Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424200078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Štiavnica, so sídlom
Radničné námestie 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 00 320 501, zastúpený: JUDr. František Vavráč,
advokát so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. C. E. XX/X, XXX XX F. G., o žalobe na vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23. mája 2024, č. k.: 9C/1/2024-105, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný vypratať byt vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. G. v bytovom dome
C. H. XX, ktorý sa nachádza na pozemku vedenom v registri „I.“ J. K. L. H. XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 652 m2, vo vchode číslo X na druhom poschodí ako byt číslo X - M., ktorý je vedený
pod F. na žalobcu v podiele 1/1 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
ktoréježalovanýpovinnýzaplatiťvlehote3dníododňaprávoplatnostiuzneseniasúdu,ktorýmrozhodne
o výške trov konania.“
2. Mesto Banská Štiavnica ako žalobca sa žalobou domáhalo, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať byt H. X-X, nachádzajúci sa vo vlastníctve žalobcu, vedený na LV č. XXXX v k. ú. F. G.. Zároveň
sa domáhalo náhrady trov konania. Odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí používa pojem žalovaný
v zhode s textom súdu prvej inštancie, aby nedochádzalo k neprehľadnosti v označení.

3. Žalobca tvrdil, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu po skončení nájomného vzťahu.
Nájom skončil výpoveďou zo dňa 18.12.2020 z dôvodu dlhodobého neplatenia nájomného. Výpoveď
bola žalovanému riadne doručená 11.01.2021 a nájom skončil uplynutím výpovednej doby. Výzva
na dobrovoľné vypratanie bytu (zo dňa 5.10.2023) bola žalovanému doručená, ale ten byt naďalej
užíva. Žalobca predložil dôkazy List vlastníctva č. XXXX, výpoveď z nájmu z 18.12.2020 a potvrdenie
jej doručenia, rozsudok OS Žiar nad Hronom sp. zn. 28C/10/2021 a KS Banská Bystrica sp. zn.
15Co/98/2022, ktorými bola zamietnutá žaloba žalovaného o neplatnosť výpovede ako aj výzvu na

vypratanie.
4. Žalobca právne argumentoval odkazom na vlastnícke právo podľa § 123 OZ a ochranu podľa §
126 ods. 1 OZ (reivindikačná žaloba). Tvrdil, že nájom zanikol platne výpoveďou a žalovaný byt užíva
neoprávnene a odmieta ho vydať, čím zasahuje do vlastníckeho práva.5. Žalovaný vyslovil nesúhlas so súvisiacimi rozhodnutiami OS a KS v iných konaniach o platnosti
výpovede. Argumentovala tým, že byt nespĺňal hygienické požiadavky (najmä na osvetlenie) a nebol
spôsobilý na bývanie. Predložila fotodokumentáciu, odborné vyjadrenie nemocnice a svetelno technický

posudok. Poukazovala na prebiehajúce dovolacie konanie na Najvyššom súde SR, ktoré môže
ovplyvniť vec. Zotrvala na tvrdeniach o dôvodoch neuhrádzania nájomného. Predložila dôkazy, a to
fotodokumentáciu, odborné vyjadrenie FN Žilina, svetelno technický posudok IS spol. s r. o., Martin.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetného bytu. Nájom medzi stranami vznikol na základe zmluvy z 16.07.1999. Výpoveď z nájmu zo

dňa 18.12.2020 bola riadne doručená, účinná, a nájom uplynutím výpovednej lehoty skončil. Žalovaný
nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu. Predchádzajúce súdne rozhodnutia definitívne vyriešili
otázku platnosti výpovede. Skutkové tvrdenia o nevhodnosti bytu nemajú právny význam pre platnosť
výpovede a nelegitimizujú ďalšie užívanie bytu.
7. Na zistený skutkový stav aplikoval § 126 ods. 1 OZ (reivindikačná žaloba), ktorý upravuje ochranu
vlastníka proti neoprávnenému zadržiavaniu veci. Tiež aplikoval článok 20 Ústavy SR a článok 1

Dodatkového protokolu k ESĽP (ochrana vlastníctva). Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, keďže
žalobca preukázal vlastnícke právo, skončenie nájmu a neprávne užívanie bytu. Skutkové tvrdenia
žalovaného súd označil za irelevantné a nepodstatné, najmä z dôvodu právoplatne vyriešenej platnosti
výpovede a existencie iných právoplatných rozsudkov o dlžnom nájomnom.
Odvolanie

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný, a to z
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) – vec bola nesprávne právne posúdená, písm. e) – rozhodnutie
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, písm. f) – súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, písm. g) – rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, písm. h) – konanie
malo vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu na vypratanie bytu zamietne.
9. Žalovaný v odvolaní vzniesol nasledovné hlavné argumenty. Namietal výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Tvrdil, že neplatenie nájomného bolo ospravedlniteľné závažnými vadami
bytu, ktoré spôsobovali, že byt nebol spôsobilý na bývanie. Podkladal to svetlo technickým posudkom a
stanoviskom RÚVZ. Tvrdil, že žalobca si neplnil povinnosti prenajímateľa (§ 687 ods. 1 OZ) a nevykonal

opravy bytu, čím obmedzil právo nájomcu na pokojné užívanie.
10. Namietal neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Tvrdil, že výpoveď z 18.12.2020 je absolútne neplatná,
a to z dôvodu nesprávnej identifikácie zmluvy, keď boli zamenené dátumy a zmluvy v texte výpovede.
Poukazoval aj na neurčitosť dôvodov výpovede, keď chýba konkrétne určenie kalendárnych mesiacov
dlhu a suma. Tiež nie je presne špecifikované porušenie povinností. Poukázal aj na nesprávne určenie

výpovednej lehoty, ktorá je počítaná odo dňa doručenia, nie od 1. dňa nasledujúceho mesiaca, čím podľa
žalovaného vznikol rozpor s § 710 ods. 3 OZ.
11. Poukazoval na to, že súd bez odôvodnenia skrátil lehotu na vypratanie bytu zo 14 dní (ako navrhoval
žalobca)na3dni,čopovažujezaporušenie§216ods.1CSP(súdjeviazanýnávrhom).Taktiežpoukázal
na rozpor medzi dôvodom výmeny bytu podľa súdu (osvetlenie) a dôkazmi v spise (vlhkosť bytu). Súd

podľa žalovaného neprihliadol na jeho osobné pomery, vrátane zdravotného znevýhodnenia a nízkeho
príjmu, ktoré by mali byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pri rozhodovaní o vyprataní.
12. Okrem toho namietal prejudiciálny účinok predchádzajúcich rozhodnutí. Žalovaný nesúhlasil s
tým, že súd v tomto konaní plne akceptoval právoplatné rozhodnutia OS a KS o platnosti výpovede,
keďže podľa neho súd nie je viazaný inými civilnými rozhodnutiami (iba rozhodnutiami ústavného alebo

medzinárodného súdu podľa § 193 CSP). Tvrdil, že súd mal samostatne posúdiť platnosť výpovede ako
prejudiciálnu otázku a vykonať nové dokazovanie.
13. Odvolanie tak smeruje k spochybneniu právneho základu pre vypratanie bytu, teda platnosti
výpovede, a zároveň namieta porušenie princípu spravodlivého výkonu práva, keďže žalovaný byt
údajne nemohol riadne užívať. Podstatou odvolania je tvrdenie, že výpoveď je právne neúčinná, a

preto nájom trvá; výkon vlastníckeho práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva
právnu ochranu; skutkové zistenia súdu sú nepresné a čiastočne protichodné s dôkazmi a konanie malo
procesné vady, ktoré mohli ovplyvniť spravodlivosť rozhodnutia.
Vyjadrenie k odvolaniu
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v
plnej výške (100 %).
15. K namietaným vadám bytu a výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi žalobca opakovane poukázal
na existenciu iných právoplatne skončených konaní, v ktorých sa rovnaká námietka (nevhodnosťbytu na bývanie) riešila a v ktorých súdy dospeli k záveru, že takéto vady nezakladajú právo na
neplatenie nájomného. Argumentácia žalovaného o porušení povinností prenajímateľa je podľa žalobcu
neopodstatnená a už bola vecne a právne vyhodnotená.

16. K neplatnosti výpovede z nájmu zdôraznil prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Výpoveď z nájmu
zodňa18.12.2020bolapredmetomsamostatnéhosúdnehokonaniavedenéhopodsp.zn.28C/10/2021,
ktoré bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby na určenie jej neplatnosti (potvrdené aj KS BB
sp. zn. 15Co/98/2022). Podľa žalobcu súd nie je povinný opätovne posudzovať právnu otázku platnosti
výpovede, ak už bola medzi totožnými stranami rozhodnutá. Výklad zmluvy a výpovede podľa § 35 ods.

2 OZ je vedený v duchu, že rozhodujúci je skutočný úmysel prenajímateľa, ktorým bola výpoveď z nájmu
zo zmluvy z 16.07.1999, a nie formálna chyba v jej označení. Rozsah neuhrádzaného nájomného bol
podľa žalobcu dostatočne špecifikovaný. Zahŕňa všetky mesiace od roku 2009 do 2020, čo vyvracia
tvrdenie o neurčitosti výpovedného dôvodu.
17. K námietke o nesprávne určenej výpovednej lehote poukázal na ust. § 710 ods. 3 OZ, ktorý sa
vzťahuje na zákaz určenia kratšej než zákonnej výpovednej lehoty, ale umožňuje dlhšiu. V tomto prípade

išlo len o menšiu jazykovú nepresnosť, ktorá nezasiahla do podstaty právneho úkonu.
18. K viazanosti súdu žalobným návrhom v časti určenej lehoty na vypratanie uviedol, že súd nie
je podľa žalobcu viazaný návrhom na predĺženie zákonnej 3-dňovej lehoty podľa § 232 ods. 3 CSP,
ak neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca navrhol predĺženie na 14 dní, ale toto nie je
súčasťou viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle § 216 ods. 1 CSP. Súd nemusí návrhu na

predĺženie vyhovieť, pokiaľ dôvod neuzná za dostatočný.
19. K námietke ohľadom predchádzajúcich rozhodnutí uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie o
neplatnosti výpovede (28C/10/2021) a jeho potvrdenie KS (15Co/98/2022) má záväzný účinok a súd v
tejto veci nemal opätovne posudzovať otázku platnosti výpovede. Argumentácia žalovaného o potrebe
nového posúdenia neobstojí, pretože ide o identitu subjektov, skutku a právneho základu, čo vyvoláva

prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Žalobca trval na tom, že všetky námietky žalovaného boli
súdom prvej inštancie náležite vysporiadané.
20. Strany sporu reagovali podaniami na uvedené vyjadrenia, neuviedli žiadne nové podstatné okolnosti
a zotrvali na argumentoch uvedených v odvolaní ako aj vo vyjadrení.
Právne posúdenie odvolacím súdom

21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. K jednotlivým námietkam odvolací súd uvádza. Námietka porušenia § 3 OZ – výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný argumentoval, že žalobca si dlhodobo neplnil povinnosti prenajímateľa, byt
mal technické vady (nedostatok osvetlenia, nedodávanie vody, kúrenia). Poukazoval na to, že výpoveď

z nájmu a následná žaloba o vypratanie predstavujú zneužitie práva, ktoré by nemalo byť chránené.
24. Táto námietka bola predmetom samostatného sporu o určenie neplatnosti výpovede (28C/10/2021),
v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nemá nárok na zľavu z nájomného ani na
oslobodenie od jeho platenia. V tomto konaní Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn.
15Co/98/2022 potvrdil, že namietané vady nemajú pôvod v byte ani v dome, ale na vedľajšej stavbe.

Oprávnenosť zníženého osvetlenia ako dôvodu neplatenia nájomného bola zamietnutá, keďže nejde o
závadu v zmysle § 698 OZ. Právna aplikácia § 673 OZ bola odmietnutá z dôvodu existencie osobitnej
úpravy o nájme bytu (§ 685 a nasl. OZ). Námietka porušenia dobrých mravov je vecne aj právne
vyvrátená právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu a v tomto konaní nie je možné ju opätovne
posúdiť.

25. Námietka absolútnej neplatnosti výpovede. Žalovaný argumentoval, že výpoveď je neplatná pre
neurčitosť,nejednoznačnéoznačeniezmluvy,nedostatočnéskutkovévymedzeniedôvodovanesprávne
určenie výpovednej lehoty.
26. Odvolací súd k danej námietke uvádza, že aj táto otázka bola výslovne riešená v konaní o
určenie neplatnosti výpovede, kde bolo zistené, že výpoveď bola obsahovo zrozumiteľná, smerovala k

zmluve z 16.07.1999 (iné zmluvné vzťahy medzi stranami neexistovali). Z výpovede bol zrozumiteľne
identifikovaný dôvod, dlhodobé neplatenie nájomného (od roku 2009). Výpovedná lehota bola síce
nesprávne formulovaná, no ako konštatuje aj súdna prax, formálne nedostatky výpovede, ktoré nebránia
porozumeniu skutočnej vôle, nespôsobujú jej neplatnosť (§ 35 ods. 2 OZ). Výpoveď spĺňala náležitostipodľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, súdy sa už právoplatne vyjadrili k jej platnosti. Prekážka rozhodnutej
veci (§ 230 CSP) bráni opätovnému preskúmaniu. Podľa daného ustanovenia a sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

27. Námietka porušenia viazanosti súdu žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP). Žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie určil lehotu na vypratanie 3 dni, hoci žalobca navrhol 14 dní.
28. Súd v tomto prípade neprekročil petit v zmysle § 216 CSP, pretože žalobca navrhol výnimočné
predĺženie zákonnej lehoty podľa § 232 ods. 3 CSP, nie modifikáciu podstaty nároku. Zákonná lehota 3
dni je dispozitívna a súd mohol uvážiť, že v danom prípade nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa na

predĺženie. Námietka nesprávnej aplikácie § 216 CSP nie je dôvodná.
29. Námietka, že súd nehodnotil pomery žalovaného (sociálna situácia, zdravotný stav). Ochrana
vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR má prioritu, najmä ak ide o neoprávnené užívanie cudzej veci bez
právneho titulu. Žalovaný byt užíva 14 rokov bez platenia nájomného, čo samo osebe sťažuje akúkoľvek
úvahu o spravodlivosti jej postavenia. Zdravotné alebo sociálne pomery môžu byť relevantné v iných
typoch konaní (napr. exekučných), nie však pri posudzovaní oprávnenosti vydania veci vlastníkovi. Súd

prvej inštancie nepochybil, keď neposudzoval subjektívne pomery žalovaného ako právne relevantné.
30. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, súd správne vyhodnotil skutkový stav a aplikoval relevantné
právne normy.
31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností.Zvykonanéhodokazovaniasprávnevyvodilskutkovézáveryatietologickyapreskúmateľne
odôvodnil. Nezistili sa procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
32. Žalobca sa ako výlučný vlastník nehnuteľnosti žalobou domáhal jej vydania (vypratania), keďže
žalovaný ju užíva po skončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu. Súd správne kvalifikoval návrh
ako reivindikačnú žalobu, pri ktorej bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu, skončenie nájmu a

neoprávnené zadržiavanie veci.
33. Výpoveď zo dňa 18. 12. 2020 bola doručená 11. 01. 2021. Bola založená na dôvode podľa § 711 ods.
1 písm. d) OZ – neuhrádzanie nájomného a platieb spojených s užívaním bytu po dobu presahujúcu tri
mesiace. Dlžná suma žalovaného za obdobie rokov 2009 až 2020 bola preukázaná v predchádzajúcich
súdnych konaniach a samotným žalovaným nebola spochybnená. Z výpovede jednoznačne vyplýva

úmysel prenajímateľa ukončiť nájomný vzťah a dôvod tohto úkonu. Hoci výpoveď obsahuje isté formálne
nepresnosti (napr. nesprávne označenie zmluvy, formulácia výpovednej lehoty), jej obsah a účel boli
zrozumiteľné, a teda ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Uplatní sa výklad právnych úkonov
podľa § 35 ods. 2 OZ, kde rozhoduje skutočná vôľa a nie výlučne jazykové znenie.
34. Platnosť výpovede bola už právoplatne posúdená v inom občianskom súdnom konaní vedenom pod

sp.zn.28C/10/2021,kdesažalovanýakožalobcadomáhalurčeniajejneplatnosti.KrajskýsúdvBanskej
Bystrici ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 15Co/98/2022 výslovne potvrdil, že výpoveď spĺňa všetky
náležitosti podľa zákona a bola platne doručená. Z týchto dôvodov platí, že o platnosti výpovede už
bolo právoplatne rozhodnuté, čo zakladá prekážku opätovného posudzovania (res iudicata). Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď túto otázku nepovažoval za otvorenú.

35. Žalovaný opätovne namietal nedostatok osvetlenia a ďalšie technické vady bytu, ktoré podľa neho
zakladali dôvod na neplatenie nájomného a porušenie dobrých mravov zo strany žalobcu. Tieto námietky
užbolipredmetomhodnoteniavpredchádzajúcomspore.Odvolacísúdtamkonštatoval,žetvrdenévady
nemali pôvod v samotnom byte ani bytovom dome, nebolo preukázané, že by žalovaný mala nárok na
zľavu z nájomného, nájomca nemá právo zadržať platby nájomného v celosti ani podmieňovať úhrady

nápravou vád. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 673 OZ sa pri nájme bytu neuplatní, keďže ide o
všeobecnú úpravu, a nájom bytu je osobitne upravený v § 685 a nasl. OZ. Na vady bytu sa vzťahuje §
698 OZ, ktorý upravuje len právo na primeranú zľavu, nie na úplné oslobodenie od platenia.
36. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o lehote na vypratanie v trvaní 3 dní, hoci žalobca
v žalobe navrhol lehotu 14 dní.

37. Podľa § 232 ods. 3 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, lehota na plnenie určená súdom je tri
dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu len v odôvodnených prípadoch.
38. V danom prípade žalobca navrhoval predĺženie lehoty ako alternatívu, nie ako pevnú súčasť
petitového návrhu. Súd sa s návrhom riadne vysporiadal a zhodnotil, že dôvody hodné osobitného
zreteľa neexistujú. Nerozhodol teda mimo návrhu, a neporušil viazanosť petitom podľa § 216 ods. 1 CSP.

39. Súd správne neprihliadol na zdravotné či sociálne pomery žalovaného ako relevantné pre posúdenie
nároku na vypratanie. Ochrana vlastníckeho práva v tomto prípade prevažuje nad osobnými pomermi
žalovaného. Tie môžu byť prípadne zohľadnené v exekučnom konaní, nie však pri samotnom určení
práva vlastníka na vydanie veci.40. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, ktoré by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo
veci samej. Napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Trovy odvolacieho konania

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.