Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209087
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8122209087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.
F., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942,
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 2Odi/5/2022-243 zo dňa 7. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Odi/5/2022-243 zo dňa 7.

decembra 2023.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.08.2009 právny predchodca žalobcu
uzatvoril so spoločnosťou ST OMEGA s.r.o (ďalej aj „úverový dlžník“), IČO: 31 702 791 Zmluvu o

úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.300.000,- eur. Pohľadávka z úveru podľa § 303
Obchodného zákonníka bola zabezpečená ručením žalovanej a G. H. ako spoločníkmi a konateľmi
úverového dlžníka. Uznesením Okresného súdu Prešov z 22.7.2013 sp. zn. 1R/6/2013 bola povolená
reštrukturalizácia úverového dlžníka, kde si žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo výške 2.004.069,06
eur. Úverový dlžník podľa schváleného reštrukturalizačného plánu žalobcovi neplnil, v dôsledku čoho
sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZKR) voči žalobcovi vo

vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinný. Dňa 08.01.2016 bolo reštrukturalizačné konanie zastavené
a na majetok úverového dlžníka bol vyhlásený konkurz, kde si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej
výške 2.357.775,66 eur, ktorá nebola popretá.

3. Žalobca poukázal na to, že žalovaná a G. H., evidentne motivovaní hroziacim postihom vymožením
pohľadávky v exekučnom konaní a neúspešným pokusom o reštrukturalizáciu úverového dlžníka začali
prevádzať svoj majetok na blízke osoby. Žalobca úspešne podal odporovaciu žalobu, ktorej Okresný súd

Stará Ľubovňa vyhovel rozsudkom z 21.04.2017, sp. zn. 4C/216/2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 22.11.2017, sp. zn. 2Co/135/2017. V zmysle týchto rozsudkov sa stala
darovacia zmluva, uzavretá dňa 19.12.2012, ktorou žalovaná previedla nehnuteľnosti na svojho syna,
voči žalobcovi neúčinná.4. Na základe podanej žaloby žalobcu rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa
05.11.2019, č. k. 6Csp/205/2017-206 tak, že zaviazal žalovanú a G. H. zaplatiť žalobcovi 30.000,- eur,

ktorý bol potvrdený odvolacím súdom dňa 26.11.2020. Na základe návrhu žalovanej bol uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2019 sp. zn. 4OdK/25/2019 vyhlásený oddlžovací konkurz na
majetok žalovanej, kde si žalobca prihlásil pohľadávku 1.758.654,51 eur, ktorá nebola popretá. Približne
v rovnakom čase ako žalovaná, podal aj G. H. návrh na vyhlásenie konkurzu a bol oddlžený.

5. Žalobca sumarizujúc poukázal, že akonáhle žalovanej a G. H. hrozil postih majetku pri
vymáhaní pohľadávky, previedli ho darovacími zmluvami na blízke osoby (svoje deti). Pri jednotlivých
prevodoch postupovali ručitelia spoločne, koordinovane a vedome sledovali jediný cieľ, dosiahnuť čisto
špekulatívnu zmenu právneho stavu, ktorá by znemožnila žalobcovi uspokojiť jeho splatnú pohľadávku.
Ani v uvedených odporovacích konaniach nebol tento zámer nikdy relevantne popretý. Žalovaná v
podstate po celý čas hľadala akúkoľvek zámienku na to, aby sa vyhla plneniu svojich povinností

prameniacich z ručiteľského záväzku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26.01.2022
sp. zn. 4CoKR/23/2021, v ktorom súd konštatoval, že aj neustále spochybňovanie pohľadávky veriteľa
má významný vplyv pri hodnotení poctivého zámeru dlžníka, resp. nasvedčuje snahe dlžníka poškodiť
veriteľa. Nepoctivý zámer žalovanej je evidentný. Žalovaná nikdy nevynaložila „úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností a schopností“ tak, ako sa od dlžníka očakáva, ak má poctivý zámer

v súlade s § 166g ods. 1 ZKR. Práve naopak, žalovaná konala v príkrom rozpore so zákonom, keď
bezodplatnými prevodmi vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zmenšovala svoj majetok v takej miere,
že žalobcovi objektívne znemožnila úspešne sa domáhať uspokojenia pohľadávky (§ 166g ods. 2 písm.
h/ZKR).Zároveňžalovanánielenžesvojzáväzokdobrovoľneneplnila,aleúmyselnesavyhýbalaplneniu
zbavovaním sa svojho majetku. Akt definitívneho ukrátenia a poškodenia žalobcu napokon „dokonala“

tým,žesamanasebapodalanávrhnavyhláseniekonkurzu,čímlenpotvrdilasvojnepoctivýzámer,ktorý
mala zjavne od začiatku (§ 166g ods. 2 písm. e/ a g/ ZKR). K podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu
žalovanou došlo zjavne z obavy postihu majetku v hroziacej exekúcii, keďže žalobca sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia pohľadávky na Okresnom súde Stará Ľubovňa.

6. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Namietala, že predmetnými darovacími zmluvami nemienila
ukrátiť právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa, o čom svedčí aj to, že úverový dlžník bol v čase
ich uzatvorenia v dobrej finančnej kondícii, čo vyplýva zo súvahy za rok 2012 zostavenej ku dňu
22.3.2013, keďže úverový dlžník mal vlastné imanie 1.460.566,- eur. Reštrukturalizácia bola pritom
povolená viac ako 6 mesiacov po zapísaní predmetných darovacích zmlúv do katastra nehnuteľností.

Konanie žalovanej nesie znaky poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, pretože žalovaná
poskytla správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť. Žalobcu v rámci žiadosti o vyhlásenie konkurzu
oddlžením uviedla v zozname veriteľov z čoho vyplýva aj to, že si žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo
výške 1.758.654,51 eur do konkurzu. Žalovaná v zozname majetku uviedla majetok, o ktorom vedela;
v zozname veriteľov uviedla všetkých veriteľov, vrátane žalobcu, o ktorých vedela a uviedla všetky

jej známe dôležité skutočnosti, na základe čoho bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Pokiaľ
žalobca opiera svoj nárok s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 2 písm. e) ZKR namietala, že tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť dňa 01.03.2017, teda až po spornom prevode nehnuteľností a v čase,
keď toto ustanovenie nebolo ani účinné. Žalovaná podaním žiadosti o oddlženie iba využila legálnu
možnosť v zmysle štvrtej časti ZKR.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán konania, oboznámením žaloby, zmluvy o
úvere č. 431 020 5405 zo dňa 20.8.2009, dodatkov, vyhlásenia ručiteľa zo dňa 14.3.2012, výzvy
na zaplatenie pohľadávky zo dňa 2.7.2014, notárskej zápisnice sp. zn. N 108/2013, Nz 9034/2013,
NCRIs 9257/2013, prihlášky pohľadávky zo dňa 22.2.2016, potvrdenia o zápise pohľadávky do zoznamu

pohľadávok zo dňa 1.3.2016, rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo dňa
21.4.2017, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/135/2017 zo dňa 22.11.2017, rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 5.11.2019, rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 20CoCsp/2/2020-235 zo dňa 26.11.2020, potvrdenia správcu zo dňa 20.1.2020, LV č.
XXX, súvahy spoločnosti ST OMEGA, s. r. o. za obdobie od januára 2012 do decembra 2012, rozsudku

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/5/2021 zo dňa 27.1.2022, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/52/2019-62zodňa1.4.2020,spisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.4OdK/25/2019,upovedomenia
o začatí a o ukončení exekúcie, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:8. Zo zoznamu veriteľov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná označila žalobcu za svojho
veriteľa. Ako dôvody, pre ktoré podala návrh na oddlženie uviedla, že bola vo finančnej tiesni, nakoľko z
predchádzajúcich rokov a počas podnikania jej vzniklo množstvo dlhov, ktoré v súčasnosti už nevládze

ďalej splácať, a preto sa rozhodla vyriešiť danú situáciu prostredníctvom oddlženia konkurzom, nakoľko
siuvedomujezávažnosťcelejsituácie.Vsúčasnostijepoberateľkoustarobnéhodôchodkuajejmesačný
príjem predstavuje čiastku vo výške 870,- eur. Žije v domácnosti so svojimi deťmi, ktoré jej pomáhajú
v každom smere. Výška dlhov predstavuje sumu vo výške cca 100.000,- eur, ktoré vznikli počas
podnikania v obchodných spoločnostiach ST SIRIUS, spol. s r. o. a ST OMEGA, s. r. o. v konkurze.

Opätovne sa snažila riešiť danú situáciu svojou poctivou prácou, bohužiaľ to nebolo možné, pričom ku
dnešnému dňu znáša následky. V zozname nevyhnutných mesačných výdavkov uviedla sumu 300,- eur
(ubytovanie a nájom), strava 15,- eur, hygiena 3,- eur, oblečenie 50,- eur, mobil 30,- eur mesačne a
úhrada dlhov 310,- eur mesačne.

9. V priebehu konania žalobca vo svojich prednesoch poukázal na to, že ukracujúci úmysel žalovanej

pri uzatváraní darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/216/2014 zo dňa 21.04.2017. Žalovaná nielenže nevynaložila žiadnu snahu
uspokojiť pohľadávku žalobcu, ale ešte sa aj úmyselne zbavila majetku, z ktorého by mohla byť
táto pohľadávka aspoň čiastočne uspokojená. Týmto konaním zámerne vytvorila predpoklady pre
nevymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky a evidentne od začiatku sledovala len vlastné záujmy - ako

zachovaťsvojmajetokavyhnúťsaplneniusvojichzáväzkovvočiveriteľovi.Akpritombolanaspoločnosť
ST OMEGA, s. r. o. vyhlásená reštrukturalizácia uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013,
je zrejmé, že finančné problémy spoločnosti ST OMEGA, s. r. o. museli nastať už skôr, čo vyplýva z
výkazu ziskov a strát tejto spoločnosti, keď koncom roka 2012 bol výsledok hospodárenia podstatne
nižší, ako za 2 roky predtým, čo tiež nasvedčuje tomu, že konatelia spoločnosti mohli mať minimálne

určité indície o vznikajúcich finančných problémoch. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 22Co/5/2021 zo dňa 27.01.2022 v spore o odporovacej žalobe, ktorý inicioval žalobca proti I. D. J.
(dcéra G. H.), žalobca uviedol, že ukracujúci úmysel a nepoctivý zámer G. H. a jeho dcéry pri uzatváraní
darovacej zmluvy nebol v tomto rozhodnutí spochybnený, a to ani v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/52/2019 zo dňa 01.04.2020. Zbavovaním sa majetku pred podaním návrhu na oddlženie naplnila

žalovaná primárne § 166g ods. 2 písm. h) ZKR. Skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer dlžníka je
pritom potrebné posudzovať komplexne. Tvrdenie, že v čase urobenia týchto úkonov nepočítala s tým,
že raz bude podávať návrh na oddlženie konkurzom, nakoľko ide o novozavedený inštitút od 1.3.2017,
nemá žiadny vplyv na to, že za svoje konanie pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom musí niesť
zodpovednosť a počítať s rizikom, že veritelia dotknutí oddlžením sa môžu domáhať jeho zrušenia pre

nepoctivý zámer žalovanej.

10. Žalovaná vo svojich prednesoch v konaní nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, poukazujúc na
význam a účel zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, najmä že nie je
možné paušalizovať konanie dlžníka v rôznych prípadoch a nie je možné ich aplikovať podľa rozhodnutí

súdov tak ako sa to snaží žalobca. Ako zdôraznila, v roku 2012 sa rozhodla za života usporiadať majetok,
ktorý nadobudla po zosnulom otcovi, a preto sa rozhodla časť pozemku, aj keď v tom čase vlastnila
väčší majetok a iné pozemky, previesť na svojho syna, aby to bolo vysporiadané. Tvrdenie žalobcu,
že sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012 zbavila svojho majetku v prospech svojho syna
a od tohto momentu mala údajne nepoctivý zámer, označila za scestné a zavádzajúce. Predmetná

zmluva nebola antidatumovaná tak ako to tvrdí žalobca, ale len v dôsledku prechodu kalendárnych rokov
bola zaregistrovaná v katastri nehnuteľností dňa 18.01.2013. Hodnota prevedeného majetku v čase
prevodu na syna bola vo výške 312,19 eur, vychádzajúc z vtedajšej hodnoty trvalého trávnatého porastu
vo výške 0,0345 eur, v danej lokalite, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovaná disponovala
majetkom značnej hodnoty, čo pritom žalobca nijak nešpecifikoval, a teda zavádzal súd. Darovacou

zmluvoupritomnepreviedlavšetkypozemky,ktorémalavosvojomvlastníctve,alelenpozemkyvzmysle
rozdelenia medzi súrodencov, t. j. svoje deti, v rámci dedenia a časť pozemkov si ponechala, ktoré
následne tvoria všeobecnú podstatu v konkurze žalovanej vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 4OdK/25/2019. V tom čase nemala vedomosť o úpadku obchodnej spoločnosti ST OMEGA, s. r. o.,
nakoľko zo súvahy spoločnosti, vystavenej ku dňu 22.3.2013, ku koncu kalendárneho roka 2012, vyplýva

vlastné imanie vo výške 1.460.566 eur, a teda spoločnosť bola v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v
priaznivej finančnej kondícii a bola schopná svojím majetkom kryť svoje záväzky vrátane pohľadávky
žalobcu.11.Pretopodľajejnázoružalobcazavádza,akbezdôkazovprekrúcafakty,ktorésaudialiasvojedôvody
preukazuje súdnymi rozhodnutiami iných súdov, ktoré nie sú dôkazmi a nepreukázal tak nepoctivý
zámer žalovanej. Taktiež sa nesnažila spochybniť pohľadávku žalobcu, keďže ho v procese oddlženia

riadne uviedla do zoznamu veriteľov. Tvrdenia žalobcu o možnom vzniku finančných problémov úpadcu
ST OMEGA, s. r. o. označila za nepravdivé a žalobca sa tým snaží navodiť dojem o manipulácii. V
skutočnosti sa finančné problémy prehĺbili až v prvom polroku 2014, keď spoločnosti bola zadržiavaná
finančná čiastka z vrátok DPH vo výške cca 2,8 mil. eur Daňovým úradom v Starej Ľubovni. Do tohto
termínu si úpadca riadne plnil všetky záväzky bez omeškania a podľa zmluvných podmienok a mal

vlastný majetok vo výške cca 13 mil. eur, čo bolo značnou zárukou na speňaženie majetku a finančné
uspokojenie veriteľa. Táto skutočnosť je nesporne preukázaná i následným konkurzným konaním, keď
správca konkurznej podstaty úpadcu LEGATOs Recovery, k. s. v rámci konkurzu postupne speňažuje
majetok úpadcu, pričom značná časť bola použitá aj na uspokojenie žalobcu. V tejto súvislosti poukázala
aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/5/2021-444 zo dňa 27.01.2022, ktorým odvolací
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/163/2014-411 zo dňa 24.9.2020 a

žalobu zamietol.

12. Odvolací súd v bode 20. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že „základným predpokladom
úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia veriteľsko-dlžníckeho
záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľov dlh a

oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu, t. j. existencia vymáhateľnej pohľadávky. Pri podpise
zmluvy o poskytnutí právnej pomoci s Centrom právnej pomoci Prešov v auguste 2019 nebol rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 5.11.2019, ktorým súd zaviazal
žalovanúaG.H.zaplatiťčiastkuopohľadávke30.000,-eurspríslušenstvomznámyažalovanánemohla
predpokladať ako súd rozhodne. Preto sa nemohla dopustiť nepoctivého zámeru voči žalobcovi.

Žalovaná v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením konala vždy čestne a nemala
žiadne nepoctivé úmysly. Žalovaná sa práve snažila vytvárať všetky aktivity a predpoklady, aby si
hlavný dlžník, úpadca ST OMEGA, s. r. o., plnil všetky záväzky včas a podľa zmluvných podmienok.
Nezaťažovala ho vlastnými nárokmi na zamestnaneckú mzdu, ktorá jej náležala za odpracované
mesiace a z vlastných zdrojov pomáhala platiť úpadcovi ST OMEGA, s. r. o. jeho záväzky tým, že

nepoberala mzdu. V rámci jednotlivých sporových konaní len využívala prostriedky procesnej obrany a
prostriedky procesného útoku, ktoré jej umožňuje zákon, o čom svedčia aj vyššie označené rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, ako aj nález Ústavného súdu SR.

13. Žalovaná taktiež dala súdu do pozornosti, že na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa

č. k. 6Csp/205/2017-206 zo dňa 5.11.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20CoCsp/2/2020 zo dňa 26.11.2020, ktorými boli žalovaná a G. H. zaviazaní spoločne a nerozdielne
uhradiť žalobcovi sumu 30.000,- eur, inicioval žalobca voči G. H. ako povinnému exekučné konanie,
pričom exekúcia bola vedená na Exekútorskom úrade vo Vranove nad Topľou, so sídlom Duklianskych
hrdinov 2473, súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim, pod sp. zn. 409EX/812/22. Z upovedomenia o

ukončení exekúcie zo dňa 16.06.2023 vyplýva, že exekúcia bola ukončená z dôvodu úplného vymoženia
pohľadávky vo výške 30.000,- eur s príslušenstvom. Keď teda bol žalobca v predmetnej exekúcii v celom
rozsahu uspokojený a v zmysle titulového rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, plnením jedného
zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných, zanikla pohľadávka žalobcu o
zaplatenie 30.000,- eur, ktorú si žalobca prihlásil do konkurzu na majetok žalovanej. Pokiaľ sa jedná

o ďalšie nároky žalobcu prihlásené do konkurzu žalovanej vyplývajúce z titulu predmetnej notárskej
zápisnice, táto je v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2020 neurčitá.

14. Sám žalobca pritom spochybňuje určitosť a oprávnenosť tohto svojho nároku, keď si v rámci
reštrukturalizačného konania obchodnej spoločnosti ST OMEGA, s. r. o. prihlásil z tohto titulu sumu

2.004.069,06 eur, do konkurzu tejto spoločnosti si prihlásil sumu 2.357.775,66 eur a v rámci konkurzu na
majetokžalovanejsiprihláškouuplatňujesumu1.758.654eur.Tedažalovanápovažujenárokžalobcuvo
výške 30.000,- eur, tak ako si ho uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 6Csp/205/2017 a následne prihlásil do konkurzu na majetok žalovanej, za v celom rozsahu
uspokojený v exekučnom konaní sp. zn. 409EX/812/22, a preto neexistuje pohľadávka, ktorá by mala

byť naďalej uspokojovaná v rámci konkurzu na majetok žalovanej. Z týchto dôvodov postavenie žalobcu
ako veriteľa v zmysle § 27 ods. 1 písm. g) ZKR zaniklo, a preto nie je ani aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby na zrušenie konkurzu žalovanej pre jej nepoctivý zámer.15. Žalobca s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nesúhlasil, poukazujúc na to, že po
vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej si riadne a včas prihlásil pohľadávku voči žalovanej vo výške
1.758.654,51 eur a táto bola správcom v celom rozsahu zistená a nebola nikým popretá. Preto je

veriteľom žalovanej v rozsahu zistenia prihlásenej pohľadávky, ktorá nebola v konkurze uspokojená v
celom rozsahu, a teda žalobca bol oddlžením dotknutý, z čoho vyplýva jeho aktívna vecná legitimácia
v zmysle § 166f ods. 1 ZKR. Pritom ak sa aj v zmysle svojho dispozičného práva rozhodol žalovať iba
časť pohľadávky, pohľadávka vo zvyšnej časti však nezanikla, obzvlášť, keď jej existencia bola záväzne
zistená v konkurze.

16. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 2, § 166i, § 166f, § 166g, § 167
ZKR, ktoré upravujú úpadok dlžníka, zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, vymedzenie poctivého
zámeru a príkladný výpočet skutočností, z ktorých možno uvažovať o nepoctivom zámere, povolenie
oddlženia, § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje predpoklady uplatnenia nároku voči
ručiteľovi a čl. 8, § 149, § 150, § 151, § 191, § 192, § 215 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ktoré upravujú základné princípy, dokazovanie, prostriedky procesného útoku, prostriedky
procesnej obrany a koncentráciu konania, súdne rozhodnutia.

17. Súd prvej inštancie dôvodil, že aktívna legitimácia žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia je
daná s poukazom na to, že v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného si žalobca prihlásil svoju

pohľadávku, ktorá nebola popretá, teda sa považuje zo zákona za zistenú, teda nespornú (§ 32 ods. 4
ZKR). Preto ju nie je možné úspešne spochybniť ani v prípadnom konaní na všeobecnom súde.

18. Žalovaná na preukázanie, že nemala nepoctivý zámer, poukázala najmä na to, že v čase prevodu
pozemkov zapísaných na LV č. XXX na svojho syna iba vysporiadala majetok, ktorý nadobudla po

zosnulom otcovi a jeho vôle prevodom na svoje deti, pričom v tom čase vlastnila iný väčší majetok,
ktorý tvorí všeobecnú podstatu v konkurze žalovanej vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 4OdK/25/2019. Hodnota prevedeného majetku v čase prevodu pritom podľa nespochybnených
tvrdení bola vo výške 312,19 eur. Tvrdenie žalobcu o časovom nesúlade uzavretia darovacej zmluvy
a jej vkladu na katastri nehnuteľnosti súčasne vyvrátila dôsledkom prechodu kalendárnych rokov,

ako je to vyššie uvedené. Žalovanou tvrdenú skutočnosť, že v rozhodnom čase nemala vedomosť o
úpadku obchodnej spoločnosti ST OMEGA, s. r. o., aj vzhľadom na vtedajšiu výšku základného imania
spoločnosti,žalobcarelevantnýmspôsobomnespochybnilanasvojeskutkovétvrdenianeoznačilžiadne
dôkazypreukazujúcetútoskutočnosť.Poukázanienazáverysúdovvkonaniachoodporovanieprávnych
úkonov ani domnienky žalobcu však bez ďalšieho nepoctivý zámer žalovanej v súvislosti s relevantne

nespochybnenými okolnosťami prevodu časti majetku nepreukazujú. Svoj záväzok voči žalobcovi pritom
žalovaná riadne uviedla v zozname veriteľom, a teda sa napriek tvrdeniu žalobcu nesnažila spochybniť
jeho pohľadávku, iba vzhľadom na namietané skutočnosti spochybnila jeho aktívnu legitimáciu. V rámci
konkurzného konania na spoločnosť ST OMEGA, s. r. o. sa pritom postupne speňažuje majetok úpadcu
ako hlavného dlžníka, pričom značná časť mala byť použitá aj na uspokojenie uplatneného nároku

žalobcu.

19. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaná ako dlžník si bola vedomá
svojich záväzkov voči žalobcovi, ako aj iným veriteľom, ktoré majú majetkový charakter. Súčasne s
prebiehajúcimi exekučnými konaniami, poznajúc svoje majetkové pomery, podala návrh na vyhlásenie

konkurzu, čím prispela k dosiahnutiu právnych následkov z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň
požiadala aj o povolenie oddlženia.

20. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany.

21. Ak sa teda žalobca dovolával toho, že žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko nevynaložila úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, bolo jeho povinnosťou preukázať
tvrdené skutočnosti, najmä vzhľadom na obranu žalovanej v konaní. Samotné skutkové tvrdenia žalobcu
však samo o sebe a bez relevantného preukázania skutkového a právneho dôvodu podaného návrhu

nepreukazujú, že sa žalovaná sama priviedla do platobnej neschopnosti, pričom tieto skutočnosti boli už
pred podaním návrhu preverované Centrom právnej pomoci, ktoré v podanom návrhu a jeho prílohách
potvrdilo vyhlásenia dlžníka, že je platobne neschopný, do toho stavu sa nepriviedol úmyselne, pri
preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením, má poctivý zámeruspokojiť svojich veriteľov a vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a
schopností a súčasne žiadateľ spĺňa všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci. V konaní
teda neboli zistené iné skutočnosti o žalovanej, než vyplývajú z rozhodnutia Centra právnej pomoci

a jeho príloh. Takto zistený skutkový stav však sám o sebe nepreukazuje naplnenie hmotnoprávnych
predpokladov nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 1 a 2 ZKR.
Taktiež súd nemal zo žiadneho z dôkazov za preukázané, že by sa žalovaná úmyselne priviedla do
platobnej neschopnosti, naopak zo zoznamu a štruktúry jej veriteľov je zrejmé, že sa dostala do tzv.
„kolotoča úverov a záväzkov“, v dôsledku čoho požiadala o pomoc CPP.

22. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie žalovanej nenapĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa
ZKR a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017, sp. zn. III. ÚS 570/2016, podľa
ktorého „pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny
účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“.
Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich

veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho splnenia povinnosti dlžníka počas
konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu,
teda v danom prípade konkrétna situácia žalovanej spĺňala kritéria na povolenie jej oddlženia. Preto
súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže mal za to, že neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady
nepoctivého zámeru.

23. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, a § 262 ods. 2 ods. CSP tak,
že úspešnej žalovanej priznal ich plnú náhradu voči neúspešnému žalobcovi.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) CSP/;
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d)

CSP/; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/.
Uviedol, že žalobca v replike zo dňa 17.04.2023 poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
zodňa07.08.2019sp.zn.4Odi/2/2018apotvrdzujúcirozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa

16.01.2020 sp. zn. 43CoKR/37/2019, ktorými súdy zrušili oddlženie dlžníka z dôvodu, že pred podaním
návrhu na oddlženie urobil odporovateľný právny úkon. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dlžník
dovolaním, o ktorom medzičasom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14.06.2023 sp. zn.
4Obdo/35/2022 (R 59/2023) tak, že dovolanie zamietol. Dlžník, obdobne ako žalovaná v tomto konaní,
argumentoval tým, že jeho zámer nemôže byť posúdený ako nepoctivý, keďže odporovateľný právny

úkon vykonal 11 rokov pred zavedením inštitútu oddlženia (žalovaná uskutočnila odporovateľný právny
úkon bezmála 5 rokov pred účinnosťou zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol upravený inštitút oddlženia
konkurzom alebo splátkovým kalendárom). Toto tvrdenie Najvyšší súd SR neakceptoval. Časové
obdobie posudzovania správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie totiž nie je ohraničené
žiadnou zákonnou lehotou. Vo vzťahu k zásadnej právnej otázke, či má byť odporovateľný právny úkon

dlžníka posúdený ako konanie s nepoctivým zámerom pri oddlžení, najvyšší súd jednoznačne uzavrel,
že takéto správanie nemožno považovať za poctivý zámer dlžníka a možno ho dlžníkovi pričítať, aj keby
sa ho dopustil ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti a nie ako fyzická osoba. S poukazom na
súdne rozhodnutia konštatoval, že ukracujúci právny úkon žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie
napĺňa znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR a je dôvodom na zrušenie

oddlženia.Obzvlášť,akideoosobu,uktorejbymalsúdprihliadaťprísnejšienaskutočnostiovplyvňujúce
jej poctivý zámer (§ 166g ods. 3 ZKR).
S poukazom na to, že žalovaná je nepretržite od 30.01.1995 konateľkou a spoločníčkou hlavného
úverovéhodlžníkaSTOMEGAs.r.o.,žalobcakonštatoval,žetedanepochybnemádlhoročnéskúsenosti
s podnikaním, a súd prvej inštancie túto skutočnosť úplne opomenul. Za týchto okolností považoval

tvrdenie žalovanej, že nemala vedomosť o finančnej situácii tejto spoločnosti za absurdné.
Žalobca zároveň poukázal aj na účelové tvrdenia žalovanej prezentované už v konaní o odporovacej
žalobe, a následne aj v tomto spore. Žalovaná naďalej popiera svoj ukracujúci úmysel pri uzatváraní
darovacej zmluvy, napriek tomu, že bol jednoznačne potvrdený právoplatným súdnym rozhodnutím.Dokonca účelovo spochybňuje existenciu samotnej pohľadávky žalobcu a s tým súvisiacu aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní, hoci ju pred tým sama uviedla v zozname veriteľov.

25. Ďalej uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala poctivý zámer pri oddlžení v zmysle §
166g ods. 1 ZKR a neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Od vyhlásenia konkurzu na jej majetok
(rok 2019) neposkytla dobrovoľne žalobcovi žiadne plnenie.
Skutočnosť, že pri oddlžení spolupracovala so správcom, prípadne že v zozname veriteľov uviedla
žalobcu ako svojho veriteľa, nemôže byť posudzovaná v jej prospech v kontexte poctivého zámeru.

Konštatoval, že ak sa totiž dlžník najprv úmyselne zbaví svojho majetku, čím fakticky znemožní
uspokojenie pohľadávok v konkurze, potom neexistuje dôvod, aby nespolupracoval so správcom, resp.
aby v zozname neuviedol svojich veriteľov, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská
Bystricazodňa07.08.2019sp.zn.4Odi/2/2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici
zo dňa 16.01.2020 sp. zn. 43CoKR/37/2019.
K vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej žalobca uviedol, že k nemu došlo bezprostredne po

vydaní rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 5.11.2019 č.k. 6Csp/205/2017-206, ktorým
jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.000,- eur s prísl. Žalovaná tak evidentne podala návrh
na vyhlásenie konkurzu z obavy postihu jej majetku v hroziacej exekúcii. Správca totiž, na rozdiel od
súdneho exekútora, nemá prostriedky a kapacitu na to, aby dôsledne preveroval majetkové pomery
dlžníka.

Napokon, o nepoctivom zámere žalovanej podľa názoru žalobcu svedčí aj zjavne koordinovaný postup s
druhýmspoločníkomakonateľomspoločnostiSTOMEGAs.r.o.,G.H.,atotakpriukracujúcichúkonoch,
ktoré obaja uskutočnili v rovnaký deň, ako aj pri oddlžení.

26. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu náležite nevysporiadal s jednotlivými dôvodmi

na zrušenie oddlženia žalovanej, ako ani s citovanými rozhodnutiami. Napadnuté rozhodnutie
predstavuje odklon od judikatúry najvyššieho súdu a rozhodovacej praxe odvolacích súdov, a to
bez akéhokoľvek odôvodnenia. Napadnutý rozsudok nereflektuje podstatnú argumentáciu žalobcu,
ktorú mal súd identifikovať a ďalej sa ňou hlbšie zaoberať. Z odôvodnenia mu nie je zrejmé,
prečo súd uveril žalovanej, prisúdil vierohodnosť jej nepodloženým tvrdeniam a z iných dôkazných

prostriedkov,resp.právoplatnýchsúdnychrozhodnutívodporovacomkonanínemoholčerpaťinformácie
nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu veci. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia
má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Tento záver vyplýva zo zjednocujúceho
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 2/2016, podľa
ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania.

27. V odvolaní ďalej uviedol, že v konaní o odporovacej žalobe žalovaná pôvodne tvrdila, že predmetom
darovania bol iba zanedbateľný rodinný majetok v hodnote odhadom 800,- eur (rozsudok OS Stará
Ľubovňa zo dňa 21.04.2017 sp. zn. 4C/216/2014, ods. 4). Ak by bola hodnota darovaného majetku
naozaj „zanedbateľná“, potom nedáva žiadny zmysel, aby sa ho žalovaná v rovnaký deň ako G. H.

zbavovala.
Podľa prvoinštančného súdu žalobca ďalej údajne nespochybnil tvrdenia žalovanej, že v čase
realizovania ukracujúceho úkonu nemala vedomosť o finančných problémoch spoločnosti ST OMEGA
s.r.o. Žalovaná mala súčasne „vyvrátiť tvrdenia žalobcu o časovom nesúlade uzavretia darovacej
zmluvy a jej vkladu na katastri nehnuteľností.“ Aj tieto tvrdenia žalovanej boli negované právoplatným

rozhodnutím, na čo žalobca poukázal tak v podanej žalobe, ako aj v replike zo dňa 17.04.2023.
S poukazom na § 191 ods. 1 CSP uviedol, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, závery Okresného súdu Stará Ľubovňa v právoplatne skončenom odporovacom
konaní a všetko, čo vyšlo v tomto konaní najavo. Prvoinštančný súd pre pochybenie pri hodnotení
vykonaných dôkazov a súčasné opomenutie skutočností významných pre rozhodnutie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a to predovšetkým ohľadom hodnoty darovaného majetku, vedomosti
žalovanej o finančnej situácii spoločnosti ST OMEGA s.r.o. a poctivom zámere žalovanej pri oddlžení.
Podľa názoru žalobcu neobstojí ani záver súdu, že skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovanej
mali byť už preverované Centrom právnej pomoci (ods. 58 napadnutého rozsudku). Je prima facie
zrejmé, že Centrum právnej pomoci neskúma dlžníkov zámer pri oddlžení. Túto činnosť náležite

nevykonáva ani správca. Adekvátna ochrana pred nepoctivým zámerom dlžníka môže byť veriteľovi
poskytnutá jedine ex post v súdnom konaní, čo je práve účelom inštitútu zrušenia oddlženia (§ 166f a
nasl. ZKR). Súd sa ad absurdum nemôže tejto svojej úlohy zbaviť konštatovaním, že skutočnosti dôležité
pre posúdenie poctivého zámeru dlžníka už preverilo Centrum právnej pomoci.28. Žalobca dodal, že súd na prvom pojednávaní neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi
stranami za sporné a ktoré za nesporné. Neposkytol ani predbežné právne posúdenie veci. Súd po

prednesoch sporových strán a výsluchu žalovanej vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie
odročil iba za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalobu napokon prekvapivo zamietol s absurdným
odôvodnením, že žalobca účinne nepoprel tvrdenia žalovanej.
Žalobca ďalej dôvodil, že súd nemôže žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia bez toho, aby
žalobcovi poskytol stanovisko k skutkovým tvrdeniam, predbežné právne posúdenie veci a vyzval ho

v prípade potreby na doplnenie jeho tvrdení. Inak je rozhodnutie prekvapivé, nepredvídateľné a hrubo
odporujúce princípu právnej istoty.

29. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny. K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie
uviedla, že úverový dlžník spoločnosť ST OMEGA s.r.o. bola do konca roka 2012 vo veľmi dobrej

finančnejsituácii,očomsvedčiúčtovnázávierkazaúčtovnéobdobieroku2012.Spoločnosťdisponovala
majetkom vo výške 14 mil. eur, ktorým vedela pokryť všetky svoje záväzky vrátane toho, ktorý mala
voči žalobcovi. Podľa jej názoru by bola žaloba dôvodná, ak by žalovaná ako konateľka spoločnosti ST
OMEGA s.r.o. v konkurze prevádzala majetok tejto spoločnosti, a tak ukrátila jej veriteľov.
Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že žalovaná účelovo spochybňuje pohľadávku žalobcu a že

naďalej popiera svoj ukracujúci úmysel pri uzatváraní darovacej zmluvy. Žalobca tým spochybňuje právo
žalovanej na procesnú obranu. Žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
20Co/5/2021 a uviedla, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu
– darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012, na základe ktorej boli prevedené nehnuteľnosti z vlastníctva G.
H. na dcéru I. D. J. (dcére konateľa G. H.), na základe odvolania žalovanej rozsudok Okresného súdu

Vranov nad Topľou zmenil tak, že žalobu zamietol. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
súvisí s predmetnou vecou, vzhľadom na to, že G. H. a žalovaná boli obaja konateľmi a spoločníkmi
spoločnosti ST OMEGA s.r.o. a žalobca v oboch prípadoch napadol odporovateľnosť darovacích
zmlúv, ktoré uzatvorili obaja konatelia v mesiaci december 2012. V tejto súvislosti poukázala na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2020, sp. zn. III. ÚS 52/2019-62, na ktorý odkazuje

rozsudok Krajského súdu v Prešove.
Konanie žalovanej pred vyhlásením konkurzu na jej majetok ako aj počas oddlžovacieho konania
podľa jej názoru nesie známky poctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, pretože žalovaná
poskytla správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, žalobcu uviedla v zozname veriteľov. Uviedla všetky
dôležité informácie, na základe čoho bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Žalobca bol aj je priebežne

uspokojovaný z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu ST OMEGA s.r.o. a takisto bol úplne uspokojený
z exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Juraj Korim, súdny exekútor pod sp. zn. 4091EX
812/22.
Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich
možností a schopností. Uviedla, že vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti ST OMEGA s.r.o. prišla

prakticky o všetok majetok a starobný dôchodok jej postačuje iba na úhradu jej nevyhnutných životných
nákladov.

30. K tvrdeniu žalobcu, že došlo k porušeniu právna na spravodlivý proces nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie žalovaná uviedla, že po podaní došlo k viacerým replikám a duplikám.

Podľa jej názoru súd prvej inštancie tým, že v zmysle § 181 ods. 2 CSP neposkytol stranám predbežné
právne posúdenie ešte nezakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Porušenie § 181 ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd v až samotnom rozhodnutí vo veci a nie v rámci
postupu podľa § 181 CSP vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej

právnej veci.

31. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaná naďalej zavádzajúco tvrdí, že v čase ukracujúceho
právneho úkonu nemala spoločnosť ST OMEGA s.r.o. žiadne finančné problémy. Ak by bola dotknutá
spoločnosť skutočne ku koncu roku 2012 v perfektnej finančnej kondícii, nedošlo by uznesením

Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013 sp. zn. 1R/6/2013 k povoleniu jej reštrukturalizácie. V
tejto súvislosti aj Okresný súd Stará Ľubovňa v právoplatne skončenom konaní o odporovacej žalobe
zdôraznil, že vychádzajúc z podmienok povolenia reštrukturalizácie a lehôt upravených v ZKR museli
nastať finančné problémy spoločnosti už oveľa skôr. V konaní bolo súčasne preukázané, že podľavýkazu ziskov a strát bol výsledok hospodárenia spoločnosti ST OMEGA s.r.o. koncom roku 2012
podstatne nižší, ako za dva roky pred tým. Žalovaná ako konateľka a spoločníčka spoločnosti ST
OMEGA s.r.o. tak mohla mať minimálne určité indície o vznikajúcich finančných problémoch.

Žiadnym spôsobom žalovaná nevysvetlila, prečo došlo k bezodplatnému prevodu jej majetku v rovnaký
deň, keď aj druhý spoločník a konateľ spoločnosti ST OMEGA s.r.o. G. H. urobil dva ukracujúce
právne úkony. Je prima facie zrejmé, že nejde o zhodu náhod. Konatelia spoločnosti ST OMEGA s.r.o.
a súčasne ručitelia museli mať vedomosť o zhoršujúcej sa ekonomickej situácii spoločnosti. Z tohto
dôvodu sa evidentne snažili zbaviť majetku, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci vymáhania úverovej

pohľadávky. Čo sa týka účelového bagatelizovania hodnoty darovaného majetku, opätovne poukázal
na záver súdu z právoplatne skončeného odporovacieho konania, podľa ktorého sa darovaním zmenšil
majetokžalovanejvznačnejmiere(rozsudokOSStaráĽubovňazodňa21.04.2017sp.zn.4C/216/2014,
ods. 20 - 22).
Žalobca je naďalej presvedčený, že napadnutý rozsudok zasahuje do jeho práva na spravodlivý proces,
a to nielen pre absenciu predbežného právneho posúdenia. Súd prvej inštancie zjavne opomenul

podstatnú časť argumentácie žalobcu a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
bez akéhokoľvek odôvodnenia. Voči žalobcovi vyvodil nepriaznivé dôsledky spojené s neunesením
bremena tvrdenia, a to bez toho, aby najprv poskytol predbežné právne posúdenie a v prípade potreby
vyzval žalobcu na doplnenie jeho tvrdení. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivé, nepreskúmateľné
a hrubo odporujúce princípu právnej istoty.

32. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných v priebehu konania.
K darovacej zmluve uzavretej medzi ňou a jej synom uviedla, že predmetom tejto zmluvy boli
nehnuteľnosti, ktoré nadobudla dedením po svojom otcovi, pričom ide o nehnuteľnosti malej hodnoty.
Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR R59/2023, že nie

je možné považovať za poctivý zámer dlžníka, ktorý sa počas obdobia pred oddlžením zbaví svojho
majetku a z odplaty zaň neuspokojí svojich veriteľov zdôraznila, že ide o ďalšie zavádzajúce tvrdenie zo
strany žalobcu. Predmetné rozhodnutie nie je relevantné pre toto konanie, nakoľko žalobcom uvádzané
nehnuteľnosti boli prevedené darovacou zmluvou, pričom šlo o nehnuteľnosti malej hodnoty.

33. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie prejednal
podľa § 379 - § 385 Civilného sporového poriadku (CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

34. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

35. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

36. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.39. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

41. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom a účelom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
je dosiahnutie účinkov podľa § 166f ods. 4 ZKR, t.j., aby sa oddlženie stalo voči veriteľom neúčinným
a aby došlo v plnom rozsahu, v ktorom nebolo uspokojené k obnoveniu vymáhateľnosti a splatnosti
pohľadávok. Účinok zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer nie je samoúčelný, ale spočíva v tom,
že pohľadávky, ktorých bol dlžník zbavený rozhodnutím o oddlžení v zmysle § 166e s použitím §

166a ZKR, a ktoré nie sú veriteľmi vymáhateľné voči dlžníkovi, sa zrušením oddlženia pre nepoctivý
zámer obnovujú. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer znamená obnovenie pohľadávok a možnosť
uspokojenia veriteľov, ktorí túto možnosť po oddlžení dlžníka stratili.

42. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho tieto dlhy

neuspokojené v konkurze ďalej nezaťažovali a negenerovali jeho ďalší úpadok. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii predpokladá situáciu, kedy by mohol dlžník využiť osobný bankrot, aby sa
„zbavil“ svojich dlhov, preto všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, dal
zákonodarca možnosť domáhať sa v sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 ZKR

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

43. ZKR v ust. § 166g čiastočne definuje pojem poctivý a nepoctivý zámer dlžníka, keď „poctivý zámer“ (§
166g ods. 1 ZKR) charakterizuje ako také správanie dlžníka po podaní návrhu na oddlženie, z ktorého
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.

Poctivý zámer dlžníka sa posudzuje len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie
oddlžovacieho konkurzu a dôkazné bremeno preukázania, že dlžník mal poctivý zámer pri oddlžení,
ťaží žalovaného dlžníka. Naproti tomu pojem „nepoctivý zámer“ (§ 166g ods. 2 ZKR) sa zameriava
na správanie dlžníka aj pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom dôkazné bremeno
preukázania nepoctivého zámeru dlžníka ťaží veriteľa – žalobcu, ktorý má povinnosť nepoctivý zámer

preukázať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.06.2023, sp. zn. 4Obdo/35/2022
v tejto súvislosti ďalej upresnil, že „správanie dlžníka treba posudzovať za obdobie v rozsahu námietok
dotknutého veriteľa a zisteného skutkového stavu v každom prípade individuálne s prihliadnutím na
dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka, či jeho zadlženie a na ne/možnosť uspokojenia
pohľadávky dotknutého veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním

návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou.“ Najvyšší súd ďalej doplnil, že
rozhodujúcim kritériom pre posúdenie správania sa dlžníka sú „skutkové tvrdenia žalobcu – vymedzenie
konkrétneho správania sa žalovaného dlžníka – v žalobe o zrušenie oddlženia“. V konaní o zrušenie
oddlženia súd v rozsahu skutkových tvrdení žalobcu preto posudzuje predovšetkým „ekonomické
správanie dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie a po jeho podaní“ (Ďurica M., Zákon o

konkurze a reštrukturalizácii, komentár 4. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2021, komentár k § 166g).

44. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka v konaní o zrušenie oddlženia dlžníka nesie
žalobca práve tak, ako je žalovaný povinný preukázať svoju platobnú neschopnosť, ktorá sa v prípadeprehlásenia o platobnej neschopnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu len predpokladá, a teda
ide o vyvrátiteľnú domnienku. V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že predkladanie dôkazov a
unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí,

že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie
sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje
tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. V tomto
prípade preto existenciu skutkových okolností, ktoré zakladajú absenciu poctivého zámeru žalovaného
je povinný preukázať žalobca, nakoľko v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá

strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; t.j. kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

45.Predmetomkonaniajezrušenieoddlženiaprenepoctivýzámeržalovanej,ktorýžalobcaodôvodňoval
naplnením hypotézy podľa § 166g ods. 2 písm. e), g) a h) ZKR.

46. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na
dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada; b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu
neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada; c) v návrhu

alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol
dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú
informáciu; d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho
spravodlivo vyžadovať; e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa
úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh; f) v čase podania návrhu

dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; g)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal
nato,žesvojedlhybuderiešiťkonkurzomalebosplátkovýmkalendárom;h)zosprávaniasadlžníkapred
podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého
veriteľa; i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár; j) bez vážneho

dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa; k) bez vážneho dôvodu riadne a včas
neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej
odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba
podľa osobitného predpisu, 8aa); l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území

Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

47. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

48. Žalovaná bola oddlžená rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2019 sp. zn.
4OdK/25/2019.

49.Odvolacísúdzdôrazňuje,žezosúvahyobchodnejspoločnostiSTOMEGA,s.r.o.sostavomkukoncu
kalendárneho roka 2012 vyplýva vlastné imanie vo výške 1.460.566 eur. Z daného možno jednoznačne
uzavrieť, že obchodná spoločnosť ST OMEGA, s.r.o. nebola v takej finančnej situácii, aby následne
kroky žalovanej bolo možné pričítať jej úmyslu zbavovať sa majetku v jej vlastníctve.
Inštitút tzv. osobného bankrotu, ktorý umožňoval oddlženie fyzických osôb bol zavedený do ZKR až

novelou č. zákona č. 377/2016 Z. z., účinnou od 1. marca 2017.
Na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2012 previedla žalovaná v prospech svojho syna
nehnuteľnosti vo výške 312,19 eur. Inú hodnotu prevádzaných nehnuteľností žalobca nepreukázal, aj
keď uviedol, že v konaní o odporovateľnosť žalovaná uvádzala jej hodnotu 800,- eur. Nepoctivý zámer
žalovanej žalobca vyvodzoval práve z prevodu predmetných nehnuteľností, keďže prevodom tohto

majetku podľa jeho tvrdenia sa mala žalovaná zbavovať majetku v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.
Žalovaná pohľadávku žalobcu uviedla počas oddlženia do zoznamu veriteľov.50. Odvolací súd zastáva názor, že správanie žalovanej aj v dlhšom časovom horizonte, aj keď
ešte v čase nezavedenia inštitútu oddlženia do ZKR nenapĺňa znaky nepocitového zámeru v zmysle
ustanovenia § 166g ZKR ani s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vysloveného

rozsudkom zo dňa 14.06.2023 sp. zn. 4Obdo/35/2022 (R 59/2023). V zmysle predmetného rozhodnutia:
„I. Správanie dlžníka pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre zrušenie oddlženia podľa §
166f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) treba
posudzovať za obdobie v rozsahu žalobných námietok dotknutého veriteľa, s prihliadnutím na dopad
tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka a na možnosť uspokojenia oddlžením dotknutej

pohľadávky veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na
oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou.
II. Pri prísnejšom prihliadaní na správanie sa dlžníka podľa § 166g ods. 3 ZoKR je nutné vziať do úvahy
aj konanie dlžníka vo funkcii štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ak je s touto spoločnosťou
osobne, či majetkovo previazaný. Ak dlžník ako fyzická osoba prevedie na obchodnú spoločnosť svoj
majetok významný pre možné uspokojenie veriteľa, pričom z odplaty za tento prevod, prípadne zo

svojhopodieluspoločníkanaziskutejtospoločnosti,nemáúprimnúsnahuuspokojiťveriteľa,alenaopak,
ako štatutárny orgán tejto obchodnej spoločnosti v jej mene prevedie tento majetok na tretiu osobu
(najmä na personálne prepojenú obchodnú spoločnosti, za ktorú koná ako štatutárny orgán), možno
toto správanie pričítať dlžníkovi ako správanie s nepoctivým zámerom dlžníka, hoci konal ako štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti a nie ako fyzická osoba.“

Právny úkon, z ktorého žalobca dovodzoval nepoctivý zámer žalovanej nemohlo už len vzhľadom na
hodnotu prevádzaných nehnuteľností mať dopad na jej platobnú neschopnosť ako dlžníčky a to ani
pri aplikácii ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR na osobu žalovanej, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje
vzhľadom na jej dlhodobé pôsobenie v orgánoch obchodnej spoločnosti ST OMEGA s.r.o.

51. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom
tvrdené a preukázané skutočnosti neboli takej intenzity a charakteru, aby preukázali nepoctivý zámer
žalovanej pri jej oddlžení podľa § 166g ods. 2 ZKR a mali za následok zrušenie jej oddlženia podľa §
166f ZKR.

52. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

53. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania

podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon
ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na

zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery
o právach a povinnostiach strán.

54. Súd prvej inštancie vedený správnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia nepoctivého
zámeru žalovanej, ustálil skutkový stav potrebný pre posúdenie nepoctivého zámeru žalovanej.

55. O podanej žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 166 ZKR) súd prvej inštancie vo
výroku napadnutého rozsudku rozhodol tak, že túto zamietol, pretože na základe vykonaných dôkazov
mal za to, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej pri jej oddlžení konkurzom.

56. Pokiaľ žalobca poukazoval na koordinovanosť úkonov konateľov a spoločníkov spoločnosti ST
OMEGA s.r.o. odvolací súd je toho názoru, že nepoctivosť zámeru žalovanej sa musí posudzovať
s prihliadnutím na skutkové okolnosti jej prípadu a nie na aktivitu inej osoby, aj keď s ňou majetkovo
prepojenú v spoločnosti ST OMEGA s.r.o.. Navyše tieto aktivity žalovanej a ani druhého spoločníkanesúviseli so zbavovaním sa majetku z tejto spoločnosti. To, že úkony jedného a druhého boli vykonané
v rovnakých časových okamihoch nepredstavuje bez ďalšieho nepoctivý zámer žalovanej najmä ak
zo strany právneho úkonu žalovanej ako bolo už uvedené vyššie nemožno vyvodzovať jej úmysel

privedenia sa do stavu platobnej neschopnosti. Aj keby žalovaná disponovala majetkom, ktorý previedla
v zmysle predmetnej darovacej zmluvy, nemalo by to vplyv na jej platobnú schopnosť.

57. Len samotné vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu žalovanej v zmysle uvádzaného
rozhodnutia žalovaným (Okresný súd Stará Ľubovňa vyhovel rozsudkom sp. zn. 4C/216/2014

z 21.04.2017 /potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 22.11.2017, sp. zn. 2Co/135/2017/
vyslovil, že darovacia zmluva, uzavretá dňa 19.12.2012, ktorou žalovaná previedla nehnuteľnosti na
svojho syna, je voči žalobcovi neúčinná) nemôže samo osebe spôsobiť vyslovenie nepoctivého zámeru
žalovanej, keď nesmerovalo k zbaveniu sa jej majetku za účelom zníženia jej platobnej schopnosti
v zmysle záverov citovaného judikátu R 59/2023.

58. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie
predstavuje odklon od judikatúry najvyšších súdnych autorít.

59. Žalobca v odvolaní takisto namietal, že žalovaná od vyhlásenia konkurzu na jej majetok (rok 2019)
neposkytla dobrovoľne žalobcovi žiadne plnenie, teda mohla uhrádzať čo i len čiastočne svoj záväzok

voči žalobcovi. Ani túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

60. Z konania vyplynulo, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 870,- eur. Žalobca
si v konkurze žalovanej prihlásil pohľadávku vo výške 1.758.654,51 eur, ktorá nebola popretá.

61. Odvolací súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že žalovaná mohla jeden zo svojich
záväzkovpostupneuhrádzaťajvnižšíchsplátkachešteneznamená,žežalovanávčasepodanianávrhu
na vyhlásenie konkurzu nebola platobne neschopná.

62. Pokiaľ by žalovaná uhrádzala záväzok žalobcu, postavila by tým do nerovného postavenia ostatných

svojich veriteľov, čím by naplnila dôvod nepoctivého zámeru zvýhodňovaním jedných veriteľov pred
druhými (§ 166g ods. 2 písm. h/ ZKR).

63. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít,
konkrétne rozsudok NS SR z z 31. januára 2023 sp. zn. 5Obdo/18/2022, kde najvyšší súd konštatoval,

že samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa
podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie
finančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen
jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického
výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona

jednoznačne vyplýva.

64. Odvolací súd uvádza, že zákonná definícia platobnej neschopnosti vyžaduje splnenie dvoch
podmienok, a to existenciu aspoň jedného splatného peňažného záväzku a uplynutie doby viac ako
180 dní po splatnosti tohto záväzku, v rámci ktorej fyzická osoba nie je schopná takýto záväzok plniť.

Podstatou definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby však nie je to, či je dlžník schopný uhradiť svoj
záväzok v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok v jeho splatnej
výške mohol uhradiť v celosti. Výklad, že platobná schopnosť znamená schopnosť (možnosť) plniť 180
dní omeškaný splatný záväzok po častiach (v splátkach), ad absurdum aj jedno Euro mesačne, nemá
podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu v texte zákona. Takýto výklad by celkom nespravodlivo

znevýhodňoval dlžníka ekonomicky aktívneho a zaradeného do pracovného procesu oproti dlžníkovi
záhaľčivému a nečinnému.

65. Irelevantný v spore je podľa odvolacieho súdu poukaz žalobcu na rozhodnutie v spore sp. zn.
5Odi/6/2022ozrušenieoddlženiaG.H.,kdeboložalobevyhovenéaoddlženiebolozrušené.Predmetné

rozhodnutie síce bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/81/2024-314
z 30.01.2025, avšak nejde o totožný subjekt so subjektom žalovanej. Zároveň v konaní týkajúcom sa
druhého konateľa sa posudzoval poctivý zámer dlžníka (G. H.) na základe tam ustálených skutkovýchtvrdení a nie na základe skutkového stavu vyplývajúceho z tohto sporu, a to najmä s prihliadnutím na
hodnotu prevádzaných nehnuteľností.

66. K odvolacej námietke týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý bol v rozpore s § 181
ods. 2 CSP (neuvedenie sporných a nesporných skutočností a predbežného právneho posúdenia),
odvolací súd uvádza, že súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 07.12.2023, ktorému predchádzalo
pojednávanie zo dňa 07.11.2023.

67. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 07.11.2023 vyplýva, že súd neoboznámil strany sporu
s tým, ktoré tvrdenia považuje sa sporné a nesporné a že neposkytol predbežné právne posúdenie.
Z predmetnej zápisnice však vyplýva, že strane sporu bola daná možnosť na prípadné doplnenie
návrhov na vykonanie dokazovania a súd následne vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené. Od
pojednávania dňa 07.11.2023 do vyhlásenia rozsudku dňa 07.12.2023 žiadna zo strán sporu, t.j. ani
žalobca nenamietali postup súdu v rozpore s § 181 ods. 2 CSP.

68. Odvolací súd je toho názoru, že ak súd dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy
dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr.
v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným

dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci
vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania.

69. Súd prvej inštancie umožnil stranám zhrnúť svoje prednesy, prípadne navrhnúť dôkazy na ich
preukázania.

70. Žalobca však ani neuviedol, aká by v prípade postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP bola
realizácia jeho procesných práv iná oproti pôvodne produkovaným skutkovým tvrdeniam a dôkazov
prezentovaných do pojednávania vo veci. Navyše ani v odvolacom konaní neuvádza nové dôkazy
a netvrdí iné skutočnosti ako tie, ktoré produkoval v konaní pred súdom prvej inštancie.

71.Cieľom§181ods.2CSPjezameraťprocesnúaktivitustránnaskutočnosti,ktorésúpodľaposúdenia
súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu.
Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré
súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú

podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné.

72. Odvolací súd zdôrazňuje, že až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 181
ods. 2 CSP vyjadruje súd svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.

73. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani v prípade, ak by súd prvej inštancie dodržal postup v zmysle
§ 181 ods. 2 CSP, nič by to nezmenilo na výsledku sporu, t. j. na zamietnutí žaloby pre nepreukázanie
nepoctivého zámeru žalovanej zo strany žalobcu.

74. Porušenie daného ustanovenia nelimitovalo žalobcu pri realizácii jeho procesných práv

a neznamenalo porušenie jeho práva na spravodlivý proces a nepredstavovalo ani takú vadu konania
v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

75. V súvislosti s opomenutím postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP namietal žalobca
nielen porušenie práva na spravodlivý proces, ale tiež prekvapivosť rozsudku súdu prvej inštancie.

76. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

77. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).78. Napadané rozhodnutie tieto atribúty spĺňa a vychádza zo skutkových tvrdení strán (teda aj žalovanej)
produkovaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, ktoré boli žalobcovi známe.

79. K žalobcom tvrdeným vadám konania odvolací súd záverom uvádza, že „porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za
tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania
(vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom
priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.“ - Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, komentár k § 365 CSP). Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd

konštatuje, že žalobcom namietané vady konania vzhľadom na celkový priebeh konania nedosiahli takú
intenzitu, aby porušili jeho právo na spravodlivý proces a viedli k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v merite veci, a teda by zakladali dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia.

80. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane

správneho zistenia skutkového stavu, ako aj správneho právneho posúdenia veci, pričom nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide o svojvoľné rozhodnutie, resp. také, ktoré
by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Preto ani daná odvolacia námietka nie je dôvodná.

81. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

82. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

83. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaná mala pri oddlžení nepoctivý zámer.
Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež
potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

84. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v tomto odvolacom konaní
úspešná priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

85. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).