Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212531
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124212531.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Sabína
Hodoňová, PhD., LL.M., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti odporcovi: C.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX/XX, XXX XX H. A., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 49C/101/2024-63 zo dňa
12.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Navrhovateľke proti odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť vykonať pripojenie
nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území I., obec I., okres
J. I. A., vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto na liste vlastníctva č. XXX a postavený na
CKN parcele č. 232/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, nachádzajúci
sa v katastrálnom území I., obec I., J. I. A., vedený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto na
liste vlastníctva č. XXXX k odberu plynu. Vo výroku II. súd navrhovateľke proti odporcovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo výroku III. súd poučil odporcu, že v prípade, ak mu
nariadeným neodkladným opatrením vznikne škoda, môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci
samej o zaplatenie škody, prípadne inej ujmy. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým takej žalobe vo veci samej vyhovie.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 329
ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP.

3. Vo veci sa súd prvej inštancie oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 1–4 spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXX (č. l. 7 spisu),
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 8 spisu), technickým zhodnotením nehnuteľnosti – potvrdenie
(č. l. 9 spisu), preberacím a odovzdávajúcim protokolom (č. l. 11 spisu), e-mailami (č. l. 14 – 16 spisu),
nájomnou zmluvou (č. l. 17 – 25 spisu), nájomnou zmluvou – stanovisko k pripomienkam – výzva –
predloženie (č. l. 26 spisu), prijatím návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy (č. l. 27 spisu), sms správou

(č. l. 28 spisu), protokolom o skúške č.: 8850/2023 (č. l. 29 spisu), potvrdením o invalidite a miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (č. l. 30 spisu), potvrdením o návšteve školy (č. l. 31 – 32
spisu), výzvou na úhradu nedoplatkov s prílohami (č. l. 33 – 36), výzvou na vypratanie a odovzdanie
nehnuteľnosti (č. l. 37 spisu), vyjadrením k listom zo dňa 15. júla 2024 (č. l. 38 spisu), reakciou na list zo
dňa 30.07.2024 (č. l. 39 spisu), vyjadrením k listu zo dňa 21.08.2024 (č. l. 40 spisu), dokladmi o úhrade
(č. l. 41 – 46 spisu), e-mailom zo dňa 20.11.2024 (č. l. 47 spisu) a e-mailom zo dňa 22.11.2024 (č. l.

48 spisu).4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatreniaapripojenýmilistinnýmidôkazmidospelkzáveru,žejeosvedčenýprávnyzáujemnažiadanom
neodkladnomopatrení.Zpredloženeje-mailovejkomunikáciezodňa11.08.2023,prostredníctvomktorej

odporca odosielal návrh nájomnej zmluvy, účelom uzatvorenia ktorej malo byť dojednanie o užívaní
rodinného domu súpisné číslo XXX v kat. území I. (na č. l. 16 spisu), z návrhu nájomnej zmluvy (na
č. l. 17–25 spisu), ako aj z akceptácie predmetného návrhu nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky
zo dňa 29.08.2023 (na č. l. 27 spisu), ako aj z ostatnej e-mailovej komunikácie, ktorá bola vedená
medzi navrhovateľkou a odporcom (t. j. ohľadne rozboru vody na č. l. 28 spisu) mal súd prvej inštancie

osvedčené, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k ich zhodnému prejavu vôle (konsenzu)
o dočasnom prenechaní veci nájomníčke – navrhovateľke za odplatu. Nájomná zmluva pritom nemusí
byť obligatórne uzatvorená v písomnej forme. Preto mal súd prvej inštancie jej uzatvorenie osvedčené
aj na základe uvedených listinných dôkazov, z ktorých vyplynula vôľa oboch účastníkov k prenechaniu
domu vo vlastníctve odporcu do užívania navrhovateľke za odplatu, čo sú základné náležitosti potrebné
pre uzatvorenie nájomnej zmluvy.

5. V návrhu nájomnej zmluvy nie je uvedené na aký konkrétny čas má byť zmluva uzatvorená
(ustanovenie čl. IV. bod 4.1. nájomnej zmluvy pojednáva síce o začiatku a konci nájmu, avšak deň
a mesiac začiatku a konca nájmu nie je určený, je určený len rok začiatku nájmu – 2023 a rok konca
nájmu–2024).Zdôvoduneurčitostitakéhoprávnehoúkonujepotomnájomnázmluvavčastidojednania
o dobe trvania jej nájmu čiastočne neplatná. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

právny úkon je potrebné urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd prvej
inštancie konštatoval, že dôvod neplatnosti – t. j. neurčité dojednanie o dobe trvania nájomnej zmluvy sa
vzťahuje na časť právneho úkonu (časť týkajúcu sa doby trvania nájomnej zmluvy), a preto je neplatná
táto časť nájomnej zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka). Keďže dojednanie o dobe trvania nájomnej
zmluvy je pre jeho neurčitosť neplatné, nájomná zmluva neobsahuje platné ustanovenie o dobe užívania

predmetu nájmu, preto je potrebné ju považovať za uzatvorenú na dobu neurčitú.
6. Hoci odporca v reakcii na list datovanej 21.08.2024 (na č. l. 39 spisu) uvádza, že neexistuje dôvod
na pokračovanie zmluvného vzťahu, keďže podľa neho mala byť nájomná zmluva uzatvorená na dobu
určitú a navrhovateľka nemala predložiť písomnú žiadosť o predĺženie doby nájmu rodinného domu dva
mesiace pred termínom ukončenia nájmu (podľa článku 4. bod 4.2.1. nájomnej zmluvy), s prihliadnutím

na skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (z dôvodu neplatnosti dojednania
o dobe trvania nájmu pre neurčitosť predmetného ustanovenia zmluvy), súd prvej inštancie mal z listín
predložených k návrhu osvedčené, že nájomný vzťah dojednaný medzi navrhovateľkou a odporcom ku
dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia trvá.
7. Odporca má pritom podľa ustanovení nájomnej zmluvy zmluvnú povinnosť zabezpečiť nájomcovi

plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu. Navrhovateľka k návrhu pripojila
e-mailovú komunikáciu medzi svojou právnou zástupkyňou a odporcom zo dňa 20.11.2024 (na č. l.
47 spisu), z ktorej vyplýva žiadosť navrhovateľky smerovaná k odporcovi o zabezpečenie obnovenia
dodávky plynu do nehnuteľnosti s. č. XXX, pričom odporca v reakcii na žiadosť odkázal na komunikáciu
s jeho právnym zástupcom. Z obsahu komunikácie vedenej medzi navrhovateľkou a odporcom

(týkajúcej sa nedoplatkov na spotrebe elektriny ako aj plynu, ktoré vyplynuli z vyúčtovaní vykonaných
Stredoslovenskou energetikou, a.s. a Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. na č. l. 38 a 39
spisu), vyplynula spornosť výšky nedoplatku, ktorú má navrhovateľka zaplatiť. Z označenej komunikácie
ďalej vyplýva, že navrhovateľka nezaplatila odporcovi celú sumu vyúčtovaných nedoplatkov, ale
len ich pomernú časť s prihliadnutím na ňou už sumy na tieto účely odporcovi zaplatené. Na

základe uvedených skutočností súd považoval za osvedčené, že pravdepodobnou príčinou odpojenia
predmetnej navrhovateľkou obývanej nehnuteľnosti od dodávky plynu bolo neuhradenie nedoplatkov,
ktoré vyplynuli z vyúčtovania SPP, a.s.
8. Navrhovateľka pritom osvedčila, že svoje záväzky voči odporcovi si riadne plnila, čo vyplýva aj
z reakcie odporcu zo dňa 21.08.2024 (na č. l. 39 spisu), v ktorej uviedol, že navrhovateľkou bolo

zaplatené na elektrinu, plyn, stočné a komunálny odpad celkom 2 034,- eur a na nedoplatok na
vyúčtovaní zaplatila v sume 343,09 eur. Vyúčtovanie zo strany Stredoslovenskej energetiky, a.s. bolo
vyhotovené za obdobie od 05.05.2023 – 04.05.2024 , z ktorého obdobia navrhovateľka rodinný dom
užívala po dobu od konca augusta 2023 do 04.05.2024 cca 9 mesiacov, čo pri alikvotnom prepočte pri
sume 524,32 eur účtovanej za obdobie vyúčtovania predstavuje sumu 393,24 eur (524,32 : 12 x 9), ktorú

mala navrhovateľka uhradiť. Vyúčtovanie zo strany SPP, a.s. bolo vyhotovené za obdobie od 04.06.2023
– 18.06.2024, z ktorého obdobia navrhovateľka rodinný dom užívala po dobu od konca augusta 2023 do
18.06.2024, t. j. približne po dobu 10 mesiacov z účtovaného obdobia. Pri alikvotnom prepočte pripadá
z celkovo účtovanej sumy za predmetné obdobie 2 006,77 eur na navrhovateľku povinnosť zaplatiť sumu1 672,31 eur (2006,77 : 12 x 10). Spolu teda alikvotne pripadla na navrhovateľku povinnosť zaplatiť
sumu 2 065,55 eur. Z prepočtu uvádzaného samotným odporcom pritom vyplýva, že navrhovateľka mala
uhradiť na energie sumu 1 774 eur a na nedoplatku sumu 343,09 eur, t. j. spolu uvedené predstavuje

sumu2117,29eur,tedaviac,akobolazostranyStredoslovenskejenergetiky,a.s.aSPP,a.s.vyúčtovaná
reálna spotreba energií spotrebovaných užívaním predmetného domu za alikvotné obdobie, za ktoré
dom užívala nájomníčka. Zároveň navrhovateľka osvedčila, že od júna 2024 uhrádza odporcovi na
energie mesačné preddavkové platby nastavené vo vyúčtovaní SPP a SSE pre ďalšie obdobie, t. j. spolu
v sume 225,- eur/mesiac (podľa vyúčtovaní na č. l. 34 a 36 spisu, a podľa potvrdení o platbách na č. l.

41 – 46 spisu).

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pravdepodobnou príčinou odpojenia rodinného domu od
dodávky plynu je neuhradenie nedoplatku z vyúčtovania odporcom, pričom tento nedoplatok mal uhradiť
odporca aj z peňažných prostriedkov, ktoré mu na tieto účely poukazovala navrhovateľka.

Keďže bez dodávky plynu do rodinného domu túto nehnuteľnosť nie je možné zo strany nájomníčky
a jej maloletých detí riadne užívať (nehnuteľnosť nie je vykurovaná, pričom vykurovanie nehnuteľnosti je
v zimnom období nevyhnutnosťou pre zabezpečenie riadneho užívania nehnuteľnosti), súd považoval
za potrebné za účelom bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorýmuložilodporcovipovinnosťvykonaťpripojenierodinnéhodomukodberuplynu(zmluvusSPP,a.s.

na dodávku plynu na rodinného domu súp. č. XXX má uzatvorenú odporca, keďže SPP, a.s. doručoval
vyúčtovacie faktúry jemu, podľa listín na č. l. 35 rub – 36 rub spisu). Takáto povinnosť mu ako vlastníkovi
domu vyplýva z nájomnej zmluvy. Navrhovateľke bolo potom nariadením tohto neodkladného opatrenia
potrebné poskytnúť právnu ochranu, keďže predmetný rodinný dom slúži jej a dvom jej maloletým deťom
na bývanie. Bez dodávky plynu do domu nie je možné dom vykurovať a preto jeho užívanie nie je riadne

možné.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľke vzhľadom na povahu nariaďovaného neodkladného
opatrenia neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu na súd (keďže je predpoklad, že týmto
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami). S poukazom na

ustanovenie § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP potom súd prvej inštancie poučil odporcu
o možnosti podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody v prípade, ak by mu nariadením tohto
neodkladného opatrenia vznikla škoda, ako aj o následkoch s tým spojených (výrok III. tohto uznesenia).
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP, konštatujúc plný úspech navrhovateľky, priznal jej proti odporcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.
12. Odporca sa podaným odvolaním domáha zmeny napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
a zamietnutia návrhu na navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Odvolateľ uvádza, že súd mu nemôže uložiť, aby vykonal pripojenie nehnuteľnosti k odberu plynu.

Ak by tak učinil, dopustil by sa trestného činu krádeže, nakoľko by sa jednalo o tzv. čierny odber plynu.
Na vykonanie pripojenia je oprávnený iba splnomocnený zamestnanec SPP.
14. Z dôkazov predložených navrhovateľkou vyplýva, že žiadna nájomná zmluva medzi navrhovateľkou
a odporcom uzatvorená nebola. Nikdy sa nedohodli na esenciálnych náležitostiach nájomnej zmluvy.
Navrhovateľka odporcovi nikdy nedoručila žiadne prijatie návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, a preto

je vylúčená existencia nájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu nie je odporca povinný trpieť prítomnosť
navrhovateľky v nehnuteľnosti vlastnícky mu patriacej a žiaden právny základ nemá ani povinnosť, ktorej
vykonania sa voči nemu domáha.

15. Navrhovateľka neosvedčila ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko,

ako sama uvádza, sa v nehnuteľnosti súčasne nezdržiava a nemá ani prístup k nehnuteľnosti.

16. Napokon odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že v rodinnom dome elektrické zariadenie v rozsahu
0Pa0S nie je schopné bezpečnej prevádzky, čo vyplýva zo správy odbornej prehliadky a skúšky
elektrického zariadenia zo dňa 02.01.2025.

17. Odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nespĺňajúce základné
požiadavky zákonnosti.18. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že sa návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia nedomáhala uloženia povinnosti SPP, a.s., ale odporcovi, ktorý na rozdiel od navrhovateľky
je v zmluvnom vzťahu s SPP, a.s. Navrhovateľka nebola oprávnená domáhať sa od SPP, a.s. uvedenia

dôvodu, pre ktorý došlo k odpojeniu od plynu. Navrhovateľka osvedčila, že dlh na plneniach voči SPP,
a.s. nespôsobila a zálohové platby zasielala na bankový účet odporcu, dlh vo vzťahu k SPP, a.s. mohol
spôsobiť iba odporca a to tým, že zálohové platby prijaté od navrhovateľky SPP, a.s. riadne neuhrádzal.

19. Navrhovateľka na margo námietky odvolateľa o nesprávne formulovanom petite poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/114/2017 zo dňa 28. apríla 2017, z ktorého záverov
plynie,ženemožnoodporcunútiť,abyuzatvorilzmluvuskonkrétnymdodávateľomplynu.Navrhovateľka
ďalej uvádza, že tým, že súd uložil odporcovi povinnosť vykonať pripojenie, súd žalovanému neuložil
povinnosť konať protiprávne, ale uskutočniť úkony vedúce k pripojeniu nehnuteľnosti k odberu plynu.
Navrhovaný petit neodkladného opatrenia je v súlade s požiadavkami konkrétnosti a vykonateľnosti.
Odporca presne vie, čo je jeho povinnosťou a čo je potrebné urobiť vo vzťahu k pripojeniu rodinného

domu k odberu plynu.
20. Odvolateľka upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na fakt, že odporca nerozporuje, že
navrhovateľka platby tak, ako ich popísala, realizovala a ani nerozporuje zistenia súdu ohľadom toho,
že v skutočnosti navrhovateľka zaplatila odporcovi za plyn viac, ako bola jej spotreba. Odporca sám
v texte odvolania potvrdil, že v nehnuteľnosti nie je pitná voda, čím potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že

v rámci platieb za plnenia spojené s nájmom si odporca voči nej nemohol vyúčtovať položku stočné.
Nerozporoval ani to, že za navrhovateľku a jej maloleté neuhrádzal ani poplatok za komunálny odpad,
hoci ho v liste zo dňa 21. augusta 2024 odpočítal z platieb navrhovateľky. Vychádzajúc z listu odporcu
zo dňa 21.08.2024, navrhovateľka opakuje, že odporca potvrdil, že celkom uhradila na plnenia spojené
s nájmom sumu 2 234,- eur a nedoplatok 343,09 eur, t. j. spolu 2 277,09 eur. Za obdobie od uzatvorenia

nájomnej zmluvy do vyúčtovania bola podľa vyúčtovania plynu a elektrickej energie skutočná spotreba
2 065,55 eur, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 15. napadnutého uznesenia. Ani
tento záver súdu odporca nerozporuje. Vznik nedoplatku je tak potrebné pričítať iba odporcovi, ktorý
platby prijaté od navrhovateľky zrejme v prospech SPP, a.s. neuhrádzal.

21. Tvrdenia odporcu, že elektrické zariadenie v rodinnom dome nie je schopné bezpečnej prevádzky
je opäť iba zodpovednosťou odporcu, ktorý ako prenajímateľ je povinný udržiavať nehnuteľnosť v stave
spôsobilom na riadne užívanie. Z protokolu pritom vyplýva, že odporca si zrejme tento doklad nechal
vyrobiť za účelom jeho predloženia v konaní, keď revíznemu technikovi ani nepredložil dokumentáciu
k revízii.

22. Pokiaľ ide o vznik a trvanie nájomného vzťahu, navrhovateľka poukazuje na svoje tvrdenia
obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho doplnenia. Navrhovateľom
nájomnej zmluvy bol odporca a navrhovateľka tento návrh prijala. Termín trvania nájmu, t. j. do 21.
septembra 2024, je tvrdením odporcu a nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze, ktorý je súčasťou
súdneho spisu. Navrhovateľom nájomnej zmluvy bol odporca, mal si trvanie nájmu v zmluve ošetriť.

Pokiaľ tak neučinil, ide o nájom na neurčitý čas. Odporca ako prenajímateľ za daných okolností odpojil,
resp. spôsobil odpojenie rodinného domu od odberu plynu, aby navrhovateľku donútil opustiť prenajatú
nehnuteľnosť, hoci aj po údajnom termíne ukončenia nájmu, ako tvrdí, od nej bez ďalšieho prijímal
platby nájomného, ako aj zálohové platby za plnenia spojené s nájmom – vrátane platby za mesiac
december 2024, kedy celkom znemožnil užívanie nehnuteľnosti – najskôr odpojením od dodávok plynu

a následne výmenou zámku na nehnuteľnosti. Odporca síce v odvolaní menuje pojmové znaky nájomnej
zmluvy a tvrdí, že k naplneniu pojmových znakov nedošlo, z jeho vyjadrení však nie je možné zistiť,
ktoré pojmové znaky má na mysli.

23. Je pravdou, že sa navrhovateľka v súčasnosti nezdržiava v nehnuteľnosti odporcu, a to z dôvodu, že

v zimnom období po odpojení nehnuteľnosti od plynu je rodinný dom neobývateľný a odporca následne
svojvoľne vymenil zámky na nehnuteľnosti, hoci jediným legálnym spôsobom, ako dosiahnuť, aby
navrhovateľka nehnuteľnosť aj s maloletými deťmi opustila, je úspešné podanie návrhu na vypratanie
nehnuteľnosti, čo odporca neučinil.

24. Odporca vyštval navrhovateľku, ktorá je onkologickou pacientkou spolu s jej dvoma maloletými
deťmi z rodinného domu, ktorý si nechal odporca predtým od navrhovateľky zrekonštruovať. Takéto
neoprávnené konanie odporcu je možné vykladať len na jeho škodu a nie na škodu navrhovateľky a jej
maloletých detí.25. Odporca v replike k vyjadreniu navrhovateľky opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie,
ktorú obsiahol v podanom odvolaní, dodávajúc, že navrhovateľka nepreukázala, že by odporca spôsobil

dlh na plneniach voči SPP, a.s. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/114/2017 zo dňa
28.04.2017 nie je rozhodnutím záväzným pre súd v prejednávanej veci. Nejedná sa o konštantnú
judikatúru, ani ustálenú súdnu prax.

26. Odporca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 4C/110/2024-71 zo dňa 13.12.2024,

ktorým súd zamietol návrh totožnej navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi strpieť užívanie spornej nehnuteľnosti a odovzdania
navrhovateľke kľúčov od rodinného domu. Odporca cituje, okrem iného, bod 11. odôvodnenia
predmetného uznesenia: „Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel
k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to najmä existenciu nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy, ku ktorej by došlo v prípade, ak by súd dočasne neupravil pomery nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd nemal osvedčené také skutočnosti, z ktorých by mohol
vyvodiť jednoznačný záver o bezprostredne hroziacej ujme žalobkyni, ktorá by vyžadovala dočasnú
a neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Tvrdené konanie žalovaného, spočívajúce v bránení
žalobkyni v užívaní rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa v k.ú. I. (ktorý je v čase

rozhodovaniasúduonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaevidovanýnalistevlastníctvač.XXX
pre k. ú. I. ako nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného) súd vyhodnotil ako výkon zákonných
oprávnení vlastníka vo vzťahu k predmetu jeho vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že meritórne posúdenie vzniku, trvania či zániku nájomného vzťahu a
s tým spojeného nároku žalobkyne na užívanie predmetného rodinného domu vo výlučnom vlastníctve

žalovaného nemôže byť vzhľadom na povahu nároku vykonané iba prieskumom v rámci konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. bez vykonania náležitého dokazovania. Súd rovnako
podotýka, že bez riadne vykonaného dokazovania nemôže autoritatívne prikázať žalovanému ako
výlučnému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, aby odovzdal žalobkyni kľúče od rodinného domu či
inak sprístupnil predmetný rodinný dom žalobkyni za situácie, kedy samotná existencia nájomného

vzťahu je medzi stranami sporu evidentne sporná. Súd taktiež konštatuje, že v danej veci nie je
daná ani potreba naliehavej a okamžitej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením,
nakoľko žalobkyňou tvrdené bránenie v užívaní rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho s v k.
ú. I. žalovaným preukázateľne nespôsobilo žalobkyni úplnú stratu obydlia a s tým spojené faktické
bezdomovectvo žalobkyne - žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne

uviedla, že má zabezpečené náhradné bývanie u svojej matky, ktoré sa z tvrdenia žalobkyne javí ako
časovoneohraničené.Nadruhejstranezobsahunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v časovo neobmedzenej
povinnosti žalovaného strpieť užívanie rodinného domu súp. č. XXX v jeho výlučnom vlastníctve.
Súd má za to, že v danom prípade je na mieste prísnejšie posudzovanie návrhu navrhovateľky,

ktorá sa neodkladným opatrením domáha trvalého vyriešenia svojej bytovej situácie, a to bez toho,
aby súd posúdil objektívne okolnosti prejednávanej veci, vrátane argumentácie protistrany. Podľa
názoru súdu žalobkyňa si zvolila nesprávny právny nástroj na uplatňovanie svojich nárokov, keď mala
za to, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje inštitút rýchlej úpravy
právnych pomerov, sa domôže trvalého vyriešenia otázky svojho bývania. Takýchto nárokov sa však

žalobkyňa môže dovolávať žalobou vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s
poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ani naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, a preto súd návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“

27. Navrhovateľka v duplike k replike odporcu (okrem iného) uvádza, že podľa tvrdení odporcu
odporca sám osobne nespotreboval žiaden plyn, lebo on sám v nehnuteľnosti nebýval, ale zálohové
platby od navrhovateľky spolu s nájomným prijímal na pravidelnej mesačnej báze, a to aj v mesiaci
december 2024, kedy mal vedomosť o odpojení rodinného domu od plynu a kedy znemožnil užívanie

rodinného domu výmenou zámkov. Napriek uvedenému prijaté zálohové platby od navrhovateľky
neposlal navrhovateľke späť a ešte sa domáhal uhradenia nedoplatku za energie a peniaze si ponechal.28. Na margo argumentácie odporcu, že rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4C/114/2017 zo
dňa 28.04.20217 nie je konštantnou záväznou judikatúrou pre súdy v prejednávanej veci, navrhovateľka
akcentuje, že týmto nie je ani rozhodnutie Okresného súdu Žilina, na ktoré poukazuje odporca vo

veci 46C/110/2024 zo dňa 13. decembra 2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/8/2025 zo dňa 21. februára 2025. Navrhovateľka sa voči týmto rozhodnutiam bude ďalej
brániť, pretože vo svojej podstate odobrujú a schvaľujú nezákonné konanie prenajímateľa, ktorý nie
je oprávnený zasiahnuť do obydlia nájomcu tak, že vymení zámky na nehnuteľnosti. Prenajímateľ
nesmie postupovať inak, než podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Ak by skutočne bolo

v súlade so zákonom vyštvať nájomcu výmenou zámkov, nie je zrejmé, prečo by sa na súdoch
prejednávali tisícky sporov o vypratanie nehnuteľnosti, a to aj v prípadoch, keď nie je ani sporné, že
nájomné zmluvy naozaj neexistujú. Navrhovateľka považuje uvedené rozhodnutia Okresného súdu
Žilina a Krajského súdu v Žiline za v rozpore s princípom právnej istoty. Pre vlastníkov nehnuteľností,
ktorí tieto prenechávajú na nájom tretím osobám, predsa existujú právne mechanizmy a explicitný
postup, ako postupovať v prípade tvrdeného neoprávneného zotrvania v nehnuteľnosti. Výmena zámkov

a odpojenie takej nehnuteľnosti od odberu energií, ktoré sú nevyhnutné na každodenné fungovanie
k takýmto mechanizmom, v právnom štáte nepatrí. Pokiaľ odvolací súd v zmieňovanej veci 7Co/8/2025
uvádzal, že otázku trvania alebo netrvania nájomného vzťahu je možné posudzovať len v konaní vo
veci samej, s uvedeným sa navrhovateľka nestotožňuje, nakoľko sa uvedené míňa účinku ochrany práv
navrhovateľky. Pre navrhovateľku nemá význam podávať žalobu vo veci samej a 5 rokov sa súdiť o to, či

nájomný vzťah trval alebo nie, keď v nehnuteľnosti nemôže bývať so svojimi maloletými deťmi, lebo do
nejnemáprístup.Navrhovateľkaakcentuje,žeodporcanehnuteľnosťnevyužívanavlastnébývanie,jeto
práveodporca,ktorýsavprípade,akmázato,ženavrhovateľkabývavjehonehnuteľnostineoprávnene,
môže domáhať žalobou ochrany svojich práv.
29. Pri danom výklade práva odporcom nastane situácia, kedy strany konania majú nájomnú zmluvu,

ktorej platnosť a účinnosť si vykladajú rozdielne, odporca si necháva uhrádzať nájomné aj zálohové
platby, z týchto neuhrádza dodávky energií, čím je navrhovateľka nútená opustiť nehnuteľnosť, odporca
okamžite vymení na nehnuteľnosti zámky, čím znemožní navrhovateľke akokoľvek užívať nehnuteľnosť,
ale podľa názoru krajského súdu (vo veci sp. zn. 7Co/8/2025) si má navrhovateľka podať žalobu o to, že
nájomný vzťah trvá, hoci nemá k nehnuteľnosti absolútne žiaden prístup, pretože krajský súd nedokáže

posúdiť platnosť nájomnej zmluvy pri potreby ochrany obydlia navrhovateľky a tým aj zásahu do jej
rodinnéhoasúkromnéhoživota,ktorýjejgarantuječlánok8Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd.
Pokiaľ v označenej veci sp. zn. 7Co/8/2025 vyplýva, že navrhovateľke nebola poskytnutá ochrana
z dôvodu, že táto sa mohla nasťahovať k svojim rodičom a maloleté deti k ich otcovi, v zmysle uvedeného
sa javí, že by súd poskytol ochranu práv navrhovateľke a jej maloletým deťom až v prípade, ak by ostali

v zimnom období (december 2024) na ulici bez strechy nad hlavou. Navrhovateľka by sa teda musela
dostať do situácie ohrozenia života, aby jej bola poskytnutá relevantná ochrana. Avšak, kto iný ako súd
má dbať o to, aby účastníci občianskoprávnych vzťahov rešpektovali zákony a neposkytovať ochranu
tým, ktorí ich hrubo porušujú.
30. V súvislosti s uvedeným navrhovateľka ozrejmuje, že sa spolu s maloletými deťmi nenasťahovala do

rodinného domu odporcu náhodou. Navrhovateľka sa s odporcom dohadovala na prenájme rodinného
domu po dlhší čas a dokonca sa dohodli na tom, že rodinný dom zrekonštruuje na svoje náklady, čo
sa odrazí v cene nájmu. Odporca si nechal zrenovovať nehnuteľnosť na náklady navrhovateľky a teraz
zrazu tvrdí, že s ňou žiadnu zmluvu nemá a doslova ju z nehnuteľnosti vyštval.

31. Navrhovateľka záverom akcentuje, že vlastnícke právo odporcu nie je nadradené právu na obydlie
a právu na rodinný a súkromný život navrhovateľky a jej maloletých detí.

32. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357

písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a napadnuté uznesenie
pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

33. Súd prvej inštancie sa oboznámil s predloženými dôkazmi v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, na základe osvedčených skutočností dospel k správnym skutkovým
záverom, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia konajúceho súdu prvej inštanciea podrobnostiach naň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Uvedené bolo zároveň aj dôvodom
pomerne rozsiahleho popisu obsahu uznesenia súdu prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.
Na margo námietky odvolateľa o zjavnej arbitrárnosti, resp. nezákonnosti napadnutého uznesenia

odvolací súd dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I.ÚS117/05,III.ÚS191/2013).Zpohľadulogikyaargumentačnejsúdržnostinebolomožnéodôvodneniu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vytnúť žiadne nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny

proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
34. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné.

35. Odporca prioritne namieta nevykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia dôvodiac, že súd
nemôže uložiť odporcovi povinnosť vykonať pripojenie nehnuteľnosti k odberu plynu. Uvedenú námietku
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Tým, že súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť vykonať
pripojenie, súd odporcovi neuložil povinnosť konať protiprávne. V uloženej povinnosti je bezpochyby
implikovaná povinnosť uskutočniť úkony vedúce k pripojeniu nehnuteľnosti k odberu plynu, pričom

je na zvážení odporcu (keďže súd nad rámec stanovený zákonom nemôže zasahovať do zmluvnej
voľnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), či tak učiní uzavretím zmluvy s SPP, a.s. resp. iným
dodávateľom plynu, prípadne, či požiada SPP, a.s. o opätovné pripojenie po úhrade evidovaného
nedoplatku. Je v dispozícii odporcu, ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je/bol v zmluvnom vzťahu s SPP,
a.s. overiť si, ak mu nie sú, ako tvrdí, známe dôvody odpojenia nehnuteľnosti od dodávky plynu (v konaní

bolo osvedčené, že týmto dôvodom bolo s najväčšou pravdepodobnosťou nepoukazovanie zálohových
platieb odporcom dodávateľovi, hoc tieto odporca od navrhovateľky prijímal) a v závislosti od zistenej
príčiny odpojenia učiniť kroky k náprave stavu – obnoveniu dodávky plynu a riadnemu plneniu povinností
spätých s prenájmom nehnuteľnosti.

36. Odporca tvrdí, že žiadna nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom nikdy uzavretá nebola.
Nikdy sa s navrhovateľkou nedohodol o esenciálnych náležitostiach nájomnej zmluvy. Navrhovateľka
nikdy odporcovi nedoručila žiadne prijatie návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, a preto nie je
povinný ,,trpieť“ prítomnosť navrhovateľky v nehnuteľnosti.

37. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Tvrdenie odporcu, že s navrhovateľkou
nikdy neuzavrel nájomnú zmluvu, je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom. V podrobnostiach
odvolací súd v celom rozsahu opätovne poukazuje na závery súdu prvej inštancie ohľadne tejto
právne významnej skutočnosti (body 3. až 9. tohto uznesenia odvolacieho súdu). Prioritne odvolací súd
poukazuje na list (podpísaný odporcom) zo dňa 21.08.2024 (č.l. 39 súdneho spisu), v ktorom odporca

expressis verbis (okrem iného) uvádza, cit.: ,,...na výzve na vypratanie stále trvám, a to na základe faktu,
že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, nadobudla platnosť 01.09.2023.“

38. Súd prvej inštancie z predloženej emailovej komunikácie zo dňa 11.08.2023, prostredníctvom
ktorej odporca odosielal návrh nájomnej zmluvy, účelom uzatvorenia ktorej malo byť dojednanie o

užívaní rodinného domu súp.č. XXX v kat. úz. I. (č.l. 16 spisu) z návrhu nájomnej zmluvy (č.l. 17-25
spisu), akceptácie predmetného návrhu nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky zo dňa 29.08.2023
(č.l. 27 spisu), ako aj z ostatnej emailovej komunikácie, ktorá bola vedená medzi navrhovateľkou a
odporcom (ohľadne rozboru vody na č.l. 28 spisu), dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že medzi
navrhovateľkou a odporcom došlo k zhodnému prejavu vôle (konsenzu) o dočasnom prenechaní veci

nájomníčke – navrhovateľke za odplatu (t.j. vzniku nájomnej zmluvy). Nájomná zmluva pritom nemusí
byť obligatórne uzatvorená v písomnej forme. Preto mal súd prvej inštancie správne jej uzatvorenie
osvedčenéajnazákladenavrhovateľkoupredloženýchlistinnýchdôkazov,keďžeztýchtovyplynulavôľa
oboch účastníkov k prenechaniu domu vo vlastníctve odporcu do užívania navrhovateľke za odplatu, čo
sú základné náležitosti potrebné pre uzatvorenie nájomnej zmluvy.

39. Odporcom namietaná skutočnosť, že navrhovateľka odporcovi nedoručila žiadne prijatie návrhu na
uzavretie nájomnej zmluvy, nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Napriek tomu, že navrhovateľka
k listine spísanej dňa 29.08.2023 (č.l. 27 spisu) s označením ,,Prijatie návrhu na uzavretie nájomnejzmluvy“ (v ktorom okrem iného uvádza, cit.: „...pre odstránenie akýchkoľvek právnych pochybností,
vyjadrujem svoj vážne mienený a bezvýhradný nesúhlas s návrhom nájomnej zmluvy, ktorý ste učinili
cestou emailu zo dňa 09. augusta 2023 z Vašej emailovej adresy C. a tento návrh v celom rozsahu

prijímam...“) nepripojila dôkaz o doručení do emailovej schránky odporcu možno mať túto právne
relevantnú skutočnosť (t.j. fakt, že sa akcept návrhu nájomnej zmluvy dostal do sféry dispozície odporcu
- z hľadiska vzniku zmluvy je irelevantné, či reprodukovaním jeho obsahu navrhovateľkou odporcovi
ústne pri osobnom stretnutí, telefonicky resp. písomne – doručením do emailovej schránky, keďže
nájomná zmluva môže byť uzatvorená platne tak ústne ako aj písomne) preukázanú vyššie uvedeným

listom odporcom adresovaným navrhovateľke (č.l. 69 spisu), z ktorého obsahu je nepochybne zrejmé,
že odporca vznik zmluvného vzťahu priznal. Naviac, z časových súvislostí opísaných v liste (odporca
v ňom uvádza svoj názor, že zmluva ,,nadobudla platnosť“ 01.09.2023) možno dospieť k záveru, že
uvedený akcept zmluvy sa odporcovi dostal do sféry dispozície/bol mu navrhovateľkou oznámený práve
označeného dňa.

40. Uvedenej právne vyznanej skutočnosti – faktu, že akceptácia nájomnej zmluvy navrhovateľkou
dostala sa do sféry dispozície odporcu/bola odporcovi oznámená a došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy,
korešpondujú aj ďalšie v konaní pred súdom prvej inštancie spoľahlivo zistené skutočnosti – platenie
zálohových platieb navrhovateľkou odporcovi (v celkovej sume 2.034,- Eur), zaplatenie nedoplatku na
vyúčtovaní (v sume 343,09 Eur), emailová komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom ohľadne

úhrady nedoplatku, rozboru vody.

41. Mimo rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že vznik a trvanie nájomného vzťahu
medzi navrhovateľkou a odporcom bol v konaní nielen navrhovateľkou osvedčený, avšak rozsah i kvalita
ňou predložených dôkazov umožňuje aj záver o preukázaní vzniku a trvania tohto záväzkovo-právneho

vzťahu. Dôkazy predložené navrhovateľkou, čo do časových súvislostí aj čo do obsahu vzájomne dobre
korešpondujú a umožňujú súdu učiniť si spoľahlivý záver o danosti záväzkovo-právneho vzťahu, z
ktorého navrhovateľke náleží nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

42. Žalobkyňa osvedčila v konaní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. S názorom odporcu,

že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľky nie je dané, nakoľko
navrhovateľka sa v nehnuteľnosti v súčasnosti nezdržiava a nemá do nej prístup, nemôže odvolací súd
súhlasiť.
43. V konaní navrhovateľka preukázala, že je onkologickou pacientkou, bývala v nehnuteľnosti spoločne
s maloletými deťmi. Dcéra navrhovateľky trpí kardiologickým ochorením. V konaní nebolo sporným,

že odporca bez rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti (svojvoľne) vymenil kľúče na rodinnom dome a
rodinný dom je tak pre navrhovateľku a jej maloleté deti neprístupný. Nesporným je aj fakt, že došlo k
prerušeniu dodávky plynu do rodinného domu. V dôsledku uvedenej skutočnosti, navrhovateľka býva u
matkyajejmaloletédetiuichotca.Zverenévšakbolidovýchovyastarostlivostimatke.Nietakýchkoľvek
pochybností o tom, že dodávka plynu je pre riadne užívanie rodinného domu (vykurovanie, ohrev vody)

nevyhnutnosťou.

44. Označený súhrn osvedčených skutkových okolností je exemplárnym príkladom danosti
nebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmyvyžadujúcejsineodkladnýzásahsúduformounariadenia
neodkladného opatrenia.

Ad 1) bolo hrubo zasiahnuté do práva navrhovateľky a jej maloletých detí na ochranu obydlia,
požívajúceho ústavnoprávnu (článok 21 Ústavy SR) a medzinárodno-právnu ochranu (článok 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Ad 2) bolo hrubo zasiahnuté do rodinného a súkromného života navrhovateľky, faktickým oddelením
matky od maloletých detí, rovnako požívajúceho ústavnoprávnu (článok 19 ods. 2 Ústavy SR) a
medzinárodno-právnu ochranu (článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Hoci
boli maloleté deti zverené do výchovy matky v dôsledku zamedzenia spoločného bývania sa matke
fakticky zabránilo plne realizovať nielen svoje rodičovské práva ale aj povinnosti zahŕňajúce osobnú

starostlivosť matky o maloleté deti, ktorej elementárnym predpokladom je, že deti s matkou bývajú v
spoločnom obydlí.Ad 3) je nad akúkoľvek morálnu pochybnosť, že pacient s onkologickým ochorením prežíva náročnú
životnú situáciu, ktorá si predovšetkým vyžaduje v záujme jej úspešného zvládnutia stabilné sociálne
prostredie, ktorého súčasťou je tak nerušené bývanie (vlastné obydlie), ako aj život s blízkymi osobami

(v danom prípade so zverenými maloletými deťmi).

45. Hrubosť zásahu vidí odvolací súd v tom, že sa odporca uchýlil k nedovolenej svojpomoci – výmene
zámku na nehnuteľnosti a svojím konaním (s vysokou pravdepodobnosťou) práve neodvádzaním
navrhovateľkou platených zálohových platieb dodávateľovi plynu spôsobil odpojenie rodinného domu

od zdroja energie potrebného pre vykurovanie nehnuteľnosti, namiesto iniciovania konania žaloby o
vypratanie nehnuteľnosti proti navrhovateľke (pokiaľ bol toho názoru, že nájomný vzťah skončil resp.
nevznikol), v ktorom by bolo umožnené navrhovateľke brániť svoje práva.

46. Pokiaľ odporca na podporu svojej argumentácie o absencii nebezpečnosti bezprostredne hroziacej
ujmy poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 46C/110/2024-71 zo dňa 13.12.2024 v

spojenísrozhodnutímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.7Co/8/2025zodňa21.2.2025,odvolacísúduvádza
nasledovné:

Ad a) odvolateľom označené rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej (týka sa iného nároku,
než obnovenia dodávky plynu do rodinného domu),

Ad b) nie je pre konajúci súd záväzné, nie sú dané predpoklady § 193, eventuálne § 455 CSP.
Zároveň nepredstavuje ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods.
2 základných princípov CSP,

Ad c) odhliadnuc od argumentov Ad a), b) na dôvažok odvolací súd dodáva, že z odvolateľom

označeného rozhodnutia nemôže odvolací súd (senát 9Co) vychádzať (hoc sa označené rozhodnutie
zaoberalo právne významnou otázkou osvedčenia existencie záväzkovo-právneho vzťahu, resp.
bezprostredne hroziacej ujmy), a to z dôvodu, že sa s ním nemôže vnútorne stotožniť. V označenej
veci okresný súd pri posudzovaní (ne)existencie nájomného vzťahu nijak nevyhodnotil žalobkyňou
predložené listinné dôkazy, odvolací súd v označenej veci (senát 7Co) vzal v podtaz len dva z

označených dôkazov bez vyhodnotenia ich vzájomnej väzby k ostatným do konania navrhovateľkou
predloženým dôkazom. Argument súdu v označenej veci, že súdu neprináleží posudzovať danosť
nájomného vzťahu, je pre odvolací súd (senát 9Co) v prejednávanej veci neakceptovateľný.
Zákonodarca v ust. § 326 za povinnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil
aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúci dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana, preto je povinnosťou súdu vznik/existenciu/trvanie nároku aj preskúmavať/posudzovať. Naviac
závery súdu v označenej veci o absencii bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodov, že navrhovateľka má
kde bývať (u matky) a jej deti u otca, teda že konanie odporcu neprivodilo odporkyni bezdomovectvo, sú
pre odvolací súd (senát 9Co) v prejednávanej veci neprijateľné z dôvodov, ktoré odvolací súd podrobne
ozrejmil v bode 44. tohto uznesenia.

47. Na margo odvolacej námietky, v ktorej odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie
poukazuje na skutočnosť, že v rodinnom dome nie je pitná voda a elektrické zariadenie, nie je bezpečné
bez bližšieho ozrejmenia súvislosti tvrdených skutočností s posudzovanou vecou, odvolací súd dodáva,
že uvedený argument len svedčí o tom, že si odporca riadne neplní svoje povinnosti, minimálne

plynúce mu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka - všeobecnej prevenčnej povinnosti (v zmysle ktorého
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí), ak prenajal navrhovateľke nehnuteľnosť s označenými závadami. Táto okolnosť
zakladá povinnosť odporcu uviesť nehnuteľnosť do stavu bezpečnom pre užívanie navrhovateľkou a jej
maloletými deťmi, v žiadnom prípade nie je dôvodom pre zamedzenie dodávky plynu do nehnuteľnosti

(resp. pre výmenu zámok), ako to učinil odporca.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola navrhovateľka, a to v celom rozsahu,
preto jej voči odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

49. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)