Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235654
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123235654.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

iDent, s.r.o., IČO: 48 206 661, so sídlom Kollárova 10439/90A, Martin, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou BURIK s.r.o., IČO: 52 804 364, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 2, Martin, proti
žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XX, C. - D., právne zastúpený JUDr.
Stanislav Stehura, PhD., Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., IȡO. 472 46863, so
sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, pracovisko: Dolný val 574/7, Žilina, v konaní o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného medzi žalobcom ako

zamestnávateľomažalovanýmakozamestnancompracovnouzmluvouzodňa1.8.2015,danéžalobcovi
zo strany žalovaného listom zo dňa 27.7.2023 doručeným žalobcovi dňa 28.7.2023, je neplatné.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru založeného medzi žalobcom ako
zamestnávateľomažalovanýmakozamestnancompracovnouzmluvouzodňa1.8.2015,danéžalobcovi
zo strany žalovaného listom zo dňa 27.7.2023, doručeným žalobcovi dňa 28.7.2023 a náhrady trov

konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.07.2023 bolo žalobcovi (ďalej ako
„Zamestnávateľ“) doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023, a to zo
strany žalovaného (ďalej ako „Zamestnanec“). Pracovný pomer so Zamestnancom vznikol 01.08.2015
na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2015, ktorý bol uzavretý na dobu neurčitú.
Zamestnanec bol zaradený do funkcie obchodného zástupcu. Okamžité skončenie pracovného pomeru

Zamestnanec odôvodnil tak, že dôvodom je „nevyplatenie časti mzdy a mzdových náhrad“, a preto
okamžite končí pracovný pomer v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov. Dňa 08.08.2023 bola Zamestnancovi doručená Výzva na pokračovanie
v práci zo dňa 07.08.2023 v zmysle § 78 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko je okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany Zamestnanca neplatné, a to z dôvodu jeho neurčitosti, keďže neboli
skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, t. z. že nie je určiteľné
o aké nároky, v akej výške a za aké obdobie sa má údajne jednať, v dôsledku čoho nie je možné

ani relevantne vyhodnocovať prípadnú zmenu týchto dôvodov; (ii) nedodržania jednomesačnej lehoty
v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca ako zamestnávateľ z dôvodu neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru Zamestnancovi písomne oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával
svoju prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v znení jej neskorších dodatkov aoznámil som mu, že sa jeho pracovný pomer nekončí, ale trvá ďalej. Osobitného vyslovenia, že
„pracovný pomer trvá“ sa však nedomáham, a to z dôvodu, že v prípade určenia neplatnosti pracovného
pomeru vyplýva jeho ďalšie „trvanie“ priamo zo zákona. V prípade určenia, že „pracovný pomer trvá“

ide síce o určenie právnej skutočnosti, avšak takáto žaloba nie je prípustná, nakoľko jej prípustnosť
z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Nakoľko by teda išlo o určovaciu žalobu v zmysle § 137
písm. c) CSP, pre túto žalobu sa vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. V prípade vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru však zo Zákonníka práce
vyplýva, že pracovný pomer žalovaného trvá (§ 78 ods. 1 Zákonníka práce), a preto naliehavý právny

záujem na vyslovení „trvania“ pracovného pomeru za súčasnej konštatácie neplatnosti jeho skončenia
nie je daný (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoPr/2/2019 zo dňa 19.11.2020,
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 10Cpr/16/2018 zo dňa 05.12.2019, Krajského súdu v Žiline
sp zn. 8CoPr/6/2018 a pod.). Zároveň zdôraznil, že zamestnancovi bolo dňa 11.09.2023 doručené
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany Zamestnávateľa zo dňa 07.08.2023 v zmysle § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo

v tom, že aj napriek Výzve na pokračovanie v práci zo dňa 07.08.2023 (doručená Zamestnancovi
dňa 08.08.2023) sa v dňoch od 09.08.2023 až do dňa doručenia Okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany Zamestnávateľa nedostavil do práce bez preukázania ospravedlniteľného dôvodu,
a teda neospravedlnene zameškal ku dňu doručenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
stranyZamestnávateľaminimálne17pracovnýchzmien,čímsadopustilzávažnéhoporušeniapracovnej

disciplíny. Závažným porušením pracovnej disciplíny je už aj každá jedna neospravedlnená absencia v
práci samostatne, pričom neospravedlnené absencie zo strany Zamestnanca boli opakované. Pracovný
pomer Zamestnanca sa preto skončil dňom 11.09.2023, a teda po tomto dátume už ďalej netrval.

3. Dňa 26.10.2023 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný (č.l. 27), v ktorom s podanou žalobou nesúhlasil.

Zákonník práce vo svojom ustanovení § 69 ods. 1 stanovuje tri dôvody, pre ktoré môže zamestnanec
okamžite skončiť pracovný pomer, a to ak: a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu
bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia
tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu
mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne
ohrozený jeho život alebo zdravie. Jednotlivé dôvody, pre ktoré môže zamestnanec okamžite skončiť
pracovný pomer, sú tri celkom samostatné a spolu nesúvisiace dôvody. Ustanovenia Zákonníka práce
presne neurčujú procesný spôsob (štýl), akým sa musí skutkový dôvod skončenia pracovného pomeru
vymedziť. Určujú však limity jeho určitosti a zrozumiteľnosti v slovách: „aby ho nebolo možné zameniť s

iným dôvodom“. Žalovaný v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023
uviedol: „ podľa § 69, odst.1,písmenono „b“ “, čím som dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
vymedzil a žalobcom ani nebol pochopený inak. Žalobcovi ako zamestnávateľovi bolo od momentu
prijatia okamžitého skončenia pracovného pomeru nesporné, aký zákon tým žalovaný mienil a najmä,
akú skutočnosť urobil dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal

na to, že ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce upravuje len jediný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Aj ostatná časť úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 27.07.2023: „Dôvodom je nevyplatenie časti mzdy a mzdových náhrad“, dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru o to viac objasňuje. Takto dané a formulované okamžité skončenie
pracovného pomeru nevyvoláva nejasnosť a spornosť dôvodu okamžitého skončenia pracovného

pomeru, ktorým bolo ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01.08.2015 žalovaný u žalobcu pracoval na pozícii obchodného zástupcu, pričom na základe
dohody o mzdových a pracovných podmienkach zo dňa 01.01.2023 som mal v období od 01.01.2023 do
31.12.2023poberaťmzduvovýške1.200€/netto.Vroku2023bolaInšpektorátompráceŽilinavykonaná
u žalobcu inšpekcia práce s kontrolovaným obdobím 12/2022 až 01/2023. Listom zo dňa 25.05.2023

Inšpektorát práce Žilina žalovanému oznámil, že jeho požiadavky boli posúdené ako opodstatnené a
že žalobcovi bolo nariadené najneskôr do 21.05.2023 uspokojiť nároky žalovaného na nevyplatené
stravné a na nevyplatenú náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku za obdobie 12/2022 a 01/2023 v plnej
výške. Dňa 17.05.2023 žalobca zaplatil sumu 83,40 € ako náhradu stravného za obdobie 12/2022, sumu
129,20 € ako náhradu stravného za obdobie 01/2023 a sumu 394,70 € ako náhradu mzdy za vyčerpanú

dovolenku za obdobie 12/2022 – 01/2023. Na základe výsledkov kontroly inšpektorátu práce žalovaný
niekoľkokrát žalobcu kontaktoval a vyzýval ho na vyplatenie mzdových náhrad za všetky ostatné
mesiace v priebehu posledných troch rokov, nie len za tie dva mesiace 12/2022 – 01/2023, ktoré si
námatkovo vybral inšpektorát práce a nariadil mu ich vyplatiť. Žalobca opakovane nereagoval, schválnenaťahoval čas a vyhýbal sa dodaniu podkladov pre vyúčtovanie cestovných náhrad. Až dňa 14.06.2023
žalobca konečne poskytol podklady, na základe ktorých dňa 19.06.2023 vypracoval cestovné príkazy
za posledné tri roky, ktoré mu následne aj odovzdal. Po tomto termíne sa strany niekoľkokrát stretli

s tým, že sa dohodnú na spôsobe vyplatenia nárokov. Neviedlo to ale k ničomu, nakoľko žalobca aj
naďalej stále iba úmyselne naťahoval čas a vyplateniu sa sústavne vyhýbal. Navyše, dňa 15.06.2023
mu v rozpore s dohodnutými mzdovými podmienkami vyplatil mzdu za mesiac 05/2023 len vo výške
1.038,90 €. Z tohto dôvodu žalovanému došla trpezlivosť a nevidel inú možnosť len to riešiť okamžitým
skončením pracovného pomeru. V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ je

povinný uskutočniť vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady a
uspokojiť nároky zamestnanca do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady.
Žalovaný žalobcovi predložil podklady pre vyúčtovanie pracovných ciest dňa 20.06.2023. Žalobca bol
povinný do 10 pracovných dní, t.j. do 03.07.2023 uskutočniť vyúčtovanie a v tej istej lehote mu aj jeho
nároky uspokojiť. Žalobca však tieto nároky nezaplatil. Nevyplatením náhrad do 15. dňa po lehote ich

splatnosti, t.j. do 18.07.2023 bol v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce oprávnený okamžite
skončiť pracovný pomer so žalobcom a pričom lehota podľa 69 ods. 3 Zákonníka práce mi plynula v
termíne od 19.07.2023 do 19.08.2023. V zmysle dohody o mzdových a pracovných podmienkach zo
dňa 01.01.2023 mi mal žalobca poukazovať mzdu vo výške 1.200 €/netto, pričom termín splatnosti mzdy
bol dohodnutý do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalobca mu však za obdobie 05/2023 vyplatil len

časť mzdy vo výške 1.038,90 €. Nevyplatením časti mzdy do 15. dňa po lehote jej splatnosti, t.j. do
05.07.2023 bol v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce oprávnený okamžite skončiť pracovný
pomer so žalobcom a pričom lehota podľa 69 ods. 3 Zákonníka práce mi plynula v termíne od 06.07.2023
do 06.08.2023. Z vyššie uvedených dôvodov považoval podanú žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby súd
žalobu zamietol.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 4.12.2023 (č.l. 52) a v ňou uviedol,
že trvá na tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli vymedzené tak, aby ich
nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že uvedenie „podľa § 69,
ods. 1 písmeno „b““ je dostatočným a nezameniteľným vymedzením, takáto argumentácia nemôže

obstáť. Dôvod je potrebné vymedziť tak, aby jeho skutkové vymedzenie bolo nezameniteľné s iným
dôvodom. Pri skúmaní dôvodu je totiž vždy potrebné skúmať konkrétne konanie v nadväznosti na
zákonné lehoty, v ktorých je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť, a preto je
potrebné aj obdobie vymedziť tak, aby bol dôvod nezameniteľný s iným. Ani zamestnávateľ predsa
nemôže uviesť ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru len „závažné porušenie pracovnej

disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce“, hoc je takto formulovaný v zákone. Akým
spôsobom pri takomto vymedzení preskúmame dodržanie zákonných lehôt a konkrétne dôvody/
pochybenia? Okamžité skončenie pracovného pomeru preto musí byť aj zo strany zamestnanca
vymedzené minimálne tým, na aké obdobie sa nevyplatenie časti mzdy alebo mzdových náhrad
vzťahuje. Žalobca mal za to, že z listu žalovaného nie je možné preskúmať dodržanie zákonnej lehoty na

uplatnenie skončenia pracovného, a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatný úkonom
v zmysle § 70 zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce. Zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že
ten sa v zmysle listu Inšpektorátu práce zo dňa 25.05.2023 mal dozvedieť o nevyplatení časti mzdy a
mzdových náhrad, ktoré žiadal vyplatiť. Tie mu mali byť za obdobie do 01/2023 vyplatené, avšak tvrdí,
že žalobcu vyzýval aj na doplatenie ostatných mesiacov. Nakoľko však žalovaný neskončil okamžite

pracovný pomer do 25.6.2023, ale až o viac ako mesiac neskôr, tieto dôvody sú neuplatniteľné. Aktuálne
preto hľadá iné dôvody, o ktoré by mohol jeho okamžité skončenie pracovného pomeru rozširovať a
tvrdí, že by sa malo jednať o: a/ nevyplatenie mzdových náhrad podľa ním vypracovaných podkladov
pre vyúčtovanie pracovných ciest zo dňa 19.06.2023, ktoré mi mal údajne predložiť 20.06.2023; b/
nevyplatenie časti mzdy za mesiac 05/2023. Žalovanému nič mu nebránilo tieto dôvody uviesť do listiny

okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom súd nemôže nahrádzať, resp. dopĺňať vôľu osoby,
ktorá právny úkon urobila, tak aby bol skutkovo nezameniteľný s iným. Žalovaný navyše nepreukazuje
doručenie podkladov pre vyúčtovanie pracovných ciest zo dňa 19.06.2023 zamestnávateľovi, a preto
rozporoval aj samotné ich doručenie ako aj ich obsah, ktorý je miestami nečitateľný a je potrebné, aby
žalovaný preukázal,

aké cesty vykonal ako aj to, že sa jednalo o pracovné cesty, a teda aby o. i. preukázal, akú prácu
počas týchto ciest vykonával. Má sa jednať o údajné pracovné cesty v mesiacoch 02/2023 až 04/2023,
pričom vypracovanie podkladov až teraz, žalovaný odôvodňuje tým, že od zamestnávateľa nemal
potrebné podklady, čo považoval za nedôvodné. Samotný zamestnanec, preto nedodržal zákonnúlehotu na predloženie podkladov, hoc poriadkového charakteru. Pre ucelenie obrazu súdu je potrebné
dodať,žepracovnoprávnyvzťahsožalovanýmbolzaloženýnavzájomnejdôvere.Vdohodeomzdových
a pracovných podmienkach, tak ako ju predložil žalovaný, sa v bodoch 3. a 4. uvádza, že mzda 1.200,- €

netto v sebe zahŕňa aj zložku stravného pre zamestnanca. Hoc na tejto dohode nič protiprávne žalobca
nevidel, Inšpektorát práce vo svojom podaní zo dňa 25.05.2023 vyslovil, že takáto dohoda nemôže
byť uzavretá (body 1. – 5.) a bolo mi prikázané stravné žalovanému doplatiť. De facto tak žalobca
žalovanému platil stravné dvakrát, raz v čistej mzde podľa dohody a druhýkrát ho doplácal osobitne.
Skutočnosť,že sasožalovanýmtaktodohodliadohodabolaobojstranneakceptovanávyplývaajztoho,

že zamestnanec si až teraz robí doúčtovania pracovných ciest, keď chce vyťažiť zo vzniknutej situácie.
Aj napriek stanovisku Inšpektorátu práce, do dnešného dňa žalobcovi nie je zrejmý zákonný dôvod, pre
ktorý by stravné nemohlo byť dohodnuté ako súčasť čistej mzdy. Žalovaný pracovné cesty vykonával
v zásade ako chcel s dôverou v jeho korektnosť a stravné nebolo potrebné riešiť, nakoľko bolo podľa
dohody zahrnuté mzde. Vzniknutá situácia so žalovaným je pre žalobcu veľkým ponaučením. V závere
predložil výplatnú pásku zamestnanca za obdobie 05/2023, podľa ktorej bol čistý príjem žalovaného v

sume 1.476,86 €, bol vyplatený v zníženej výške, ponížený o príslušné zrážky. Čistá mzda žalovaného,
tak ako ju spracovala účtovníčka, teda prevyšovala sumu 1.200,- € v daný mesiac a bola vyplatená
správne. Je prekvapivé, že sa rieši mesiac 05/2023 a údajné pracovné cesty v mesiacoch 02/2023 až
04/2023. Účelové ozrejmovanie dôvodov v žalobnej odpovedi nemôže zhojiť neurčitosť právneho úkonu
žalovaného, keďže pokiaľ by súd vysvetlenie žalovaného v jeho žalobnej odpovedi nemal, nemohol by

dospieť k tomu, že práve dôvody uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení sú dôvodmi jeho okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu dňa 7.3.2024 (č.l. 62) konštatoval, že žalobca vo svojom
vyjadrení uvádza nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, je nevyhnutné aby som ozrejmil celú situáciu

okolo môjho skončenia pracovného pomeru u žalobcu. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2015
žalovaný u žalobcu pracoval na pozícii obchodného zástupcu. Z dôvodu, že mu žalobca nevyplácal
žiadne cestovné náhrady ako aj náhrady za dovolenku, podal na Inšpektorát práce Žilina podnet,
na vykonanie inšpekcie práce u žalobcu. V roku 2023 bola u žalobcu Inšpektorátom práce Žilina
vykonaná inšpekcia práce s kontrolovaným obdobím 12/2022 až 01/2023. Listom zo dňa 25.05.2023

Inšpektorát práce Žilina oznámil, že žalobcovi bolo nariadené najneskôr do 21.05.2023 uspokojiť nároky
na nevyplatené stravné a za nevyplatenú náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku za obdobie 12/2022
a 01/2023 v plnej výške. Dňa 17.05.2023 mu žalobca zaplatil sumu 83,40 € ako náhradu stravného za
obdobie 12/2022, sumu 129,20 € ako náhradu stravného za obdobie 01/2023 a sumu 394,70 € ako
náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku za obdobie 12/2022 – 01/2023. Na základe výsledkov kontroly

inšpektorátu práce niekoľkokrát žalobcu kontaktoval a vyzýval ho na vyplatenie nárokov za všetky
ostatné mesiace v priebehu posledných troch rokov, nie len za tie dva mesiace 12/2022 – 01/2023,
ktoré si námatkovo vybral inšpektorát práce a nariadil mu ich vyplatiť. Uvedené potvrdzuje aj predložená
emailová komunikácia. Žalobca opakovane nereagoval, schválne naťahoval čas a vyhýbal sa dodaniu
podkladov pre vyúčtovanie cestovných náhrad. Pritom išlo o podklady jednak z papierovej knihy jázd,

ktorábolavypisovanádocca08/2022ajednakzelektronickejknihyjázd,ktorávychádzalazúdajovGPS
signálu Commander namontovaného v aute od cca 09/2022. Až dňa 14.06.2023 mu žalobca konečne
poskytol podklady, na základe ktorých dňa 19.06.2023 vypracoval cestovné príkazy za posledné tri
roky, t.j. za obdobie 07/2020 – 11/2022 a 02/2023 – 04/2023, ktoré mu následne aj odovzdal. Po
tomto termíne sa niekoľkokrát stretli s tým, že sa dohodnú na spôsobe vyplatenia nárokov. Neviedlo to

ale k ničomu, nakoľko žalobca aj naďalej stále iba úmyselne naťahoval čas a vyplateniu sa sústavne
vyhýbal. Navyše dňa 15.06.2023 mu v rozpore s dohodnutými mzdovými podmienkami vyplatil mzdu
za mesiac 05/2023 len vo výške 1.038,90 €. Z tohto dôvodu listom zo dňa 27.07.2023 žalobcovi
doručil okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vyššie
uvedené skutočnosti vedia potvrdiť aj kolegovia C. E. a F. G., ktorí taktiež u žalobcu pracovali na pozícii

obchodného zástupcu. Žalobca v podanom vyjadrení ďalej uvádza, že mzda za mesiac 5/2023 bola
vyplatená správne. S uvedeným tvrdením žalobcu však žalovaný nesúhlasil, nakoľko v zmysle dohody
o mzdových a pracovných podmienkach zo dňa 01.01.2023 mal žalobca poukazovať mzdu vo výške
1.200 €/netto, pričom termín splatnosti mzdy bol dohodnutý do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Za
mesiac 5/2023, po zohľadnení zrážok zo mzdy vo výške 43,26 €, mal žalobca vyplatiť mzdu vo výške

1.156.74 €. Žalobca za obdobie 05/2023 vyplatil len časť mzdy vo výške 1.038,90 €. Žalobca spolu
s podaným vyjadrením predložil súdu aj výplatnú pásku za mesiac 5/2023. Výpočet mzdy v zmysle
žalobcom predloženej výplatnej pásky je však nesprávny. Žalovaný si dal mzdu prepočítať aj účtovníčke
p. H. I., ktorá používa rovnaký mzdový program ako žalobca a ktorá potvrdila, že žalobca mu vyplatilmzdu za mesiac 5/2023 v rozpore s dohodnutými mzdovými podmienkami. Výplatnú pásku za mesiac
5/2023 vyhotovenú touto účtovníčkou, z ktorej vyplýva, že mu žalobca vyplatil za mesiac 5/2023 nižšiu
mzdu ako bol povinný. Nevyplatením časti mzdy do 15. dňa po lehote jej splatnosti, t.j. do 05.07.2023 bol

žalovaný v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so
žalobcom. Zákonník práce neurčuje spôsob (štýl) akým sa musí skutkový dôvod skončenia pracovného
pomeru vymedziť. Jedine určuje limity jeho určitosti a zrozumiteľnosti v slovách: „aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom“. Žalovaný nemá právnické vzdelanie, vychádzal z toho, že len v tom prípade
by bolo možné mať za to, že som neuviedol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak

by napríklad uviedol len to, že dnes okamžite končí pracovný pomer. Žalobcovi ako zamestnávateľovi
bolo od momentu prijatia okamžitého skončenia pracovného pomeru nesporné, aký zákon som tým
mienil a najmä akú skutočnosť urobil dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto
súvislosti si dovoľuje poukázať na to, že ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce upravuje len
jediný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj ostatná časť úkonu okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 27.07.2023: „Dôvodom je nevyplatenie časti mzdy a mzdových náhrad“,

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru o to viac objasňuje a v konečnom dôsledku ho
tak skutkovo vymedzuje, že tento dôvod nie je možné zameniť s iným dôvodom. Z ustanovenia §
15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych
úkonov vedúcich k rozviazaniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti,

za ktorých bol právny úkon urobený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že pri výklade uvedeného
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujepotrebnéprihliadnuťajkokolnostiam,zaktorýchbolprejav
vôle urobený a ktoré boli v dobe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný mal za to, že takto
dané a formulované okamžité skončenie pracovného pomeru nevyvoláva nejasnosť a spornosť dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým bolo ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval podanú žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

6. Súd následne nariadil pojednávanie na 13.5.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti
právnych zástupcov strán sporu a žalovaného. Neúčasť konateľa žalobcu jeho právny zástupca

ospravedlnil plnením pracovných povinnosti. Na pojednávaní súd vypočul žalovaného k okolnostiam
predchádzajúcim ukončeniu pracovného pomeru u žalobcu ako aj okolnostiam, ktoré nasledovali.
Zároveň súd nevypočul žalovaným navrhovaných svedkov - C. E. a F. G., súd nevypočul, nakoľko
mal za to, že otázka posúdenia platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je
otázkou právnou. Zároveň je zrejmé, že aj keď títo svedkovia mali mať obdobné problémy so žalobcom,

predmetom sporu je platnosť či neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

7. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
výpoveďami strán sporu a svedeckými výpoveďami a vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných
ustanovení:

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ a 3 zákona č. 311/20001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej iba „ZP“):
1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu,
náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

V zmysle § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

V zmysle § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.V zmysle § 78 ods. 1 ZP, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej
vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa § 118 ods. 1 a 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových

cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k
nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a
iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež

nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 15 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách:
1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v
kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.

V zmysle § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do

desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok
na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so
zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná

cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách: Zamestnávateľ je povinný do
desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej
cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť

nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné
doklady.

Podľa§36azákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradách,náhradyposkytovanépodľatohtozákona
sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na
pracoviskuzamestnávateľaznemožnenévlehotesplatnostiposkytnúťnáhradyvcudzejmene,poskytne
ich v lehote splatnosti v eurách.

8. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 1.8.2015 (č.l. 8 rub) uzavreli žalobca ako
zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovaný zamestnaný
na pracovnej pozícii obchodný zástupca bez skúšobnej doby, odmeňovaný podľa zásad o odmeňovaní
pracovníkov spoločnosti žalobcu. Deň nástupu do práce bol určený na1.8.2015 a pracovný pomer bol
uzavretý na dobu neurčitú.

9. Z dohody o mzdových nárokoch zo dňa 1.1.2023 (č.l. 33) vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá
dohoda o mzdových nárokoch na 40 hodín pracovného času týždenne, v zmysle ktorej je mzda
žalovaného 1.200,- Eur netto mesačne a vyplácaná je do 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci,za ktorý na ňu vznikol zamestnancovi nárok. V mzde je zohľadnená aj zložka stravného. Dohoda je
uzavretá na dobu určitú do 31.12.2023, s účinnosťou od 1.1.2023

10. Žalovaný ako zamestnanec doručil listom zo dňa 27.7.2023 (č.l. 8) žalovanému okamžité skončenie
pracovného pomeru, v ktorom ako dôvod vymedzil, že pracovný pomer končí okamžite podľa § 69 ods.
1 písm. b), pričom dôvodom je nevyplatenie časti mzdy a mzdových náhrad. Nevyplatené nároky žiadal
vyplatiť do 20.8.2023 a upozornil na možnosť vymáhania týchto nárokov právnou cestou. Doručenie listu
žalobcovi dňa 28.7.2023 je medzi stranami nesporné, rovnako aj jeho obsah.

11. Následne žalobca – zamestnávateľ listom zo dňa 7.8.2023 (č.l. 10), doručeným žalovanému dňa
8.8.2023 (č.l. 11) vyzval žalovaného na pokračovanie v práci, nakoľko mal za to, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neurčité a nebola dodržaná jednomesačná lehota podľa § 69 ods. 3 ZP. V ďalšom
bol žalovaný vyzvaný, aby nasledujúci deň nastúpil do práce, nakoľko pracovný pomer nekončí, t.j.
naďalej trvá.

12. Listom zo dňa 21.8.2023 žalobca oznámilžalovanému (č.l. 11 rub), že s ním okamžite končí pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, z dôvodu, že nenastúpil po výzve zamestnávateľ najbližší pracovný
deň, t.j. 9.8.2023 do práce, a to bez ospravedlnenia tejto absencie, čím došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. List bol žalovanému doručený dňa 22.8.2023 (č.l. 12).

13. Z odpovede Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 25.5.2023 (č.l. 34) doručenej žalovanému mal súd
za preukázané, že na základe podnetu žalovaného zo dňa 27.4.2023 bol realizovaný výkon inšpekcie
u žalobcu s kontrolovaným obdobím 12/2022 do 1/2023 a bolo zistené, že zamestnávateľ nevyplatil
žalovanému cestovné náhrady a do 21.5.2023 mal zamestnávateľ uspokojiť nároky žalovaného na

stravné v plnej výške. Rovnako zamestnávateľ neposkytol náhradu mzdy za dovolenku v plnej výške.

14. Následne z potvrdení o zrealizovaní transakcii vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému dňa
17.5.2023 sumu 83,40 Eur ako cestovný príkaz za 12/2022, dňa 17.5.2023 sumu 129,20 Eur ako
cestovný príkaz 1/2023 a dňa 17.5.2023 sumu 394,70 Eur ako doplatok RD. Uvedené bolo medzi

stranami nesporné. Následne dňa 15.6.2023 bola žalovanému vyplatená mzda v sume 1.038,90 Eur.

15. Z vyúčtovania pracovnej cesty (č.l. 40) zo dňa 19.6.2023 vyplýva, že žalovaný si vyúčtoval pracovné
cesty za obdobie od 1.2.2023 do 27.4.2023.

16. Z emailovej komunikácie žalovaného adresovanej žalobcovi dňa 22.10.2022 (č.l. 43) vyplýva, že
strany sporu viedli komunikáciu týkajúcu sa nárokov žalovaného, v ktorom žalovaný namietal zmenu
doteraz zaužívaných a fungujúcich trás pracovných ciest zo štyroch pracovných dní na dva. Následne
namietal vzájomnú komunikáciu a zdôraznil, že žiadal žalobcu o poklady na vypísanie cestovných
náhrad za roky 2020-2022 a február až marec 22023, ktoré mu doteraz neuhradil. Okrem toho požiadal

o výplatné pásky za mesiace 4/2022-6/2022, a to do 14.6.2023.

17. Z výplatnej pásky za mesiac máj 2023 predloženej žalobcom vyplýva, že žalobca žalovanému
vyplatil sumu 1.038,90 Eur (č.l. 54), v časti zrážky je odpočítaná suma 394,70 Eur. Z výplatnej pásky
vypracovanej na podnet žalovaného inou účtovníčkou vyplýva, že mzda mala byť vyplatená po vykonaní

zrážok vo výške 1.156,74 Eur (č.l. 65). Výška mzdy za mesiac máj bola medzi stranami sporná, nakoľko
žalobca namietal výpočet predložený žalovaným.

18. Predmetom sporu je posúdenie platnosti, resp. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru daného zamestnancom zamestnávateľovi listom zo dňa 27.7.2023, doručený zamestnávateľovi

– žalobcovi dňa 28.7.2023. Súd prednostne konštatuje, že medzi stranami sporu nie je sporené, že od
1.8.2015 trval pracovný pomer žalovaného. Rovnako nie je sporné, že predmetom šetrenia Inšpekcie
práce u žalobcu bolo vyplácanie mzdových náhrad za obdobie 12/2022 a 1/2023 s konštatovaním
o porušení povinnosti žalobcu. Rovnako nesporné je doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovaného doručené žalobcovi dňa 28.7.2023. Medzi stranami sporu je sporné, či sú

dôvody okamžitého skončenia vymedzené určito a zrozumiteľne, čo by zakladalo prípadnú neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako sporné je, či okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnancom – žalovaným bolo realizované včas, t.j. v mesačnej prekluzívnej lehote.19. Prednostne sa súd v konaní zaoberal tým, že je na podanej žalobe naliehavý právny záujem,
a to s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď na jednej strane žalobca namietal neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru danú žalovaným a na druhej strane v žalobe uviedol, že pre

porušenie pracovnej disciplíny (absenciu v práci po podaní okamžitého skončenia pracovného pomeru)
sám ukončil pracovný pomer so žalovaným formou okamžitého skončenia zo strany zamestnávateľa.
V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru je žalobou predpokladanou hmotným právom, u ktorej sa naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení predpokladá, a preto je potrebné sa žalobou zaoberať vecne (§ 77 ZP).

S ohľadom na tieto skutočnosti bolo povinnosťou súdu žalobu vecne posúdiť. Zároveň súd konštatuje, že
žaloba žalobcu bola podaná včas, t.j. v dvojmesačnej lehote, nakoľko okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 28.7.2023 a žaloba bola podaná na súde dňa 27.9.2023.

20. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je definované v § 69 ZP a je
jednostrannýmprávnymúkonomzamestnanca,ktorýmzamestnanecmôžebezsúhlasuzamestnávateľa

okamžite skončiť pracovný pomer. Z pojmu „okamžité skončenie pracovného pomeru“ vyplýva, že
pracovný pomer sa končí okamžite, a to okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru druhému účastníkovi pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa nadobúda právne účinky doručením aj za predpokladu, že zamestnanec uviedol
v zrušovacom prejave iný deň skončenia pracovného pomeru. Tak ako v prípade okamžitého

skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnanca sa neviaže na výpovedné doby (jeho skončenie je právne perfektné doručením
zrušovacieho prejavu) a zamestnanec ho môže uplatniť aj vtedy, keď mu predchádzala výpoveď, alebo
keď predložil zamestnávateľovi návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, ale na základe týchto
právnych úkonov ešte nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru. Na rozdiel od výpovede, v ktorej

zamestnanec nemusí uviesť dôvod, na okamžité skončenie pracovného pomeru musí mať zamestnanec
niektorý z taxatívne uvedených zákonných dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 ZP, a to a) podľa lekárskeho
posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho
nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ
mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Osobitne je upravené okamžité skončenie
pracovného pomeru mladistvého zamestnanca.

21. Pre posúdenie prejednávanej veci je rozhodujúce ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) ZP, t.j.

nevyplatenie mzdy a cestovných náhrad. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj
v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil v uvedenej lehote aj časť mzdy (platu) alebo náhradu
mzdy (platu). Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca vzniká vždy
pri každej oneskorenej výplate mzdy, t. j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej
jednotlivej platby. Ide o situácie, keď zamestnávateľ dlhšie zamestnancovi neplatí mzdu za vykonanú

prácu alebo náhradu mzdy. Na úroveň týchto plnení, aj keď nie sú mzdou, zákonodarca kladie aj
iné plnenia. Ide najmä o cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť a náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu
je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť právnej povahy pracovného
záväzku. V prípade neplnenia tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi

možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V praxi môžu nastať dve kvalitatívne rozdielne
právne situácie, ktoré majú rozdielne právne následky z hľadiska počítania času. Ak si účastníci
v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnú konkrétny termín splatnosti mzdy, 15-dňová lehota
po uplynutí ktorej môže v zmysle § 69 ZP zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,
začína plynúť dňom nasledujúcim od dohodnutého dňa splatnosti mzdy. Ak nie je splatnosť mzdy

účastníkmi dohodnutá v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, platí zákonná úprava splatnosti mzdy
podľa Zákonníka práce. Lehota 15 dní, po uplynutí ktorej je zamestnanec oprávnený okamžite skončiť
pracovný pomer, začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mala byť
zamestnancovi vyplatená mzda. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom
je aj nevyplatenie časti mzdy, obdobne ako vyplatenie mzdy alebo časti mzdy neskoršie než do 15

dní od uplynutia jej splatnosti. To platí aj vtedy, ak by so zamestnancom zamestnávateľ vyrovnal
všetky jeho mzdové nároky ešte pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnanca. Ak zamestnávateľ neposkytuje mzdu a ďalšie mzdové plnenia podľa § 69 ods. 1 písm.
b) po dlhší čas, dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vzniká vždy po uplynutí 15 dníod termínu splatnosti každej jednotlivej splátky. U zamestnanca ide o veľmi vážny dôvod, na základe
ktorého mu zákonodarca dovoľuje aj okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnanec je oprávnený
okamžite skončiť pracovný pomer z tohto dôvodu aj vtedy, keď zamestnávateľ splnil svoju povinnosť,

ale neskôr po lehote splatnosti aj za situácie, že v čase oneskoreného splnenia tejto povinnosti zo strany
zamestnávateľa zamestnanec ešte neuplatnil okamžité skončenie pracovného pomeru. Čas uplatnenia
dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca bezprostredne súvisí so splatnosťou
mzdy alebo platu. Okrem uvedenej lehoty musí zamestnanec brať do úvahy aj to, že právo na okamžité
skončenie pracovného pomeru môže zamestnanec využiť v rámci mesačnej subjektívnej prekluzívnej

lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvedel. Lehota na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je subjektívnou lehotou,
ktorá sa končí dňom, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína ( ods. 2 a 3§ 122 OZ).
22. Základnou charakteristikou pracovného pomeru je jeho odplatnosť a medzi základné sociálne
práva zamestnanca patrí právo na odmenu za vykonanú prácu. V praxi môžu nastať situácie,

keď zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo iné plnenia vôbec alebo ich vyplatí s oneskorením. Ak
zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti, ide o vážny dôvod, keď má zamestnanec možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Na uplatnenie tohto dôvodu je potrebné, aby zamestnávateľ nevyplatil uvedené plnenia (v celej výške

alebo len ich časť) a aby uplynula 15-dňová lehota od ich splatnosti (t.j. zamestnanec môže okamžite
skončiť pracovný pomer až po uplynutí 15 dní odo dňa splatnosti). Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí
sp.zn. 3Co/368/2011 konštatoval, že „ Súd zdôrazňuje, že v danom prípade lehota splatnosti mzdy
žalovaného je lehotou hmotnoprávnou. Z uvedeného preto vyplýva, že nepostačuje poukázanie mzdy
žalovanému v posledný deň lehoty, ale predpokladom naplnenia ZP v ustanovení § 37 je, aby mzda

v uvedený deň, t.j. v danom prípadne v posledný deň lehoty splatnosti, došla na účet žalovaného,
resp. fyzicky do jeho dispozície". Vo vzťahu k cestovným náhradám sa ich nevyplateniu venoval Krajský
súd v Trnave, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 11CpPr/6/2014 uviedol, že „k samotnému ustanoveniu § 69
ods. 1 písm. b) ZP je potrebné uviesť, že v ňom obsiahnutá zákonná úprava posilňuje rovnoprávne
postavenie účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko od zamestnanca sa nemôže požadovať,

aby prácu vykonával, keď zamestnávateľ mu nevypláca riadne mzdu a náhrady v ňom špecifikované.
Právo na mzdu a uvedené náhrady za vykonanú prácu je základným právom zamestnanca a zároveň
ich vyplácanie patrí medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnávateľa [§ 47 ods. 1 písm. a) ZP]. Pokiaľ
si teda zamestnávateľ túto svoju povinnosť neplní, ZP poskytuje zamestnancovi ochranu tým, že mu
umožňuje z tohto dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom. Podmienkou tohto

spôsobu skončenia pracovného pomeru však je, že zamestnávateľ mzdové náležitosti zamestnancovi
neuspokojí do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či zamestnávateľ poskytol
časť týchto plnení, na ktoré vznikol zamestnancovi nárok, alebo že mu tieto neposkytol vôbec. Naplnenie
predpokladov zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm.
b) ZP v prípade, že zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi cestovné náhrady alebo ich časť do 15 dní

po uplynutí ich splatnosti, je potrebné posudzovať v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách".
23. Na základe vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 69 ods. 1 a 3 ZP súd v prejednávanej
veci skúmal, či predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom má náležitosti
požadované zákon, t.j. či bolo urobené v správnej forme, či je určité a zrozumiteľné. Podľa § 70 ZP
okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia

v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia
ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť. Súd má za to, že je potrebné vymedziť skutkovo dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod je v okamžitom
skončení pracovného pomeru vymedzený všeobecne, a to paragrafovým znením - § 69 ods. 1

písm. b (ZP) ako aj popisom – nevyplatením časti mzdy a mzdových náhrad. Pre platné okamžité
skončenie pracovného pomeru musia byť dodržané všetky náležitosti právneho úkonu vo všeobecnosti,
ako aj náležitosti zakotvené v § 70 ZP, podľa ktorého musí byť okamžité skončenie pracovného
pomeru písomné a doručené podľa § 38 ZP v stanovenej lehote druhému účastníkovi pracovného
pomeru (zamestnancovi do jeho vlastných rúk). ZP ustanovuje obligatórnu formu okamžitého skončenia

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, pričom vyžaduje jej písomné vyhotovenie pod sankciou
neplatnosti.24. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnancom bolo realizované písomnou formou. Vo vzťahu k určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu súd vykonal dokazovanie. Z obsahu listiny - okamžitého skončenia pracovného pomeru

vyplýva, že dôvod okamžitého skočenia pracovného pomeru je všeobecne formulovaný odkazom na
„§ 69 ods. 1 písm. b“ (bez označenia právneho predpisu) a zároveň žalovaný uviedol, že dôvodom
je nevyplatenie časti mzdy a mzdových náhrad. Zároveň vyzval žalobcu na vyplatenie nárokov do
20.8.2023. Súd má preto za to, že uvedený dôvod okamžitého skončenia je definovaný iba formálne
a všeobecne, no nie je výslovne konštatované, pre nevyplatenie akých mzdových nárokov (časti mzdy

a mzdových náhrad) a za aké časové obdobie nebola vyplatená mzda či mzdové náhrady (ani aké
mzdové náhrady). Na účely konštatovania platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia je potrebné
dôvod vymedziť tak, aby bol nezameniteľný a tiež, aby bolo možné jednoznačne určiť, či dôvod, pre
ktorý okamžite ukončil pracovný pomer je vymedzený dostatočne aj na účely vyhodnotenia včasnosti
uplatnenia tohto nároku (okamžitého skončenia pracovného pomeru). Z obsahu § 69 ZP je zrejmé,
že na zamestnanec môže uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru za určitých podmienok

a v určitých lehotách. V prípade dôvodu podľa písm. b), je potrebné preukázať, že mzda alebo iný
nárok (v danom prípade cestovné náhrady) neboli zamestnávateľom vyplatené v lehote ich splatnosti.
Dôvodkokamžitémuskončeniupracovnéhopomeruvznikávždypouplynutí15dníodtermínusplatnosti
každej jednotlivej splátky, pričom na uplynutie 15-dňovej lehoty sa viaže aj jednomesačná lehota na
uplatnenie právo na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom. Lehota na uplatnenie

okamžitého skončenia pracovného pomeru je subjektívnou lehotou, ktorá sa končí dňom, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota počíta.
Súd má za to, že z obsahu listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, pre
neuhradenie ktorej časti mzdy či akých mzdových náhrad a za aké obdobie odvodzuje žalovaný právo
okamžitého skončenia pracovného pomeru (t.j. na účely určenia ich splatnosti a prieskumu porušenia

povinnosti žalobcu – zamestnávateľa uhradiť celú mzdu či iné mzdové nároky). S ohľadom na uvedené
konštatovanie súd dospel k potrebe výkladu vôle a jej prejavu. Obdobná situácia bola predmetom
posúdenia Najvyššieho súdu v rozsudku sp.zn. 5Cdo/205/2007, v ktorom sa rovnako zaoberal určitosťou
a včasnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnancom. V tejto veci rovnako
procesná obrana žalovaného bola formulovaná tak, že § 69 ods. 1 písm. b) ZP upravuje jediný

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rozdiel oproti prejednávanej veci spočíval v tom,
že v tamojšej veci žalovaný – zamestnanec v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že
„žiada o vyplatenie prostriedkov, ktoré vyplývajú z odobratia výkonnostného príplatku k mzde počnúc
mesiacom január 2004“. Najvyšší súd SR ako súd dovolací sa zaoberal otázkou výkladu vôle a prejavu
nasledovne: „Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom

skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktorý vedú
druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že
skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité

skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle
zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k
objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu
vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú
síce mal, ale neprejavil ju.“

25. Súd prvej inštancie preto vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý uvádza, že dôvod
okamžitého skončenia musí byť dostatočne jasný a zrozumiteľný, pričom výkladom prejavu vôle nie je
možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu účastníka, ktorú v rozhodnej dobe nemal, prípadne ju neprejavil.
V posudzovanom prípade bolo preto potrebné v súlade s uvedeným posúdiť prejav vôle žalovaného,

obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.7.2023, a to pri použití výkladu prejavu
vôle tak, aby tento právny úkon so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým
mravom. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v tomto právnom úkone iba vo všeobecnosti uviedol dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru s odkazom na paragraf a uvedenie, že ide o nevyplateniečasti mzdy a mzdových nárokov bez bližšej špecifikácie. Ak by aj súd prvej inštancie „rozšíril“ výklad vôle
a jej prejavu s ohľadom na situáciu a vzťahy medzi stranami predchádzajúce uplatneniu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ani z emailovej komunikácie žalobcu a žalovaného nevyplýva, aké

nároky presne mu neboli vyplatené. V rámci procesnej obrany síce právny zástupca žalovaného
dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol, že išlo o nevyplatenie časti mzdy za mesiac máj 2023,
kde mal žalovaný za to, že mu bola nesprávne vypočítaná a poskytnutá výška mzdy v rozpore
sdohodouomzdovýchnárokoch.Rovnakotvrdil,žemužalobcanevyplatilcestovnénáhradyvyúčtované
19.6.2023. Všetky tieto skutočnosti a ich súvislosti žalovaný dodatočne v rámci vyjadrenia k žalobe

odôvodnil, avšak tieto nevyplývajú z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
27.7.2023. Súdu je zrejmé, že žalovaný nemá právnické vzdelanie, no na účely platnosti tohto právneho
úkonu by postačilo aj laické označenie, ktoré nároky a prípadne za aké obdobie žalovaný nemal
žalobcom uspokojené. Nestačí sa spoliehať na to, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, prečo s ním
žalovaný ukončil okamžite pracovný pomer. Súd má za to, že obsah posudzovaného okamžitého
skončenia pracovného pomeru sám o sebe nevymedzuje úplne určitým spôsobom dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru, a túto neurčitosť prejavu vôle žalovaného nebolo možné odstrániť
ani výkladom. Je totiž zrejmé, že z obsahu okamžitého skončenia nevyplýva, pre nevyplatenie akej
časti mzdy, za aké obdobie a tiež akých mzdových nárokov a za aké obdobie uplatňuje žalovaný
okamžité skončenie pracovného pomeru. S ohľadom na absenciu tejto skutočnosti potom nie je možné
ustáliť, či samotná žaloba bola podaná včas, t.j. v jednomesačnej prekluzívnej lehote, ktorá plynie odo

dňa, kedy sa zamestnanec (žalovaný) dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru
dozvedel. Nakoľko žalovaný nešpecifikoval tento okamih v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru je neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ aj neplatné.
Pokiaľ by súd prevzal argumentáciu žalovaného, i keď logickú, došlo by tým de facto k dopĺňaniu
vôle účastníka právneho úkonu, čo podľa názoru súdu nie je prípustné. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že takto dané a formulované okamžité skončenie pracovného pomeru vyvoláva nejasnosť a
spornosť dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým bolo ustanovenie § 69 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca žalovanému nevyplatil bližšie nešpecifikovanú časť mzdy
a tiež bližšie neurčené mzdové nároky. K totožným právnym záverom dospeli v obdobných veciach
aj NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 21Cdo 2298/2013 konštatoval, že: „U důvodu podle § 55 odst.

1 písm. b) zák. práce je třeba věnovat přesnému popisu vytýkaného skutku zvýšenou pozornost, aby
byla možná jeho přesná individualizace, je třeba uvést konkrétní údaje o tom, kdy, kde, jakým jednáním
a která konkrétní povinnost měla být porušena" Rovnako tak NS ČR uvádza aj v rozhodnutí sp.zn.
21Cdo/857/2000, keď tvrdí: „Konkretizácia dôvodu je potrebná, aby nevznikli pochybnosti, prečo došlo
ku skončeniu.“ Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. Súd v

prípadnom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru posudzuje len ten dôvod, ktorý je (bol
ako pôvodný) uvedený v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru, a nebude sa zaoberať
žiadnymi zmenami

26. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru

založeného medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom pracovnou
zmluvou zo dňa 1.8.2015, dané žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 27.7.2023 doručeným
žalobcovi dňa 28.7.2023, je neplatné.

27. Nad rámec predmetu sporu súd konštatuje, že nielen Inšpektorát práce, ale aj súd vzhliadol

pochybenia na strane zamestnávateľa – žalobcu, keď sa vyhýbal vyplácaniu (minimálne) cestovných
náhrad. Z listinných dôkazov (vyjadrenia Inšpektorátu práce) vyplýva, že žalobca minimálne za mesiace
12/2022 a 1/2023 skutočne cestovné náhrady žalovanému neuhradil. V tomto bode súd zdôrazňuje, že
cestovné náhrady sú osobitným nárokom vyplývajúcim zamestnancovi zákona č. 283/2002 Z.z., pričom
v § 118 ZP je výslovne uvedené, že cestovné náhrady (rovnako ako stravné) sa za mzdu nepovažujú. Ak

by súd výkladom vôle a prejavu vychádzal z nesporného tvrdenia o ich neuhradení (za mesiace 12/2022
a 1/2023), nemožno na túto skutočnosť naviazať platné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
27.7.2023, nakoľko by nešlo o včasné uplatnenie tohto práva v jednomesačnej prekluzívnej lehote. Na
druhej strane, súd poukazuje na to, že samotný žalobca ani nenamietal, že by cestovné náhrady za
vyúčtované obdobie v cestovnom príkaze zo dňa 19.6.2023 žalovanému vyplatil, avšak táto skutočnosť

nie je relevantná pre posúdenie veci, nakoľko písomný prejav vôle neobsahoval vymedzenie toho, čo
žalovanému žalobca neuhradil. Súdu je však zrejmé z e-mailovej komunikácie vyplýva, že postup
žalobcu voči žalovanému nebol minimálne profesionálny, keď mu uvádza, že sa má správať slušne
k človeku, ktorý mu platí hypotéku a koníčky a tiež ho upozorňuje, aby vydal zo seba to najlepšie, abynemusel byť zlý. Uvedené však nemá vplyv na posúdenie platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného zamestnancom, a tak súdu neostávalo iné, iba žalobe vyhovieť.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvéhostupňavzmyslezásadyúspechuvkonaní,t.j.
podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca úspešnou stranou sporu, súd mu priznal proti žalovanému
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).