Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5820010351.1

Uznesenie

10 3To/104/2024

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra
2024 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.

4T/62/2020-569 zo dňa 20.6.2024 a takto

r o z h o d o l :

2 3To/104/2024

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,
č. k. 4T/62/2020-569 zo dňa 20.6.2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

10 3To/104/2024

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k. 4T/62/2020-569 zo dňa 20.6.2024 bol obžalovaný A. B.

podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa26.07.2019včaseokolo01:00hod.potom,akozherneMONAKO,ktorásanachádzavNámestove,
časť Za Vodou vyviedol pred túto herňu C. D., nar. XX.XX.XXXX, C. D. sa vrátil späť do miestnosti baru

a herne, kde ho fyzicky napadol a to tak, že ho zovretou päsťou udrel minimálne jedenkrát do oblasti
tváre, následkom čoho C. D. spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu lícne čeľustného komplexu
vľavo, zlomeninu vonkajšej steny ľavej čeľustnej dutiny a dvojitú zlomeninu oblúka lícnej kosti vľavo, s
adekvátnou dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného C. D. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.6.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor uviedol, že podáva odvolanie. Obžalovaný prehlásil,

že žiada doručiť rozhodnutie súdu.Dňa 13.9.2024 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, v ktorom uvádza
odvolateľ nasledovné odvolacie argumenty:

„Okresný súd Námestovo na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2024, v konaní vedenom pod sp. zn.
4T/62/2020, obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, č. k. Pv 441/19/5507-27, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z výroku súdu implicitne vyplýva záver o tom, že skutok sa stal a skutok je trestným činom. Zo záverom
súdu o tom, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný nemožno súhlasiť. Poukazujem na to,
že tvrdenie poškodeného o jeho napadnutí obžalovaným je podporované, nepriamo, svedkom - E. F. a
kamerovým záznamom, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný potom, ako vyprevadil poškodeného von z
podniku a prišiel ku svedkom - A. G. a H. I., sa na určitý čas od nich vzdialil. V tomto smere sú výpovede
svedkov - A. G. a H. I. dementové, pretože títo tvrdili, že obžalovaný bol od vykázania poškodeného

z podniku stále s nimi. Zároveň je nutné zdôrazniť, že poškodený bol poučený o povinnosti vypovedať
pravdu, bol poučený o význame svedeckej výpovede a aj o eventuálnych konzekvenciách uvedenia
nepravdivých informácií, pričom poškodený sa konštantne vyjadroval pred orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdom, že ho fyzicky napadol obžalovaný. V kontexte týchto skutočností som toho názoru, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Záverom možno konštatovať, že z hľadiska obžaloby súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
avšak zistený skutkový a právny stav nevyhodnotil správne.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací

súd, napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie“.

Dňa 8.10.2024 okresnému súdu bolo elektronicky doručené vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu
prokurátora, prostredníctvom obhajcu, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, v ktorom

obžalovaný doslova uvádza:

„Prokurátor v odvolaní tvrdí, že z hľadiska obžaloby súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
avšak zistený skutkový a právny stav nevyhodnotil správne a že spáchanie skutku ako aj vina
obžalovaného implicitne vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.

Tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany prokurátora v odvolaní považujeme s prihliadnutím na
vykonané dokazovanie za tendenčné a účelové.

Prokurátor v odvolaní zotrváva na svojej argumentácii, ktorú predniesol v rámci konania pred súdom
prvej inštancie, pričom so všetkými námietkami, ktoré prokurátor uvádza vo svojom odvolaní, sa súd

prvej inštancie správne vysporiadal v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.

Z obsahu odvolania nevyplývajú a ani nie je možné zistiť také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a
o správnosti aplikácie ust. § 285 písm. c/ Trestného poriadku.

Prvostupňový súd riadne a vyčerpávajúcim spôsobom, v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a Trestného zákona svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom vo svojom rozhodnutí správne
poukazuje aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

S názormi prokurátora sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť a obžalovaný s nimi nesúhlasí.

Slovenský právny poriadok nepozná nič také ako implicitný výrok súdneho rozhodnutia. Napadnutý
rozsudok obsahuje výrok, podľa ktorého bol obžalovaný spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.
Z takejto formulácie výroku nevyplýva spáchanie skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu v

obžalobe žiadnym spôsobom, a to ani implicitne.

Obžalovaný považuje rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4T/62/2020-569 zo dňa 20.06.2024
v celom rozsahu za vecne správny a stotožňuje sa s ním.Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu - prečinu ublíženie
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom Výtržníctvo podľa § 164 ods.

1 písm. a) Trestného zákona je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na
objasnenie skutkového stavu veci alebo jej právne posúdenie.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo

zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

V otázke skutkových zistení obhajoba odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho

správne skutkové zistenia. Prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle §
2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov.

Pokiaľ prokurátor opätovne poukazuje na výpoveď poškodeného, s tým, že tento bol poučený o

následkoch krivej výpovede, tak v tomto smere obžaloba poukazuje na absolútnu nedôveryhodnosť
výpovede tohto svedka, ktorá bola preukázaná na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní.

Svedok poškodený - C. D. bol v rámci prípravného konania vypočutý, a to dokonca niekoľkokrát v čase
po tom, ako bolo vznesené obvinenie voči p. B., bola zo strany povereného príslušníka vykonaná aj

konfrontácia medzi obvineným a poškodeným, bol vykonaný aj jeho výsluch pred súdom.

Z takto vykonaných dôkazov sú zrejmé nasledovné skutočnosti:
1) Pravdivosť tvrdení poškodeného uvádzaných v trestnom oznámení aj následne v rámci prípravného
konania a konania pred súdom je vyvrátená obsahom lekárskych správ, potvrdením zo sociálnej

poisťovne, obsahom zápisnice o podaní oznámenia o spáchaní priestupku, výsluchom svedkov
policajtov p. E. a p. J., p. K., výsluchom svedkov, p. E. (05.02.2020), p. H. I. (05.02.2020) A. G.
(05.02.2020), výsledkami konfrontácií a inými.

2) svedok poškodený pri prvotnom ošetrení uvádzal, že bol napadnutý 3 neznámymi osobami.

Skutočnosti, ktoré uviedol pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, sú účelové a nehodnoverné
a nie sú spôsobilé vyvrátiť údaje zachytené na lekárskej správe a opätovne údaje, ktoré poškodený
uvádzal pri prvotnom podávaní oznámenia o spáchaní priestupku na ORPZ Námestovo. Je vysoko
nepravdepodobné, aby službu konajúci lekár do lekárskej správy napísal niečo, čo mu pacient pri
ošetrení neuviedol. Zároveň je vysoko nepravdepodobné, aby sa poškodený 2 x pomýlil v tak podstatnej

skutkovej okolnosti, akou je počet osôb, ktoré mu mali spôsobiť zranenie.

3) Svedok poškodený bol v čase spáchania skutku pod výrazným vplyvom alkoholu.

4) Z listinných dôkazov založených v spise jednoznačne vyplýva, že poškodený je užívateľom

metamfetamínu, trpí halucinatórnou psychózou, na ktorú sa t.č. nelieči a pri svojom prvotnom ošetrení
na urgentnej chirurgickej ambulancii v Trstenej u E. E. L. uviedol, že bol napadnutý troma neznámymi
osobami a až následne začal tvrdiť, že ho napadol obvinený, pričom trestné oznámenie podával až
26.08.2019 t.j. viac ako jeden mesiac po údajnom spáchaní skutku. Z výpovede svedka E. F. vyplýva, že
on mal byť osobou, ktorá mala obvinenému uviesť, že ho mal napadnúť vyhadzovač v bare MONACO a

ažnáslednemaliodsvedkaK.zistiťmeno,kontaktnéúdajenaobžalovanéhoapodaťtrestnéoznámenie.

5) Svedok E. F. nebol priamym svedkom skutku a rovnako v čase spáchania skutku bol pod výrazným
vplyvom alkoholu.6) Na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden fyzický útok obžalovaného na poškodeného.

7) Z kamerového záznamu, ktorý tvorí súčasť spisu, nevyplýva spáchanie skutku tak, ako to uvádza
svedok poškodený, práve naopak, kamerový záznam potvrdzuje výpoveď obvineného v tom smere,
že poškodenému pri plnení svojich pracovných povinností nijako neublížil. Z kamerového záznamu je
naopak zrejmé a viditeľné, že svedok poškodený bol v čase, kedy sa nachádzal v herni, značne pod
vplyvom alkoholu, alebo drog. Zároveň z kamerového záznamu je zrejmé, že počas jeho pobytu v herni

sa svedok poškodený tackal a drvivú väčšinu času podopieral (o stoličku, o herné zariadenia, o osoby
hrajúce na automatoch). Ďalej z kamerového záznamu je zrejmé, že po tom, ako ho obvinený vyviedol
z herne von, nebol svedok poškodený schopný udržať rovnováhu a hneď sa posadil ku vchodovým
dverám herne.

8) K vzniku zranení, ktoré poškodený utrpel, nedošlo tak, ako sa to uvádza v skutkovej vete obžaloby.

9) Samotný svedok F. nebol svedkom skutku tak, ako je popísaný vo výrokovej časti obžaloby.

10) Aj znalec z odboru zdravotníctva, ktorý vo veci vyhotovil predbežné odborné vyjadrenie, nevylúčil
možnosť vzniku zranení poškodeného pádom. Je totiž veľmi nepravdepodobné, aby ak by svedok

poškodený skutočne utrpel zranenia tak, ako to uvádza v trestnom oznámení najskôr sa nechal spolu so
svojím kamarátom a susedom F. zaviesť domov, a až následne aby si zavolal sanitku domov a domáhal
sa ošetrenia.

11) Samotný poškodený so svojimi tvrdeniami nebol a nie je dôkaznou istotou, z ktorej by vyplývalo, že

útočníkom bol práve obžalovaný. Poškodený sa o údajnej identite útočníka dozvedel sprostredkovane
od E. K., ktorý sa vyjadril, že poškodeného stretol dobitého a keď sa ho pýtal, čo sa mu stalo, tak mu
povedal, že ho niekto zbil. Nevedel kto, vedel len kde. Tak sa opýtal kamarátov a tí mu povedali, že to
bol obžalovaný. Keď mu potom ukázal fotku obžalovaného, povedal mu, že to bol on. Okrem toho bol
poškodený v ten večer pod vplyvom alkoholu a i keď to sám nepotvrdil, zrejme si udalosti z predmetného

večera nepamätal. Ani z výpovede svedka E. F., ktorý sa v predmetný večer nachádzal v herni spolu
s poškodeným, nevyplynulo, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Z jeho výpovede vyplynulo,
že obaja s poškodeným v herni pili alkohol a potom, ako dal poškodenému 20,- eur sa rozišli. Po určitom
čase našiel poškodeného ležať zraneného na zemi pred barom medzi boxami a keďže tam bol on,
poškodený,obžalovaný,čašníčkaaeštetrajahostia,nikinýokremobžalovanéhonemoholpoškodeného

napadnúť. Z výpovede svedka M. E. vyplynulo, že v ten večer bol v herní, hral na automatoch a videl,
ako SBS-kár vyviedol niekoho von, ale nevidel, že by ho bol nejakým spôsobom napadol. Samotného
obžalovaného nepozná. Z jeho výpovede, taktiež vyplynulo, že potom, ako SBS-kár (obžalovaný)
vyviedol pána D. von, tento sa už dnu nevrátil. C. D. tam otravoval iných hráčov, keď ho SBS-kár
vyvádzal, tak šiel po vlastných. Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z výpovedí svedka A. G., ktorý bol v

ten večer v herni so svojou priateľkou H. I., hrali automaty. Registrovali prítomnosť C. D., ktorý bol dosť
agresívny. Obžalovaný ho upozorňoval a následne ho z herne vyhodil a to tak, že ho chytil za rameno
a vyšikoval ho von z herne. Obžalovaný sa hneď vrátil a následne s ním a s jeho priateľkou sedeli pri
stolearozprávalisa.Rovnakoajzkamerovýchzáznamovnevyplývaprotiprávnekonanieobžalovaného.
Z kamerových záznamov je viditeľné, že poškodený bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, pričom

potom, ako ho obžalovaný vyviedol z herne v dôsledku svojho stavu sa posadil ku vchodovým dverám
herne. Taktiež z odborného lekárskeho vyjadrenia nevyplynul jednoznačný spôsob vzniku zranení
poškodeného, keďže zo záverov vyplynulo, zlomenina lícne čeľustného komplexu vľavo, zlomenina
vonkajšejstenyľavejčeľustnejdutinyadvojitázlomeninuoblúkalícnejkostivľavomohlivzniknúťjedným,
alebo opakovaným úderom päsťou, kopnutím nohou, úderom lakťom, úderom kolenom, úderom tupým

tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov, ale taktiež aj pádom a narazením tváre do tvrdého
tupého predmetu. S poukazom na pochybnosti vo vyššie uvádzaných skutočnostiach súd vyhodnotil, že
vdanomprípadenebolodokázané,žeskutokspáchalobžalovanýatohtopodľa§285písm.c/Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

Preto navrhujeme, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Námestovo, sp. zn. Pv 441/19/5507-63 zo dňa 09.09.2024 proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č.k. 4T/62/2020-569 zo dňa 20.06.2024 v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol“.Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
prokurátora je odvolaním podaným oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie
prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a obsah odvolania prokurátora spĺňa náležitosti
stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na

podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

Odvolanie prokurátora považuje krajský súd za dôvodné a v plnom rozsahu a bez výhrad sa stotožňuje
s odvolacími argumentmi prokurátora.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého

procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty
anámietky,abynanedostaliprimeranúodpoveď.Nutnosťodôvodniťsúdnerozhodnutiejedanárovnako
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany

konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

V danom prípade bola na obžalovaného podaná obžaloba a napadnutým rozsudkom bol podľa § 285
písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd svoj oslobodzujúci rozsudok odôvodnil na stranách 7 až 8 odôvodnenia písomného
vyhotoveniarozsudku.Poukázalnato,žeobžalovanýpoprelspáchanieskutkuaanisamotnýpoškodený
svojimi tvrdeniami nebol dôkaznou istotou, z ktorej by vyplývalo, že útočníkom bol obžalovaný.
Poškodený sa o identite útočníka mal dozvedieť sprostredkovane len na základe fotografie. Okresný súdpoukázal na výpovede vypočutých svedkov, z ktorých ani jeden z nich nebol očitým svedkom fyzického
napadnutia poškodeného. Tiež uviedol, že z odborného vyjadrenia nevyplynul jednoznačný záver, akým
spôsobom poškodenému vznikli spôsobené zranenia. S poukazom na vyššie uvedené pochybnosti mal

teda súd za to, že v danom prípade nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Krajskýsúdvkonečnomdôsledkukonštatuje,žezáverokresnéhosúdu,podľaktoréhonebolodokázané,
že skutok spáchal obžalovaný A. B., nezodpovedá skutkovým okolnostiam prípadu, tak ako vyplývajú
z dôkazov vykonaných procesne relevantným spôsobom v prípravnom konaní, ako i v konaní pred

súdom. Všetky dôkazy, ktoré boli v konaní pred okresným súdom vykonané procesne relevantným
spôsobom, svedčia o tom, že žalovaný skutok sa stal, napĺňa zákonné znaky žalovaných prečinov
a tohto sa dopustil práve obžalovaný. Odvolací súd má, v súlade s prokurátorom za to, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje výpoveď svedka
– poškodeného C. D., ktorý bol priamym účastníkom žalovaného skutku a zároveň podrobne popísal
protiprávne konanie obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede poškodeného C. D.

boli v priebehu celého trestného konania konzistentné, v podstatných bodoch sa od svojich výpovedí
neodchýlil, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností popísal priebeh skutkového deja tak, ako sa
dňa 26.7.2019 mal stať. Popísaný priebeh skutkového deja poškodeným zodpovedá aj zabezpečenému
kamerovému záznamu, ktorý síce nezachytáva priebeh skutkového deja, ale je na ňom vidieť
pohyb zainteresovaných osôb tesne pred spáchaním skutku. Výpoveď poškodeného koreluje tiež

so zabezpečeným odborným vyjadrením znalca E. A. A. ktorý, a čo je z pohľadu trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného zásadné, nevylúčil mechanizmus vzniku poranení tak, ako to uviedol
poškodený vo svojej výpovedi. Zároveň krajský súd dáva do pozornosti, že zo žiadneho vykonaného
dôkazu nevyplýva skutočnosť, že poškodený by mal mať v predmetný večer fyzický konflikt s inou
osobou ako je osoba obžalovaného. V kontexte spolu aj s ostatnými zabezpečenými listinnými dôkazmi

tieto okolnosti vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, spôsobilých vysloviť záver, že
skutok sa stal tak, ako ho popísal poškodený v podanom trestnom oznámení a v ďalších výpovediach,
tento skutok napĺňa zákonné znaky žalovaných prečinov a tohto sa mal dopustiť obžalovaný. Okresný
súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a následne z tohto nesprávneho vyhodnotenia utvoril
nesprávny právny záver, že nebolo dokázané, že žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný A. B..

Všeobecne pri niektorých trestných činoch existuje dôkazná situácia tzv. slovo proti slovu, kedy
jediným priamym dôkazom, ktorý páchateľa usvedčuje zo spáchania skutku, je len výpoveď poškodenej
osoby. Treba v tomto prípade tiež zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti,
závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri

hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prvej skoršej
predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka
dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných
rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba
posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu. Pritom nemožno

opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto
logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým
nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po uvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním prokurátora trpí
vadami,ktorézákonodarcapredpokladávustanovení§321ods.1písm.b),d)Tr.por.,apretokrajskému
súdu neostávalo nič iné, len rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie
postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

Úlohou súdu prvého stupňa bude prehodnotiť dôkazy, ktoré boli doteraz v konaní pred súdom prvého
stupňa procesne relevantným spôsobom vykonané, a ďalšie rozhodnutie odôvodní súd prvého stupňa
tak, aby jeho dôvody boli konzistentné s výrokom, a teda aby neboli arbitrárne, ale preskúmateľné.
Odvolanie prokurátora krajský súd vyhodnotil ako dôvodné, keď zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného
práva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 3To/104/2024

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.