Andreou Rozvadskou vyplýva, že
dňa 09.09.2022 v Polyfunkčnej budove na Štefánikovej 8 v Bratislave sa uskutočnila dobrovoľná dražba
predmetu dražby, pričom odhad ceny predmetu dražby je 30.198,96 eur. Podľa predmetnej notárskej

zápisnicesavydraženímdosiahlacena30.200,-euravydražiteľmipredmetudražbysastaližalovanív3.
až 7. rade, ktorí predmet dražby nadobudli do svojho spoluvlastníckeho podielu nasledovne: žalovaný
v 3. rade nadobudol predmet dražby v 1/7-ine, žalovaný vo 4. rade nadobudol predmet dražby v 1/7-ine,
žalovaný v 5. rade nadobudol predmet dražby v 1/7-ine, žalovaný v 6. rade nadobudol predmet dražby
v 3/7-inách a žalovaný v 7. rade nadobudol predmet dražby v 1/7-ine.

20. Žalovaní v 3. až 7. rade spoločne splnomocnili P. Q. na ich zastupovanie na vyššie uvedenej dražbe
za účelom vydraženia predmetu dražby s tým, že z tohto plnomocenstva jednoznačne vyplýva aj dohoda
splnomocniteľov kto v akom podiele má nadobudnúť spoluvlastnícke právo k predmetu dražby v prípadevydraženia. Toto plnomocenstvo bolo vydané v plnom rozsahu a malo zaniknúť vykonaním úkonu, na
ktorý bolo udelené.

21. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

22. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „zákon

o dobrovoľných dražbách“) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

23. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

24. Žalobcovia sa podanými žalobami domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa
09.09.2022, na ktorej bol vydražený predmet dražby, pričom vydražiteľmi sa stali žalovaní v 3. až 7.
rade. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali najmä tým, že žalovaní nemohli vydražiť spoluvlastnícke
podiely na dobrovoľnej dražbe, a tým bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Dotknutie na
svojich právach videli žalobcovia najmä v tom, že predmet dražby nemal slúžiť na uspokojenie oddelenej

pohľadávky v prospech záložného veriteľa, pričom poukázali aj na to, že žalobcovia nemôžu ovplyvniť
nakladanie s dosiahnutým výťažkom dražby správcom konkurznej podstaty. Okrem toho považujú
spôsob speňažovania majetku za nehospodárny, výnos za nízky a to všetko ku škode na právach
veriteľa.

25. V prvom rade súd poukazuje na to, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, pričom v zmysle §
137 písm. d) CSP v takom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, avšak takúto
žalobu možno podať len ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto právnym predpisom je
v tomto prípade zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý vo svojom § 21 ods. 2 pripúšťa podanie takejto
žaloby, avšak len za splnenia určitých podmienok. Prvá podmienka je tá, že sa musí napádať záložná

zmluva, alebo sa musí namietnuť porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Druhou podmienkou
je tá, že dobrovoľnú dražbu môže napadnúť len osoba, ktorá tvrdí, že vyššie uvedeným porušením
zákona, či neplatnosťou záložnej zmluvy bola dotknutá na svojich právach. To súd tiež poukazuje na už
aj žalovanými citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Cdo 66/2019 z
28.08.2020 (uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), v ktorom najvyšší

súd vyslovil názor, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že
boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky
dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu. To znamená, že
musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením vyššie uvedeného zákona a dotknutím práv

žalobcu

26. Žalobcovia síce odôvodnili v čom vidia porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, avšak ich
tvrdenia,akýmspôsobommalibyťdotknutínasvojichprávachpodľanázorusúdunesúvisiasvykonanou
dražbou. Žalobcovia totiž dotknutie svojich práv odôvodňovali tým, že speňaženie majetku patriaceho do

konkurznejpodstatyjenehospodárneavýťažokzaneadekvátny,pričomnemajúvplyvnato,akosprávca
konkurznej podstaty naloží s týmto majetkom. Na základe týchto skutočností má súd za to, že žalobcovia
si tieto svoje námietky mali uplatniť predovšetkým v konkurznom konaní, ktorý im poskytuje širokú škálu
uplatnenia svojich práv (prihlásením pohľadávky, popretie pohľadávky iného veriteľa, hlasovacie práva,
atď.) a v ktorom mali postavenie veriteľa spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.s., keďže ich práva boli dotknuté

práve postupom správcu v konkurznom konaní a nie porušením zákona o dobrovoľných dražbách.

27. Okrem toho je súd toho názoru, že si žalobcovia nesprávne interpretovali nadobudnutie predmetu
dražby do podielového spoluvlastníctva žalovanými v 3. až 7. rade. Vo veci nebolo sporné, žesa dražila vec vo výlučnom vlastníctve spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.s., pričom túto vec vydražili
spoločne žalovaní v 3. až 7. rade. Na predmetnej dražbe sa teda nedražili jednotlivé spoluvlastnícke
podiely predmetu dražby, ale vec nachádzajú sa vo výlučnom vlastníctve. Skutočnosť, že vydražiteľmi

boli viaceré osoby, ktoré následne vydraženú vec nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva,
nemožno považovať za porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Ten totiž v žiadnom svojom
ustanovení nezakazuje, aby draženú vec nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva viaceré
osoby, pričom samotný Občiansky zákonník, ktorí ako to aj žalobcovia uvádzali, predstavuje vo vzťahu
k zákonu o dobrovoľných dražbách lex genralis, pripúšťa, aby vec mohla byť v spoluvlastníctve viacerých

osôb. Dôležité je, že žalovaní v 3. až 7. rade na vykonanej dražbe dňa 09.09.2022 vystupovali spoločne
zastúpení jedným splnomocnencom, pričom aj z poskytnutého plnomocenstva bolo jednoznačná ich
dohoda nadobudnúť draženú nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda taktiež
obsahovala aj pomer, akým spôsobom mali podielové spoluvlastníctvo jednotlivé strany tejto dohody
nadobudnúť.

28. Taktiež súd je toho názoru, že aj splnomocnenie udelené spoločnému zástupcovi vydražiteľov je
platné, vzhľadom na skutočnosť, že dostatočne špecifikuje jeho účastníkov, ako aj účel, na ktoré bolo
poskytnuté. Z toho dôvod bolo spôsobilé privodiť ten výsledok, na aký účel bolo udelené.

29. Na základe týchto skutočností je teda jednoznačné, že žalobcovia nie sú na podanie tejto žaloby

aktívne vecne legitimovaný, keďže nepreukázali, že by namietané porušenia ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách pri vykonaní spornej dobrovoľnej dražby dňa 09.09.2022 by sa akýmkoľvek
spôsobom reálne dotkli ich práv.

30. Na záver súd tiež poznamenáva, že na pojednávaní dňa 08.02.2024 odmietol vykonať dokazovanie

vyžiadaním konkurzného spisu OS BA I. sp. zn. 8K/7/2019, pripojením celého dražobného spisu ako aj
katastrálneho spisu viažuceho sa k LV XXX v k.ú. L. I. N., a to z dôvodu, že podľa svojho názoru, tieto
dôkazy neboli spôsobilé preukázať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, keďže ich práva mali byť reálne
dotknuté už samotným konkurzným konaním, resp. postupom správcu v konkurznom konaní, ktoré sa
viedlo na majetok spoločnosti 1.SENIOR CITY, a.s., a nie napadnutou dražbou, ako to tvrdili žalobcovia.

31. Keďže už samotná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcov postačuje na zamietnutie žaloby,
súd sa zo zvyšnými argumentmi žalobcov nezaoberal.

32. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, vzniklo v

zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie
svojho nároku voči žalobcovi. Keďže však v konaní vznikli preukázané výdavky len žalovaným v 1.,
2., 3. a 6. rade, súd priznal nárok na náhradu trov konania len im proti neúspešným žalobcom,
pričom žalovaným v 4., 5. a 7. rade nárok na náhradu trov z dôvodu zásady hospodárnosti konania
nepriznal, keďže zo súdneho spisu nevyplývalo, že by im vznikli akékoľvek trovy konania. Súd žalobcov

zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne vzhľadom na skutočnosť, že vystupujú na
jednej strane sporu a domáhali sa rovnakého nároku. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.