Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207733
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2512207733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátuJUDr.EvyFulcovejaMgr.Mgr.MiriamPlavčákovej,vprávnejvecižalobcu:FARMAMAJCICHOV,
a. s., so sídlom Majcichov 50, IČO: 36 228 095, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s. r. o. so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: T.. Š. Y., narodený
XX.XX.XXXX bytom P.. S. XX/XX, W., právne zastúpený: JUDr. Matej Csenky so sídlom Moyzesova 8,
Piešťany, IČO: 42 164 125 o zaplatenie 35.517,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Piešťany, č.k. 7Cb/75/2012-566 zo dňa 18. apríl 2023 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. PN-7Cb/75/2012-630 zo dňa 7. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Piešťany, č. k. 7Cb/75/2012-566 zo dňa
18. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. PN-7Cb/75/2012-630 zo
dňa 7. januára 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.517,16
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 24.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ust. § 373, § 379, § 536 ods. 1, § 556 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 37 ods. 1,
3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 21.06.2009 (ďalej aj „vodný zákon“), ust.
§ 4 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (ďalej aj „geologický zákon“).

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný ako osoba odborne spôsobilá na vykonávanie
hydrogeologického prieskumu v zmysle geologického zákona, bol v odbornom posudku zo dňa
21.06.2009 povinný poskytnúť hydrogeologické posúdenie vsakovacích pomerov pre vsakovanie
dažďovej vody a prečistenie vody z čističky odpadových vôd (ďalej aj „ČOV“) v areáli žalobcu v
Majcichoveriadne,sodbornoustarostlivosťouavsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Dňa08.04.2011
vypracovala spoločnosť Hydropol - Rudolf Polák, spol. s r. o. hydrogeologický posudok s iným záverom,
k akému v odbornom posúdení zo dňa 21.06.2009 dospel žalovaný, ktorý nesprávnosť záverov svojho

posúdenia uznal súhlasným stanoviskom so závermi posudku Hydropol - Rudolf Polák, spol. s r. o.,
avšakpočaskonaniažiadalsprávnosťzáverovobochposudkovpreskúmaťprostredníctvomkontrolného
znaleckého posudku. Kontrolný znalecký posudok vypracoval znalec RNDr. Juraj Minárik, ktorý potvrdil
správnosť záverov posudku Hydropol - Rudolf Polák, spol. s r. o. a poukázal na hrubé nedostatky privypracovaní odborného posúdenia žalovaným, (č.l. 6-8 kontrolného posudku), ktorý nepochybne porušil
svoje povinnosti pri poskytnutí hydrogeologického posúdenia a vykonaní vyhodnotenia v zmysle ust.
§ 37 ods. 3 vodného zákona, účinného k 21.06.2009.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že odborné vyjadrenie žalovaného, bolo jedným z podkladov pre rozhodnutie OÚŽP,
ktorýnajehozákladevydalstavebnépovoleniepreuskutočnenievodnejstavby„Vsakovanievyčistených

vôd“ v rámci stavby „Čistiareň odpadových vôd - mliekareň Majcichov,“ na základe ktorého žalobca
začal s výstavbou vodnej stavby, do ktorej investoval sumu 35.517,16 eur bez DPH. Samotný správny
orgán odborné zisťovania hydrogeologických pomerov v príslušnej oblasti a vplyvu vsakovania vody
z vodnej stavby nevykonáva, ale potrebné poznatky si zabezpečuje práve prostredníctvom odborne
spôsobilej osoby, ktorej závery preberá do svojho rozhodovania. Keďže následne, na základe obnovy
stavebného konania, bola žiadosť o stavebné povolenie vodnej stavby zamietnutá a pôvodné stavebné

povolenie bolo zrušené, žalobca vodnú stavbu užívať nemôže. Vzhľadom k tomu, že stavebné povolenie
bolo vydané predovšetkým na základe odborného posúdenia žalovaného ako osoby odborne spôsobilej
na posúdenie vhodnosti tejto stavby, žalobca začal následne stavbu realizovať. Existuje teda príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a škodou vzniknutou žalobcovi.

4. Obranu žalovaného, že so žalobcom nikdy neuzavrel zmluvu o dielo, súd prvej inštancie vyhodnotil
ako účelovú, nakoľko písomná forma nie je podmienkou platnosti zmluvy o dielo a žalovaný v
samotnom posúdení zo dňa 21.06.2009 na prednej strane časti I. (Úvod) uviedol: „obstarávateľ FARMA
MAJCICHOV a.s., Majcichov 50, objednal u nás dohodou zo dňa 10.06.2009 posúdenie vsakovacích
pomerov“ .... To, že žalovaný (podľa jeho tvrdenia) pri uzatváraní zmluvy o dielo nekonal priamo so

štatutárom žalobcu, neplatnosť zmluvy nespôsobuje rovnako, nakoľko štatutár môže uzatvorením
zmluvy poveriť aj iné osoby. V tomto smere súd prvej inštancie preto nevykonával dokazovanie, na
ktorom ani sám žalovaný za účelom preukázania neplatnosti zmluvy netrval (výsluch svedka J.. V. E.).
Z textu hydrogeologického posúdenia vyplýva, že žalovaný považoval zmluvu o dielo za platne uzavretú
(v úvode sa na ňu odvolával) a znalecké posúdenie podľa objednávky žalobcu vykonal. Konaním

žalovaného tak nedošlo len k porušeniu jeho zákonnej povinnosti ako odborne spôsobilej osoby, ale aj
k porušeniu zmluvnej povinnosti v postavení zhotoviteľa.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že po vypracovaní znaleckého posudku žalobca investoval
do stavebných prác celkovo 35.517,16 eur bez DPH, o čom predložil nielen faktúry, ale aj výpisy z

účtu, preukazujúce prevod príslušných platieb účtovaných jednotlivými dodávateľmi. Len v teoretickej
rovine zostali tvrdenia žalovaného počas konania, že žalobca mal začať so stavebnými prácami
ešte pred vypracovaním jeho odborného posúdenia, keďže v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz ani
nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žiadal, aby žalobca súdu predložil stavebné denníky, z ktorých
bude zrejmé, kedy a aké práce sa na stavbe vykonávali, avšak tento návrh na vykonanie dokazovania

oznámil súdu až niekoľko rokov po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 CSP,
preto sa ním súd nezaoberal a tento dôkaz nevykonal. Keďže žalobca preukázal škodu spôsobenú mu
žalovaným vo výške 35.517,16 eur, súd prvej inštancie žalobe v tejto časti, t.j. časti istiny, vyhovel.

6. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., a úrok z omeškania priznal žalobcovi od 24.12.2011
v zákonnej výške.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné

uplatňovanie práva v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník.
8. Proti tomuto rozsudku podal z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ v celom rozsahu
odvolanie žalovaný, navrhol aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 CSP
zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov, je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť a nespĺňa
kritériá podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd dostatočným spôsobom nevysvetlil, akými právnymi
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru,že existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou na strane žalobcu. Súd
prvej inštancie podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku v zásade len poukázal na porušenie povinnosti
jeho osobou, ako osobou odborne spôsobilou poskytnúť hydrogeologické posúdenie, tvoriace podklad

pre rozhodnutie OÚŽP, ktorý vydal stavebné povolenie pre uskutočnenie vodnej stavby, na základe
ktorého žalobca začal s výstavbou vodnej stavby, do ktorej investoval sumu 35.517,16 eur bez DPH,
následne, na základe obnovy stavebného konania bola žiadosť o stavebné povolenie vodnej stavby
zamietnutá, pôvodné stavebné povolenie bolo zrušené a žalobca vodnú stavbu nemôže užívať, čím
mu vznikla škoda.

9. Žalovaný súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že svoje závery o existencii príčinnej súvislosti medzi
škodou a jeho konaním, oprel primárne o závery znaleckého posudku RNDr. Juraja Minárika, ktorý v
rámci odpovede na otázku č. 9 uviedol: „technické údaje vsakovacieho vrtu HGV-1 podľa záverečnej
správy T.. V. Ž., AQUA-GEO s.r.o. Bratislava, 12/2010: Hĺbka vrtu 25 m, priemer zárubnice 250 mm,
perforácia zárubnice štrbinová v intervale 17 - 24 m, kalník 24 - 25 m, štrkový obsyp - filter 2/4 mm, vrt

ukončený na nepriepustných íloch v hrúbke 1 m.“ Súd však pri hodnotení dôkazov neprihliadol na to, že
žalovaný v rámci svojho odborného vyjadrenia navrhol neúplnú studňu (vsak) hĺbky 23 m s perforáciou
17 - 23 m, čo je v súlade so záverečnou správou T.. V. Ž.. Vsakovaciu schopnosť predmetného vrtu
prepočítal následne aj J.. Š. R., pričom výsledky prepočítania boli vyhodnotené kladne (viď technická
správa č. 06/2009 J.. Š. R., ku ktorej sa súd prvej inštancie nevyjadril). Podľa názoru znalca RNDr. Juraja

Minárika, vsakovacia kapacita vrtu nepostačuje pre vsakovanie potrebného množstva odpadovej vody,
ktoré je na výtoku z ČOV a dažďovej vody z určenej plochy areálu Farmy Majcichov. K tomuto záveru
však žalovaný uvádza, že on vsakovaciu kapacitu vrtu nenavrhoval (viď ZELWA blokov o objeme 12
m3) a toto ani nebolo predmetom jeho posúdenia.
10. V nadväznosti na odpoveď znalca RNDr. Juraja Minárika na otázku č. 8, podľa ktorej pre vodárenský

zdroj HMŠ-1 obce Majcichov a zdroj HVM-1 Farmy Majcichov sú určené len ochranné pásma PHO
1. stupňa v teréne vymedzené oplotením, žalovaný uvádza, že ochranné pásma II. a III. stupňa nie
sú v danej oblasti určené ani vyhlásené. Táto skutočnosť je z pohľadu žalovaného pre posúdenie,
či žalobcom považovanú škodu možno pripísať na jeho zodpovednosť, veľmi podstatná. Žalovaný
je naďalej presvedčený o tom, že škoda v žalobcom požadovanej výške nevznikla v dôsledku ním

vypracovaného vyjadrenia/posudku (na čom nič nemenia ani závery znaleckého posudku RNDr.
Minárika). V čase vypracovania odborného vyjadrenia postupoval podľa všetkých, vtedy mu dostupných
informácií a podkladov, ktoré mu poskytol či už žalobca alebo obec Majcichov. Nestotožnil sa s názorom,
že by svojim konaním porušil ust. § 37 Zákona o vodách a § 12 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z. z. o
geologických prácach v znení neskorších predpisov, nakoľko v konaní takéto porušenie preukázané

nebolo. Skutočnosť, že údajne použil nesprávny právny predpis nič nemení na tom, že v danom prípade
postupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme objednávateľa (žalobcu).
11. Ďalšou okolnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal je fakt, že žalobca
doposiaľ v konaní nepreukázal, ako naložil s údajne postavenou stavbou, „Vsakovanie vyčistených
vôd“ v rámci stavby „Čistiareň odpadových vôd - mliekareň Majcichov.“ Ak stavba bola postavená,

bolo povinnosťou súdu riadne označiť dôkazy, na základe ktorých je nepochybný záver, že stavba
bola skutočne postavená a teda že žalobcovi vznikli v súvislosti s ňou náklady vo výške 35.517,16
Eur. Nie je zrejmé, ako žalobca s uvedenou stavbou naložil, teda či sa mu takúto stavbu podarilo
následne skolaudovať, resp. či došlo k jej odstráneniu (ak došlo k jej odstráneniu, v takom prípade nie
je zrejmé, z akého dôvodu žalobca nepožaduje od žalovaného zároveň aj náklady na jej odstránenie).

Tieto skutočnosti označil žalovaný za veľmi podstatné, preto navrhoval v konaní predložiť stavebný
denník, ktorý dôkaz bol súdom s poukazom na koncentráciu konania zamietnutý (s čím sa žalovaný
nestotožnil, najmä s poukazom na to, že v čase podania žaloby koncentrácia konania neexistovala v
takej forme ako v čase vyhlásenia rozsudku).
12. Žalovaný konštatoval, že ak by sa s porušením svojich povinností aj stotožnil, neznamená to

ešte, že práve toto porušenie spôsobilo na strane žalobcu škodu. Súd prvej inštancie prehliadol
fakt, že žalobca začal s realizáciou stavby „Vsakovanie vyčistených vôd“ v rámci stavby „Čistiareň
odpadových vôd - mliekareň Majcichov“ nie na základe hydrogeologického posúdenia, ale na základe
rozhodnutia OÚŽP, ktoré vychádzalo z hydrogeologického posúdenia žalovaného. Ten uviedol, že ak
by aj pripustil záver, že je za škodu zodpovedný, OÚŽP by v rámci povoľovacích konaní nemal

zodpovednosť absolútne žiadnu (čo je zvlášť paradoxné za situácie, že je to práve OÚŽP, ktorý
najlepšie pozná/má poznať miestne pomery v rámci povoľovanej stavby). Žalobca nezačal, resp. nebol
oprávnený začať výstavbu vodnej stavby na základe odborného vyjadrenia žalovaného, ale až na
základe vyjadrenia OÚŽP, ako špeciálneho stavebného úradu podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976Zb. Stavebný zákon. Odborné vyjadrenie žalovaného bolo len jeden z podkladov, z ktorých OÚŽP
vychádzal, pričom v rámci svojej povoľovacej činnosti mal využiť všetky prostriedky na riadne posúdenie
vsakovacíchpomerovapovolenievodnejstavby.Zastavebnépovolenievydanéorgánomštátnejsprávy,

žalovaný zodpovednosť nenesie. S poukazom na tieto skutočnosti teda absentuje jeden z podstatných
predpokladov pre priznanie náhrady škody, kauzálny nexus.
13. V neposlednom rade poukázal na neprimeranú dĺžku konania. Priznanie príslušenstva (úrokov z
omeškania) v celom rozsahu považuje za nespravodlivé a neprimerané, najmä s poukazom na fakt, že to
nebolžalovaný,ktorýbymalakýkoľvekpodielnaneprimeranejdĺžkekonania.Úrokyzomeškaniakudňu

vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu 36.195,39 Eur, teda predstavujú väčšiu sumu ako je samotná
istina. Bol to práve štát, ktorý svojim doterajším postupom spôsobil to, že konanie trvá 11 rokov a úroky
z omeškania narástli do takej obrovskej výšky. Pre žalovaného ako dôchodcu je zaplatenie uvedenej
sumy nereálne.
14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok označil za jasný, dostatočne odôvodnený

a nevzbudzujúci žiadne pochybnosti o jeho správnosti či správnej odôvodnenosti. Súd prvej inštancie
poskytol sporovým stranám, predovšetkým žalovanému, všetky odpovede na sporné skutkové a právne
otázky v konaní a svoje myšlienkové úvahy a závery odôvodnil vo vzájomnej logickej súvislosti.
Rozsudok tak žalovaným vytýkané vady neobsahuje.
15. K odvolacej námietke žalovaného, že súd pri hodnotení dôkazov neprihliadol na to, že v rámci svojho

odborného vyjadrenia navrhol neúplnú studňu (vsak) hĺbky 23 m s perforáciou 17 - 23 m..... Podľa
RNDr. Juraja Minárika vsakovacia kapacita vrtu nepostačuje pre vsakovanie potrebného množstva
odpadovej vody, ktoré je na výtoku z ČOV a dažďovej vody z určenej plochy areálu Farmy Majcichov. K
tomuto záveru však žalovaný uvádza, že on vsakovaciu kapacitu vrtu nenavrhoval ... a toto ani nebolo
predmetom jeho posúdenia,“ dal žalobca do pozornosti ust. § 366 písm. a/ - d/ CSP, v zmysle ktorých:

„Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok; b/
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“

16. Odvolacia argumentácia žalovaného predstavuje novoty v konaní, pretože tieto skutočnosti pred
súdom prvej inštancie nenamietal v žiadnom štádiu konania, napriek tomu, že ich namietať mohol a mal.
Tvrdené skutočnosti sú naviac zavádzajúce, pretože odvádzajú pozornosť od skutočností pre konanie
rozhodujúcich a relevantných.
17. Žalovaný vypracoval hydrogeologické posúdenie ako odborne spôsobilá osoba, nesprávnosť

svojichzáverovvydanímsúhlasnéhostanoviskasozávermihydrogeologickéhoposudkuvypracovaného
spoločnosťou Hydropol - Rudolf Polák, spol. s r. o., ktorého záver bol v rozpore s jeho záverom, sám
uznal. V priebehu konania žiadal o preskúmanie záverov vykonaním kontrolného znaleckého posudku.
ZatýmúčelombolvypracovanýpráveposudokRNDr.JurajaMinárika,ktorýzopakovalhrubénedostatky
v odbornom posúdení vypracovanom žalovaným. Skutočnosti ktoré rozporuje, sú tak pre meritum veci

a pre samotné konanie irelevantné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že pri vypracovávaní odborného
posudku porušil svoje povinnosti osoby odborne spôsobilej v zmysle príslušných všeobecne záväzných
právnych predpisov a jeho argumentáciu preto žalobca považuje za bezpredmetnú.
18. Za účelové považuje presvedčenie žalovaného, že škoda žalobcovi nevznikla v dôsledku ním
vypracovaného vyjadrenia, resp. posudku, nakoľko bez odborného posúdenia žalovaného, ktoré

bolo kľúčovým dôkazom a argumentom pri vydávaní stavebného povolenia, by nepostavil čističku
odpadových vôd - stavbu, čo súd v odôvodnení rozsudku jasne pomenoval (body 42 - 44). Argumentáciu
žalovaného : „Ďalšou okolnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal, je fakt,
že doposiaľ žalobca v konaní nepreukázal, ako naložil s údajne postavenou stavbou... Absolútne nie
je zrejmé, ako žalobca naložil s uvedenou stavbou, teda či sa mu podarilo následne takúto stavbu

skolaudovať, resp. či došlo k jej odstráneniu... “ označil žalobca za irelevantnú, keďže v konaní riadne
preukázal, že mu na stavbu bolo vydané stavebné povolenie a že do výstavby čističky odpadových vôd
investoval nemalé finančné prostriedky. To, ako so stavbou naložil, je v tejto súvislosti nepodstatné,
nakoľko mu vznikla preukázaná a zdokladovaná škoda v podobe investície do výstavby predmetnej
čističky. Ku konštatovaniu žalovaného, že nie je zrejmé prečo nepožaduje aj náklady na odstránenie

stavby, žalobca uviedol, že je pánom sporu, ktorý rozhoduje o osude svojho nároku aj výške uplatnenej
náhrady škody, a môže žiadať menej ako mu prislúcha, nemôže len žiadať viac, ako má nárok.
19. Aj argumentáciu: „Ak by žalovaný aj pripustil, že porušil svoje povinnosti pri vypracovaní
hydrogeologického posúdenia, neznamená to ešte ten záver, že v dôsledku porušenia povinnostižalovaného došlo aj k spôsobeniu škody na strane žalobcu. Zo strany súdu došlo k prehliadnutiu
toho faktu, že žalobca mal začať s realizáciou stavby ... nie na základe hydrogeologického posúdenia,
ale na základe rozhodnutia OÚŽP, odboru štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny, ktoré

rozhodnutie vychádzalo z hydrogeologického posúdenia žalovaného... Žalobca nezačal, resp. nebol
oprávnený začať s výstavbou vodnej stavby na základe odborného vyjadrenia žalovaného, ale až na
základe vyjadrenia OÚŽP, ako špeciálneho stavebného úradu... Žalovaný nenesie zodpovednosť za
stavebné povolenie vydané orgánom štátnej správy. S poukazom na tieto skutočnosti teda absentuje
jeden z podstatných predpokladov pre priznanie náhrady škody (kauzálny nexus),“ označil žalobca za

nerešpektujúcu príslušné všeobecne záväzné právne predpisy a odpoveď na ňu možno nájsť priamo
v bode 42. odôvodnenia rozsudku. Odborný posudok žalovaného bol pre rozhodovanie stavebného
úradu kľúčový, závery v ňom prezentované boli pre správny orgán smerodajné, nakoľko ide o posúdenie
odborne spôsobilej osoby a správny orgán sám odborné zisťovania nevykonáva, vo svojom rozhodnutí
preberá závery takéhoto posúdenia. Za posúdenie, ktoré sa neskôr ukázalo ako nesprávne, nesie
výlučnú zodpovednosť žalovaný, na základe odborného posúdenia ktorého bolo vydané stavebné

povolenie.Príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímžalovanéhoaškodoužalobcutaknevyhnutne
musí byť daná.
20. K jeho námietke na neprimeranú dĺžku konania, za ktorú nenesie žiadnu zodpovednosť, poukázal
žalobca na návrhy na dokazovanie z jeho strany, napr. na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku, ktoré konanie predĺžili. V prípade, ak by žalovaný reagoval na predžalobnú výzvu žalobcu,

vstúpil by s ním do rokovaní, a dohodol by sa s ním napr. na splátkovom kalendári, úroky z omeškania
by napr. hradiť nemusel. Takýto krok však nespravil.
21. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357

písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.

23. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
24. Podľa § 137 CSP (Obsah žaloby), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a/ splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

29. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť ahospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

30. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

33. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

34. Podľa čl. 10 ods. 1 CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov
súdu.

35. Podľa čl. 13 ods. 1 CSP, strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje
inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu, napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu
vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

36. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

37.Podľačl.17 CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

38. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
39. Podľa § 366 CSP (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

40. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi

viazaný.
42. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

43. Okrem uvedených procesných ustanovení odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 373, § 379, §
536 ods. 1, § 556 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OBZ“), ust. § 37 ods. 1, 3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnejrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 21.06.2009 (ďalej
aj „vodný zákon“), ust. § 4 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (ďalej aj „geologický
zákon“).

44. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby,
z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval
opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému
nároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným

spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami
vykonanéhodokazovania, správneposúdenéajpoajpoprávnejstránke,jehoprávnezáveryvychádzajú
zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z
doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj dostatočne odôvodnené. Odvolací súd
preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu
a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom riadne rozanalyzované,

opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.
45. Predmetom sporu v rozsahu predloženom súdom prvej inštancie na odvolací prieskum, bolo
kvalifikovanie zodpovednosti žalovaného za vznik škody vo výške 35.517,16 eur, ktorú mal žalobcovi
spôsobiť hydrogeologickým posudkom zo dňa 21.06.2009, vypracovaným na posúdenie vsakovacích
pomerov pre vsakovanie dažďovej vody a prečistenie vody z ČOV, pre účely vydania stavebného

povolenia, na uskutočnenie vodnej stavby „Vsakovanie vyčistených vôd“ v rámci stavby „Čistiareň
odpadových vôd - mliekareň Majcichov,“ s výstavbou ktorej žalobca začal na základe rozhodnutia
Obvodného úradu životného prostredia Trnava, odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny
´(ďalej aj „OÚŽP“) č. G2009/01828/ŠVS/Er zo dňa 29.09.2009, ktorým mu povolil uskutočnenie vodnej
stavby „Vsakovanie vyčistených vôd.“ Do výstavby investoval sumu 35.517,16 eur bez DPH.

46. V rámci kolaudačného konania, podala Obec Majcichov dňa 02.05.2011 podnet na obnovu
stavebného konania, s priloženým hydrogeologickým posudkom spoločnosti Hydropol - Rudolf Polák,
spol. s r. o. zo dňa 08.04.2011, v ktorom bola konštatovaná veľmi dobrá kvalita podzemných vôd,
ktorú možno pri jej neznehodnotení poľnohospodárskou výrobou využívať na zásobovanie obyvateľstva
bez úpravy. Znalec v tomto posúdení vodohospodárskemu orgánu neodporučil povoliť vypúšťanie

vyčistených odpadových vôd do podzemnej vody. Jeho záver bol teda rozdielny od záveru žalovaného:
„kvalita podzemnej vody v I. horizonte kvartéru v blízkosti danej lokality väčšinou nevyhovuje
parametrom pre pitnú ani surovú vodu po fyzikálno - chemickej stránke. “ OÚŽP nariadil na deň
31.05.2011 ústne pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. V písomnom stanovisku zo dňa
14.06.2011 uviedol: „So stanoviskom fy HYDRPOL v zásade súhlasím, ale k uvedenému priebehu celej

akciemámnasledovnézásadnépripomienky,“vktorýchopísalskutkovýstavskonštatovanímniektorých
odborných pohľadov pred a za vypracovania jeho posúdenia.
47. Okresný súd prvým rozsudkom sp. zn. 7Cb/75/2012-109 zo dňa 10.02.2015 žalobu zamietol
z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za vznik škody.
Odborné vyjadrenie, ktorého autorom bol žalovaný, označil len za jeden z dôkazov, z ktorého OÚŽP pri

svojom rozhodovaní vychádzal, dokonca upustil od miestneho zisťovania, keďže pomery staveniska mu
mali byť dobre známe. Úrad si podľa názoru súdu mal zabezpečiť ďalšie dôkazy potrebné pre náležité
zistenie skutkového stavu. Aj keď teda odborné vyjadrenie ktoré poskytol žalovaný bolo nesprávne,
žalobca začal s realizáciou výstavby vodnej stavby až na základe rozhodnutia OÚŽP a nie na základe
vyjadrenia žalovaného.

48. Zrušovacím uznesením sp. zn. 21Cob/72/2015-133 zo dňa 28.06.2016 Krajský súd v Trnave vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie konštatujúc, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie nespĺňa základné náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., za účinnosti ktorého bolo
vydané, najmä v súvislosti s (iba) naznačovanou zodpovednosťou špeciálneho stavebného úradu a
jeho povinnosťou zabezpečiť si ďalšie dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu a jeho

odbornou spôsobilosťou na posúdenie správnosti odborného vyjadrenia žalovaného a vyhodnotenia
jeho nedostatkov, závery o ktorých súd nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutkovými zisteniami ani
dôkazmi a ich relevantným vyhodnotením (ktoré ďalšie dôkazy bol správny orgán povinný si zabezpečiť
a nezabezpečil?, ako bol povinný predložené dôkazy zhodnotiť a nezhodnotil?, išlo prípadne o
také zjavné vady posudku žalovaného, ktoré mal odhaliť aj inak kompetentný pracovník správneho

orgánu, nedisponujúci (zrejme) takou odbornosťou ako žalovaný?), ani konkrétnymi ustanoveniami
právnych predpisov, ktoré správny orgán logicky podľa stanoviska súdu mal porušiť. Nakoľko následkom
nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dôkazy predložené
žalobcom vo vzťahu k výške spôsobenej škody (súd nevykonal ani dôkazy týkajúce sa porušeniapovinnosti správneho orgánu, ktoré však neboli navrhnuté), odvolací súd jeho rozhodnutie podľa ust. §
389 ods. 1 písm. c/ CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil mu
vydať nové rozhodnutie a to v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodniť.

49. S novým, odvolaním napadnutým rozhodnutím sa nestotožnil žalovaný, odvolaciemu súdu navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 CSP opäť zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody, ktorých naplnenie
nachádzalvnapadnutomrozsudkusúpodpísm.e/,f/ah/,t.j.že súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
50. Dôkazy sa v civilnom sporovom konaní v zásade vykonávajú na preukázanie sporných skutočností,
t.j. vykonaniu dôkazu predchádza povinnosť procesnej strany tvrdiť určitú skutočnosť a tomu
korešponduje oprávnenie druhej procesnej strany, tvrdenú skutočnosť poprieť. A až v prípade popretia
určitej skutočnosti je namieste vykonanie dokazovania na preukázanie spornej skutočnosti.

51. Spornou otázkou v konaní bolo, či hydrogeologické posúdenie žalovaného, ako podklad na
vydanie stavebného povolenia č. G2009/01828/ŠVS/Er zo dňa 29.09.2009, na povolenie vodnej stavby
„Vsakovanie vyčistených vôd“ v rámci stavby „Čistiareň odpadových vôd - mliekareň Majcichov,“ na
základe ktorého začal žalobca s výstavbou predmetnej stavby, je v príčinnej súvislosti so vznikom škody
na strane žalobcu.

52. Zákon č. 382/ 2004 v znení účinnom v predmetnom čase, definuje (§ 2 ods. 1, 2) znalca, tlmočníka
alebo prekladateľa ako fyzickú alebo právnickú osobu splnomocnenú štátom na vykonávanie činnosti
podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (a/) alebo
nezapísaná v tomto zozname (b/), ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa
15, a ktorá vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán

verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len „zadávateľ“). Zákon teda predpokladá, že
znalcom môže byť aj osoba nezapísaná v zozname znalcov.
53. Všeobecná zodpovednosť za škodu je v obchodnom práve postavená na princípoch objektívnej
zodpovednosti, ktorá predstavuje zodpovednosť za protiprávny stav, ktorý právo nedovoľuje. Tento
výsledok môže vzniknúť v dôsledku náhody alebo rizika, ktoré je spojené s určitou činnosťou.

Zodpovednostný vzťah znalca ako aj osoby nezapísanej do zoznamu znalcov sa vníma ako
objektívny zodpovednostný vzťah a protiprávny stav konaním takejto osoby vzniknutý, je spôsobený jej
protiprávnym úkonom porušujúcim právnu zodpovednosť.
54. Je neodškriepiteľným faktom, že na základe odborného posúdenia žalovaného zo dňa 21.06.2009,
OÚŽP Trnava rozhodnutím č. G2009/01828/ŠVS/Er zo dňa 29.09.2009, povolil žalobcovi uskutočnenie

vodnej stavby „Vsakovanie vyčistených vôd,“ a aj že rozhodnutím č. G2011/02071/ŠVS/Mig zo dňa
14.10.2011 žiadosť žalobcu o stavebné povolenie vodnej stavby „Vsakovanie vyčistených vôd“ v rámci
stavby „Čistiareň odpadových vôd - mliekareň Majcichov,“ zamietol a pôvodné stavebné povolenie,
právoplatné dňom 21.10.2009 zrušil.
55. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
56. Súd v konaní po zrušení jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom, vykonal na zhodný návrh strán
sporu znalecké dokazovanie znaleckým posudkom RNDR. Juraja Minárika č. 3/2020 zo dňa 13.02.2020,
v ktorom dal ustanovený znalec odpovede na znalecké otázky navrhnuté oboma stranami. Žalovaný vo
vyjadrení zo dňa 07.05.2020, na pojednávaní súdu dňa 10.08.2022, ktorého jediného sa počas celého

konania súdu zúčastnil, a v odvolaní proti preskúmavanému rozsudku, namietol vyvodenie záverov
súdu o existencii príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou, len so záverov tohto znaleckého
posudku, pričom poukázal na otázku č. 8 a č. 9.
57. V odvolaní len uviedol: „Súd svoje závery o existencii príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním
žalovaného oprel primárne o závery znaleckého posudku RNDr. Juraja Minárika. V rámci odpovede na

otázku č. 9, RNDr. Minárik uviedol „technické údaje vsakovacieho vrtu HGV-1 podľa záverečnej správy
T.. V. Ž., AQUA-GEO s.r.o. Bratislava, 12/2010: Hĺbka vrtu 25 m, priemerzárubnice 250 mm, perforácia
zárubnice štrbinová v intervale 17 - 24 m, kalník 24 - 25 m, štrkový obsyp - filter 2/4 mm, vrt ukončený
na nepriepustných íloch v hrúbke 1 m“. Súd pri hodnotení dôkazov však neprihliadol na to, že žalovaný
v rámci svojho odborného vyjadrenia navrhol neúplnú studňu (vsak) hĺbky 23 m s perforáciou 17 - 23

m, čo je v súlade so záverečnou správou T.. V. Ž., pričom vsakovaciu schopnosť predmetného vrtu
prepočítal následne aj J.. Š. R., pričom výsledky prepočítania vsakovacej schopnosti boli vyhodnotené
kladne (viď technická správa č. 06/2009 J.. Š. R., ku ktorej sa súd prvej inštancie nevyjadril). Podľa
názoru znalca RNDr. Juraja Minárika vsakovacia kapacita vrtu nepostačuje pre vsakovanie potrebnéhomnožstva odpadovej vody, ktoré je na výtoku z ČOV a dažďovej vody z určenej plochy areálu Farmy
Majcichov. K tomuto záveru však žalovaný uvádza, že on vsakovaciu kapacitu vrtu nenavrhoval (viď
ZELWA blokov o objeme 12 m3) a toto ani nebolo predmetom jeho posúdenia.

58. V nadväznosti na odpoveď znalca RNDr. Minárika na otázku č. 8, podľa ktorej pre vodárenský
zdroj HMŠ-1 obce Majcichov a zdroj HVM-1 Farmy Majcichov sú určené len ochranné pásma PHO
1. stupňa v teréne vymedzené oplotením, žalovaný uvádza, že ochranné pásma II. a III. stupňa nie
sú v danej oblasti určené ani vyhlásené. Táto skutočnosť je z pohľadu žalovaného veľmi podstatná
pre posúdenie, či žalobcom považovanú škodu možno pripísať k zodpovednosti žalovaného. Žalovaný

je naďalej presvedčený o tom, že škoda v žalobcom požadovanej výške nevznikla v dôsledku ním
vypracovaného vyjadrenia/posudku (na tomto závere nič nemenia ani závery znaleckého posudku
RNDr. Minárika). V čase vypracovania odborného vyjadrenia žalovaného postupoval žalovaný podľa
všetkých jemu vtedy dostupných informácií a podkladov, ktoré mu poskytol či už žalobca alebo obec
Majcichov. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom, že by svojim konaním porušil ustanovenia § 37 Zákona
o vodách a ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v znení neskorších

predpisov, nakoľko v konaní nebolo takéto porušenie preukázané. Skutočnosť, že žalovaný údajne
použil nesprávny právny predpis nič nemení na skutočnosti, že v danom prípade postupoval s odbornou
starostlivosťou a v záujme objednávateľa/žalobcu.“
59. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje, že odvolanie tak ako je vymedzené
v ust. § 363 CSP vyžaduje bližšiu špecifikáciu pochybení súdu, konkretizáciu naplnenia jednotlivých

odvolacích dôvodov, pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1
CSP) a jeho úlohou je poskytnúť odpovede práve na ne a súčasne konštatuje, že aj keď súd znalecký
posudok hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, vecnú správnosť jeho záverov preskúmavať nemôže.
60. Žalovaný svoju argumentáciu, že navrhol neúplnú studňu (vsak) hĺbky 23 m s perforáciou 17
- 23 m, čo je v súlade so záverečnou správou T.. V. Ž., a vsakovaciu schopnosť predmetného vrtu

prepočítal následne aj J.. Š. R., nijakým spôsobom nepriblížil tak, aby z nej bolo možné vyvodiť záver,
že postupoval správne a práve jeho záver bol v konaní zle vyhodnotený. Toto sa mu nepodarilo ani
v konfrontácii so znalcom RNDr. Minárikom na pojednávaní dňa 10.08.2022. Rovnaké závery sa
týkajú aj otázky č. 8 v ktorej len stroho odkazuje na odborné veci pomenované špecifickou odbornou
terminológiou, ktoré súd z tohto hľadiska posudzovať nie je oprávnený. Ak teda chcel námietkou

nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočným vyhodnotením dôkazov dosiahnuť zmenu
záverov súdu prvej inštancie, len poukázaním na svoje odborné odpovede, ktoré súd nie je oprávnený
z odborného hľadiska ani prehodnocovať, takouto obranou prijaté závery súdu zvrátiť nemôže.
61. Žalovaný sa konania na správnom orgáne, kde mal priestor o svojich odborných záveroch
polemizovať, vysvetliť ich a konfrontovať ich s ostatnými odborne zdatnými osobami, s možnosťou

zabrániť obnovenému konaniu nezúčastnil, vzťah medzi svojimi závermi a spôsobenou škodou
neobjasnil ani na pojednávaní súdu a ani v podanom odvolaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na listiny ani v odvolaní a žalovaný rozhodujúce skutočnosti s ich riadnym
vysvetlením nepredniesol počas celého konania súdu.
62. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne

prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre
rozhodnutie sporu. Formálnou pravdou, ktorej princíp zaviedlo ust. § 185 CSP sa rozumie, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom
mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú

diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou
koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného
princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd
určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel

zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky
procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP)
včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky,
ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci
náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.63. Dôkazy a hlavne túto argumentáciu bol žalobca povinný predniesť v konaní pred súdom prvej
inštancie, čo však nespravil.
64. Aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného, že súd sa nevysporiadal s osudom dotknutej stavby,

považuje odvolací súd za irelevantnú. Podľa názoru odvolacieho súdu prostriedky vynaložené na
stavbu predmetnej nehnuteľnosti žalobca pre účely konania o náhrade škody, tak ako už bolo vyššie
uvedené, za ktorú je v zmysle obchodného zákonníka a aj právnej teórie objektívne zodpovedný
žalovaný, predloženými faktúrami a dodacími listami preukázal dostatočne, v tejto časti súd prvej
inštancie konanie správne skoncentroval, a to aj v časti návrhu žalovaného na preloženie stavebného

denníka, resp. jeho predloženie alternatívne niekoľkými spoločnosťami, nielen žalobcom. Ak chcel
žalovaný stavebnými denníkmi preukázať, že stavba začala, alebo postavená skôr ako bolo vydané
pôvodné stavebné povolenie, a žalobcom predložené faktúry sa k dotknutej stavbe neviažu, dôkazné
bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažovalo práve jeho.
65. K poslednej námietke o neprimeranej dĺžke konania sa súd len pripája k svojej už použitej
argumentácii o pasivite žalovaného v konaní, ktorý bol aj návrhmi súdu a aj ústretovými návrhmi zo

stranyžalobcuviackrátpovzbudenýkmožnejúpravevymáhanejškody,načovšaknereagoval.Samotný
odvolací súd zaslal zvlášť žalovanému, a aj jeho právnemu zástupcovi vyjadrenie žalobcu, ktoré si
prevzalidňa19.08.2024a05.09.2024,vktoromsazmieňujeosplátkovomkalendári,prípadneodpustení
úrokov z omeškania, čo opäť od oboch zostalo bez odozvy.
66. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nezaťažuje iba jednu procesnú stranu - žalobcu,

ale v priebehu súdneho konania sa prenáša s prihliadnutím na ostatné uplatnené skutkové tvrdenia
a dôkazy, ktoré uplatnia procesné strany v priebehu súdneho konania. V sporovom konaní sú strany
sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní
(povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé),
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má za následok neunesenie

dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010,
sp. zn. 5Obo/52/2010 rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
67. Odvolacie dôvody žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1, písm. e/, f/ a h/ naplnené neboli. Súd prvej

inštancie vykonal v posudzovanej veci náležité dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
dražieb, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže vzal do úvahy všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z obsahu spisu vyšli najavo, správne vychádzal
z výsledkov dokazovania pred ním vykonaného a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav
aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery riadne odôvodnil a vysporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán, súvisiacimi s predmetom konania a jeho rozhodnutie je po
vecnej ako aj právnej stránke správne a dostatočne odôvodnené. Na základe uvedeného odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľaust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).