Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222203463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátu:Mgr.JozefMačejasudcov:JUDr.Ľuboslava

Vanková a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36
820 482, so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, Šamorín, zastúpený: JUDr. Norbert Kálmán, advokát,
so sídlom Sv. Beňadika 30/B, Nitra, 2. A. A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., proti
žalovaným: 1. DRAŽOBNÍK, s.r.o., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, 2. I&R
KONKURZY A REŠRUKTURALIZÁCIE, k.s., IČO: 36 865 265, so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava,
správca konkurznej podstaty 1. SENIOR CITY, a.s., IČO: 45 629 943, so sídlom Župné nám. 3,
Bratislava, v konaní zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., IČO: 36 854 808, so sídlom Šoltésovej

2, Bratislava, 3. Ing. F. G., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, H., 4. I. F., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, J., 5. I. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, J., 6.
SLOVAK FINANCE s.r.o., , IČO: 36 810 932, so sídlom Medveďovej 15, Bratislava, v konaní zastúpený:
JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 8,
Bratislava, 7. EMOREALITY s. r. o., IČO: 50 691 261, so sídlom Murgašova 9, Banská Bystrica, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaniach žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 26C/23/2023-253 zo dňa 8. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1 až 7 sa p r i z n á v a voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1
priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu, výrokom
III. žalovanému 2 priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu, výrokom IV. žalovanému 3 priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne

a nerozdielne v plnom rozsahu, výrokom V. žalovanému 6 priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu, výrokom VI. žalovaným 4, 5 a 7 nepriznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 21 ods. 2 zákona
č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon

o dobrovoľných dražbách“), § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „O.z.“ ),
§ 137 písm. c), § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“ ).3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých vo veci nebolo sporné a vyplývalo
to aj z predložených dôkazov, že pôvodným výlučným vlastníkom predmetu dražby bola spoločnosť 1.
SENIOR CITY, a.s., IČO: 45 629 943, so sídlom Pribinova 4, Bratislava, na majetok ktorej bol vyhlásený

konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/7/2019 zo dňa 23.11.2019. Nebolo sporné
ani to, že veriteľský výbor poveril správcu, aby predmet dražby v rámci konkurzného konania speňažil
formou dobrovoľnej dražby. Keďže táto skutočnosť nebola sporná, súd prvej inštancie odmietol vykonať
dôkaz pripojením konkurzného spisu z Okresného súdu Bratislava I, a to aj z dôvodu, že by tento dôkaz
neviedol k preukázaniu tvrdeného porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie

skutočnosť, že predmet dražby bol zahrnutý do konkurznej podstaty považoval za nespornú aj z dôvodu,
že žalobcovia toto spochybnili až vo svojej záverečnej reči, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie
toto svoje tvrdenie nepredniesli včas, a preto na toto tvrdenie žalobcov neprihliadal. Následne žalovaný
2 poveril žalovaného 1 vykonaním dobrovoľnej dražby, na speňaženie predmetu dražby. Žalovaný 1
oznámením o opakovanej dražbe zn. 001/2022 zo dňa 21.7.2022 oznámil, že dňa 9.9.2022 o 11:45 hod
sa bude konať dražba predmetu dražby v Polyfunkčnej budove na adrese Štefánikova 8, Bratislava,

pričom najnižšie podanie bolo ustálené na sume 30.200 eur, ktorá suma vyplýva zo znaleckého posudku
č. 11/2022 zo dňa 11.03.2022, vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Tokárom. Z notárskej zápisnice
spísanej notárom JUDr. Andreou Rozvadskou vyplýva, že dňa 9.9.2022 v Polyfunkčnej budove na
Štefánikovej 8 v Bratislave sa uskutočnila dobrovoľná dražba predmetu dražby, pričom odhad ceny
predmetu dražby je 30.198,96 eur. Podľa notárskej zápisnice sa vydražením dosiahla cena 30.200 eur

a vydražiteľmi predmetu dražby sa stali žalovaní 3 až 7, ktorí predmet dražby nadobudli do svojho
podielového spoluvlastníctva nasledovne: žalovaný 3 nadobudol predmet dražby v 1/7-ine, žalovaný
4 nadobudol predmet dražby v 1/7-ine, žalovaný 5 nadobudol predmet dražby v 1/7-ine, žalovaný 6
nadobudol predmet dražby v 3/7-inách a žalovaný 7 nadobudol predmet dražby v 1/7-ine. Žalovaní 3 až
7 spoločne splnomocnili L. M. na ich zastupovanie na vyššie uvedenej dražbe za účelom vydraženia

predmetu dražby s tým, že z tohto plnomocenstva vyplýva aj dohoda splnomocniteľov kto v akom podiele
má nadobudnúť spoluvlastnícke právo k predmetu dražby v prípade vydraženia. Toto plnomocenstvo
bolo vydané v plnom rozsahu a malo zaniknúť vykonaním úkonu, na ktorý bolo udelené.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobcovia síce odôvodnili v čom vidia porušenie

zákona o dobrovoľných dražbách, avšak ich tvrdenia, akým spôsobom mali byť dotknutí na svojich
právach, podľa názoru súdu prvej inštancie, nesúviseli s vykonanou dražbou. Žalobcovia totiž
dotknutie svojich práv odôvodňovali tým, že speňaženie majetku patriaceho do konkurznej podstaty je
nehospodárne a výťažok neadekvátny, pričom nemajú vplyv na to, ako správca konkurznej podstaty
naloží s týmto majetkom. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia si

tieto svoje námietky mali uplatniť predovšetkým v konkurznom konaní, ktoré im poskytuje širokú škálu
uplatnenia svojich práv ( prihlásením pohľadávky, popretie pohľadávky iného veriteľa, hlasovacie práva,
atď. ) a v ktorom mali postavenie veriteľa spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s., keďže ich práva mali
byť dotknuté práve postupom správcu v konkurznom konaní a nie porušením zákona o dobrovoľných
dražbách. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že si žalobcovia nesprávne interpretovali nadobudnutie

predmetu dražby do podielového spoluvlastníctva žalovanými 3 až 7. Vo veci nebolo sporné, že
sa dražila vec vo výlučnom vlastníctve spoločnosti 1. SENIOR CITY, a.s., pričom túto vec vydražili
spoločne žalovaní 3 až 7. Na predmetnej dražbe sa teda nedražili jednotlivé spoluvlastnícke podiely
predmetu dražby, ale vec nachádzajúca sa vo výlučnom vlastníctve. Skutočnosť, že vydražiteľmi
boli viaceré osoby, ktoré následne vydraženú vec nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva,

nemožno považovať za porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Ten totiž v žiadnom svojom
ustanovení nezakazuje, aby draženú vec nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva viaceré
osoby, pričom samotný O.z., predstavuje vo vzťahu k zákonu o dobrovoľných dražbách lex genralis,
pripúšťa, aby vec mohla byť v spoluvlastníctve viacerých osôb. Dôležité je, že žalovaní 3 až 7 na
vykonanej dražbe dňa 9.9.2022 vystupovali spoločne zastúpení jedným splnomocnencom, pričom aj

z poskytnutého plnomocenstva bola jednoznačná ich dohoda nadobudnúť draženú nehnuteľnosť do
svojho podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda taktiež obsahovala aj pomer, akým spôsobom mali
podielové spoluvlastníctvo jednotlivé strany tejto dohody nadobudnúť. Na základe týchto skutočností
súdu prvej inštancie bolo jednoznačné, že žalobcovia nie sú na podanie tejto žaloby aktívne vecne
legitimovaný, keďže nepreukázali, že by namietané porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách pri vykonaní spornej dobrovoľnej dražby dňa 9.9.2022 by sa akýmkoľvek spôsobom reálne
dotkli ich práv. Súd prvej inštancie mal za to, že absencia aktívnej vecnej legitimácie postačuje na
zamietnutie žaloby, a preto sa zvyšnými argumentmi nezaoberal a žalobu zamietol ako je uvedené vo
výroku I. napadnutého rozsudku.5. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, svedčalo právo na plnú náhradu trov konania voči
žalobcom.Keďževšakvkonanívzniklipreukázanévýdavkylenžalovaným1,2,3a6,súdprvejinštancie

priznal nárok na náhradu trov konania len im proti neúspešným žalobcom, pričom žalovaným 4, 5 a
7 nárok na náhradu trov z dôvodu zásady hospodárnosti konania nepriznal, keďže zo súdneho spisu
nevyplývalo, že by im vznikli akékoľvek trovy konania. Súd prvej inštancie žalobcov zaviazal na náhradu
trov konania spoločne a nerozdielne vzhľadom na skutočnosť, že vystupujú na jednej strane sporu a
domáhali sa rovnakého nároku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca 2. V odvolaní uviedol, že dôvody
uvedené v napadnutom rozsudku si vzájomne odporujú, keď v bode 26. odôvodnenia súdu prvej
inštancie odkazoval žalobcov na konanie v rámci konkurzu a súčasne odmietol vykonať dokazovanie
oboznámením konkurzného spisu. Žalobcovia nemohli preukázať, že všetky súdom doporučené kroky
vykonali t.j. prihlásili pohľadávku, popierali pohľadávku, neúspešne si uplatnili hlasovacie práva a aj inak

aktívne konali, ale vzhľadom na ich postavenie minoritného veriteľa tieto právne nástroje im neumožnili
uplatnenie práv, ktorých sa domáhajú. Súd prvej inštancie v bode 27. síce správne uvádza, že zákon o
dobrovoľných dražbách je lex generalis, ale zrejme mal na mysli, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii
je voči nemu lex specialis. Ďalej poukazoval na § 18 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom podľa
publikovaného výkladu porušenie uvedeného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť napadnutej

dražby. V súvislosti s uvedeným mal za potrebné uviesť, že ak by súd vyhovel návrhu žalobcov a
vykonal by dokazovanie oboznámením dražobného spisu, bol by zistil, že predmetom dražby mala
byť nehnuteľnosť v celosti, t.j. v podiele 1/1 a nie spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie nesprávne interpretoval zákon keď dospel k záveru, že je možné dražiť spoluvlastnícky podiel,
ale tento je možné dražiť jedine ako vec, nie ako podiel z veci, t.j. predmetom dražby je spoluvlastnícky

podiel ako samostatná vec, nie že predmetom dražby je vec, ktorá po vydražení sa dostáva do
vlastníctva viacerých v podiele. Každá vec v dražbe má vydraženú cenu, nie podiel z ceny viažuci sa
k inej veci odvodený od predmetu dražby. Záver súdu prvej inštancie je úplne nesprávny. Žalobcovia
správne posúdili neplatnosť právneho úkonu - splnomocnenia, resp. Dohody o plnomocenstve, ktoré
bolo udelené zástupcovi L. M.. Tento bol splnomocnený na vydraženie veci a nie na vydraženie veci

s následným prerozdelením veci a nemohol v žiadnom prípade vykonať právne úkony zápis, ktorých
právnych úkonov záznamom do katastra nehnuteľností by mal za následok zápis vlastníctva v prospech
žalovaných 3 až 7. Dohoda o plnomocenstve bola v rozpore s predmetom dražby, alebo so zákonom.
Žalobca 2 navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
nové konanie a rozhodovanie vo veci.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca 1, ktoré bolo obsahovo totožné
s odvolaním žalobcu 2.

8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 2, ktorý vo vyjadrení uviedol, že sa s argumentáciou

žalobcov nestotožňuje, túto považuje za účelovú s cieľom oddialenia právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku. Žalobcovia v odvolaní len opakovane uvádzajú tvrdenia, prostredníctvom ktorých sa snažia
navodiť, že dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 9.9.2022 je poznačená vadami spôsobujúcimi jej
neplatnosť. Odvolania žalobcov nespĺňajú zákonom predpokladanú náležitosť tohto druhu podania, a
to najmä z dôvodu zjavne absentujúceho vymedzenia odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 363 v

spojení s ustanovením § 365 C.s.p. v znení neskorších predpisov. Daná vada nie je odstrániteľná po
uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ďalej v odvolaní uviedol, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo
dňa8.2.2024preukázateľnevyplýva,žežalobkyňa2–A.A.B.,sazúčastnilasúdnehopojednávania,kde
jej bola zo strany konajúceho súdu v priebehu pojednávania viacnásobne poskytnutá možnosť predniesť
svoje ústne vyjadrenie priamo do zápisnice na pojednávaní, pričom toto svoje právo bez ďalšieho

odmietla využiť. K platnosť plnomocenstva, resp. dohody o plnomocenstve udeleného pánovi L. M.,
uviedol, že je nepochybné, že žalobcovia uvedenú argumentáciu používajú výlučne za účelom navodiť
dojem, že konanie splnomocnenca L. M. je neplatné pre vady plnomocenstva. Opakovane uvádzal, že
splnomocnitelia – t.j. žalovaní 3 až 7 v rozhodnom čase dali splnomocnencovi oprávnenie zastupovať
ich na dobrovoľnej dražbe v najširšom slova zmysle, čím nelimitovali jeho oprávnenie konať v ich mene

a na ich účet a rovnako stanovili presné podiely, ktoré majú byť v ich prospech vydražené. V súvislosti a
absenciou preukázania aktívnej legitimácie súhlasí so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode
30. a nasl. rozsudku, pričom žalobcovia sa podanými odvolaniami s týmto hmotnoprávnym nedostatkom
predstavujúcim základný predpoklad pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní žiadnym spôsobomnevysporiadali. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolania žalobcov odmietol a potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa, zároveň požiadal o náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 6. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje rozsudok
za vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi a právnym hodnotením
veci vykonaným súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru v konaní na súde prvej inštancie nebolo
preukázané, žeby konaním dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách. Takisto nevyšlo najavo, žeby boli žalobcovia konaním dobrovoľnej dražby ukrátení na svojich

právach. Žalobcovia v žalobe len konštatovali, že predmet dražby mohol slúžiť na uspokojenie ich
pohľadávok voči úpadcovi. Takéto hypotetické konštatovanie nie je preukázaním zásahu do práv
žalobcov. Predmet dražby navyše tvoril oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, pričom ani jeden
zo žalobcov nie je oddeleným veriteľom a ani to netvrdí a uspokojenie žalobcov z oddelenej podstaty
prichádza do úvahy len postupom podľa § 70 zákona o konkurze, o čom rozhoduje žalovaný 2 ako
správca úpadcu. Speňažením predmetu dražby nedošlo k zásahu do práv žalobcov, nakoľko toto bolo

vykonané plne v súlade so zákonom o konkurze a zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia takto
síce tvrdili, ale nepreukázali, žeby dražbou boli dotknutí na svojich právach. Okrem toho dobrovoľná
dražba bola vykonaná v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu 1. SENIOR CITY, a.s., pričom
právne postavenie veriteľov úpadcu ( teda aj žalobcov ) a uplatňovanie ich práv je upravené zákonom č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobcovia navyše

akoodvolaciunovotuvpodanomodvolanínamietajúporušenieustanovenia§18zákonaodobrovoľných
dražbách upravujúceho zmeny v oznámení o dražbe. Okrem toho, že ide o neprípustnú novotu v
odvolacom konaní ( § 366 C.s.p.), žalobcovia ani bližšie nešpecifikujú, akým spôsobom malo byť
predmetné ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách porušené. Navrhol, aby odvolací súd na tento
prostriedok procesného útoku neprihliadal. Ďalej vo vyjadrení tvrdil, že žalobcovia v rámci svojich podaní

len špekulujú, že z dražobného spisu malo vyplynúť, že predmetom dražby boli pozemky ako celok a
nie spoluvlastnícke podiely k pozemkom, čo však nerozporovala žiadna sporová strana. Vykonávanie
dokazovania k nespornej skutočnosti by tak bolo v priamom rozpore so zásadou hospodárnosti konania
( čl. 17 v spojení s § 157 C.s.p. ). V závere navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. K odvolania žalobcov sa vyjadril žalovaný 5, ktorý uviedol, že odvolania treba zamietnuť nakoľko
nadobudnutie predmetu dražby do spoluvlastníckych podielov nie je porušením zákona o dobrovoľných
dražbách a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok
na náhradu trov.

11. K odvolaniam žalobcov sa vyjadril žalovaný 1, ktorý vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie považujú za spravodlivý a legitímny. Nadobudnutie predmetu dražby ( v podiele
1/1 ) do podielového spoluvlastníctva viacerým osobám nie je porušením zákona. Na dražbe sa teda
nevydražili jednotlivé spoluvlastnícke podiely, ale nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve. Fakt, že túto

nehnuteľnosť vydražili viaceré osoby, ktorú následne nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva,
nemožno považovať za porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Ten totiž v žiadnom svojom
ustanovení nezakazuje, aby draženú vec nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva viaceré
osoby. V neposlednom rade je nutné spomenúť, že za vydražiteľov vystupoval spoločne zastúpený
jeden splnomocnenec. Je nesporné, že žalobca sa absolútne nevysporiadal s problematikou faktického

dotknutia sa vydražením predmetu dražby na svojich právach, a zároveň žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Žalobca absolútne nepreukázal a neosvedčil aktívnu vecnú legitimáciu ako jeden z
fundamentálnych predpokladov pre vedenie tohto súdneho konania. Žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna
ujma na právach spojená s prechodom konkrétneho vlastníckeho práva k predmetu dražby, ktorého
pôvodným a výlučným vlastníkom ( nositeľom práv spojených s vlastníctvom ) bol úpadca a nie žalobca.

V zmysle uvedeného tak žalobca 1 ( BLATNÁ INVESTMENTS, s.r.o. ) a žalobkyňa 2 ( A. A. B. ), nemajú
oprávnenie podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že
odvolatelia v odvolaniach použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudoksúdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1
C.s.p.), a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ( § 387
ods. 1 C.s.p. ).

13. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolaní žalobcov je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel z ním vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne
právne rozhodol.

14. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17.

15. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým
bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( § 23 ).

16. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2.

17. Podľa § 24 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o
priebehu dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom jednotlivých predmetov musí byť umožnené podpísať
zápisnicu hneď po vydražení.

18. Podľa § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú

vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu
dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra
partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, 17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto
registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v
rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

19. Podľa § § 136 ods.1 O.z., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

20. Podľa § 137 ods.1 podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
v odvolaniami namietanými skutočnosťami je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh

konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobcovia s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

22. Na zdôraznenie správnosti ( ako aj doplnenia ) dôvodnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že podmienkou určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle

§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo vyplýva aj z judikatúry ( viď rozhodnutie NS SR
6Cdo/66/2019 ), je a) porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj to, že b)
žalobcovia boli práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutí na svojich právach.23. V danej veci žalobcovia neboli vlastníkmi draženej veci, ich ,, dotknutie“ spočíva len v nepriaznivom
postavení ako veriteľov v konkurznom konaní. Ide tu tak o dôsledky konkurzného konania, nie
samotnej dražby. Žalobcovia nepreukázali, že boli priamo dotknutí neplatnosťou dražby ( nemali aktívnu

vecnú legitimáciu ), pričom ich postavenie ako veriteľov úpadcu nezakladá samo osebe oprávnenie
napádať dražbu. Taktiež správca konkurznej podstaty bol oprávnený speňažiť majetok prostredníctvom
dobrovoľnej dražby takže to robil lege artis ( mal oprávnenie, dodržal podmienky, predchádzajúci súhlas
atď. ).

24. Ohľadom odvolateľmi namietanej skutočnosti, že žalovaní 3 až 7 nemohli nadobudnúť do
podielového spoluvlastníctva predmet dražby ( pozn. táto však bola bez právneho významu k predmetu
sporu ) treba uviesť, že v zmysle § 136 O.z. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov
pričom zákon o dobrovoľných dražbách nezakazuje, aby predmet dražby vydražilo viacero osôb,
pokiaľ vystupujú spoločne, podajú najvyššie podanie spoločne a následne predmet dražby nadobudnú
do podielového spoluvlastníctva. To, že najvyššie podanie bolo spoločné a koordinované, je právne

prípustné obdobne, ako pri nadobúdaní podielov zmluvne.

25. Aj námietku žalobcov spočívajúcu vo vadnosti plnomocenstva udeleného splnomocnencovi treba
považovať za nedôvodnú ( pozn. táto však bola bez právneho významu k predmetu sporu ), pretože
zplnomocenstvavyplývakonkrétnaidentifikáciasplnomocniteľov,rozsahprávomociajúčeldražby,preto

v udelení tejto plnej moci niet žiadnej vady, ktorá by mohla viesť k spochybneniu nadobudnutia predmetu
dražby vydražiteľmi podľa medzi nimi dohodnutými podielmi.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
žalobu zamietol, je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným
priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.
2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).