Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203959
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1220203959.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E.,
zastúpená splnomocnencom: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO:

36 866 008, a otec - D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., zastúpený: Mgr. Andrea Bobeková,
advokátka, so sídlom Šachorová 24, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 29. novembra
2021, č.k. 27P/90/2020-479, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bežného výživného, zročného
výživného a nároku na náhradu trov konania r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti
matke (výrok I.), otcovi uložil platiť výživné na maloletú A. vo výške 650 eur mesačne, vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 24.07.2020 (výrok II.) a zročné výživné na maloletú za
obdobie od 24.07.2020 do 15.12.2021 vo výške 430 eur otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 60 dní od

doručenia rozsudku (výrok III). Ďalej súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že styk otca s maloletou A.
sa neupravuje (výrok IV.) a obaja rodičia budú maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok (výrok V.).
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok VI.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

2. Rozhodnutie v časti určenia bežného a zročného výživného súd prvej inštancie právne odôvodnil

použitím ust. § 62 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby
dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov

slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom
dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je
objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov
rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z

rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát
totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné nákladyna platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine v platnom znení je
zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Pri určovaní výšky výživného súdu bral zreteľ na
osobné a majetkové pomery rodičov, pretože obaja sú povinní sa finančne podieľať na starostlivosti o
dieťa. Otec dieťaťa je zamestnaný v obchodnej spoločnosti F., G., od čoho odvíjal zdroj svojho príjmu.

Poukázal na to, že jeho jediným mesačným príjmom je práve mzda z pracovného pomeru vo výške
850 eur netto mesačne, snaží sa všetky svoje výdaje minimalizovať, aby dieťa zmenu jeho finančnej
situácie nepocítilo. V súčasnosti čerpá ešte z úspor, ktoré sa mu ale míňajú, preto pripúšťa možnosť,
že dieťa bude musieť zo súkromnej školy prestúpiť na štátnu školu. Súd však s tvrdením otca ohľadne
výšky jeho príjmu nemôže súhlasiť, poukazujúc na podnikateľskú činnosť otca, v dvoch obchodných
spoločnostiach, pričom je zrejmé, že obchodná spoločnosť F., G. je v dobrej finančnej kondícii napriek

tomu, že v roku 2020 vykázala hospodársku stratu. Už len hodnota majetku spoločnosti v roku 2020
predstavovala 675.088 eur (po predaji časti podniku), kým v roku 2019 bol majetok spoločnosti vo výške
275.356 eur. Takisto v porovnaní s rokom 2019 vzrástol nerozdelený zisk spoločnosti zo 163.026 eur
na 325.043 eur. Pri vzhliadnutí prílohy k Zmluve o predaji časti podniku zo dňa 15.03.2019 je zrejmé,
že nie je pravdivé tvrdenie otca o tom, že podnikateľská činnosť spoločností sa zameriava prevažne

na gastrosektor vo forme predaja, údržby a servisu kávovarov, pretože v zozname zákazníkov sú
uvádzané aj školy, mestské časti, obce, mestá a zo samotného obsahu zmluvy o predaji časti podniku
vyplýva, že spoločnosť prevádzkuje a prenajíma nielen kávovary, ale aj automaty na predaj potravín
a nápojov. Nezanedbateľný je aj rozsah nehnuteľností vo vlastníctve otca, bez záväzkov voči bankám
alebo iným finančným inštitúciám. Otec je spolu s matkou a sestrou spoluvlastníkom bytu na B. XX A.

E., garáže a vyše 4 árovej záhrady v H. C. A.. Je výlučným vlastníkom rodinného domu v B., ktorý nie
je zaťažený žiadnou ťarchou. Obchodná spoločnosť F., G., v ktorej je spoločníkom so svojou bývalou
manželkou, je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území E. - I. o výmere viac ako 18 árov. Súd
na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že finančná situácia otca je v porovnaní s finančnou
situáciou matky neporovnateľne lepšia. Matka býva v 3- izbovom byte, na ktorý čerpá úver, ktorý spláca

v mesačných splátkach po 622 eur, spláca aj leasing na auto vo výške 145 eur, ktorý výdavok súd
nepovažuje za nevyhnutný. Výšku výživného požadované matkou vo výške 800 eur mesačne však súd
považuje za prehnane vysoké. Treba si uvedomiť, že ide o dieťa vo veku 13 rokov, a nie je prípustné,
aby všetky výdaje hradil výlučne otec bez toho, aby sa finančne podieľala na výdavkoch aj matka. Výška
vyčísleného výživného v sume 1.496 eur je nereálne nadhodnotené, rovnako ako nie je uveriteľné, že

dieťa vo veku 13 rokov navštevuje pravidelne fitnescentrum. Súd sa tiež stotožnil s námietkou otca vo
vzťahukpsychologickejintervencieakladiesiotázku,zakéhodôvodudieťanenavštevujepsychologickú
ambulanciu v Poliklinike D., kde má dieťa predplatené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdenie
matky, že dieťa má k psychologičke J. vybudovanú dôveru, môže byť pravdivé, ale rovnakú dôveru by
si iste vybudovala aj k i inému psychológovi v D., ak by ho od počiatku navštevovala. Súd pri určovaní

výživného vychádzal zo zásad vyplývajúcich z ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, na majetkové pomery rodičov a na ich životnú úroveň. Najvyššia položka,
ktorú rodičia musia vynakladať, je školné vo výške 550 eur mesačne, ide o výdaj, ktorý zatiaľ nie je
nevyhnutný. Súd po zohľadnení tohto výdaju považuje za spravodlivé, aby sa na tejto položke podieľali
rodičia rovnakým dielom. t.j. každý po 275 eur, zvyšná časť výživného uloženého otcovi vo výške 375 eur

bude potom slúžiť na všetky ostatné potreby dieťaťa, rešpektujúc zásadu, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojho rodiča. Ide o náklady spojené so zvýšenými výdajmi na stravu dieťaťa z dôvodu
bezlaktózovej diéty, pomernú časť nákladov na bývanie, zdravotnú starostlivosť, odevy, obuv, hygienické
potreby, doučovanie, voľnočasové aktivity. Aj keď otec v konaní deklaruje zlú finančnú situáciu, ktorá mu
výživné vyššie ako 350 eur neumožňuje platiť, realita jeho tvrdenie neodzrkadľuje, keď doposiaľ uhrádza

školné vo výške 275 eur mesačne + 350 eur na ďalšie výdaje dieťaťa. Súd je toho názoru, že výživné
vo výške 650 eur mesačne odzrkadľuje potreby dieťaťa, finančné možnosti otca a jeho životnú úroveň.
Zročné výživné za obdobie od podania návrhu na súd, t. j. od 24.07.2020 do 15.12.2021 vzniklo otcovi
ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec v tomto období platil vo výške 625 eur (275 eur školné a 350 eur
výživné) a výživným určeným súdom vo výške 650 eur, teda rozdiel predstavuje 25 eur. Za mesiac júl

2020 predstavuje pomerný rozdiel výživného 5,65 eur, za mesiace august 2020 – júl 2021 300 eur (12
mesiacov x 25 eur), za mesiace august 2021 – december 2021 125 eur (5 mesiacov x 25 eur), spolu
zročné výživné 430 eur.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného, podal v zákonnej
lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a uložiť mu platiť
výživné vo výške 350 eur mesačne s tým, že zročné výživné mu nevznikne. S rozsudkom v napadnutej

časti nesúhlasil a považoval ho za nesprávny. Podľa jeho názoru súd neustálil objektívny skutkový
stav v celom rozsahu a vykonané dôkazy následne nesprávne právne vyhodnotil. Namietol, že pri
rozhodovaní súd vychádzal z prevažnej miery z tvrdení matky, a s týmito sa bez ďalšieho stotožnil,
dokonca aj bez predloženia relevantných dôkazov o jej tvrdeniach (napr. úhrada údajných nákladov
maloletej). Bol toho názoru, že jeho argumentácia ohľadom ustálenia skutočne odôvodnených potrieb

maloletej, ním predložené dôkazy, dôkazne preukázané jeho reálne osobné a majetkové pomery súd
správne nevyhodnotil a nevzal do úvahy pri vydaní rozsudku. Výživné, ktoré matka požaduje svojim
návrhom na maloletú A., preukázateľne nezodpovedá jej reálnym a odôvodneným výdavkom, a taktiež
nezohľadňuje skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov. Matka súdu nepredložila napriek jeho
výzve žiaden dôkaz o nutnosti platiť dcére okrem značne vysokého poplatku za školné i ďalšie poplatky
za súkromné doučovanie vo výške 280 eur mesačne. V priebehu konania uviedol, že s ohľadom na jeho

finančnúsituáciubudenútenýprehodnotiťmožnosťďalšiehozotrvaniamaloletejvsúkromnejškoleK.G.,
nákladynaktorúibačosapoplatkuzaškolnétýka,predstavujú550eurmesačne.Pripustil,ževminulosti
súhlasil s tým, aby maloletá súkromnú školu navštevovala, avšak v dobe, kedy s matkou žili v spoločnej
domácnosti a jeho príjmy neboli dotknuté krízou spôsobenou pandémiou koronavírusu. Považoval
za nemorálne a nesprávne, aby sa tento nadštandardný náklad dcéry, vyžadujúci navyše ďalšie

sprievodné výdavky (doučovanie) bral ako trvalo odôvodnený a nevyhnutný. Štúdium na súkromnej
škole je nevyhnutné považovať za nadštandard, a nie nevyhnutný náklad. Súd vykonal dokazovanie na
príjem rodičov, ako aj celkové majetkové pomery, mal však zato, že získané a vykonané dôkazy súd
nevyhodnotil správne. Na preukázanie jeho zárobkových pomerov súdu predložil potvrdenie o príjme zo
závislej činnosti, ktorý je jeho jediným príjmom. Je zamestnancom spoločnosti F., G., kde je súčasne

aj spoločníkom. Jeho mzda je dlhodobo (viac ako päť rokov) prispôsobená finančným možnostiam
spoločnosti. Uviedol, že nikdy neprišlo k žiadnej účelovej manipulácii s jeho príjmom, nevzdal sa ho za
účelom vyhýbania sa vyživovacej povinnosti v primeranej výške a podobne. Zo spoločnosti L., G., ktorej
je konateľom a jediným spoločníkom, mu neplynie žiaden príjem, a ani si nevypláca žiadne dividendy.
Ďalej sa otec v odvolaní zameral k zhodnoteniu hospodárenia spoločnosti F., G., ktorej je spoločníkom.

Poukázal na to, že rodinný dom v obci B., ktorého je výlučným vlastníkom, je trojizbová drevostavba
s príslušenstvom, postavená zo smrekového dreva. Technický stav jej fasády, ktorá je provizórne
zakrytá igelitom, je v havarijnom stave v dôsledku konštrukčných chýb, pričom práce na opravu by
predstavovali náklad v sume 50.000 eur, ktorou čiastkou on nedisponuje. Nehnuteľnosť v dôsledku
závažného poškodenia zásadným spôsobom klesla na hodnote, a teda sa nejedná o likvidný majetok

značnej hodnoty. Na základe dedičského konania po jeho otcovi je spoluvlastníkom vo veľkosti podielu
1/6 nehnuteľností: trojizbový byt v I. a garáž v I., ktorú rodičia zakúpili pred 45 rokmi, záhrady vo veľkosti
400 m2 v záhradkárskej osade bez elektriny, inžinierskych sietí, bez spevnenej prístupovej komunikácie
v H. C. A., mimo zastaveného územia. Spoluvlastníkmi s ním je jeho matka, ktorá vo veku 85 rokov
v predmetnom byte býva nepretržite od roku 1964, garáž a záhradu užíva, ďalej jeho sestra vo veku

55 rokov, žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom a dcérou. Matka ani sestra nemajú dostatok
finančných prostriedkov na to, aby ho vyplatili. Bol toho názoru, že prvoinštančný súd pri posudzovaní
predmetnej veci v časti určenia výživného nepostupoval správne, keď neúplne zistil skutkový stav (čo
do dôvodnosti a preukázanie nákladov maloletej), aj vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil.
Na základe predložených listinných dôkazov, jeho výpovede na pojednávaní, ako aj podrobnej analýzy

finančného stavu spoločnosti F., G. je možné ustáliť, že jeho príjmové a majetkové pomery nie sú také,
ako ich deklaruje matka, a ako ich vyhodnotil prvoinštančný súd. Pri určení výživného bolo potrebné
vychádzať z reality, kedy jeho preukázateľný pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti je dlhodobo
porovnateľný – od januára 2019 vo výške 1.056 eur až po súčasných 850 eur netto mesačne. Z tejto
sumy uhrádza výživné v sume 350 eur, na ktorej čiastke sa dohodol s matkou maloletej, pričom do

súčasnosti jej nad rámec platil aj splátky školného v jednej polovici, teda vo výške 275 eur a prispieval aj
na jednorazové náklady dcéry. Na úhradu jeho nákladných potrieb mu teda ostalo cca 225 eur mesačne,
čo je minimálna suma, keď jeho pravidelné mesačné náklady vyčíslil v sume 154,74 eur, a to bez
nákladov na stravu. Nedostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, potrieb dcéry a jeho
vlastných nákladov kompenzoval požičiavaním si financií, čo je však pre neho už naďalej neúnosné.

Poukázal na svoj vek, zdravotné obmedzenie a pracovné skúsenosti, pre ktoré je nereálne očakávať,
že by dosiahol vyšší príjem v zamestnaní, pokiaľ by aj prestal vyvíjať podnikateľskú činnosť. Nevlastní
žiadne motorové vozidlo a v celkovom hodnotení je možné uviesť, že jeho životná úroveň je v súčasnosti
nižšia, ako životnú úroveň matky.4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých
častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnila s rozsudkom súdu prvej

inštancie a bola toho názoru, že súd v konaní vykonal rozsiahle a detailne dokazovanie, riadne
a vyčerpávajúco zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne, zrozumiteľne a podrobne odôvodnil.
Uviedla, že súkromnú bilingválnu školu rodičia pre maloletú A. vybrali spoločne. Ide o vzdelanie, o ktoré
ich dcéra prejavila záujem, štúdium jej robí radosť a dosahuje výborné výsledky. Aktuálne chodí dcéra
na doučovanie len jedenkrát týždenne (15 eur/hodina). Z jej pohľadu preto neobstoja námietky otca

oneprimeranevysokýchnákladochspojenýchsoštúdiommaloletej.Zdôraznila,žedomomentu,kedysa
otec dozvedel o ňou podanom návrhu na začatie konania, výšku školného nenamietal a na jeho úhrade
sa riadne podieľal. Od jej odchodu z domácnosti otca jej otec spočiatku prispieval na výživu maloletej
dohodnutou sumou vo výške 810 eur mesačne, v ktorej bol zahrnutý aj príspevok na školné. Svoju „náhle
vzniknutú ťažkú finančnú situáciu“ začal otec súdu objasňovať až v nadväznosti na podaný návrh, ako
jeho obranu voči navrhovanej výške výživného. Aj počas celého konania pred súdom prvej inštancie

otec okrem iného riadne hradil polovicu výšky mesačného školného. Koncom mesiaca január 2022 jej
zo strany školy K. G., G. bolo oznámené, že zo strany otca im bola doručená jednostranná výpoveď zo
zmluvy o štúdiu maloletej, pričom ona otcovi, ako aj škole tlmočila, že s ukončením vzdelávania maloletej
naškolenesúhlasí.Akbymuselamaloletáodísťzrozhodnutiaotcazoškolykudňuuplynutiavýpovednej
lehoty, bolo by to v priebehu posledného školského polroka jej štúdia na základnej škole a dva mesiace

pred prijímacími pohovormi na strednú školu. Uviedla, že otec neprejavuje o dieťa záujem ani počas
prázdnin a všetky jej aktivity, dovolenky a program zabezpečuje ona. Uviedla tiež, že v novembri 2021
zistila, že otec prestal maloletej platiť životné poistenie. Platby poistného za maloletú prevzala preto na
seba. Otec maloletej posielal každý mesiac na jej študentský účet vreckové 20 eur, od decembra 2021
otec maloletej vreckové už neposkytuje, a to bez predchádzajúceho upozornenia alebo oznámenia.

Poprela, že by sa s otcom dohodli na výživnom vo výške 350 eur mesačne, túto sumu otec určil sám.
Poukázala na to, že je zrejmé, že otcove mesačné výdavky predstavujú podstatne vyššiu sumu, ako si
otec z vlastného rozhodnutia ako konateľ spoločnosti F., G. vypláca titulom mzdy. Uvedená spoločnosť
disponuje nerozdeleným ziskom vo výške 325.043 eur, a teda je v možnostiach a schopnostiach otca
uhrádzať súdom stanovené výživné. Poukázala na to, že v rámci zisťovania majetkových a príjmových

pomerov rodičov je veľmi obtiažne objektívne ustáliť skutočný a potenciálny príjem rodiča, ktorý je
spoločníkom a konateľom obchodných spoločností, o hospodárení ktorých rozhoduje sám a mnohé
svoje osobné výdavky kryje práve prostredníctvom činnosti a účtovníctva spoločnosti. Ak by otec
pracoval u zamestnávateľa bez jeho osobnej majetkovej angažovanosti a možnosti rozhodovať za
zamestnávateľa a súčasne pri rovnakej podnikateľskej úspešnosti ako spoločnosti otca, bez pochyby by

jeho mesačný netto príjem predstavoval podstatne vyššiu, niekoľkonásobnú sumu, ako si v súčasnosti
vypláca otec.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých
častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

6. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých v jeho
odvolaní.Uviedol,žesumou810eurpočasspoločnéhoživotaprispievalnachodpäťčlennejdomácnosti,
a nie len na potreby dcéry A.. Opakovane v priebehu konania uviedol, že financovanie súkromnej
základnej a následne strednej školy je nad jeho finančné možnosti. Z uvedeného dôvodu sa snažil

s matkou stretnúť a uvedenú záležitosť prejednať, avšak bezúspešne. Výpoveď zo zmluvy o štúdiu
maloletej nebola z jeho strany podaná na základe ľahkovážneho a svojvoľného rozhodnutia, ako sa to
snaží matka prezentovať. Dcéra s ním nekomunikuje dlhodobo, a to bez akéhokoľvek zjavného dôvodu.
Pripustil, že dcéra ho začala odmietať v dôsledku intenzívneho vplyvu matky počas pandémie, ktorá
je jej rezidenčným rodičom, k čomu prišlo dávno pred tým, ako on vyjadril neschopnosť platiť školné.

Namietol tvrdenie matky, že by spoločnosť F., G. disponovala nerozdeleným ziskom vo výške 325.043
eur. Z účtovej uzávierky zostavenej ku 30.11.2021 vyplýva hodnota nerozdeleného zisku minulých rokov
vo výške 187.725 eur, čo je hodnota kumulovaná od založenia spoločnosti až ku dňu zostavenia účtovej
uzávierkyavypovedá,akásumaspoločníkompripadánarozdelenievprípade,akjekdispozíciivoforme
cash, vyplatenie neohrozí chod spoločnosti a o rozdelení rozhodne valné zhromaždenie spoločnosti.

Toto však nie je prípad spoločnosti F., G., keď valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo, že zisk
spoločníkom vyplatený nebude, ale spoločnosť použije finančné prostriedky na úhradu aktív, ako sú
nákup vybavenia firmy, materiál, tovar, pozemky atď. K 30.11.2021 mala spoločnosť k dispozícii cash
(reálnu hotovosť) spolu vo výške 64.591 eur. Uvedené finančné prostriedky sú majetkom spoločnosti,a nie sú súkromným majetkom otca. Zdôraznil tiež, že o nakladaní s nerozdeleným ziskom spoločnosti
rozhoduje valné zhromaždenie, teda dvaja spoločníci, a ani v prípade, pokiaľ by on mal vôľu nakladať
s ním, nemá právomoc toto rozhodnúť samostatne. Keďže jeho jediný príjem zo závislej činnosti

dlhodobo nepostačoval na krytie nákladného životného štýlu s matkou maloletej, a keďže nechcel pri
nej vyzerať menejcenne, ako jediný spoločník spoločnosti L., G. si počas spolužitia s matkou bral od
firmy pôžičky, čím spoločnosti odčerpával finančné zdroje. Za posledných desať rokov mu tak vznikol
v uvedenej spoločnosti finančný dlh vo výške 29.450 eur.

7. K vyjadreniu procesného opatrovníka otec uviedol, že účasť procesného opatrovníka
v prvoinštančnom konaní bola pasívna, jeho postup považoval za nedôsledný a nesprávny a stanovisko,
ktoré ním bolo v konaní podané, za nepodložené.

8. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá zdôraznila, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý v jeho napadnutých častiach považuje za vecne

i právne správny, zohľadňujúci najlepší záujem maloletej. Uviedla, že otec sa maloletej odcudzil sám,
svojim vlastným správaním, nesplnenými sľubmi, ktoré jej dal, klamstvami, zavádzaním a narážkami na
jej postavu, ktoré ju zraňovali. Maloletá absolvovala prijímacie pohovory na strednú školu (pokračovanie
v štúdiu na Strednej škole K.). Uviedla, že otec jej v mesiaci marec zaslal list, v ktorom jej predložil ním
vypracovaný splátkový kalendár na výživné a v súčasnosti jej podľa neho poukazuje od 3/2022 mesačne

sumu 650 eur (podľa vykonateľného rozhodnutia súdu) plus 100 eur ako splátku dlhu na výživnom. Aj
uvedený fakt potvrdzuje skutočnosť, že je v skutočných možnostiach a schopnostiach otca prispievať
na výživu maloletej vo výške určenej napadnutým rozsudkom.

9. V ďalších podaniach tak otec, ako aj matka zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu

na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. A.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletú A. do
osobnej starostlivosti matke (výrok I.), otcovi uložil platiť výživné na maloletú A. vo výške 650 eur

mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 24.07.2020 (výrok II.) a zročné
výživné na maloletú za obdobie od 24.07.2020 do 15.12.2021 vo výške 430 eur otcovi uložil zaplatiť
k rukám matky do 60 dní od doručenia rozsudku (výrok III). Ďalej súd napadnutým rozsudkom rozhodol,
že styk otca s maloletou A. sa neupravuje (výrok IV.) a obaja rodičia budú maloletú A. zastupovať
a spravovať jej majetok (výrok V.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok VI.). O nároku na

náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VII.).

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia bežného a zročného výživného.

13. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v

odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúryÚstavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

15. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje
základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení

rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na
tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju
nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).

16. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium
uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne
súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom
prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane

oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené
hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík,
ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy

oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere
výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci
výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V
konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný

dosahujenižšípríjem,môžeísťoprípad,keďbezzávažnéhodôvoduukončípodnikateľskúčinnosťalebo
pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného
zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru.
Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je
možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,

zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne
schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované

zárobky v danom povolaní. Je potrebné prihliadnuť na životný štandard povinnej osoby. Na odôvodnené
potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak
sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce
obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod
odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak

môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa.

17. Súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia síce správne vyložil ním citované zákonné ustanovenia,
ale pri posudzovaní veci už podľa nich nepostupoval, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, ako posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, z akého príjmu otca, ktorý

tento potenciálne dosahuje/môže dosiahnuť vychádzal, z rozsudku nie je zrejmé, aké mesačné náklady/
výdavky otec vynakladá, vzhľadom na to nemohla byť posúdená ani ich odôvodnenosť, prednosť plnenia
vyživovacej povinnosti, pričom súd si nezaobstaral dostatok podkladov pre posúdenie životnej úrovne
otca (luxusná dovolenka, nadštandardné vybavenie domácnosti a uspokojovanie osobných potrieb apod.). Zodôvodneniarozsudkutiežnevyplýva,vakomrozsahupovažovalzapreukázanéaodôvodnené
náklady na dieťa, s výnimkou školného. Súd sa tiež nevyporiadal so všetkými námietkami otca ohľadne
dôvodnosti niektorých matkou tvrdených nákladov na maloletú.

18. Súhrnne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti

rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného
dokazovania).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
bežného a zročného výživného, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP

z dôvodu nevykonania dôkazov potrebných pre zistenie skutočného stavu veci, napriek tejto povinnosti
vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie v zmysle pokynov uvedených vyššie (ako

aj aktualizáciou príjmov a výdavkov rodičov a ich partnerov a aktualizáciou výdavkov maloletej) a po
doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s § 220
CSP riadne odôvodní.

21. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).