Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101175
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:0723101175.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, zastúpeného
advokátom:JUDr.PeterBojda,sosídlomFraňaMojtu43,Nitra,protižalovaným:1/Ústavnavýkontrestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanova 670/19, Leopoldov, IČO: 00 738 271,
2/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, IČO:
00 212 008 a 3/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava,
IČO: 00 166 073, o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11C/99/2023 - 279 zo dňa
14. mája 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že sa
žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1 až 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore
väzenskej a justičnej stráže, ust. § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoRP“), ust. § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „kompetenčný zákon“),
čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 2 až 4, čl. 40 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (ďalej len „ÚSR“), ust. § 1 , §
3 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 3, § 31 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoVTOS“), ust. § 2 ods. 3, § 11 ods. 1, 2 a 4, ods.
6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoZS“), ako aj ust. § 1, § 2
ods. 1, § 2a ods. 1 až 3, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len „ADZ“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaným mal preukázané, že žalobca vykonáva
trestodňatiaslobodyvÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyaÚstavenavýkonväzbyLeopoldov(ďalej
len „ÚVTOS Leopoldov“). Podľa Rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 23, ktorým sa upravuje postup
pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 v Zbore väzenskej a justičnej stráže zo dňa 04.06.2021 (ďalejlen „RGR č. 23/2021“) sa vakcinačné miesta zriaďujú v ústavoch a na generálnom riaditeľstve zboru a
tieto zabezpečia očkovanie o.i. obvinených a odsúdených (§ 2), pričom používajú dostupné registrované
vakcíny, ktoré sú zároveň schválené pre použitie Európskou liekovou agentúrou a následne aj Štátnym

ústavom pre kontrolu liečiv s tým, že aktuálne dostupné schválené druhy vakcín a ich určenie pre
jednotlivé rizikové skupiny sú uvedené v prílohe č. 1 (§ 3). V Prílohe č. 1 k RGR č. 23/2021 sa uvádzajú
vakcíny COMIRNATY, COVID-19 Vaccine Moderna, VAXZERVRIA, COVID 19 Vaccine Janssen.

4. Súd prvej inštancie skúmajúc najskôr pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán, vo vzťahu

k žalovanému 3/ poukázal na to, že žalobca svojou žalobou namietal: a) priamu diskrimináciu, ku
ktorej malo dôjsť tým, že nemal zabezpečenú neodkladnú zdravotnú starostlivosť službou prepravy
na očkovanie vakcínou Sputnik V (ktorú prepravu však žalovaný 3/ zabezpečiť nemohol), b) nepriamu
diskrimináciu, ku ktorej malo dôjsť rozkazom GR ZVJS č. 23/2021 (ktorý však žalovaný 3/ nevydal).
Keďže žalobca v prípade žalovaného 3/ žaloval subjekt, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči
nemu povinnosti tvrdené v žalobe, súd žalobu proti žalovanému 3/ vo výroku I. rozsudku zamietol z

dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

5. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a na základe aplikovaného právneho posúdenia,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že za diskrimináciu sa považuje znevýhodňujúce konanie, kedy sa v tej

istej situácii zaobchádza s jedným človekom alebo skupinou ľudí inak ako s iným, a to na základe jeho
odlišností. Priamou diskrimináciou je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza
menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, t.j. priamo sa znevýhodňuje určitá
osoba pre jej určitú vlastnosť alebo danosť. Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax znevýhodňujúce osobu v porovnaní s inou osobou, t.j. čo navonok

môže vyzerať ako rovnaké zaobchádzanie, avšak v skutočnosti má diskriminačný efekt; nie však, ak
takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného
záujmu a sú primerané a nevyhnutné na jeho dosiahnutie. V konaní o tzv. antidiskriminačnej žalobe súd
posudzuje, či voči žalobcovi došlo zo strany žalovaného k diskriminačnému konaniu relevantnému podľa
ustanovení zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) a či je opodstatnená požiadavka žalobcu, aby žalovanému bola
uložená niektorá z povinností, ktorá v zmysle tohto zákona môže viesť k odstráneniu diskriminácie a
napraviť resp. zmierniť jej dôsledky. Diskriminácia je cielené konanie subjektu voči určitej skupine osôb,
ku ktorej patrí aj diskriminovaná osoba, a ktoré sleduje rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami oproti
inýmosobámvobdobnýchsituáciáchbezobjektívnehoarozumnéhozdôvodnenia.Dodržiavaniezásady

rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu napr. pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Z ustanovenia § 11 ods. 2 ADZ

vyplýva, že žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania v prípade,
ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania došlo. V konaní o antidiskriminačnej žalobe však musí žalobca prioritne
uniesť bremeno tvrdenia týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii, resp. k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca teda musí tvrdiť

také skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo a súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je niektorý z dôvodov uvedených
v ustanovení § 2 ods. 1 ADZ. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má
právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania (rovnako uznesenie
ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 16/2009 zo dňa 30.04.2009). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v tomto konaní

súdu neoznámil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania došlo, a preto nedošlo ani k presunu dôkazného bremena na žalovaných.

6. Súd prvej inštancie dôvodil, že povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať, že sa s ním
zaobchádzalo odlišne v porovnaní s inou porovnateľnou osobou, ktorá je na tej istej pozícii ako

žalobca, t.j. iný odsúdený v tom istom ústave. Žalobca však predovšetkým netvrdil, že by s ním
pri zabezpečení očkovania v rámci výkonu trestu odňatia slobody bolo zaobchádzané inak, ako s
ostatnými odsúdenými v porovnateľnej situácii a že by iným (konkrétnym) odsúdeným nachádzajúcim
sa v tom istom ústave bol zabezpečený prevoz na očkovanie vakcínou Sputnik V. Už len z tohtodôvodu nemôže byť žaloba opodstatnená a nemožno z nej dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania došlo. Žalobcom uvádzané osoby (neobmedzené na osobnej slobode, t.j. na
slobode) nie sú porovnateľnými osobami. Z uvedeného potom ale nevyplýva, že by bolo k žalobcovi

pristupované odlišne, ako k iným odsúdeným umiestneným v ÚVTOS Leopoldov a nie je možné preto
považovaťprístupžalovaného1/kžalobcovizadiskriminačný,keďženebolpreukázanýrozdielnyprístup
k jednotlivcovi, oproti inému jednotlivcovi v porovnateľnej situácii. Ak by aj bol rozdielny prístup iných
ústavov v rozhodnom období pri zabezpečovaní očkovania proti COVID-19 pre odsúdených, tento by
nebolo možné zohľadňovať, pretože sa berie do úvahy iba zaobchádzanie so žalobcom menej priaznivo

v porovnaní s inými odsúdenými v tom istom ústave (v porovnateľnej situácii). Súd však dodáva, že
žalobcom nebol ani tvrdený iný prístup v iných konkrétnych ústavoch.

7. Súd mal za to, že vydanie a uplatňovanie RGR ZVJS č. 23/2021, nie je možné považovať za
naplnenie predpokladov nepriamej diskriminácie v zmysle § 2a ods. 2 ADZ. Predovšetkým, v zmysle §
4 ods. 2 ZoVTOS, počas výkonu trestu odňatia slobody nemá odsúdený právo o.i. na slobodný výber

lekára a zdravotníckeho zariadenia. Vzhľadom na to je umožnenie očkovania odsúdeným vo výkone
trestu odňatia slobody iba v rámci vakcinačných miest a iba registrovanými vakcínami vymenovanými
v danom príkaze, resp. jeho prílohe objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a je
primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 3 ADZ). Zároveň sa príkaz vzťahuje
na všetkých odsúdených, nielen na žalobcu, a preto nemôže ísť o diskrimináciu. Nemožno súhlasiť

ani s argumentáciou žalobcu, že v prípade očkovania proti ochoreniu COVID-19 ide o neodkladnú
starostlivosť, keď nejde o náhlu zmenu zdravotného stavu. Čo je neodkladnou starostlivosťou upravuje
ustanovenie § 2 ods. 3 ZoZS, pričom očkovanie sa medzi vymenovanou neodkladnou zdravotnou
starostlivosťou neuvádza, ale ide jednoznačne o preventívne opatrenie. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, či už o priamej alebo nepriamej diskriminácii

zo strany žalovaných vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti voči jeho osobe, oproti iným
osobám v porovnateľnej situácii (t.j. oproti odsúdeným v ÚVTOS Leopoldov), a ani dôkazné bremeno,
z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to ako v časti negatórnej žaloby (upustenie od
diskriminačného konania a napravenie protiprávneho stavu), ako aj v časti satisfakčnej žaloby (finančné
zadosťučinenie). Súd uviedol, že hoci v zmysle § 311 CSP, môže súd v prípade antidiskriminačného

sporu vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci,
vzhľadom na absenciu relevantných skutkových tvrdení v žalobe, ktoré by mohli viesť k dôvodnosti
žaloby, by bolo akékoľvek dokazovanie nadbytočné, a preto súd ďalšie dokazovanie nevykonal. Súd
dodal, že k postúpenej žalobe neboli priložené dôkazy v nej uvádzané, avšak z dôvodu nedôvodnosti
žaloby s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcu, neboli uvedené dôkazy vymenované v žalobe pre

rozhodnutie vo veci potrebné a nemohli by viesť k inému rozhodnutiu vo veci.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4
ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaným 1/ až 3/, ktorí by inak na náhradu trov konania mali nárok, pretože
boli v konaní plne úspešní, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, pretože im v

konaní žiadne trovy nevznikli. Žalovaní neboli zastúpení advokátom, nevznikla im poplatková povinnosť,
ani trovy súvisiace s účasťou na pojednávaní, z čoho je zrejmé, že niet akých trov, ktoré by im mohli
byť nahradené, keď žalovaní náhradu trov konania ani nežiadali. Súd mal za to, že v súlade s čl.
17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto
prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaných uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2

CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd
vec nesprávne právne posúdil, pretože došlo k priamej a nepriamej diskriminácii neposkytnutím mu

neodkladnej zdravotnej starostlivosti službou dopravy/prepravy žalobcu na očkovanie vakcínou Sputnik
V, kvôli jeho slovanskej národnosti tak, ako to žalobca dôvodil a dôkazmi preukázal. Napadnuté
rozhodnutie je dôsledkom skutočnosti, ktorá vyplýva z odseku č. 53, že k postúpenej žalobe neboli
priložené dôkazy v nej uvádzané, čo je dôsledkom inej vady, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie o žalobe, pretože bolo povinnosťou súdu si ich vyžiadať od súdu, ktorý postúpil žalobu.

10.Vlehotenapodanieodvolania,žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozastúpeniasvojeodvolanie
doplnil s tým, že ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. d)
a h) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
nesúhlasil s názorom súdu, že neoznámil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že
došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Z ustanovení zákona o výkone trestu odňatia

slobody, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/473/2019 vyplýva, že aj osoba vo výkone
trestu odňatia slobody si zachováva relatívnu alebo zostatkovú slobodu. Jedným z týchto základných
práv, ktoré nie sú obmedzené výkonom trestu odňatia slobody, je aj právo jednotlivca na určenie svojej
národnosti. Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine, nesmie byť nikomu na ujmu. Žalobca
je telom aj mysľou genetický Slovan. Právo na určenie svojej národnosti si každá osoba zachováva

kedykoľvek počas svojej existencie a k obmedzeniu tohto práva nemôže dôjsť ani vo výkone trestu
odňatia slobody. V čase, keď na území Slovenskej republiky prebiehala pandemická situácia spôsobená
ochorením Covid-19 a zomieralo veľa obyvateľov Slovenskej republiky, jednou z možností ako zachrániť
ľudské životy bolo očkovanie. V dôsledku tejto situácie bolo hlavným zámerom priniesť na územie
Slovenskaniekoľkodruhovvakcín,abysačonajviacobyvateľovmohlozaočkovať.Užvtedybolozrejmé,
že existujú na Slovensku občania, ktorí by sa nikdy nedali zaočkovať vakcínou, ktorá bola vyrobená

v krajinách západnej Európy, alebo v Spojených štátoch amerických. Prvoradou myšlienkou bola
záchrana ľudských životov. Predmetná vakcína síce nebola registrovaná Európskou liekovou agentúrou,
ale na terapeutické podávanie bola povolená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky dňa
01.03.2021. Keďže táto vakcína bola povolená na podávanie na území SR, tak rovnako malo byť
umožnené, aby sa predmetnou vakcínou mohlo zaočkovať čo najviac obyvateľov Slovenska, a to

bez ohľadu na to, či sú na slobode, alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Právo na určenie svojej
národnosti sa na Slovensku zaručuje každému a k obmedzeniu tohto práva nedochádza ani vtedy, keď je
osoba vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca je genetický Slovan, nikdy by si nedal pichnúť vakcínu,
ktorá bola vyrobená v západnej Európe alebo v Spojených štátoch amerických. Preto keď sa vyskytla
možnosť,daťsazaočkovaťvakcínouSputnikVvyrobenouvRuskejfederácii,uvítaltútomožnosťazačal

podnikať kroky, aby sa touto vakcínou mohol dať zaočkovať. Presne tak, ako sa dali zaočkovať ľudia
na slobode. K obmedzeniu práva na určenie svojej národnosti, nedochádza výkonom trestu odňatia
slobody, a preto je možné porovnávať žalobcu, ako osobu vo výkone trestu odňatia slobody s osobami
na slobode, pretože právo na určenie národnosti v rovnakom rozsahu zostáva zachované. Ak teda
žalobcovi nebolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V a ostatným obyvateľom na Slovensku

bolo, je zrejmé, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu so žalobcom v porovnaní s ostatnými obyvateľmi
Slovenska.Atotorozdielnezaobchádzaniebolospôsobenékonanímžalovaných.Čižezostranyžalobcu
došlo k oznámeniu takých skutočností, z ktorých bolo možné usudzovať, že došlo k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania.

11. K predpisu RGR č. 23/2021, v ktorom sa uvádzalo, že sa v ústavoch zriaďujú vakcinačné centrá,
žalobca uviedol, že vakcinačné centrá používali dostupné registrované vakcíny, ktoré boli schválené
Európskou liekovou agentúrou a Štátnym ústavom na kontrolu liečiv s tým, že dostupné boli vakcíny
COMIRNATY, COVID – 19 Vaccine Moderna VAXRERVIA, COVID – 19 Vaccine Janssen. Všetko sa
jednalo iba o vakcíny, ktoré boli vyrobené v západnej Európe alebo v Spojených štátoch amerických.

Diskriminácia môže mať niekoľko foriem, prejavovať sa môže aj tak, že určitej skupine osôb sú
kladené rôzne požiadavky. V prípade žalobcu sa diskriminácia prejavila tak, že žalobcovi, ako osobe
vo výkone trestu odňatia slobody, sa umožnilo iba sa dať zaočkovať vakcínami vyrobenými v západnej
Európe a v Spojených štátoch amerických a obyvateľom na slobode bolo umožnené sa dať zaočkovať
aj vakcínou Sputnik V. Vakcína Sputnik V bola povolená na terapeutické podávanie Ministerstvom

zdravotníctva SR, čiže táto vakcína mala byť aspoň niekedy prístupná vo vakcinačných centrách, pokiaľ
nikdy nebola, tak malo byť žalobcovi umožnené zo strany ústavu sa dopraviť na miesto, kde sa táto
vakcína podávala. Osobám vo výkone trestu odňatia slobody boli kladené rôzne požiadavky (napr.
možnosť očkovať sa iba vybranými vakcínami, nemožnosť dopravy a pod.), ktoré neboli kladené osobám
na slobode, a to aj napriek tomu, že obmedzeniu práva na určenie národnosti nedochádza ani vo výkone

trestuodňatiaslobody.Rovnakýmspôsobom,akobolidovakcinačnéhocentradodanévakcínyvyrobené
v západnej Európe alebo v Spojených štátoch amerických, mohla byť dodaná aj vakcína Sputnik V,
nevznikali by žiadne výdavky navyše a zároveň by sa odstránila diskriminácia, ktorá týmto konaním
vznikla. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) resp. c)
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie

a rozhodnutie.

12. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný 1/. Uviedol, že odvolanie žalobcu obsahuje
zhrnutie rovnakej argumentácie, akú už uviedol v priebehu doterajšieho konania na súde prvej inštanciev rámci žaloby, jej príloh a repliky. Žalovaný 1/ sa v plnom rozsahu pridržiava svojich argumentov
uvádzaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Stotožňuje sa so skutkovým a právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie a s jeho názorom prezentovaným v odôvodnení rozsudku. Vo

vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný 1/ uviedol, že v prejednávanej
veci súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval všetky potrebné právne normy, ktoré
vrámciodôvodneniarozsudkuajodcitovalanaktoréodkazovalvjednotlivýchsekvenciáchodôvodnenia
s podrobným uvedením právneho posúdenia veci. Tvrdenia uvádzané žalobcom v rámci odvolania
sú subjektívne, pričom v odvolaní úplne absentuje vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu. Odvolateľ

mal uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a tiež mal uviesť, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalobca však v odvolaní nerozvíja, v ktorých súvislostiach súd
žalobu nesprávne právne posúdil. Žalobca tiež nesprávne opiera pre neho nepriaznivý výsledok tohto
súdneho konania o skutočnosť, že súdu prvej inštancie neboli zo strany Správneho súdu v Bratislave
spolu s postúpenou žalobou priložené dôkazy v nej uvádzané. Z rozsudku však jednoznačne vyplýva,
akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s prípadnou potrebou ďalšieho dokazovania, a to

s prihliadnutím na absenciu relevantných skutkových tvrdení v žalobe, ktoré by mohli viesť k dôvodnosti
žaloby. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a jeho ponímanie priamej a nepriamej diskriminácie,
ku ktorej malo prísť postupom ÚVTOS Leopoldov v súvislosti s nezabezpečením očkovania jeho osoby
vakcínou Sputnik V, pričom v žalobe namietané skutočnosti evidentne nepredstavujú znevýhodňujúce
konanie, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie, resp. doplniť dokazovanie

o vyžiadanie príloh k žalobe, ktorá bola pôvodne doručená Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
žalobcu je vzhľadom na ust. § 365 písm. d) a h) CSP zjavne nedôvodné. Odvolacie námietky vo veci
samej sú v podstate totožné s námietkami uplatnenými v priebehu konania, pričom s týmito námietkami
sa súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal a tieto preto nemôžu privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Nejedná sa o skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie

vo veci. Žalovaný 1/ preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Žalovaný 1/ podal tiež písomné vyjadrenie k doplneniu odvolania žalobcom, v ktorom uviedol, že
doplnenie odvolania žalobcu predstavuje v podstate rovnakú argumentáciu, akú už uviedol v priebehu
doterajšieho konania. Žalovaný 1/ sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších argumentov. Aj

doplnenie odvolania odkazuje na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, avšak bez
konkretizácie týchto odvolacích dôvodov. V doplnení odvolania žalobca v podstate prezentuje inými
slovami rovnakú argumentáciu, akú predostrel v rámci samotnej žaloby s tým, že podľa jeho názoru má
osoba nachádzajúca sa vo výkone trestu odňatia slobody právo na určenie svojej národnosti, pričom
on je telom aj mysľou genetický Slovan. Žalobca zo svojho subjektívneho postoja odvíja presvedčenie

o tom, že s jeho osobou bolo zo strany žalovaných zaobchádzané rozdielne v porovnaní s inými
obyvateľmi Slovenska. Žalobca evidentne nereflektuje svoju situáciu a síce, že sa nachádza vo výkone
doživotného trestu odňatia slobody za obzvlášť závažné zločiny proti životu a zdraviu, s čím sú spojené
legálne obmedzenia niektorých práv a slobôd, ktoré nie je schopný rešpektovať. Má svoje vlastné
ponímanie podmienok výkonu trestu, ktoré nie sú zlučiteľné s existujúcou právnou úpravou obsiahnutou

či už v zákonných normách alebo interných predpisoch zboru vydaných na základe zákona. Žalovaný
1/ už vysvetlil vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.01.2024, že konkrétne druhy a počty očkovacích vakcín,
boli na základe požiadaviek jednotlivých ústavov prideľované zboru Ministerstvom zdravotníctva SR.
Druhy aplikovaných vakcín sú uvedené v prílohe č. 1 k RGR č. 23/2021; vakcína Sputnik V medzi nimi
nebola. Žiadateľ o očkovanie bol vždy vopred informovaný, ktoré druhy vakcín sú aktuálne k dispozícii

a bolo na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či očkovanie podstúpi; možnosť výberu bola len z pridelených
dostupných vakcín. V zmysle RGR č. 23/2021 sa očkovanie vykonávalo na vakcinačných miestach,
ktoré boli pre väznené osoby zriadené v ústavoch zboru. Nakoľko zbor nedisponoval vakcínou Sputnik
V, nebolo z bezpečnostných dôvodov možné individuálne zabezpečovať eskorty väznených osôb do
civilných očkovacích centier, ktoré aplikovali vakcínu Sputnik V. Takéto eskorty by boli neekonomické

a personálne a administratívne by zaťažovali jednotlivé ústavy (eskorty sú definované v § 49 a 50
zákona č. 4/2001 Z. z.). Žalovaný 1/ ani jednej väznenej osobe nezabezpečoval individuálnu eskortu
do civilného očkovacieho centra za účelom očkovania proti ochoreniu Covid-19. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia takého správania sa žalovaného 1/, ktoré by vybočovalo z pravidiel platiacich
pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody, pretože v prípade takejto osoby je legitímne, ak sú

niektoré jej práva a slobody obmedzené. Tvrdenia uvádzané žalobcom v rámci doplnenia odvolania
sú založené vyslovene na jeho pocitoch o svojej príslušnosti k slovanskej národnosti a na rusofilii.
Skutkové tvrdenia žalobcu a jeho ponímanie priamej a nepriamej diskriminácie, ku ktorej malo prísť
postupom ústavu Leopoldov v súvislosti s nezabezpečením očkovania jeho osoby vakcínou SputnikV, nepreukazujú znevýhodňujúce konanie zo strany žalovaných. Jeho odvolanie je zjavne nedôvodné,
nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, preto žalovaný 1/ navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie aj žalovaný 2/. Uviedol, že zastáva názor, že
žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie
odvolania v súlade s § 365 CSP. Generálne riaditeľstvo sa stotožňuje s výrokom, ako aj odôvodnením
rozsudku, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol a poukazuje na svoje písomné vyjadrenia k

danej veci (a k nim priložené dôkazy), ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava a žiada aby ich odvolací
súd považoval za súčasť tohto vyjadrenia k odvolaniu a aby pri svojom rozhodovaní na ne v plnom
rozsahu prihliadol. Generálne riaditeľstvo nepopiera právo žalobcu na obhajovanie svojich práv, avšak
je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu
k žalovaným, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide skôr o zneužívanie práva, kedy je toto
právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory. Podľa čl. 5 (Základné princípy) CSP: „Zjavné

zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“
Žalovaný 2/ vyjadruje presvedčenie, že súd sa v priebehu konania so všetkými skutočnosťami riadne
vysporiadal, vec správne právne posúdil, neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces a nenechal

otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Na základe uvedených
skutočností žalovaný 2/ považuje odvolanie za právne neodôvodnené a zastáva názor, že nie je splnený
ani jeden zo zákonných dôvodov na podanie odvolania. S poukázaním na neexistenciu vád konania,
pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, žalovaný 2/ navrhuje, aby odvolací súd odvolanie
odmietol a v súlade s § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V prípade, že odvolací

súd uzná niektorý z odvolacích dôvodov uvedený v odvolaní žalobcu, bude vykonávať dokazovanie a
sám rozhodne vo veci, generálne riaditeľstvo s poukázaním na vznesenú námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žiada, aby odvolací súd voči nemu konanie zastavil.

15. Žalovaný 2/ podal tiež písomné vyjadrenie k doplneniu odvolania žalobcom, pričom uviedol, že

zastáva názor, že žalobca v doplnení odvolania neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali podanie odvolania v súlade s § 365 CSP. Odvolanie žalobcu v celom jeho rozsahu
aj s jeho doplnením zo dňa 18.06.2024, považuje za právne neodôvodnené a zastáva názor, že nie je
splnený ani jeden zo zákonných dôvodov na podanie odvolania.

16. K vyjadreniu žalovaného 1/ k odvolaniu, podal žalobca písomné vyjadrenie (replika), v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného 1/, žalobca si totiž uvedomuje svoju situáciu, a to, že
si odpykáva doživotný trest odňatia slobody. Lenže i v takomto prípade mu zostávajú zachované
niektoré práva, ktoré nie sú obmedzené výkonom trestu odňatia slobody. Jedným z týchto práv je aj
právo jednotlivca na určenie svojej národnosti. Toto právo sa jednotlivcovi priznáva v plnom rozsahu,

a to bez ohľadu na to, či sa tento jednotlivec nachádza na slobode alebo vo výkone trestu odňatia
slobody. Predmetné právo sa teda v plnom rozsahu priznáva aj žalobcovi. Uvedený názor vychádza
z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/473/2019. Žalobca preto nesúhlasí s názorom žalovaného
1/, že žalobca nereflektuje na svoju situáciu, pretože žalobca svoju situáciu neopomína, ale vychádza
z rozhodnutí súdov SR, z ktorých vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že je osoba vo výkone trestu

odňatia slobody, stále jej zostávajú niektoré práva, ktoré nie sú výkonom trestu odňatia slobody dotknuté.
Týmto právom je aj právo na určenie svojej národnosti. Vo svojom odvolaní žalobca vychádzal práve
z tohto práva, a preto výkon trestu odňatia slobody nemá žiadny vplyv na uplatňovanie tohto práva.
K obmedzeniu práva na určenie svojej národnosti nedochádza výkonom trestu odňatia slobody, a preto
je možné porovnávať žalobcu ako osobu vo výkone trestu odňatia slobody s osobami na slobode,

pretože právo na určenie národnosti v rovnakom rozsahu zostáva zachované. Ak teda žalobcovi nebolo
umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V a ostatným obyvateľom na Slovensku bolo, došlo
k rozdielnemu zaobchádzaniu so žalobcom v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Slovenska. Nie je
preto dôležité, či žalovaný 1/ nezabezpečoval ani ostatným väzneným osobám individuálnu eskortu
do civilných očkovacích centier, ale to, či zabezpečoval rovnaké právne zaobchádzanie so žalobcom,

ako s ostatnými osobami žijúcimi na Slovensku vo vzťahu k uplatneniu práva jednotlivca na určenie
svojej národnosti. V tomto konkrétnom prípade došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu, pretože žalobcovi
nebolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V a ostatným obyvateľom na Slovensku sa
dať zaočkovať touto vakcínou umožnené bolo. Čiže žalobca oznámil také skutočnosti, z ktorých bolomožné usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca nesúhlasí ani
s tým, že neuniesol dôkazné bremeno správania sa žalovaného, ktoré by vybočovalo z pravidiel
platiacich pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Nesúhlasí ani s vyjadrením žalovaného 1/, že

tvrdenia žalobcu sú vyslovene založené na pocitoch žalobcu o príslušnosti k slovanskej národnosti a na
rusofilii. Žalobcove stanoviská nie sú iba jeho pocitmi, pretože jasne preukázal skutočnosti, kedy došlo
krozdielnemuzaobchádzaniu,pretožežalobcovivovýkonetrestuodňatiaslobodyneboloumožnenédať
sa zaočkovať vakcínou Sputnik V, čo osobám na slobode umožnené bolo, a to napriek tomu, že právo
na určenie národnosti sa zaručuje každému bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. V prípade

žalobcu sa diskriminácia prejavila tak, že mu bolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínami vyrobenými
v západnej Európe alebo v Spojených štátoch amerických a obyvateľom na slobode bolo umožnené
sa dať zaočkovať aj vakcínou Sputnik V. Konanie žalovaného 1/ preto v plnom rozsahu preukazuje
znevýhodňujúce konanie. Právo na určenie národnosti sa zaručuje každému bez ohľadu na to, či je
na slobode alebo vo výkone trestu odňatia slobody, takže zo strany žalovaného 1/ malo byť žalobcovi
umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V, a pokiaľ sa tak nestalo, došlo k znevýhodneniu žalobcu

vo vzťahu k ostatným obyvateľom. Znevýhodnenie žalobcu bolo riadne pomenované, preukázané,
a preto žalobca trvá na podanom odvolaní a jeho doplnení.

17. Žalobca podal tiež písomné vyjadrenie (replika 2) k vyjadreniu žalovaného 2/, pričom uviedol, že
s ním nesúhlasí. Diskriminácia sa v prípade žalobcu prejavila tak, že sa mu ako osobe vo výkone

trestu odňatia slobody umožnilo dať sa zaočkovať iba vakcínami vyrobenými v západnej Európe alebo
v Spojených štátoch amerických a obyvateľom na slobode bolo umožnené dať sa zaočkovať aj vakcínou
Sputnik V, pričom k obmedzeniu práva na určenie národnosti nedochádza ani výkonom trestu odňatia
slobody. Žaloba teda nepredstavuje zneužitie práva. Súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami,
pretože v napadnutom rozhodnutí nebola posúdená možnosť žalobcu dať sa zaočkovať vakcínou

Sputnik V, a to jednak osobami, ktoré sa nachádzajú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a jednak
osobami, ktoré sú na slobode. V prípade, ak by k takémuto posúdeniu došlo, tak by sa zistilo, že došlo
k rozdielnemu zaobchádzaniu so žalobcom, v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Slovenska. Nebolo
dôležité to, či aj ostatným odsúdeným bola daná možnosť sa zaočkovať vakcínou Sputnik V, ale to, či sa
zabezpečovalo rovnané právne zaobchádzanie so žalobcom a ostatných osôb žijúcich na území SR vo

vzťahu k uplatneniu práva jednotlivca na určenie svojej národnosti. V tomto konkrétnom prípade došlo
k rozdielnemu zaobchádzaniu, pretože žalobcovi nebolo umožnené sa dať zaočkovať vakcínou Sputnik
V a ostatným obyvateľom na Slovensku sa dať zaočkovať touto vakcínou umožnené bolo. Čiže došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, teda je daný dôvod na podanie odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. d) a h) CSP, žalobca preto trvá na podanom odvolaní.

18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril ešte žalovaný 2/ (duplika), ktorý uviedol, že argumentácia
žalobcu je irelevantná a je nepochopením inštitútu zákazu diskriminácie vo svojej podstate, ako aj
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca svojimi nadbytočnými vyjadreniami
nevniesol do konania nové skutočnosti hodné osobitného zreteľa. Skutočnosti uvádzané žalobcom v

jeho vyjadreniach nie sú spôsobilé akýmkoľvek spôsobom spochybniť závery súdu prvej inštancie.
Žalovaný 2/ sa aj naďalej v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením rozsudku. V žiadnom
prípade nepopiera právo žalobcu na obhajovanie svojich práv, avšak je nevyhnutné, aby toto právo
bolo uplatňované efektívne a nie účelovo. V opačnom prípade ide o zneužívanie práva, kedy je toto
právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania so

všetkými skutočnosťami riadne vysporiadal, vec správne právne posúdil, neporušil práva žalobcu na
spravodlivý proces a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde. Odvolanie žalobcu je právne neodôvodnené a nie je splnený ani jeden zo zákonných dôvodov na
podanieodvolania,pretožalovaný2/navrhoval,abyodvolacísúdodvolaniežalobcuodmietolarozsudok
ako vecne správny potvrdil, prípadne aby vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného 2/, konanie voči nemu zastavil.

19. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia
a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na
základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ
antidiskriminačnú žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu dôvodiac jednak nedostatkom pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného 3/, ktorému z hmotného práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti
tvrdené v žalobe (t. j. nezabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti službou prepravy na
očkovanie vakcínou Sputnik V, či vydanie a uplatňovanie rozkazu GR ZVJS č. 23/2021, ktorý žalovaný
3/ nevydal), ako aj z dôvodu, že žalobca netvrdil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne
usudzovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pretože netvrdil, že by s ním pri

zabezpečení očkovania v rámci výkonu trestu odňatia slobody bolo zaobchádzané inak, ako s ostatnými
odsúdenými v porovnateľnej situácii, teda že by iným odsúdeným nachádzajúcim sa v tom istom
ústave bol zabezpečený prevoz na očkovanie vakcínou Sputnik V, nakoľko osoby na slobode nie
sú porovnateľnými osobami, teda nebol preukázaný rozdielny prístup k jednotlivcovi oproti inému
jednotlivcovi v porovnateľnej situácii; rovnako Rozkaz GR ZVJS č. 23/2021 nie je možné považovať

za naplnenie predpokladov nepriamej diskriminácie, pretože umožnenie očkovania odsúdeným vo
výkone trestu odňatia slobody iba v rámci určených vakcinačných miest a iba registrovanými
vakcínami vymenovanými v danom rozkaze, resp. jeho prílohe, bolo objektívne odôvodnené sledovaním
oprávneného záujmu a primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu. Zároveň sa rozkaz
vzťahuje na všetkých odsúdených, nielen na žalobcu, preto nemôže ísť o diskrimináciu. Pokiaľ ide

o očkovanie proti ochoreniu Covid-19, nejde ani o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pretože nejde
o náhlu zmenu zdravotného stavu, avšak v zmysle zákona, ide jednoznačne o preventívne opatrenie.

22. Žalovaný s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie nesúhlasil a trval na tom, že
neposkytnutím mu neodkladnej zdravotnej starostlivosti službou dopravy/prepravy na očkovanie

vakcínou Sputnik V, došlo k jeho priamej a nepriamej diskriminácii kvôli jeho slovanskej národnosti a tiež
konanie súdu malo vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože k postúpenej
žalobe neboli pripojené dôkazy k nej priložené. Dôvodil, že aj vo výkone trestu odňatia slobody, zostáva
zachované právo jednotlivca na určenie svojej národnosti, pričom žalobca je genetický Slovan, ktorý
by sa nedal zaočkovať vakcínou zo západnej Európy alebo USA. Ostatní obyvatelia Slovenska sa

pritom mohli dať zaočkovať aj vakcínou Sputnik V, ktorá hoci nebola registrovaná Európskou liekovou
agentúrou, bola povolená na terapeutické podávanie ministerstvom zdravotníctva SR. Žalobcovi však
nebolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V, ako ostatným obyvateľom na Slovensku,
čím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Predpisom RGR č. 23/2021, upravujúcim,
že v ústavoch sa zriaďujú vakcinačné miesta, ktoré požívali dostupné registrované vakcíny schválené

Európskou liekovou agentúrou a Štátnym ústavom na kontrolu liečiv (COMIRNATY, COVID-19 Vaccine
Moderna, VAXZERVRIA, COVID 19 Vaccine Janssen), všetko vakcín vyrobených v západnej Európe
a USA, došlo k diskriminácii žalobcu, pretože ako osobe vo výkone trestu odňatia slobody, mu nebolo
umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V, ako osobám na slobode. Táto vakcína mala byť
prístupná vo vakcinačných miestach, alebo malo byť žalobcovi umožnené zo strany ústavu dopraviť sa

na miesto, kde sa táto vakcína podávala. Teda osobám vo výkone trestu odňatia slobody boli kladené
iné požiadavky, ktoré neboli kladené osobám na slobode.

23. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku z dôvodu porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotoveniapreskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

24. Žalobca odôvodňoval svoju priamu diskrimináciu tým, že sa s ním ako s osobou vo výkone
trestu odňatia slobody zaobchádzalo z dôvodu jeho národnosti odlišne ako s ostatným slobodným
obyvateľstvom, pretože mu nebola poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť službou dopravy/
prepravy na pridelený termín očkovania do civilného očkovacieho centra na očkovanie vakcínou Sputnik

V. Jeho nepriama diskriminácia mala spočívať v tom, že predpisom RGR ZVJS č. 23/2021 mu ako
Slovanovi nebolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Sputnik V.

25. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o súdom prvej inštancie konštatovaný nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/, hoci podal žalobca odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie v celom jeho rozsahu, tento záver súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nerozporuje a ani

neuvádzažiadnetohtozáverusatýkajúcekonkrétneodvolacieargumenty.Vodvolacomkonaníjepritom
odvolací súd viazaný nielen rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP), ale aj odvolacími dôvodmi
(§ 380 ods. 1 CSP), to znamená, že odvolanie prejednáva len v medziach, v akých odvolateľ rozsudok
súdu prvej inštancie napáda a prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ žiada o preskúmanie
napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád procesných podmienok

§ 380 ods. 2 CSP). Pretože ale žalobca, záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 3/, ktorému z hmotného práva nevyplývajú povinnosti tvrdené žalobcom v žalobe
(t. j. nemohol zabezpečiť jeho prepravu na očkovanie vakcínou Sputnik V, ani nevydal rozkaz GR ZVJS
č. 23/2021), nenapadol odvolacími dôvodmi, pričom odvolací súd sám nesprávnosť záveru súdu prvej
inštancie v tejto otázke ani nezistil, nezostáva odvolaciemu súdu konštatovať iné, ako to, že záver súdu

prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/ je správny.

26. Odvolací súd sa stotožňuje tiež s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý správne
právne aplikoval pojem diskriminácie, ako aj formy priamej a nepriamej diskriminácie, na ktoré žalobca
poukazoval. Antidiskriminačný normatív sa samozrejme vzťahuje aj na osoby vo výkone trestu odňatia

slobody (§ 3 ods. 2 ZoVTOS). Súd prvej inštancie tiež správne posúdil otázku dôkazného bremena
v spore o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, keď v zmysle ust. § 11 ods. 2 ADZ platí, že
žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.Toznamená,ževsporemusínajskôržalobcauniesťbremenotvrdeniaoskutočnostiach,zktorých

možno dôvodne usúdiť na to, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a súčasne, že
pohnútkou diskriminačného konania je niektorý z dôvodov v § 2 ods. 1 ADZ. Až po unesení bremena
tvrdenia žalobcu v tomto smere, dochádza k presunu bremena dôkazu na žalovaného, preukázať, že
zásadu rovnakého zaobchádzania neporušil.

27. Žalovaný v odvolaní namietal, že porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v jeho prípade
spočívavtom, žedošlokjehopriamejanepriamejdiskrimináciikvôlijehoslovanskejnárodnosti,pretože
ako genetickému Slovanovi, mu vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom mu však právo na určenie
svojej národnosti zostáva zachované, nebolo umožnené dať sa zaočkovať vakcínou Ruskej federácie
Sputnik V a mal možnosť sa dať zaočkovať iba vakcínami pochádzajúcimi zo západnej Európy a USA,

na rozdiel od obyvateľstva na slobode. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie sa s touto
argumentáciou žalobcu vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď správne
konštatoval, že žalobca netvrdil, že sa s ním zaobchádzalo odlišne v porovnaní s inou porovnateľnou
osobou, ktorá je v tej istej pozícii ako žalobca, t. j. osobou vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca
sa potom nesprávne porovnával s osobami neobmedzenými na osobnej slobode. Žalobca, ktorý je

odsúdený, vykonávajúci trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, sa môže domáhať iba odlišného
prístupu k inému jednotlivcovi v porovnateľnej situácii, t. j. iba v porovnaní s inými odsúdenými v tom
istom ústave, čo však žalobca netvrdil. Podľa § 4 ods. 2 ZoVTOS žalobca vo výkone trestu odňatia
slobodynemáprávonaslobodnývýberlekáraazdravotníckehozariadenia.Pretonebolodiskrimináciou,
pokiaľ mu nebol ústavom na výkon trestu umožnený prevoz na očkovanie vakcínou Sputnik V do

očkovacieho centra mimo ÚVTOS na základe jeho objednávky. Tak ako sa žalobca nemôže z výkonu
trestu odňatia slobody objednať k akémukoľvek lekárovi „na slobode“ (t. j. mimo ÚVTOS), nemôže
si ani zvoliť očkovacie centrum (t. j. zariadenie, v ktorom mu môže byť podaná očkovacia látka).
Z logických bezpečnostných dôvodov, ÚVTOS eskorty na očkovanie väzňov do „civilných“ očkovacíchcentier nezabezpečuje, ale očkovacie miesta boli pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody Rozkazom
GR č. 23/2021 zriadené v jednotlivých ústavoch.

28. Žalobca diskrimináciu pre neumožnenie mu ako osobe vo výkone trestu odňatia slobody, dať sa
zaočkovať vakcínou Sputnik V, videl v tom, že tým malo byť porušené jeho právo na určenie svojej
národnosti, ktoré mu však vo výkone trestu odňatia slobody zostáva zachované. Nepochybne je možné
súhlasiť s tým, že osobám vo výkone trestu odňatia slobody zostáva zachované právo jednotlivca na
určenie svojej národnosti. K tomu je potrebné uviesť, že národ, je historicky vzniknuté spoločenstvo

ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou, náboženstvom
a podobne, ktoré má spravidla vôľu tieto spoločné faktory brániť či rozvíjať. Za príslušníkov národa
sú primárne považovaní všetci jedinci, ktorí hovoria rovnakým jazykom, zdieľajú rovnakú históriu
a kultúru. Národnosť je teda príslušnosť osoby k určitému národu. Táto príslušnosť nesmie byť dôvodom
diskriminácieosoby,knerovnakémuzaobchádzaniualeboknerovnakémuprístupukzákladnýmprávam
a slobodám a k jednotlivým právam osôb v osobitných predpisoch. Žalobca však neuviedol žiadne

relevantné skutkové tvrdenia o tom, ako právo jednotlivca na určenie svojej národnosti, súvisí s druhom,
resp. pôvodom očkovacej vakcíny proti Covid-19. Uvádza len subjektívne tvrdenie, že ako genetický
Slovan, by sa nedal zaočkovať vakcínou zo západnej Európy a USA a chcel sa dať zaočkovať
vakcínou vyrobenou v Ruskej federácii. Príčinnú súvislosť medzi svojou národnosťou a trvaním na
pôvode vakcíny netvrdí, uvádza len tvrdenie o subjektívnej preferencii vakcíny z Ruskej federácie. Toto

žalobcom subjektívne pociťované znevýhodnenie, však nepredstavuje diskriminačné konanie v jeho
prípade. Žalobca je totiž osobou vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý výkon trestu sa spravuje
väzenským režimom a v ktorom sú prirodzene v záujme zabezpečenia obmedzenia jeho osobnej
slobody, obmedzené aj jeho základné práva a slobody, a teda sa žalobca musí podrobiť stanovenému
väzenskému poriadku, čiže podlieha aj RGR č. 23/2021. Žalobca samozrejme má právo slobodne

určovať svoju národnosť, avšak nemá právo na slobodnú voľbu zdravotníckeho zariadenia v ktorom mu
bude podaná očkovacia látka, teda ani právo prihlásiť sa na očkovanie do „civilného“ očkovacieho centra
mimo ÚVTOS, ako ani právo na výber očkovacích látok nepodávaných vo vakcinačných miestach ZVJS.
Podstatné je, že žalobcovi ako osobe vo výkone trestu odňatia slobody bolo očkovanie proti Covid-19
umožnené. Žalobca mal právo slobodne sa rozhodnúť, či sa dá zaočkovať, avšak vybrať si mohol

len z očkovacích látok podávaných vo vakcinačných miestach ZVJS, ktoré používali iba registrované
vakcíny.

29. Tiež vydaním a uplatňovaním predpisu RGR č. 23/2021 k diskriminácii žalobcu dôjsť nemohlo,
pretože sa rovnako vzťahuje na všetkých odsúdených. Odvolací súd pritom súhlasí so záverom súdu

prvej inštancie, že umožnenie očkovania osôb vo výkone trestu odňatia slobody iba registrovanými
vakcínami, t. j. schválenými pre použitie Európskou liekovou agentúrou a Štátnym ústavom pre
kontrolu liečiv v zmysle RGR č. 23/2021, je možné považovať za objektívne odôvodnené sledovaním
oprávneného záujmu na ochrane zdravia osôb vo výkone trestu odňatia slobody, za zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti ktorých, nesie ústav zodpovednosť, ako aj primerané a nevyhnutné na

dosiahnutie takéhoto záujmu. Odvolací súd teda dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že
na základe RGR č. 23/2021 k nepriamej diskriminácii žalobcu nedošlo.

30. Žalobcovi nepochybne vo výkone trestu odňatia slobody očkovanie proti ochoreniu Covid-19
umožnené bolo. Ak žalobca namieta okolnosť, že mu nebolo umožnené očkovanie práve vakcínou

Sputnik V, tak toto nebolo umožnené žiadnej osobe vo výkone trestu slobody, pričom iba tieto
osoby sú osobami porovnateľnými so žalobcom, pre účely posudzovania porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania. So žalobcom, ako osobou vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo pre jeho národnosť
v porovnaní s inými osobami vo výkone trestu odňatia slobody, zaobchádzané odlišne. Žalovaní 1/
a 2/ pritom ani nevykonávajú pôsobnosť vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu (t. j. obyvateľom na

slobode), preto so zreteľom na ostatné obyvateľstvo, sa ani nemohli vo vzťahu k žalobcovi zachovať
odlišne.KonkrétedruhyapočtyvakcínboliústavomprideľovanéMinisterstvomzdravotníctvaSR,pričom
ZVJS vakcínou Sputnik V ani nedisponoval. Porovnávanie sa s osobami neobmedzenými na osobnej
slobode vo vzťahu k postupu žalovaných 1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak nemôže
v prípade žalobcu predstavovať diskrimináciu. Žalobca mal preukázať rozdiel v zaobchádzaní s inou

porovnateľnou osobou, ktorá je v rovnakej pozícii ako on. Len u takej absentuje zákonom chránený
dôvoddiskriminácie.Pokiaľsavšakžalobcaporovnávalsosobamineobmedzenýminaosobnejslobode,
tieto nie sú osobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej alebo porovnateľnej situácii ako žalobca a nie sú
ani v pôsobnosti žalovaných.31. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že očkovanie ani nepredstavuje neodkladnú
zdravotnú starostlivosť, ale ide o preventívne opatrenie. Zároveň pokiaľ žalobca neuniesol bremeno

tvrdenia, že došlo v jeho prípade k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, nedošlo ani k presunu
dôkazného bremena na žalovaných v tom, že zásadu rovnakého zaobchádzania neporušili.

32. Odvolací súd nezistil ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo veci. Súd prvej inštancie síce nedisponoval listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil

kpodanejžalobe,keďžemunebolizaslanéspoluspostúpenímžaloby,avšaknakoľkožalobcaneuviedol
relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých bolo možné usudzovať na porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania, vykonávanie dokazovania týmito listinami nebolo ani potrebné a nemali by za následok
iné rozhodnutie vo veci samej.

33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom
výroku II. o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo sporových strán osobitne nenapadnutom,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným 1/ až 3/ priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).