Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121505292
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121505292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: R+R STAV, s.r.o., IČO: 50 564 404, Skalité
309, 023 14 Skalité, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
IČO: 36 866 849, Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, proti žalovanému MS Brüder s.r.o., so sídlom
Plynárenská 3A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 211 498, o zaplatenie 5.400,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
14Cb/6/2022-244 zo dňa 20.marca 2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14Cb/6/2022-288 zo
dňa 9. decembra 2024 a opravným uznesením č.k. 14Cb/6/2022- 301 zo dňa 28.februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14Cb/6/2022-244 zo dňa 20.marca
2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14Cb/6/2022-288 zo dňa 9. decembra 2024 a opravným
uznesením č.k. 14Cb/6/2022- 301 zo dňa 28.februára 2025.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy
400,- eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5.000,- eur, úrok z omeškania 9,00

% ročne zo sumy 7.420,- eur od 22.6.2021 do 6.9.2021, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 5.000,-
eur od 7.9.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, a to všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,2
% s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde

Banská Bystrica dňa 26.4.2023 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.400,- eur s prísl.
a náhradu trov konania. Žalovaný si ústnou objednávkou objednal u žalobcu zhotovenie diela, a to
zateplenie pohostinstva v obci Prakovce striekanou penovou izoláciou (ďalej len „dielo“). Žalobca dielo
vykonal, následne dňa 7.6.2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 210011 na sumu 7.820,- eur bez
DPH, ktorá faktúra sa stala splatnou dňa 21.6.2021. Napriek tomu, že žalobca vyššie uvedené dielo pre
žalovanéhovykonal,žalovanýsidodnešnéhodňasvojsplatnýzáväzokajnapriekviacerýmtelefonickým
prísľubom nesplnil v celom rozsahu, keď žalobcovi uhradil len sumu vo výške 2.420,- eur. S poukazom

na čiastočnú úhradu žalovaného ostáva z ceny diela uhradiť sumu vo výške 5.400,- eur (7.820,- - 2.420,-
= 5.400,- eur). Žalobca pred podaním žaloby zaslal žalovanému dňa 30.8.2021 predžalobnú výzvu na
adresu sídla žalovaného uvedenú v obchodnom registri, ktorá zásielka sa právnemu zástupcovi žalobcu
vrátila s uvedením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný je v omeškaní so svojim splatnýmzáväzkom, ktorý do dňa podania žaloby dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu. Žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu dlžnú sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň si uplatnil aj trovy konania.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku uplatnenú
žalobcom uznáva iba čiastočne. Poukázal na neoprávnenosť vymáhanej sumy žalobcom, a to z dôvodu,
že dňa 7.6.2021 bola žalobcom vystavená faktúra č. 210011 na sumu 7.420,- eur, nie na sumu 7.820,-
eur, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok (istinu, úrok z omeškania ako i trovy konania). Ďalej uviedol,

že na základe ústnej dohody sa so žalobcom dohodol na vykonaní diela, ktoré následne žalobca
realizoval. Žalovaný už počas realizácie diela niekoľkokrát upozornil žalobcu na to, že nedodržiava
postupy prác, požiadal ho o odstránenie vád vykonaného diela - nedostriekaná pena nad schodiskom a
poškodená omietka v interiéri po striekaní izolácie. Žalobca mal uznať, že dielo nie je vykonané v súlade
s ústnou dohodou o vykonaní diela a prisľúbil opravu diela. Namiesto opravy však vystavil faktúru v sume
7.420,- eur. Po jej doručení žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu, aby prišiel odstrániť nedostatky

diela, ktorý opätovne prisľúbil opravu diela a žalovaný spísal reklamačný protokol zo dňa 17.6.2021-
popis vád, ktorý následne odovzdal osobne do rúk žalobcu. Žalobca neodstránil vady diela. Žalovaný
uhradil časť zo spornej faktúry, vo zvyšnej časti sa dohodli, že žalobca odstráni vady diela a následne
sa vyplatí zvyšná časť faktúry.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovaného uvedenými v odpore. Uznal námietku žalovaného v podanom odpore kde okrem iného
uvádzal, že dňa 7.6.2021 bola žalobcom vystavená faktúra č. 210011 na sumu 7.420,- eur a nie na
sumu 7.820,- eur, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok. Pri kontrole účtovných dokladov žalobca
zistil, že uvedená námietka zo strany žalovaného je dôvodná, keď bola vystavená faktúra č. 210011 na

sumu 7.820,- eur, ktorá bola následne po dohode so žalovaným upravená na sumu 7.420,- eur. Žalobca
konanie čo do zaplatenia istiny 400,- eur žiadal zastaviť. Ďalšie skutkové tvrdenia žalovaného žalobca
odmietol s tým, že dielo bolo vykonané riadne, pričom po jeho vykonaní žalovaný toto dielo prevzal bez
akýchkoľvek námietok. Žalobca pred realizáciou prác vždy oblepil priestor, na ktorý nebude striekaná
penová izolácia, aby nedošlo k znečisteniu či poškodeniu daného priestoru. Na výslovnú žiadosť

žalovaného k oblepeniu priestoru nad schodiskom a omietky v interiéri nedošlo. Žalovaný ako dôvod
uviedol, plánované obloženie týchto priestorov sadrokartónom, keďže ide o staré a zanedbané priestory.
Žalovaným uvádzanú argumentáciu považuje za účelovú a tendenčnú v snahe vyhnúť sa splneniu
svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalovaný viackrát žiadal v telefonických rozhovoroch
od žalobcu o zhovievavosť ohľadom úhrady faktúry z dôvodu, že nedisponuje momentálne potrebným

množstvom finančných prostriedkov a že cenu diela uhradí s oneskorením. Žalobca zaslal žalovanému
predžalobnú výzvu, ktorú si žalovaný účelovo neprevzal v odbernej lehote. Žalobca odmietol, že by
mu bola žalovaným doručovaná listina označovaná ako „Reklamačný protokol - popis vád“ zo dňa
17.6.2021, ktorú listinu videl žalobca po doručení odporu žalovaného prvýkrát. Do podania odporu
žalovaný nereklamoval žalobcom vykonané dielo a toto dielo riadne osobne prevzal bez akýchkoľvek

námietok.

5. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 400,- eur, rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 145 ods. 2 CSP o zastavení konania vo výške 400,- eur.

6. Súd prvej inštancie za nesporné medzi stranami vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o vykonaní prác - diela v ústnej podobe na objekte vo vlastníctve žalovaného
stranami označovaného Stará krčma Prakovce, že žalobca zrealizoval výkon prác na tomto objekte
nanesením striekanej izolácie na stropnú časť nie celého objektu, t.j. všetko okrem priestorov vstupného
schodišťa, že žalobca pri realizácii prác nezakrýval steny za účelom zabránenia vzniku znečistenia od

tzv. odpadnutej/odrazenej peny, že žalobca na základe ústnej dohody so žalovaným ponížil svoj nárok o
hodnotu nákladov spojených s realizáciou ubytovania seba, ako aj svojich pracovníkov počas obdobia
realizácie diela, že žalobca doručil žalovanému faktúru na úhradu vyúčtovanej odplaty v sume 7.820
eur, žalovaný dňa 6.9.2021 uhradil žalobcovi sumu 2.420 eur. Sporné medzi stranami v konaní bolo to, či
predmetom realizácie diela mal byť aj priestor schodišťa, či bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda

o neolepovaní stien, či žalovaný uplatnil vady - a ak áno či reklamoval včas, či žalovanému patrí nárok
na náhradu vo výške spôsobeného znečistenia stien, aká suma prináleží žalobcovi za zrealizované
dielo po zohľadnení vznesenej kompenzačnej námietky v prípade jej opodstatnenia.7. Okolnosti, že žalobca dielo vykonal, uznával aj žalovaný, avšak s pripomienkou, že len čiastočne,
teda nie aj v rozsahu výmery schodiska. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané
a túto skutočnosť žalovaný nerozporoval po výsluchu žalobcu, že žalobca vyfakturoval a požadoval

odplatu za vykonanú časť a nepožadoval zaplatiť aj za spornú výmeru, teda priestory, ktoré by nebol
vykonal. Po obdržaní faktúry č. 210011 zo dňa 7.6.2021, žalovaný čiastočne uhradil sumu 2.420 eur,
čoho dôkazom je označenie platby vyplývajúcej z detailu pohybu z účtu žalobcu o prijatom kredite
od platiteľa, t.j. od žalovaného, čím uznal svoj záväzok v celom rozsahu, nakoľko neboli preukázané
akékoľvek pochybnosti o tom, žeby týmto konaním dlžník nechcel uznať zvyšok záväzku, t.j. naopak je

možné usudzovať, že uznal aj zvyšok, keďže žalovaným uplatnená reklamácia je datovaná dávno pred
realizáciou platby, konkrétne dňa 17.6.2021 a obsahom reklamácie - reklamačného protokolu nebola
reklamácia vo vzťahu k nesprávnosti fakturovanej výške odplaty, ale vo vzťahu k poškodenej omietke
v interiéri pri striekaní izolácie a nedostriekaní peny nad schodiskom. Ak by žalovaný neuznával výšku
fakturácie bol by v rámci lehoty splatnosti reklamoval nesprávnosť určenia požadovanej odplaty, vrátil
faktúru na prepracovanie (čo neučinil) a taktiež by nehradil platbu v mesiaci september, t.j. s odstupom

cca 3 mesiacov s označeným variabilným symbolom zhodným na úhradu nerozporovanej faktúry. Súd
prvej inštancie skonštatoval to, že existovalo uznanie záväzku konaním žalovaného a aj preto nebolo
prípadne ďalšie dôkazné bremeno na strane žalobcu, ale zaťažovalo žalovaného.

8. Obranu žalovaného spočívajúcu v požiadavke započítať, resp. ponížiť nárok žalobcu o hodnotu, či

sumu žalovaným označovaných vád, súd prvej inštancie vyhodnotil, že zo strany žalovaného sa nejedná
o správnu klasifikáciu a zaradenie ním uplatňovanej kompenzačnej námietky v rozsahu uplatnených
nárokov o nároky vzniknuté z titulu vád diela, keďže v konaní sa nepreukázala existencia žiadnej vady,
dokonca ani samotný žalovaný podľa názoru súdu žiadnu vadu netvrdil, ale súd prvej inštancie ním
uplatnené práva posúdil vo vzťahu k nenastriekanej izolácii - ako prípadný nárok za nesplnenie si

povinnosti vykonať dielo aj v tomto rozsahu, za čo v prípade, žeby si žalobca uplatňoval odplatu táto
by mu nebola prináležala a naopak v prípade, že mal túto povinnosť a nesplnil ju, po márnom uplynutí
primeranej lehoty, by mal žalovaný právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti žalobcu, resp. domáhať
sa náhrady v prípade zrealizovania za pomoci tretej osoby (čo sa však v konaní nepreukázalo, nakoľko
aj samotný žalovaný potvrdil, že do času vydania rozhodnutia v tomto spore nedal dostriekať izoláciu).

Vo vzťahu k znečisteniu omietky, resp. trvalému poškodeniu stien v interiéri pri striekaní izolácie, súd
prvej inštancie tento prípadný nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej pri realizácii
diela a teda ani jeden nárok neposúdil ako nárok vyplývajúci z vád diela.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku kompenzačnej námietke vo vzťahu k nedostriekanej

izolácii v priestoroch schodiska, nebolo možné prihliadnuť a ponížiť tak nárok žalobcu, nakoľko v konaní
síce nebolo sporné, že túto časť žalobca nenastriekal, ale taktiež bolo preukázané, že za túto časť
odplatu žalobca nepožadoval. Žalovaný nezrealizoval, či sám, ale ani prostredníctvom tretích osôb tzv.
dostriekanie izolácie v danom rozsahu a súčasne ani nepreukázal a nešpecifikoval výšku nákladov,
aby bolo možné nárok posúdiť, či prípadne matematicky kompenzovať. Rovnaký záver o nemožnosti

prihliadnutia, resp. neaktuálnosti kompenzačnej námietky súd prvej inštancie učinil aj ohľadom nároku
vyplývajúceho z poškodenia stien a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu celého
konania nepreukázal výšku tohto nároku (škody), resp. výdavkov potrebných na odstránenie následkov,
či uvedenia do pôvodného stavu pred poškodením, ako ani nenavrhoval žiadny dôkaz za týmto účelom.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že poškodenie stien vzniklo, rozsah bol zdokumentovaný v

predloženej fotodokumentácii, od oboch sporových strán, ako aj, že toto spôsobil žalobca, resp. ním
poverenéosobyprivýkone,resp.fúkaníizolácieateda,žedošlokuškodevpríčinnejsúvislostičinnosťou
žalobcu.Súdprvejinštancieustálilprávnyzáverotom,žezavznikškodyjezodpovednýžalobca(vspore
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii, resp. obsahu dohody so žalovaným o nepotrebnosti
zabezpečenia stien pred poškodením), avšak nebola preukázaná výška škody (žalovaný nepredložil

žiadny znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, prípadne nenavrhol takéto dôkazy súdu zabezpečiť)
a vzhľadom na túto absenciu nemohol súd prvej inštancie kompenzačnej námietke vyhovieť.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 323 ods.2, § 373, § 376, § 378, § 379,
§ 380, § 407 ods.3, § 436 ods.1 písm. a), § 440 ods. 1,2 § 560 ods. 1,2, § 564 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“ alebo ObZ), ustanovení § 365 ods. 2, § 369
ods. 2, Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.
z. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 CSP a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 85,2 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu.
Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/ d/ f /g/ a h/ CSP, a to, že súd prvej inštancie
podľa názoru žalovaného nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces, konaniemáinú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených
dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a arbitrárne.

12.1. Žalovaný tvrdil, že úvaha súdu prvej inštancie o uznaní dlhu je nesprávna a nezodpovedá realite.
Žalovaný vo svojich písomných podaniach, ako aj vo svojej výpovedi, ozrejmil súdu, že nepopiera, že
sa so žalobcom dohodli na vykonaní prác, ani to že ich žalobca vykonal. Predmetom jeho obrany je, že
žalobca vykonal dielo v menšom rozsahu ako bolo dohodnuté, prácu vykonal nekvalitne a pri výkone
diela spôsobil škodu žalovanému. Žalovaný uhradil časť faktúry, ktorú považoval za adekvátnu, s tým, že

popri nekvalitne vykonanej práci žalobcu, mu vznikli ďalšie náklady a to - náklady na dokončenie diela
(nakoľko izolácia nebola nastriekaná všade, kde mala byť nastriekaná), náklady na opravu vzniknutých
škôd - oprava omietky, jej premaľovanie. Zároveň má žalovaný za to, že bola namietaná aj výška
odplaty, ktorú sčasti uznal aj sám žalobca, keď faktúru v časti upravil a ponížil fakturovanú čiastku. Podľa
názoru žalovaného ide o dostatočné preukázanie námietok voči fakturovanej sume. Súd prvej inštancie

nereagoval na návrh vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu, ktoré nepredvolal na pojednávanie
a neuviedol prečo tak neurobil.

12.2. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho námietkami, ani s
jeho argumentáciou, pričom pokiaľ žalovanému vytýka právnu kvalifikáciu svojho nároku, tak žalovaný

udáva, že právna kvalifikácia je vecou súdu.

12.3. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil v bode 33. napadnutého rozhodnutia
kompenzačnú námietku, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné prihliadnuť ku
kompenzačnej námietke vo vzťahu k nedostriekanej izolácii v priestoroch schodiska a vzniku škody.

Na jednej strane vyhodnotil, že je nesporné, že dielo nebolo vykonané v dojednanom rozsahu, ako
nespochybnil ani vznik škody, na druhej strane priznal žalobcovi nárok v plnom rozsahu. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno – nepreukázal, že vykonal dielo v celom rozsahu a nepoprel ani to, že
nezakryl steny pri striekaní izolácie – je preto právne neudržateľný právny záver o tom, že za takto
vykonané dielo mu má prislúchať odmena v plnom rozsahu. Podľa názoru žalovaného je to práve

žalobca, ktorý sa mal domáhať vykonania znaleckého dokazovania, aby bolo preukázané, v akom
rozsahu bolo dielo vykonané. Žalovaný nenavrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, z finančných
dôvodov, tak aj zo zdravotných dôvodov, kedy by prítomnosť žalovaného na obhliadke na mieste samom
nebola z objektívnych príčin možná.

12.4. Namietal v odvolaní aj to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kedy sa žalovaný
zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť na pojednávaní dňa 20.3.2023, svoju neprítomnosť riadne
ospravedlnil a súd ju akceptoval. Na uvedenom pojednávaní došlo zo strany súdu k predloženiu podania
žalobcu spolu s čiernobielymi fotografiami miesta výkonu prác, následne žalobca predložil fotografie, v
ich farebnej verzii. PZ žalovaného mal možnosť oboznámiť sa s uvedeným podaním, ktorého súčasťou

boli fotografie až na pojednávaní. Takýto postup okresného súdu je jednoznačne porušením práva
žalovaného na spravodlivý proces, ktorý mu je garantovaný.

12.5. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného obsahuje
zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktoré je presvedčivé,riadne odôvodnené a vecne správne. Dodal, že súd prvej inštancie správne na základe predložených
dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

13.1. Uviedol, že s ohľadom na obsah odvolania žalobca nevzhliadol žiaden odvolací dôvod, keď
žalovaný neuviedol prečo považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny.

13.2. Vyjadril sa k „údajnej“ reklamácii zo 17.6.2022, poukázal aj na zavádzanie žalovaného, pokiaľ
tvrdil, že si dal opraviť omietku a dostriekal izoláciu, ktoré tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, čo potvrdil

aj konateľ žalovaného. Kompenzačnej námietke uplatnenej žalovaným v rámci procesnej obrany podľa
žalobcuniejemožnévyhovieť,keďškodaa výškatvrdenejškody nebolavyčíslenáaniinakpreukázaná.

14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Dopĺňací rozsudok vydal súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom, keď nebolo
rozhodnuté o celom predmete sporu. Keď žalobca dispozičným úkonom zobral späť žalobu o 400 eur,
nezobral späť aj príslušenstvo prislúchajúce k tejto sume a bolo potrebné o ňom rozhodnúť. Súd prvej
inštancie toto príslušenstvo na ťarchu žalovaného nepriznal a dopĺňacím rozsudkom zamietol žalobu v
prevyšujúcom rozsahu. Opravné uznesenie vyhotovil súd prvej inštancie dňa 28.2.2025 v súvislosti s

opravou záhlavia dopĺňacieho rozsudku pri označení žalovaného a jeho nového sídla.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal:

18.1.nanesprávnyzáversúduprvejinštancie,ohľadomaplikácie§407ObZvsúvislostiskonštatovaním
o uznaní záväzku žalovaným

18.2. na to, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na kompenzačnú námietku

18.3. na to, že žalobca mal žiadať znalecké dokazovanie, v akom rozsahu bolo dielo vykonané, keď
žalovaný pre nedostatok finančných prostriedkov nenavrhol znalecké dokazovanie ako aj súd prvej
inštancie nereagoval na návrh vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu, ktoré nepredvolal na

pojednávanie a neuviedol prečo tak neurobil.

18.4. na to, že žalobca na pojednávaní predložil farebné fotografie len súdu (čiernobiele predložil
protistrane), spolu s písomným podaním a právny zástupca žalovaného nemal čas sa poradiť so
žalovaným ohľadom predložených fotografií.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno b/ d/ f/ g/ a h/ CSP.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie, nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

23.2. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že zo zdravotných dôvodov žalovaný ospravedlnil neúčasť na
pojednávaní 20.3.2023 a súd prvej inštancie uvedené akceptoval no na pojednávaní došlo k predloženiu
farebných fotografií miesta výkonu prác a právny zástupca žalovaného sa len tam s nimi oboznámil,
čím malo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, udáva, že nie je dôvodné.

Na pojednávaní 13.2.2023 vypovedal konateľ žalovaného k uzavretej dohode a vyjadril sa ako práce
prebiehali, s čím nebol spokojný a čo vyčítal žalobcovi. Na návrh žalovaného bolo pojednávanie
odročené za účelom doplnenia dokazovania predložením fotografií zo strany žalobcu a žalovaného
a výsluchu svedka, ktorého účasť sa nakoniec nepodarilo zabezpečiť. Na pojednávaní dňa 20.3.2023
z ospravedlniteľných dôvodov žalovaný prítomný nebol (v spore už vypovedal) a ani na pojednávanie

prísť neplánoval. Na pojednávaní bol zastúpený advokátom. Odvolací súd pritom poukazuje, že
splnomocnený zástupca strany, ktorým bol v danej veci advokát, je oprávnený konať za stranu v celom
konaní(§89ods.1vspojenís§92ods.2CSP),čozahŕňaajprávoprednášaťzastranu,ktorúzastupuje,
aj skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia právneho zástupcu sú teda tvrdeniami strany, a majú preto
rovnakú silu, ako tvrdenia, ktoré prednáša strana samotná. Strana v konaní môže na návrh podľa §

195 ods. 1 CSP vypovedať o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno
preukázať inak.

24. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou
rozhodnutia vtedy, keď všeobecný súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného
skutkovéhostavuvecipredvídať,čímbolaúčastníkoviodňatámožnosťprávneaskutkovoargumentovať

vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho
rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať

neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III.
ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

25. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
či arbitrárnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.26. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho

sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval
všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol
skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie
ako uplatnenie si pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o dielo a vysporiadal sa aj s kompenzačnou
námietkou žalovaného, ktorú posúdil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Vysvetlil, aké právne normy na

vec aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne
sa týmito kritériami súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený
nárok. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda
uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví
prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.

27. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

28. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní

(obchodnoprávnom spore).

28.1. K námietke žalovaného, že právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, odvolací súd udáva,
že v odseku 34 napádaného rozsudku súd prvej inštancie len konštatoval, že sa žiadne vady diela
nepreukázali a žalovaný vadu ani netvrdil a správne hodnotil uplatnené právo vo vzťahu k nenastriekanej

izolácii. Správne vyhodnotil ako nárok na náhradu škody - znečistenie omietok.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP taktiež nebol naplnený a tento odvolací
dôvod nenaplnil žalovaný žiadnym obsahom, keď konanie nemalo inú vadu s následkom nesprávneho
rozhodnutia vo veci, keď po intervencii odvolacieho súdu došlo k vydaniu dopĺňacieho rozsudku

a opravného uznesenia súdom prvej inštancie.

30. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom, konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený

sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací
dôvod podľa § ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú
otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

32. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Nie
je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,

čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť ďalšie
pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.33. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je
postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o

tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý bol navrhnutý stranou sporu alebo ako tvrdil právny
zástupca žalovaného v odvolaní, že sa nemohol poradiť so žalovaným ohľadom predložených fotografií
na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie prihliadol na zásadu sudcovskej koncentrácie konania,
odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade

konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

34. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe,
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa

v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov
zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje
princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si

svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

35. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo

právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

37.1. Odvolací súd k námietke žalovaného uviedol, že žalobca mal žiadať znalecké dokazovanie, v akom
rozsahu bolo dielo vykonané, keď žalovaný pre nedostatok finančných prostriedkov nenavrhol znalecké

dokazovanie, nie je opodstatnená. Ak žalovaný spochybňoval rozsah vykonaných prác, bol to on kto
mal preukázať, že žalobca práce, ktoré žiadal zaplatiť nevykonal. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca zrealizoval na objekte dohodnuté práce nanesením striekanej izolácie na stropnú časť nie
celého objektu tzn. okrem priestorov vstupného schodišťa ( čo bolo sporné či predmetom realizácie mala
byť aj táto časť). Žalobca nežiadal zaplatiť práce, ktoré nevykonal. Uplatnená suma predstavovala platbu

za práce na stropnej časti objektu, čo nebolo spochybnené ani čo do rozsahu ani čo do výšky.

38. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

39. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaný

splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval tým, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry vo výške
2420 eur uznal záväzok žalobcu, ako aj tým, že rozhodnutie je nesprávne, keď nebolo prihliadnuté na
kompenzačnú námietku.40. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že kompenzačná námietka predstavovala požiadavku
žalovaného, započítať nárok žalobcu, ktorý nebol ním spochybnený, s nárokom na prípadné vady

(nedostriekanie priestorov schodišťa) a náhradu škody (poškodenie stien pri striekaní izolácie). Odvolací
súd uzatvára, že súd prvej inštancie sa s týmito námietkami, ktoré tvorili aj súčasť obrany žalovaného
pred súdom prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odseku 33 až 36 napadnutého rozsudku.

40.1. Uplatnenú kompenzačnú námietku žalovaným (uplatnená škoda – z dôvodu znečistenia stien

striekanou omietkou) súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako pohľadávku spornú
a nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodnosťou pohľadávky žalovaného, keď započítanie
pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva,
že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Súd
ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Táto kompenzačná námietka sa považuje za hmotnoprávnu
námietkupodľa§152CSP,ktorásazaraďujemedziprostriedkyprocesnejobranyasúdprvejinštancieju

vyhodnocovalzhľadiskahmotnoprávnejprípustnosti.Posudzovaljuakopredbežnúotázkuavysporiadal
sa s ňou v odôvodnení. Odvolací súd udáva, že súd správne posúdil kompenzačnú námietku
a zdôrazňuje, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne

preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť
preukázané, teda poškodeného. Odvolací súd uzatvára, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať,
že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s vykonávaním prác, a že za škodu zodpovedá žalobca
(obsah dohody ohľadom neolepovania stien proti znečisteniu omietkou bol sporný, z dôvodu opačných

tvrdení zmluvných strán, tu súd prvej inštancie však správne uzavrel neunesenie dôkazného bremena
žalobcom ohľadom existencie takejto dohody), čo žalovaný preukázal avšak žalovaný výšku škody
číselne nevyjadril ani nenavrhol dokazovanie na preukázanie výšky škody. Tvrdenie žalovaného, že mu
vznikli ďalšie náklady a to - náklady na dokončenie diela (nakoľko izolácia nebola nastriekaná všade,
kde mala byť nastriekaná), náklady na opravu vzniknutých škôd - oprava omietky, jej premaľovanie bolo

nepreukázanéadokoncasámžalovanýsavyjadril,žeprenedostatokfinančnýchprostriedkovnevykonal
dostriekanie ani čistenie omietky. Práve nedostatok finančných prostriedkov žalovaného nasvedčuje aj
tvrdeniu žalobcu, že žalovaný viackrát žiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie faktúry. Správne uzavrel
súd prvej inštancie, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd uvádza, že ani tento
odvolací dôvod nie je naplnený. Tento dôvod nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia, keď ide
o nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania
novotami, ktoré žalovaný ani netvrdil.

42.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

43. Odvolací súd však konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Pokiaľ
sa odvolával žalovaný v odvolaní, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancienesprávneaplikoval§407ObZ,uvedenétvrdeniežalovanéhovkontextezistenéhoskutkového
stavu neobstojí.

44. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti
žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi

predloženými v spore nárok preukázal. Žalovaný svoj nárok uplatnený kompenzačnou námietkou,
pričom ani neuviedol výšku sumy, nepreukázal len tvrdil a preto nebolo možné mu vyhovieť.45. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku o zastavení konania o sumu 400 eur, bez bližšieho
vymedzenia. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo v čase pred prvým pojednávaním a súhlas
žalovaného potrebný nebol.

46. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
v celkovej výške 5.000,- eur s prísl. na základe zmluvy o dielo a faktúry vystavenej zo strany žalobcu
v zmysle dojednaní zmluvy a zároveň súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
aj zákonné úroky z omeškania 9 % p.a., tak ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku.

47.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny,
pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 85,2 % proti žalovanému podľa
pomeru úspechu strán sporu v konaní.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže

podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).