Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202119
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723202119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: I. úverová banka, a.s.; skrátený názov: I.,
a.s., so sídlom S. nivy 1, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: S.. M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 66.609,01 eur s prísl., o odvolaniach sporových strán proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/16/2023-391 zo dňa 2.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako aj
vo výroku o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vrátane
závislého výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 44Csp/33/2024 z
a m i e t a.
2. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 60.620,95 eur s 3%-ným p. a. úrokom z
omeškania od 17.06.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
4. IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 78 %, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

5. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok na zaplatenie istiny 66.609,01
eurspríslušenstvom,titulomnesplatenejčastiposkytnutéhoúverunazákladezmluvyoposkytnutíúveru
na bývanie „P. refinančná“ uzavretej medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o poskytnutí

úveru na bývanie „P. refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil,
že zmluvné strany uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 76.700,- eur
s výškou úrokovej sadzby 1,49 % p. a., zmluva bola uzatvorená na dobu do vyrovnania záväzku,
termín konečnej splatnosti je 27 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Počet anuitných splátok
324, lehota splatnosti úveru 27 rokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 93.474,32 eur. Dňa
05.04.2016 zmluvné strany uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX medzi žalobcom a žalovaným a S.. M. P., keď záložca M. G. je vlastníkom

nehnuteľnostiparcelyregistra„C”evidovanejnakatastrálnejmapepozemkovregistraKN-Cparc.č.XXX
o výmere XXX mX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra KN-C parc. č. XXX ,
výmera XXX mX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra KN-C parc. č. XXX ,
výmera XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria pozemok registra KN-C parc. č. XXX ,výmera XXX mX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel k pozemkom X/
XX podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu X/XX v podiele X/X a M.
P. v podiele X/X, a to na zabezpečenie zmluvy o poskytnutí P. na refinancovanie vo výške XX.XXX,-

pod reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. V konaní žalobca predložil výpis z účtu svedčiaci o čerpaní
úveruaprehľadsplátokúveruvovýške287,68eurmesačne.Žalovanýriadnenesplácalposkytnutýúver.
Výzvouzodňa01.03.2021žalobcavyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnejpohľadávkydopätnástichdní
odo dňa doručenia výzvy, inak bude mať žalobca právo žiadať o jednorazové splatenie celého zostatku
úveru. Predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa 26.03.2021 osobne na adresu J.. sv. D. XX,

K.. Výzvou zo dňa 04.05.2021 žalobca oznámil žalovanému, že je so splácaním záväzku titulom zmluvy
o úvere v omeškaní viac ako 90 dní, a napriek písomným upomienkam a pokuse o zmier nezaplatil
pohľadávku, preto ho vyzval na splatenie celého zostatku úveru v lehote do pätnástich dní od doručenia
tejto výzvy, a to vo výške 68.086,31 eur. V prípade neuhradenia dlžnej pohľadávky bude žalobca nútený
pristúpiť k jej ďalšiemu vymáhaniu formu exekúcie s využitím notárskej zápisnice, respektíve k realizácii
záložného práva na predmet zabezpečenia úveru. Žalobca v konaní predložil smernicu Všeobecnej

úverovej banky v otázkach posudzovania schopnosti dlžníka splácať poskytnutý úver. Z dokladov o
úhrade sumy 2.034,92 eur na účet žalobcu zo dňa 20.01.2020 a na sumu 2.000,- eur zo dňa 20.07.2020
vyplýva, že boli zaslané z účtu N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa vyjadrenia žalobcu išlo o
účet S.. P.. V podaní zo dňa 01.07.2021 žalovaný oznámil nesúhlas s prijatím plnenia od tretej osoby,
o ktorom sa dozvedel od žalobcu.

6. Je nesporné, že dňa 05.04.2016 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „P.
refinančná“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 76.700,- eur. Žalovaný porušil
zmluvné podmienky, nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca dňa 01.06.2021 vyhlásil predčasnú
splatnosťúveru.Predmetnýúverovývzťahpredstavujeúvernabývaniepodľazákonač.XX/XXXXZ.z.o

úverochnabývanieazároveňspotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka.Žalobca
v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 66.609,01 eur, úroku 1.495,98 eur, úroku z omeškania zo
sumy 66.609,01 eur vo výške 3 % p. a. od 17.06.2021 do zaplatenia. Sporným v konaní bola námietka
premlčania uplatneného nároku, plnenie dlhu treťou osobou, platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, preukázanie splnenia povinnosti veriteľa podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch

na bývanie, bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

7. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku, na ktorú súd podľa § 100 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka prihliadol a dospel k záveru, že právo žalobcu v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka nie je premlčané. V danej veci žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 01.06.2021,

a to pre riadne neplnenie splátky splatnej v auguste 2020, t. j. 20.08.2020, keď splátky úveru podľa
zmluvy o Flexihypotéke boli splatné ku 20-temu dňu toho ktorého mesiaca. V zmluve o úvere bolo
dohodnuté plnenie v splátkach, pričom pre nesplnenie splátky splatnej 20.08.2020 sa stal splatný celý
dlh. V zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začala premlčacia doba plynúť od zročnosti
nesplnenej splátky, t. j. od 20.08.2020, uplynula 20.08.2023. Žaloba bola podaná vo veci 20.03.2023, t.

j. pred uplynutím premlčacej doby. Právo žalobcu na plnenie preto nie je premlčané. Pokiaľ sa žalovaný
v konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany bránil tým, že prestal splátky úveru platiť 04.06.2019,
kedy bola zaplatená posledná splátka vo výške 287,68 eur, je potrebné uviesť, že je na vôli veriteľa, aby
sa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru rozhodol, pre nezaplatenie ktorej splatnej splátky vyhlási
predčasnú splatnosť úveru. Pokiaľ zo strany žalovaného nebola uhradená aj splátka splatná v auguste

2020, bolo na vôli veriteľa, aby pri splnení ostatných podmienok, pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru k 01.06.2021. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd mal preukázané, že
najneskôr počnúc splátkou splatnou 20.08.2020 neboli vôbec splácané splátky úveru.

8. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že poslednú splátku úveru zaplatil 04.06.2019 vo výške 287,68 eur,

a že plnenie titulom zmluvy o úvere 21.01.2020 vo výške 2.328,60 eur a 21.07.2020 vo výške 2.000,-
eur boli realizované treťou osobou bez jeho vedomia a súhlasu a vzhľadom na uvedené mal žalobca
skôr ako 01.06.2021 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nie je sporné, že plnenie titulom zmluvy o
úvere 21.01.2020 vo výške 2.328,60 eur a dňa 21.07.2020 vo výške 2.000,- eur neboli realizované
žalovaným. Z vyjadrenia žalobcu je preukázaná úhrada S.. P., ktorá spolu so žalovaným uzavrela so

žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako záložca na zabezpečenie plnenia
titulom predmetnej zmluvy o úvere. Treba uviesť, že veriteľ v zásade nie je povinný prijať plnenie od
tretej osoby, s ktorou nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, pokiaľ mu povinnosť nevyplýva osobitne
zo zákona. Odmietnutie prijatia takéhoto plnenia nemá za následok omeškanie veriteľa v zmysle § 522Občianskeho zákonníka. Pokiaľ veriteľ plnenie poskytnuté treťou osobu neodmietne, má pre solučné
účinky osobitný význam vôľa samotného dlžníka. V prípade plnenia tretej osoby za dlžníka, ktoré nie je v
rozpore s dlžníkovou vôľou, vzniká na strane dlžníka bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho

zákonníka a povinnosť vydať ho tomu, kto za neho plnil. Súčasne tým zaniká pôvodný dlh voči veriteľovi,
ktorý za dlžníka dobrovoľne splnila tretia osoba. Ako už bolo uvedené, dlžník má nielen povinnosť,
ale aj právo splniť svoj dlh. O efektívnom poskytnutí plnenia osobou odlišnou od dlžníka možno vo
všeobecnostiuvažovaťibavprípade,akniejepredmetplnenianezastupiteľneviazanýnaosobudlžníka.
Ani pri zastupiteľnom plnení však nemožno dlžníkovi jednostranne uprieť právo splniť dlh veriteľovi

osobne. Pokiaľ plnenie veriteľovi proti vôli dlžníka svojvoľne poskytne iná osoba, nemá to bez ďalšieho
vplyv na samotný záväzkový vzťah a dlh takýmto plnením nezaniká. V danom prípade žalovaný až
podaním z 21.07.2021 oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s plnením titulom zmluvy o úvere treťou osobou.
Neoznámil nesúhlas skôr, ale až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru 01.06.2021. Vzhľadom na
charakter právneho vzťahu - spotrebiteľský vzťah, mal by byť výklad zákona v prospech spotrebiteľa,
avšak žalovaný namietal nesúhlas s plnením tretej osoby až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

a tretia osoba S.. P. plnila 21.01.2020 a 21.07.2020 nie svojvoľne, ale ako záložca v snahe zabrániť
prípadnej realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, v ktorej má právo na obydlie okrem iných maloletý
syn žalovaného a vnuk záložcu S.. P.. Za danej situácie súd vyhodnotil, že plnenie z 21.01.2020,
21.07.2020 bolo riadne plnenie titulom zmluvy o úvere, ktorým v rozsahu plnenia zanikol dlh žalovaného.

9. Žalovaný v konaní namietal, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že žalobca podmienky
splnil. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné pri vyhlasovaní predčasnej splatnosti úveru aplikovať
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné
zosplatnenie úveru dohodnutého v splátkach vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne
doručovanúspotrebiteľovi,obsahujúcuupozornenienaaktuálnydlhavýslovnéupozornenienamožnosť
veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky má veriteľ
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právo podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej

norme § 565, môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za
predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace
trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v

uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota
na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia
celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou
3 mesiace. Žalobca splnil podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru, keď: 1.) uplatnil právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky. V tomto prípade omeškanie žalovaného nastalo v auguste 2020, žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru 01.06.2021, 2.) súčasne žalobca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva a to výzvou z 01.03.2021, ktorá bola žalovanému osobne doručená dňa
26.03.2021, v ktorej žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu titulom zmluvy o úvere v lehote 15
dní od doručenie výzvy, inak žalobca využije právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Upozornenie

žalovaný osobne prevzal 26.03.2021 a do 01.06.2021, kedy vyhlásil predčasnú splatnosť úveru uplynulo
viac ako 15 dní. Navyše žalobca vyzval žalovaného na plnenie i výzvou z 04.05.2021, ktorú doručoval
žalovanému na adresu X. XXX/X, K. v súlade s čl. XIII. bod 6 Všeobecných obchodných podmienok
Všeobecnej úverovej banky, a. s. pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby. Žalobca splnil
všetky zákonné podmienky pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

10. Splnenie povinnosti veriteľa podľa § 8 ods. 1,2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie pri
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru na
bývanie posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, zobrať doúvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem
a výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie, ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré
môžumaťvplyvnaschopnosťspotrebiteľadodržaťpovinnostivyplývajúcezozmluvyoúverenabývanie.

PodrobnostiopatrenímmôževydaťNárodnábankaSlovenskejrepublikypoprerokovanísMinisterstvom
financií Slovenskej republiky. Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017
nadobudlo účinnosť 1.1.2018. Žiadna právna úprava upravujúca metodiku výpočtu limitu, požiadavky
na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie
údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa alebo limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých

prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu
poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu v čase poskytnutia úveru teda neexistovala,
preto veriteľ musel postupovať v súlade s ustanvením § 8 ods. 1 až 17 zákona č. 90/2016 Z. z. o
úveroch na bývanie, veriteľ bral do úvahy najmú čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku
poskytnutéhoúverunabývanie,príjemspotrebiteľa,výdavkyspotrebiteľa,účelpoužitiaúverunabývanie
a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z.: „Na
výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto
položky: a) príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie
základnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa,c)výškasplátkyposkytovanéhoúverunabývanie,d)peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.“ V predmetnej veci žalobca predložil informácie o žiadateľovi

úveruvyplnenéžalovaným,kdežalovanýuviedolzamestnaniežiadateľa:advokát,čistýpríjemžiadateľa:
2.268,- eur mesačne, záväzky žalovaného: 116,- eur mesačne titulom zmluvy o úvere uzatvorenej s
Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., výpisy z účtu v peňažnom ústave. Neuviedol žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Dopytom do Spoločného registra bankových informácií boli žalovanému zistené nasledovné
výdavky - hypotekárny úver s výškou 63.000 eur určený na refinancovanie - nezahrnutý do výdavkov,

- spotrebný úver vo výške 6.830 eur s výškou mesačnej splátky 116 eur - zahrnutá do výdavkov, -
kontokorentný úverový rámec poskytnutý v inej banke vo výške úverového rámca 2.300 eur a 1.500
eur - zahrnutá do výdavkov splátka vo výške 1,5% z limitu, t.j. 57 eur, - kreditné karty poskytnuté v inej
finančnej inštitúcii s výškou úverového rámca 2.200 eur a 2.400 eur - zahrnutá do výdavkov splátka vo
výške 5% z limitu, t.j. 230,- eur. Mesačná splátka úveru bola 287,68 eur, dĺžka splácať úver 27 rokov

zohľadňujú zistené záväzky žalovaného, skutočnosť neuvedenia vyživovaných osôb a ďalšie zistené
informácie. Žalobca v procese pred uzatvorením zmluvy o úvere postupoval s odbornou starostlivosťou v
súlade s ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z. z. a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie
ukladalo vziať do úvahy, preto potom nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať bonitu
spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 8 zákona č. 90/2016 Z. z.

11. Žalovaný namietal, že zmluva o úvere z 05.04.2016 neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm.:
a) druh úveru na bývanie, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti
úveru na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver
na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej

na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len
časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej
sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok

uplatňujúrôzneúrokovésadzbyúverunabývanie,uvádzajúsatietoinformácieovšetkýchuplatniteľných
úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov, l) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia

pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie.

12. Súd preskúmal obsah zmluvy o úvere a dospel k záveru, že zmluva o úvere z 05.04.2016 obsahuje
podľa § 13 ods. 4 písm. a) zák. 90/2016 Z. z. „druh úveru na bývanie“. Veriteľ splnil všetky povinnosti
vyžadované zákonom č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a v časti 3. Základné informácie o

úvere na bývanie ako druh úveru uvedené: Flexihypotéka na refinancovanie (úver na bývanie). Táto
informácia je uvedená aj vo Všeobecných obchodných podmienkach Všeobecnej úverovej banky, a.s.,
pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere; podľa § 13 ods. 4 písm. i) zák. 90/2016 Z. z. „ presné označenie nehnuteľnosti určenej nabývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné
označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom
najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie“ Nehnuteľnosť ako

objekt úveru je nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom financovania prostredníctvom tohto úveru. Predmet
zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok
Všeobecnej úverovej banky z tejto zmluvy. Objekt úveru môže byť totožný s predmetom zabezpečenia.
Objekt úveru a teda predmet zabezpečenia sú špecifikované v základných podmienkach úveru. V čl.
1a) Základné podmienky úveru bod 8. je presne označená nehnuteľnosť určená na bývanie, na ktorú

sa poskytuje úver pod označením Predmet zabezpečenia (ktorý je totožný s Objektom úveru); Podľa
§ 13 ods. 4 písm. j) zák. 90/2016 Z. z. „úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na
bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru
na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne
úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách úveru na bývanie“ IV článku 4 Zmena fixovanej úrokovej sadzby bod 4.2 zmluvy o úvere
je uvedené: „Zmenu fixovanej úrokovej sadzby I. oznamuje dlžníkovi doručením oznámenia o zmene
úrokovej sadzby s novým splátkovým kalendárom, ktoré obsahuje uvedenie výšky fixovanej úrokovej
sadzby na nasledujúce fixované obdobie, vrátane uvedenia základnej úrokovej sadzby platnej ku dňu
vyhotovenia tohto oznámenia a výšky hrubej marže“. Ďalej sa v článku 4 bod 4.3 uvádza, že zmena

fixovanej úrokovej sadzby je účinná odo dňa uvedeného v oznámení o zmene úrokovej sadzby. V
zmluve o úvere v článku 1a bod 6.1 základné podmienky úveru je uvedené, z čoho je vypočítaná
ročná percentuálna miera nákladov, kde sú následne uvedené údaje, ktoré sú použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, prehľadne a zrozumiteľne po jednotlivých položkách. V tomto bode je
uvedená informácia, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z výšky úrokovej

sadzby. Z uvedených informácií, možno odvodiť, upozornenie pre spotrebiteľa, že zmenou úrokovej
sadzby po uplynutí fixného obdobia, sa ovplyvní skutočná úroveň ročnej percentuálnej miery nákladov;
Podľa § 13 ods. 4 písm. k) zák. 90/2016 Z. z. „odplatu podľa osobitných predpisov“. Pokiaľ ide o odplatu
za úver, tá v uvedenom prípade nepredstavuje hrubý nepomer s výškou úveru. Dohoda o úrokoch je
podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka.

Úrok je cena peňazí a odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na vopred dohodnuté obdobie,
ktoré v uvedenom prípade predstavovalo až 27 rokov, počas ktorého je dlžník povinný platiť z takto
poskytnutých peňažných prostriedkov úroky; Podľa § 13 ods. 4 písm. l) zák. 90/2016 Z. z. „ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. V zmluve o úvere v bode 6.1, čl. 1a Základné
podmienky úveru je doslovne uvedené: „Ročná percentuálna miera nákladov 1,53 % vypočítaná z
nasledovných údajov:“, ďalej nasleduje výpočet jednotlivých predpokladov použitých na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, prehľadne a zrozumiteľne po jednotlivých položkách. V zmluve o úvere sú
tiež uvedené aj použité dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa

prílohy č. 2 Zákona o úveroch na bývanie a to: „ Ak zmluva o úvere na bývanie umožňuje spotrebiteľovi
čerpať úver na bývanie ľubovoľne, ale ukladá medzi rôznymi spôsobmi čerpania úveru na bývanie
obmedzenia, ak ide o výšku a čas, suma úveru na bývanie sa považuje za vyčerpanú k najskoršiemu
dňu dohodnutému v zmluve o úvere na bývanie a v súlade s týmito obmedzeniami čerpania“.

13. Naopak zmluva o úvere neobsahuje podľa § 13 ods. 4 písm. s) zák. 90/2016 Z. z. „podrobné
vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie
alebo poistenie.“ Podstatné vymedzenie druhu, výšky a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo
zmluvy o úvere na bývanie, keď vymedzenie zabezpečenie z úveru v čl. 12 zmluvy o úvere podľa názoru
súdu nie je podrobné, je viac menej chabé a formálne; Podľa § 13 ods, 4 písm. e) zák. 90/2016 Z. z.

„dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie“ keď v zmluve o
úvere v čl. 4 nie je jasne a zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru.
Doba trvania zmluvy je definovaná ako „doba do vyrovnania záväzkov Dlžníka voči Všeobecnej úverovej
banke, ktoré vyplývajú z tejto Zmluvy“. Takáto definícia podľa názoru súdu je neurčitá, zahmlievajúca.
Termín konečnej splatnosti úveru „27 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky“ je taktiež uvedený

neurčito, keď chýba číselné definovaný termín konečnej splatnosti bez odkazu na dátum zistiteľný iba
pri poznaní splatnosti prvej anuitnej splátky. V zmysle § 15 ods. 1 písm. b) zák. 90/2016 Z. z., ak
zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. l) a písm. s), predmetný
úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za daného vyhodnotenia zmluvy o úverez 05.04.2016 ako úveru bezúročného a bez poplatkov, pokiaľ žalobca poskytol žalovanému titulom
úveru 76.700,- eur a z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil titulom úveru celkovo
15.079,05 eur, je dôvodné zaviazať žalovaného na plnenie žalobcovi titulom istiny vo výške 76.700,- eur

mínus 16.079,05 eur, t. j. 60.620,95 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu v časti uplatnenej istiny nad
sumu 60.620,95 eur a uplatneného úroku 1.455,98 eur zamietol. Súd priznal žalobcovi uplatnený úrok
z omeškania od 17.06.2021 s poukazom na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 01.06.2021,
a to vo výške 3 % p. a. v zmysle žalobného návrhu, avšak iba zo sumy priznanej nesplatenej istiny
súdom. K 17.06.2021 žalobca v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. mohol

žiadať úrok z omeškania vo výške 5 % p. a., súd ale nemôže rozhodnúť ultra petit, preto priznal úrok
z omeškania vo výške 3 % p. a.

14. V zmysle § 162 ods. 3 CSP, súd v rozhodnutí vo veci samej zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 44Csp
33/2024,keďpodľanázorusúduniejedôvodnéaúčelnéprerušeniekonania.Zobsahužalobyvovecisp.

zn. 44Csp 33/2024 vyplýva, že predmetnom je určenie neplatnosti tzv. rozhodcovskej doložky v zmluve
o flexihypotéke a určenie, že Stály rozhodcovský súd nemá právomoc prejednať predmetnú vec sp. zn.
17Csp 16/2023. Treba uviesť, že túto vec sp. zn. 17Csp 16/2023 prejednával všeobecný súd, teda ani
kladné ani záporné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava vo veci 17Csp 16/2023 žiadnym spôsobom
neovplyvní predmetné konanie. Za týchto okolností prerušenie konania je nedôvodné a prerušením

konania by došlo k zbytočnému predlžovaniu konania.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu, keď žalobca bol úspešný
v rozsahu 66.620,95 eur s prísl. t. j. 89 %, neúspešný v rozsahu 744,04 eur s prísl., t. j. 11 %, súd priznal
žalobcovi ako v prevažnej miere úspešnej strane sporu, náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

16. Proti rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

17. Žalobca napadol výroky II. a III. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

18. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

19. Namietal, že súd v bode 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza: „Zmluva o úvere
neobsahuje; podľa § 13 ods. 4 písm. s) zákona č. 90/2016 Z. z. „podrobné vymedzenie druhu, spôsobu
a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie.“ (...)

vymedzenie zabezpečenia úveru v čl. 12 zmluvy o úvere podľa názoru súdu nie je podrobné, je viac
menej chabé a formálne.“ Tento argument súdu nemožno považovať za pravdivý, pretože podrobné
vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok zmluva o úvere obsahuje, a to hneď
na niekoľkých miestach, pričom čl. 12 zmluvy o úvere obsahuje už len zhrnutie všetkých podstatných
náležitostí vyžadovaných zákonom. Pokiaľ ide o vymedzenie druhu, resp. spôsobu zabezpečenia, ten je

presne definovaný v čl. 12.2 zmluvy o úvere: „Pohľadávky I. z Úveru sa zabezpečujú záložným právom
k Predmetu zabezpečenia akceptovaným I. uzavretím záložnej zmluvy, ktorá musí byť zavkladovaná na
príslušnom Okresnom úrade odbor katastrálny.“ Z uvedeného znenia je nepochybné, že druhom, resp.
spôsobom zabezpečenia je záložné právo k Predmetu zabezpečenia, pričom Predmet zabezpečenia je
definovaný čl. 8 zmluvy o úvere takto: „Predmet zabezpečenia: G. č. X v bytovom dome súp. č. XXX

zapísanom na X.. XXXX v katastrálnom území K., na parcele č. XXX, XXX, XXX, XXX, Q. úrad K.,
katastrálny odbor vo vlastníctve M. G. v podieli A vo vlastníctve M. P. v podieli A vrátane príslušného
spoluvlastníckeho podielu k príslušným pozemkom. “ Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že
v zmysle článku X zmluvy o úvere: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú Všeobecné obchodné
podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby

(Obchodné podmienky).“ Podľa článku V Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej
banky, a.s., pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby: „1. V zmysle Zákona o bankách musí
byť Hypotekárny úver zabezpečený záložným právom Banky na tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnotu
určuje Banka. Banka je podľa Zákona o bankách viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Úverna bývanie v súlade so Zákonom o úveroch na bývanie je Bankou takisto poskytovaný ako úver, ktorý
je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. 2. Podmienkou poskytnutia Úveru je aj
poistenie Predmetu zabezpečenia s výnimkou pozemkov a predloženie potvrdenia poisťovne o prijatí

oznámenia o zriadení záložného práva a o vinkulovaní poistného plnenia minimálne do výšky objemu
schváleného Úveru. 3. Banka nepožaduje pre účely zabezpečenia Úveru nehnuteľnosť v nepomerne
vyššej hodnote ako je výška Úveru požadovaného Klientom/Dlžníkom, avšak je oprávnená na základe
ponuky Klienta/Dlžníka takú nehnuteľnosť akceptovať pre účely posúdenia nehnuteľnosti ako Predmetu
zabezpečenia. Klient/Dlžník je oprávnený ponúknuť Banke ako zabezpečenie nehnuteľnosť podľa jeho

uváženia s ohľadom na výšku požadovaného Úveru. Banka bude postupovať pri akceptovaní minimálnej
hodnoty zabezpečenia najmä v súlade so Zákonom o bankách, Zákonom o úveroch na bývanie
a/alebo príslušnými opatreniami Národnej banky Slovenska a obchodnou politikou Banky.“ Podľa
článku XII Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s., pre poskytovanie
úverov na bývanie pre fyzické osoby: „1. Ak nebude Dlžník riadne a včas splácať pohľadávku
ani po predchádzajúcej upomienke, Banka je oprávnená uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z

predaja založenej nehnuteľnosti, a to týmito spôsobmi: a) predajom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, b) predajom podľa osobitných predpisov (...), c)
iným spôsobom, ktorý umožňujú právne predpisy v čase výkonu záložného práva. 2. Náklady spojené
s realizáciou záložného práva, ktoré vynaložila Banka (náklady na dobrovoľnú verejnú dražbu, na
exekučné konania, notárske poplatky, správne poplatky, poštovné náklady a iné), sú Príslušenstvom

pohľadávky banky. Dlžník alebo záložca, tretia osoba (ak nie je totožný s dlžníkom), sa zaväzuje zaplatiť
ich Banke, pričom ich zaplatenie zabezpečuje záložné právo. 3. Výber vhodného spôsobu realizácie
záložného práva podľa bodu č. 1 tohto článku je oprávnená uskutočniť Banka.“ Pokiaľ ide o zákonnú
požiadavku na stanovenie rozsahu zabezpečenia, ten je v článku 8 uvedený nasledovne: „Hodnota
Predmetu zabezpečenia: 85 308,00 EUR“, pričom ide o hodnotu určenú znaleckým posudkom, ktorý je

súčasťou zmluvnej dokumentácie.

20. Súd v bode 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej uvádza: „v zmluve o úvere v čl. 4 nie je
jasne a zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Doba trvania
zmluvy je definovaná ako „doba do vyrovnania záväzkov Dlžníka voči Všeobecnej úverovej banke,

ktoré vyplývajú z tejto Zmluvy“. Takáto definícia podľa názoru súdu je neurčitá, zahmlievajúca. Termín
konečnejsplatnostiúveru„27rokovododňasplatnostiprvejanuitnejsplátky“jetaktiežuvedenýneurčito,
keď chýba číselne definovaný termín konečnej splatnosti bez odkazu na dátum zistiteľný iba pri poznaní
splatnosti prvej anuitnej splátky.“ Tento argument súdu je nevyhnutné označiť ako nesprávny, keďže
informáciu o dobe trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie

zmluva o úvere obsahuje presne tak ako to vyžaduje zákon. Podľa článku 4. zmluvy o úvere: „Zmluva sa
uzatváranadobudovyrovnaniazáväzkovDlžníkavočiI.,ktorévyplývajúztejtoZmluvy.Termínkonečnej
splatnosti Úveru: Dlžník je povinný splatiť úver do 27 rokov odo Dňa splatnosti prvej Anuitnej splátky.
Deň, v ktorom bude zaplatená posledná anuitná splátka, je termínom konečnej splatnosti. Konkrétny
dátum bude uvedený v Splátkovom kalendári zaslanom podľa bodu 5. “ Podľa článku 5. zmluvy o úvere:

„Výška Anuitnej splátky pri Fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania tejto Zmluvy je 287,68 EUR,
pričom je vypočítaná za predpokladu vyčerpania Celkovej čiastky úveru ku dňu uzavretia Zmluvy. Po
vyčerpaní celkovej čiastky úveru a uzavretí dodatku k tejto Zmluve podľa čl. 6 Zmluvy, I. následne zašle
Dlžníkovi Splátkový kalendár a uvedením presnej výšky Anuitnej splátky a termínu splatnosti poslednej
Anuitnej splátky. Celkový počet anuitných Splátok: 324. Deň splatnosti mesačnej Anuitnej splátky a/

alebo splátky úrokov je určený Dlžníkom k 25. dňu každého kalendárneho mesiaca (Deň splatnosti).“
Skutočnosť, že uvedené vymedzenie termínu konečnej splatnosti možno považovať za dostatočné,
potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.01.2024.

21. Súd sa v bode 58 odôvodnenia dopustil závažnej pisárskej chyby, keď v prvej časti vety uvádza ako

súčet úhrad klienta sumu 15 079,05 EUR. V druhej časti vety, pri uvedení výpočtu neuhradenej istiny,
uvádza nesprávne sumu 16 079,05 EUR. Táto podstatná chyba sa premietla aj do výroku napadnutého
rozsudku v bode II, keď súd uvádza: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 60 620,95 EUR s 3%-
ným p. a. úrokom z omeškania od 17.06.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“ Súčet úhrad žalovaného však predstavuje sumu 15 079,05 EUR, čo znamená, že veriteľovi

malo byť priznaných 61 620,95 EUR a nie súdom nesprávne uvedených 60 620,95 EUR.

22. Žalovaný napadol výroky I., II. a IV. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil
a rozhodol takto: „Súd prerušuje konanie o zaplatenie sumy 66.609,01 eur s prísl, vedené na Okresnomsúdu Poprad pod sp. zn. 17Csp/16/2023 do právoplatného skončenia konania vedeného Mestským
súdom Bratislava IV o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pod sp. zn. 44Csp/33/2024. Súd žalobu
zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovaný má

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %“, alternatívne, aby rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

24. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil začiatok plynutia premlčacej doby od 20.08.2020.

Ako mohlo byť stranami sporu zhodne tvrdené, že najneskôr počnúc splátkou splatnou 20.08.2020
neboli vôbec splácané splátky úveru, keď v konaní tvrdil, že poslednú splátku uhradil 04.06.2019, a po
tomto dátume už žiadnu splátku nerealizoval, ani nikomu nedal pokyn k tomuto, teda aby v jeho mene
splátky uhrádzal, a listinným dôkazom Oznámenie o nesúhlase s prijatím plnenia od tretej strany zo
dňa 01.07.2021 preukázal, že nesúhlasil, aby žalobca ako veriteľ prijal plnenia od tretej strany, s tým,

že tieto plnenia budú poskytnuté proti jeho vôli. Žalobca tento list dostal viac než rok pred uplynutím
premlčacej doby nároku žalobcu z úverovej zmluvy, a nič mu nebránilo včas svoje právo uplatniť na
súde. V žalobe absentovalo skutkové tvrdenie žalobcu, že osoba Mgr. M. P. realizovala transakcie zo
dňa 21.01.2020 vo výške 2.328,60 eur a zo dňa 21.07.2020 vo výške 2.000,- eur a nie žalovaný, a že o
v čase týchto úhrad mu bolo ako veriteľovi zrejmé, že Mgr. M. P. plní za dlžníka (za žalovaného). Pokiaľ

plnenie veriteľovi proti vôli dlžníka svojvoľne poskytne iná osoba, nemá to bez ďalšieho vplyv na samotný
záväzkový vzťah a dlh takýmto plnením nezaniká. Nevyhnutným predpokladom zániku dlhu splnením v
zmysle ustanovenia § 559 Obč. zákonníka je, že medzi tým, kto plnil za druhého jeho veriteľovi, a tým,
komu sa plnilo (veriteľom) bolo zrejmé, že je plnené za iného za dlžníka. Nesmie však ísť o situáciu, že
by bolo plnené inou osobou proti vôli dlžníka. Z vyššie označeného písomného Oznámenia o nesúhlase

s prijatím plnenia od tretej strany zo dňa 01.07.2021 doručené žalobcovi, a predložené ako listinný dôkaz
v konaní je preukázané, že akékoľvek poskytnuté plnenia od iných osôb žalobcovi ako môjmu veriteľovi
sú prijaté a inými osobami poskytnuté výslovne proti mojej vôli. Nehovoriac o tom, že predmetný listinný
dôkaz dokazuje, že som výslovne žiadal, aby v prípade ak žalobca prijal mimo mňa dlžníka, t.j. od inej
osoby akúkoľvek úhradu môjho záväzku voči žalobcovi, aby osobe, resp. osobám, ktoré vrátil žalobca

späť tieto prijaté plnenia a to v celom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bolo preukázané,
že transakcie zo dňa 21.01.2020 vo výške 2.328,60 eur a zo dňa 21.07.2020 vo výške 2.000,- eur boli
poskytnuté proti mojej vôli, a preto nemohlo dôjsť účinne k započítaniu týchto plnení do sporných splátok
úveru za obdobie po 05.06.2019 až do 20.08. 2020 a k zániku tohto môjho dlhu voči žalobcovi, tak
ako nesprávne konštatuje súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že plnenie z

21.01.2020, 21.07.2020 bolo riadne plnenie titulom zmluvy o úvere, ktorým v rozsahu plnenia zanikol
dlh žalovaného. Vágne tvrdenie žalobcu navyše žalovaným popreté o osobe majiteľa sporného účtu
k plneniam 21.1.2020 a 21.07.2020 nebolo v konaní žiadnym dôkazom verifikované a zistená osoba
majiteľa účtu. Navyše ak by aj táto skutočnosť bola v konaní preukázaná nemôže byť predmetné plnenie
z 21.01.2020, 21.07.2020 považované za riadne plnenie titulom zmluvy o úvere, ktorým v rozsahu

plnenia zanikol dlh žalovaného, keď z písomného Oznámenia o nesúhlase s prijatím plnenia od tretej
strany zo dňa 01.07.2021 je zrejmé, že takéto plnenia boli poskytnuté proti vôli dlžníka. Pričom išlo by
o svojvoľné poskytnutie plnenia, keďže v danom prípade absentuje dohoda o prevzatí dlhu (§ 531 a
nasl. Občianskeho zákonníka) alebo pristúpení k záväzku (§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré
dohody pre platnosť musia byť uzavreté zákonnom predpísanej písomnej forme (§ 39 a § 40 ods. 1 v

spojení s § 531 ods. 3 a § 533 Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci zročnosť splátky vyvolala
neuhradená úverová splátka pod poradovým číslom 39, t.j. úverová anuitná splátka splatná k 25.06.2019
v sume 287,68 eur, a nie ako uzavrel súd prvej inštancie, že k omeškaniu so splácaním úveru došlo
až dňa 25.08.2020. Pohľadávka žalobcu mohla byť voči žalovanému prvýkrát uplatnená 26.09.2019.
Ide o zásadný dátum určujúci začiatok plynutia premlčacej doby žalobného nároku, s tým, že začiatok

plynutia premlčacej doby neurčuje skutočnosť kedy si žalobca uvedené právo na zosplatnenie úveru
reálne uplatnil, ale kedy si ho mohol prvýkrát uplatniť. V prípade opačného záveru, by si tak žalobca
neprimerane predlžoval splatnosť svojho záväzku čím by predlžoval aj začiatok plynutia premlčacej doby
a jej uplynutie, čo je neprípustné a v rozpore s ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Teda v súlade sust. § 101 Občianskeho zákonníka k premlčaniu nároku žalobcu z úverovej zmluvy došlo 26.09.2022.
Keďže žaloba bola podaná na súd 20.03.2023, bola podaná po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej
doby. Súd je povinný v prejednávanej veci aplikovať ust. § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,

premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať.

25. K splneniu povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle ust. § 8 ods. 1, § 8 ods. 6 zákona o úveroch
na bývanie, t.j. dôkazy preukazujúce najmä splnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou ad1)
schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie, a ad2)

vzhľadom na variabilitu úrokovej sadzby po uplynutí doby fixácie aj schopnosť spotrebiteľa splácať úver
na bývanie v prípade navýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po období jeho fixácie, žalobca
predložil listinu označenú ako Žiadosť o flexihypotéku zo dňa 08.03.2016. Z tejto listiny je zrejmé, že
žalobca skúmal môj príjem len výpismi z účtu, nevyžiadal si odo mňa ani len daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie, a neskúmal môj príjem za predchádzajúci rok. Navyše z doložených výpisov z
účtu v ČSOB a. s. je zrejmé, že môj príjem bol nepravidelný, a tento bol externým predajcom žalobcu

(pozn. nie mnou) v žiadosti o úver spriemerovaný za posledný mesiac na sumu 2.268,- eur, ktorý
navyše žalobca ďalej posúdil ako môj čistý príjem. Žalobca pri posudzovaní schopnosti splácať úver
si nežiadal odo mňa podrobnejšie údaje o kreditoch a debetoch na týchto výpisov (kde boli prijaté aj
plnenia nie moje ale v prospech klientov, ktoré sú navyše z týchto bankových výpisov zrejmé), údaje
o mojich výdavkoch v súvislosti s prevádzkovaním advokátskej kancelárie a ani o mojom rodinnom

stave s výnimkou údaja o úprave BSM. Externému predajcovi žalobcu boli mnou riadne poskytnuté
údaje o mojom rodinnom stave ako aj ostatné požadované údaje. K údajom o ostatných úveroch som
žalobcovi poskytol súhlas s výpisom dopytu zo Spoločného registra bankových informácií, z ktorého
žalobca zistil - hypotekárny úver s výškou 63 000 € určený na refinancovanie - správne nezahrnutý do
výdavkov, - spotrebný úver vo výške 6 830 € s výškou mesačnej splátky 116 € - zahrnutá do výdavkov, -

kontokorentný úverový rámec poskytnutý v inej banke vo výške úverového rámca 2 300eur a 1500 eur,
nesprávne zahrnutá do výdavkov splátka len vo výške 1,5% z limitu, t.j. 57 €, - kreditné karty poskytnuté
v inej finančnej inštitúcii s výškou úverového rámca 2200 eur a 2400,- eur, nesprávne zahrnutá do
výdavkov splátka len vo výške 5% z limitu, t.j. 230 €. Pri schopnosti splácať požadovaný úver v súvislosti
s dátami o kreditných kartách a kontokorentných úverových rámcov sa neposudzuje len výška min.

splátky ale rozsah poskytnutého kreditu a debetu, keďže tieto môžu byť zosplatnené bankou napr. pri
poklese obratov na účte, kde dochádza k okamžitej úprave týchto debetných a kreditných úverových
rámcov, ktoré musí dlžník okamžite vyrovnať a banke vyplatiť, čo žalobca ako banka bežne poskytujúca
tieto produkty musel vedieť. Pričom zníženie týchto úverových limitov pre pokles obratov bol jedným
z dôvodov mojej neskoršej neschopnosti splácať predmetný úver na bývanie. Z listiny predloženej

žalobcomoznačenejakoDátadopytuzoSpoločnéhoregistrabankovýchinformáciíjezrejmé,žežalobca
dáta o týchto kreditných kartách a kontokorentných úverových rámcov mal pred poskytnutím úveru,
avšak údaje o týchto mojich výdavkoch pri schopnosti splácať úver na bývanie nesprávne posúdil jednak
žalobca pri poskytovaní úveru a súd prvej inštancie pri hodnotení povinnosti veriteľa posudzovať bonitu
spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Žalobca hrubo porušil povinností podľa § 8 ods. 1 Zákona o

úveroch na bývanie, keď moju schopnosť splácať požadovaný úver na bývanie posúdil bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy a to Spoločného registra bankových informácií. Žalobca ako veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou pri posúdení mojej schopnosti splácať predmetný úver na bývanie, a
to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie, ktorou pri refinancovaní zároveň došlo aj k výraznému
navýšeniu celkovej výšky úveru na bývanie zo sumy 62.514,94 eur na sumu 76.700,00 eur. Súd mal

konštatovať hrubé porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou
starostlivosťou, a určiť, že úver poskytnutý zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „P. refinančná“, reg.
č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov.

26. Po preskúmaní obsahu predmetnej zmluvy o úvere na bývanie predloženej žalobcom, táto zmluva

nemá uvedené správne zákonom vyžadované náležitosti (absencia esenciálnych náležitostí zmluvy)
v zmysle vyššie cit. ust. § 13 ods. 4 písm. a), e), i), j), k) a s), zákona o úveroch na bývanie. K
týmto nedostatkom úverovej zmluvy t.j. k absencií esenciálnych náležitostí zmluvy som sa podrobnejšie
vyjadril a tieto som vyčerpávajúco špecifikoval už vo svojom podaní zo dňa 11.10.2023, a na uvedených
námietkach smerujúcich k absencii esenciálnych náležitostí zmluvy trvám, a žiadam, aby odvolací súd

natietonámietkyprihliadal,apodrobilzmluvusúdnemuprieskumuprítomnostineprijateľnýchzmluvných
podmienok v predmetnej zmluve a ustanovení, ktoré by spôsobovali neplatnosť niektorého z nich pre
jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Žiadal, aby súd určil, že Zmluva o poskytnutí úveruna bývanie „Flexihypotéka refinančná“, reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX je
neplatná.

27. Návrh na prerušenie konania súd zamietol, s tým, že podľa názoru súdu nie je dôvodné a účelné
prerušenie konania. Podľa súdu prvej inštancie z obsahu žaloby vo veci sp. zn. 44Csp 33/2024 vyplýva,
že predmetnom je určenie neplatnosti tzv. rozhodcovskej doložky v zmluve o flexihypotéke a určenie,
že Stály rozhodcovský súd nemá právomoc prejednať predmetnú vec sp. zn. 17Csp 16/2023, a keďže
túto vec sp. zn. 17Csp 16/2023 prejednáva všeobecný súd, teda ani kladné ani záporné rozhodnutie

Mestského súdu Bratislava vo veci 17Csp 16/2023 žiadnym spôsobom neovplyvní predmetné konanie.
S uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasím v prípade, ak vo veci je daná právomoc
rozhodcovského súdu, má o žalobe o zaplatení 66.609,01 eur s prísl. konať rozhodcovský súd a nie
všeobecnýsúd.Súdprvejinštanciemalprerušiťkonanieozaplateniesumy66.609,01eursprísl,vedené
na Okresnom súdu Poprad pod sp. zn. 17Csp/16/2023 do právoplatného skončenia konania vedeného
Mestským súdom Bratislava IV o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pod sp. zn. 44Csp/33/2024.

28. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu
úspechu v spore. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom

v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad o náhrade trov konania. Uvedené ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť

pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade trov konania podľa
výsledku sporu, ale zvážiť, či tu existujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na
priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, že by sa súd vôbec zaoberal existenciou, resp. neexistenciou dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

29. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštanciejesprávne,navrhol,abymuboloumožnenéžalovanúsumuuhradiťvsplátkachavlehotepodľa
ust. § 15 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

30. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný ešte vo svojom prvom vyjadrení k žalobe
zo dňa 26.05.2023 uviedol: „Popieram tvrdenie žalobcu, že od splátky so splatnosťou dňa 25.08.2020
nedošlo zo strany žalovaného k žiadnym úhradám. Na úverový účet okrem iných splátok boli uhradené
splátky aj po tomto termíne, a to suma 2 328,60 € a suma 2 000 €, ktorá skutočnosť vyplýva aj z

listinného dôkazu predloženého žalobcom označeného ako „Prehľad pohybov na úvere reg. č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX, klient: M. G.“, keďže uvedené splátky sú v tomto prehľade zahrnuté v pohyboch
na úverovom účte.“ Tak najprv žalobcovi nevadilo, že na jeho úver boli uhradené splátky treťou osobou,
dokonca tento argument sám použil vo svojom prostriedku procesnej obrany ale keď mu to už prestalo
vyhovovať, začal vo svojich ďalších vyjadreniach používať argumentáciu opačnú, že nevie, že za neho

niekto plnil, nesúhlasí s tým a nevie, kto to bol. Toto jeho konanie je zjavne špekulatívne, zavádzajúce,
so snahou odpútať pozornosť od podstatnej skutočnosti, a to porušenia jeho elementárnej zmluvnej
povinnosti splácať úver riadne a včas. Ďalšie tvrdenie žalovaného, a to, že „súd prvej inštancie sa v
pochybnostiach o týchto zásadných a rozhodujúcich skutočnostiach mal prikloniť pri ich hodnotení v
prospech slabšej strany a nie favorizovať v konaní silnejšiu stranu - žalobcu, najmä za situácie, ak v

konaní nemal preukázané meno majiteľa účtu, z ktorého sa realizovali sporné transakcie. Zdôrazňujem,
že žalobca meno majiteľa účtu nevedel uviesť, ja som popieral, že majiteľom účtu je Mgr. M. P.. Súd
prvej inštancie túto skutočnosť nemal preukázanú, t.j. ani súd prvej inštancie nevie, komu predmetný
účet patrí“, je takisto nepravdivé, pretože vedomosť o tom, kto sporné splátky vo výške 2 328,60 € a
2 000 € urobil, bolo konajúcemu súdu známe z osobitného súdneho konania, ktoré bolo vedené na

OS Poprad, a to 21C/30/2021, ktorým sa navrhovateľka: P. S. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. I.
XXX/XX, XXX XX I. nad Y., t.č. G.om X. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela
Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, F.: 50 672 720, domáhala
voči odporcom: X./ E. s.r.o., so sídlom S. 2, XXX XX G., F.: XX XXX XXX a X./ I. B., a.s., so sídlomS. nivy 1, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, nariadenia neodkladného opatrenia - zdržania sa výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to byt č. X
na X. poschodí, číslo vchodu 4, bytového domu Ul. X., or. č. 4, 6, 8, XX, súp. č. XXXX, na Ul. X. v K.

postaveného na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX v k. ú. K.,
spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu vo výške X/XX na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve domu, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX na pozemkoch registra „C“, parc. č.
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré
aj bolo W. 21C/30/2021 zo dňa 10.08.2021 nariadené, a to do právoplatného skončenia konania vo veci
o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy vedeného na Okresnom súde K. pod sp. zn. 20C/36/2020. Súd
mal za preukázané, kto a z akého dôvodu vykonal úhradu sporných platieb spolu vo výške 4 328,60 €,
pretože tieto skutočnosti boli súdu zrejmé z jeho činnosti - z osobitného súdneho konania 21C/30/2021,
keďže preukázateľne sú obsahom súdneho spisu.

31. Pokiaľ ide o Oznámenie o nesúhlase s plnením od tretej stany, žalovaný počas celého
prvostupňového konania nepredložil jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Aj vo svojich ústnych či
písomnýchvyjadreniachsaobmedzovalvýhradnenafabuláciuaprekrúcanietvrdeníadôkazovžalobcu.
Pričom to, že úver nespláca a ani neplánuje splácať, potvrdil priamo v pojednávacej miestnosti. Až s

podaným odvolaním predkladá dôkaz, ktorý mal dokonca on sám pred piatimi rokmi vytvoriť a odoslať,
pričom ho neuplatnil v základnom konaní. Preto navrhol, aby súd na predložený nový dôkaz neprihliadal
a odvolanie žalovaného zamietol.

32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zmluva obsahuje

podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok zmluva o úvere, a že v
zmluve uvedené vymedzenie doby trvania zmluvy o úvere na bývanie a termínu konečnej splatnosti
úveru možno považovať za dostatočné, a v súlade s ust. § 13 ods. 4 písm. e) a s) zák. 90/2016 Z.
z. o úveroch na bývanie. Súd prvej inštancie správne predmetnú zmluvu skúmal z hľadiska splnenia
náležitosti podľa zákona o úveroch na bývanie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva

nemá zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 13 ods. 4 písm. e) a s) zákona o úveroch na bývanie,
teda zmluva o úvere neobsahuje podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia
pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie. Podmienky zabezpečenia úveru
tak ako sú špecifikované ust. § 13 ods. 4 písm. s) zákona o úveroch na bývanie sú nedostatočne
uvedené. V zmluve v článku 12 v bode 12.2 sa len všeobecne uvádza citujem: „Pohľadávky VUB z Úveru

sa zabezpečujú záložným právom k Predmetu zabezpečenia akceptovaným VUB uzavretím záložnej
zmluvy, ktorá musí byť zavkladovaná na príslušnom Okresnom úrade odbor katastrálny.“. Uvedené
rozhodne nemôže byť považované za podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia
pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie tak, ako vyžaduje zákon. Navyše aj presné označenie
predmetu zabezpečenia v zmluve absentuje, keďže zmluva vôbec neobsahuje označenie nehnuteľnosti

určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie (objekt úveru). V samotnej zmluve v článku
12 sa síce spomína výklad pojmu objekt úveru a predmet zabezpečenia, a aj to, že objekt úveru môže,
ale nemusí byť totožný s predmetom zabezpečenia, s tým, že objekt úveru a predmet zabezpečenia
sú špecifikované v Základných podmienkach úveru, teda v článku 1a zmluvy, avšak v tomto článku
ani nikde inde v zmluve sa tak ako určuje ust. § 13 ods. 4 písm. i) zákona o úveroch na bývanie

objekt úveru vôbec neuvádza. V zmluve je síce nehnuteľnosť spomenutá v článku 1a, bod 8., avšak len
ako predmet zabezpečenia, a nie ako objekt úveru, a navyše aj pri tomto označení nehnuteľnosti ako
predmetu zabezpečenia absentuje jej presné označenie, keďže pri označení predmetu zabezpečenia
o. i. nie je uvedený údaj o čísle vchodu, pričom v predmetnom bytovom dome sú vchodC., a v každom
z nich byt s označením číslo 1, a preto je nutné konštatovať, že táto zákonom vyžadovaná náležitosť,

a to presne označenie nehnuteľnosti nie je v zmluve uvedená správne tak ako vyžaduje ust. § 13
ods. 4 písm. i) zákona o úveroch na bývanie. Nie je možné sa stotožniť so záverom žalobcu, že
pokiaľ ide o vymedzenie druhu, resp. spôsobu zabezpečenia, že tieto sú presne definované v čl. 12.2
Zmluvy. Podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok nie sú podrobne
definované v Zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach Všeobecnej úverovej banky, a.s.

pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby (Obchodné podmienky), a to logicky keďže ide o
všeobecné obchodné podmienky všeobecne platné pre všetky dané typy úverových zmlúv. Všeobecné
obchodné podmienky, na ktoré sa odvoláva žalobca nemôžu obsahovať a ani neobsahujú podrobné
vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývaniemedzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predsa každá úverová zmluva je v tomto
špecifická a zohľadňuje osobitosti daného úverového vzťahu, ako sú okrem iného aj rôzna výška úveru,
rôzny rozsah zabezpečenia, rôzny spôsob zabezpečenia, prípadne ich kombinácie, a samozrejme aj

odlišné predmety zabezpečenia. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o úvere
neobsahuje dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie.
Doba trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie sú nesprávne
uvedené esenciálne náležitosti zmluvy. Dĺžka trvania v zmluve (v článku 1a Základne podmienky úveru,
v bode 4.) nie je vyjadrená v rokoch ani v mesiacoch tak ako vyžaduje príloha 1 k zákonu č. 90/2016

Z. z.; Oddiel „3. Základné informácie o úvere“ v bode 3. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.01.2024, v ktorom predmetnom spore sa však
posudzovali náležitosti zmluvy o úvere poskytnutej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do
30. apríla 2018 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, a nie zo zmluvy o úvere na bývanie poskytnutej podľa zákona č. 90/2016
Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je zrejmé, že ide o dve

odlišné právne úpravy, ktoré rozdielne upravujú esenciálne náležitosti spotrebiteľských zmlúv, keďže
ide o dva rôzne typy úverov a to ad1) úvery zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách a ad2)
úvery na bývanie. Úvery na bývanie sú špecifické, a preto tieto zákonodarca upravil osobitným právnym
predpisom. Podľa Prílohy 1 k zákonu č. 90/2016 Z. z.; Oddiel „3. Základné informácie o úvere“ v bode
3 sa uvádza : Dĺžka trvania úveru na bývanie sa vyjadrí v rokoch alebo mesiacoch, podľa toho, čo je

vhodnejšie. Ak sa dĺžka trvania úveru na bývanie môže meniť v priebehu doby trvania zmluvy, veriteľ
vysvetlí, kedy a za akých podmienok k tomu môže dôjsť. Ak ide o úver na bývanie na dobu neurčitú,
napríkladprizabezpečeníkreditnejkarty,veriteľtútoskutočnosťjasneuvedie.Navyšepodľarozhodnutia
dovolacieho súdu, na ktoré žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení, zmluva musí obsahovať údaje, z
ktorých sa dá určiť doba, či dĺžka trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak v danom prípade, ako

súd prvej inštancie správne uviedol v zmluve o úvere na bývanie absentujú údaje o splatnosti, z ktorých
by sa daná dĺžka trvania úveru na bývanie dala učiť. V zmluve je doba trvania zmluvy vymedzená na
dobu do vyrovnania záväzkov Dlžníka voči VUB, teda nie rokmi ani mesiacmi, ako vyžaduje zákon o
úveroch na bývanie (Prílohy 1 k zákonu č. 90/2016 Z. z.; Oddiel „3. Základné informácie o úvere“ bod
3). Termín konečnej splatnosti úveru už je vyjadrený v rokoch (a to 27 rokov), avšak uvedené obdobie

má začať plynúť od prvej Anuitnej splátky, ktorej dátum sa v zmluve nenachádza.

33. Zároveň zmluva o úvere na bývanie nemá uvedené správne ani ostatné zákonom vyžadované
náležitosti v zmysle § 13 ods. 4 písm. a), i), j), a k) Zákona o úveroch na bývanie. Zmluva obsahuje
nesprávne označenie druhu úveru. V zmluve v článku 1a Základne podmienky úveru, v bode 1.2. sa pri

druhu úveru uvádza, že ide o „účelový uver“, a účelom je splatenie skôr poskytnutého úveru. Uvedené
označenie druhu úveru nie je správne. Podľa Príloha č. 1 k zákonu č. 90/2016 Z. z.; Oddiel „3. Základné
informácie o úvere“ v bode 4. sa uvádza, že: „Jasne sa uvedie druh úveru (napr. hypotekárny úver, úver
na bývanie, zabezpečená kreditná karta). V opise druhu úveru sa jasne uvedie, ako sa istina a úroky
splácajú v priebehu trvania úveru (t. j. spôsob amortizácie), pričom sa jasne uvedie, či sa na základe

zmluvy o úvere spláca istina alebo len úroky, alebo kombinácia obidvoch.“ Zo zmluvy je zrejmé, že
týmto spôsobom, teda tak ako určuje príloha k zákonu o úveroch na bývanie druh úveru v zmluve nie je
určený, a pri duhu úveru nie je uvedené ako sa istina a úroky splácajú v priebehu trvania úveru, a preto
táto zákonom vyžadovaná náležitosť, a to označenie druhu úveru na bývanie nie je v zmluve uvedená
správne.

34. Ďalej poukázal na nesprávne uvedenú náležitosť zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. j) zákona o
úveroch na bývanie, a to uviesť podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby úveru, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, a
podmienky a spôsob vykonania zmeny úrokovej sadzby, pričom ak sa za rôznych podmienok uplatňujú

rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, majú sa v zmluve podľa zákona ako esenciálna náležitosť
uvádzať tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie. V predloženej
zmluve v článku 1a Základne podmienky úveru, v bode 1.3 a 1.4 sa síce uvádza úroková sadzba
úveru 1,49 %, a to že je fixovaná na 4 roky, že pozostáva zo základnej úrokovej sadzby 0,41 % p.
a. a z hrubej marže 1,08 %, ďalej sa o uplatňovaní a zmene úrokovej sadzby v článku 4 bod 4.1

Zmluvy už len všeobecne uvádza, že žalobca ako veriteľ (VUB) je oprávnený jednostranne stanoviť novú
fixovanú úrokovú sadzbu v závislosti od zmien na finančnom trhu, podľa svojej obchodnej politiky, podľa
profilu dlžníka a jeho finančnej disciplíny. Tieto v zmluve uvedené všeobecné a neurčité podmienky
uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmeny nemožno považovať za dostačujúce, keďže podľa Prílohy č.1 k zákonu č. 90/2016 Z. z.; Oddiel „3. Základné informácie o úvere“ v bode 4. má dlžník ako spotrebiteľ
právo byť informovaný aj o frekvencii následných revízií a existencií limitov variability úrokových
sadzieb úveru, ako sú maximálne alebo minimálne limity. Zmluva na jednej strane oprávňuje veriteľa

jednostranne upraviť úrokovú sadzbu po fixnom 4. ročnom období (zmena fixovanej úrokovej sadzby je
účinná odo dňa uvedeného v Oznámení o zmene úrokovej sadzby čl. 4 bod 4.3 Zmluvy), avšak v zmluve
sa neuvádzajú, žiadne maximálne limity ako po tomto fixnom období vzrastie nová úroková sadzba na
najvyššiu možnú úroveň. Zmluva pri takomto dojednaní a to jednostrannom oprávnení veriteľa meniť
odplatu za úver - úrokovú sadzbu po 4. ročnom fixnom období podľa zákona má obsahovať informácie

o možných maximálnych limitoch. Zo zmluvy sa tieto limity nedajú určiť ani predpokladať vzhľadom na
neurčitosť a všeobecnosť zmluvných podmienok, ktoré upravujú úročenie a úrokovú sadzbu v zmluve.
Uvedený maximálny limit úrokovej sadzby má dôležitý význam aj pre posúdenie podmienky na výpočet
limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej lehoty splatnosti
úveru tak, ako upravuje ust. § 8 ods. 6 zákona o úveroch na bývanie, teda aj v prípade navýšenia
úrokovej sadzby úveru na bývanie po období jeho fixácie. Zároveň zmluva neobsahuje upozornenie pre

spotrebiteľa, že zmena úrokovej sadzby po uplynutí fixnom 4. ročnom období ovplyvní skutočnú úroveň
ročnej percentuálnej miery nákladov.

35. V zmluve je nesprávne uvedená náležitosť zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. k) zákona
o úveroch na bývanie, a to odplata podľa osobitných predpisov. Týmto je ust. § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka, ktorý odkazuje ust. vykonávacieho predpisu, a to § 1 a 1a nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. . Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi. V danom prípade ide o formu poskytnutia peňažných prostriedkov vo
forme zabezpečeného spotrebiteľského úveru. S poukazom na uvedené pre daný typ spotrebiteľského

úveru na bývania je povahou bližšie zverejnená súhrnná informácia o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 (k 31.3.2016) pre typ spotrebiteľského úveru
„Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur so splatnosťou od 10
rokov“ /zverejnená v zmysle nariadenia na: zdroj: s ročnou RPMN 2,68 % a nie súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za

1. štvrťrok 2016 (k 31.3.2016) pre typ spotrebiteľského úveru „Ostatné spotrebiteľské úvery“ t.j. bez
zabezpečenia a bez udania výšky úveru, z tohto dôvodu je v zmluve nesprávne uvedený údaj o najvyššej
prípustnej výške odplaty podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to 6,02%. V zmysle nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. má byť uvedený údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty
5,36 % /priemerná RPMN pre obdobný typ úveru 2,68% (k 31.3.2016) x 2/.

36. V zmluve v článku 6. v bode 6.1 je nesprávne uvedená náležitosť zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 4
písm. l) zákona o úveroch na bývanie, a to ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže táto je vypočítaná v rozpore s postupom výpočtu, ktorý pre účely zákona
o úveroch na bývanie je uvedený v prílohy č. 2 k zákonu č. 90/2016 Z.z.

37. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

38. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že dôvodné je len odvolanie žalobcu.

39. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

40. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).41. Ohľadom zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 44Csp 33/2024, z obsahu žaloby vo veci

sp. zn. 44Csp 33/2024 vyplýva, že predmetnom je určenie neplatnosti tzv. rozhodcovskej doložky v
zmluve o flexihypotéke a určenie, že Stály rozhodcovský súd nemá právomoc prejednať predmetnú vec
sp. zn. 17Csp 16/2023. Túto vec sp. zn. 17Csp 16/2023 prejednával všeobecný súd, teda rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava žiadnym spôsobom neovplyvní predmetné konanie. Za týchto okolností súd
prvej inštancie správne návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

42. Čo sa týka námietky premlčania žalovaného nároku, na úhradu omeškaných splátok bola dňa
21.01.2020, na úverový účet prijatá suma vo výške 2 328,60 EUR, ktorá bola rozúčtovaná a pripísaná na
posledné neuhradené splátky, ktoré boli v čase prijatia úhrad v omeškaní. Z vyššie uvedenej platby boli
uhradené omeškané splátky so splatnosťou ku dňu 25.06.2019, 25.07.2019, 23.08.2019, 25.09.2019,
25.10.2019, 25.11.2019 a 23.12.2019. Dňa 24.01.2020 bola prijatá suma vo výške 287,68 na splátku

so splatnosťou k 24.01.2020. Dňa 21.07.2020 bola na úverový účet prijatá suma vo výške 2 000 EUR,
ktorá bola rozúčtovaná a pripísaná na posledné neuhradené splátky, ktoré boli v čase prijatia úhrad v
omeškaní. Z vyššie uvedenej platby boli uhradené omeškané splátky so splatnosťou ku dňu 25.02.2020,
25.03.2020, 24.04.2020, 25.05.2020, 25.6.2020, 24.07.2020 a čiastočná úhrada vo výške 86,28 EUR
zo splátky splatnej k 25.08.2020. Až počnúc splátkou splatnou dňa 25.08.2020 neboli splátky riadne

uhradené, čo viedlo k zosplatneniu úveru. Žalobca si splnil podmienky na jednostranné zosplatnenie
dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný uvádza, že uhradil poslednú splátku úveru dňa 04.06.2019
v sume 287,68 EUR a nie, ako v prehľade uvádza žalobca, dňa 21.01.2020 v sume 2 328,60 EUR
a dňa 21.07.2020 v sume 2 000 EUR. Žalovaný si sám odporuje, nakoľko vo vyjadrení z 26.05.2023
uviedol, že na úverový účet boli aj po termíne 25.08.2020 uhradené splátky, a to v sume 2 328,60 EUR

a 2 000 EUR, avšak vo vyjadrení z 12.10.2023 uvádza, že tie sumy neuhrádzal. Banka na úverový
účet prijala dňa 21.01.2020 sumu vo výške 2 328,60 EUR a dňa 21.07.2020 sumu vo výške 2 000
EUR. Tieto sumy boli rozúčtované a pripísané na posledné neuhradené splátky, ktoré boli v čase prijatia
úhrad v omeškaní. Žalovaný ešte vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2023 uviedol:
„Popieram tvrdenie žalobcu, že od splátky so splatnosťou dňa 25.08.2020 nedošlo zo strany žalovaného

k žiadnym úhradám. Na úverový účet okrem iných splátok boli uhradené splátky aj po tomto termíne,
a to suma 2 328,60 € a suma 2 000 €, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého
žalobcom označeného ako „Prehľad pohybov na úvere reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, klient: M.
G.“, keďže uvedené splátky sú v tomto prehľade zahrnuté v pohyboch na úverovom účte.“ Najprv
žalobcovi nevadilo, že na jeho úver boli uhradené splátky treťou osobou, dokonca tento argument sám

použil vo svojom prostriedku procesnej obrany ale keď mu to už prestalo vyhovovať, začal vo svojich
ďalších vyjadreniach používať argumentáciu opačnú, že nevie, že za neho niekto plnil, nesúhlasí s tým
a nevie, kto to bol. Toto jeho konanie je zjavne špekulatívne, zavádzajúce, so snahou odpútať pozornosť
od podstatnej skutočnosti, a to porušenia jeho elementárnej zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a
včas. Ďalšie tvrdenie žalovaného, a to, že „súd prvej inštancie sa v pochybnostiach o týchto zásadných a

rozhodujúcich skutočnostiach mal prikloniť pri ich hodnotení v prospech slabšej strany a nie favorizovať
v konaní silnejšiu stranu - žalobcu, najmä za situácie, ak v konaní nemal preukázané meno majiteľa účtu,
z ktorého sa realizovali sporné transakcie. Zdôrazňujem, že žalobca meno majiteľa účtu nevedel uviesť,
ja som popieral, že majiteľom účtu je S.. M. P.. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nemal preukázanú, t.j.
ani súd prvej inštancie nevie, komu predmetný účet patrí“, je nepravdivé, pretože vedomosť o tom, kto

sporné splátky vo výške 2 328,60 € a 2 000 € urobil, bolo súdu známe z osobitného súdneho konania,
ktoré bolo vedené na OS K., a to 21C/30/2021, ktorým sa navrhovateľka: P. S. nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. I. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., t.č. bytom X. XXX/X, XXX XX Poprad, právne zastúpená: JUDr.
Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, F.: 50 672 720,
domáhala voči odporcom: X./ E. s.r.o., so sídlom S. 2, XXX XX G., F.: XX XXX XXX a X./ I. B., a.s.,

so sídlom S. nivy 1, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, nariadenia neodkladného opatrenia - zdržania sa
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to byt
č. X na 5. poschodí, číslo vchodu 4, bytového domu Ul. X., or. č. 4, 6, 8, XX, súp. č. XXXX, na Ul. X. v
K. postaveného na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX v k. ú. K.,
spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu vo výške X/XX na spoločných častiach, zariadeniach

a príslušenstve domu, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX na pozemkoch registra „C“, parc. č.
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,ktoré aj bolo uznesením XXC/XX/XXXX zo dňa 10.08.2021 nariadené, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
20C/36/2020. Súd mal za preukázané, kto a z akého dôvodu vykonal úhradu sporných platieb spolu

vo výške 4 328,60 €, pretože tieto skutočnosti boli súdu zrejmé z jeho činnosti - z osobitného súdneho
konania 21C/30/2021, keďže preukázateľne sú obsahom súdneho spisu. Pokiaľ ide o Oznámenie o
nesúhlase s plnením od tretej stany, žalovaný počas celého prvostupňového konania nepredložil jediný
dôkaz na podporu svojich tvrdení. Aj vo svojich ústnych či písomných vyjadreniach sa obmedzoval
výhradne na fabuláciu a prekrúcanie tvrdení a dôkazov žalobcu. Až s podaným odvolaním predkladá

dôkaz, ktorý mal dokonca on sám pred piatimi rokmi vytvoriť a odoslať, pričom ho neuplatnil v základnom
konaní, preto na predložený nový dôkaz nemožno prihliadať. Vznesenú námietku premlčania preto
nemožno považovať za dôvodnú.

43. Ohľadom schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, žalobca v súlade s § 8 ods. 1 zákona č.
90/2016 Z.z. Zákona o úveroch na bývanie bonitu žalovaného pred uzavretím zmluvy o úvere riadne

posúdil, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv. Žalobca posudzoval,
resp. bral do úvahy pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, údaje mu dostupné z databáz
a údaje získané od žalovaného, ktorého zákonnou povinnosťou bolo poskytnúť žalobcovi úplné, presné
a pravdivé údaje. Žalovaný deklaroval svoje osobné a majetkové pomery v žiadosti o poskytnutie
úveru - Flexihypotéka zo dňa XX.XX.XXXX. Správnosť a úplnosť poskytnutých údajov v žiadosti

potvrdil svojím podpisom. Žalobca predložil výpis zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI),
ktorý bol vytvorený bankami na základe zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov za účelom uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity,
dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov. Žalobca predložil informácie o žiadateľovi úveru
vyplnené žalovaným, kde žalovaný uviedol zamestnanie žiadateľa: advokát, čistý príjem žiadateľa:

2.268,- eur mesačne, záväzky žalovaného: 116,- eur mesačne titulom zmluvy o úvere uzatvorenej s
Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., výpisy z účtu v peňažnom ústave. Neuviedol žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Dopytom do Spoločného registra bankových informácií boli žalovanému zistené nasledovné
výdavky - hypotekárny úver s výškou 63.000 eur určený na refinancovanie - nezahrnutý do výdavkov,
- spotrebný úver vo výške 6.830 eur s výškou mesačnej splátky 116 eur - zahrnutá do výdavkov, -

kontokorentný úverový rámec poskytnutý v inej banke vo výške úverového rámca 2.300 eur a 1.500
eur - zahrnutá do výdavkov splátka vo výške 1,5% z limitu, t.j. 57 eur, - kreditné karty poskytnuté v inej
finančnej inštitúcii s výškou úverového rámca 2.200 eur a 2.400 eur - zahrnutá do výdavkov splátka vo
výške 5% z limitu, t.j. 230,- eur. Mesačná splátka úveru bola 287,68 eur, dĺžka splácať úver 27 rokov
zohľadňujú zistené záväzky žalovaného, skutočnosť neuvedenia vyživovaných osôb a ďalšie zistené

informácie. Žalobca v procese pred uzatvorením zmluvy o úvere postupoval s odbornou starostlivosťou v
súlade s ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z. z. a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie
ukladalo vziať do úvahy. Bonita žalovaného bola riadne skúmaná, o čom svedčí aj fakt, že žalovaný úver
riadne splácal šesť rokov. Je nesporné, že žalobca si svoje predzmluvné povinnosti ohľadom skúmania
bonity žalovaného riadne splnil.

44. Čo sa týka označenia druhu úveru žalovaný namietal, že zmluva o úvere obsahuje nesprávne
označenie druhu úveru. Argumentoval, že v článku 1a Základné podmienky úveru, v bode 1.2. sa pri
druhu úveru uvádza, že ide o „účelový uver“ a účelom je splatenie skôr poskytnutého úveru. Žalovaný
namietal, že uvedené označenie druhu úveru nie je správne. Uvádzal, že podľa prílohy č.1 k zákonu

č. 90/2016 Z.z. Oddiel „3 Základné informácie o úvere“ má byť jasne uvedené o aký druh úveru sa
jedná (napr. hypotekárny úver, úver na bývanie, zabezpečená kreditná karta). Tvrdenie žalovaného nie
je pravdivé. Banka si splnila všetky povinnosti vyžadované zákonom č. 90/2016 Z.z. Zákon o úveroch na
bývanie a v prílohe - Európsky štandardizovaný informačný formulár (formulár ESIS), podľa prílohy č.1 k
zákonu č. 90/2016 Z.z., ktorý mal žalovaný k dispozícii pri uzatváraní zmluvy o úvere a ktorého prevzatie

potvrdil svojím podpisom dňa 05.04.2016 je v časti 3. Základné informácie o úvere na bývanie ako druh
úveru uvedené: Flexihypotéka na refinancovanie (úver na bývanie). Táto informácia je uvedená aj vo
Všeobecných obchodných podmienkach Všeobecnej úverovej banky, a.s., pre poskytovanie úverov na
bývanie pre fyzické osoby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (dôkaz predložený v rámci
žaloby - VOP).

45. Doba trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie. V zmysle
ustanovenia § 13 ods. 4 písm. e) Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania
zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie. Priamo z tretej strany Zmluvyo úvere čl. 1a Základné podmienky úveru, bod 4. je evidentné, že termínom konečnej splatnosti je deň,
v ktorom bude zaplatená posledná anuitná splátka, pričom konkrétny dátum je uvedený v Splátkovom
kalendári zo dňa 20.05.2016, (ktorý bol žalovanému doručený), kde je uvedená posledná splátka úveru

a pripadá na 24.04.2043. Doba trvania Zmluvy o úvere je uvedená opisným spôsobom slovami: ,,do
vyrovnania záväzkov dlžníka voči I., ktoré vyplývajú z tejto zmluvy“. Z daného možno vyvodiť, že
predmetné ustanovenie zmluvy reflektuje situáciu, kedy sa nenaplnia predpoklady splácania úveru (či
už napr. z dôvodu omeškania na strane dlžníka, alebo predčasného splatenia úveru dlžníkom). Termín
prvej anuitnej splátky (25.05.2016) je uvedený v Splátkovom kalendári, ktorý bol žalovanému doručený.

Splátkový kalendár je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere na základe ktorého je žalovaný povinný
úver splácať. Deň splatnosti mesačných anuitných splátok a/alebo splátok úrokov vyplýva z rovnakého
článku 1a, z bodu 5.2 Zmluvy o úvere a bol určený na 25. deň každého kalendárneho mesiaca. Na strane
11 Zmluvy o úvere v čl. 8 Splácanie úveru a úroku, bod 8.5 je upravený aj postup pre prípad, kedy by
zvolený deň splatnosti (v tomto prípade 25. deň v mesiaci) nepripadol na pracovný deň, v takom prípade
je podľa uvedeného bodu anuitná splátka splatná najbližší predchádzajúci pracovný deň. Doba trvania

zmluvy je definovaná ako „doba do vyrovnania záväzkov Dlžníka voči Všeobecnej úverovej banke,
ktoré vyplývajú z tejto Zmluvy“. Takáto definícia podľa názoru súdu je neurčitá, zahmlievajúca. Termín
konečnejsplatnostiúveru„27rokovododňasplatnostiprvejanuitnejsplátky“jetaktiežuvedenýneurčito,
keď chýba číselne definovaný termín konečnej splatnosti bez odkazu na dátum zistiteľný iba pri poznaní
splatnosti prvej anuitnej splátky.“ Tento argument súdu je nevyhnutné označiť ako nesprávny, keďže

informáciu o dobe trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie
zmluva o úvere obsahuje presne tak ako to vyžaduje zákon. Podľa článku 4. zmluvy o úvere: „Zmluva sa
uzatváranadobudovyrovnaniazáväzkovDlžníkavočiI.,ktorévyplývajúztejtoZmluvy.Termínkonečnej
splatnosti Úveru: Dlžník je povinný splatiť úver do 27 rokov odo Dňa splatnosti prvej Anuitnej splátky.
Deň, v ktorom bude zaplatená posledná anuitná splátka, je termínom konečnej splatnosti. Konkrétny

dátum bude uvedený v Splátkovom kalendári zaslanom podľa bodu 5. “ Podľa článku 5. zmluvy o úvere:
„Výška Anuitnej splátky pri Fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania tejto Zmluvy je 287,68 EUR,
pričom je vypočítaná za predpokladu vyčerpania Celkovej čiastky úveru ku dňu uzavretia Zmluvy. Po
vyčerpaní celkovej čiastky úveru a uzavretí dodatku k tejto Zmluve podľa čl. 6 Zmluvy, I. následne zašle
Dlžníkovi Splátkový kalendár a uvedením presnej výšky Anuitnej splátky a termínu splatnosti poslednej

Anuitnej splátky. Celkový počet anuitných Splátok: 324. Deň splatnosti mesačnej Anuitnej splátky a/
alebo splátky úrokov je určený Dlžníkom k 25. dňu každého kalendárneho mesiaca (Deň splatnosti).“
Skutočnosť, že uvedené vymedzenie termínu konečnej splatnosti možno považovať za dostatočné,
potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.01.2024.

46. Žalovaný namietal, že zmluva o úvere neobsahuje označenie nehnuteľnosti na bývanie, na ktorú
sa poskytuje úver na bývanie, tak ako to určuje ust. § 13 ods.4 písm. i) zákona o úveroch na bývanie.
Podľa § 13 ods. 4 písm. i) zákona č. 90/2016 Z.z. Zmluvy o úveroch na bývanie, zmluva o úvere
na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať presné
označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto

podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve
o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z
úveru na bývanie. Priamo z pätnástej strany Zmluvy o úvere čl. 12 Nehnuteľnosť ako objekt úveru
a predmet zabezpečenia a spôsob zabezpečenia úveru, bod 12.1. je zjavné, že nehnuteľnosť ako
objekt úveru je nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom financovania prostredníctvom tohto úveru. Predmet

zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok VUB z
tejto zmluvy. Objekt úveru môže byť totožný s Predmetom zabezpečenia. Objekt úveru a teda predmet
zabezpečenia sú špecifikované v Základných podmienkach úveru. V čl. 1a Základné podmienky úveru
bod 8. je presne označená nehnuteľnosť určená na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver pod označením
Predmet zabezpečenia (ktorý je totožný s Objektom úveru). V článku 12 bode 12.2 je špecifikovaný

druh zabezpečenia úveru. Je ňou nehnuteľnosť ako Objekt úveru, ktorá je predmetom financovania
prostredníctvom toho úveru. Objekt úveru môže byť totožný s Predmetom zabezpečenia (objekt úveru a
predmet zabezpečenia sú špecifikované v článku 1a Základné podmienky úveru). Spôsob zabezpečenia
je zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávok VUB z tejto zmluvy ku nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom zabezpečenia. Čo sa týka rozsahu zabezpečenia, predmetu zálohu bol bankou ohodnotený

na výšku 85 308 EUR. Tieto informácie sú uvedené v článku 1a základné podmienky úveru bod 8.

47. Podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok zmluva o úvere
obsahuje, a to hneď na niekoľkých miestach, pričom čl. 12 zmluvy o úvere obsahuje už len zhrnutievšetkých podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom. Pokiaľ ide o vymedzenie druhu, resp.
spôsobu zabezpečenia, ten je presne definovaný v čl. 12.2 zmluvy o úvere: „Pohľadávky I. z Úveru
sa zabezpečujú záložným právom k Predmetu zabezpečenia akceptovaným I. uzavretím záložnej

zmluvy, ktorá musí byť zavkladovaná na príslušnom Okresnom úrade odbor katastrálny.“ Z uvedeného
znenia je nepochybné, že druhom, resp. spôsobom zabezpečenia je záložné právo k Predmetu
zabezpečenia, pričom Predmet zabezpečenia je definovaný čl. 8 zmluvy o úvere takto: „Predmet
zabezpečenia: Byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX zapísanom na X.. XXXX v katastrálnom
území K., na parcele č. XXX, XXX, XXX, XXX, Q. úrad K., katastrálny odbor vo vlastníctve M. G. v

podieli A vo vlastníctve M. P. v podieli A vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu k príslušným
pozemkom. “ Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že v zmysle článku X zmluvy o úvere:
„Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej
banky, a.s. pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby (Obchodné podmienky).“ Podľa
článku V Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s., pre poskytovanie
úverov na bývanie pre fyzické osoby: „1. V zmysle Zákona o bankách musí byť Hypotekárny úver

zabezpečený záložným právom Banky na tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnotu určuje Banka. Banka
je podľa Zákona o bankách viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Úver na bývanie v súlade
so Zákonom o úveroch na bývanie je Bankou takisto poskytovaný ako úver, ktorý je zabezpečený
záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. 2. Podmienkou poskytnutia Úveru je aj poistenie Predmetu
zabezpečenia s výnimkou pozemkov a predloženie potvrdenia poisťovne o prijatí oznámenia o zriadení

záložného práva a o vinkulovaní poistného plnenia minimálne do výšky objemu schváleného Úveru. 3.
Banka nepožaduje pre účely zabezpečenia Úveru nehnuteľnosť v nepomerne vyššej hodnote ako je
výška Úveru požadovaného Klientom/Dlžníkom, avšak je oprávnená na základe ponuky Klienta/Dlžníka
takú nehnuteľnosť akceptovať pre účely posúdenia nehnuteľnosti ako Predmetu zabezpečenia. Klient/
DlžníkjeoprávnenýponúknuťBankeakozabezpečenienehnuteľnosťpodľajehouváženiasohľadomna

výšku požadovaného Úveru. Banka bude postupovať pri akceptovaní minimálnej hodnoty zabezpečenia
najmä v súlade so Zákonom o bankách, Zákonom o úveroch na bývanie a/alebo príslušnými opatreniami
Národnej banky Slovenska a obchodnou politikou Banky.“ Podľa článku XII Všeobecných obchodných
podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s., pre poskytovanie úverov na bývanie pre fyzické osoby:
„1. Ak nebude Dlžník riadne a včas splácať pohľadávku ani po predchádzajúcej upomienke, Banka

je oprávnená uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predaja založenej nehnuteľnosti, a to týmito
spôsobmi: a) predajom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov, b) predajom podľa osobitných predpisov (...), c) iným spôsobom, ktorý umožňujú právne
predpisy v čase výkonu záložného práva. 2. Náklady spojené s realizáciou záložného práva, ktoré
vynaložila Banka (náklady na dobrovoľnú verejnú dražbu, na exekučné konania, notárske poplatky,

správne poplatky, poštovné náklady a iné), sú Príslušenstvom pohľadávky banky. Dlžník alebo záložca,
tretia osoba (ak nie je totožný s dlžníkom), sa zaväzuje zaplatiť ich Banke, pričom ich zaplatenie
zabezpečuje záložné právo. 3. Výber vhodného spôsobu realizácie záložného práva podľa bodu č. 1
tohto článku je oprávnená uskutočniť Banka.“ Pokiaľ ide o zákonnú požiadavku na stanovenie rozsahu
zabezpečenia, ten je v článku 8 uvedený nasledovne: „Hodnota Predmetu zabezpečenia: 85 308,00

EUR“, pričom ide o hodnotu určenú znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou zmluvnej dokumentácie.

48. Čo sa týka zmeny výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsobu vykonania zmeny
úrokovej sadzby, je uvedené v Prílohe č. 1 k zákonu č. 90/2016 Z.z. Zákon o úveroch na bývanie -
Európsky štandardizovaný informačný formulár - ESIS bod 4, kde sa uvádza, že úroková sadzba sa

nemení počas doby fixácie. Fixovaná úroková sadzba - úroková sadzby poskytovaného úveru, ktorú
tvorí platná základná úroková sadzba banky ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a hrubá marža, platná na
príslušné fixované obdobie. Fixovaná úroková sadzba a jej jednotlivé zložky na prvé fixované obdobie
sú uvedené v úverovej zmluve v článku 1a bod 1.4 Základné podmienky úveru ako aj v Európskom
štandardizovanom informačnom formulári - ESIS bod 4. Čo sa týka spôsobu zmeny úrokovej sadzby,

tu je veriteľ oprávnený upravovať výšku úrokovej sadzby v závislosti od aktuálneho vývoja úrokových
sadzieb na finančnom trhu a v súlade s obchodnou politikou veriteľa, vrátane zohľadnenia aj súvisiacich
rizikových nákladov a rizikového profilu dlžníka v súlade s Obchodnými podmienkami a platnými
právnymi predpismi. Minimálne dva mesiace pred uplynutím fixovaného obdobia úrokovej sadzby
informuje banka klienta o termíne uplynutia fixovaného obdobia a o platnosti novej výšky fixovanej

úrokovej sadzby. Ku koncu fixovaného obdobia má klient právo o zmenu typu fixovanej úrokovej sadzby
(typu fixácie), o predčasné splatenie alebo o mimoriadnu splátku bez poplatku. Podľa žalovaného
zmluva neobsahuje upozornenie spotrebiteľa, že zmena úrokovej sadzby po uplynutí fixnom 4. ročnom
období ovplyvní skutočnú úroveň ročnej percentuálnej miery nákladov. Na strane 7 v článku 4 Zmenafixovanej úrokovej sadzby bod 4.2 zmluvy o úvere je uvedené: „Zmenu fixovanej úrokovej sadzby VUB
oznamuje dlžníkovi doručením oznámenia o zmene úrokovej sadzby s novým splátkovým kalendárom,
ktoré obsahuje uvedenie výšky Fixovanej úrokovej sadzby na nasledujúce fixované obdobie, vrátane

uvedenia základnej úrokovej sadzby platnej ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia a výšky hrubej marže“.
Ďalej sa v článku 4 bod 4.3 uvádza, že zmena fixovanej úrokovej sadzby je účinná odo dňa uvedeného
v oznámení o zmene úrokovej sadzby. V Zmluve o úvere v článku 1a bod 6.1 Základné podmienky
úveru je uvedené, z čoho je vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, kde sú následne uvedené
údaje, ktoré sú použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, prehľadne a zrozumiteľne po

jednotlivých položkách. V tomto bode je uvedená informácia, že pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov sa vychádza z výšky úrokovej sadzby. Z uvedených informácií, možno odvodiť, upozornenie
pre spotrebiteľa, že zmenou úrokovej sadzby po uplynutí fixnom 4. ročnom období, (či už jej znížením
alebo zvýšením sadzby) sa ovplyvní skutočná úroveň ročnej percentuálnej miery nákladov.

49. Pokiaľ ide o odplatu za úver, tá nepredstavuje hrubý nepomer s výškou úveru. Dohoda o úrokoch je

podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka.
Úrok je cena peňazí a odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na vopred dohodnuté obdobie,
ktoré v uvedenom prípade predstavovalo až 27 rokov, počas ktorého je dlžník povinný platiť z takto
poskytnutých peňažných prostriedkov úroky.

50. Podľa žalovaného je v Zmluve o úvere nesprávne uvedená esenciálna náležitosť zmluvy a to ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže táto je vypočítaná
v rozpore s postupom výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. V zmysle § 13 ods. 4 písm.
l) zákona zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. V Zmluve o úvere v bode 6.1, čl. 1a Základné podmienky úveru je
doslovne uvedené: „Ročná percentuálna miera nákladov 1,53 % vypočítaná z nasledovných údajov:“,
ďalej nasleduje výpočet jednotlivých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, prehľadne a zrozumiteľne po jednotlivých položkách. V zmluve o úvere sú tiež uvedené

aj použité dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa prílohy č. 2
Zákona o úveroch na bývanie a to: „ Ak zmluva o úvere na bývanie umožňuje spotrebiteľovi čerpať úver
na bývanie ľubovoľne, ale ukladá medzi rôznymi spôsobmi čerpania úveru na bývanie obmedzenia, ak
ide o výšku a čas, suma úveru na bývanie sa považuje za vyčerpanú k najskoršiemu dňu dohodnutému v
zmluve o úvere na bývanie a v súlade s týmito obmedzeniami čerpania.“ Zákonná požiadavka uvedenia

všetkých predpokladov je tak zo strany banky naplnená. Zmluva o úvere všetky náležitosti vyžadované
ustanovením § 13 ods. 4 písm. l) zákona nepochybne obsahuje, a to v prehľadnej forme s uvedením
jednotlivých predpokladov použitých pri výpočte RPMN.

51. Žalovaný účelovo interpretuje jasné, zreteľné a jednoznačné údaje o úvere uvedené v Zmluve o

úvere s cieľom zdôvodniť údajnú potrebu aplikácie zákonnej sankcie bezodplatnosti úveru. Sankcia
bezodplatnosti úveru v tomto prípade nemá miesto a bola by neprimeranou sankciou za to, že
žalovanému sa zdajú byť údaje v dotknutej zmluve nesprávne uvedené, navyše ak tieto (ako významné
podmienky úveru) dobrovoľne a vedome akceptoval a úver napokon aj splácal. Judikatúra SD EÚ
akcentuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Ako uzavrel Súdny dvor EÚ v Rozsudku SD EÚ Home

Credit (4. výrok) ,,článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za
zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“; v odôvodnení Rozsudku SD EÚ Home Credit

Súdny dvor ďalej uvádza: - bod 63: ,,Súdny dvor už rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná
závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom
musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, bod 45 a citovanú judikatúru).“; - bod 69: ,,Vzhľadom na judikatúru
uvedenú v bodoch 63 až 68 tohto rozsudku je potrebné konštatovať, že porušenie povinnosti veriteľa,

ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej
právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky.“; - bod 72: ,,Za primerané by
sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto
sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzináležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä názov a sídlo príslušného orgánu
dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice.“

52.Žalovanýžiadal,abymuboloumožnenéžalovanúsumuuhradiťvsplátkachavlehotepodľaust.§15
ods.3zákonač.90/2016Z.z.oúverochnabývanie.Podľatohtoustanovenia,akosobavzmluveoúvere
nabývanieoznačenáakoveriteľneoprávneneposkytneúvernabývaniebezpovoleniapodľaosobitných
predpisov,43) uzatvorená zmluva o úvere na bývanie je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť

vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ
je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote,
ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by
neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté
právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej právnej
veci nebola konštatovaná neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere na bývanie, aplikácia tohto ustanovenia

v danom prípade preto neprichádza do úvahy.

53. Za týchto okolností odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného plniť
žalobcovi ako vecne správny potvrdil a vzhľadom na nesprávne závery súdu prvej inštancie ohľadom

bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na bývanie, odvolací súd rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP a § 391 ods. 1 CSP.

54. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o zvyšku žalobcom uplatneného nároku, a
to s ohľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný,
že predmetná zmluva o úvere na bývanie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, a preto
poskytnutý úver na bývanie nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Svoje rozhodnutie
v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodní tak, aby odôvodnenie jeho

rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z
akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.
rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

55. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).