Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724203666
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7724203666.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a
sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore navrhovateľov: 1/ A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XXX, 2/ E. F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/
XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom v Humennom, Kalininova 675,
proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803,

zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
zo dňa 17. marca 2025 sp.zn. 27C/68/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 17. marca 2025 č.k. 27C/68/2024-164
vo výroku I..

Z r u š u j e uznesenie vo výroku IV., ktorým súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 17. marca 2025
č.k. 27C/68/2024-164 rozhodol nasledovne:
I. Súd ukladá odporcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k parcele C-KN č. 973/4 - ostatná plocha o výmere 1.697
m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Michalovce, odbor katastrálny na LV
č. XXXX, katastrálne územie I., pod B2 v podiele 1/2 k celku, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.07.2008 a bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod
V 2706/08, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Vo zvyšnej časti neodkladné opatrenie zamieta.

III. Ukladá navrhovateľom 1-2 povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali
žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.1 Rozhodol tak o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k parcele C-KN č.

973/4 - ostatná plocha o výmere 1.697 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Michalovce, odbor katastrálny na LV č. XXXX, katastrálne územie I., ktoré vzniklo na základe
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.07.2008 a bolo zapísané do katastra
nehnuteľností pod V 2706/08.
2.2 Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili, že k spornej nehnuteľnosti
právna predchodkyňa navrhovateľov J. B. nadobudla vlastnícke právo v podiele 1/2 na základe

rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/274/2018 zo dňa 31.07.2019, ktorý zmenil pôvodný
rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 8C/41/2011. Z týchto rozhodnutíako aj z rozsudku NS SR č.k. 8Cdo/144/2020 zo dňa 30.05.2022 vyplýva, že právna predchodkyňa
navrhovateľov J. B. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku rozhodnutím Pozemkového
úradu Michalovce č. 893/93-R zo dňa 19.01.1993. Taktiež z týchto rozhodnutí vyplýva, že kúpna zmluva

č. 14/2000 z 01.06.2000, ktorou K. I. previedla parc. č. 973/4 na obchodnú spoločnosť Cestné stavby
a.s. Košice nebola platne uzavretá, preto nemohla byť ani platne uzavretá zmluva z 24.03.2003 medzi
Cestnými stavbami a.s. Košice a žalovaným (AMRUC spol. s.r.o), preto sa javí, že nemohlo dôjsť platne
k zriadeniu záložného práva k predmetnému pozemku.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, 3, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1,2,3, § 330 ods. 1,2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia.

4.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi a
skutočnosťami tvrdenými stranami sporu dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili dôvodnosť podania

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi sčasti, t.j. do výšky 1/2 k celku, nakoľko
navrhovateľom svedčí spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti v rozsahu 1/2 a nie v rozsahu 1/1,
keďže právna predchodkyňa navrhovateľov je vedená na liste vlastníctva č. XXXX parc. KN C č. 973/4,
k.ú. I. ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2. Podľa súdu navrhovatelia
osvedčili hrozbu vytvorenia nenávratného stavu v prípade realizácie výkonu záložného práva odporcom

a výkonu dražby odporcom, a preto je potrebná dočasná úprava pomerov, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
4.2 Súd mal za to, že navrhovatelia dôvodnosť a potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
osvedčili tak, že dostatočným spôsobom spochybnili záložné právo odporcu s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/274/2018 zo dňa 31.07.2019, ktorý zmenil pôvodný rozsudok

Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 8C/41/2011 ako aj rozsudok NS SR č.k.
8Cdo/144/2020 zo dňa 30.05.2022, z ktorých vyplýva, že sporná parcela č. 973/4 bola vytvorená z
parcely KN- C 973/1 o výmere 19.490 m2 a zároveň, že právna predchodkyňa navrhovateľov J. B.
nadobudla vlastnícke právo k predmetnému pozemku rozhodnutím Pozemkového úradu Michalovce č.
893/93-R zo dňa 19.01.1993. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že kúpna zmluva č. 14/2000

z 01.06.2000, ktorou K. I. previedla parc.č. 973/4 na obchodnú spoločnosť Cestné stavby a.s. Košice
nebola platne uzavretá, preto nemohla byť ani platne uzavretá zmluva z 24.03.2003 medzi Cestnými
stavbami a.s. Košice a žalovaným (AMRUC spol. s.r.o). 4.3 Súd mal teda za to, že nemohlo dôjsť
platnekzriadeniuzáložnéhoprávakpredmetnémupozemkuaochranumajetkunavrhovateľovzdôvodu
výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe je možné dosiahnuť vydaným

neodkladným opatrením, ktorí osvedčili dôvodnosť nároku. Nedôvodným výkonom záložného práva,
by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľov, ktorý predmetnú
nehnuteľnosť zdedili.
4.4 V danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam

navrhovateľov. Navrhovatelia teda osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, vlastníctvo nehnuteľností, ktoré by mali byť predmetom dražby, rovnako pre nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu tým, že vykonaním dražby by stratili vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo môže pre nich znamenať
nenávratný zásah do ich práv.

4.5 Súd preto návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel, keď
navrhovateľmi boli osvedčené okolnosti, z ktorých súd vyvodil ich opodstatnenosť. Podľa súdu
nariadením predmetného neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán
sporu, alebo tretích osôb. Zároveň súd vo zvyšnej časti, keďže navrhovatelia sa domáhali neodkladného
opatrenia k celej nehnuteľnosti, nielen k polovici, ktorej bola ich právna predchodkyňa spoluvlastníčkou,

ich návrh zamietol, nakoľko navrhovateľom svedčí spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti v
rozsahu 1/2.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z.z.,
a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorú umožňuje vykonať civilný kódex

(§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola.
O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a podobne, rozhodne súkromná osoba s tým, že
dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za týchto okolností sa javí
neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany vlastníka dotknutých nehnuteľností dočasu, kým súd vo veci samej nerozhodne. V tejto súvislosti súd prihliadal najmä na prípadné následky,
ktoré by takéto zamietnutie nariadenia neodkladného opatrenia mohlo pre navrhovateľov znamenať, a
to strata vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Na druhej strane nariadené neodkladné opatrenie

vo vzťahu k záložnému veriteľovi nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu
jeho práv. Súd konštatoval, že neodkladné opatrenie je vnímané len ako dočasné opatrenie s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/171/2010 zo dňa 22.09.2010, podľa
ktorého „pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci

nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak“.

6. Zároveň súd navrhovateľom uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v lehote do 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia. Ak v stanovenej lehote žaloba nebude podaná, súd v zmysle § 336
ods. 3 CSP nariadené neodkladné opatrenie zruší. Súd zastáva názor, že predmet sporu (určenie ne/
existenciezáložnéhopráva)májednoznačnevzťahkuloženejpovinnostinariadenejtýmtoneodkladným
opatrením.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1,2, § 255 ods. 1,2 CSP a keďže
navrhovatelia aj odporca mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech len čiastočný, súd
o trovách konania rozhodol v zmysle uvedeného právneho ustanovenia tak, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov konania právo.

8.1ProtitomutouzneseniuvovýrokuI.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporca zdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalobcovi (správne odporcovi, poznámka
odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8.2 Odporca namietal, že súd prvej inštancie viackrát konštatoval neplatné zriadenie záložného práva

bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami odporcu, ktoré spočívali v skutkových
okolnostiach prípadu, a to, že v čase vzniku záložného práva neboli žiadne pochybnosti o vlastníckom
práve záložcu, a teda dobromyseľnosti záložného veriteľa pri uzatváraní zmluvy. Táto argumentácia
odporcu bola podporená aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa súd tak isto nevysporiadal.
Z uvedeného dôvodu odporca podáva v odvolaní totožnú argumentáciu ako v odvolaní voči prvému

rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia.
8.3 Odporca uviedol, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy bol záložca výlučným vlastníkom
predmetného pozemku a bol oprávnený s ním nakladať, disponovať, teda, aj zriadiť k predmetnej
nehnuteľnosti záložné právo v prospech banky. Po citácii ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka,
odporca uviedol, že navrhovatelia svoj nárok, resp. absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy odvodzujú

od absencie vlastníckeho práva záložcu s tým, že záložca nebol v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
skutočným vlastníkom celého pozemku – predmetu zálohu – nakoľko jej podielovým spoluvlastníkom
v časti 1/2 sa rozhodnutím súdu stala poručiteľka. S týmto názorom sa odporca nestotožňuje, nakoľko
záložca sa stal vlastníkom pozemku už v roku 2003 a k zriadeniu záložného práva došlo v roku 2008.
Poručiteľka sa začala domáhať určenia vlastníckeho práva až žalobou podanou dňa 20.04.2011, a teda

ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy bol pozemok vo vlastníctve záložcu a v tom čase neexistoval žiaden
dôvod, ktorý by mohol vlastnícke právo záložcu spochybniť. K zmene vlastníckeho práva došlo až
v roku 2019 rozhodnutím súdu, čo však nemá nijaký vplyv na otázku platnosti zriadeného záložného
práva ako zabezpečovacieho inštitútu. Opačný výklad by neprimerane zaťažoval veriteľa, v prospech
ktorého bolo záložné právo zriadené, ktorý poskytol dlžníkovi úver za podmienky zabezpečenia svojej

pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, o ktorom neboli žiadne
pochybnosti. Odporca poukázal tiež na skutočnosť, že poručiteľka sa začala domáhať svojich práv
takmerdvedesaťročiapotom,čojejvlastníckeprávo malobyťúdajnepotvrdené,atedasvojimvlastným
konaním zapríčinila vznik záložného práva, nakoľko v tom čase neexistovala ani najmenšia pochybnosť
o vlastníckom práve spoločnosti AMRUC spol. s r.o.. Podľa názoru odporcu je takýto postup právneho

predchodcu navrhovateľov v rozpore so všeobecne uznávanou a rešpektovanou zásadou „vigilantibus
iura scripta sunt t.j. „právo patrí bdelým“. Ak by sa právna predchodkyňa navrhovateľov domáhala
ochrany jej práv včas, k zriadeniu záložného práva by nikdy nebolo došlo, nakoľko banka v žiadnom
prípade neposkytne úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo jesporné. Odporca preto zastáva názor, že bez ohľadu na spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré tvoria záloh, nemožno navrhovateľom poskytnúť takú ochranu, v zmysle ktorej sa zrušia všetky
právne vzťahy založené v dobrej viere pred viac ako 16-timi rokmi, pričom táto situácia vznikla výlučne

v dôsledku pasivity právneho predchodcu navrhovateľov, ktorý v rozpore so všeobecne uznávanou
a rešpektovanou zásadou „práva patria len bdelým“, neuplatnil svoje práva včas. Nie je právny dôvod
na posúdenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko odporca uzatváral predmetnú zmluvu
v tom čase s legitímnym vlastníkom pozemku. Tvrdenie navrhovateľov, že predmetná záložná zmluva
je neplatná, nakoľko záložca nebol v tom čase vlastníkom pozemku, nezakladá neplatnosť záložnej

zmluvy. Navrhovatelia nepreukázali, že by zánik záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti nastal
jedným zo spôsobov v zmysle ust. § 151md ods. 1 OZ, resp. niektorým zo spôsobov zániku pohľadávky
predpokladanej ustanoveniami § 559 až § 587 OZ. Odporca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo/95/2019 z 29.01.2020, z ktorého následne citoval. Má jednoznačne za preukázané, že záložné
právo nezaniklo bez ohľadu na rozhodnutie o vlastníckom práve poručiteľky v rozsahu 1/2. Opačný
záver, ktorý prezentujú navrhovatelia, absolútne nekorešponduje so skutkovým stavom, keďže v čase

zriadenia záložného práva bol záložca vlastníkom predmetného pozemku, s ktorým odporca, resp. jeho
právny predchodca v dobrej viere uzatvoril úverový vzťah zabezpečený záložným právom.
8.4 Po citácii ust. § 21 ods. 2 a 5 zákona o dobrovoľných dražbách odporca uviedol, že v prípade využitia
prostriedkov právnej ochrany v zmysle cit. ustanovení a úspechu v takomto konaní sa porušené práva
tejtoosobynavyšeobnovujúspätnekčasu,ktorýpredchádzalvykonaniunezákonnejdražby.Prihliadnuc

k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež k existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej
ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej
dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Odporca podporne
poukazuje na rozhodnutia, v zmysle ktorých je argumentácia navrhovateľov relevantná v konaní
o určenie neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu a nie ako dôvod na nariadenie neodkladného

opatrenia. Jedná sa o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2019 sp.zn. 4Cob/7/2019,
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2020 sp.zn. 15CoCsp/13/2020, Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 02.05.2019 sp.zn. 6Co/101/2019.

9.1 Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že odporca úmyselne a vedome zavádza,

keď tvrdí, že súd konštatoval neplatné zriadenie záložného práva, čo v konečnom dôsledku preukazuje
aj citácia rozhodnutia. Súd v odôvodnení totiž konštatoval, že sa javí, že nemohlo dôjsť platne
k zriadeniu záložného práva, pričom uviedol, že navrhovatelia osvedčili dôvodnosť nároku na vydanie
neodkladného opatrenia. Súd podrobne a logicky vysvetlil, že boli splnené všetky zákonné podmienky
pre vydanie neodkladného opatrenia. Je nesporné, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností, pričom podiel každého z dedičov predstavuje 1/4 z celku. Zároveň je nesporné,
že predmetný pozemok je zaťažený záložným právom, pričom odporca je záložným veriteľom, čím
je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu. Navrhovatelia zároveň preukázali
a osvedčili dôvody nevyhnutnej potreby bezodkladného a rýchleho zásahu súdu vzhľadom na to, že
odporca ako záložný veriteľ zaslal navrhovateľom oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorého

výkonom a predajom pozemku na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do ich
vlastníckeho práva. Tým, že súd dočasne uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k pozemku, zabezpečil ochranu vlastníckeho opráva, ktorej sa navrhovatelia dožadovali. Uvedené
neodkladné opatrenie má dočasný charakter a nebol vytvorený nenávratný stav, nakoľko súd súčasne
navrhovateľom uložil, aby podali žalobu vo veci samej, a to o určenie neexistencie záložného práva.

Odporca má zriadené záložné právo k ďalším nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. L. a LV č.
XXXX k.ú. I., predajom ktorých môže uspokojiť svoju pohľadávku, ako to vyplýva zo zmluvy o zriadení
záložného práva.
9.2 K tvrdeniu odporcu, že právna predchodkyňa navrhovateľov sa začala domáhať vlastníckeho práva
k spornému pozemku až žalobou podanou na súd 20.04.2011 navrhovatelia uviedli, že právny zástupca

poručiteľky a jej sestry M. H. nebohý F. D. I. písomným podaním zo dňa 22.01.2002 adresovaným
Okresnému úradu Michalovce, katastrálny odbor, Cestným stavbám a.s. Košice, ako aj obci Kaluža
ako povinnej osobe, napadol platnosť kúpnej medzi K. I. a Cestnými stavbami, a.s. Košice. Ďalším
písomným podaním zo dňa 27.12.2002, ktoré F. I. adresoval Cestným stavbám, a.s. Košice, vyzval
nového vlastníka parcely na nápravu protiprávneho stavu, pričom uviedol, že v opačnom prípade dôjde

k súdnemu sporu. Dňa 19.06.2006 zaslal F. I. N. I. O. podanie označené ako návrh oprávnených
osôb na nepovolenie vkladu v reštitučnom konaní, kde označil za absolútne neplatné právne úkony
vykonané medzi K. I. a Cestnými stavbami, a.s. Košice a následne Cestnými stavbami, a.s. Košice
a firmou AMRUC, spol. s r.o.. Vzhľadom na to, že ani Správa katastra Michalovce ani Cestné stavbya.s. Košice ani firma AMRUC, spol. s r.o. na tieto výzvy nereagovali, bola v roku 2007 podaná
žaloba na Okresnom súde Michalovce, o ktorej rozhodol súd rozsudkom zo dňa 14.02.2008 sp.zn.
20C/198/07 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.02.2009 sp.zn. 4Co/97/08

tak, že žaloba bola zamietnutá s odôvodnením, že zapierací výrok je neopodstatnený, lebo na jeho
základe by nebolo možné dosiahnuť zápis vlastníckeho práva na žalobcov, keďže išlo už o ďalší prevod.
Navrhli preto pripojiť spis Okresného súdu Michalovce sp.zn. 20C/198/07. Týmto je nielen spoľahlivo
spochybnená, ale úplne vyvrátená teória odporcu o údajnej právnej pasivite navrhovateľov, resp. ich
právnych predchodcov a tvrdením, že právna predchodkyňa navrhovateľov svojim vlastným konaním

zapríčinila vznik záložného práva, nakoľko v tom čase neexistovala ani tá najmenšia pochybnosť
o vlastníckom práve spoločnosti AMRUC, spol. s r.o.. Toto tvrdenie je absolútnym nezmyslom a je
spoľahlivo popreté a vyvrátené. Okrem iného tieto predložené dôkazy preukazujú to, že firma AMRUC,
spol.sr.o.akozáložcapriuzatváranízáložnejzmluvysOTPbankouSlovensko,a.s.vedomeaúmyselne
zamlčala dôležité okolnosti, ktoré mali mať zásadný vplyv na jej uzavretie.
9.3 Pokiaľ odporca uviedol, že právny poriadok SR ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo

bolo porušené nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby celý rad prostriedkov právnej ochrany, a to
vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, navrhovatelia nielen tvrdia, ale tiež osvedčili listinnými
dôkazmi, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.07.2008
medzi právnym predchodcom navrhovateľov (odporcu - poznámka odvolacieho súdu) ako záložným
veriteľom a firmou AMRUC spol. s r.o. ako záložcom, nebola firma AMRUC spol. s r.o. výlučným

vlastníkom sporného pozemku, nakoľko sa ním ani nikdy nestala. Na tom nič nemení skutočnosť, že
v čase uzavretia záložnej zmluvy bola ako vlastník v katastri zapísaná daná spoločnosť. Predloženými
rozsudkami spoľahlivo a presvedčivo preukázali, že kúpna zmluva, ktorou Cestné stavby, a.s. Košice
odpredali obchodnej spoločnosti AMRUC, spol. s r.o. predmetné nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné
právne úkony. Keďže sa firma AMRUC, spol. s r.o. nikdy nestala vlastníkom spornej nehnuteľnosti,

nemohla platne uzavrieť záložnú zmluvu, ktorou ho založila v prospech právneho predchodcu odporcu.
Úvahy, aby navrhovatelia až po vykonaní dobrovoľnej dražby a schválení príklepu pre úspešného
vydražiteľa uplatnili svoje porušené vlastnícke právo žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú
nezmyselné a neprijateľné. Práve naopak po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni
porušeniu ich vlastníckeho práva a podaní žaloby, že predmetný pozemok nie je zaťažený záložným

právom v prospech odporcu, resp., že na ňom neviazne záloh zapísaný na základe uvedenej záložnej
zmluvy sa zabráni ďalším zložitým a zbytočným súdnym sporom o vlastnícke právo navrhovateľov
k sporným pozemkom.
9.4 Pokiaľ odporca konštantne poukazuje na to, že záložca bol v čase záložnej zmluvy legitímny vlastník
nehnuteľnosti uviedli, že netvrdia, že rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva došlo aj k zániku

záložného práva, ale tvrdia, že záložné právo nikdy platne nevzniklo, pretože záložca nebol v čase jeho
zriadenia vlastníkom sporného pozemku. Rozhodnutiu o určenie vlastníckeho práva došlo rozhodnutím
súdu až v roku 2019, ale ten rozhodol, že právna predchodkyňa navrhovateľov sa stala vlastníčkou
spornej parcely ex tunc, a to ku dňu 19.01.1993, kedy Pozemkový úrad Michalovce vydal rozhodnutie č.
893/93-R. Pokiaľ ide o otázku ochrany dobrej viery chrániacej účastníkov občianskoprávnych vzťahov

a princíp právnej istoty, na ktorý sa odvoláva odporca poukázali na to, že týmito právnymi otázkami
sa opakovane zaoberal aj NS SR vždy s rovnakým výsledkom a nemenným právnym názorom, čím
bola vytvorená ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít. Poukázali na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 zo dňa 30.03.2011, z ktorého vyplýva, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Nemožno preto ani uvažovať

o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za
uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Otázkou
vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa NS SR
zaoberal aj v rozsudku sp.zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26.01.2017. Zároveň poukázali na to, že pokiaľ

odporca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/95/2019 a nález Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS
549/2015, ktoré žiada aplikovať na daný prípad uviedli, že k tomuto nálezu sa už ústavný súd vyjadril vo
svojom uznesení sp.zn. II.ÚS 223/2020 zo dňa 26.05.2020, v ktorom uviedol, že k úvahám najvyššieho
súdu, ktoré sa týkajú otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka sa
vzhľadom na to, že vec nebola doposiaľ právoplatne skončená, nepovažuje za potrebné zaujať konečné

stanovisko. Vyjadril právny názor, že ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako príklady takejto
konštantnej judikatúry ústavného súdu uviedol len rozhodnutia jediného senátu, ktorý sa odchýlil od
predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu bez toho, aby vec predložil plénu na zjednotenie odchýlnych
názorov, preto nezdieľa názor, že ide konštantnú judikatúru, ktorou bola prelomená zásada nemo plusiuris vo všeobecnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality sú presvedčení, že prednosť by malo mať
vždy vlastnícke právo pred právom záložným, teda akcesorickým, ktoré slúži len na zabezpečenie
pohľadávky. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

9.5 V doplnenom podaní navrhovatelia predložili vo vyjadrení uvedené výzvy F. D. I..

10. Vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcu bolo odporcovi prostredníctvom právneho zástupcu
doručené dňa 05.05.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13.Súdprvejinštanciepriposudzovanínaplneniaprocesnýchpodmienokapredpokladovprenariadenie
neodkladného opatrenia správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP, správne ich
interpretoval a vyvodil správne skutkové aj právne závery, pričom svoje rozhodnutie aj náležitým

spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi dôvodmi napadnutého
uznesenia, na ktoré v súlade s ust. § 378 ods. 2 CSP poukazuje.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo navrhovatelia osvedčili vlastnícke

právo k predmetu výkonu záložného práva, a osvedčili aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania
vo veci samej, preto sa aj strany sporu označujú ako navrhovateľ a odporca.

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba

u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo

veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo
navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia
musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav

v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah
primeraný).21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

22. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

23. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť
chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc.

JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti

potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá

jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.

a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

25. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia
hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej, a teda, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe

v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zároveň musí byť osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

26. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva,
preto môže vychádzať iba z opisu skutočností uvedených v návrhu a z doposiaľ predložených listinných

dôkazov. Súd musí vychádzať z predložených dôkazov, ktoré posúdi jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

27. Súd prvej inštancie špecifikoval podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, a ich splnenie v danom prípade dôsledne skúmal

jednotlivo ako aj v ich súvislostiach, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co/181/2024 zo dňa 17.12.2024.

28. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, navrhovatelia vyvodili z tej skutočnosti, že v čase kedy došlo k uzatvoreniu

zmluvy o zriadení záložného práva dňa 24.07.2008, záložca (AMRUC spol. s r.o.) nebol vlastníkom
spornej nehnuteľnosti v celom rozsahu, pričom poukázali na rozhodnutia súdov, ktorými bolo určené
vlastnícke právo v prospech ich právnej predchodkyne v pomere 1/2 k celku.29. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré podľa navrhovateľov sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré
osvedčujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovatelia
v tomto štádiu konania (resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) osvedčili dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z dôvodov, ako ich rozviedol súd prvej inštancie v bode 48-50
napadnutého uznesenia.

31. Nad rámec týchto dôvodov odvolací súd k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:

32. Pokiaľ odporca poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,
spočívajúcou v skutkových okolnostiach prípadu, a to, že v čase vzniku záložného práva neboli žiadne
pochybnosti o vlastníckom práve záložcu a teda dobromyseľnosti záložného veriteľa pri uzatváraní

zmluvy o zriadení záložného práva, odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, ale vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti dostatočným spôsobom osvedčili dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

33. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že súd viackrát konštatoval neplatné zriadenie záložného práva,
pričom poukázal na body 41. a 50. odôvodnenia napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je potrebné vykladať v celkovom kontexte a nie na základe
jednotlivých viet, tak, ako to prezentuje odvolateľ.

34. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovatelia dostatočným spôsobom spochybnili záložné právo odporcu, čím pre potreby nariadenia
neodkladného opatrenia mal za osvedčené splnenie prvého predpokladu pre jeho nariadenie.

35. Odvolací súd dopĺňa, že aj napriek tomu, že zo strany navrhovateľov boli predložené viaceré

rozhodnutia svedčiace o určení vlastníckeho práva v prospech ich právnej predchodkyne v pomere 1/2 k
celku, otázka platnosti zmluvy o zriadení záložného práva a teda určenie ne/existencie záložného práva
bude posúdená až v samostatnom konaní o určenie neexistencie záložného práva, za predpokladu,
že zo strany navrhovateľov dôjde k splneniu povinnosti uloženej im súdom v napadnutom uznesení vo
výroku III..

36. Pre posúdenie otázky, či zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.07.2008 došlo platne
k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť, a teda posúdenie otázky ne/existencie záložného práva je
potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu širšom, než len pripojenými súdnymi rozhodnutiami, z dôvodu
ktorého bola navrhovateľom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej.

37.1 Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/95/2019 zo dňa 29.01.2020, na ktoré
poukázal odvolateľ, ktoré sa zaoberalo ochranou dobrej viery nadobúdateľa vecného práva, ktorá môže
vylúčiť ochranu vlastníckeho práva nedbalého či ľahkomyseľného vlastníka pri rešpektovaní princípu
proporcionality a nespochybňuje jeho závery.

37.2 Poukazuje však na to, že donedávna existovali dve skupiny rozhodnutí, posudzujúce otázku
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrej viery nadobúdateľa, keď do prvej skupiny bolo
možné zaradiť rozhodnutia zotrvávajúce na zásade „nemo plus iuris“ a do druhej skupiny rozhodnutia,
ktoré túto zásadu umožňovali prelomiť, keď v nich boli okrem iného reflektované závery vyslovené v
nálezoch ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 549/2015, I. ÚS 151/2016 a I. ÚS 460/2017), ktoré pripúšťali

nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľností. Uvedené
rozhodnutia možno analogicky aplikovať aj v prípade riešenia otázky nadobudnutia vecného práva.
37.3 Do prvej skupiny rozhodnutí zotrvávajúcich na zásade nemo plus iuris patrili napríklad rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/146/2012, 2MCdo/20/2011, 3Cdo/144/2010, 3Cdo/223/2016,
5MCdo/12/2011a7Cdo/139/2019,ktoréokreminého,uvádzali,že„akjeprvotnákúpnazmluvaneplatná,

nestal sa prvý kupujúci (v preskúmavanej veci je ním žalovaný 1/) vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade
jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (vrátane žalovaných 3/ a 4/) vlastnícke
právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútneneplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani
uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
37.4 Do druhej skupiny rozhodnutí, ktoré pripúšťali prelomenie zásady nemo plus iuris, resp. priamo

konštatovalimožnosťnadobudnutiavlastníckehopráva(resp.inéhovecnéhopráva)sodkazomnadobrú
vieru jeho nadobúdateľa, bolo možné zaradiť rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/160/2018,
2Cdo/231/2017, 4Cdo/102/2017, 4Cdo/95/2019, 4Cdo/142/2019, 4Cdo/28/2020, 6Cdo/71/2011 a
6Cdo/792/2015.

38. Nakoľko rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít je v tomto smere bohatá, bude úlohou súdu prvej
inštancie v samostatnom konaní o určenie neexistencie záložného práva vysporiadať sa s otázkou, či
môže súd rozsudkom určiť, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom len z dôvodu, že v spore
nie je preukázaný žiaden zo zákonom taxatívne vymenovaných dôvodov zániku záložného práva (§
151md Občianskeho zákonníka), alebo nie je preukázané, že záložné právo platne vzniklo, vychádzajúc
z už ustálenej a zjednotenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to prostredníctvom uznesenia

veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021.

39. Napokon aj na pôde ústavného súdu je aplikácia zásady nemo plus iuris ustálená. Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení z 21. augusta 2024 č. k. I. ÚS 454/2024-23 konštatoval, že na úrovni
ústavnej praxe došlo v ostatnom období k ustáleniu na právnom názore o potrebe uprednostnenia

ochrany pôvodného vlastníka s výnimkou tých prípadov, kde zákon výslovne vytvára právny rámec
pre možnosť nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Ústavný súd sa v otázke riešenia konfliktu
princípu nemo plus iuris s princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa prikláňa k uprednostneniu
zákonom predpokladaných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom uprednostnenie práv
nadobudnutých v dobrej viere úplne nezatracuje, ale vzhľadom na zásadu právnej istoty aplikáciu tohto

princípu pripúšťa iba vo veľmi obmedzenej miere (IV. ÚS 468/2023).

40. Pokiaľ odvolateľ poukázal na možnosť navrhovateľov domáhať sa svojich práv až v konaní
o neplatnosť dobrovoľnej dražby, teda po realizácii výkonu záložného práva, ktorému sa v tomto konaní
snažia zabrániť, odvolací súd uvádza, že samotná existencia záložného práva, ktorá je spochybňovaná

v rámci konania vo veci samej nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (tak ako to vyplýva zo súdnych rozhodnutí prezentovaných odvolateľom, ktorých závery
odvolací súd nespochybňuje), avšak vždy je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak,
aby bola stranám sporu zaručená spravodlivá ochrana ich práv.

41.Dobrovoľnádražbabezohľadunato,čiňoudochádzakrealizáciizáložnéhopráva,zabezpečujúceho
štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby
nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka/záložcu alebo iná vec, je upravená samostatným
zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, postup podľa ktorého pri výkone záložného práva
Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. § 151 j/. Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné

vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie
obydlia), predpokladané čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov
napriek tomu, že sa navonok javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný
nie je.

42. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, teda ju možno považovať za primerané a legitímne
opatrenie. Už samotné uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva prináša so sebou možnosť pre
záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca
záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal
súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon

o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s
takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona (viď
uznesenie Ústavného súdu SR z 24.09.2014 sp. zn. PL.ÚS 23/2014).

43. Vždy je však potrebné mať na zreteli, čo predchádza realizácii záložného práva a aká je

argumentácia prednesená v spore, teda je potrebné vychádzať z individuálnych osobitností konkrétneho
prípadu.44. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti
odporcovi (právnemu nástupcovi pôvodného záložného veriteľa) zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. parc. č. 973/4 v pomere 1/2 z dôvodu, že nebolo platne

zriadené záložné právo zo strany záložcu (AMRUC spol. s r.o.) v prospech záložného veriteľa (OTP
Banka Slovensko, a.s.). Navrhovatelia dôvodili, že záložca v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti dňa 24.07.2008 nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola uvedená ako záloh,
pričom poukázali na právoplatné rozhodnutia súdov.

45. Individuálne okolnosti, z dôvodu ktorých je vhodné poskytnúť navrhovateľom ochranu už v štádiu
neodkladného opatrenia v spojení s nasledujúcim konaním vo veci samej pred ochranou v rámci konania
o neplatnosť dobrovoľnej dražby, odvolací súd videl v tom, že právnej predchodkyni navrhovateľov bolo
rozhodnutím Pozemkového úradu Michalovce zo dňa 19.01.1993 č. 893/93 o.i. priznané vlastnícke
právo k parc. KN-C 973/1 o výmere 19490 m2, z ktorej bola vytvorená aj sporná parcela 973/4 s cieľom
zmierniť následky majetkových krívd, ku ktorým došlo voči jej právnemu predchodcovi – otcovi F. N.

a to konfiškovaním podľa nariadenia SNR 104/1945 Zb.. Priznanie vlastníckeho práva v reštitučnom
konanímalozacieľobnoviťimichpôvodnévlastníckevzťahy.Povinnáosoba–obecKalužapostupovala
v rozpore s § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. keď uvedenú nehnuteľnosť odpredala kúpnou zmluvou zo
dňa 12.07.2000 Cestným stavbám a.s. Košice, a tie následne v roku 2003 záložcovi.

46. Navrhovatelia preukázali predloženými rozsudkami, že už právny zástupca právnej predchodkyne
navrhovateľov F. D. I. listom z 21.10.1997 vyzval obec I. na usporiadanie vzťahov pri užívaní
nehnuteľností a zároveň oznámil, že na základe reštitúcie boli parc. mpč. 6 k.ú. L. a mpč. XXX
k.ú. I. prinavrátené do vlastníctva oprávneným osobám J. B. a spol. a to na základe rozhodnutia
Pozemkového úradu v Michalovciach č. 893/93 z 19.01.1993. K. I. listom z 03.11.1997 ako odpoveď

oznámila, že plocha na ktorej sa nachádza predmetné rekreačné zariadenie je síce na LV K. I., avšak
je potrebné jednať s vlastníkom zariadenia Cestné stavby a.s. Košice. Z uvedeného je zrejmé, že K. I.
už minimálne 03.11.1997 mala vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom reštitúcie
a boli prinavrátené osobám – právnej predchodkyni navrhovateľov. Aj napriek tejto vedomosti, K. I.
dala geometrickým plánom č. 54/2002 odčleniť z parc. č. 973/1 (v reštitúcii prinavrátená žalobcom)

novovzniknutú parcelu č. 973/4 o výmere 1.789 m2 a túto odpredala kúpnou zmluvou č. 14/2000
z 01.06.2000 kupujúcemu Cestné stavby a.s. Košice, pričom postupovala v rozpore s § 5 ods. 3 zák. č.
229/1991 Zb. ako aj § 39 OZ, preto treba považovať túto kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú (viď bod
42 rozsudku NS SR sp. zn. 8Cdo/144/2020 zo dňa 30.05.2022).

47. Právna predchodkyňa navrhovateľov sa svojich práv domáhala následne v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 20C/198/2007. Právoplatne priznané vlastnícke právo v podiele
1/2 bolo právnej predchodkyni navrhovateľov dňa 31.07.2019 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1Co/274/2018 zo dňa 31.07.2019 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 8Cdo/144/2020 zo dňa
30.05.2022.

48. Z vyššie popísanej chronológie vyplýva, že cesta právnej predchodkyne navrhovateľov k priznaniu
vlastníckeho práva, bola napriek úspešnému reštitučnému konaniu, neprimerane zdĺhavá (od 1993 do
2022).

49. V priebehu tohto obdobia došlo zo strany záložcu (AMRUC spol. s r.o.) dňa 24.07.2008 k zriadeniu
záložného práva k celej spornej nehnuteľnosti, teda aj na podiel právnej predchodkyne navrhovateľov.
Záložný veriteľ (odporca) výzvou zo dňa 07.08.2024 oznámil navrhovateľom, že pristúpil k výkonu
záložného práva vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti.

50. Súdna prax akceptuje žalobný návrh o určenie neexistencie záložného práva a považuje ho za
vhodný procesný prostriedok ochrany práva.

51. Určovacou žalobu sa sleduje ochrana ohrozeného, nie však porušeného práva, t.j. určovacia žaloba
je dôvodná, ak ešte nedošlo k výkonu záložného práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej

žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o (ne)existencii predmetného práva.
Preto je možné úspešne sa domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje a na základetakéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností,
a to aj proti vôli záložného veriteľa.

52. V prípade, ak by súd až v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby mal predbežne posudzovať ne/
platnosť záložnej zmluvy resp. ne/existenciu záložného práva, v prípade úspechu žalobcov v konaní
o neplatnosť dobrovoľnej dražby by takéto rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre výmaz záložného
práva z katastra nehnuteľností, čo je vlastne podstatou sporu, dosiahnuť výmaz záložného práva
záložného veriteľa vo vzťahu k podielu na nehnuteľnosti patriacej navrhovateľom.

53. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva a to
listom zo dňa 07.08.2024 adresovaným navrhovateľom, bola osvedčená aj potreba neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu, teda osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky odporcu nedôvodné a nespôsobilé

privodiťzmenunapadnutéhouznesenia.OdvolacísúdpretonapadnutéuznesenievovýrokuI.akovecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. Vzhľadom na skutočnosť, že na uvedené neodkladné opatrenie bude nadväzovať žaloba vo veci
samej, rozhodne súd o trovách tohto neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie

končiť,vrátanetrovtohtoodvolaciehokonania.Vprípade,akzostranynavrhovateľovnedôjdeksplneniu
povinnosti uloženej im súdom vo výroku III., teda ak žaloba nebude podaná v lehote, súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, a rozhodne o trovách konania o neodkladnom opatrení (§ 336
ods. 3 CSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).