Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Odi/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209087
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122209087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní právne zastúpený: SEDLAČKO
& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., v konaní právne zastúpená: JUDr. Marián Geleneky,
advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 21.10.2022 domáhal, aby súd zrušil
oddlženie žalovanej, o ktorom rozhodol Okresný súd Prešov uznesením č. k. 4OdK/25/2019 zo dňa
25.11.2019, z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.08.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu –

spoločnosť Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123 (do 14.02.2013
podnikajúca pod obchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a. s.) s obchodnou spoločnosťou G.
H., s. r. o., Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 zmluvu o úvere č. 431
020 5405, na základe ktorej jej poskytol kontokorentný úver vo výške 1.300.000 € („zmluva o úvere“).
Zmluva o úvere bola modifikovaná neskoršími dodatkami č. 1 – 7. Pohľadávka Sberbank Slovensko, I. z
poskytnutého úveru je v súlade s § 303 Obchodného zákonníka zabezpečená ručením žalovanej a J. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX G. L. („ručitelia“), a to na základe vyhlásenia ručiteľa

č. 431 020 5405 zo dňa 14.03.2012, v znení dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013. Obaja ručitelia sú pritom
spoločníkmi a konateľmi G. H., s. r. o. nepretržite od jej vzniku, pričom nie sú v postavení spotrebiteľa.

3. Na základe návrhu dlžníka bola uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/6/2013 zo dňa
22.07.2013 povolená jeho reštrukturalizácia (rozhodnutie zverejnené v OV č. 143/13 dňa 26.07.2013).
Pohľadávka G. G., I. predstavovala ku dňu začatia reštrukturalizačného konania sumu vo výške
2.004.069,06 € a bola riadne a včas prihlásená do reštrukturalizácie. Uznesením Okresného súdu

Prešov sp. zn. 1R/6/2013 zo dňa 07.02.2014 (rozhodnutie zverejnené v OV č. 31/14 dňa 14.02.2014) bol
potvrdený reštrukturalizačný plán, v ktorom sa dlžník zaviazal uhradiť Sberbank Slovensko, I. prihlásenú
pohľadávku v rozsahu 100 % jej zistenej istiny. V zmysle reštrukturalizačného plánu bol dlžník povinný
zaplatiť Sberbank Slovensko, a. s. do 30.06.2014 čo do istiny 30.002,81 € a čo do úrokov 11.688,31€. Keďže sa dlžník dostal s týmto plnením do omeškania, G. G., I. ho v súlade s § 159 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii vyzvala, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy riadne a včas splnil svoj
dlh vyplývajúci z reštrukturalizačného plánu. Dlžník v uvedenej lehote svoj dlh neuhradil, v dôsledku

čoho sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii voči Sberbank
Slovensko, I. vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinný. Následkom neúčinnosti plánu je v súlade s §
161 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povinnosť dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa
v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu,
počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania.

4. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/1/2015 zo dňa 08.01.2016 (rozhodnutie zverejnené
v OV č. 8/2016 dňa 14.01.2016) bolo reštrukturalizačné konanie zastavené. Súčasne bolo začaté
konkurzné konanie a na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka Sberbank Slovensko, I.
v celkovej výške 2.357.775,66 € bola riadne a včas prihlásená do konkurzu. Dňa 20.03.2013 dlžník
a ručitelia J. G. a A. B. v notárskej zápisnici sp. zn. N 108/2013, Nz 9034/2013, NCRIs 9257/2013,

spísanej notárkou JUDr. Darinou Sčensnou, uznali peňažnú pohľadávku Sberbank Slovensko, a. s.
zo zmluvy o úvere a s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili. Na základe exekučnej notárskej
zápisnice Sberbank Slovensko, I. následne iniciovala exekučné konanie voči dlžníkovi a ručiteľom.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 2Er/640/2014-93 zo dňa 16.06.2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu údajnej

neurčitosti exekučného titulu. Odvolací súd toto rozhodnutie uznesením sp. zn. 4CoE/73/2015-135 zo
dňa 29.11.2016 potvrdil.

5. Žalovaná a ručiteľ J. G. – evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany Sberbank Slovensko, I.
vymoženímpohľadávkyvexekučnomkonaníaneúspešnýmpokusomoreštrukturalizáciuspoločnostiG.

H., s. r. o. – začali prevádzať svoj majetok na blízke osoby (svoje deti), konkrétne žalovaná, v ten istý deň
ako ručiteľ J. G. (19.12.2012), previedla darovacou zmluvou na svojho syna M. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX/XXXX, XXX XX G. L., pozemky vo svojom výlučnom vlastníctve (trvalé trávne porasty, parc.
reg. „C“ č. 750, o výmere 4.332 m2; trvalé trávne porasty, parc. reg. „C“ č. 784, o výmere 4.201 m2;
trvalé trávne porasty, parc. reg. „C“ č. 1006, o výmere 516 m2), nachádzajúce sa v kat. úz. N., zapísané

na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor. Spoločnosť G. podala
odporovaciu žalobu, ktorej Okresný súd Stará Ľubovňa vyhovel rozsudkom sp. zn. 4C/216/2014 zo
dňa 21.04.2017. Rozsudok prvoinštančného súdu bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 2Co/135/2017 zo dňa 22.11.2017. Konanie bolo právoplatne skončené 02.01.2018.
V súlade s predmetnými rozhodnutiami sa stala darovacia zmluva, uzatvorená dňa 19.12.2012, ktorou

žalovaná previedla identifikované nehnuteľnosti na svojho syna, voči spoločnosti Sberbank Slovensko, I.
neúčinná. V označených rozhodnutiach dospeli súdy (aj) k nasledujúcim záverom: Rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo dňa 21.04.2017 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 2Co/135/2017 zo dňa 22.11.2017): „Podobne vo svojich vyjadreniach žalovaný uvádzal
dátumuzavretiadarovacejzmluvyorokskôr,akokjejpodpisureálnedošloaztaktochybneuvádzaného

dátumu poukazoval určité lehoty, vzhľadom na ktoré vyvodzoval nedostatok úmyslu ukrátiť veriteľa
(...) podobne sa snažil navodiť dojem, že k ručeniu, či uznaniu dlhu zo strany ručiteľov došlo až po
uzavretí darovacej zmluvy, aj keď z obsahu zmluvy o úvere a dodatkov k nej je zrejmé, že k ručiteľskému
vyhláseniu došlo už pri podpise zmluvy o úvere. Podobne je neprehliadnuteľná skutočnosť, že druhý
konateľspol.STH.,s.r.o.,p.G.,previedolvrovnakýdeňtakistodarovacouzmluvouurčiténehnuteľnosti

na svoju dcéru. Takáto zhoda náhod sa javí vysoko nepravdepodobná a skôr nasvedčuje tomu, že
konatelia spol. ST OMEGA, s. r. o. mali vedomosť alebo aspoň náznaky o určitých problémoch a snažili
sa zbaviť majetku, ktorý by mohol byť z dôvodu ručenia postihnuteľný.“ (ods. 22); „K argumentom
žalovaného týkajúcich sa nesplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, najmä pokiaľ ide
o neexistujúci úmysel ručiteľky súd poznamenáva, že vzhľadom na už uvedené skutočnosti tieto súd

nepovažuje za relevantné. Je pravdou, že cena prevádzaných nehnuteľností je podstatne nižšia oproti
výške pohľadávky žalobcu, ako aj, že ručiteľka darovala určité pozemky aj dcére a niektoré pozemky
si ručiteľka ponechala, na druhej strane je však nepochybné, že došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky,
pričom vychádzajúc z rozsahu jej vlastníctva pred darovaním a po darovaní je možné konštatovať, že
majetok ručiteľky sa znížil v značnej miere.“ (ods. 20).

6. Po tom, čo bolo voči dlžníkovi zastavené reštrukturalizačné konanie a na jeho majetok bol
vyhlásený konkurz, si Sberbank Slovensko, I. štandardne uplatnila svoju splatnú pohľadávku, v súlade s
dispozičnou zásadou v časti 30.000 €, voči ručiteľom J. G. a A. B., prostredníctvom upomínacieho súdu.Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 3Up/62/2017 zo dňa 05.06.2017 tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti identifikovanému platobnému rozkazu podali žalovaní odpor.
Platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Dňa 01.08.2017

bola G. G., I. vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., a to na základe zmluvy o
zlúčení vo forme notárskej zápisnice, spísanej dňa 24.05.2017 pod sp. zn. N 310/2017, Nz 17512/2017,
NCRIs 17884/2017, pričom jej nástupníckou spoločnosťou sa stala Prima banka Slovensko, I. (žalobca).
Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol rozsudkom sp. zn. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 05.11.2019 tak, že
žalobe vyhovel a J. G. a A. B. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.000 € s tým, že plnením

jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 20CoCsp/2/2020-235 zo dňa 26.11.2020 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Na základe návrhu žalovanej bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/25/2019 zo dňa
25.11.2019 (zverejneným v OV č. 232/2019 dňa 02.12.2019) vyhlásený konkurz na jej majetok. Zároveň
bola týmto uznesením žalovaná zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v

rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Žalobca si
do konkurzu prihlásil pohľadávku vo výške 1.758.654,51 €. Pohľadávka bola správcom zistená a nebola
nikým popretá. Totožne ručiteľ J. G. podal sám na seba, približne v rovnakom čase ako žalovaná, návrh
na vyhlásenie konkurzu a bol oddlžený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/863/2019 zo
dňa 13.12.2019 (rozhodnutie zverejnené v OV č. 245/2019 dňa 19.12.2019).

8. Akonáhle žalovanej a J. G. hrozil postih majetku pri vymáhaní pohľadávky, previedli ho darovacími
zmluvami na blízke osoby (svoje deti). Pri jednotlivých prevodoch postupovali ručitelia spoločne a
koordinovane a vedome sledovali jediný cieľ – dosiahnuť čisto špekulatívnu zmenu právneho stavu,
ktorá by znemožnila žalobcovi uspokojiť jeho splatnú pohľadávku. Ani v uvedenom odporovacom konaní

nebol tento zámer nikdy relevantne popretý. Samotný súd označil všetky tvrdenia ohľadom údajnej
absencie ukracujúceho úmyslu žalovanej za účelové a prispôsobované: „Odhliadnuc od tejto skutočnosti
však uvedené tvrdenia žalovaného súd považuje za účelové a neuveril im. Je zrejmé, že dátumy
začiatku finančných problémov spoločnosti G. H., s. r. o. sa vo vyjadreniach líšia, a dosť podstatne.
(...) Už táto skutočnosť naznačuje, že žalovaný „skúšal“ rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumpciu úmyslu

ručiteľky. (...) Podobne vo svojich vyjadreniach žalovaný uvádzal dátum uzavretia darovacej zmluvy
o rok skôr, ako k jej podpisu reálne došlo a z takto chybne uvádzaného dátumu poukazoval určité
lehoty, vzhľadom na ktoré vyvodzoval nedostatok úmyslu ukrátiť veriteľa (...) podobne sa snažil navodiť
dojem, že k ručeniu, či uznaniu dlhu zo strany ručiteľov došlo až po uzavretí darovacej zmluvy, aj
keď z obsahu zmluvy o úvere a dodatkov k nej je zrejmé, že k ručiteľskému vyhláseniu došlo už pri

podpise zmluvy o úvere. Tieto „nepresnosti“, ako aj vyššie popísané rozpory vo vyjadreniach žalovaného
a vypočutej svedkyne, nasvedčujú tomu, že argumentácia žalovaného bola účelovo prispôsobovaná
potrebe žalovaného.“ (ods. 21 a 22 rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo
dňa 21.04.2017).

9. Žalovaná a jej syn sa účelovo bránili tvrdeniami typu: „pohľadávka veriteľa ešte nebola vymáhateľná
v čase podpisu darovacej zmluvy“. Vo svojich vyjadreniach však predovšetkým nepravdivo uvádzali
iný dátum uzavretia darovacej zmluvy (o rok skôr, ako k jej podpisu reálne došlo), z čoho chceli
vyvodiť nedostatok úmyslu ukrátiť veriteľa. Rovnako nepravdivo tvrdili, že žalovaná v čase podpisu
darovacej zmluvy nebola ručiteľkou, keďže ručiteľské vyhlásenie mala podpísať až dňa 20.03.2013, hoci

v skutočnosti sa ručiteľkou stala už oveľa skôr (ods. 6 a 22 z vyššie citovaného rozsudku). Žalovaná
tak v podstate po celý čas hľadala akúkoľvek zámienku na to, aby sa vyhla plneniu svojich povinností
prameniacich z ručiteľského záväzku. Žalobca podotkol, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn.
4CoKR/23/2021 zo dňa 26.01.2022 konštatoval, že aj neustále spochybňovanie pohľadávky veriteľa
má významný vplyv pri hodnotení poctivého zámeru dlžníka, resp. nasvedčuje snahe dlžníka poškodiť

veriteľa (ods. 37 a 42).

10. Nepoctivý zámer žalovanej je preto v tomto prípade evidentný. Žalovaná nikdy nevynaložila „úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“ tak, ako sa od dlžníka očakáva,
ak má poctivý zámer v súlade s § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len

ZKR). Práve naopak, žalovaná konala v príkrom rozpore so zákonom, keď bezodplatným prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zmenšila svoj majetok v takej miere, že žalobcovi objektívne
znemožnila úspešne sa domáhať uspokojenia pohľadávky [§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR]. Žalovaná
nielenže svoj záväzok dobrovoľne neplnila, ale úmyselne sa vyhýbala plneniu zbavovaním sa svojhomajetku. Akt definitívneho ukrátenia a poškodenia žalobcu napokon „dokonala“ tým, že sama na seba
podala návrh na vyhlásenie konkurzu, čím len potvrdila svoj nepoctivý zámer, ktorý mala zjavne od
začiatku [§ 166g ods. 2 písm. e) a g) ZKR]. Na tomto mieste nemožno opomenúť, že žalovaná je

spoločníkom a konateľom ST OMEGA, s. r. o. nepretržite od 30.01.1995, a teda má signifikantné
skúsenosti s podnikaním a zároveň disponuje, resp. v minulosti disponovala významnejším majetkom
(už len základné imanie G. H., s. r. o. predstavuje 1.019.970 €). Súd je preto povinný v zmysle § 166g
ods. 3 ZKR prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovanej. K podaniu návrhu
na vyhlásenie konkurzu došlo zjavne z obavy postihu majetku v hroziacej exekúcii, keďže žalobca

sa domáhal voči žalovanej zaplatenia pohľadávky na súde a Okresný súd Stará Ľubovňa (pôvodne
upomínací súd Banská Bystrica) jeho žalobe vyhovel. Správca totiž, na rozdiel od súdneho exekútora,
nemá prostriedky a kapacitu na to, aby dôsledne preveroval majetkové pomery dlžníka.

11. Právna úprava oddlžovacieho konania podľa žalobcu preferuje rýchlosť, hospodárnosť a
neformálnosť tohto postupu. Ingerencia správcu je minimálna a hlavnú aktivitu majú veritelia. Správca je

povinný preskúmať pomery dlžníka najmä ohľadne jeho majetku a záväzkov, prípadne iné šetrenia, ktoré
nevyžadujú väčšie náklady a nie sú ani časovo náročné. Iné šetrenia vykoná správca len na základe
podnetu veriteľa, ak tento uhradí náklady tohto zisťovania. Vzhľadom na predchádzajúce konanie
žalovanej nie je vylúčené, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti [§ 166g ods. 2 písm. e)
ZKR].

12. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu
uviedla, že tvrdenia žalobcu ohľadom nepoctivého zámeru žalovanej považuje za nedôvodné,
špekulatívne a účelové, s cieľom navodiť presvedčenie o nepoctivosti jej konania v konaní o oddlžení.
Potvrdila skutočnosť, že darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2012 previedla predmetné nehnuteľnosti,

pričom darovacia zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod V 1409/12 dňa 18.01.2013
- 1/13, 2/17 v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Tvrdenie žalobcu o
inom dátume darovacej zmluvy (o rok skôr, ako k jej podpisu reálne došlo) je tak vyvrátené, pretože
darovacia zmluva síce bola uzatvorená dňa 19.12.2012 a zavkladovaná do katastra nehnuteľností

dňa 18.01.2013, jedná sa však o obdobie jedného kalendárneho mesiaca, aj keď v rozmedzí dvoch
rokov. O tom, že žalovaná predmetnou darovacou zmluvou nemienila ukrátiť právneho predchodcu
žalobcu ako veriteľa svedčí aj tá skutočnosť, že spoločnosť ST OMEGA, s. r. o. bola v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy v dobrej finančnej kondícii, čo vyplýva zo súvahy predmetnej spoločnosti za rok 2012
zostavenej ku dňu 22.03.2013. Z tejto súvahy vyplýva, že spoločnosť G. H., s. r. o. vykazovala ku

koncu kalendárneho roka 2012 vlastné imanie vo výške 1.460.566 €. Na túto spoločnosť bola pritom
povolenáreštrukturalizáciaažviacako6mesiacovpozapísanípredmetnejdarovacejzmluvydokatastra
nehnuteľností. Údajná motivácia žalovanej v súvislosti s neúspešným pokusom o reštrukturalizáciu
spoločnosti G. H., s. r. o. teda nezodpovedá objektívnym skutočnostiam, keďže v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy a jej zápisu do katastra nehnuteľností nebolo ani začaté reštrukturalizačné konanie

a obdobne aj tvrdenie žalobcu, že žalovaná konala evidentne motivovaná hroziacim postihom zo strany
spoločnosti Sberbank Slovensko, I. vymožením pohľadávky v exekučnom konaním a neúspešným
pokusom o reštrukturalizáciu spoločnosti G. H., s. r. o. je v zrejmom rozpore s objektívnou skutočnosťou,
nedôvodné, špekulatívne, a teda v celom rozsahu nepreukázané.

13. Preto je podľa názoru žalovanej preukázané, že prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012, ako ručiteľka záväzku spoločnosti G. H., s. r. o. neukrátila veriteľa,
keďže k prevodu predmetných nehnuteľností došlo 6 mesiacov pred reštrukturalizáciou spoločnosti G.
H., s. r. o. a navyše spoločnosť G. H. G. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy vykazovala kladné vlastné
imanie.VtejtosúvislostipoukázalaajnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.20Co/5/2021zodňa

27.01.2022, ktorý v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu v spore žalobcu Primá banka Slovensko,
a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej O. D. I., P. G. (dcéra J. G.), na základe
odvolania žalovanej zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/163/2014-411 zo
dňa 29.04.2020 a žalobu zamietol. V predmetnom konaní sa žalobca taktiež domáhal odporovateľnosti
úkonu, a to darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012, na základe ktorej boli prevedené nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. území Q., obec Q., H. E. C. B., zapísané na LV č. XXX, vedenom na Okresnom
úrade Vranov nad Topľou, odbor katastra nehnuteľností, z vlastníctva J. G. na dcéru O. D. I., P.
G.. Predmetná zmluva bola zavkladovaná pod V 2032/2012. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove bezprostredne súvisí s predmetnou vecou, vzhľadom na to, že J. G. a žalovaná boli obajakonateľmi a spoločníkmi spoločnosti G. H., s. r. o. a žalobca v oboch prípadoch napadol odporovateľnosť
darovacích zmlúv, ktoré uzatvorili obaja konatelia v mesiaci december 2012. Za týmto účelom predložili
súdu aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/52/2019-62 zo dňa 01.04.2020, na ktorý odkazuje

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/5/2021 zo dňa 27.01.2022.

14. Na rozdiel od žalobcu žalovaná svoje konanie pred vyhlásením konkurzu na jej majetok, ako aj počas
oddlžovacieho konania, označila za také, ktoré nesie znaky poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1
ZKR, pretože poskytla správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, žalobcu v rámci žiadosti o vyhlásenie

konkurzu oddlžením uviedla v zozname veriteľov, čo vyplýva aj z toho, že si žalobca prihlásil svoju
pohľadávku vo výške 1.758,654,51 € do konkurzu, v zozname majetku uviedla majetok, o ktorom vedela,
v zozname veriteľov uviedla všetkých veriteľov, vrátane žalobcu, o ktorých vedela a uviedla všetky jej
známe dôležité informácie, na základe čoho bol na jej majetok vyhlásený konkurz.

15. Žalovaná odmietla tvrdenie žalobcu, že nepoctivý zámer vyplýva z jej správania pred podaním

návrhu, keď sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na
oddlženie(§166gods.2písm.e)ZKR),čomápotvrdzovaťprevodnehnuteľnostípredmetnoudarovacou
zmluvou. Toto tvrdenie žalobcu považuje za nepreukázané, bez právnej opory, vzhľadom na to, že
v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a jej zavkladovania do katastra nehnuteľností právna úprava
oddlženia, účinná od 01.03.2017, na základe ktorej podala návrh na oddlženie, neexistovala, takže v

čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 19.12.2012, resp. jej zavkladovania do katastra nehnuteľností
18.01.2013 a údajného ukracujúceho úkonu, sa nemohla úmyselne priviesť do platobnej neschopnosti,
aby tak mohla podať návrh na oddlženie konkurzom. V zmysle ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, v znení
účinnom od 01.03.2017, žalovaná podaním žiadosti o oddlženie konkurzom len využila legálnu možnosť
v zmysle štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v rámci ktorej uviedla do zoznamu aj

veriteľov, ktorých pohľadávky voči žalovanej vznikli v súvislosti s jej majetkovou účasťou v obchodnej
spoločnosti G. H., s. r. o. Preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán konania, oboznámením žaloby, zmluvy o
úvere č. 431 020 5405 zo dňa 20.08.2009, dodatkov, vyhlásenia ručiteľa zo dňa 14.03.2012, výzvy na

zaplateniepohľadávkyzodňa02.07.2014,notárskejzápisnicesp.zn.N108/2013,Nz9034/2013,NCRIs
9257/2013, prihlášky pohľadávky zo dňa 22.02.2016, potvrdenia o zápise pohľadávky do zoznamu
pohľadávok zo dňa 01.03.2016, rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo dňa
21.04.2017, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/135/2017 zo dňa 22.11.2017, rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 05.11.2019, rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. 20CoCsp/2/2020-235 zo dňa 26.11.2020, potvrdenia správcu zo dňa 20.01.2020, LV
č. XXX, súvahy spoločnosti G. H., s. r. o. za obdobie od januára 2012 do decembra 2012, rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/5/2021 zo dňa 27.01.2022, nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS/52/2019-62 zo dňa 01.04.2020, spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/25/2019,
upovedomenia o začatí a o ukončení exekúcie, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento

skutkový stav:

17. Dňa 12.11.2019 bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP)
elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka (žalovanej). Podaniu návrhu predchádzalo
rozhodnutie CPP zo dňa 22.08.2019, právoplatné dňa 04.09.2019, ktorým bol žalovanej priznaný

nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do
ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva,
že voči žalovanej bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
56Ek/958/2019 o vymoženie 360 € s príslušenstvom.

18. Z pripojeného životopisu dlžníka (žalovanej) bolo zistené, že pracovala v rokoch 1978 až 1990 na
JRD – Plaveč ako vedúca personalistiky a v rokoch 1990 až 2017 pôsobila ako spoločník a konateľ
spoločností G. H., s. r. o. a ST SIRIUS, spol. s r. o.

19. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaná uviedla, že je vo

finančnej tiesni, nakoľko z predchádzajúcich rokov a počas podnikania jej vzniklo množstvo dlhov, ktoré
v súčasnosti už nevládze ďalej splácať, a preto sa rozhodla vyriešiť danú situáciu prostredníctvom
oddlženia konkurzom, nakoľko si uvedomuje závažnosť celej situácie. V súčasnosti je poberateľkou
starobného dôchodku a jej mesačný príjem predstavuje čiastku vo výške 870 €. Žije v domácnosti sosvojimi deťmi, ktoré jej pomáhajú v každom smere. Výška dlhov predstavuje sumu vo výške cca 100.000
€, ktoré vznikli počas podnikania v obchodných spoločnostiach ST SIRIUS, spol. s r. o. a G. H., s. r. o. v
konkurze, Opätovane sa snažila riešiť danú situáciu svojou poctivou prácou, bohužiaľ to nebolo možné,

pričom ku dnešnému dňu znáša následky. V zozname nevyhnutných mesačných výdavkov uviedla sumu
300 € (ubytovanie a nájom), strava 150 €, hygiena 30 €, oblečenie 50 €, mobil 30 € mesačne a úhrada
dlhov 310 € mesačne.

20. V zozname svojich veriteľov žalovaná uviedla AGROMER, s. r. o., ANACO, s. r. o., DÔVERA

zdravotná poisťovňa, a. s., HANDLOWA DARBOWA, Ing. Jiří Hruška, Mgr. Ivan Mazanec, advokát,
Okresný súd Prešov, OTP Banka Slovensko, a. s., Prima banka Slovensko, a. s., SEDLAČKO &
PARTNERS, s. r. o., Tatra banka, a. s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka
zahraničnej banky, Československé úvěrní družstvo a Československé úvěrní družstvo, pobočka
Slovensko.

21. Žalovaná ako dlžník vyhlásila, že v súčasnosti a ani za posledné tri roky nevlastnila žiaden majetok
väčšej hodnoty, okrem pozemkov v kat. úz. R. v celkovej hodnote 2.300 €.

22. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 4Odk/25/2019 zo dňa 25.09.2019, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 232/2019 dňa 02.12.2019, okrem iného vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX XX/XX, XXX XX G. L., za správcu dlžníkovi ustanovil správcu
Prváarbitrážna,k.s.,sosídlomMUDr.Alexandra4,06001Kežmarok,IČO:36795364avyzvalveriteľov
dlžníka, aby si prihlásili svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili v základnej
lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise u správcu a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka
zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú

uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.12.2019.

23. V priebehu konania žalobca vo svojich prednesoch poukázal na to, že ukracujúci úmysel žalovanej
pri uzatváraní darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu

Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo dňa 21.04.2017. Žalovaná nielenže nevynaložila žiadnu snahu
uspokojiť pohľadávku žalobcu, ale ešte sa aj úmyselne zbavila majetku, z ktorého by mohla byť
táto pohľadávka aspoň čiastočne uspokojená. Týmto konaním zámerne vytvorila predpoklady pre
nevymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky a evidentne od začiatku sledovala len vlastné záujmy – ako
zachovaťsvojmajetokavyhnúťsaplneniusvojichzáväzkovvočiveriteľovi.Akpritombolanaspoločnosť

G. H., s. r. o. vyhlásená reštrukturalizácia uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.07.2013, je
zrejmé, že finančné problémy spoločnosti G. H., s. r. o. museli nastať už skôr, čo vyplýva z výkazu
ziskov a strát tejto spoločnosti, keď koncom roka 2012 bol výsledok hospodárenia podstatne nižší,
ako za 2 roky predtým, čo tiež nasvedčuje tomu, že konatelia spoločnosti mohli mať minimálne určité
indície o vznikajúcich finančných problémoch. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.

22Co/5/2021 zo dňa 27.01.2022 v spore o odporovacej žalobe, ktorý inicioval žalobca proti O. D. I.
(dcéra J. G.) žalobca uviedol, že ukracujúci úmysel a nepoctivý zámer J. G. a jeho dcéry pri uzatváraní
darovacej zmluvy nebol v tomto rozhodnutí spochybnený, a to ani v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/52/2019 zo dňa 01.04.2020. Zbavovaním sa majetku pred podaním návrhu na oddlženie naplnila
žalovaná primárne § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka je

pritom potrebné posudzovať komplexne. Tvrdenie, že v čase urobenia týchto úkonov nepočítala s tým,
že raz bude podávať návrh na oddlženie konkurzom, nakoľko ide o novozavedený inštitút od 01.03.2017,
nemá žiadny vplyv na to, že za svoje konanie pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom musí niesť
zodpovednosť a počítať s rizikom, že veritelia dotknutí oddlžením sa môžu domáhať jeho zrušenia pre
nepoctivý zámer žalovanej.

24. Žalovaná vo svojich prednesoch v konaní nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, poukazujúc na
význam a účel zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, najmä že nie je
možné paušalizovať konanie dlžníka v rôznych prípadoch a nie je možné ich aplikovať podľa rozhodnutí
súdov tak ako sa to snaží žalobca. Ako zdôraznila, v roku 2012 sa rozhodla za života usporiadať

majetok, ktorý nadobudla po zosnulom otcovi, a preto sa rozhodla časť pozemku, aj keď v tom čase
vlastnila väčší majetok a iné pozemky, previesť na svojho syna, aby to bolo vysporiadané. Tvrdenie
žalobcu, že sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012 zbavila svojho majetku v prospech
svojho syna a od tohto momentu mala údajne nepoctivý zámer, označila za scestné a zavádzajúce.Predmetná zmluva nebola antidatumovaná tak ako to tvrdí žalobca, ale len v dôsledku prechodu
kalendárnych rokov bola zaregistrovaná v katastri nehnuteľností dňa 18.01.2013. Hodnota prevedeného
majetku v čase prevodu na syna bola vo výške 312,19 €, vychádzajúc z vtedajšej hodnoty trvalého

trávnatého porastu vo výške 0,0345 €, v danej lokalite, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovaná
disponovala majetkom značnej hodnoty, čo pritom žalobca nijak nešpecifikoval, a teda zavádzal súd.
Darovacou zmluvou pritom nepreviedla všetky pozemky, ktoré mala vo svojom vlastníctve, ale len
pozemky v zmysle rozdelenia medzi súrodencov, t. j. svoje deti, v rámci dedenia a časť pozemkov si
ponechala, ktoré následne tvoria všeobecnú podstatu v konkurze žalovanej vedenom na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 4OdK/25/2019. V tom čase nemala vedomosť o úpadku obchodnej spoločnosti
G. H., s. r. o., nakoľko zo súvahy spoločnosti, vystavenej ku dňu 22.03.2013 ku koncu kalendárneho
roka 2012 vyplýva vlastné imanie vo výške 1.460.566 €, a teda spoločnosť bola v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy v priaznivej finančnej kondícii a bola schopná svojím majetkom kryť svoje záväzky
vrátane pohľadávky žalobcu. Preto podľa jej názoru žalobca zavádza, ak bez dôkazov prekrúca fakty,
ktoré sa udiali a svoje dôvody preukazuje súdnymi rozhodnutiami iných súdov, ktoré nie sú dôkazmi

a nepreukázal tak nepoctivý zámer žalovanej. Taktiež sa nesnažila spochybniť pohľadávku žalobcu,
keďže ho v procese oddlženia riadne uviedla do zoznamu veriteľov. Tvrdenia žalobcu o možnom vzniku
finančných problémov úpadcu ST OMEGA, s. r. o. označila za nepravdivé a žalobca sa tým snaží
navodiť dojem o manipulácii. V skutočnosti sa finančné problémy prehĺbili až v prvom polroku 2014,
keď spoločnosti bola zadržiavaná finančná čiastka z vrátok DPH vo výške cca 2,8 mil. € Daňovým

úradom v Starej Ľubovni. Do tohto termínu si úpadca riadne plnil všetky záväzky bez omeškania a
podľa zmluvných podmienok a mal vlastný majetok vo výške cca 13 mil. €, čo bolo značnou zárukou
na speňaženie majetku a finančné uspokojenie veriteľa. Táto skutočnosť je nesporne preukázaná i
následným konkurzným konaním, keď správca konkurznej podstaty úpadcu LEGATOs Recovery, k. s. v
rámci konkurzu postupne speňažuje majetok úpadcu, pričom značná časť bola použitá aj na uspokojenie

žalobcu. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/5/2021-444
zo dňa 27.01.2022, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
5C/163/2014-411 zo dňa 24.09.2020 a žalobu zamietol. Odvolací súd v bode 20. odôvodnenia svojho
rozsudku uviedol, že „základným predpokladom úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva
veriteľa je existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna

povinnosť dlžníka plniť veriteľov dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu, t. j. existencia
vymáhateľnej pohľadávky. Pri podpise zmluvy o poskytnutí právnej pomoci s Centrom právnej pomoci
Prešov v auguste 2019 nebol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 6Csp/205/2017-206
zo dňa 05.11.2019, ktorým súd zaviazal žalovanú a J. G. zaplatiť čiastku o pohľadávke 30.000 € s
príslušenstvom známy a žalovaná nemohla predpokladať ako súd rozhodne. Preto sa nemohla dopustiť

nepoctivého zámeru voči žalobcovi. Žalovaná v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
oddlžením konala vždy čestne a nemala žiadne nepoctivé úmysly. Žalovaná sa práve snažila vytvárať
všetky aktivity a predpoklady, aby si hlavný dlžník, úpadca G. H., s. r. o., plnil všetky záväzky včas a
podľa zmluvných podmienok. Nezaťažovala ho vlastnými nárokmi na zamestnaneckú mzdu, ktorá jej
náležala za odpracované mesiace a z vlastných zdrojov pomáhala platiť úpadcovi ST OMEGA, s. r. o.

jeho záväzky tým, že nepoberala mzdu. V rámci jednotlivých sporových konaní len využívala prostriedky
procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré jej umožňuje zákon, o čom svedčia aj vyššie
označené rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ako aj nález Ústavného súdu SR.

25. Žalovaná taktiež dala súdu do pozornosti, že na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa

č. k. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 05.11.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20CoCsp/2/2020 zo dňa 26.11.2020, ktorými boli žalovaná a J. G. zaviazaní spoločne a nerozdielne
uhradiť žalobcovi sumu 30.000 €, inicioval žalobca voči J. G. ako povinnému exekučné konanie,
pričom exekúcia bola vedená na Exekútorskom úrade vo Vranove nad Topľou, so sídlom Duklianskych
hrdinov 2473, súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim, pod sp. zn. 409EX/812/22. Z upovedomenia o

ukončení exekúcie zo dňa 16.06.2023 vyplýva, že exekúcia bola ukončená z dôvodu úplného vymoženia
pohľadávky vo výške 30.000 € s príslušenstvom. Keď teda bol žalobca v predmetnej exekúcii v celom
rozsahu uspokojený a v zmysle titulového rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, plnením jedného
zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných, zanikla pohľadávka žalobcu
o zaplatenie 30.000 €, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu na majetok žalovanej. Pokiaľ sa jedná

o ďalšie nároky žalobcu prihlásené do konkurzu žalovanej vyplývajúce z titulu predmetnej notárskej
zápisnice, táto je v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2020 neurčitá. Sám žalobca pritom
spochybňuje určitosť a oprávnenosť tohto svojho nároku, keď si v rámci reštrukturalizačného konania
obchodnej spoločnosti G. H., s. r. o. prihlásil z tohto titulu sumu 2.004.069,06 €, do konkurzu tejtospoločnosti si prihlásil sumu 2.357.775,66 € a v rámci konkurzu na majetok žalovanej si prihláškou
uplatňuje sumu 1.758.654 €. Teda žalovaná považuje nárok žalobcu vo výške 30.000 €, tak ako si ho
uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Csp/205/2017 a

následne prihlásil do konkurzu na majetok žalovanej, za v celom rozsahu uspokojený v exekučnom
konaní sp. zn. 409EX/812/22, a preto neexistuje pohľadávka, ktorá by mala byť naďalej uspokojovaná v
rámci konkurzu na majetok žalovanej. Z týchto dôvodov postavenie žalobcu ako veriteľa v zmysle § 27
ods. 1 písm. g) ZKR zaniklo, a preto nie je ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie
konkurzu žalovanej pre jej nepoctivý zámer.

26. Žalobca s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nesúhlasil, poukazujúc na to, že po
vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej si riadne a včas prihlásil pohľadávku voči žalovanej vo výške
1.758.654,51 € a táto bola správcom v celom rozsahu zistená a nebola nikým popretá. Preto je veriteľom
žalovanej v rozsahu zistenia prihlásenej pohľadávky, ktorá nebola v konkurze uspokojená v celom
rozsahu, a teda žalobca bol oddlžením dotknutý, z čoho vyplýva jeho aktívna vecná legitimácia v zmysle

§ 166f ods. 1 ZKR. Pritom ak sa aj v zmysle svojho dispozičného práva rozhodol žalovať iba časť
pohľadávky, pohľadávka vo zvyšnej časti však nezanikla, obzvlášť, keď jej existencia bola záväzne
zistená v konkurze.

27. Podľa § 3 ods. 2 štvrtá a piata veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení

neskorších právnych predpisov (ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180
dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

28. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach,
ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.

29. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

30. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné

rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na
zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

31. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.

Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

32. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení
podľa § 13a Obchodného zákonníka.

33. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

34. Podľa § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak

- v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,- v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
-zosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žepripreberanízáväzkovsaspoliehal
na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa

alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

35. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

36. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

37. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

38. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o
určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer
a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

39. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127
Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a
zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.

40. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

41. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju
tvrdenia dôkazmi.

42. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

44. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

46. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.47. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

48.Podľaustanovenia§192CSP,skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

49. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

50. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas

konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu
(nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa štvrtej
časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov,
ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka,
ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy

neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali
ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol
opätovnepostaviťnavlastnénohy.Zákonodarcasúčasnezaviedollegálnupodmienkupoctivéhozámeru
dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií,
ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky

poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže
byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v
intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty
konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím
konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne

aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že
posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie
svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil
svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.

51. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne
zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí
zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo
požiadavkámspravodlivostiprimodelovaníobsahuprávnychvzťahovmedzisubjektmidotknutýmitakým
rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany,

ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.

52. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie
úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny
problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť

dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne
aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp.
kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením
dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len
mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania

od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

53.Priposudzovanískutočnosti,čiježalobcaveriteľom,ktorýboldotknutýoddlžením,atedačijeaktívne
legitimovaným na podanie žaloby na zrušenie oddlženia súd skúmal, či vzhľadom na námietky žalovanej
svedčí žalobcovi stav vyplývajúci z hmotného práva v konkurznom konaní, teda, či je veriteľom, ktorého

pohľadávka bola v konkurze riadne prihlásená a správcom zistená. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa všetky prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli správcom popreté (bez ohľadu
na skutočnosti, ktoré vyšli najavo dodatočne), považujú v konkurze zo zákona za zistené, teda nesporné
(§ 32 ods. 4 ZKR) a v zmysle znenia konkurzného zákona ich nie je možné úspešne spochybniť aniv prípadnom konaní na všeobecnom súde. Správca konkurznej podstaty teda v rámci svojich právomoci
v danom prípade potvrdil postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní v zistenom rozsahu,
a teda veriteľa, ktorý je oddlžením dotknutý, čo nemôžu zmeniť ani námietky žalovanej, produkované

v rámci jej procesnej obrany, v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní o zrušenie
oddlženia.

54. Samotná aktívna legitimácia však bez ďalšieho ešte neznamená úspech v konaní. Žalovaná na
preukázanie, že nemala nepoctivý zámer, poukázala najmä na to, že v čase prevodu pozemkov

zapísaných na LV č. XXX na svojho syna iba vysporiadala majetok, ktorý nadobudla po zosnulom otcovi
a jeho vôle prevodom na svoje deti, pričom v tom čase vlastnila iný väčší majetok, ktorý tvorí všeobecnú
podstatu v konkurze žalovanej vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4OdK/25/2019. Hodnota
prevedeného majetku v čase prevodu pritom podľa nespochybnených tvrdení bola vo výške 312,19 €.
Tvrdenie žalobcu o časovom nesúlade uzavretia darovacej zmluvy a jej vkladu na katastri nehnuteľnosti
súčasnevyvrátiladôsledkomprechodukalendárnychrokov,akojetovyššieuvedené.Žalovanoutvrdenú

skutočnosť, že v rozhodnom čase nemala vedomosť o úpadku obchodnej spoločnosti G. H., s. r.
o., aj vzhľadom na vtedajšiu výšku základného imania spoločnosti, žalobca relevantným spôsobom
nespochybnil a na svoje skutkové tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť.
Poukázanie na závery súdov v konaniach o odporovanie právnych úkonov ani domnienky žalobcu
však bez ďalšieho nepoctivý zámer žalovanej v súvislosti s relevantne nespochybnenými okolnosťami

prevodu časti majetku nepreukazujú. Svoj záväzok voči žalobcovi pritom žalovaná riadne uviedla
v zozname veriteľom, a teda sa napriek tvrdeniu žalobcu nesnažila spochybniť jeho pohľadávku, iba
vzhľadom na namietané skutočnosti spochybnila jeho aktívnu legitimáciu. V rámci konkurzného konania
na spoločnosť G. H., s. r. o. sa pritom postupne speňažuje majetok úpadcu ako hlavného dlžníka, pričom
značná časť mala byť použitá aj na uspokojenie uplatneného nároku žalobcu.

55. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaná ako dlžník si bola vedomá
svojich záväzkov voči žalobcovi, ako aj iným veriteľom, ktoré majú majetkový charakter. Súčasne s
prebiehajúcimi exekučnými konaniami, poznajúc svoje majetkové pomery, podala návrh na vyhlásenie
konkurzu, čím prispela k dosiahnutiu právnych následkov z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň

požiadala aj o povolenie oddlženia.

56. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení čl. 8 CSP, t. j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania
nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného

bremena. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku vyplývajúceho z podanej žaloby súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj
z prednesov sporových strán, ktoré majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

57. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti. Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Povinnosťou sporovej

strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti
o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§
150 CSP). Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti;
potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá

zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty
(hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.

58. Ak sa teda žalobca dovolával toho, že žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko nevynaložila úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, bolo jeho povinnosťou preukázať

tvrdené skutočnosti, najmä vzhľadom na obranu žalovanej v konaní. Samotné skutkové tvrdenia žalobcu
však samo o sebe a bez relevantného preukázania skutkového a právneho dôvodu podaného návrhu
nepreukazujú, že sa žalovaná sama priviedla do platobnej neschopnosti, pričom tieto skutočnosti boli už
pred podaním návrhu preverované Centrom právnej pomoci, ktoré v podanom návrhu a jeho príloháchpotvrdilo vyhlásenia dlžníka, že je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, pri
preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením, má poctivý zámer
uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností

a schopností a súčasne žiadateľ spĺňa všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci.

59. V konaní teda neboli zistené iné skutočnosti o žalovanej, než vyplývajú z rozhodnutia Centra
právnej pomoci a jeho príloh. Takto zistený skutkový stav však sám o sebe nepreukazuje naplnenie
hmotnoprávnych predpokladov nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g

ods. 1 a 2 ZKR. Taktiež súd nemal zo žiadneho z dôkazov za preukázané, že by sa žalovaná úmyselne
priviedla do platobnej neschopnosti, naopak zo zoznamu a štruktúry jej veriteľov je zrejmé, že sa dostala
do tzv. „kolotoča úverov a záväzkov“, v dôsledku čoho požiadala o pomoc CPP.

60. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zohľadňujúc aj závery, vyplývajúce z nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/570/2016 zo dňa 10.01.2017, ktorý okrem iného uviedol,
že pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby a záujmy stále neuspokojených veriteľov).
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho splnenia povinnosti dlžníka počas

konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu,
teda v danom prípade konkrétna situácia žalovanej spĺňala kritéria na povolenie jej oddlženia.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.