Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211829
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124211829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. E., F. G. XXX/X, 2/ H. G., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J., K. L. F. XX/
XX, 3/ D. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. - K., Holíčska č. 3072/42, všetci právne zastúpení: JUDr. Ján
Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín proti žalovaným: 1/ N. O., neznámy vlastník, zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, 2/ P. N. K. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. I. Q., F. G. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že pozemok zapísaný u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri
nehnuteľností pre okres Trenčín, obec E. E., katastrálne územie E. E. na liste vlastníctva č. XXXX ako

parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. 1586 orná pôda o výmere 207 m2,
patrí do dedičstva po poručiteľke D. D., C. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorá bola v čase
smrti jej vlastníkom v podiele 1/1.

II. Žalobcom 1/, 2/, 3/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že pozemok zapísaný u Okresného úradu
Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec E. E. a katastrálne územie
E. E. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc.

č. 1586 - orná pôda vo výmere 207 m2, patrí do dedičstva po poručiteľke D. D., C. F., nar. XX.X.XXXX
a zomr. XX.X.XXXX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom tohto pozemku v podiele 1/1.

2. V žalobe uviedli, že D. D., C. F. spoločne so svojím manželom K. D. - R., nar. XX.X.XXXX a zomr.
XX.X.XXXX predmetný pozemok spoločne kúpili na základe dohody zo dňa 27.4.1959 a za tento
riadne zaplatili dohodnutú cenu a od tej doby až do svojej smrti predmetný pozemok v dobrej viere,
že tento nadobudli do vlastníctva, mali vo svojej nerušenej držbe, v ktorej po smrti K. D. - Ďurčiho

pokračovala v celom rozsahu nadobudnutého pozemku D. D., C. F.. Keďže prevod pozemku na základe
takejto dohody nebol realizovaný riadnou zmluvou, ktorá by mohla byť podkladom na zmenu zápisu
právnych vzťahov k pozemku v pozemkovej knihe podľa vtedy platných právnych predpisov (v roku
1959), nedošlo ku zmene zápisu právnych vzťahov k predmetnému pozemku v pozemkovej knihe,
pričom táto právna predchodkyňa žalobcov vlastnícke právo k predmetnému pozemku napriek tomu
nadobudla, a to právnym titulom vydržania, kde k zápisu právnych vzťahov k predmetnému pozemku
v súlade s takýmto skutočným právnym stavom môže dôjsť v súčasnosti už len na základe súdneho

rozhodnutia o určení vlastníckeho práva a v nadväznosti naň vykonaného dodatočného konania o
dedičstve ako záznamových listín v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov,čímžalobcoviapreukazujúexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunatejtourčovacejžalobe
v zmysle § 137 písm. c) CSP. D. D., C. F. vstúpila do držby predmetného pozemku spoločne so svojímmanželom K. D. - R. na základe kúpy pozemku v zmysle dohody uzavretej dňa 27.4.1959 so S. K.,
podľa ktorej K. D. - Ďurči kupuje a S. K. predáva čiastku parcely (role) č. 1586, a to od cesty po dĺžku
dvora kupujúceho za dohodnutú čiastku 1.700,- Kčs a prevádzajúce trovy. Kupujúci sa túto čiastku

zaviazal zaplatiť tak, že 500,- Kčs zaplatí pri podpise dohody a zbytok 1.200,- Kčs zaplatí do 1.7.1959
v mesačných splátkach po 600,- Kčs. V zmysle tejto dohody si kupujúci uvedenú parcelu ohradí a to
dňom 28.4.1959, s tým, že predávajúcej dá 13 kg zemiakov, ktoré tam boli ku dňu uzavretia takejto
dohody už vysadené. Táto dohoda bola podpísaná za predávajúcu stranu S. K., za kupujúcu stranu K.
D. - Ďurčim a tiež bola podpísaná svedkom. Z potvrdenia zo dňa 11.5.1959 vyplýva, že v tento deň K.

D. - Ďurči doplatil S. K. druhú čiastku kúpnej ceny 1.200,- Kčs v zmysle dohody zo dňa 27.4.1959 a
že týmto je táto kúpna dohoda finančne vysporiadaná, čo kupujúceho oprávňuje si pozemok náležite
ohradiť v rovine dvora. Tiež z tohto potvrdenia vyplýva, že kupujúci sa v dohľadnej dobe postará o
prevod do svojho majetku na vlastné útraty a predávajúca sa na vyzvanie advokátskej poradne dostaví
na úrad vo veci podpísania kúpnopredajnej zmluvy. Uvedené potvrdenie bolo podpísané tými istými
osobami, ako dohoda zo dňa 27.4.1959. Dôvodom uzavretia uvedenej dohody bolo rozšírenie pozemku

pri rodinnom dome právnych predchodcov žalobcov K. D. - R. a D. D., C. F., ktorí boli manželmi od
29.9.1946 a ktorí postavili rodinný dom na pozemku, s ktorým predmetný pozemok susedil. Z dôvodu
rozšírenia dvora k tomuto rodinnému domu mali záujem časť susedného pozemku parc. č. XXXX
odkúpiť, a to v celej jeho šírke a v dĺžke od verejnej komunikácie po koniec pozemku tvoriaceho dvor
k ich rodinnému domu. Pozemok pare. č. XXXX bol v čase uzavretia uvedenej dohody zapísaný v

pozemnostnom hárku č. 1942 pre kat. úz. E.. E. H. za jeho držiteľov boli zapísaní S. K., C. Q. v podiele
7/8 a N. O. v podiele 1/8, pričom celková výmera tohto pozemku podľa zápisu v tomto pozemnostnom
hárku bola 2451 m2. Držiteľom a užívateľom tej časti tohto pozemku, ktorá bola predmetom uvedenej
dohody zo dňa 27.4.1959, bola S. K., C. Q. a preto s ňou otec žalobcov dojednal odkúpenie tej časti
pozemku, ktorú právni predchodcovia žalobcov potrebovali za účelom rozšírenia dvora patriaceho k ich

rodinnému domu, pričom títo nemali vedomosť, na základe akej skutočnosti (dohody) medzi vlastníkmi
celku tohto pozemku, mala tú časť pozemku, o ktorú mali záujem, vo svojej držbe výlučne S. K., C. Q..
Konali však v dobrej viere v dlhotrvajúci stav faktickej držby kupovaného pozemku, za tento zaplatili
predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu, následne si pozemok ohradili tak, že tento priplotili k pozemku
tvoriacemu dvor k ich rodinnému domu a v takomto stave pozemok nerušene užívali až do svojej smrti.

Otec žalobcov K. D. - R. A. dňa XX.X.XXXX a po jeho smrti v držbe a užívaní predmetného pozemku v
celomrozsahupokračovalamatkažalobcovD.D.,C.F.,ktorázomreladňaXX.X.XXXX.Dobromyseľnosť
takejto držby predmetného pozemku právnymi predchodcami žalobcov mohla byť objektívne odvodená
jednak od písomnej dohody zo dňa 27.4.1959, na základe ktorej bolo dojednané odkúpenie príslušnej
časti pozemku za kúpnu cenu, ktorá bola riadne zaplatená a jednak od toho, že k takémuto odkúpeniu

došlo od osoby, ktorá bola predtým dlhodobo držiteľom odkupovaného pozemku a tento sama predtým
dlhodobo užívala a správala sa ako jeho vlastník. Z týchto dôvodov boli právni predchodcovia žalobcov
dobromyseľnými držiteľmi predmetného pozemku nielen na základe ich subjektívneho presvedčenia,
ale aj na základe existujúcich objektívnych skutočností zakladajúcich ich dobromyseľnosť v držbe
tohto pozemku. Je pravdou, že k následnému uzavretiu riadnej zmluvy, na podklade ktorej by bol

vykonaný zápis do pozemkovej knihy, zrejme nedošlo, keďže právni predchodcovia žalobcov neboli za
vlastníkov predmetného pozemku do pozemkovej knihy zapísaní, avšak táto skutočnosť sama o sebe
nemôže predstavovať neospravedlniteľný právny omyl na ich strane, ktorý by dobromyseľnosť ich držby
vylučoval, prípadne túto spochybňoval. V zásade totiž platí, že pre nadobudnutie oprávnenej držby sa
právny titul výslovne nevyžaduje, pretože táto nie je viazaná na jeho existenciu, ale na dobromyseľnosť

držiteľa spočívajúcu v presvedčení, že mu vzhľadom na všetky okolnosti vec alebo právo patrí. Navyše
v tomto prípade dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov o tom, že predmetný pozemok riadne
nadobudli a s tým spojená oprávnenosť ich držby tohto pozemku bola podporená aj zápisom D. D., C.
F. za držiteľa pozemku v katastri nehnuteľností (predtým v evidencii nehnuteľností), tak, ako to vyplýva
z evidenčného listu č. 142 pre kat. úz. E. E. zo dňa 7.3.1997, ako aj z identifikácie parciel vyhotovenej

OkresnýmúradomvTrenčíne,katastrálnyodborpodČ.j.5325/99zodňa9.6.1999.Žalobcoviapoukázali
aj na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 484/2015 zo
dňa 14.11.2018, v ktorých pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho
práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ačl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka,
ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávnenýmdržiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)
so stavom vlastníckym. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol a nemôže byť

preto rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že
držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie. Z postupnosti
právnej úpravy nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je zrejmé, že v čase vstupu právnych
predchodcov žalobcov do držby predmetného pozemku v roku 1959 platila právna úprava vyplývajúca

z Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., v zmysle ktorej bola vydržacia doba pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti 10 ročná a dobromyseľnosť držby sa vyžadovala pri vstupe do
držby, ako aj počas celej vydržacej doby. Keďže takáto právna úprava bola s účinnosťou od 1.4.1964
nahradená novým Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., ktorý už nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním vôbec neupravoval, tak právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo takýmto spôsobom
podľa ustanovení Prvého občianskeho zákonníka nadobudnúť nemohli. Opätovne bola právna úprava

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zakotvená do ustanovení Občianskeho zákonníka až jeho
novelou vykonanou zák. č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983, ale týkala sa len vecí, ktoré mohli byť
v osobnom vlastníctve, čo nemohol byť pozemok a preto ani podľa tejto právnej úpravy k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k predmetnému pozemku právnymi predchodcami žalobcov vydržaním nemohlo
dôjsť. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 Občianskeho zákonníka bola do tohto

zavedená novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zák. č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992.
Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na následne prijatú
súdnu prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú
pred 1.1.1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania
pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991). Keďže v prípade

predmetného pozemku sa jednalo práve o vec, ktorá nemohla byť pred 1.1.1992 predmetom vydržania,
je zrejmé, že k nadobudnutiu predmetného pozemku právnou predchodkyňou žalobcov D. D., C. F. a
jej manželom K. D. - Ďurčim právnym titulom vydržania podľa predpisov platných do 1.1.1992 dôjsť
nemohlo. K. D. - Ďurči zomrel dňa XX.X.XXXX, teda ešte pred opätovným zavedením tohto spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva do ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže však išlo o spoločnú

držbu predmetného pozemku manželmi, odvodzovanú od jeho kúpy za trvania manželstva, tak D. D.,
C. F., ktorá v držbe predmetného pozemku pokračovala aj po 1.1.1992, nadobudla, so započítaním
doby držby uskutočnenej pred týmto časom (pred 1.1.1992), predmetný pozemok do vlastníctva
právnym titulom vydržania v celom rozsahu v podiele 1/1. Pretože v rámci princípu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bola D. D., C. F. oprávneným držiteľom predmetného pozemku v podiele

1/1 (popri svojom manželovi K. D. - R., ktorý podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním z
dôvodu neexistencie právnej úpravy nadobudnutia vlastníctva vydržaním ku dňu jeho úmrtia nesplnil),
tak ku dňu nadobudnutia účinnosti zák. č. 509/1991 Zb., ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním do ustanovení Občianskeho zákonníka zavedené a kedy jej držba predmetného pozemku
už k tomuto okamihu (k 1.1.1992) trvala podstatne viac ako 10 rokov, stala sa sama vlastníkom

predmetného pozemku týmto právnym titulom (vydržaním) už dňom 1.1.1992 v celom rozsahu v podiele
1/1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 80/01 z 30.10.2001). Keďže D. D., C. F., ktorá zomrela
dňa XX.X.XXXX, bola v čase svojej smrti vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/1 , tento
pozemok patrí do dedičstva po nej. Vzhľadom na skutočnosť, že táto právna predchodkyňa žalobcov
nebola v katastri nehnuteľností zapísaná za svojho života za vlastníka predmetného pozemku, nebolo

možné, aby tento pozemok bol v rámci dedenia po nej prejednaný a medzi dedičov vyporiadaný a
preto majú žalobcovia, ako zákonní dedičia po poručiteľke D. D., C. F., naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva poručiteľky k tomuto pozemku tak, že tento pozemok patrí do dedičstva po
poručiteľke, ktorá bola v čase smrti jeho vlastníkom v podiele 1/1. Po smrti D. D., C. F. predmetný
pozemok užíva žalobkyňa 1/ so svojou rodinou, a žalobkyňa je spolu so svojimi deťmi vlastníkom

nehnuteľností domu súp. č. XXX na parc. č. 1585/2 , parcely registra "C" parc. č. 1585/2 zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 576 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie E.
E.. Ide o pozemok so stavbou rodinného domu, ktorý pôvodne postavili K. D. - J. a D. D., C. F. a
ku ktorému je predmetný pozemok od roku 1959 až doposiaľ priplotený. Žalobkyňa 1/ sa až z listu
od žalovaného 2/ zo dňa 4.3.2024 dozvedela, že na predmetný pozemok si robí nárok iná osoba.

Keďže z dôvodov uvedených v tejto žalobe nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku už
ku dňu 1.1.1992 právna predchodkyňa žalobcov D. D., C. F., nemohla žalobkyňa 1/ súhlasiť s ponukou
na predaj tohto pozemku zaslanou zo strany žalovaného 2), v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 7/8
vedeného na žalovaného 2/ v katastri nehnuteľností. Aktívna vecná legitimácia žalobcov na uplatneniepredmetného určovacieho nároku je daná tým, že žalobcovia 1/ až 3/ sú deťmi a zákonnými dedičmi
v I. dedičskej skupine po D. D., C. F., dedičské konanie po ktorej bolo vedené na Okresnom súde
Trenčín prostredníctvom povereného súdneho komisára N. H. K., sp. zn. 11D/921/2020, Dnot 132/2020.

Je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ a 2/, keďže títo sú zapísaní v katastri nehnuteľností
ako spoluvlastníci predmetného pozemku, a to žalovaný 1/ v podiele 1/8 a žalovaný 2/ v podiele 7/8,
pričom u žalovaného 1/ sa jedná o neznámeho vlastníka, vo vzťahu ku ktorému podľa zápisu v katastri
nehnuteľností vykonáva správu Slovenský pozemkový fond, ktorý v zmysle § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991
Zb. v znení neskorších predpisov koná za neznámych vlastníkov aj pred súdom.

3. Zástupca žalovaného 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.10.2024. V ňom uviedol,
že zo skutkových okolností, ktoré vyplývajú zo žalobcom predložených listín vyplýva, že zápis
vlastníckeho práva pre podielových spoluvlastníkov aktuálne zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E.
E. bol výsledkom katastrálneho konania o oprave údajov registra obnovenej evidencie pozemkov,
ktoré prenieslo údaje z pozemno-knižnej vložky č. XXXX na list vlastníctva č. XXXX. Následne

bol spoluvlastnícky podiel po poslednom pozemno-knižnom podielovom spoluvlastníkovi vo veľkosti
7/8 ako vyplýva z predloženého pozemnostného hárku - S. K. prevedený na aktuálne zapísaného
podielového spoluvlastníka žalovaného 2/. Žalobcovia svoj právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti odvodzujú od dohody zo dňa 27.4.1959, ktorou S. K. odpredala "čiastku role
na Záhumní" alebo "čiastku parcely (rola) číslo 1586 a to od cesty po dĺžku dvora" kupujúcemu - K. D.. S.

K. však bola v čase predaja vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
7/8-in. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je aj oprávnená držba, ktorá sa musí
opierať o právny titul a musí byť poctivá. Odvádzať oprávnenosť držby k predmetnej nehnuteľnosti
ako celku od dohody, resp. kúpnej zmluvy s podielovým spoluvlastníkom je bez predloženia ďalších
relevantných dokumentov nedôvodné a skutkovo i právne nepodložené. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR R 8/1991 Sb., podľa záverov ktorého tvrdenia držiteľa, že mu vec patrí, a že s
ňou nakladá ako s vlastnou, musia byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Zástupca žalovaného 1/ je toho
názoru, že v danom prípade u žalobcov absentuje hodnoverný právny titul, od ktorého by žalobcovia
mohli odvodzovať dobromyseľnosť držby k predmetnej nehnuteľnosti ako celku.

4. Žalobcovia na vyjadrenie zástupcu žalovaného 1/ reagovali v ich podaní zo dňa 28.11.2024, v ktorom
uviedli, že námietka zástupcu žalovaného 1/ o nesplnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním k predmetnému pozemku právnou predchodkyňou žalobcov D. D., C. F. je neopodstatnená.
Poukázali na to, že právni predchodcovia žalobcov K. D. - R. T. manželkou D. D., C. F. v skutočnosti

od S. K., C. Q. odkúpili spôsobom vyplývajúcim z dohody zo dňa 27.4.1959 reálne vyčlenenú časť
predmetného pozemku s jeho konkrétnym vymedzením (polohovým ohraničením), čo znamená, že
predmetom takejto kúpy nebol spoluvlastnícky podiel S. K., C. Q. 7/8 (v zmysle zápisu v pozemnostnom
hárku č. 1942 pre kat. úz. E.), ale reálna časť pozemku pripadajúca na tento spoluvlastnícky podiel, ktorý
do uzavretia takejto dohody mala v držbe a užívala výlučne S. K., C. Q.. Tejto skutočnosti jednoznačne

nasvedčuje aj účel, pre ktorý právni predchodcovia žalobcov predmetný pozemok odkupovali a ktorým
bolo rozšírenie pozemku tvoriaceho dvor k ich rodinnému domu. Právni predchodcovia žalobcov nemali
vedomosť, na základe akej skutočnosti mala S. K., C. Q. vo svojej výlučnej držbe tú časť pozemku,
ktorý od nej kupovali, avšak ich dobrá viera pri tejto kúpe o tom, že takýto pozemok patrí S. K., C. Q.
bola odvodená od faktického stavu dlhotrvajúcej držby a užívania tohto pozemku len touto osobou, od

ktorej pozemok na základe dohody zo dňa 27.4.1959 odkúpili a od tej doby ho nerušene až do svojej
smrti užívali.

5. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 20.5.2025. Uviedol, že dokumentácia týkajúca sa
predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Má za

to, že jeho vlastnícke právo a s ním spojená ochrana je viazaná na listiny, ktoré vyplývajú z katastra
nehnuteľností.

6. Súd vykonal pojednávanie vo veci podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP") v neprítomnosti žalobcov 2/, 3/, žalovaných 1/, 2/, ktorí boli na pojednávanie

riadne a včas predvolaní, neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti.7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpis z LV č. XXXX k.ú. E. E. zo dňa
17.6.2024, pozemnostný hárok z č.l. 1942 k.ú. E. E., sobášny list z č.l. 15, dohoda zo dňa 27.4.1959,
potvrdenkazodňa11.5.1959, evidenčnýlistč.142k.ú.E.E.zodňa7.3.1997, identifikáciaparcielzodňa

9.6.1999, výpis z LV č. XXXX k.ú. E. E., ponuka na predaj nehnuteľnosti z č.l. 21, rozhodnutie Štátneho
notárstva v Trenčíne sp. zn. 3D 1458/90 zo dňa 25.10.1990, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 11D 921/2020 zo dňa 30.11.2020, vyjadrenie zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 11.10.2024, prílohy
tohto vyjadrenia z č.l. 40 až 42, stanovisko žalobcov zo dňa 28.11.2024, podanie žalovaného 2/ zo dňa
20.5.2025, z internetu zadovážený výpis z LV č. XXXX, k.ú. E. E. zo dňa 23.05.2025.

8. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. E. zo dňa 23.05.2025 sú ako spoluvlastníci pozemku parcely reg.
"E" č. 1586 orná pôda o výmere 207 m2 zapísaní žalovaný 1/ pod B2 v podiele vo výške 1/8, žalovaný
2/ pod B6 v podiele vo výške 7/8. K vlastníkovi pod B 2, teda k žalovanému 1/ je ako správca podielu
k nehnuteľnosti zapísaný SPF. Tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k parcele u žalovaného 1/
sú uvedené: zápis pozemnostného hárku, pkv XXXX, Roep k.ú. E. E.. Žalovaný 2/ má uvedený titul

nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k parcele V 632/2024 - kúpna zmluva zo dňa 9.2.2024.

9. V pozemnostnom hárku č. 1942 k.ú. E. E. sú zapísaní ako držitelia parcely č. 1586 v Hornom záhumní
o výmere 2451 m2 S. K. v podiele 7/8 a N. O. v podiele 1/8.

10. Z dohody zo dňa 27.4.1959 bolo zistené, že ju uzavreli dňa 27.4.1959 S. K. ako majiteľka a K. D.
R. ako kupujúci na predaj čiastky role na Záhumní č. 1586 a to od cesty po dĺžku dvora kupujúceho za
cenu 1.700 korún československých, pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť sumu 500 Kčs pri podpise tejto
dohody a sumu 1.200 Kčs do 1.7.1959 v mesačných splátkach po 600 Kčs. Dohodli sa tiež o tom, žer
kupujúci si uvedenú parcelu ohradí dňom 28.4.1959, pričom predávajúcej dá 13 kg zemiakov, ktoré tam

boli vysadené k dátumu podpisu tejto dohody. V závere zmluvy sú podpisy kupujúceho a predávajúcej
a nečitateľný podpis svedka.

11. Z potvrdenky zo dňa 11.5.1959 vyplýva, že v nej S. K. svojím podpisom potvrdila, že jej K. D. R.
vyplatil dňa 11.5.1959 sumu 1.200 Kčs ako poslednú splátku kúpnej ceny za odkúpenú čiastku pozemku

pri rodinnom dome K. D. na základe dohody spísanej dňa 27.4.1959. Na listine sa nachádza aj podpis
kupujúceho a nečitateľný podpis svedka.

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že účelom žaloby je usporiadať právne vzťahy
k pozemku, ktorý majú od r. 1959 vo svojej držbe právni predchodcovia žalobcov a súčasne ho užíva

žalobkyňa 1/. V danom prípade bolo preukázané, že kúpna cena, podľa dohody uzavretej so S. K.
za predmetnú časť pozemku, bola riadne vyplatená zo strany právneho predchodcu žalobcov. Podľa
predložených listín ide o oprávnenú držbu pozemku. Poukázal na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu
SR, a to na nález sp. zn. III ÚS/484/2015 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III ÚS/468/2022 zo dňa 24.11.2022
a aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024, v zmysle ktorých je pre

posúdenie splnenia podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním rozhodujúca poctivosť
nadobudnutia veci a poctivosť držby, teda či držiteľ zaplatil dohodnutú kúpnu cenu alebo poskytol plnenie
podľa zmluvy a nevyžaduje sa právny titul. Z dohody zo dňa 27.4.1959 jednoznačne vyplýva, že jej
predmetom bol predaj reálne vyčlenenej časti pozemku, ktorú pred tým dlhodobo užívala S. K.. Celková
výmera parcely bola 2451 m2 a právni predchodcovia žalobcov nadobudli parcelu vo výmere 207 m2,

teda ešte v menšej miere ako predstavuje podiel 7/8 S. K.. Poukázal aj na identifikáciu parciel, z ktorej
vyplýva, že ako držiteľka parcely s parc. č. 1586/1 o výmere 207 m2 je evidovaná D. D., C. F.. Nemohla
byťpretonarušenádobromyseľnosťdržiteľovpriuzatváranípredmetnejdohody.Bolisplnenépodmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. 1586 v celej výmere 207 m2 vydržaním a D. D. bola
ku dňu svojej smrti vlastníčkou predmetnej parcely.

13. Poverená zamestnankyňa zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaní uviedla, že žalobcovia odvodzujú
titulnadobudnutiapredmetnejčastipozemkuoddohody,ktorúuzatvorilprávnypredchodcažalobcusoS.
K., avšak z pozemnostného hárku, ktorý predložili žalobcovia, je zrejmé, že menovaná bola podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej parcely s evidovaným podielom 7/8, a preto má zástupcu žalovaného 1/

za to, že D. D. mohla byť dobromyseľnou len čo do nadobudnutia vlastníckeho práva parcele vydržaním
v podiele 7/8.14. Podľa § 112 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951 (ďalej
aj "Stredného Občianskeho zákonníka") Prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v
pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

15. Podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Stredného Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej
veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

16. Podľa § 143 Stredného Občianskeho zákonníka Držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

17. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Stredného Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
účinného od 1.1.1992 (ďalej aj "Občianskeho zákonníka") Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

23. Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

24. Súd v konaní o žalobe na určenie, či vec patrí do dedičstva posudzuje, či poručiteľ bol v čase

smrti vlastníkom veci. V prípade úspechu žaloby, je tento majetok zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi
a prejednaný v dedičskom konaní. Predtým než súd pristúpil k vyhodnoteniu uplatneného nároku po
vecnej stránke, súd preskúmal, či sú splnené zákonné procesné podmienky konania, vrátane úplného
okruhu účastníkov. Spor, či určitá vec je súčasťou dedičstva po poručiteľovi sa prejednáva na základe
návrhu dedičov poručiteľa, resp. ich právnych nástupcov o určenie, že poručiteľ bol v deň smrti

vlastníkom predmetnej veci. V konaní o určenie do dedičstva musia byť jeho účastníkmi všetci do úvahy
prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov a účastníkmi
konania musia byť aj osoby, ktoré sú zapísané ako vlastníci nehnuteľností, ktorých sa konanie týka. V
danom prípade bolo z uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11D 921/2020 zo dňa 30.11.2020 vo
veci prejednania dedičstva po D. D., C. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX preukázané, že dedičmi

menovanej poručiteľky sú žalobcovia 1/ až 3/, deti poručiteľky ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej
skupine. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcov v tomto konaní. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. E.
E. mal súd za preukázané, že v katastri nehnuteľností sú aktuálne zapísaní žalovaní 1/, 2/ ako podieloví
spoluvlastníci predmetnej parcely, ktorú žiadajú žalobcovia určiť do dedičstva po D. D., C. F.. Preto je
naplnená aj podmienka pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. E. správu

podielu žalovaného 1/ vykonáva Slovenský pozemkový fond, z dôvodu, že na liste vlastníctva nie je
uvedený dátum narodenia ani adresa bydliska žalovaného 1/, a teda sa jedná o neznámeho vlastníka,
ktorého v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond v zmysle § 8 ods. 1 písm. c/, §
16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách.

25. Procesnou podmienkou prípustnosti tejto určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V danom prípade naliehavý právny záujem
nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je ho potrebné preukázať. Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa
tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých

vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Strana sporu má naliehavý
právny záujem na určení práva, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jej žalobe
vyhovie, zmení sa jej právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania
sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase

rozhodovania. Podľa názoru súdu žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení
veci do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Predmetné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností
evidované ako spoluvlastníctvo žalovaných, ktorí žalobný nárok žalobcov neuznali, ale trvali na tom, že
im patrí spoluvlastnícke právo k parcele. Na základe rozsudku súdu, vydanom po meritórnom posúdení
existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcov k spornej nehnuteľnosti, bude deklarovaný iný

stav než ten, ktorý je momentálne zapísaný v katastri nehnuteľností, teda na základe ktorého bude
určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke D. D., C. F., môže byť predmetný majetok
prejednaný v dedičskom konaní po menovanej poručiteľke. Ten z dedičov, ktorému bude potvrdené
vlastnícke právo k veci v dedičskom konaní bude aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie svojho
nárokuvočisubjektom,ktorésústálevedenévkatastrinehnuteľnostíakovlastnícispornejnehnuteľnosti.

Následne môže kataster nehnuteľností s poukazom na ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností zapísať vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam. Tým bude zároveň odstránený stav
právnej neistoty v postavení žalobcov ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd mal potom za
to, že žaloba žalobcov o určenie , že nehnuteľnosti patria do dedičstva, je v danom prípade jediný účinný
právny prostriedok, ktorým možno docieliť zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so

stavom skutočným. Najvyšší súd SR svojimi rozhodnutiami (napr. sp. zn. 1Cdo 26/2007, sp. zn. 4Cdo
247/2011) ustálil rozhodovaciu prax o danosti procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že určitá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi.

26.Žalobcoviatvrdili,žepredmetnúparcelunadobudlavydržanímichprávnapredchodkyňaavlastnilaju

ku dňu svojej smrti. Predmetná dohoda o kúpe zo dňa 27.4.1959 nebola pozemnoknižne zavkladovaná.
Inštitút vydržania je originárny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Stredný Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb. ako aj Občiansky
zákonník zákon č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 509/1991 Zb. považujú za oprávneného držiteľa
takého držiteľa veci, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a

rovnako stanovovali aj predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva : 1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu
vec patrí a to na začiatku držby a po celú zákonom stanovenú vydržaciu dobu, 2/ uplynutie zákonom
stanovenej vydržacej doby 10 rokov, 3/ spôsobilý predmet vydržania. V roku 1959, keď manželia
K. D. R. a D. D. vstúpili do držby pozemku možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
upravoval zákon č. 141/1950 Zb. v ustanoveniach § 115 až § 118, § 143 § 145 so stanovením

oprávnenej držby nehnuteľnosti trvajúcej 10 rokov. Je zrejmé, že 10 ročná vydržacia doba by mohla
najskôr uplynúť v roku 1969, kedy už stredný Občiansky zákonník neplatil, pretože bol od 1.4.1964
zrušený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"). Občiansky
zákonník vydržanie vlastníckeho práva k pozemku spočiatku neupravoval. Až zákonom č. 509/1991
Zb. účinným od 1.1.1992 bol zmenený Občiansky zákonník tak, že umožnil nadobudnutie vlastníckeho

práva k pozemkom vydržaním s tým, že bolo možné započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj
pred 1.1.1992 podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1.1.1992
podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov, a bol držiteľom oprávneným, nadobudol k
1.1.1992 vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ

je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorýchvlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008).

27. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné
predpoklady stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
pozemku vydržaním. Uplynula zákonom stanovená vydržacia doba 10 rokov, platná pre držbu

nehnuteľností,šloospôsobilýpredmetvydržania(keďžesanejednáovec,ktoránemôžebyťpredmetom
vlastníctva, alebo vec, ktorá môže byť len vo vlastníctve štátu ako napr. vodné toky, jaskyne) a držba bola
od počiatku v roku 1959 až do smrti právnej predchodkyne žalobcov dňa 28.9.2020 oprávnená. Súd mal
zato,žeprávnipredchodcoviažalobcovmanželiaK.D.R.aD.D.vzhľadomnaokolnostidanéhoprípadu
boli v čase ujatia sa držby a po celú dobu držby až do ich smrti dobromyseľní v tom, že im odkúpená
časť parcely č. 1586 právom patrí. Svoje vlastnícke právo odvodzovali od dohody zo dňa 27.4.1959,

ktorú uzavrel K. D. R. ako kupujúci so S. K. ako predávajúcou. Odkupovaná časť parcely bola v dohode
dostatočne špecifikovaná uvedením čísla parcely 1586, lokalitou Záhumnie s tým, že podľa dohody
predmetom prevodu bola časť tejto parcely od cesty po dĺžku dvora kupujúceho. Hoci v pozemnostnom
hárku č. 1942 mala S. K. zaevidovaný podiel 7/8 k tejto parcele a N. O. tam mal zaevidovaný podiel 1/8,
uvedené podľa názoru súdu nenarúša dobrú vieru právnych predchodcov žalobcov, že sa na základe

dohody zo dňa 27.4.1959 stali vlastníkmi odkúpenej časti parcely, a to z dôvodu, že podľa tvrdenia
žalobcov, ktoré žalovaní nijako nerozporovali, S. K. bola pred podpísaním uvedenej dohody dlhodobým
držiteľom predávanej časti predmetného pozemku, tento sama dlhodobo užívala a správala sa ako jeho
vlastníčka, čo je zrejmé aj z toho, že v dohode si dojednali právo predávajúcej S. K. na to, aby jej
kupujúci po ohradení parcely vydal 13 kg zemiakov, vysadených na predávanej parcele. Vzhľadom k

tomu, že S. K. sa v dohode označila za majiteľku predmetnej predávanej časti parcely a mala ju vo svojej
dlhotrvajúcej výlučnej držbe, musel byť každý, kto by bol v pozícii kupujúceho dôvodne presvedčený
o tom, že S. K. patrí výlučné vlastnícke právo k predávanej časti pozemku. Žalobcovia uvádzali, že
ich právni predchodcovia nemali vedomosť o tom, na základe akej právnej skutočnosti mala túto časť
parcely vo výlučnej držbe S. K., no uvedené nevylučuje dobrú vieru právnych predchodcov žalobcov

o tom, že na základe uvedenej dohody poctivo od nej nadobudli vlastnícke právo k predmetnej časti
parcely, a to s prihliadnutím na to, že v tom čase platná právna úprava (ustanovenia §§ 138, 139 zákona
č. 141/1950 Sb.) umožňovala, aby S. K. sa predtým mohla stať výlučnou vlastníčkou predávanej časti
parcely na základe dohody s druhým spoluvlastníkom o rozdelení pôvodnej parcely. Tiež súd zohľadnil,
že z potvrdenia zo dňa 11.5.1959, podpísaného S. K. bolo preukázané, že právny predchodca žalobcov

K. D. R. vyplatil S. K. celú dojednanú kúpnu cenu za predanú časť parcely. Uvedené v zmysle aktuálnej
judikatúry najvyšších súdnych autorít SR potvrdzuje dobromyseľnosť držiteľov ohľadom nadobudnutia
veci. Ústavný súd SR v nálezoch sp. zn. II ÚS/484/2015 zo dňa 14.11.2018, sp. zn. III ÚS/468/2022 zo
dňa 24.11.2022 a aj veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn.
1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024 konštatovali, že je ústavne neakceptovateľný taký výklad ustanovení §

134 a § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý je neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel
zákonného inštitútu vydržania. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľobjektívnemoholbyťpresvedčenýotom,žedržanúvecpoctivýmspôsobomnadobudolanemôže
byť preto rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci
treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,

že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie. Právni
predchodcovia žalobcov teda boli objektívne presvedčení, že predmetnú časť parcely nadobudli kúpou
poctivým spôsobom. Skutočnosť, že nebola spísaná riadna kúpna zmluva o prevode pozemku a nebola
zavkladovaná do pozemkovej knihy, je v tomto smere bez právneho významu, a to s poukazom na
uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR a rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Z tvrdení

žalobcov,ktoréžalovanástrananepopieralavyplýva,žeprávnipredchodcoviažalobcovsiparceluoplotili
po kúpe a zaplatení kúpnej ceny, užívali ju ako dvor spolu s ich rodinným domom a po celú dobu až do
ich smrti ich v užívaní parcely nikto nerušil. Dôvodne argumentovali žalobcovia tým, že dobromyseľnosť
držiteľa bola podporená aj zápisom D. D. za držiteľa pozemku v katastri nehnuteľnosti, čo mal súd
za preukázané z evidenčného listu č. 142 pre kat. úz. E. E. zo dňa 7.3.1997, ako aj z identifikácie

parciel vyhotovenej Okresným úradom v Trenčíne, katastrálny odbor pod Č. j. 5325/99 zo dňa 9.6.1999.
Žalovaný2/adresovalžalobkyni1/ponukunapredajpodielu7/8kparceleč.1586vk.ú.E.E.ažvlistezo
dňa 4.3.2024. Nebolo tvrdené, žeby pred týmto dátumom niekto iný si robil vo vzťahu k držiteľom parcely
nárok na parcelu, žeby spochybňoval oprávnenosť držby parcely právnymi predchodcami žalobcov.Zo sobášneho listu vystaveného I. Q. Q. E. E. J. XX.XX.XXXX bolo preukázané , že K. D. R. a D. F.
uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Dohoda zo dňa 27.4.1959 o kúpe bola teda uzatvorená v čase,
keď K. D. , ktorý bol uvedený v dohode ako kupujúci bol v manželstve s D. D., C. F.. V tom čase bol

účinný zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 ktorého platilo, že majetok,
ktorý nadobudol ktorýkoľvek z manželov v čase trvania manželstva bol ich spoločným majetkom, tzv.
zákonnýmmajetkovýmspoločenstvom.D.D.takbolavtom,žeparcela,ktorúkúpilpočasichmanželstva
jej manžel sa stala ich spoločným majetkom titulom ich manželského zväzku. Parcelu mali manželia
Masároví v nepretržitej spoločnej držbe. Ako vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne

sp. zn. 3D 1458/90 zo dňa 25.10.1990 K. D. zomrel dňa XX.X.XXXX. Z nesporných tvrdení žalobcov
vyplýva, že po jeho úmrtí parcelu naďalej nerušene užívala D. D.. Preto mal súd za to, že D. D. splnila
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele v celku vydržaním ku dňu 1.1.1992 podľa § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., keď podľa § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníkaboladovydržacejdobyzapočítanáajdobadržbyuskutočnenejpred1.1.1992.Nebolatvrdená
ani preukazovaná žiadna právna skutočnosť, ktorá nastala v období od 1.1.1992 do úmrtia D. D. dňa

28.9.2000 a na základe ktorej by vlastnícke právo menovanej k predmetnej parcele bolo prevedené
alebo prešlo na inú osobu. Preto parcela bola v čase smrti menovanej poručiteľky v jej vlastníctve.

28. Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu. Žalobcovia boli
úspešní v plnom rozsahu a podľa § 255 ods. 1 CSP im patrí právo na plnú náhradu trov konania. Keďže

žalobcovia nežiadali priznať náhradu trov konania, súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. žalobcom
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.