Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319208189
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319208189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX, XXX XX E., zastúpený advokátskou spoločnosťou: Advokátska kancelária
MCL, s.r.o., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50074369, proti žalovanej: A. F. G., H. G.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátom zapísaným v
zozname SAK pod č. 5570: JUDr. Jaroslav Pargáč, so sídlom Partizánska č. 1057/21, 069 01 Snina, o
určenie vlastníckeho práva a hranice pozemku s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 9C/53/2019-312 zo dňa 26.01.2023 a dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu

Humenné č. k. 9C/53/2019-329 zo dňa 28.03.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I.

II. Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku II., III. a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zamietol žalobu
o určenie vlastníckeho práva a o určenie hranice pozemku, pričom priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ako aj náhradu štátu vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu

100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že strany sporu sú vlastníkmi
susediacich pozemkov v kat. úz. E., pričom dôkazy vykonané v konaní nepreukázali dôvodnosť žaloby
žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že hranica medzi pozemkami strán sporu prebieha v inej línii než
bola vytýčená zo strany žalovanej a na ktorej je postavený plot, a v rozsahu cca 3 m smerom do pozemku
žalovanej.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 119, § 120, §123, § 124, § 126, § 127, §
415 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 137, § 139, § 150, § 151, § 153, § 154 CSP podľa § 56
vyhlášky č. 461/2009 Z.z., podľa § 7, § 70 z. č. 162/1995 Z.z., § 2 z. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch.
Súd poukázal na skutočnosť, že na základe návrhov strán sporu nariadil znalecké dokazovanie, kedy
súdom pribratý znalec uviedol, že hranica vytýčená v teréne medzi pozemkami žalobcu a žalovanej
prebieha tak, ako je zakreslená v platnej katastrálnej mape v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami.

Stotožnil sa s hranicou vytýčenou od kedy takto boli predmetné parcely zakreslené v roku 1988 s tým, že
odvtedy nedošlo k zmene polohového a geometrického zobrazenia a oplotenie, ktoré osadila žalovaná
nezasahuje a ani žiadna jej stavba do parcely žalobcu.4. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, pričom pokiaľ
sa žalobca s jeho závermi nestotožnil, žiadnym spôsobom nespochybnil objektívne závery znaleckého
posudku, pričom strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť, ktorú žalobca

neuniesol. Ak žalobca namietal neúplnosť vypracovaného znaleckého posudku, nič mu nebránilo, aby
predložilvlastnýznaleckýposudok,atočiužpripodanížaloby,resp.vpriebehukonania.Námietky,ktoré
vznášal ohľadom skutočnosti, že cez pozemky prebieha trasa vodovodného potrubia nie sú v spojitosti
s meritom veci a ani jeho návrh na vyžiadanie stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
nemáspojitosťsprejednávanouvecou.Stranysporumalimožnosťpoložiťotázky,naktorébymalznalec

odpovedať, čo žalobca nevyužil a až záverom konania predniesol ďalšie návrhy, ktoré zo strany súdu
boli na pojednávaní dňa 16.01.2023 zamietnuté ako neúčelné s tým, že neboli uplatnené riadne a včas
v zmysle § 153 CSP.

5.Spoukazomnazáveryznaleckéhoposudkupretozamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalurčenia
priebehu hranice medzi pozemkami strán sporu a rovnako aj v časti, ktorou sa domáhal, aby jeho

námietka v stavebnom konaní bola považovaná za dôvodnú.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania štátu proti žalobcovi
v rozsahu 100 % s poukazom na skutočnosť, že v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli trovy
štátu, ktoré má uhradiť procesne neúspešná strana sporu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku bolo podané odvolanie zo

strany žalobcu s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

9. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výsluch znalca,
nakoľko týmto výsluchom by bolo možné ustáliť hranicu medzi pozemkami strán sporu, nakoľko znalec
nesprávne vyhodnotil podstatu sporu, rovnako aj súd, pričom znalec neoslovil Východoslovenské

vodárne a kanalizácie v súvislosti s tým, že cez pozemok žalobcu prechádza prívod vody z vodnej
nádrže a táto skutočnosť spôsobila, že znalec nesprávne zameral hranice pozemku, nakoľko nesprávne
zameranie tohto vodovodného potrubia, ako aj ochranného pásma môže mať za následok odlišnú
výmeru pozemku žalobcu, ako aj pozemku žalovanej a s tým aj priebeh hranice medzi nimi. Poukázal
na skutočnosť, že znalecká doložka neobsahuje vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome

nepravdivého znaleckého posudku. Uviedol, že súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne
a pokiaľ žalobca žiadal, aby bol kontaktovaný znalcom pri ohliadke, k čomu sa súd nevyjadril. Potom
tento posudok vyznieva nedôveryhodne. Rovnako tak súd nevyužil inštitút revízneho znaleckého
posudku a takýto postup je pre žalobcu neakceptovateľný. Týmto bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces. Žalobca vyjadril svoje stanovisko k znaleckému posudku s poukazom na jeho

nedostatky, pričom súd tieto jeho návrhy na výsluch znalca a na nariadenie revízneho znaleckého
posudku neakceptoval. Toto právo žalobcovi patrí až do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania, čo mu bolo zo strany súdu odopreté. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu arbitrárne
a skutkový stav nebol zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci, čím aj súd vec nesprávne právne
posúdil.Zároveňžalobcanamietolajrozhodnutieotrováchkonaniastým,žesúdsanezaoberaldôvodmi

podľa § 257 CSP, kedy žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a majetkové pomery mu
nedovoľujú tieto poplatky uhradiť, pričom len žalobca bráni svoje ohrozené a porušené právo.

10.Ztýchtodôvodovnavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok,resp.zmenilažalobevyhovel.

11. Zároveň žalobca podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku s tým, že ani vo vzťahu k trovám
štátu súd nebral do úvahy skutočnosti na osobné pomery žalobcu, ktorý bol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, teda že sú u neho dôvody podľa § 257 CSP pre to, aby neznášal trovy štátu.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolacie námietky žalobcu nie sú

dôvodné, pričom námietka nevykonaného výsluchu znalca a nariadenia revízneho znaleckého posudku
nemá oporu v ust. § 154, ale ani v § 153 CSP, pričom vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
pripadá do úvahy vtedy, keď má súd pochybnosti o správnosti znaleckého posudku. Žalovaná poukázala
na str. 13 znaleckého posudku, kde znalec zodpovedal otázku, prečo neboli k ohliadke priznané stranysporu. Zároveň znalec aj vysvetlil, aký má vplyv uloženie potrubia pod povrch pozemku na výmeru
a hranicu pozemku. Pokiaľ sa týka prezentovaných majetkových pomerov žalobcu, tieto nie sú také, aké
ich pred súdom prezentoval a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k replike žalovanej uviedol, že trvá na svojej argumentácii uvedenej
v odvolaní. Nesúhlasil s tým, že opomenul zámerne uviesť § 153 CSP v súvislosti s nevykonaním
navrhovaných dôkazov s tým, že výsluch znalca a nariadenie revízneho znaleckého posudku žiadal už
v skorších procesných podaniach, a to vo vyjadrení zo dňa 28.02.2022, teda hneď v prvom kroku, ako

to bolo možné. Súd mu však odoprel tieto práva vykonať dôkazy. Pokiaľ sa týka nevykonania revízneho
znaleckého posudku, súd tento postup odôvodnil v bode 15, pričom výklad tejto otázky je zo strany súdu
nesprávny a aj keď Civilný sporový poriadok pojem revízny znalecký posudok nepozná, nemožno uviesť,
že by ho výslovne nepripúšťal. Zároveň sa žalobca domáhal účasti na ohliadke na mieste samom, čo
mu nebolo umožnené, preto tento posudok vyznieva nedôveryhodne a neodborne. Zároveň vysvetlil aký
aj má vplyv vodovodné potrubie na pomery medzi stranami sporu. Vo vzťahu k náhrade trov konania

poukázal na to, že podľa Najvyššieho súdu SR iba na základe existencie vlastníckeho práva, resp.
spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa, táto otázka nemôže
byť prekážkou pre prístup k súdu.

14. Žalovaná vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojich stanoviskách

a odvolací súd nemá možnosť s poukazom na ust. § 366 CSP pripustiť vyhotovenie súkromného
znaleckého posudku v odvolacom konaní, pričom žalobca mal dostatok času a priestoru na to,
aby v konaní pred súdom prvej inštancie mohol uplatniť prostriedok procesnej obrany predložením
súkromného znaleckého posudku, pričom tak neurobil od 31.01.2022 do 26.01.2023. Žiadala priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

15. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné (okrem výrokov o trovách konania).

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu v merite veci zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods.1 písm. b CSP/ odvolací súd
uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

22. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní namietané porušenie práva na
spravodlivý proces zo spisu nebolo zistené.

23. Rovnako namietané pochybenie podľa § 365 ods.1 písm. e ) CSP nebolo dôvodné.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.27. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd v merite rozhodol tak
ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť,
že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie
ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).

28. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že s námietkou neprizvania žalobcu na
miestne šetrenie nemožno túto vyhodnotiť ako dôvodnú, nakoľko ako vyplýva zo strany 8 predloženého
znaleckého posudku, znalec uviedol, že na meranie na mieste samom nepredvolával účastníkov,
teda vlastníkov predmetných parciel, nakoľko pre účely vypracovania znaleckého posudku tam nie sú
potrební a pozemok je prístupný, pričom listiny nutné pre posúdenie problému získal v dokumentácii

a archíve G. J. K. E., preto nebola potrebná konzultácia s vlastníkmi parciel, pričom ďalším dôvodom
pre neprizvanie vlastníkov bola aj demiologická situácia v súvislosti s COVID-om 19.

29. Z týchto dôvodov je zrejmé, že pre vypracovanie znaleckého posudku nebola potrebná účasť
ani jedného zo strán sporu a táto námietka, resp. táto skutočnosť nespôsobuje nesprávnosť záverov

posudku znalca.

30.Znalecnapoloženéotázky,čidošloknejakejzmenevpriebehuhranicemedzižalobcomažalovanou
ačizhotovenéhooplotenieprebiehapovlastníckejhraniciznalecuviedol,ženedošlokzmenevpriebehu
hranice a táto je v prírode osadená na hranici týchto parciel, a to vyplýva z platnej katastrálnej mapy

v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami.

31. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky vzťahov k nevykonaniu revízneho znaleckého posudku, odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považoval za nedôvodné nariadiť znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom, ktorý je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch, resp. pre odstránenie

nejakých rozporov v záveroch znalcov. V konaní bol súdom pribratý znalec, ktorý jednoznačne
zodpovedal na otázky, ktoré mu súd položil, a preto návrh na doplnenie dokazovania, následným
znaleckým posudkom je v rozpore s princípom hospodárnosti a súd prvej inštancie správne vyhodnotil
tieto námietky žalobcu. Tieto závery namietal žalobca len verbálne bez predloženia iného dôkazu. Keďže
ide o otázku odbornú, bol postup súdu prvej inštancie v súlade so zásadami CSP.

32. Pokiaľ sa týka námietky, že posudok pribratého znalca neobsahuje vyhlásenie o tom, že znalec
si je vedomý následkov, vedome nepravdivého znaleckého posudku, uvádza odvolací súd, že ani táto
námietka nie je dôvodná, nakoľko táto náležitosť je vyžadovaná pri súkromnom znaleckom posudku
v zmysle § 209 CSP. Vo veci sa nejednalo o súkromný znalecký posudok, ale o znalecké dokazovanie

na základe nariadenia súdu.

33. V danom prípade boli závery znaleckého posúdenia znalca pribratého v konaní dostatočné pre
rozhodnutie v merite veci, preto v tejto súvislosti vznesené odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval
za dôvodné.

34. Vo vzťahu k výroku o trovách konania medzi stranami sporu a o trovách štátu odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP zrušil tieto výroky z dôvodu § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vo vzťahu k výroku o trovách
konania medzi stranami sporu a trovách štátu rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na
otázky, na ktoré poukazoval žalobca už v priebehu konania, teda že jeho majetková situácia je taká,

ktorá by odôvodňovala požitie § 257 CSP. V tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žiadne šetrenie
ohľadom majetkových pomerov, a to nielen žalobcu, ale ani žalovanej. Až po zistení skutočných
majetkových pomerov žalobcu je možné rozhodnúť o otázke náhrady trov konania s tým, či je dôvodný
postup podľa § 257 CSP alebo nie. Súd prvej inštancie vykoná šetrenie majetkových pomerov žalobcu
zisťovaním vo verejne prístupných registroch, ako aj v údajoch, ktoré sú prístupné súdu lustráciami

a až potom, čo bude zistený objektívny obraz majetkových pomerov žalobcu, ale aj žalovanej, rozhodne
o otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu, ako aj o vzťahu k trovám štátu.35. Súd však pri rozhodovaní o trovách konania musí vychádzať aj z rozhodnutí súdnych autorít, napr.:
Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva
v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú

pritejtoprocesnejčinnosti.Bolobyvrozporesochrannoufunkcioucivilnéhoprocesnéhopráva,pokiaľby
civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol
nútený dôvodne hájiť svoje práva. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 263/2016
zo 17. augusta 2016)

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).