Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Judgement

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-6Cb/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120275739
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:6120275739.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja
Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, IČO: 00314463, so sídlom
mestského úradu: Hviezdoslavovo námestie č. 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, zastúpenému spoločnosťou
ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, o zaplatenie 51.104,88
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.06.2021, doplnený podaním zo dňa 11.06.2021
z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorý
žalobcadoručilOkresnémusúduBanskáBystricadňa06.04.2020,sažalobcavočižalovanémudomáhal
zaplatenia sumy 51.104,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51.104,88 eur
od 06.11.2018 až do zaplatenia.

2/ Návrh odôvodnil tým, že ako strana sporu – žalovaný v rade 2/ vystupoval v konaní vedenom na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/16/2012. Na Exekútorskom úrade súdneho exekútora G.
D. H., I. J. D. D. D. XXX, XXX XX K. bola pod sp. zn. EX 1105/17 vedená exekúcia pre vymoženie
43.293,92 eur s príslušenstvom, a to na podklade výroku I. rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č. k. 2Cb/16/2012-443 z 10. februára 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
13Cob/214/2016-552 z 22. februára 2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 rozhodol tak, že do rozhodnutia o dovolaní žalovaného v 2. rade
odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 z 10. februára
2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 z 22. februára
2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 vo
výroku I. rozhodol tak, že dovolanie žalovaného v 2. rade odmieta a vo výroku II. rozhodol, že žalobca
má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 vo výroku I. rozhodol tak, že dovolanie žalovaného v 2. rade odmieta

a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Ústavný súd SR
nálezom sp. zn. I. ÚS 209/2018-65 zo dňa 19. septembra 2018 rozhodol, že Základné právo A. B. na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 36/2017 z 23. marca 2018 porušené boli a vo výroku II.
rozhodol, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 36/2017 z 23. marca 2018
zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. Po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 je vec na Najvyššom súde SR vedená pod sp.zn. 4Obdo 90/2018.
Konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obdo 90/2018 do dnešného dňa nie je právoplatne
skončené a účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 trvajú
aj v súčasnosti. Nastala tak situácia, kedy právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu stratilo vlastnosť
vykonateľnosti počas exekučného konania a konania o dovolaní. Podľa právnej vety uznesenia NS

SR sp. zn. 1Obdo/18/2019 zo dňa 12.07.2019 odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má
mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o dovolaní
prelamuje právne účinky dovolaním napadnutého (právoplatného) rozhodnutia; zároveň však má aj
charakter dočasný a predbežný. Z účelu, ktorému má slúžiť odklad vykonateľnosti, možno vyvodiť, že
predpokladomprerozhodnutiedovolaciehosúduoodloženívykonateľnostinapadnutéhorozhodnutiaje,
že dovolanie má všetky predpísané náležitosti, bolo podané včas oprávneným subjektom, je procesne

prípustné a zároveň môže byť úspešné. Dôvodný je odklad vykonateľnosti napríklad vtedy, keď z
pohľadu predbežných úvah dovolacieho súdu existujúcich v čase posudzovania návrhu na odklad
vykonateľnosti, doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom
konaní úspešný. Vyhovenie (rovnako ako aj nevyhovenie) návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok dovolacieho konania. Pokiaľ dovolací súd

v určitej veci odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že dovolanie musí byť
v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené. Pri rozhodovaní
o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v
prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany,
spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí

zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca
v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada,
prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany. Žalovaný nerešpektoval odklad
vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016 zo dňa 22.02.2017, ktorý bol

nariadený Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017
a v exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora G. D. H., I. J. D. D. D. XXX, XXX
XX K. bola pod sp. zn. EX 1105/17 pokračoval. Súdny exekútor doručil žalobcovi upovedomenie o
mieste a čase oceňovania nehnuteľností, ktoré realizoval v rámci exekúcie s cieľom vykonať exekúciu
predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ v k. ú. L. – D. A.. Žalobca pod hrozbou

vykonania exekúcie predajom bytu v k. ú. L. - D. A. dňa 15.05.2018 uhradil na účet súdneho exekútora
uvedený v upovedomení o začatí exekúcie sumu 43.293,92 eur titulom úhrady istiny, ktorá bola
oprávnenému priznaná exekučným titulom, dňa 15.05.2018 uhradil na účet súdneho exekútora uvedený
v upovedomení o začatí exekúcie sumu 7.810,96 eur titulom úhrady príslušenstva vo forme zákonného
úroku z omeškania podľa obsahu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý tvoril exekučný titul

v tejto exekučnej veci, dňa 18.05.2018 sumu 13.260,- eur titulom úhrady trov exekúcie, podľa oznámenia
exekútorského úradu. Dňa 11.06.2018 uhradil na účet súdneho exekútora uvedený v upovedomení o
začatí exekúcie sumu 400,39 eur titulom úhrady ďalších trov exekúcie a dňa 14.06.2018 uhradil na
účet súdneho exekútora uvedený v upovedomení o začatí exekúcie sumu 873,87 eur titulom úhrady
trov exekúcie s výhradou konania o námietkach. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. I. ÚS 209/2018-65

zo dňa 19. septembra 2018 rozhodol, že Základné právo A. B. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Obdo 36/2017 z 23. marca 2018 porušené boli a vo výroku II. rozhodol, že uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 36/2017 z 23. marca 2018 zrušuje a vec vracia tomuto súdu

na ďalšie konanie. V dôsledku zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Obdo 36/2017 z 23. marca 2018 došlo k obnoveniu účinkov uznesenia NS SR sp. zn. 4Obdo/36/2017
zo dňa 23.03.2018. Z uvedeného vyplýva, že úhrada v prospech žalovaného v celkovej výške 51.104,88
eur, ktoré žalobca uhradil v rámci exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora G.
D. H., I. J. D. D. D. XXX, XXX XX K. pod sp. zn. EX 1105/17 predstavuje bezdôvodné obohatenie,

nakoľko rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 z 10. februára 2016 vo výroku
I., ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 z 22. februára 2017 nie je
exekučným titulom, pretože nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, keďže jeho vykonateľnosť bola
Najvyšším súdom SR odložená. Základnou podmienkou vykonania exekúcie je totiž exekučný titul,t.j. vykonateľné súdne rozhodnutie Absencia vykonateľného rozhodnutia je dôvodom, ktorý spadá pod
skutkovú podstatu § 50 ods. 1 (...alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná) a § 57 ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo

vykonateľným) a opodstatňuje dôvodnosť námietok proti exekúcii s dôsledkom zastavenia exekúcie ako
neprípustnej. Súdny exekútor sa v tomto smere dopustil nesprávneho procesného postupu, pretože
ignoroval § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože v konaní po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré bránili jeho vymáhateľnosti. Žalobca výzvou zo dňa 02.11.2018 vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr v lehote 3 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

Výzva žalobcu bola žalovanému v rade 1/ doručená dňa 02.11.2018. Lehota na dobrovoľné splnenie
povinnosti podľa obsahu výzvy zo dňa 02.11.2018 žalovanému 1/ uplynula dňa 05.11.2018. Žalobca
sa týmto návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 51.104,88 eur spolu s príslušenstvom vo
forme zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51.104,88 eur od 06.11.2018 až do
zaplatenia.PodľaprávnejvetyuzneseniaNajvyššiehosúduzodňa22.09.2010,sp.zn.5Cdo196/2009,
občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania

nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo

potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Bezdôvodné
obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny

dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v
minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym
úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné
zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká

bezdôvodnéobohatenie.Kvznikubezdôvodnéhoobohateniamôžedôjsťajúplnebezvôlezúčastnených
subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej
na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na
to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil,
musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa

získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne
ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada. Bezdôvodným
obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a z nepoctivých zdrojov
(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej len ako „OZ“)) a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za
koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Zákon vymedzuje bezdôvodné obohatenie
aj negatívnym výpočtom, keď uvádza, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy alebo plnenie z

hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a tiež vrátenie peňazí požičaných do hry alebo
stávky. Zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných
právnych princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok. Základným
zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je (aplikujúce uvedené na nároky vzniknuté
z bezdôvodného obohatenia) predovšetkým účinná ochrana poškodeného, na úkor ktorého sa obohatila

iná osoba. V ustanovení § 451 ods. 1 OZ je bezdôvodné obohatenie predovšetkým charakterizované
ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil,
a naproti tomu vzniká i právo toho, na ktorého úkor došlo k obohateniu, požadovať vydanie toho, o čo
sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. Zároveň je však bezdôvodné obohatenie v ustanovení §
451 ods. 2 OZ charakterizované ako majetkový prospech získaný plnením 1/ bez právneho dôvodu, 2/

na základe neplatného právneho úkonu (absolútne alebo relatívne neplatného), 3/ z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, 4/ z nepoctivých zdrojov. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške 5% ročne zo
žalovanej sumy podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v aktuálnom
znení v spojení s výškou základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania, ktorá bola0,00 %. Úrok z omeškania žiada priznať odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej
vo výzve zo dňa 02.11.2018 až do zaplatenia, ktorý dátum predstavuje prvý deň omeškania žalovaného
so zaplatením žalovanej sumy.

3/ Podľa žaloby Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.04.2020 platobný rozkaz č. k.
12Up/668/2020, ktorým žalovanému uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil
žalobcovi istinu vo výške 51.104,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 51.104,88 eur
od 06.11.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.821,20 eur.

4/ Žalovaný voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal v celom rozsahu odpor, v ktorom
uviedol, že ako oprávnený dňa 30.03.2017 podal návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443, zo dňa 10.02.2016, ktorý čo do výroku
I. nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2017 a vykonateľnosť dňa 07.04.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552, zo dňa 22.02.2017, ktorý čo do výroku I. nadobudol

právoplatnosť dňa 03.04.2017 a vykonateľnosť dňa 07.04.2017. Žalobca voči rozsudku Krajského
súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552, zo dňa 22.02.2017 podal dovolanie. Po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie, sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa
15.11.2017, ktorým do rozhodnutia o dovolaní žalobcu odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443, zo dňa 10.02.2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského súdu v

Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552, zo dňa 22.02.2017. O predmetnom dovolaní žalobcu bolo rozhodnuté
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 23.03.2018 tak, že
bolo odmietnuté. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2018
a vykonateľnosť dňa 16.05.2018. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že exekúcia bola realizovaná v čase,
kedy pôsobili účinky rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odložení vykonateľnosti rozsudku Okresného

súdu Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského
súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017. Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé. Na
základe vyššie uvedeného je zrejmé, že k úhrade dlžných finančných prostriedkov v rámci exekučného
konania došlo až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalobcu uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018, t.j. v čase, kedy už uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 15.11.2017 o odložení vykonateľnosti vyššie
uvedených rozsudkov nemalo účinky. Dovolanie žalobcu bolo odmietnuté. Preto výkonu exekúcie nič
nebránilo. Navyše finančné prostriedky boli v exekúcii uhradené dobrovoľne povinným a nie na základe
činnosti súdneho exekútora samotným výkonom niektorej z foriem exekúcie, napr. formou zrážok zo
mzdy, predajom nehnuteľnosti a pod. Je síce pravda, že predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS
209/2018-65, zo dňa 19.09.2018, to však nič nemení na fakte, že žalobca v čase úhrady uhrádzal
žalovanému finančné prostriedky na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov po
rozhodnutí o dovolaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Finančné prostriedky, ktoré obdržal žalovaný
v rámci exekúcie vedenej na I. J. K., G. D. H., D. I., sp. zn. EX 1105/17, nepredstavujú bezdôvodné

obohatenie, nakoľko boli zaplatené (vymožené) na podklade vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 1Cob/214/2016-552 zo dňa 22.02.2017. Vzhľadom k tomu, že uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 23.03.2018, ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie
žalobcu, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR, je namieste aj úvaha o tom, či v súčasnosti

pôsobia účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017, o odklade
vykonateľnosti predmetných rozsudkov, nakoľko už rozhodnutím - uznesením Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 o odmietnutí dovolania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16.05.2018, došlo k rozhodnutiu o dovolaní žalobcu, čím predmetné uznesenie o odklade vykonateľnosti
stratilo platnosť a Civilný sporový poriadok ani žiadny iný právny predpis žiadnym spôsobom neupravuje

otázku obnovenia účinkov uznesenia o odklade vykonateľnosti po zrušení právoplatného rozhodnutia
NajvyššiehosúduSR(právoplatnosťouktoréhouznesenieoodkladevykonateľnostistratilosvojeúčinky)
nálezom Ústavného súdu SR. Z uvedeného dôvodu je na mieste sa domnievať, že v súčasnosti
predmetné uznesenie o odklade vykonateľnosti nemá žiadne právne účinky. Ak by sa aj hypoteticky
pripustila skutočnosť, že uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 o

odklade vykonateľnosti rozsudkov má naďalej svoje účinky, skutočnosť, že vykonateľnosť predmetných
rozsudkov bola odložená, neznamená, že by rozsudky stratili svoj zákonný podklad a nie je pravda, že
by nedisponovali vlastnosťou vykonateľnosti. Odkladom vykonateľnosti rozhodnutie nestráca vlastnosť
vykonateľnosti, len nastupuje prekážka, pre ktorú zatiaľ (dočasne) nie je možné exekúciu vykonať(M., N. C. F., H. D. B., XXXX, D. XXXX). Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je len dočasným
rozhodnutím, pretože vykonateľnosť rozsudkov sa odkladá len do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
o dovolaní žalovaného. Odkladom vykonateľnosti nie je dokonca daný žiadny dôvod na zastavenie

prípadnej exekúcie. Zastavením exekúcie by bol povinný (žalobca v tomto konaní) neúmerne viac
chránený oproti oprávnenému (žalovanému v tomto konaní). Zastavením exekúcie by oprávnený
(žalovaný v tomto konaní) stratil svoje poradie (napr. pri predaji hnuteľných vecí, pri zrážkach zo
mzdy a pod.) (M., N. C. F., H. D. B., XXXX). Taktiež v publikácii Exekučný poriadok, F., X. O.,
XXXX P. M., N. C. F.. je uvedené, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku

sa nevzťahuje na prípad odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pretože povolenie odkladu
vykonateľnosti neznamená zastavenie exekúcie, ale len odklad exekúcie podľa § 56 EP. V čase výkonu
exekúcie však účinky odkladu vykonateľnosti nepôsobili. Vzhľadom k tomu, že rozsudky odkladom
vykonateľnosti nestrácajú vlastnosť vykonateľnosti, žalovaný disponuje právoplatnými a vykonateľnými
rozsudkami, ktoré mu priznali nárok na zaplatenie sumy vymoženej v exekúcii sp. zn. EX 1105/17.
Odklad vykonateľnosti len znamená, že súdny exekútor by v čase odkladu vykonateľnosti nemohol

vykonávať úkony smerujúce k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Samotný odklad vykonateľnosti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443, zo dňa 10.02.2016 vo výroku I., ako
aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552, zo dňa 22.02.2017 neznamená, že
by pohľadávka žalovaného nebola vykonateľná (že by rozhodnutia súdov vykonateľnosť stratili alebo
nenadobudli), ale znamená, že vykonateľnosť je len odložená. Uvedené odloženie vykonateľnosti

neznamená, že by žalovaný nebol oprávnený na zaplatenie pohľadávky. Cieľom odkladu vykonateľnosti
je len zamedzenie možných nepriaznivých následkov, ktoré by výkonom pohľadávky mohli nastať. Preto
samotný odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa
10.02.2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa
22.02.2017 nezakladá dôvod pre vrátenie zaplatených finančných prostriedkov. Je teda zrejmé, že

rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2Cb/16/2012-443, zo dňa 10.02.2016 vo výroku I., ako
aj rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/214/2016-552, zo dňa 22.02.2017 nestratili vlastnosť
vykonateľnosti, to znamená,
že predmetné rozsudky sú naďalej vykonateľné. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetné
finančné prostriedky nemôžu predstavovať bezdôvodné obohatenie. Žalovanému bola doručená výzva

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 02.11.2018, na ktorú žalovaný reagoval listom –
Odpoveď na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 22.11.2018, v ktorom žalobcovi vyjadril
svojpostojkexistenciinárokužalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričomvpredmetnomliste
zaujal rovnaké stanovisko, ako v tomto odpore. Napriek uvedenému žalobca podal predmetný návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorý žalovaný považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Na základe vyššie

uvedeného je zrejmé, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu je v celom rozsahu nedôvodný.
Žalovaný v odpore navrhol, aby bol predmetný platobný rozkaz zrušený, návrh na vydanie platobného
rozkazu zamietnutý v celom rozsahu a bola mu priznaná voči žalobcovi náhrada trov v celom rozsahu.

5/ V nadväznosti na odpor žalovaného, žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na

prejednanie veci, ktorým bol do 31.05.2023 Okresný súd Dolný Kubín. Žalobca sa zároveň vyjadril
k odporu, v ktorom poprel tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky, ktoré obdržal žalovaný v
rámci exekúcie vedenej na I. J. K., G. D. H., D. I., sp. zn. EX 1105/17, nepredstavujú bezdôvodné
obohatenie, ako aj tvrdenie, že k úhrade dlžných finančných prostriedkov v rámci exekučného konania
došlo až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalobcu uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 23.03.2018, t.j. v čase, kedy už uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 15.11.2017 o odložení vykonateľnosti vyššie
uvedených rozsudkov nemalo účinky. Tieto tvrdenia a skutočnosti sú v celom rozsahu účelové,
zavádzajúce a nepravdivé a nemôžu spochybniť dôvodnosť podanej žaloby a existenciu nároku
žalobcu uplatňovaného v tomto konaní. Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku

záväzkov a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z
bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom na úkor
iného, u ktorého sa táto zmena majetkových pomerov prejavila negatívne. K neoprávnene získanému
prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon, ale ide o objektívne vzniknutý stav, kde bez právom
uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Získanie

bezdôvodného obohatenia nastáva okamihom, kedy právny dôvod plnenia zanikol. Bezdôvodným
obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne
zrušené. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným
obohatením. Skúmanie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní atrestnom konaní z pozície exekučných titulov nespôsobuje v praxi pri udelení poverenia na vykonanie
exekúcie zásadne problémy. Výnimkou nie je ani prípad, ak vykonateľnosť takého exekučného titulu bola
odložená. K odkladu vykonateľnosti dochádza na návrh povinného, keď povinný súčasne s podaním

mimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) požiada o odklad vykonateľnosti rozhodnutia,
proti ktorému mimoriadny opravný prostriedok podal. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia v pozícii
exekučného titulu spôsobuje, že nie je možné, aby boli vykonávané úkony smerujúce k vykonaniu
exekúcie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že k úhrade finančného plnenia (vo výške žalovanej istiny)
zo strany žalobcu došlo dobrovoľne. Takéto tvrdenie žalobcu je objektívne nepravdivé a je vyvrátené

už listinnými dôkazmi predloženými k žalobnému návrhu. Konkrétne žalobca poukazuje na skutočnosť,
že súdny exekútor napriek tomu, že vykonateľnosť exekučných titulov bola odložená, pokračoval vo
vykonávaní exekúcie, keď súdny exekútor doručil žalobcovi upovedomenie o mieste a čase oceňovania
nehnuteľností, ktoré realizoval v rámci exekúcie s cieľom vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti vo
vlastníctvežalovanéhovrade2/vk.ú.L.–D.A..Ďalejsúdnyexekútorvykonaloceňovaniepredmetného
bytu, keď v tejto súvislosti bola daná požiadavka na vypracovanie znaleckého posudku Q. A. B., ktorý

vykonalohliadkunamiestesamomzaprítomnostipolíciedňa09.11.2017o09:00hod.,kedyžalobcapod
hrozbou násilného vniknutia do nehnuteľnosti musel sprístupniť nehnuteľnosti, ktoré v tom čase neužíval
on, ale nájomca, čím došlo k hrubému zásahu do jeho práv. Žalobca teda poskytol plnenia v žalovanej
výške len a výlučne pod hrozbou vykonania exekúcie predajom bytu v k. ú. L. - D. A.. Ani tvrdenie
žalovaného o tom, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 o

odložení vykonateľnosti v čase vykonania exekúcie nemalo účinky nemôže obstáť a žalobca ho popiera
ako nepravdivé a účelové. Po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa
23.03.2018 je vec na Najvyššom súde SR vedená pod sp. zn. 4Obdo 90/2018. Konanie vedené na
Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obdo 90/2018 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a
účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 trvajú aj v súčasnosti.

Uvedené je zrejmé zo samotnej podstaty dovolacieho konania (ako konania o mimoriadnom opravnom
prostriedku, ktoré je upravené v Civilnom sporovom poriadku) a charakteru uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 o odklade vykonateľnosti. Účinky uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 trvajú do právoplatného skončenia konania o
dovolaní žalobcu (v pozícii žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016

zo dňa 22.02.2017. Z výroku uznesenia NS SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017 o odklade
vykonateľnosti je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky do rozhodnutia o dovolaní žalovaného
v 2. rade odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 z 10.
februára 2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 z 22.
februára 2017. Nie je pri tom rozhodujúce, že v priebehu dovolacieho konania došlo k zmene spisovej

značky, pod ktorou sa dovolacieho konanie vedie. Nakoľko k dnešnému dňu o dovolaní žalobcu nebolo
rozhodnuté, účinky odkladu vykonateľnosti trvajú. Tvrdenia žalovaného vo svetle vyššie uvedených
skutočností nemôžu obstáť a sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé.

6/ Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore zo dňa 13.05.2020 považuje za účelové,

zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že odklad vykonateľnosti
rozhodnutia v pozícii exekučného titulu spôsobuje, že nie je možné, aby boli vykonávané úkony
smerujúce k vykonaniu exekúcie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/36/2017, ktorým
Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443
zo dňa 10.02.2016 vo výroku I., ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo

dňa 22.02.2017 do rozhodnutia o dovolaní žalobcu, bolo vydané až dňa 15.11.2017, pričom žalovanému
bolo doručené až dňa 22.11.2017. Žalovaný nemá vedomosť o tom, kedy bolo uznesenie doručené
žalobcovi, avšak je zrejmé, že uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť skôr, ako dňa 22.11.2017,
t.j.dňa,kedybolodoručenéžalovanému.Pretoakdňa09.11.2017vykonávalsúdnyexekútoroceňovanie
bytu aj za prítomnosti polície, potom takto robil v čase, kedy nepôsobili účinky uznesenia Najvyššieho

súdu SR o odložení vykonateľnosti rozsudkov, a preto bol oprávnený vykonať oceňovanie predmetného
bytu. Žalobca tvrdí, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že k úhrade finančných prostriedkov
zo strany žalobcu došlo dobrovoľne. Avšak z doložených dôkazov žalobcu je zrejmé, že žalobca
finančné prostriedky uhradil exekútorovi dobrovoľne bez toho, aby súdny exekútor využil niektorý zo
spôsobov vedenia exekúcie. Žalobca uvádza, že plnenie poskytol výlučne pod hrozbou vykonania

exekúcie predajom bytu v k. ú. L. – D. A.. Uvedené však žalovaný nepovažuje v rozpore so zákonom.
Povinný je v exekučnom konaní motivovaný k uspokojeniu nároku oprávneného, a to jednak zníženou
sadzbou odmeny exekútora (ak úhradu vykoná do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie), ako aj vylúčením výkonu exekúcie jedným zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom,teda aj predídením speňaženia bytu. Ak bol súdny exekútor oprávnený postupovať vo výkone exekúcie,
nemožno dobrovoľné splnenie dlhu zo strany povinného považovať za nezákonné a pod nátlakom.
Žalobca ďalej namieta, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného o tom, že uznesenie Najvyššie súdu

SR sp. zn. 4Obdo/36/2017, zo dňa 15.11.2017 o odložení vykonateľnosti v čase vykonania exekúcie
nemalo účinky, pričom túto skutočnosť odvodzuje od toho, že po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 je vec na Najvyššom súde SR vedená pod sp. zn.
4Obdo 90/2018. Konanie na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Obdo 90/2018 do dnešného dňa nie
je právoplatne skončené a účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa

15.11.2017 trvajú aj v súčasnosti. Uvedené tvrdenie o trvaní účinkov uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/36/2017 v súčasnosti žalovaný nespochybňuje. Avšak je potrebné si uvedomiť časovú
súslednosť jednotlivých udalostí tak, ako nastali. Ako bolo uvedené, dňa 15.11.2017 Najvyšší súd
SR vydal uznesenie sp. zn. 4Obdo/36/2017, ktorým bola odložená vykonateľnosť vyššie uvedených
rozhodnutí do času rozhodnutia o dovolaní. Následne dňa 23.03.2018 vydal Najvyšší súd SR uznesenie
sp. zn. 4Obdo/36/2017, ktorým dovolanie žalobcu odmietol. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu

SR nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2018 a vykonateľnosť dňa 16.05.2018. Právoplatnosťou tohto
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 o odmietnutí dovolania
žalobcu zanikli účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 o odložení vykonateľnosti
zo dňa 15.11.2017. Deň pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018, t.j. dňa 15.05.2018 vykonal žalobca dobrovoľnú úhradu. Dobrovoľná

úhrada bola vykonaná v čase, kedy žalobca vedel, že účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR o
odložení vykonateľnosti zaniknú a súdny exekútor bude môcť pokračovať vo výkone exekúcie, a to
aj predajom bytu. Preto ešte deň pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 vykonal potrebnú úhradu. Až následne dňa 19.09.2018
vydal Ústavný súd SR nález sp. zn. I. ÚS 209/2018-65, ktorým zrušil uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 23.03.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Až rozhodnutím
Ústavného súdu SR zo dňa 19.09.2018 sa prinavrátili účinky uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/36/2017 o odložení vykonateľnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že ako žalovaný tak aj
súdny exekútor postupovali v súlade so zákonom a v čase prijatia finančných prostriedkov od žalobcu,
tieto boli prijaté na základe právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí. Žalobca úmyselne

zavádza súd v skutkových okolnostiach prípadu tak, aby to vyznelo, že žalovaný vymohol od žalobcu
finančné prostriedky v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností je však zrejmé, že
žalovaný postupoval výlučne v súlade so zákonom. Žalovaný naďalej trvá na tom, že prijaté finančné
prostriedky nepredstavujú bezdôvodné obohatenie a predmetné konanie je nedôvodné. Predmetom
žaloby v tomto konaní je vydanie údajného bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pričom

z podstaty konania na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 (a súvisiacich: Okresný súd Dolný
Kubín sp. zn. 2Cb/16/2012, Krajský súd v Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016, Najvyšší súd SR sp. zn.
4Obdo/90/2018) a aj obrany žalobcu v uvedených konaniach vyplýva, že plnenie (právo), ktoré žalovaný
od žalobcu prijal ako žalobcovo bezdôvodné obohatenie (z titulu duplicitnej úhrady 43.293,92 eur) je
podľa názoru žalobcu už premlčané. To znamená, že zásadná obrana žalobcu v pôvodnom konaní na

Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/16/2012, na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13Cob/214/2016
a Najvyššom súde SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 a 4Obdo/90/2018 bola postavená na tvrdení, že nárok
žalovaného (v uvedených konaniach bol žalovaný v procesnom postavení žalobcu) je premlčaný. Avšak
premlčanie nezakladá zánik práva, zakladá len zánik vymáhateľnosti práva súdnou cestou (pokiaľ bola
vznesená námietka premlčania). Preto ak žalovaný prijal plnenie (úhradu) existujúceho dlhu od žalobcu,

čo aj v exekučnom konaní, nemôže táto úhrada existujúceho dlhu predstavovať bezdôvodné obohatenie
žalovaného, ktorá by aktívne vecne legitimovala žalobcu v tomto konaní. Teda úhrada, hoci aj údajne
premlčaného existujúceho dlhu zo strany žalobcu žalovanému, sa nemôže v zmysle § 455 ods. 1
Občianskeho zákonníka v tomto konaní považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Navyše ak
by aj došlo k prípadnému zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/214/2016-552 zo dňa

22.02.2017 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Obdo/90/2018, ani to
by nezaložilo bezdôvodné obohatenie žalovaného čo do prijatých finančných prostriedkov. Ten, komu
bolo plnené na základe rozhodnutia (čo v tomto prípade bolo), ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo
podľaprocesnýchpredpisovúčinky,sabezdôvodneobohacujelenvtedy,akprávnydôvodplneniareálne
nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej,

bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či
nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 85/2013
zo dňa 09.04.2014 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R 74/2019). Na základe
uvedeného je zrejmé, že predmetné konanie je nedôvodné. Skutočnosti uvádzané žalobcom žiadnymspôsobom nepreukazujú akékoľvek bezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalovaný považuje žalobu
žalobcu v zmysle § 138 CSP za celkom zjavne nedôvodnú a má za to, že súd by mal vyzvať žalobcu na
späťvzatie žaloby. V prípade, ak sa tak nestane, žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7/ Po duplike žalobca súdu doručil zmenu žaloby a návrh na pristúpenie ďalšieho (druhého) žalovaného
dokonania,atosúdnehoexekútoraG.D.H.,keďzmenažalobyspočívalavrozšírenížalovanéhonároku
o sumu 14.534,26 eur (s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.534,26 eur od 06.11.2018 do
zaplatenia), na ktorej zaplatenie žalobca žiadal zaviazať súdneho exekútora G. D. H.. Uznesením č. k.

6Cb/5/2020-206 zo dňa 07.09.2020, právoplatným dňa 22.09.2020 súd návrh žalobcu na pristúpenie G.
D. H. do konania ako žalovaného v 2/ rade zamietol a naň nadväzujúcu zmenu žaloby nepripustil.

8/ Vo vyššie uvedenom podaní žalobca poukázal na to, že od začatia tohto konania súdneho konania
nastala nová právna skutočnosť, keď dňa 30.07.2020 mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo/90/2018 zo dňa 29.04.2020 v pôvodnom súdnom spore (konanie tunajšieho

súdu 2Cb/16/2012), ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 13Cob/214/2016-552
z 22.02.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa
bodu 57. citovaného uznesenia najvyššieho súdu z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že
odvolací súd za nosnú námietku žalovaného v 2. rade v jeho odvolaní proti rozsudku prvoinštančného
rozsudku označil námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe

peňažného plnenia. Z bodu 33. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že záver okresného
súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaný v 2. rade vo včas podanom odvolaní zo dňa
23.03.2016 nespochybnil a k tomuto záveru odvolacie námietky neuplatnil, ale záver o existencii úmyslu
smerujúceho k získaniu bezdôvodného obohatenia spochybnil až v neskoršom vyjadrení zo dňa
12.04.2016 podanom po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd poukazom na § 380 ods. 1

CSP uviedol, že dôvodmi podaného odvolania je viazaný a rozsah preskúmavacieho práva odvolacieho
súdujelimitovanýdôvodmiodvolania.Dovolacísúdpooboznámenísasodvolanímžalovanéhov2.rade
v písomnom podaní zo dňa 23.02.2016 založenom na čísle liste 453 a nasl. spisu zistil, že z neho síce
nevyplýva, že by žalovaný výslovne namietol záver prvoinštančného súdu o úmyselnom bezdôvodnom
obohatení (z obsahu tohto opravného prostriedku, ktorý nemožne posudzovať výslovne prísne

formalisticky) však nemožno mať pochybnosti o tom, že namieta (okrem iného aj) posúdenie 10-ročnej
premlčacej lehoty súdom prvej inštancie, v ktorej sa premlčí právo na vydanie plnenia z úmyselného
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ, veta za čiarkou. Je zrejmé, že v úvode svojho
odvolania žalovaný namietol záver a názory prvoinštančného súdu o tom, že v danom prípade došlo k
úmyselnému získaniu bezdôvodného obohatenia na strane A. B.. Namietol súdom posúdené úmyselné

konania v snahe prevziať dvojité plnenia a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatiť. Na viacerých
miestachvtexteodvolaniadôvodí,žežalobouuplatnenéprávonavymáhaniebezdôvodnéhoobohatenia
je premlčané, pretože bolo uplatnené po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorú lehotu
považujezarelevantnúpreúčelypredmetnejveci(atedanie10-ročnú).Jenepochybné,žeodôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu je pomerne rozsiahle, avšak otázke existencie úmyslu smerujúceho k

získaniu bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd dostatočne nevenoval. Odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutísdôvodmiodvolaniažalovanéhov2.radekotázkeexistencieúmyslusmerujúcehokzískaniu
bezdôvodného obohatenia, náležite nevysporiadal, z dôvodu ktorého zaťažil konanie procesnou vadou
v zmysle § 420 ods. 1 písm. f) CSP. Zrušením potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu sa konanie
dostalo do štádia, kedy súd bude opakovane rozhodovať o odvolaní žalovaného v 2. rade v celom

rozsahu. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, bude
vecou odvolacieho súdu, aby o odvolaní žalovaného v 2. rade opätovne rozhodol a súčasne rozhodol
aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. V bode 63 citovaného uznesenia sa uvádza,
že Najvyšší súd SR vo vzťahu k návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti rozsudku prvoinštančného
súdu č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 v časti jeho prvého výroku, ako aj potvrdzujúceho

rozsudku odvolacieho konania č. k. 13Cob/214/2016-552 z 22.02.2017 doplnil, že dovolací súd o tomto
návrhu rozhodol uznesením sp. zn. 4Obdo/36/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorým návrhu dovolateľa
vyhovel a vykonateľnosť označených rozhodnutí odložil. Z uvedeného dôvodu (odkladu vykonateľnosti
označenýchrozhodnutí),ktorýjepopísanývpredchádzajúcomodsekutohtopodania,žalobcapodalvoči
žalovanému na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom

konaní, ktoré na základe odporu žalovaného pokračuje v tomto konaní na Okresnom súde Dolný
Kubín. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Predpokladom tejto zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávnekonanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo
spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva; aktívna vecná legitimácia k uplatneniu práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia svedčí subjektu, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
dopadá na tie prípady, kedy v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý
však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom
odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením (porovnaj napr.
rozsudok Nejvyššího soudu ČR ze dne 15.12.2005 sp. zn. 33Odo/871/2005 uverejnený v Souboru

rozhodnutím Nejvyššího soudu ČR pod C 4189). Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie
prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa domáha vrátenia
plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či
podľa hmotného práva, teda i bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú
skutočne mal, alebo plnil povinnosť, ktorú podľa hmotného práva nemal plniť. Túto otázku rieši súd ako
predbežnú. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu

v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíva v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu
povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením (B. M., G., D., G., M., A., R., A. C. F.. P. K. Q. § X-XXX. F.. X. O.. B. : H. R. L.,
XXXX, D. XXXX, ďalej rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 11. 10. 2007, sp. zn. 28 Cdo 3113/2007,
prípadne tiež publikácia Neoprávněný majetkový prospěch, G. O., B. B. XXXX, str. 49 až 52, v ktorých

je ohľadne uvedených záverov odkazované na rozsudky bývalého Nejvyššího soudu ČSR sp. zn. 1 Cz
38/81, sp. zn. 1 Cz 75/82 a sp. zn. 1 Cz 39/83). Pokiaľ právny dôvod na plnenie nebol daný a pôvodný
rozsudok tak bol nesprávny a spočíva právny dôvod plnenia len vo vykonateľnom súdnom rozsudku;
jeho zrušením do tej doby existujúci právny dôvod odpadá a predtým zaplatené plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením (porovnaj 30Cdo/3810/2007 NS ČR). Z uvedeného vyplýva, že ak spočíval

právnydôvodplneniavhmotnompráve,potomtrváajvprípadezrušeniaprávoplatnéhoavykonateľného
rozsudku, ktorý ho deklaroval, a poskytnuté plnenie bolo od počiatku aj naďalej podložené právnym
dôvodom; nemôže preto byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Ak však právny dôvod pre plnenie daný nebol a pôvodný rozsudok tak bol
nesprávny, spočíval právny dôvod plnenie len vo vykonateľnom súdnom rozsudku; jeho zrušením však

do tej doby existujúci právny dôvod odpadol a predtým zaplatenej plnenia sa stalo bezdôvodným
obohatením (prijatím plnenie, ktorého právny dôvod odpadol). Podľa nálezu Ústavného súdu SR z
9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016 tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku,
ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy,
kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku. V danej veci (podľa citovaného nálezu)

rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody vydané nebolo a stále o ňom prebieha konanie
vedenéokresnýmsúdompodsp.zn.4C40/2004,ktoréniejedosiaľprávoplatneukončené.Keďženárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia nezávisí len od samotnej skutočnosti, že pôvodné rozhodnutie,
na základe ktorého bolo plnené, bolo zrušené, ale dôležité je aj to, či právny dôvod tohto plnenia
spočíva na reálne existujúcom hmotno-právnom základe, okresný súd postupoval správne, ak konanie

prerušil do právoplatného skončenia konania, v ktorom sa rieši otázka hmotno-právneho základu plnenia
sťažovateľov. Ak teda v čase rozhodovania súdu o vydaní bezdôvodného obohatenia naďalej prebieha
iné konanie, v ktorom sa rieši otázka hmotno-právneho základu plnenia, t. j. či sťažovatelia budú povinní
žalobcom nahradiť škodu, je spravidla daný dôvod na prerušenie konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. O bezdôvodnom obohatení bude možné hovoriť až potom,

keď okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 40/2004 právoplatne rozhodne o žalobe žalobcov
tak, že ju zamietne. Správnosť záverov okresného súdu nemohla spochybniť ani tá skutočnosť, že
sťažovateliazložilidoúschovyokresnéhosúdužalovanúsumuscieľomuspokojeniažalobcovpreprípad
ich úspechu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 40/2004, keďže dôvodom prerušenia konania podľa
citovaného ustanovenia je len existencia konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, pričom zloženie peňažnej sumy do úschovy okresného súdu takéto konanie
nepredstavuje. Na základe uvedeného, v zmysle uvádzanej súdnej praxe, žalobca poukazuje na § 164
CSP, podľa ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

9/ V nadväznosti na uvedené žalobca navrhol prerušenie konania, v ktorom sa s konečnou platnosťou
vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v merite veci. Týmto konaním je konanie
vedené na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020, v ktorom sa koná o odvolaní žalovaného v 2/
rade, ktorý má v konaní tunajšieho súdu 6Cb/5/2020 postavenie žalobcu.10/ Uznesením č. k. 6Cb/5/2020-250 zo dňa 05.11.2020, právoplatným dňa 05.12.2020 súd
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline sp. zn.

13Cob/95/2020.

11/ Konanie vedené na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020 sa právoplatne skončilo dňa
03.05.2021, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok sp. zn. 13Cob/95/2020 zo dňa 24.03.2021. Týmto
rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa

10.02.2016 v odvolaním napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade (t.j. v spore 6Cb/5/2020
žalobcu) zaplatiť žalobcovi (t.j. v spore 6Cb/5/2020 žalovanému) sumu 43.293,92 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 43.293,92 eur od 21.10.2014 do zaplatenia s tým,
že hmotnoprávna povinnosť žalovaného v 2/ rade plniť žalobcovi uvedenú sumu spolu s úrokom
zomeškaniatitulombezdôvodnéhoobohateniaboladanáazaniklaplnenímžalovanéhov2/radevrámci
exekučného konania vedeného súdnym exekútorom G. D. H. pod sp. zn. EX 1105/17.

12/ Uznesením č. k. 6Cb/5/2020-312 zo dňa 27.05.2021, právoplatným dňa 07.06.2021, súd rozhodol,
že vzhľadom na právoplatné skončenie konania Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020 v konaní
pokračuje a vo veci určil predbežné prejednanie sporu, ktoré sa uskutočnilo, v dôsledku opakovaných
žiadostí žalujúcej strany o jeho odročenie, až dňa 20.01.2022.

13/ Zároveň s prvou žiadosťou o odročenie predbežného prejednania sporu žalobca navrhol, aby súd
konanieprerušildoprávoplatnéhoskončeniakonaniaodovolaní,ktorépodal protirozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020 zo dňa 24.03.2021.

14/ Súd konanie neprerušil a vo veci určil termín pojednávania na deň 10.03.2022, ktoré sa v tento,
ani v ďalšie určené dni, predovšetkým z dôvodu opakovaných žiadostí žalobcu o jeho odročenie
neuskutočnilo až do 11.08.2022, kedy žalobca súdu doručil uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
4Obdo/75/2021 zo dňa 19.05.2022 a zároveň navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného
rozhodnutia o odvolaní žalovaného 2/ zo dňa 23.02.2016 proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016.

15/ Súd tomuto návrhu na prerušenie konania vyhovel (uznesením č. k. 6Cb/5/2020-512 zo dňa
16.08.2022, právoplatným dňa 03.09.2022), keďže Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Obdo/75/2021
zo dňa 19.05.2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020-1242 z 24.03.2021,

v prvom výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa
10.02.2016 a v treťom výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, zrušil
a vec v zrušenom rozsahu vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

16/ Krajský súd v Žiline o odvolaní žalobcu (v konaní 2Cb/16/2012 žalovaného 2/) proti rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 rozhodol tak, že pripustil
späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016
vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade (t.j. v spore 6Cb/5/2020 žalobcu) zaplatiť žalobcovi (t.j.
v spore 6Cb/5/2020 žalovanému) sumu 43.293,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 43.293,92 eur od 21.10.2014 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým okresný súd vyhradil

rozhodnutie o trovách konania rozhodnutiu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zrušil
a konanie o zaplatenie sumy 43.293,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 43.293,92 eur od 21.10.2014 do zaplatenia zastavil. Zároveň odvolací súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania o dovolaní a pokiaľ ide o náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho
konania, krajský súd konanie prerušil do skončenia konania vedeného Okresným súdom Dolný Kubín

pod sp. zn. 6Cb/5/2020.

17/ Vzhľadom na to, že rozhodnutím o odvolaní žalobcu (v konaní 2Cb/16/2012 žalovaného 2/) proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016, odpadla prekážka,
pre ktorú bolo konanie (v poradí druhýkrát) prerušené, súd uznesením č. k. 6Cb/5/2020-549 zo dňa

08.06.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní a nariadil termín pojednávania na deň 29.06.2023.

18/ Vzhľadom na doteraz uvedené, súd uzaviera, že v čase, keď sa dňa v tomto spore 29.06.2023
uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd vykonal za neprítomnosti žalobcu (ktorý je v konaní zastúpený),bolo konanie tunajšieho súdu sp. zn. 2Cb/16/2012 vo veci samej právoplatne skončené tak, že toto
bolo (v dôsledku späťvzatia žaloby) zastavené a rozsudok, na základe ktorého žalobca poskytol (ako
povinný) žalovanému (ako oprávnenému) v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom

G. D. H. pod EX 1105/2017 plnenie v celkovej sume 51.104,88 eur (istina 43.293,92 eur + úroky 7.810,96
eur) bol zrušený.

19/ Na pojednávaní žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že
v predchádzajúcom konaní podľa hmotného práva súd prvého stupňa ustálil úmyselne zavinenie na

strane právnej predchodkyne žalovaného 2/. Postavené to bolo na tom, že účastníci zmluvy o postúpení
pohľadávkyúmyselneneinformovalioexistenciidohodyopostúpenípohľadávky.Tototvrdenieprevzalaj
odvolací súd, ktorý špecifikoval, že išlo o prinajmenšom nepriamy úmysel zo strany žalovaného v 2/ rade
a konštatoval, že naše právo nepozná utajeného postupníka. Žalobca od začiatku uvedeného konania
popieral, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. Pohľadávka bola vymáhaná formou
upomienky po právoplatnosti konania a táto upomienka nebola rozporovaná, pretože na upomienke sa

nachádza pečiatka podateľne žalovaného. Na tejto výzve bol uvedený dôvod domáhania sa pohľadávky,
bola uvedená suma a bol uvedený účet. V praxi podľa teórie nepostačuje zaslanie účtu. V tomto
prípade,tátovýzvaobsahovalaajdôvodplnenia,t.j.právoplatnýrozsudokajsumu,ktorábolauplatnená.
V danom prípade bol deň právoplatnosti istiny a úroku z omeškania odlišný. Žalovaný ako dlžník
sa podľa zákona môže zbaviť svojej povinnosti jedine vtedy, keď uspokojí veriteľa ako je uvedené

vo výzve. Avšak vinou zamestnanca žalovaného došlo k svojvoľnému osloveniu pani G. F., ktorej
zamestnanec zavolal, aby mu povedala číslo účtu a bez súhlasu veriteľa zaslal časť dlhu na jej účet
s tým, že právnemu zástupcovi žalovaného v 1/ rade oznámil, že mu peniaze neposlal, ale že ich
poslal na iný účet, ktorý sumu ponížil na sumu približne cca 43.000,- eur. Napriek tomu, že predtým
osobne odovzdal výzvu do podateľne spolu s dvomi plnými mocami, o čom svedčí aj potvrdenie

na samotnom rovnopise výzvy. Žalovaný totálne pochybil, keď poslal peniaze na iný účet. V súdnej
praxi, ani v teórii, neexistuje taká situácia, že by k uspokojeniu došlo tým, že si dlžník vyberie účet,
na ktorý pošle peniaze. Táto skutočnosť je preukázaná listom zamestnanca žalovaného, ktorý túto
skutočnosť písomne oznámil žalovanému v 1/ rade prostredníctvom jeho právneho zástupcu aj s tým,
že časť dlhu započítal za nejaký iný protizáväzok. K tejto skutočnosti sa (ako zástupca žalovaného 2/

v konaní 2Cb/16/2012) vyjadroval počas predchádzajúcich konaní už na prvom stupni. Na túto dôležitú
skutkovú okolnosť súdy odmietli prihliadať. V predmetnej veci nejde o preukázanie behu objektívnych
lehôt, a to či ide o trojročnú alebo desaťročnú lehotu, ale sa tu jedná o svojvoľné a vedomé nesplnenie
dlhu. Následne po oznámení, že platba sa nezrealizovala tak, ako bola žiadaná vo výzve, sa rozbehlo
exekučné konanie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. a podľa § 37 tohto zákona sú účastníkmi konania

oprávnený a povinný. Oprávneným bola spoločnosť S. N. D. a povinnou osobou bolo Mesto Dolný
Kubín. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného konania, v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obo/14/2019 zo dňa 29.07.2020,
v zmysle § 526 ods. 2 OZ platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva

požadovať predlženie zmluvy o postúpení. Dlžník podľa tohto ustanovenia nemá ani právo zisťovať, či
vôbec nejaká zmluva bola uzavretá, a fortiori nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti. Vo vzťahu
k dlžníkovi je tak v týchto prípadoch postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo
k postúpeniu (zmene) veriteľa podľa § 526 ods. 1 OZ. Nerozhodné je, či je oznámenie postúpenia kryté aj
kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky,

ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorý sa prípadne môžu navzájom
voči sebe domáhať bezdôvodného obohatenia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Obdo/7/2009 zo dňa
14.10.2010 konštatoval, že pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia a vrátane
jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera jej pôvodný veriteľ a iný subjekt, postupník, ktorý nastupuje na miesto
pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa

sa nedotýka práv a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia aj ďalšie
podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka. Z tohto je
najpodstatnejšie, že zmena sa nedotýka práv a povinnosti dlžníka. Tak isto podľa predchádzajúceho
rozhodnutia si treba všimnúť, že len postupca a postupník sa prípadne môžu navzájom voči sebe
domáhať bezdôvodného obohatenia. V roku 2011 sa stalo to, že po chybnom preposlaní sumy cca

43.000,- eur, exekútor v prospech oprávneného S. D. vymohol v máji 2011 sumu 43.000,- eur. Pokiaľ
sa žalovaný ako dlžník domnieval, že to zaplatil, tak mal možnosť v exekučnom konaní podať námietky
a navrhnúť zastavenie konania, že v časti túto sumu uspokojil na účet G. F.. Žalovaný sa dozvedel,
že G. F. nie je právnou zástupkyňou, a to z upomienky, resp. výzvy, a taktiež z informácie od G.F., ktorá oznámila, že už nezastupuje S. D.. Keďže Mesto Dolný Kubín je zmiešaným subjektom,
nejde o súkromnú osobu, ale o korporáciu, ktorá má povinnosť chrániť svoj majetok, do ktorého patria
pohľadávky a záväzky a mala tak povinnosť vyzvať G. F., aby omylom zaslané peniaze vrátila, pretože

žiadnu legitimitu na prevzatie peňazí nemala. A ak si žalovaný myslel, že áno, tak mal použiť procesnú
obranu v exekučnom konaní, aby exekútor A. F. nestiahol tieto peniaze z účtu mesta. Až v deviatom
mesiaci 2011 sa Mesto Dolný Kubín rozhodlo vyzvať subjekt S. D., že má plnené dvakrát. Pokiaľ nebola
reakcia pozitívna, žalovaný uplatnil bezdôvodné obohatenie voči S. D.. Potiaľto postupoval v súlade so
súdnou praxou. Stalo sa ale to, že v rámci procesnej obrany S. D., v konaní o vrátenie bezdôvodného

obohatenia, predložila zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá sa mylne domnievajúcemu Mestu Dolný
Kubín javila ako falzifikát a snažila sa preukázať, že táto listina je neplatná a podpis postupníka je
napodobnenina.Pokiaľbysizachovalodbornústarostlivosťprivymáhanípohľadávkytentoveriteľ,takby
pokračoval vo vymáhaní pohľadávky voči S. D. a z opatrnosti mohol rozšíriť žalobu na p. F., pretože čas,
predmet plnenia a podmienky ostali nezmenené a tak bez ohľadu na to, či by bola zmluva o postúpení
pohľadávky vyhodnotená ako falzifikát alebo ako platná, nemal čo žalobca v predchádzajúcom konaní

rozširovať žalobu na A. B., resp. jej právneho nástupcu. Nanajvýš mohol z opatrnosti dať rozšírenie
žaloby na G. F., ktorá prijala peniaze a napriek tomu, že Mesto Dolný Kubín vedelo na aký účet má
poslať peniaze, nechalo sa pomýliť touto právnou skutočnosťou i napriek tomu, že už v tej dobe, od
r. 2008 v súdnej praxi prebiehali rôzne odborné použiteľné judikáty, ktoré riešili túto otázku, konkrétne
NS SR v rozhodnutí zo dňa 24.06.2009 sp. zn. 1Obo 149/2007 uviedol, že forma a obsah oznámenia,

notifikácie postúpenia pohľadávky nie sú upravené zákonom. Pre splnenie účelu oznámenia postúpenia
pohľadávky stačí aj ústne oznámenie a z ďalšieho rozhodnutia NS SR z 20.01.2009 sp. zn. 1Obdo
V/12/2008 odvolací súd citoval, že je len vecou dohody postupcu a postupníka kedy a či vôbec
dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia
vôbec (predmet obchodného tajomstva). Postúpenie pohľadávky sa navonok voči tretím osobám v

ničom neprejaví. Pôvodný veriteľ môže pohľadávku naďalej uplatňovať ako keby k postúpeniu nedošlo.
Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom sa postúpenie prejaví až vo vzájomnom vysporiadaní
prijatého plnenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve o postúpení. Túto argumentáciu prevzal aj
do rozhodnutia 3Obdo/23/2021 zo dňa 31.01.2023. Tento návrh sa opakuje v konaní 2Obo 14/2019
zo dňa 29.07.2020 (článok 46). Zhrnúc doteraz uvedené, podľa týchto rozhodnutí existencia zmluvy

o postúpení pohľadávky by nemala mať žiadny vplyv na dlžníka Mesto Dolný Kubín, ktorý na výzvu
veriteľa, teda pôvodného veriteľa, nereagoval, poslal to inej osobe a keď tento veriteľ a nie A. B. dal
stiahnuť peniaze z účtu, mal sa brániť žiadosťou o vrátenie duplicitnej platby, prípadne mohol žiadať
pohľadávku od G. F., ktorá nebola oprávnená prevziať peniaze, nakoľko po právoplatnosti rozhodnutia
Mesto Dolný Kubín malo informáciu, že právnym zástupcom je niekto iný. Nijakým spôsobom sa A. B.

nezúčastňovala pýtania peňazí, len využila § 530 OZ, podľa ktorého ponechala vymáhanie finančných
prostriedkov na pôvodnom veriteľovi. Urobila tak preto, aby nedochádzalo k prieťahom, pretože treba
si všimnúť ako dlho trval predchádzajúci spor o zaplatenie sumy 49.000,- eur. Tento spor trval skoro
10 rokov a zostali nevyriešené úroky z omeškania, takže by musela vstupovať do nedokončeného
konania o úrokoch z omeškania. Za pohľadávku zaplatila 109.000,- eur, tak mala právo rozhodnúť sa,

aby to bolo procesne čo najrýchlejšie bez rozhodovania o zmenách žalobcu. Celé konanie skončilo
zastupovaním S. D. advokátom G. G. B.. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 13Co
567/2015 dňa 22.09.2015 konštatoval, že pri nepriamom úmysle páchateľ vie, že svojim konaním
môže spôsobiť porušenie alebo obmedzenie záujmov chránených TZ a pre prípad, že ho spôsobí je
s tým uzrozumený. Uzrozumenie je aktívny vôľový vzťah k spôsobeniu následku. Páchateľ neráta so

žiadnoukonkrétnouokolnosťouvlastnoualeboniekohoiného,ktorábymohlazabrániťnásledku,ktorýsa
predstavoval ako možný. Pokiaľ ide o ľahostajný vzťah páchateľa k následku, právnej literatúre prevláda
názor, že skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho
následku. A. B. len čaká kedy prídu peniaze, ktoré jej dlhoval postupca a preto ho nechala konať, lebo
vedela, že postupca je dostatočne schopný vymôcť tie peniaze pre ňu. Z toho dôvodu treba si všímať

druhú stranu, a to Mesto Dolný Kubín, ktoré bolo rovnako pasívne a nechalo chyby zamestnanca bez
povšimnutia a právna služba sa pustila do vymáhania finančných prostriedkov voči dedičovi A. B., hoci
podľa súdnej praxe mala vydržať a žalovať S. a nenaletieť na obranu žalovaného v 1/ rade S. D.,
ktorý ju znova pomýlil a presmeroval osobu, ktorá sa mala obohatiť na A. B.. Avšak tieto vzťahy boli
len medzi postupcom a postupníkom. Nemal sa žalobca pomýliť a mal sa držať toho, čo je napísané

na str. 5 uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Obdo V 12/2008. Tieto súvislosti riešia aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 1Obdo V 2/2005 a 5Obo 93/2008. Platby boli uskutočnené nezávisle od vôle A.
B., jej hmotnoprávne postavenie bolo vysvetlené judikatúrou a tým žalobca vyvrátil tvrdenie odvolacieho
súdu, že hmotné právo nepozná utajeného veriteľa, ale naopak od r. 2008 intenzívne vychádzajújednoznačne názory, že nemusí sa oznamovať dlžníkovi nič. Z oznámenia o ukončení exekúcie zo
dňa 26.06.2018 vyplýva, že bola zaplatená G. D. H. vyššia než žalovaná suma. Keďže sa pohľadávka
postúpila po právoplatnosti a pred začatím exekúcie, tak podľa názoru ÚS SR nemožno vstupovať do

takéhoto konania, pretože právne skutočnosti nenastali po začatí exekučného konania. Ďalej právny
zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa rozsudku NS SR 1Tdo 52/2015 je neprípustné, aby
sa obvinenému čin, po subjektívnej stránke nepreukázaný, prirátal vo forme zavinenia. Preukázanie
skutkových okolností viažucich sa k hodnoteniu bankovej operácie obvineným ako podozrivej alebo
neobvyklej, nie je možné oprieť iba o úvahy súdu, resp. iba o súdnu interpretáciu myslenia obvineného,

resp. cez hodnotenie dôkazov, ktorými sa súd snaží nahrádzať alebo simulovať myšlienkové pochody
obvineného v súvislosti s jeho subjektívnym hodnotením určitej udalosti. Takýto mechanizmus by
imputačne mohol podsúvať obvinenému do vôľovej stránky zavinenia to, čo nikdy neprejavil, nechcel
a ani nemusel mieniť, resp. hodnotil inak... Preto nie je možné podsúvať A. B. úmyselne zavinenie na
základe vymyslených úvah súdov v konaní 2Cb/16/2012. Nanajvýš mohla byť ľahostajná k priebehu, ale
nezavinila bezdôvodné obohatenie, ide o mimozmluvné opakovanie plnenia na základe právoplatného

rozsudku, t. z. dlžník duplicitne plnil žalovanému 1/ v pôvodnom konaní S. D.. On viedol konanie, on
bol úspešný v pôvodnom konaní a podľa § 37 EP nebolo možné zasahovať A. B., pokiaľ takýto podnet
nevyšiel z oprávneného. A. B. dala len súhlas so zámenou. Súdy vychádzali z toho, že mala konať,
ale procesne to do úvahy neprichádza. Takáto bola obrana aj v pôvodnom konaní. Súd nie je viazaný
rozhodnutiami z predchádzajúceho konania.

20/ V záverečnom prednese žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, poukázal na to,
že ním vypracovaná výzva zo dňa 31.01.2011 bola doručená osobne do podateľne žalovaného a
žalovanému bolo doručené aj upovedomenie o začatí exekúcie s dátumom 09.02.2011. Až tento list
exekútora p. H. nakopol a rýchlo poslal peniaze na účet G. F.. V tento istý deň poslal oznámenie, že

ponížil vymáhanú sumu o nejaký zápočet, ktorý sa nikdy nepreukázal. Pre skúmanie príčinnej súvislosti,
kto zavinil tento stav, tak o tento zmätok sa postaral p. H.. Zároveň sa snažil udržať G. F. v informáciách,
aby potvrdila, že bola oprávnená prebrať finančné prostriedky a že nejde o tretiu osobu, ale o právneho
zástupcu S. D.. G. F. však odpovedala, že ona nevyzývala Mesto Dolný Kubín na plnenie a je tam len
nejaký mailový kontakt na p. F.. Nešlo o oficiálnu výzvu/upomienku, na rozdiel od upomienky zo dňa

31.01.2011 v mene veriteľa S. D., doloženej dvoma plnými mocami. Takto bola spontánne informovaná
p. F.. Tejto boli doložené overené listiny a originál plnej moci od p. B.. Tak isto boli tieto plné moci
doložené mestu a z plnej moci p. B. je jednoznačne zistiteľné, že ako veriteľ č. 2 splnomocnila G. G. B.
na zastupovanie pri vymáhaní tejto sumy. Pre posúdenie právne významných okolností, táto plná moc
nemá veľký význam, pretože dlžníka nemá čo zaujímať, ako vzťahy sú medzi veriteľom 1/ a 2/. Malo

ho zaujímať jedine to, ako vyzerá hodnovernosť listín a najmä číslo účtu, na ktorý má poslať peniaze.
Potom si treba všímať dátum 20.02., kedy preberá peniaze za veriteľa č. 1, ktoré G. G. B. posiela p. F..
V tej dobe už bežalo exekučné konanie u A. F. a pokiaľ došlo ku komunikácii medzi G. F. a pánom H.,
sám p. H. vyzeral dezorientovane, lebo sa vyzvedal dopytmi na p. F., ktorú v auguste 2011 opätovne
vyzýval na vrátenie plnenia. Priebeh exekučného konania zbehol rýchlo, už v máji. Exekútor vymohol

peniaze, najväčšiu chybu urobil p. H., keď poslal len časť peňazí. V praxi sa nevídava, aby niekto bral
čiastočne návrh späť v exekúcii. Pokiaľ sa celá exekúcia neukončí, tak exekúcia beží ďalej. Išlo len
o výhovorku zo strany žalobcu v predchádzajúcom konaní, že A. B. mala navrhnúť zastaviť konanie. A.
B. zaplatila 125.000,- eur za nadobúdanú pohľadávku a tak ju suma cez 43.000,- eur nemohla uspokojiť.
Preto nebola aktívna a čakala na ďalšie peniaze. Nemala teda zaplatenú ani istinu. Keby jej bola prišla

celá istina, tak potom sa možno baviť o tom, či ona alebo G. G. B., ako jej zástupca mal niečo urobiť
v exekúcii, pretože ani S. D. nebola v istine uspokojená. 09.02. bola poslaná inej osobe suma cca
43.000,- eur. A. B. neporušila žiadnu svoju povinnosť a svojou nečinnosťou nedala príčinu na duplicitné
plnenie. Očakávala, že za odplatu 125.000,- eur jej spoločnosť S. vymôže pohľadávku, ktorú od nej
kúpila. Podľa názoru žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo správaním žalovaného a takáto

bola obrana aj v konaní predtým. Išlo o svojvoľné realizovanie plnenia cez 43.000,- eur na nesprávny
účet. NS SR ustálil, že postupca a postupník majú voľnosť pri rozhodnutí sa o oznámení postúpenia
dlžníkovi, pretože táto neodkladná povinnosť je len v prípade, že nie je v zmluve dohodnuté obchodné
tajomstvo.

21/ Žalovaný, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, na pojednávaní uviedol, že súdy v konaniach
tunajšieho súdu 2Cb/16/2022 a 7Cb/5/2022 už raz dôkazy podrobili súdnemu prieskumu, pričom
s ohľadom na zásadu právnej istoty a na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, zásadu rýchlosti
a hospodárnosti civilného konania by mal na vykonané dokazovanie a právne závery súd v tejto veciprihliadať. Stav konania 2Cb/16/2012 bol taký, že Mesto Dolný Kubín bolo nútené zobrať podanú žalobu
späť a to z toho dôvodu, že sa muselo vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, teda že zo
strany žalobcu A. B. došlo k splneniu záväzku Mesta Dolný Kubín, a to plnením v exekučnom konaní.

Nejde však o bezdôvodné obohatenie, ak došlo k plneniu na podklade zrušených rozhodnutí, pokiaľ má
nárok strany svoj základ v hmotnom práve. Rozhodujúcim tu nie je, či došlo k dobrovoľnému plneniu
alebo k plneniu v rámci exekučného konania. V konaní 2Cb/16/2012 strana žalovaných v tomto konaní
nepopierala, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. V tomto prípade je nesporné, že
žalovaný A. B. v konaní 2Cb/16/2012 prijal dvakrát totožné plnenie od Mesta Dolný Kubín, na základe

jednéhoatohoistéhoprávnehotitulu,ktorýbolprávnymnástupcomA.B.,ktorábolaprávnymnástupcom
S. D.. Mesto Dolný Kubín jedenkrát dobrovoľne plnilo p. F., ktorá bola v tom čase splnomocneným
právnym zástupcom S. D., ktorá bola splnomocnená na aj na prijímanie peňažných pohľadávok za
spoločnosť S. B. F. emailom vyzvala na plnenie Mesto Dolný Kubín, čo je aj súčasťou dôkazného
materiálu v spise 2Cb/16/2012. Mesto Dolný Kubín vyzývalo p. F. na vrátenie tejto sumy, avšak p. F.
uviedla, že túto sumu vyplatila na bankový účet G. G. B. ako právneho zástupcu S. D.. Napriek tomu

však bol zo strany právneho zástupcu G. G. B. podaný návrh na vykonanie exekúcie voči Mestu Dolný
Kubín,kdesadruhýkrátvymohlatotožnásumaanazákladetohoistéhoprávnehotitulu.Právnyzástupca
žalobcu dnes uviedol, že Mesto Dolný Kubín oznámilo spoločnosti S., že plnilo na účet p. F. a napriek
tomu bol vedome a úmyselne podaný návrh na vykonanie exekúcie. Nie je pravdou, že by sa Mesto
Dolný Kubín, ako povinný v predmetnom exekučnom konaní, nebránilo, keď podávalo námietky, ako aj

návrh na zastavenie exekúcie, ktorým však nebolo vyhovené. Ide o ukážkový prípad naplnenia skutkovej
podstaty úmyselného bezdôvodného obohatenia sa. Právny zástupca G. G. B. bol právnym zástupcom
tak spoločnosti S., ako aj p. B. a títo nevykonali žiadny úkon voči exekučnému súdu a nepodali návrh na
zastavenieexekúcie.Vovzťahukvýzve,ktorouargumentujeprotistranaaktoroumalodôjsťkoznámeniu
postúpenia Mesta Dolný Kubín, súčasťou tejto výzvy neboli žiadne plné moci. V texte výzvy nie je

uvedená skutočnosť, že by došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany spoločnosti S. na p. B.. Uvedené
dôkazné bremeno bolo práve na protistrane, pretože mesto namietalo pravosť predmetnej súkromnej
listiny, čím nastúpila dôkazná povinnosť protistrany preukázať ňou tvrdené skutočnosti, nakoľko z tejto
listiny pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ protistrana začala v konaní 2Cb/16/2012
namietať premlčanie, aj napriek tomu, že žalovaný má za to, že ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie,

tak žalovaný vznáša námietku absolútnej neplatnosti námietky premlčania. Podľa názoru žalovaného
ide o šikanózny výkon práva protistrany s poukazom na rozhodnutia rozsudok NS SR 3Cdo 137/2017,
NS ČR 25 Cdo 539/2008 a 30Cdo 4776/2014, ÚS ČR I. ÚS 718/11, II. ÚS 309/95 a I: ÚS 643/04, KS
Žilina 9Co/459/2011, ktoré sa k tomu vzťahujú. Mesto iniciovalo súdny spor pod sp. zn. 2Cb/16/2012
proti spoločnosti S. Následne, ako sa rok viedlo súdne konanie, tak na druhom pojednávaní bolo mestu

oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky z S. na p. B.. Dovtedy túto informáciu mesto nemalo.
Podľa žalovaného to bolo účelové a išlo o vopred premyslený zámer, aby došlo k uplynutiu premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Túto skutočnosť preukazuje obsah zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi S. a p. B., že túto skutočnosť, postúpenie, nebudú oznamovať mestu.
Zmluvu o postúpení pohľadávky koncipoval G. B., ktorý však neuskutočnil žiadnu nápravu. O tom,

že táto námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi svedčí aj to, že súdy konanie p. A. B.,
resp. právneho predchodcu A. B., vyhodnotili ako úmyselne s cieľom sa bezdôvodne obohatiť. Podaná
žaloba je nedôvodná, pretože žalobcovi nesvedčí žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia.
Žalobca výlučne plnil svoj dlh voči mestu, a to bez ohľadu na to, či došlo k zrušeniu rozhodnutí a bez
ohľadu na to, že došlo k plneniu v rámci exekučného konania. Z hľadiska logiky je zrejmé, že druhé

plnenie sa nikdy nemalo dostať do dispozície žalobcu, čím je zrejmé, že sa bezdôvodne obohatil na úkor
žalovaného.Nárokžalovanéhonebolpremlčaný,atosohľadomnacharakterbezdôvodnéhoobohatenia
a tiež na vznesenie námietky absolútnej neplatnosti námietky premlčania. Pokiaľ ide o vyjadrenie
žalobcu vo vzťahu k úmyslu, A. B., resp. jeho právny predchodca p. B. sa úmyselne bezdôvodne
obohatili minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Tento úmysel preukazuje to, že medzi spoločnosťou

S. a p. B. bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej obsahom bolo, že toto postúpenie
nebude oznámené Mestu Dolný Kubín. Túto zmluvu koncipoval G. G. B., ktorý bol právnym zástupcom
spoločnosti S., ako aj p. B., mal plný prehľad o vzniknutej situácii a ako advokát mal konať s odbornou
starostlivosťou a v najlepšom záujme svojich klientov. Splnomocnený zástupca S., G. B. prijal od G.
F. ako predchádzajúcej právnej zástupkyne S., plnenie od mesta, ktoré podľa uzatvorenej zmluvy

o postúpení pohľadávky spoločnosti S. vymáhalo na účet právnej predchodkyne p. B., ktorú rovnako
zastupoval ten istý právny zástupca G. B.. Po prijatí tohto plnenia právnou predchodkyňou A. B., t.j.
A. B. neboli uskutočnené žiadne úkony, ktoré by smerovali k zastaveniu exekučného konania v časti,
kde už bolo zo strany mesta poskytnuté plnenie. Akékoľvek následné plnenie, ktoré bolo v rámciexekučného konania vymožené v prospech p. B. je tak plnením, vo vzťahu ku ktorému musela p.
B. počítať s tým, že vzhľadom k tomu, že plnenie jej bolo už raz poskytnuté, tak ďalším následným
poskytnutým plneniam, v rámci exekučného konania, vznikne na jej strane bezdôvodné obohatenie.

Z toho vyplýva, že bola s prípadným vznikom bezdôvodného obohatenia duplicitným plnením v jej
prospech uzrozumená. Ten, kto potom, ako mu je poskytnuté plnenie jeho pohľadávky, neuskutočnil
žiadny úkon smerujúci k dispozícii s touto pohľadávkou v rámci prebiehajúceho exekučného konania, je
prinajmenšom uzrozumený s tým, že mu bude poskytnuté duplicitné plnenie, teda je uzrozumený s tým,
že sa bezdôvodne obohatil. Taktiež tu bolo personálne prepojenie pôvodného a nového veriteľa, a to

osobou právneho zástupcu G. G. B.. Úmysel taktiež preukazuje skutočnosť, že k oznámeniu postúpenia
pohľadávky došlo až na druhom pojednávaní vo veci dňa 14.05.2013, o čom svedčí zápisnica z tohto
pojednávania. Podľa tvrdení A. B. už v tom čase malo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty.
Všetky tieto skutočnosti preukazujú úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane právnej predchodkyne
A. B..

22/ Žalovaný, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, na záver uviedol, že má za to, že žalobca
nepreukázal žalovaný nárok. Je nesporné, že Mesto Dolný Kubín dvakrát plnilo ten istý záväzok, a to
prvýkrát G. F., ktorá bola do dňa 14.02.2011 platne splnomocnená na zastupovanie spoločnosti S. D..
Na uvedenom nemení nič ani to, že by mala S. D. dvoch právnych zástupcov, a to G. F. a G. B.. V zmysle
udelenej plnej moci bola p. F. oprávnená prijímať za spoločnosť S. D. vymáhané plnenia. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že p. F. vykonala úhradu totožnej sumy na bankový účet G. B., ako právneho
zástupcu S. D.. Súčasťou spisu je aj mailová komunikácia G. F. a zamestnankyne mesta, kde G. F.
výslovne vyzýva na plnenie na jej podnikateľský účet ako splnomocneného právneho zástupcu S. D.. Vo
vzťahu k výzve, ktorou argumentuje protistrana, žalovaný poukazuje na to, že text výzvy neobsahoval
žiadnu zmienku o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky z S. D. na A. B.. Mestu nikdy nebolo spolu

s touto výzvou doručené žiadne plnomocenstvo. Ide o nepreukázané tvrdenie protistrany. Nakoľko ide
o súkromnú listinu, dôkazné bremeno leží na protistrane. Ako uviedla p. F., tým, že vykonala úhradu
G. B., považovala celú vec za vyriešenú. Napriek tomu G. B., ktorý bol právny zástupca spoločnosti
S., ako aj p. B., ktorý mal oboznamovať svojich klientov so stavom exekučného konania, pokračoval vo
vykonávaní exekúcie a návrh nezobral ani čiastočne späť. Nie je tiež pravdou, že by sa mesto nebránilo

vočitejtoexekúcii.Bolpodanýnávrhnazastavenie,akoajnámietky,ktorýmnebolovyhovené.Vzhľadom
na to na strane právneho predchodcu žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor mesta. Druhá
otázka, ktorú je nutné riešiť je existencia úmyselného bezdôvodného obohatenia. Medzi spoločnosťou
S. a p. B. bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá bola pripravovaná G. B., ktorý v tom
čase zastupoval spoločnosť S., ako aj právneho predchodcu A. B., t.j. p. B.. Z Čl. 4 zmluvy o postúpení

pohľadávky vyplýva, že spoločnosť S. ako postupca bude vymáhať pohľadávku, vrátane príslušenstva,
naďalej vo svojom mene a na účet p. B., a že spoločnosť S. a p. B. nebudú uskutočňovať oznámenia
tretím stranám, ani mestu ako žalobcovi. Aj keby uvedený článok bol v súlade so zákonom, tak napriek
tomupreukazujeúmyselnékonanieobochzmluvnýchstrán.Dňa09.02.2011mestovykonalospomínanú
úhradu p. F., ktorá v zmysle jej výpovede mala vedomosť o postúpení pohľadávky, ale mesto o tom

neinformovala. G. B. kontaktoval G. F. za účelom poukázania priznanej sumy, na základe čoho dňa
20.02.2011 G. F. uskutočnila G. B. ako právnemu zástupcovi p. B. žalovanú sumu na jeho účet. Na
základe uvedeného je zrejmé, že úhrada vo výške 43.293,92 eur uskutočnená mestom dňa 09.02.2011
sa dostala do fyzickej dispozície p. B., v mene ktorej konal jej právny zástupca G. B.. Všetky tieto
skutočnosti preukazujú úmyselné konanie na strane právneho predchodcu žalobcu. Napriek tomu, že

žalovaný má za to, že v konaní bola preukázaná existencia úmyselného bezdôvodného obohatenia, tak
naďalej zotrváva na námietke absolútnej neplatnosti námietky premlčania zo strany žalobcu. Je zrejmé,
že žalobca účelovo až cca jeden rok, ako sa viedlo paralelné súdne konanie, až na druhom pojednávaní,
oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Mesto o tejto skutočnosti nemalo informáciu z výzvy, ako
sa to snaží tvrdiť protistrana. Cieľom bolo oznámiť toto postúpenie až po uplynutí premlčacej lehoty, aby

žalovaná suma nemusela byť vrátená mestu.

23/ Súd na pojednávaní vykonal navrhované dôkazy, s výnimkou výsluchov svedka Q. A. B., G. D. H.
a výsluchov žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného. Vykonanie týchto výsluchov súd považoval
za nadbytočné, pretože vykonanie dôkazov navrhol žalobca ešte vo fáze konania, v ktorej žiadal

priznať žalovaný nárok na základe skutočnosti, že žalovaný vymáhal a vymohol žalovanú sumu počas
exekučného konania EX 1105/2017 za situácie, kedy bola vykonateľnosť exekučného titulu odložená.
Po zrušení exekučného titulu však potreba riešiť otázky súvisiace s uvedeným exekučným konaním
odpadla. Výsluch žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného prichádzal do úvahy, len v prípade,ak skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nebolo možno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP).
Žalobca neoznačil skutočnosti, ktoré nebolo možné v konaní preukázať inak, než týmito výsluchmi a na
pojednávaní dňa 29.06.2023 na týchto výsluchoch ani nezotrvával.

24/ Súčasne súd, vzhľadom na zmenu skutkovej situácie, odvíjajúcu sa od výsledkov konania tunajšieho
súdu 2Cb/16/2012, nevykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise
tunajšieho súdu 6Er/194/2017, keď napokon samotné strany sporu na pojednávaní uviedli, že tento spis
oboznámiť nežiadajú.

25/ Súd vykonal dokazovanie dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (listiny, výtlačky fotografií, rozhodnutia
z konania t. s. 2Cb/16/2012), ako aj tými listinami a rozhodnutiami nachádzajúcimi sa v pripojenom
spise tunajšieho súdu 2Cb/16/2012, ktoré ako dôkazy, ktoré žiadajú vykonať, označili strany sporu na
pojednávaní.

26/ Ako už bolo uvedené v odseku 18 tohto odôvodnenia v čase, keď sa dňa 29.06.2023 uskutočnilo
pojednávanie a teda sa vykonávalo dokazovanie, bolo konanie tunajšieho súdu sp. zn. 2Cb/16/2012 vo
veci samej právoplatne skončené tak, že toto bolo zastavené a rozsudok, na základe ktorého žalobca
poskytol (ako povinný) žalovanému (ako oprávnenému) v rámci exekučného konania vedeného súdnym
exekútorom G. D. H. pod EX 1105/2017 plnenie (pre oprávneného) v celkovej sume 51.104,88 eur (istina

43.293,92 eur + úroky 7.810,96 eur) bol zrušený.

27/ Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo 85/2013 z 09.04.2014, ktoré bolo uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. 74/2019 (v dôsledku čoho predstavuje tzv. ustálenú judikatúru), ten,
komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných

predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v
hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na
to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené
alebo stratilo svoju účinnosť.

28/ Obdobne Ústavný súd SR v náleze č. k. II. ÚS 18/2016-78 zo dňa 09.02.2017 konštatoval, že
zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní
na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne
existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozsudku by založilo samo osebe právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho konštitutívne

účinky.

29/ V odôvodnení uznesenia uvedeného v odseku 27 (konkrétne v odseku 9 uznesenia) najvyšší súd
uviedol, že „záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,
ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa
na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu a
jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil
na úkor iného (porovnaj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si

neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy)“.

30/ V odseku 10 predmetného uznesenia je konštatované, že „ak sa domáha vrátenia plnenia ten,
kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť
plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.

Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či
právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či
tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú“.

31/ V prejednávanej veci to znamená, že pokiaľ sa žalobca žalobou domáha vrátenia plnenia,
ktoré žalovanému zaplatil v rámci exekučného konania na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k.
2Cb/16/2012-443 zo dňa 10.02.2016 (konkrétne jeho výroku I.), ktorý rozsudok bol v tejto časti zrušený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/95/2020 zo dňa 24.03.2021, súd musel v prejednávanomspore vyriešiť predbežnú otázku, či žalované plnenie zodpovedalo hmotnoprávnej povinnosti žalobcu
žalovanému plniť.

32/ Inak povedané, pre vyriešenie tohto sporu bolo (po zrušení rozhodnutia podľa ktorého bolo plnené)
rozhodujúce zistiť/ustáliť, či žalobcovi podľa hmotného práva vzniklo a existovalo voči žalovanému právo
na toto plnenie.

33/ De facto tak v tomto konaní súd musel vyriešiť tú istú otázku ako tunajší súd v konaní sp. zn.

2Cb/16/2012, a to či nárok Mesta Dolný Kubín, ktorý si uplatňoval v konaní sp. zn. 2Cb/16/2012 bol
dôvodný alebo nie.

34/ Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd by mal v tomto spore prihliadať na vykonané
dokazovanie a právne závery konania 2Cb/16/2012. Takýto postup, by bol podľa názoru súdu na mieste
vtedy, ak by výsledkom konania 2Cb/16/2012 bolo rozhodnutie riešiace dôvodnosť nároku uplatneného

Mestom Dolný Kubín. Ak by bolo žalobe v konaní 2Cb/16/2012 vyhovené, plnenie získané mestom
na základe rozsudku o priznaní nároku by bolo oprávnené a nárok žalobcu v spore 6Cb/5/2020 (na
vrátenietohtoplnenia)bytakbolnedôvodný.AkbybolažalobaMestaDolnýKubínvkonaní2Cb/16/2012
naopak zamietnutá, akékoľvek prípadne poskytnuté plnenie súvisiace s tým konaním by predstavovalo
bezdôvodné obohatenie mesta a žaloba v spore 6Cb/5/2020 by bola dôvodná. Konanie 2Cb/16/2012

sa však neskončilo pozitívnym, prípadne negatívnym rozhodnutím o uplatnenom nároku, ale jeho
zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby. Takýto výsledok konania 2Cb/16/2012 tak nepredstavuje
vyriešenie predbežnej otázky (otázky majúcej význam pre rozhodnutie súdu vo veci 6Cb/5/2020),
zktoréhobysúdmoholvtomtokonanívychádzať(ktomuviďajznenie§164CSPacontrario).Vzhľadom
na obsah konečného rozhodnutia vo veci 2Cb/16/2012 si súd v prejednávanej veci otázku dôvodnosti

nároku, ktorý si mesto uplatnilo v konaní 2Cb/16/2012 musí vyriešiť sám, t. z. na novo a nezávisle
od konania 2Cb/16/2012, a to bez ohľadu na to, že sa tým narúša právna istota a je nutné opätovné
dokazovanie a rozhodovanie o tej istej otázke.

35/ K tomu však súd na tomto mieste uvádza, že tento stav, t. j., že konanie 2Cb/16/2012 bolo

zastavené spôsobil žalovaný, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na tunajší súd už dňa
30.03.2017 (po 31.03.2017 by ho musel podať na Okresný súd Banská Bystrica), teda dokonca ešte
pred právoplatnosťou (03.04.2017) a vykonateľnosťou exekučného titulu (07.04.2017), čo sám uviedol
v odpore proti platobnému rozkazu a ktorá skutočnosť je súdu známa aj z jeho vlastnej rozhodovacej
činnosti v predmetnom exekučnom konaní. Ak by žalovaný vyčkal na rozhodnutie o dovolaní, ktoré

žalobca podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, následne vyčkal na konečný výsledok konania
2Cb/16/2012 a až potom by pristúpil k exekučnému vymáhaniu, dôvod na začatie toho sporu by ani
zrejme nevznikol.

36/ Odhliadnuc od uvedeného, keďže konečné rozhodnutie vo veci 2Cb16/2012 pre tento spor

predbežnú otázku nevyriešilo a toto rozhodnutie nepatrí medzi rozhodnutia, ktorým je súd v tomto konaní
viazaný (§ 193 CSP), súd musí samostatne a opätovne posúdiť, či plnenie, ktoré Mesto Dolný Kubín
obdržalo od žalobcu (v rámci exekučného konania vedeného G. D. H. sp. zn. EX 1105/17 na základe
exekučných titulov vydaných v konaní 2Cb/16/2012) malo hmotnoprávne opodstatnenie alebo nie.

37/ Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 14.01.2011 nadobudol právoplatnosť
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/163/2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
v Dolnom Kubíne č. k. 9C/66/2003-302 zo dňa 15.02.2010 vo výroku, ktorým uložil Mestu Dolný Kubín
povinnosť zaplatiť spoločnosti S., D.. D. T., v konaní zastúpenej advokátkou G. I. F., sumu 48.429,92
eur (č. l. 22 až 27 spisu 2Cb/16/2012). Dňa 25.01.2011 G. I. F. odoslala email na adresu: U., ktorým

oznámila, že žiada o zaslanie finančných prostriedkov v konaní 9C/66/2003 v právnej veci S. D.. D. T./A.
E. F., o zaplatenie 48.429,92 eur s prísl. na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 395 spisu 2Cb/16/2012).
Mesto Dolný Kubín dňa 09.02.2011 previedlo na účet G. I. F. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 43.293,92
eur s variabilným symbolom XXXXXXXXXX (prehľad pohybov v banke na čl. 29 spisu 2Cb/16/2012). S
rovnakým dátumom (09.02.2011) Mesto Dolný Kubín vyhotovilo oznámenie pre G. G. B., že na základe

jeho výzvy zo dňa 31.01.2011 vo veci úhrady istiny vo výške 48.429,92 eur pre spoločnosť S., D.. D. T.
na túto odpovedá tak, že dňa 09.02.2011 bol daný príkaz na úhradu sumy 43.293,92 eur, keď predmetná
suma bola ponížená o čiastku 5.136,- eur na základe exekučného príkazu súdneho exekútora N. T.
EX 418/1998 zo dňa 24.03.1999 (č. l. 28 spisu 2Cb/16/2012). Spoločnosť S., D.. D. T. listom zo dňa20.12.2010, ktorý bol G. F. doručený až dňa 14.02.2011, oznámila, že jej odvoláva plnomocenstvo na
jej zastupovanie v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9C/66/2003 (č. l. 30 spisu 2Cb/16/2012
a svedecká výpoveď G. I. F. na pojednávaní dňa 20.01.2016 na č. l. 406 spisu 2Cb/16/2012). S dátumom

26.01.2011 spoločnosť S., D.. D. T. splnomocnila G. B. na svoje zastupovanie pri vymáhaní sumy
48.429,92 eur od dlžníka Mesto Dolný Kubín, priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/163/2010, vrátane zastupovania v prípadnom exekučnom konaní,
pričom toto splnomocnenie sa vzťahovalo aj na prevzatie vymáhanej sumy alebo jej časti na účet
zástupcu (č. l. 34 spisu 2Cb/16/2012). G. G. B. dňa 31.01.2011 doručil Mestu Dolný Kubín výzvu zo dňa

31.01.2011, aby mu na základe (k výzve pripojenej) plnej moci od spoločnosti S. D.. D. T. uhradila na
jeho účet sumu 48.429,92 eur (č. l. 396 spisu 2Cb/16/2012). Ako prílohy výzvy sú uvedené: rozsudok
KS v Žiline 6Co/163/2010 a 2x plná moc. Túto výzvu súdu doložila G. I. F. (na pojednávaní vo veci
2Cb/16/2012 - č.l. 408 spisu) a ďalej doložila aj ostatné listiny, ktoré jej boli spolu s touto výzvou
doručené odG.G.B.,atoplnomocenstvoodspoločnostiS.,D..D.T.zodňa26.01.2011,plnomocenstvo
od A. A. B. zo dňa 31.01.2011, ktorým G. G. B. splnomocňuje na zastupovanie vo veci uplatnenia

nárokov voči Mestu Dolný Kubín, ktorý nárok na zaplatenie 48.429,92 eur s príslušenstvom, keď v časti
príslušenstva je naďalej predmetom súdneho konania 9C/66/2003, pričom splnomocniteľ nadobudol
predmetnú pohľadávku od spoločnosti S., D.. D. T. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
26.01.2011 (č. l. 397 až 398a spisu 2Cb/16/2012). S uvedenou výzvou a plnomocenstvami G. I. F.
predložila aj zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi spoločnosťou S., D.. D. T. ako postupcom

a A. A. B. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorá bola spoločnosti S.,
D.. D. T. priznaná rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín 9C/66/203-302 v sume 48.429,92 eur, a
to vrátane jej príslušenstva. Pohľadávka bola postúpená za odmenu 125.000,- eur a zmluvné strany
sa dohodli, že postupca bude vymáhať pohľadávku a jej príslušenstvo naďalej vo svojom mene a na
účet postupníka podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým, že zároveň sa zmluvné strany

dohodli, že nebudú uskutočňovať oznámenia tretím stranám, ani dlžníkovi podľa § 526 Občianskeho
zákonníka, ak ďalej nie je uvedené inak (čo nebolo) - č. l. 400-401 spisu 2Cb/16/2012. G. G. B.
s dátumom 15.02.2011 vyhotovil výzvu na vrátenie prijatých peňažných prostriedkov oprávnenému,
určenú G. I. F., v ktorej uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom rozsudku Okresného súdu v Dolnom
Kubíne č. k. 9C/66/2003-302 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/163/2010 vo

výške 48.429,92 eur vrátane jej príslušenstva, o ktorom sa ďalej koná, nadobudla na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky A. A. B., pričom vymáhať pohľadávku na jej účet je povinný pôvodný veriteľ,
postupca spoločnosť S., D.. D. T., pričom ako splnomocnenec tejto spoločnosti je on (t.j. G. G. B.)
oprávnený požadovať aj prijať plnenie predmetnej pohľadávky alebo jej akýchkoľvek splatných častí
na svoj účet vo O., C. XXX XXX XXX/XXXX. Podľa textu výzvy jej prílohu malo tvoriť plnomocenstvo

zo dňa 26.01.2011 v overenej kópii, plnomocenstvo zo dňa 31.01.2011 v kópii, oznámenie o realizácii
úhrady z 09.02.2011 v kópii a zmluva o postúpení pohľadávky z 26.01.2011 v overenej kópii (výzva
na č. l. 404 spisu 2Cb/16/2012). Doklad na č. l. 31 spisu 2Cb/16/2012 preukazuje, že dňa 20.02.2011
bolo z účtu XXXXXXXXXX/XXXX (t.j. z účtu G. I. F.) odpísaná čiastka 43.293,92 eur. Na tomto doklade
nie je uvedený účet, na ktorý bola uvedená platba poukázaná, avšak zo stanoviska G. I. F. zo dňa

12.08.2011 adresovaného Mestu Dolný Kubín (č. l. 93 spisu 2Cb/16/2012) vyplýva, že sumu 43.293,92
eur, po telefonickej komunikácie s bývalým klientom, t.j. spoločnosťou S., D.. D. T. P., dňa 20.02.2011
previedla na účet označený G. G. B.. Túto skutočnosť G. I. F. uviedla aj vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 20.01.2016 na č. l. 407 spisu 2Cb/16/2012.

38/ Na základe uvedeného súd uzaviera, že po uplynutí niekoľkých pracovných dní po 20.02.2011
(prevod zo D., C. do O., C. v roku 2011 nemohol, podľa názoru súdu, trvať dlhšie než 7 pracovných
dní) sa na účte G. G. B. (ktorý v danom čase zastupoval tak spoločnosť S., D.. D. T., ako aj A. A. B.)
nachádzala suma 43.293,92 eur predstavujúca časť istiny priznanej spoločnosti S., D.. D. T. rozsudkom
Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. 9C/66/2003-302 zo dňa 15.02.2010 vo výške 48.429,92 eur.

39/ Dňa 02.02.2011, ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie na č. l. 35 spisu 2Cb/16/2012,
vyhotoveného súdnym exekútorom A. A. F., pod sp. zn. EX 2/11 sa začala exekúcia na základe návrhu
spoločnosti S., D.. D. T. (zastúpenej G. G. B.) proti povinnému Mesto Dolný Kubín, a to vymoženie
sumy 48.429,92 eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k.

9C/66/2003-302 zo dňa 15.02.2010. Dňa 19.05.2011 súdny exekútor vydal exekučný príkaz č. EX 2/11
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného vedeného na O., C., a to pohľadávky
pozostávajúcej z istiny 48.429,92 eur, trov oprávneného v exekúcii 16,50 eur + 1.276,44 eur a trov
exekúcie 11.952,08 eur (čo spolu predstavuje 61.674,94 eur). Táto suma bola odpísaná z účtu mestadňa 24.05.2011 (č. l. 43 spisu 2Cb/16/2012), pričom k jej pripísaniu došlo v prospech účtu súdneho
exekútora (ako to vyplýva z obsahu predmetného exekučného príkazu). Ako vyplýva z oznámenia
súdneho exekútora na č. l. 148 spisu 2Cb/16/2012, súdny exekútor dňa 26.05.2011 poukázal na účet

G. G. B. sumu spolu vo výške 49.722,86 eur.

40/ Na základe uvedeného súd uzaviera, že najneskôr v závere februára 2011 bola na účet G. G. B.,
zastupujúceho od 26.01.2011 spoločnosť S., D.. D. T. a od 31.01.2011 A. A. B. (ktorá sa stala dňom
26.01.2011 veriteľom mesta namiesto S., D.. D. T.) z titulu povinnosti uloženej Mestu Dolný Kubín v

konaní 9C/66/2003-302 zaplatených 43.293,92 eur a následne najneskôr v závere mája 2011, prípadne
začiatkom júna 2011 bola na základe totožného rozsudku v prospech A. A. B. (v ktorej mene a na
jej účet konala spoločnosť S., D.. D. T.) exekučne vymožená suma 48.429,92 eur. V rozsahu sumy
43.293,92 eur tak, na základe totožného právneho dôvodu - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.
k. 9C/66/203-302, veriteľ Mesta Dolný Kubín, ktorým bola v čase týchto plnení A. A. B., získal túto sumu
dvakrát, t.j. duplicitne, pričom právny dôvod oprávňoval veriteľa Mesta Dolný Kubín len na jednorázové

plnenie.

41/ Jedno z plnení v sume 43.293,92 eur potom predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a teda v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať ten, kto
toto obohatenie získal (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

42/Vtomtoprípadedošlokbezdôvodnémuobohateniuvsume43.293,92eurnastraneA.A.B.anaúkor
Mesta Dolný Kubín. Nakoľko v konaní 2Cb/16/2012, ani v prejednávanom spore, nebola rozporovaná
skutočnosť, že Mesto Dolný Kubín vyzvalo A. B. na vrátenie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa
06.10.2014, ktorá mu bola doručená dňa 17.10.2014, A. B. sa dostal do omeškania s vrátením sumy

43.293,92 eur počnúc dňom 18.10.2014 a podľa hmotného práva, konkrétne ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, vzniklo Mestu Dolný Kubín aj právo na úrok z omeškania vo výške podľa
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., t.j. vo výške 5,05% ročne zo sumy 43.293,92 eur od 18.10.2014
do zaplatenia.

43/ V zmysle vyššie uvedených ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka tak pohľadávka, ktorá bola
následne predmetom súdneho konania tunajšieho súdu sp. zn. 2Cb/16/2012, vznikla a existovala podľa
hmotného práva a žalobca, ako právny nástupca A. A. B., nemá právo na vrátenie plnenia, ktoré bolo
poskytnuté na základe neskôr zrušeného rozsudku priznávajúceho Mestu Dolný Kubín bezdôvodné
obohatenie titulom vyššie uvedeného duplicitného plnenia.

44/ Vo vzťahu k právnemu nástupníctvu žalobcu A. B. na miesto A. A. B. súd uvádza, že z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012- 443 vyplýva, že A. A. B. zomrela dňa
XX.XX.XXXX a podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 1D/130/2012 dedičstvo po nej, v
hodnote 105.385,81 eur nadobudol v celosti ako závetný dedič A. B., žalobca v tomto spore.

45/ Záver o tom, že žalobca nemá právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, resp. nemá voči
žalovanému právo na zaplatenie žalovanej sumy, pretože jeho právna predchodkyňa mala povinnosť
podľa hmotného práva vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie (duplicitné plnenie) platí len za
podmienky, že námietka premlčania, ktorú vzniesol v konaní 2Cb/16/201 A. B. je nedôvodná a v prípade,

ak by aj námietka premlčania dôvodná bola, že ide o námietku, ktorá predstavuje výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi.

46/ Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo (2).

47/ Predmetné ustanovenie upravuje kombinované premlčacie doby, dvojročnú subjektívnu a trojročnú,

resp. desaťročnú (pri úmyselnom obohatení) objektívnu premlčaciu dobu. Plynutie týchto lehôt je
stanovené odlišne. Ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je tiež upravený aj
začiatok ich plynutia. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohateniea kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získania tohto obohatenia na
jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej
premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o

bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor a v zmysle § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, kedy došlo
k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986). Za deň, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu získanému
plnením bez právneho dôvodu sa považuje deň prijatia plnenia (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo
2758/2006 zo dňa 14.08.2007 a sp. zn. 33 Cdo 1864/2000 z 30.05.2001). Subjektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie
vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 143/2008 z
21.09.2009). Vzájomný vzťah medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je taký, že, ak sa
skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2010 z 28.09.2011),

a to aj v prípade, ak ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak teda súd dospeje k záveru, že právo sa
premlčalo uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby nezávislej od formy zavinenia pri získaní
bezdôvodného obohatenia, nie je významné, či bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, teda,
či prípadne v čase podania žaloby ešte plynula desaťročná objektívna premlčacia doba (uznesenie NS
ČR sp. zn. 28 Cdo 3977/2007 z 18.03.2008).

48/ Na tomto mieste súd uvádza, že medzi vyššie uvedenými rozhodnutiami sú zmienené aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR, (aj) z ktorých súd v tomto spore vychádzal, pretože tieto sa vzťahovali k
ustanoveniu § 107 Občanského zákoníka, ktoré bolo do 31.12.2013 totožné s § 107 Občianskeho
zákonníka.

49/ Podľa názoru súdu, bezdôvodné obohatenie v sume 43.293,92 eur A. A. B. získala prijatím v
poradí druhého plnenia z titulu rozsudku tunajšieho súdu 9C/66/2003-302, t.j. koncom mája 2011, resp.
začiatkom júna 2011. Mesto Dolný Kubín dňa 28.01.2015 podalo návrh na pristúpenie do konania
už jej právneho nástupcu A. B., pretože ako už bolo uvedené, A. A. B. zomrela XX.XX.XXXX a o

tom, že spoločnosť S. D.. D. T. jej postúpila pohľadávku (s príslušenstvom) vyplývajúcu z rozsudku
9C/66/2003-302 sa Mesto Dolný Kubín dozvedelo až na pojednávaní vo veci 2Cb/16/2012 dňa
28.06.2013 (č. l. 195 až 198 spisu 2Cb/16/2012). Zo spisu 2Cb/16/2012 vyplýva, že súd pripustil
pristúpenie A. B. do konania ako odporcu v II. rade uznesením č. k. 2Cb/16/2012-325, právoplatným
dňa 10.06.2015.

50/ Na základe uvedeného súd konštatuje, že objektívna premlčacia doba začala plynúť ešte v prvej
polovici roku 2011. Subjektívna premlčacia doba začala, podľa názoru súdu, v tomto prípade plynúť
až dňom kedy sa Mesto Dolný Kubín dozvedelo o tom, kto sa na jeho úkor v skutočnosti (a to o
sumu 43.293,92 eur) obohatil. Týmto dňom bol deň pojednávania vo veci 2Cb/16/2012 28.06.2013, na

ktorom bola aj predložená zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou S., D.. D. T. a A. A. B..
Koniec subjektívnej premlčacej lehoty tak pripadá na 28.06.2015. Vzhľadom na uvedené, ak by sa daný
prípad vzťahovala subjektívna premlčacia doba, právo Mesta Dolný Kubín na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči A. B. by premlčané nebolo, pretože Mesto Dolný Kubín voči nemu právo na súde
uplatnilo 28.01.2015. Ako však už bolo uvedené objektívna premlčacia doba začala plynúť ešte v roku

2011, takže v prípade ak by išlo o 3 ročnú premlčaciu lehotu, táto uplynula ešte v roku 2014 a ak by išlo
o premlčaciu lehotu 10 ročnú táto by uplynula až v roku 2021.

51/ V prípade 3 ročnej objektívnej lehoty, jej uplynutím v roku 2014 by sa právo Mesta Dolný Kubín
premlčalo, pretože subjektívna lehota objektívnu lehotu prekročiť nemôže.

52/ Nepremlčanie práva tak prichádzalo do úvahy jedine vtedy, ak by bezdôvodné obohatenie bolo
úmyselné.

53/ Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co 456/2016 zo dňa 21.02.2017,

uverejneného v publikácii Judikatúra - premlčanie v občianskom a obchodnom práve (vydavateľstvo Q.
V., D.. D. T., T. O. XXXX) na str. 141, z ktorého súd v tomto spore vychádzal, úmysel, či už priamy
alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získaniabezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získa bezdôvodné obohatenie neúmyslne a
potom si ho úmyselne ponechá.

54/ V prejednávanej veci tak bolo potrebné zistiť, či v čase získania bezdôvodného obohatenia
(spočívajúceho v duplicitnom plnení) išlo o jeho úmyselné alebo neúmyselné získanie.

55/ Ako už bolo uvedené, G. G. B. dňa 31.01.2011 doručil Mestu Dolný Kubín výzvu zo dňa 31.01.2011,
aby mu na základe (k výzve pripojenej) plnej moci od spoločnosti S. D.. D. T. uhradilo na jeho účet

sumu 48.429,92 eur. Ako prílohy výzvy boli uvedené aj: 2x plná moc. Túto výzvu súdu doložila G. I.
F. spolu s listinami, ktoré jej boli spolu s touto výzvou doručené od G. G. B., a to plnomocenstvo od
spoločnosti S., D.. D. T. zo dňa 26.01.2011 a plnomocenstvo od A. A. B. zo dňa 31.01.2011, ktorým
G. G. B. splnomocňuje na zastupovanie vo veci uplatnenia nárokov voči Mestu Dolný Kubín, ktorý
nárok na zaplatenie 48.429,92 eur s príslušenstvom. V danom čase (a to od 26.01.2011) bola veriteľom
pohľadávky na zaplatenie tejto sumy (spolu s príslušenstvom) A. A. B., ktorá na uplatnenie pohľadávky

a prevzatie akýchkoľvek častí postúpenej pohľadávky splnomocnila G. G. B. a zároveň sa v zmluve o
postúpení pohľadávok dohodla, že spoločnosť S., D.. D. T. bude postúpenú pohľadávku vymáhať vo
svojom mene a na svoj účet s tým, že dlžníkovi, ani tretím osobám postúpenie oznamovať nebudú.
Ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom zakotvuje, že postúpenie pohľadávky je
povinný postupca oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu.

56/ Dňa 31.01.2011 teda G. G. B., ako splnomocnený zástupca spoločnosti S., D.. D. T. a zároveň ako
splnomocnený zástupca A. A. B., vyzval Mesto Dolný Kubín na uhradenie sumy 48.429,92 eur a už
dňa 02.02.2011 doručil ako splnomocnený zástupca spoločnosti S., D.. D. T. súdnemu exekútorovi A.
A. F. návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia sumy 48.429,92 eur voči Mestu Dolný Kubín.

S dátumom 15.02.2011 G. G. B. vyhotovil výzvu na vrátenie od Mesta Dolný Kubín prijatých peňažných
prostriedkov, určenú G. I. F., v ktorej uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom rozsudku Okresného
súdu v Dolnom Kubíne č. k. 9C/66/2003-302 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/163/2010 vo výške 48.429,92 eur vrátane jej príslušenstva, o ktorom sa ďalej koná, nadobudla na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky A. A. B., pričom vymáhať pohľadávku na jej účet je povinný

pôvodný veriteľ, postupca spoločnosť S., D.. D. T., pričom ako splnomocnenec tejto spoločnosti je on (t.j.
G. G. B.) oprávnený požadovať aj prijať plnenie predmetnej pohľadávky alebo jej akýchkoľvek splatných
častí na svoj účet vo O., C. XXX XXX XXX/XXXX. G. I. F. mu následne dňa 20.02.2011 poukázala sumu
43.293,92 eur.

57/ V čase keď sa začalo exekučné konanie č. EX 2/11 ako oprávnený vystupovala spoločnosť S. D.. D.
T. Táto však už v tomto čase nebola veriteľom Mesta Dolný Kubín, ale veriteľom bola A. A. B., v mene
ktorej táto spoločnosť konala. Z ustanovenia § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zástupcom
je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému. Ak potom spoločnosť S., D.. D. T. v exekučnom konaní bola de iure len zástupcom A. A.

B., tak potom, čo bola na účet G. G. B. (ktorý zastupoval tak spoločnosť S., D.. D. T., ako aj A. A. B.),
v mene ktorej od G. I. F. vyžiadal sumu 43.293,92 eur, táto suma pripísaná na jeho účet, tak A. A. B.
disponovalatoutosumou.Akpotomsúdnemuexekútorovijejzástupca(spoločnosťS.,D..D.T.,prípadne
G. G. B., ktorý túto spoločnosť zastupoval v tomto konaní) neoznámil, že už disponuje sumou 43.293,92
eur, malo to za následok, že súdny exekútor naďalej vymáhal a v máji 2011 aj vymohol sumu 48.429,92

eur, ako aj trovy oprávneného a trovy exekúcie. Takéto správanie nemožno, podľa názoru súdu hodnotiť
inak, ako úmyselné, pretože A. A. B., v mene ktorej konala v exekučnom konaní spoločnosť S., D.. D. .T.
musela vedieť, že ak súdnemu exekútorovi neoznámi, že už disponuje časťou vymáhanej pohľadávky
vo výške 43.293,92 eur, tento bude túto sumu naďalej vymáhať a môže s vysokou pravdepodobnosťou
(s ohľadom na to, že povinným bolo mesto, ktoré disponuje množstvom majetku) dôjsť k jej vymoženiu,

čo sa napokon aj stalo.

58/ Na základe uvedeného súd uzaviera, že bezdôvodné obohatenie bolo v čase jeho vzniku (máj - jún
2011) získané A. A. B. úmyselne. Z tohto dôvodu, keďže objektívna premlčacia lehota bola 10 ročná,
jej koniec pripadal na rok 2021. Pretože subjektívna lehota uvedená v odseku 49 tohto odôvodnenia

skončila v rámci objektívnej lehoty (dňa 28.06.2015) tak, potom platí, že ak Mesto Dolný Kubín podalo
žalobu voči právnemu nástupcovi A. A. B. dňa 28.01.2015, nárok nie je premlčaný.59/ Hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka tak odôvodňujú existenciu nároku Mesta Dolný
Kubín, t.j. žalovaného v tomto spore na sumu, ktorá mu bola priznaná toho času už zrušeným rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/16/2012-443 a žaloba žalobcu v tomto spore je tak nedôvodná.

Súd ju preto zamietol.

60/ Súd k tomu uvádza, že aj v prípade, ak by závery súdu o včasnom uplatnení nároku žalovaného
v konaní tunajšieho súdu 2Cb/16/2012 neboli správne, žaloba by bola nedôvodná aj z toho dôvodu, že
námietku premlčania vznesenú A. B. (ako právnym nástupcom A. A. B.), súd vyhodnotil ako výkon práva

v rozpore s dobrými mravmi.

61/ Pre odopretie účinkov námietky premlčania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré existovali v čase jej
uplatnenia a musia byť výnimočnej intenzity (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009 z 17.02.2011).
Tieto okolnosti v prejednávanej veci súd vzhliadol v správaní A. A. B. a spoločnosti S., D.. D. T., ako aj
ich splnomocneného zástupcu, ktorého úkony sú v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka úkonmi

zastúpeného, resp. zastúpených (tu A. A. B. a spoločnosti S., D.. D. T.). Pokiaľ by sa totiž nedohodli,
že postúpenie pohľadávky nebudú oznamovať dlžníkovi, t.j. Mestu Dolný Kubín a spoločnosť S., D.. D.
T. by si splnila svoju povinnosť postúpenie pohľadávky bezodkladne oznámiť dlžníkovi, po 26.01.2011
(kedy bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky) by sa Mesto Dolný Kubín dozvedelo kto je de iure
jej veriteľom už v tomto čase a tým pádom by ani sumu 43.293,92 eur nepoukázalo G. I. F., ktorá v

tom čase zastupovala spoločnosť S., D.. D. T., pretože jej plnomocenstvo zaniklo odvolaním, ktoré jej
bolo doručené až dňa 14.02.2011. Pritom z obsahu výzvy G. G. B., doručenej Mestu Dolný Kubín dňa
31.01.2011 si Mesto Dolný Kubín nemohlo, podľa názoru súdu urobiť záver, že by spoločnosť S., D..
D. T. nebola jeho veriteľom. Na tom nič nemôže zmeniť ani to, že žalobca v tomto spore, ako aj vo
veci 2Cb/16/2012 tvrdil, že spolu s výzvou doručil Mestu Dolný Kubín aj splnomocnenie udelenú mu A.

A. B. (v ktorej bolo uvedené, že nadobudla pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
26.01.2011 od S., D.. D. T.), pretože táto skutočnosť je obsahom právneho úkonu splnomocnenia medzi
G. G. B. a A. A. B. a nespĺňa tak požiadavky oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré je
jednostranným právnym úkonom postupcu adresovaným dlžníkovi. Spoločnosť S. D.. D. T. napokon na
úkon oznámenia postúpenia pohľadávky G. G. B. ani nesplnomocnila, a neurobila tak ani A. A. B.. Ak

by potom na pojednávaní dňa 28.06.2013 advokát A. T. F., zastupujúci v tom čase spoločnosť S., D.. D.
T., nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, Mesto Dolný Kubín by sa ani v tomto čase nedozvedelo
o tomto postúpení. A. A. B. spolu so spoločnosťou S. D.. D. T. tak, podľa názoru súdu zámerne vytvorili
podmienky na to, aby sa nárok uplatnený Mestom Dolnom Kubíne mohol premlčať.

62/ Vzhľadom na zamietnutie žaloby súd, postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov
konania, a to v rozsahu 100% priznal žalovanému, pretože bol v spore plne úspešný.

63/ Nakoľko žalobca v podaní zo dňa 07.06.2021, doručenom súdu dňa 09.06.2021 (doplnenom
podaním zo dňa 11.06.2021) navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o jeho

dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/95/2020 zo dňa 24.03.2021, pričom súd
v danom čase vyhodnotil tento návrh ako nedôvodný a týmto spôsobom bolo možné, v zmysle § 162
ods. 3 CSP, o ňom rozhodnúť až v konečnom rozhodnutí, súd o ňom rozhodol v tomto rozsudku. Tento
návrh súd zamietol, keďže sa stal o.i., vzhľadom na už právoplatné skončenie uvedeného dovolacieho
konania, bezpredmetný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 29, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023