Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123245751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B.
C., D. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Lucia Juršíková,
advokátka, so sídlom Jura Hronca 3415/4, 010 15 Žilina, IČO: 45 851 051, proti žalovanému: Národná
diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava - Dúbravka, IČO: 35 919
001, o zaplatenie 50,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 7C/69/2024 - 178 zo dňa 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku IV.

o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I. a II. zostáva
n e d o t k n u t ý .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvýmvýrokomzastavilkonanievčastiozaplateniepaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnením

pohľadávky v sume 40,- Eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,5 % ročne zo sumy
50,- Eur od 09.01.2023 do zaplatenia, druhým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 41,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 41,02 Eur od 09.01.2023
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tretím výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol
a štvrtým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie paušálu
(nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) vo výške 40,- Eur a úroku z omeškania vo výške 1,5 %
ročne zo sumy 50,- Eur od 09.01.2023 do zaplatenia a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške
40,- Eur, keďže žalobca vzal v uvedenej časti žalobu v súlade s jeho dispozičným oprávnením späť
skôr, než sa začalo pojednávanie. K čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do úrokov z omeškania vo
výške 1,5 % ročne zo sumy 50,- Eur došlo na pojednávaní po oboznámení predbežného právneho

názoru zo strany súdu a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Okresný súd považoval
podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145, § 146 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") za splnené, preto konanie v tejto časti zastavil.
Okresný súd uviedol, že predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 50,- Eur titulombezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 50,- Eur od 09.01.2023
do zaplatenia.

1.2. Okresný súd uviedol, že za nesporné medzi stranami bolo, že žalobca uhradil dňa 09.10.2022
diaľničnú známku v sume 50,- Eur pre vozidlo s EČV H. s dobou platnosti od 09.10.2022 do 08.10.2023,
čo vyplýva i z Potvrdenia o úhrade diaľničnej známky, zjednodušená Faktúra 2213611467. Pri úhrade
diaľničnej známky pre motorové vozidlo s EČV H., ktorého je vlastníkom, za obdobie od 09.10.2022 do
08.10.2023, urobil chybu pri zadávaní EČV, ktoré nesprávne zadal ako EČV H., ktorého vlastníkom nie

je žalobca, ale tretia osoba. Taktiež bolo nesporné, že na motorové vozidlo EČV H. už bola predtým
uhradená diaľničná známka, a to za obdobie od 12.08.2022 do 11.08.2023, čo vyplýva aj z výtlačku
z internetovej stránky www.eznamka.sk (č. l. 19). Žalobca bol pri vypĺňaní formulára upozornený, že
pre dotknuté vozidlo už bola zakúpená diaľničná známka, a to do 11.08.2023, čo vyplýva aj z výtlačku
z internetovej stránky www.eznamka.sk (č. l. 69). Z uvedeného vyplýva, že pre jedno totožné motorové
vozidlo (EČV H.) bola diaľničná známka v období od 09.10.2022 do 11.08.2023 uhradená duplicitne. Pre

rozhodnutie bolo v danom prípade podstatné posúdiť, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu v dôsledku úhrady diaľničnej známky žalobcom vo výške 50,- Eur. Na
daný skutkový stav okresný súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä § 451 a nasl.
o bezdôvodnom obohatení a ustanovenia zákona č. 488/2013 o diaľničných známkach (ďalej len „zákon
o diaľničných známkach“).

1.3. Námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácií súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôvodnú. Uviedol, že o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v III. ÚS 473/2017). Okresný

súd uviedol, že daný spor sa vedie o zaplatenie sumy 50,- Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktorá bola pripísaná na účet žalovaného, za duplicitnú úhradu diaľničnej známky pre
motorové vozidlo. Finančné prostriedky získané z výberu úhrady diaľničných známok sú príjmom
žalovaného podľa § 2, ods. 6 zákona o diaľničných známkach, preto je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti v danej veci ten subjekt, ktorý finančné prostriedky z úhrady diaľničnej známky pre vozidlo

EČV H. skutočne obdŕžal, t. j. žalovaný a to bez ohľadu na to, kto toto vozidlo vlastní, resp. prevádzkuje.

1.4. Okresný súd uviedol, že úhradou diaľničnej známky pre vozidlo dochádza k splneniu zákonnej
povinnosti úhrady poplatku v prípade užívania vymedzených úsekov diaľnic predmetným vozidlom.
V prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti dochádza k spáchaniu priestupku alebo správneho

deliktu (§ 10, § 10a, § 11 zákona o diaľničných známkach). S poukazom na uvedené okresný súd
uzavrel,ževzťahmedzižalobcomažalovanýmjepretoverejnoprávnehocharakteru,nakoľkovoveciach
náhrady poplatku, ktorý zodpovedá cene diaľničnej známky, vrátane kontroly plnenia tejto zákonnej
povinnosti stojí štát v nadradenom postavení voči žalobcovi. Aj výška poplatku zodpovedajúceho úhrade
za diaľničnú známky je stanovená štátom. Správcom výberu úhrady diaľničnej známky je žalovaný (§ 8

ods. 1 veta prvá zákona o diaľničných známkach), ktorý bol aj príjemcom úhrady vykonanej žalovaným
v sume 50 Eur.

1.5. Súd prvej inštancie považoval v danom prípade za nesporné, že na motorové vozidlo EČV H.
bola uhradená diaľničná známka dvakrát, a to raz za obdobie od 12.08.2022 do 11.08.2023 osobou

odlišnou od žalobcu a druhý raz žalobcom za obdobie od 09.10.2022 do 08.10.2023. Z uvedeného
vyplýva, že pre jedno totožné motorové vozidlo bola v období od 09.10.2022 do 11.08.2023 uhradená
diaľničná známka opakovane. Na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keď
poplatok za užívanie diaľnice totožným motorovým vozidlom za obdobie od 09.10.2022 do 11.08.2023
obdržal dvakrát. V danom prípade právny dôvod na opakovanú úhradu diaľničnej známky neexistoval,

pretože zákonná povinnosť na úhradu diaľničnej známky na predmetné vozidlo už splnená bola, a to
v období od 09.10.2022 do 11.08.2023. Vo veci boli splnené všetky predpoklady na vznik bezdôvodného
obohatenia, a to – majetková výhoda vyjadriteľná v peniazoch, prejavenie majetkového prírastku na
strane žalovaného a majetkový úbytok na strane žalobcu i osobitná absencia právneho režimu s právom
aplikačnej prednosti, keď zákon č. 488/2013 Z. z. právne následky majetkovej nerovnováhy nepokrýva.

1.6. K tvrdeniu žalovaného, že duplicitnou úhradou sa podľa žalovaného rozumie skutočnosť, keď
zákazník uhradí duplicitne diaľničnú známku pre rovnaké EČV, kde sa doba platnosti oboch diaľničných
známok musí zhodovať, okresný súd uviedol, že sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. V tejtosúvislosti konštatoval, že pokiaľ je povinnosť úhrady diaľničnej známky viazaná na vozidlo, ktoré
užíva vymedzené úseky diaľnic a nie je viazaná na osobu, k duplicitnej úhrade dochádza vždy, keď
je na to isté vozidlo uhradená diaľničná známka dvakrát, a to bez ohľadu na to, či obidve úhrady

vykonala tá istá osoba, alebo rozdielne osoby a rovnako nie je ani relevantné, či jednotlivú úhradu
vykonal vodič vozidla, prevádzkovateľ vozidla, alebo iná osoba. Majetkový prírastok za využívanie
diaľnice totožným motorovým vozidlom v totožnom období (t. j. od 09.10.2022 do 11.08.2023) sa
v majetkovej sfére žalovaného prejavil dvakrát. Úhradu dvoma rozdielnymi osobami pripúšťa i zákon
o diaľničných známkach, keď povinnosť úhrady diaľničnej známky ukladá jednak vodičovi vozidla

a jednak prevádzkovateľovi vozidla ukladá povinnosť zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov
diaľnic vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Pokiaľ by túto úhradu vykonali
vodič i prevádzkovateľ (napr. z dôvodu, že nevedeli, že úhradu už jeden z nich vykonal), tiež by išlo
o duplicitnú úhradu. Pre duplicitnú úhradu diaľničnej známky nie je žiaden právny dôvod, pretože zo
zákona logicky vyplýva povinnosť jednej úhrady časového poplatku za užívanie vymedzených úsekov
diaľnic – jednej diaľničnej známky v čase užívania vymedzených úsekov diaľnic vozidlom. Po úhrade

jednej diaľničnej známky môže vozidlo počas jej platnosti užívať vymedzený úsek diaľnic, ale v prípade
druhej úhrady diaľničnej známky za tú istú dobu platnosti diaľničnej známky, nie je poskytnuté žiadne
protiplnenie zo strany žalovaného ako nesprávne argumentoval žalovaný. Pokiaľ je diaľničná známka
uhradená tomu istému subjektu – žalovanému dvakrát, dochádza na strane prijímateľa – žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, pretože došlo k druhej, rovnakej úhrade za jedno a to isté plnenie –

možnosť užívať predmetným vozidlom vymedzený úsek diaľnic.

1.7. Okresný súd mal zato, že nakoľko žalobca uhradil diaľničnú známku pre vozidlo, ktoré ňou
disponovalo, neexistuje žiadny dôvod na to, aby si žalovaný takúto opätovnú úhradu ponechal, obzvlášť
s poukazom na absenciu logického dôvodu, pre ktorý by jedno vozidlo, ktoré reálne využíva v určitom

období diaľnicu, malo mať za jej užívanie v tomto období zaplatenú diaľničnú známku dvakrát. Za
irelevantné v tomto smere okresný súd považoval, že žalovaný plnenia prijaté za diaľničné známky
používa na plnenie úloh podľa § 12 ods. 1 zákona diaľničných známkach. Na plnenie týchto úloh
je oprávnený používať len tie plnenia, ktoré sa v jeho majetkovej sfére prejavili dôvodne a z režimu
bezdôvodného obohatenia sú vylúčené. Argumentáciu žalovaného, že žalobca zavinil vzniknutú situáciu

a zodpovedá za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená, považoval okresný súd za irelevantnú, pretože
predmetom konania nie je náhrada škody, ale bezdôvodné obohatenie. Pri bezdôvodnom obohatení sa
zavinenie neskúma a prípadné zavinenie žalobcu nemá žiaden vplyv na to, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Diaľničná známka pre motorové vozidlo EČV H.
bola uhradená duplicitne v období od 09.10.2022 do 11.08.2023. Pri diaľničnej známke platnej 365 dní za

poplatok 50,- Eur pripadá na jeden deň využívania diaľnice úhrada vo výške 0,14 Eur (t. j. 50,- Eur : 365
dní = 0,14 Eur na deň). Duplicitná úhrada diaľničnej známky bola v období od 09.10.2022 do 11.08.2023,
t. j. 293 dní (Rok 2022: Október 9 dní, November 30 dní, December 31 dní; Rok 2023: Január 31 dní,
Február 28 dní, Marec 31 dní, Apríl 30 dní, Máj 31 dní, Jún 30 dní, Júl 31 dní, August 11 dní, spolu 293
dní). Za 293 dní duplicitnej úhrady diaľničnej známky a poplatok 0,14 Eur/deň je výška bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného 41,02 Eur (0,14 Eur x 293 dní = 41,02 Eur).

1.8. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 41,02 Eur. Nakoľko žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola diaľničná
známka pre dotknuté motorové vozidlo EČV H. bola uhradená duplicitne aj v období od 12. 08. 2023

do 08.10.2023, preto za toto obdobie nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu
a žalobcom uplatnený nárok je vo zvyšnej časti (čo do sumy 8,98 Eur, t. j. 50,00 Eur mínus 41,02 Eur
= 8,98 Eur) nedôvodný a okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol. Nakoľko žalovaný nevydal žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v lehote, dostal sa do omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky ku dňu 09.01.2023 bola 7,5 %. Vzhľadom na uvedené priznal okresný súd žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne z sumy 41,02 Eur od 09. 01. 2023 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti úrokov z istiny 8,98 Eur žalobu zamietol.

1.9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Okresný
súd konanie zastavil v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur

a úroku z omeškania vo výške 1,5 % ročne zo sumy 50,- Eur od 09.01.2023 do zaplatenia. Náklady
spojené s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania sú príslušenstvo pohľadávky (§ 121, ods.
3 občianskeho zákonníka). Preto okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania nebral do úvahy
čiastočné späťvzatie žaloby, keďže sa netýkalo istiny, ale len časti príslušenstva. Čo do žalovanej istiny50,-Eurokresnýsúdžalobevyhovelvčastisumy 41,02Euravozvyškužalobuzamietol.Konštatoval,že
žalobcamalvspore úspech82%,žalovaný18%.Čistýúspechžalobcuvtomtosporetedapredstavoval
64 % (t. j. 82 % mínus 18 % = 64 %) a preto okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

2. Proti výroku II., III. a IV. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 50,- Eur od
09. 01. 2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrok III. vypustil a výrok IV. zmenil tak,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň navrhujem,
aby mi ako žalobcovi súd priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.1. Žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením súdu prvého stupňa v tom smere, že diaľničná

známka bola duplicitne uhradená na jedno motorové vozidlo, aj keď nie totožnými osobami, avšak
nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa uznal duplicitnú úhradu len za obdobie 293 dní, kedy sa
prekrývali úhrady dvoch diaľničných známok. Diaľničnú známku je možné zakúpiť v intervale – ročná,
365-dňová, mesačná a denná, pričom za každý interval je daná fixná suma. Žalobca uhradil 365-dňovú
diaľničnú známku na existujúce osobné motorové vozidlo, avšak nie vo vlastníctve žalobcu, pričom

vlastníka druhého osobného motorového vozidla, na ktoré bola uhradená duplicitná diaľničná známka,
je žalobcovi osoba neznáma, a preto je suma za obdobie od 12.08.2022 do 08.10.2023 vo výške 8,98
Eur nevymáhateľná. Úhrada diaľničnej známky bola vykonaná na základe fixne určeného poplatku
žalovaného vo výške 50,- Eur, čo potvrdzujú aj Potvrdenia o úhrade diaľničnej známky, zjednodušená
Faktúra 2213611467. Žalobca mal zato, že preto nie je možné túto úhradu meniť, resp. ju rozdeľovať,

nakoľko táto bola uhradená vcelku a pri jej úhrade nebolo možné zadať, že chcel uhradiť len 293 dní.

2.2. Žalobca ďalej uviedol, že pri kontrole platnosti diaľničnej známky na webovej stránke
www.eznamka.sk na motorové vozidlo EČV H. (na ktoré bola uhradená duplicitne diaľničná známka a
ktorého ako žalobca nie je vlastníkom) zistil, že vlastník tohto vozidla má zakúpenú v súčasnosti 365-

dňovú diaľničnú známku na obdobie od 15.08.2024 do 14.08.2025. Žalobca mal zato, že v prípade, žeby
sa vlastník osobného motorového vozidla obohatil na jeho úkor, tak by mal zakúpenú diaľničnú známku
aj v predchádzajúcom období od októbra 2023 do októbra 2024 ako aj v súčasnosti od októbra 2024 do
októbra 2025, čo však nie je pravdou. Vlastník má opätovne zakúpenú diaľničnú známku od augusta
2024 do augusta 2025, pričom duplicita podľa vyjadrenia súdu prvého stupňa bola len do 11.08.2023.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa obohatil o celú sumu vo výške 50,- Eur, nakoľko aj od augusta
2023 do augusta 2024 si vlastník osobného motorového vozidla s EČV H. uhradil 365-dňovú diaľničnú
známku. Na základe uvedených skutočností mal žalobca zato, že je daný odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. d) CSP v spojitosti s § 366 písm. c) CSP, nakoľko preukázaním platnosti diaľničnej známky
na jemu neznáme osobné motorové vozidlo EČV H. je jednoznačné, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci.

2.3. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podané odvolanie voči výroku II. napadnutého rozsudku prvej
inštancie priamo súvisí s výrokom III. ako aj výrokom IV. tohto rozsudku, nakoľko v prípade priznania
duplicitnej úhrady diaľničnej známky vo výške 50,- Eur, bude žalobe vyhovené v plnom rozsahu, čo by

znamenalo vypustenie výroku III. ako nedôvodný a náhrada trov konania vo výroku IV. by mala byť v
rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný ku tvrdeniam žalobcu uviedol, že nenapĺňajú
žalobcom uvedené dôvody na podanie odvolania. Žalovaný uviedol, že okresný súd pri vynesení

rozsudku správne nezistil, že za obdobie od 12.08.2023 do 08.10.2023 by na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Toto obdobie sa v čase úhrady diaľničnej známky k vozidlu s EČV
H. vykonanej žalobcom (t.j. 09.10.2022) už nekrylo splatnosťou predchádzajúcej diaľničnej známky
uhradenej inou osobou k vozidlu s EČV H. (platnej od 12.08.2022 do 11.08.2023), a teda vo vyššie
uvedenom období sa nemohlo jednať o duplicitnú úhradu. Jednalo sa o časť obdobia platnosti úhrady

diaľničnej známky k vozidlu s EČV H. vykonanej žalobcom, na základe ktorej už žalobca umožnil
vlastníkovi vozidla s EČV H. užívať vymedzené úseky diaľnic (z právneho hľadiska zmluva v prospech
tretieho). Na uvedené obdobie, t.j. od 12.08.2023 do 08.10.2023 (ktoré nasledovalo po prekrytí s
obdobím platnosti predchádzajúcej úhrady), bola vykonaná prvá úhrada diaľničnej známky, túto vykonalžalobca dňa 09.10.2022. Práve skutočnosť, že platnosť úhrady diaľničnej známky vykonanej žalobcom
dňa 09.10.2022 sa kryla s platnosťou predchádzajúcej diaľničnej známky 293 dní, mala za následok
nepriznanie bezdôvodného obohatenia 50,- Eur, ktoré zodpovedá 365 platnosti, ale len pomernej časti

(41,02 Eur) zodpovedajúcej existencii duplicitnej úhrady. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celej výške úhrady diaľničnej známky 50,-
Eur. Tvrdenia žalobcu o tom, že meniť alebo rozdeľovať ním vykonanú úhradu nie je možné, sú žiaľ
len zrejmým dôkazom vecného a právneho nepochopenia odôvodnenia rozsudku, čo však nemá za
následok nesprávnosť rozsudku. Výška 365 - dňovej úhrady diaľničnej známky je síce daná právnymi

predpismi (nariadením vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie
vymedzených úsekov diaľnic), ale výšku bezdôvodného obohatenia je možné priznať len v takej časti,
v ktorej malo vzniknúť, resp. malo byť preukázané, a teda vôbec nemusí byť zhodné s celou úhradou
vykonanou žalobcom.

3.1. Pokiaľ žalobca v odvolaní (v bode II., 4. odsek) z úhrady 365 - dňovej diaľničnej známky vykonanej

(podľa žalobcom nepreukázaných tvrdení vlastníkom vozidla EČV H.) dňa 15.08.2024 na obdobie
od 15.08.2024 do 14.08.2025, odvodzuje domnienku, že vlastník vozidla s EČV H. vykonal úhradu
diaľničnej známky v roku 2023 na obdobie od októbra 2023 do októbra 2024, tak žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že úhrada 365 - dňovej diaľničnej známky vykonaná dňa 15.08.2024 na obdobie
od 15.08.2024 do 14.08.2025 žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o údajnej úhrade

diaľničnej známky vlastníkom vozidla s EČV H. za obdobie od augusta 2023 do augusta 2024. Žalovaný
mal zato, že predloženie screenshotu webovej stránky eznamka.sk o úhrade diaľničnej známky zo
dňa 15.08.2024 na obdobie od 15.08.2024 do 14.08.2025 je preto bez akejkoľvek relevancie a bez
akéhokoľvek súvisu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.10.2022 do
11.08.2023,arovnakotakzaobdobieod12.08.2023do08.10.2023(koniecplatnosti365-dňovejúhrady

diaľničnej známky vykonanej žalobcom dňa 09.10.2022). Odhliadnuc od toho, že žalobca screenshot
o existencii úhrady diaľničnej známky zo dňa 15.08.2024 na obdobie od 15.08.2024 do 14.08.2025
nepredložil okresnému súdu do vynesenia rozsudku dňa 22.10.2024, a teda okresný súd na túto
skutočnosť ani nemohol pri vynesení rozsudku prihliadať, tento dôkaz nepreukazuje tvrdenia žalobcu
o úhrade diaľničnej známky vlastníkom vozidla s EČV H. v roku 2023 (ani od augusta ani od októbra

2023), a preto nie je preukázaný žalobcom tvrdený vznik inej vady, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej.

3.2. Žalovaný ďalej dal do pozornosti skutočnosť, že podľa Všeobecných obchodných podmienok
Správcu výberu úhrady diaľničnej známky zo 06.07.2020 (účinných v čase úhrady žalobcu, ktoré sú

aj súčasťou spisu, príloha č. 4 k odporu proti platobnému rozkazu) diaľničnú známku môže kúpiť
ktokoľvek k akémukoľvek EČV, čo vyplýva napr. z definície pojmu „Zákazník" v Článku II písm. n)
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokSprávcuvýberuúhradydiaľničnejznámky.Vovzťahuksprávnosti
posúdenia skutkových okolností súdom je potom bez právneho významu (nepreukázaný) argument
žalobcu, že žalobcovi nie je známe, kto je vlastníkom vozidla s EČV H.. Žalobca mal zato, že v tejto

súvislosti je podstatný fakt, že žalobca uhradil diaľničnú známku vlastníkovi vozidla s EČV H. a v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky nepožiadal o opravu v
prípade, ak sa jednalo o ním tvrdený omyl. Žalovaný ďalej nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že pokiaľ
by aj odvolací súd priznal nárok vo výške 50,- Eur, išlo by o vyhovenie žalobe v plnom rozsahu, pretože
okresný súd žalobcovi vo výroku I. rozsudku zastavil konanie v časti o zaplatenie paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 1,5 % ročne zo sumy 50,- Eur od 09.01.2023. Z uvedeného je totiž zrejmé, že okresný súd
nepriznal žalobcovi nárok v plnom rozsahu tak, ako ho uviedol pri podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu.

3.3. Pokiaľ žalobca žiada zmenu výroku II. rozsudku na 50,- Eur spolu s úrokom z omeškania od
09.01.2023 do zaplatenia, žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia dňa 09.01.2023, pretože v liste žalobcu označenom ako „Výzva
v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní- posledný pokus o zmier“ zo dňa 16.12.2022
(súčasť súdneho spisu ako príloha k návrhu na vydanie platobného rozkazu) žalobca stanovil lehotu na

mimosúdne riešenie veci do 09.01.2023, pričom omeškanie mohlo nastať najskôr nasledujúci deň.

3.4. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na zjavný rozpor tohto odvolacieho konania so zásadou
hospodárnosti konania. Rozdiel medzi istinou priznanou okresným súdom v II. výroku rozsudku (t.j.41,02 Eur) a istinou požadovanou žalobcom v odvolacom konaní (t.j. 50,- Eur) je 8,98 Eur, čo je viac ako
minimálna hodnota súdneho poplatku. Podanie odvolania žalobcu sa preto z hľadiska účelu odvolacieho
konania javí ako nehospodárne a z hľadiska dôvodnosti ako zjavne nedôvodné, účelové a šikanózne

voči žalovanému.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K argumentácii žalovaného k predloženému screenshotu
o úhrade diaľničnej známky na motorové vozidlo EČV H. za obdobie od 15.08.2024 do 14.08.2025,
žalobca uviedol, že v zmysle § 366 CSP prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu žalobca ako odvolateľ má právo
v rámci odvolacieho konania v zákonom určenej lehote predložiť nové dôkazy. Vzhľadom na to, že v
súčasnosti nie je v kompetencii žalobcu vykonať kontrolu o skorších úhradách diaľničnej známky, t. j.
za obdobie od augusta 2023 do augusta 2024, žalobca vykonal kontrolu platnosti za aktuálne obdobie.

Žalovaný však má v kompetencii takúto kontrolu za skoršie obdobie vykonať. Žalobca navrhol, že v
prípade, žeby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného na preukázanie potvrdení o úhradách za obdobie
od 2022 do 2025 na EČV H.. Uvedený dôkaz by preukázal, že duplicita úhrady diaľničnej známky bola
v celom rozsahu 50,- Eur.

4.1. Žalobca uviedol, že je opätovne potrebné zhodnotiť všetky dostupné informácie, a teda, že za
obdobieodaugusta2023doaugusta2024,kedybysaprekrývaliúhradydvochdiaľničnýchznámoknato
isté osobné motorové vozidlo, by si zakúpil druhú diaľničnú známku vlastník toho osobného motorového
vozidla, t. j. nepodal by žiadosť o vrátenie úhrady diaľničnej známky alebo jej opravu, t.j. žalovaný sa

obohatil o túto čiastočnú úhradu. Opätovne by takýto podnet podal len a len žalobca. Na webovej stránke
www.eznamka.skjeuvedené:„SprávcavýberuúhradydiaľničnejznámkyvrátiúhraduDiaľničnejznámky
na základe žiadosti o vrátenie úhrady Diaľničnej známky v prípade, ak bola realizovaná viacnásobná
úhradaDiaľničnejznámkynatoistévozidlo,atozapredpokladu,žedošloaspoňkčiastočnémuprekrytiu
obdobia platnosti Diaľničných známok.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v tomto prípade nevráti len

časť úhrady za prekrývajúce obdobie, kedy došlo k duplicite úhrady diaľničnej známky, ale vráti celú
čiastku za zakúpenú diaľničnú známku. Na základe tejto skutočnosti je nezrozumiteľné, že sa má vrátiť
len časť úhrady diaľničnej známky za prekrývajúce sa obdobie.

4.2. Žalobca považoval za nesporné, že na to isté motorové vozidlo si zakúpil diaľničnú známku vlastník

tohto vozidla a aj osoba, ktorá sa pomýlila pri zadávaní EČV. Z tohto dôvodu žalobca využil svoje právo
na vrátenie úhrady diaľničnej známky v zmysle internej smernice žalovaného, pričom využil možnosť
vráteniaúhradyanieoopravu,akotouviedolžalovaný,nakoľkosináslednezakúpildiaľničnúznámkuna
svoje osobné motorové vozidlo so správnou EČV. Žalobca sa ďalej stotožnil s bodom 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v tomto bude uviedol, že náklady spojené s uplatnením

pohľadávky a úroky z omeškania sú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ, a preto mal
zato, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania tak, že nebral do úvahy čiastočné
späťvzatie žaloby, keďže sa netýkalo istiny, ale len časti príslušenstva. Na základe tejto skutočnosti v
prípade, že odvolací súd vyhovie odvolaniu žalobcu, žalobca žiadal priznať trovy konania v rozsahu 100
%, nakoľko by bola priznaná istina/nárok v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že tieto
nespochybňujú a ani nevyvracajú tvrdenia žalovaného. Žalovaný opätovne uviedol, že dôkaz predložený
žalobcom v odvolacom konaní (screenshot o úhrade diaľničnej známky k vozidlu EČV H. za obdobie
15.08.2024 - 14.08.2025) nie je spôsobilý preukázať, že by došlo k vadám, ktoré by mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože sa netýka obdobia, ktoré je predmetom posudzovania
bezdôvodného obohatenia (tj. od 09.10.2022 do 11.08.2023, resp. do 08.10.2023). Z uvedeného je
zrejmé, že na uvedený dôkaz nie je možné prihliadať v odvolacom konaní.

5.1. Žalovaný mal zato, že bez právneho významu a bez relevantného dôvodu je aj žiadosť žalobcu,

aby súd v prípade zrušenia rozsudku vyzval žalovaného na preukázanie tvrdení
o úhradách za obdobie od roku 2022 do roku 2025 na EČV H.. Keďže žalobca vykonal dňa 09.10.2022
úhradu diaľničnej známky na obdobie od 09.10.2022 do 08.10.2023 (čo je nesporné), a minimálne
v období od 12.08.2023 do 08.10.2023 (kedy sa nekryli sporné úhrady diaľničných známok, ktorésú predmetom tohto sporu) žalobca uhradil diaľničnú známku vozidlu s EČV H. namiesto jeho
prevádzkovateľa, pričom prevádzkovateľ vozidla s EČV H. mohol užívať diaľnice práve na základe
úhrady žalobcu

z 09.10.2022, t. j. išlo o vznik právneho titulu na užívanie vymedzených úsekov diaľnic, preto nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Tvrdenie žalobcu o vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného v dôsledku žalobcom tvrdenej duplicitnej úhrady v konkrétnom období je povinný
preukázať žalobca. Navyše informácie o aktuálne platných úhradách diaľničných známok ku konkrétnym
EČV sú verejne dostupné a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si takýto dôkaz sám zabezpečil v čase,

kedy podľa neho malo dôjsť údajnej „ďalšej" duplicite.

5.2. Pokiaľ ide o úvahy žalobcu o tom, čo by bolo, keby sa úhrady prekrývali aj v období od 12.08.2023
do 08.10.2023, žalovaný opakovane poukázal na to, že sú bez právneho významu vo vzťahu k rozsudku
napadnutému odvolaním žalobcu, pretože tieto úvahy žalobcu nemajú charakter preukázaných tvrdení,
žalobca (ani screenshotom o úhrade diaľničnej známky k vozidlu EČV H. za obdobie 15.08.2024 -

14.08.2025) nepreukázal duplicitnú úhradu v období od 12.08.2023 do 08.10.2023.

5.3. Žalovaný zdôraznil, že žalobca cituje zo Všeobecných podmienok úhrady platných a účinných
od 02.12.2024, ktoré sa však nevzťahujú na úhradu diaľničnej známky vykonanú žalobcom v roku
2023. Žalovaný ďalej považoval za absurdné tvrdenie žalobcu, že mu má byť nezrozumiteľné, prečo

sa mu má vrátiť len časť úhrady, pretože odpoveď na uvedenú otázku vyplýva priamo z právnej úpravy
bezdôvodného obohatenia a Všeobecných obchodných podmienky Správcu výberu úhrady diaľničnej
známky účinných od 06.07.2020, ktoré sú relevantné pre úhradu žalobou, ktorá je predmetom tohto
sporu. Žalovaný rovnako bez právneho významu považoval názory žalobcu o tom, že Všeobecné
obchodné podmienky úhrady z 06.07.2020 umožňujúce zakúpenie diaľničnej známy aj inej osobe ako

vlastníkovi vozidla. Žalovaný podotkol, že povinnosťou prevádzkovateľa vozidla je kontrolovať platnosť
vykonaných úhrad diaľničnej známky k ním prevádzkovanému vozidlu, pretože práve prevádzkovateľ'
vozidla je podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/20213 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov povinný zabezpečiť aby pri užívaní vymedzených úsekov diaľnic vozidlom
alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Za nedôvodné považoval

žalovaný aj opakované požadovanie úroku z omeškania od 09.01.2023 zo strany žalobcu, hoci dňa
09.01.2023 žalovaný nemohol byť v žiadnom omeškaní voči žalobcovi.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a vo výroku IV. podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky týkajúce sa napadnutej časti rozsudku,
ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu

formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.

11.Námietkužalobcutýkajúcusatejskutočnosti,žeúhradadiaľničnejznámkybolavykonanánazáklade
fixne určeného poplatku vo výške 50 Eur, čo vyplýva aj z potvrdenia o úhrade diaľničnej známky, a preto
nemožno predmetnú úhradu meniť, resp. rozdeľovať, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou náležite vyporiadal
v bodoch 15. až 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie zároveň v plnom

rozsahu odkazuje.

12. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými

okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu

byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú

zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré

na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli

neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému
odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej
je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne

podmienenéhovýrokuonárokunanáhradutrov.Lennaokrajkrajskýsúddopĺňa,žeokresnýsúdnáležite
aplikoval zásadu úspechu v spore.

16. Možno zhrnúť, že v odvolacom konaní žalobca neprodukoval žiadne skutkové ani právne argumenty,
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

v jeho prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.17.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady

trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).