Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122442615
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122442615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej,členovsenátuJUDr.MárieKubincovej,PhD.aJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu:
Aprico, s.r.o., so sídlom Bottova 35/1, 010 01 Žilina, IČO: 44 702 850, v konaní právne zastúpeného:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanému:EUROKAPITAL,a.s.,sosídlomRužinovská3,82102Bratislava,IČO:36759309,vkonaní
zastúpenému: JUDr. Katarína Kuricová, advokátka, so sídlom Dolný val 213/11, 010 01 Žilina, IČO:
55151540,vkonaníozaplateniesumyvovýške37.416,50Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/26/2023-179 zo dňa 28. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/26/2023-179 zo dňa 28. novembra 2023 vo výrokoch
I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozhodnutím napadnutým odvolaním vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 37. 416,50 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.09.2022 do zaplatenia
ako aj nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Výrokom II. vo zvyšnej časti

žalobu zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 98,67 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa pôvodne žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške
37.416,50 Eur s príslušenstvom, pričom v žalobe uviedol, že medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/
bola uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012 v znení dodatkov č. 1, 2, 3

a 4, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému 1/ do užívania nebytové priestory nachádzajúce
sa na prízemí a na 1. poschodí polyfunkčnej budovy súpisné č. 35. Nájomné bolo dojednané vo
výške 2.537,- Eur, neskôr v zmysle dodatkov č. 3 a 4 vo výške 2.000,- Eur . Nakoľko žalovaný 1/
dlhodobo riadne a včas neplnil svoje finančné záväzky zo zmluvy o podnájme, žalobca podpísal s
pôvodným žalovaným 1/ a žalovaným dňa 15.08.2022 dohodu o pristúpení k dlžnej sume v zmysle
§ 533 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, čím žalovaný pristúpil k záväzku pôvodne označeného
žalovaného 1/ a zaviazal sa plniť spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/. Zoznam faktúr, ktorými

bolo vyúčtované nájomné tvorí prílohu uvedenej dohody. Z uvedeného zoznamu vyplýva, že faktúry č.
FV21016, FV21007 a FV22038, boli pôvodne žalovaným 1/ pred podpisom dohody sčasti uhradené.
Žalovaný 1/ a žalovaný dohodou zároveň uznali svoj záväzok uhradiť dlžnú sumu v plnom rozsahu čo
do dôvodu aj výšky, a to v 4 splátkach s tým, že bolo dohodnuté, že omeškanie s plnením ktorejkoľveksplátky má za následok splatnosť celej dlžnej sumy. Pôvodne označený žalovaný 1/ doposiaľ neuhradil
ani časť dlžnej sumy, v dôsledku čoho sa stala splatnou celá časť dlhu dňa 21.08.2022. Odo dňa
nasledujúceho po tomto dátume má tak žalobca nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 22Up/886/2022 zo
dňa 4. novembra 2022, voči ktorému podali žalovaní 1/ a 2/ odpor s vecným odôvodnením. V odpore
uviedli, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu popierajú čo do právneho dôvodu, výšky aj
vymáhateľnosti. Žalovaný 2/ namietol pasívnu vecnú legitimáciu ručiteľa, nakoľko nenastali zákonné ani

zmluvné podmienky pre uplatnenie ručenia. Ďalej poukázali na to, že je daná prekážka litispendencie
s konaním vedeným pod sp. zn. 38Cb/54/2022 na Okresnom súde Žilina. Žalovaní ďalej rozporovali
výšku dlžnej sumy a taktiež namietli jednostranný zápočet, ktorý bol realizovaný na pokutu za porušenie
zmluvy, nakoľko toto je v rozpore so zmluvou o prenájme, keďže existujú staršie faktúry, ktoré možno
použiť na započítanie. Pre prehľadnosť priložili ich návrh zápočtu a zvyšnú sumu navrhli dohodnúť v
rámci dohody o splátkach splatného dlhu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporca poukázal na to, že namietaný zápočet sa netýka nároku
uplatňovaného v tomto konaní, išlo o odlišné nároky zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo
dňa 15.08.2022. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ v celom rozsahu uznali vymáhanú dlžnú sumu čo
do dôvodu aj výšky. V ďalšom poukázal na to, že žalovaný 2/ nie je ručiteľom žalovaného 1/, avšak

stal sa na základe dohody o pristúpení k záväzku dlžníkom popri žalovaným 1/ a jeho povinnosť nemá
subsidiárny charakter.

5. Žalovaný 1/ a 2/ v ďalšom písomnom vyjadrení namietli výšku uplatneného nároku, pričom žiadali
zohľadniť, že so žalobcom boli dohodnutí, že za február - máj 2021 sa nájom zníži z 2.000,- Eur na

1.000,- Eur mesačne za lekáreň. Žalobca si však uplatňuje celú sumu nájmu. V ďalšom žiadali zohľadniť
započítanie investícií vynaložených na nebytové priestory žalobcu vo výške 110.842,48 Eur s DPH a
ordinácie lekárov vo výške 53.000,- Eur. V ďalšom poukázali na nemožnosť užívať predmet nájmu a
účelové konanie žalobcu, ktorý dňa 15.08.2022 podpísal so žalovanými dohodu o pristúpení k dlžnej
sume a novú zmluvu o podnájme, na základe ktorej zložili novú zábezpeku. V ten istý deň však žalobca

vypol elektrinu. Ďalej žiadali zohľadniť použitie zábezpeky 9.074,- Eur na úhradu starých dlhov, s čím
žalobca nesúhlasí.

6. Uznesením č.k. 38Cb/26/2023-143 zo dňa 24. októbra 2023 bolo konanie voči pôvodne označenému
žalovanému 1/ EUROPHARMACY s.r.o. zastavené z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní k namietanému rozdielu medzi sumou 2.000,- Eur
a 1.000,- Eur uviedla, že tieto faktúry boli zo strany žalovaného ešte pred podpisom dohody sčasti
uhradené, preto sa v dohode nachádzajú len vo výške 1.000,- Eur. Za nedôvodnú považovala aj
argumentáciu žalovaného ohľadne údajného zápočtu zábezpeky. Uviedla, že zábezpeka z pôvodnej

nájomnej zmluvy bola žalovanému vrátená a následne bola započítaná na novú zmluvu uzavretú dňa
15.08.2022, pričom bola použitá na pohľadávky a záväzky vyplývajúce z nového nájomného vzťahu.
Pokiaľ ide o investície, žalobca poukázal na to, že ide o nepodložený argument, pričom je ťažké
zhodnotiť, či vôbec existujú.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní na základe výzvy súdu k námietke výšky žalobou
uplatneného nároku uviedla, že táto sa týka faktúry č. FV22023 na sumu 2.537,- Eur, ktorá je uvedená
v žalobe, avšak nebola uvedená v prílohe dohody o pristúpení k dlžnej sume. Pokiaľ ide o faktúry č.
FV21016 a č. FV221007, ktoré boli v žalobe uvedené vo výške 2.000,- Eur, avšak v prílohe Dohody o
pristúpení k dlžnej sume je uvedených 1.000,- Eur. Právna zástupkyňa žalovaného v ďalšom namietla

zápočet zábezpeky. Bola toho názoru, že zábezpeka, ktorá bola zložená v zmysle zmluvy zo dňa
25.04.2012 ako aj zábezpeka zložená zo zmluvy 15.08.2022, a to minimálne vo výške 9.074,- Eur,
mala byť započítaná na pohľadávku uplatňovanú v tomto v konaní. Na nadväzujúce otázky súdu právna
zástupkyňa uviedla, že ide o zábezpeku na základe zmluvy zo dňa 25.04.2012 vo výške 5.074,- Eur.
V ďalšom právna zástupkyňa žalovaného namietla nárok na započítanie investícií, ktoré vynaložil do

predmetu nájmu žalovaný, ktoré právo si uplatňuje v zmysle § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
keďže má právo na námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník. Žalovaný poukázal na to, že
výška investícií je nepochybná najmä pokiaľ táto výška investícií prevyšuje sumu 140.000,- Eur, ktoré
si žalovaný započítava len do výšky žalobcom uplatneného nároku. Vo vzťahu k dôkazným návrhomprávna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný zabezpečí znalecký posudok zohľadňujúci stav
priestorov v roku 2012, kedy priestory prevzal a stav v roku 2022, kedy bola uzavretá nová nájomná
zmluva.

9. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi
žalobcom v postavení nájomcu a medzi pôvodne označeným žalovaným 1/ v postavení podnájomníka
bola dňa 25.04.2012 platne uzatvorená zmluva o podnájme nebytových priestorov, ktorý záväzkový
vzťah súd posúdil ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka,

a to konkrétne ako zmluvu o podnájme nebytových priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990
Zb. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, že medzi žalobcom a medzi pôvodne
označeným žalovaným 1/ a žalovaným bola uzavretá Dohoda o pristúpení k dlžnej sume, ktorá odkazuje
na zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012, v zmysle, ktorej žalovaný v zmysle §
533 a nasl. Občianskeho zákonníka pristúpil k dlžnej sume vo výške 37.416,50 Eur s DPH. Súčasťou
uvedenej dohody bol aj zoznam vystavených faktúr a súčasťou Dohody o pristúpení k dlžnej sume je

aj platné uznanie záväzku zo strany jednak pôvodného dlžníka ako aj žalovaného ako pristupujúceho
dlžníka. Okresný súd konštatoval, že žalovaný platne pristúpil k záväzku žalovaného 1/ v zmysle § 533
Občianskeho zákonníka vo výške 37.416,50 Eur a zároveň dohoda obsahuje platné uznanie záväzku zo
strany tak pôvodného dlžníka, ako aj žalovaného ako pristupujúceho dlžníka, ktoré v zmysle § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v uznanom rozsahu záväzok v čase

uznania trval. Prípadný dôkaz o opaku v konaní znáša dlžník. Okresný súd konštatoval, že existencia
záväzku, ktorý bol predmetom dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 ku dňu jej uzavretia
nebola v konaní sporná.

10. K námietke žalovaného ohľadne jeho pasívnej vecnej legitimácie okresný súd uviedol, že táto

je nedôvodná, nakoľko nenastali zákonné zmluvné podmienky pre uplatnenie ručenia. Zmluvným
základom uplatneného nároku bola dohoda o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022, ktorá zakladá
vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil okresný súd aj námietku litispendencie s konaním vedeným na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/54/2022 vzhľadom k tomu, že jeho predmetom bola žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti. Predmetná žaloba sa tak netýka totožných zmluvných nárokov ako boli uplatnené
žalobcom v tomto konaní.

12. Okresný súd konštatoval, pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy, že táto námietka bola žalovaným vznesená

už v odpore proti platobnému rozkazu, pričom okresný súd poukázal na to, že označené skutkové
tvrdenia žalovaného, ktoré boli uvedené v odpore proti platobnému rozkazu je potrebné vyhodnotiť ako
neurčité a nezrozumiteľné vo vzťahu k uplatnenému nároku. K námietkam ohľadne jednostranného
zápočtužalobcunapokutuzaporušeniezmluvyokresnýsúduviedol,ženiejezrejmé,čimáísťozápočet
vyplývajúci z predloženého oznámenia o použití zábezpeky z 24. novembra 2022, ktorý sa však týka

zmluvného vzťahu medzi žalobcom a pôvodne označeným žalovaným 1/ na základe zmluvy o podnájme
zo dňa 14. októbra 2022, na základe ktorej však nie je žalobcom uplatňovaný nárok v prejednávanej veci.

13. Pokiaľ žalovaní v druhom písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2023 namietali výšku uplatneného
nároku, tak neuviedli, aká by podľa ich názoru mala byť výška uplatneného nároku. Pokiaľ žiadali

zohľadniť, že so žalobcom boli dohodnutí, že za obdobie február - máj 2021 sa nájom l z 2.000,-
Eur na 1.000,- Eur mesačne, pričom dohodnutých 1.000,- Eur uhradili a žalobca uplatňuje celú sumu
nájmu, súd poukázal na čl. XVII ods. 1 Zmluvy o podnájme z 25.04.2012, v zmysle ktorého akékoľvek
zmeny alebo doplnky ku zmluve možno robiť len formou písomných dodatkov podpísaných oprávnenými
zástupcami obidvoch účastníkov. Žalovaní súčasne nepreukázali, že by pôvodne označený žalovaný 1/

vtvrdenomrozsahunájomnézafebruár-máj2021uhradil.Okolnostiuvedenejdohody,navyše,žalovaní
nešpecifikovali, neuviedli kedy a medzi kým mala byť táto dohoda uzavretá, pričom nie je zrejmé, prečo
dňa 15.08.2022 podpísali Dohodu o pristúpení k záväzku v žalovanej sume, ktorej obsahom je aj uznanie
záväzku. Okresný súd zároveň poukázal na to, že ku konkretizácii predmetnej dohody v skutkovej rovine
nedošlo ani na pojednávaní dňa 28.11.2023. Pokiaľ v súvislosti s týmito tvrdeniami žalovaní navrhli

výsluchA.B.C.zažalobcuazažalovanéhoA.D.,takvskutkovejrovineneuviedliakouvedenísvedkovia
s údajnou dohodou súvisia. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval k neurčito uvádzaným skutkovým
tvrdeniam za potrebné vykonať výsluch označených osôb.14. K námietkam žalovaných ohľadne faktúr č. FV22023, FV21016 a FV21007 okresný súd zdôraznil,
že zmluvným základom uplatneného nároku voči žalovanému je Dohoda o pristúpení k dlžnej sume
zo dňa 15.08.2022, ktorou žalovaný pristúpil k záväzku pôvodne označeného žalovaného 1/ v rozsahu

37.416,50 Eur , ktoré záväzky boli v danej dohode špecifikované odkazom na zoznam vystavených
faktúr. Žalobou uplatnený nárok zodpovedá výške záväzku, ku ktorému žalovaný na základe Dohody o
pristúpení k dlžnej sume dňa 15.08.2022 pristúpil. Pokiaľ ide o faktúru č. FV22023, táto nie je súčasťou
záväzku vyplývajúceho z dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022. Žalobou uplatnený
nárok taktiež zohľadňuje čiastkové úhrady vo výške 1.000,- Eur realizované vo vzťahu k faktúram č.

FV21016 a FV21007 tak ako neuhradený zostatok týchto faktúr vyplýva z dohody. Z uvedeného dôvodu
súd nepovažoval námietky žalovaného voči výške uplatneného nároku vo väzbe na tieto 3 faktúry za
dôvodné.

15. Pokiaľ ide o investície, okresný súd poukázal na to, že žalovaní prvýkrát spomenuli investície až
v písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2023. Súd konštatoval, že prejav vôle žalovaných obsiahnutý v

tomto vyjadrení nemožno podľa obsahu posúdiť ako hmotnoprávnu námietku v zmysle § 152 CSP, teda
ako dostatočne určito formulovaný právny úkon, keďže obsahom písomného vyjadrenia žalovaných zo
dňa 19.04.2023 nebola vzájomná žaloba, ani kompenzačná námietka. Žalovaný neuplatnil dostatočne
určitú kompenzačnú námietku ako prostriedok procesnej obrany. Okresný súd poukázal na to, že vo
vzťahu k tvrdenej kompenzabilnej pohľadávke žalovaného by si ďalší postup súdu vyžadoval odročenie

pojednávania za účelom ďalších procesných úkonov súdu, najmä výzvy na odstránenie procesných
nedostatkov kompenzačnej námietky. Okresný súd pritom uviedol, že žalovanému nič nebráni, aby svoj
nárok uplatnil samostatnou žalobou. Súd pritom uzavrel, že uplatnený nárok na započítanie investícií
vynaložených do predmetu nájmu tak, ako bol vznesený na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023,
nebol žalovaným ako prostriedok procesnej obrany uplatnený včas, ktorá skutočnosť bola dôvodom

na to, aby súd naň neprihliadal a súčasne daný kompenzačný prejav nebol dostatočne určitý, aby
mohol byť vôbec predmetom prejednania na pojednávaní dňa 28.11.2023. Súd preto nepovažoval za
potrebné pojednávanie odročovať za účelom predloženia avizovaného znaleckého posudku zo strany
žalovaného, ktorý žalovaný mohol predložiť už skôr, pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Okresný súd zároveň uviedol, že tvrdené investície mali byť zjavne investíciami

žalovaného, nie pôvodne označeného žalovaného 1/, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na
základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012.

16. K poukazu právnej zástupkyne žalovaného na § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého má žalovaný právo uplatniť rovnaké námietky ako pôvodný dlžník, pričom výška investícií

mala vyplývať z predložených listinných dôkazov, a to zo zmluvy o dielo zo dňa 25.06.2014 a z
odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 15.12.2012 súd uviedol, že žalobca bol vo vzťahu k
predmetu podnájmu v postavení nájomcu. Investície vynaložené či už pôvodne označeným žalovaným
1/ alebo žalovaným do predmetu podnájmu tak nemohli viesť k vzniku bezdôvodného obohatenia vo
forme zhodnotenia dotknutých nebytových priestorov na strane žalobcu, avšak výlučne len na strane

vlastníka predmetných nehnuteľností.

17. K námietkam žalovaných, ktoré uviedli v písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2023, pokiaľ poukazovali
na nemožnosť užívania predmetu nájmu po podpísaní Dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa
15.08.2022, ako aj novej zmluvy o podnájme okresný súd uviedol, že uvedené námietky bezprostredne

nesúvisia s uplatňovaným nárokom žalobcu, keďže samotní žalovaní uviedli, že malo ísť o dlh na
nájomnom od januára 2021 - do júla 2022. Z uvedeného dôvodu okresný súd ani nevykonal k
tejto skutočnosti žalovanými označené dôkazy, a to výsluch D. E., ktorý výsluch sa týkal tvrdených
skutočností, ktoré nemajú na uplatnený nárok vplyv.

18. Pokiaľ žalovaní žiadali zohľadniť použitie zábezpeky vo výške 9.074,- Eur, ktorú pohľadávku evidujú
voči žalobcovi z titulu zloženej zábezpeky v danej výške a navrhli ju žalobcovi započítať na pohľadávky
žalobcu, súd poukázal na to, že žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 28.02.2023 poukázal
na to, že namietané použitie zábezpeky sa netýka nároku uplatňovaného v tomto konaní, avšak ide o
odlišné nároky vyplývajúce zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2022, čo žalovaní

nepopreli. Okresný súd konštatoval, že žalovaní netvrdili, že by malo ísť o zábezpeku podľa čl. XI zmluvy
o podnájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012 v znení jej dodatkov, ktorú v zmysle čl. XI ods.
9 zmluvy bol nájomca povinný po skončení nájmu poukázať podnájomcovi. Pokiaľ by žalobca konal vrozpore s touto zmluvou a pôvodne označený žalovaný 1/ by mal pohľadávku titulom nároku na vrátenie
zábezpeky, nič mu nebránilo uskutočniť jednostranný právny úkon započítania, k čomu však nedošlo.

19. V ďalšom okresný súd konštatoval, že obrana žalovaných bola všeobecná a neurčitá vo vzťahu k
použitiu zábezpeky a aj čiastočne zmätočná, resp. nezrozumiteľná, ktorá bola následne na pojednávaní
dňa 28.11.2023 dopĺňaná ich právnou zástupkyňou, ktorá na pojednávaní uviedla, že žalovaný
nekonkretizoval svoje námietky z toho dôvodu, že v prípade ich konkretizácie by bola úplne zmarená
možnosťmimosúdnehorokovaniamedzistranami.Okresnýsúdpoukázalnato,žeuvedenýmspôsobom

sa však žalovaný vystavil dôsledkom vyplývajúcim zo sudcovskej koncentrácie konania v zmysle
ust. § 153 CSP. Právna zástupkyňa žalovaného neskôr upresnila, že by malo ísť o zábezpeku na
základe zmluvy zo dňa 25.04.2012 vo výške 5.074,- Eur. Okresný súd konštatoval, že námietky
žalovaného ohľadne započítania zábezpeky ostali neurčité a nezrozumiteľné, ako aj v skorších
podaniach žalovaných. Žalovaní, ani ich právna zástupkyňa, neoznačili v skutkovej rovine konkrétne
zmluvné ustanovenie, z ktorého by malo vyplývať, že zábezpeka vo výške 5.074,- Eur zložená na

základe zmluvy zo dňa 25,04.2012 by mala byť započítaná na dlžné nájomné. Okresný súd konštatoval,
že pokiaľ by aj bolo takéto zmluvné ustanovenie, tak samotný zápočet vzájomných pohľadávok žalobcu
a pôvodne označeného žalovaného 1/ by nemohol vykonať súd. V konaní nebol realizovaný dostatočne
jasný, určitý a zrozumiteľný právny úkon započítania vo forme hmotnoprávnej námietky zo strany
žalovaného a existencia takéhoto právneho úkonu mimo konania nebola v konaní ani tvrdená a ani

preukázaná.

20. S poukazom na uvedené okresný súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy
37.416,50 Eur na základe dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 voči žalovanému ako
skutkovo a právne dôvodný.

21. Vo vzťahu k úrokom z omeškania okresný súd konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania
so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi až dňa 21.09.2022, keďže z Dohody o pristúpení k
dlžnej sume vyplýva, že žalovaný sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu najneskôr do 20.09.2022. Okresný
súd preto priznal úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne od tohto dátumu do zaplatenia a taktiež aj nárok

na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vo zvyšnej časti
úroku z omeškania, od 22.08.2022 do 20.09.2022, súd žalobu zamietol.

22. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na to, že
žalobca bol úspešný v spore v časti 41.460,58 Eur a žaloba bola zamietnutá v časti 276,77 Eur, z ktorého

dôvodu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,67 %.

23. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý bližšie
nešpecifikoval označenie odvolacích námietok v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Z obsahu odvolania odvolací
súd vyvodil, že žalovaný namieta právne posúdenie súdu prvej inštancie.

24. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku popieral faktúru č. FV22023 na sumu 2.537,- Eur, pretože
táto nie je uvedená v prílohe Dohody o pristúpení k dlžnej sume a taktiež namietal faktúry č. FV21007
a č. FV21016, ktoré sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 2.000,- Eur, pričom
v Dohode o pristúpení k dlžnej sume sú uvedené na sumu 1.000,- Eur.

25. Žalovaný v ďalšom namietal kompenzáciu finančných nárokov, ktoré vykonal žalobca voči
žalovanému 1/ dňa 24.11.2022, keď kompenzoval istinu vo výške 9.074,- Eur. Žalovaný poukázal na
to, že uvedená suma 9.074,- Eur, ktorú žalobca použil na splatenie finančných záväzkov voči pôvodne
žalovanému 1/ vzniknutých na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2022,

bola zábezpekou zloženou pôvodne žalovaným 1/ na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 25.04.2012 a mala slúžiť na úhradu nákladov spojených, resp. vzniknutých s touto zmluvou.
V danom smere žalovaný poukázal na znenie čl. IX podnájomnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 s
odôvodnením, že z citácie uvedeného čl. IX bod 4, 5 zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo
dňa 25.04.2012 vyplýva, že je tam upravený postup využitia zábezpeky zo strany nájomcu. Nájomca

preto nemohol použiť uvedenú istinu vo výške 9.074,- Eur na krytie nákladov vzniknutých z podnájomnej
zmluvy zo dňa 15.08.2022, ako to oznámil listom 24.11.2022, nakoľko nemal oprávnenie použiť túto
zábezpeku na splnenie finančných záväzkov vzniknutých z podnájomnej zmluvy zo dňa 15.08.2022. V
danom smere žalovaný poukázal na to, že predmetná zábezpeka v sume 9.074,- Eur bola zložená akozábezpeka na základe zmluvy zo dňa 25.04.2012 pôvodne žalovaným 1/ a bola uhradená v splátkach
- dňa 03.06.2012 vo výške 5.074,- Eur, dňa 31.03.2014 vo výške 900,- Eur, dňa 30.11.2017 vo výške
2.000,- Eur a dňa 30.11.2017 vo výške 1.100,- Eur. Žalovaný uvádzal, že nepochybne sa uvedená

zábezpeka viazala na zmluvu zo dňa 25.04.2012 a nie na zmluvu o podnájme zo dňa 15.08.2022. Pokiaľ
žalobca použil danú zábezpeku na záväzky zo zmluvy o podnájme zo dňa 15.08.2022, konal v rozpore
s podnájomnou zmluvou zo dňa 25.04.2012.

26.Záveromžalovanýpoukázalnato,žesanestotožňujesprávnouargumentáciousúduprvejinštancie,

ktorý na jednej strane konštatuje, že Dohoda o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 nie je ani
dohodou uzavretou podľa § 533 OZ, ani dohodou uzavretou podľa § 534 OZ, avšak nakoniec uvedenú
dohodu posudzuje podľa § 533 OZ. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu Dohody o pristúpení k dlžnej
sume vyplýva, že pristupujúci dlžník sa stáva dlžníkom popri osobe podnájomcu vo výške a rozsahu
zodpovedajúcemu dlžnej sume a v prípade porušenia splátkového kalendára sa zaväzuje uhradiť dlžnú
sumu. Takáto formulácia s odkladacou podmienkou nezodpovedá právnej úprave § 533 OZ, a teda

súd nemôže hmotnoprávne posudzovať nárok podľa tejto právnej úpravy. Žalovaný v danom smere
konštatoval, že z jeho pohľadu je Dohoda o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 trojstranným
právnym úkonom medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/ a pôvodne žalovaným 2/, a táto dohoda je
neplatným právnym úkonom podľa § 37 OZ, pretože postráda určitosť a zrozumiteľnosť.

27.Zvyššieuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutieokresnéhosúduzmenil
tak, že žalobu žalobcu zamietne a súčasne žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že dôvody žalovaného uvedené v

odvolaní považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, ktoré neodôvodňujú zmenu rozhodnutia. V
celom rozsahu sa stotožnili s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

29. Žalobca uviedol, že žalovaný opakovane uplatňuje rovnakú procesnú obranu aj námietky ako
v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal v

odôvodnení svojho rozhodnutia.

30. K faktúram č. FV22023, č. FV21007 a č. FV21016 žalobca uviedol, že si žalobca podanou žalobou
neuplatnil nárok vyplývajúci z faktúry č. FV 22023, ktorá faktúra nebola ani prílohou návrhu na vydanie
platobného rozkazu a ani súčasťou dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022. Rovnako si

žalobca neuplatnil ani celé fakturované čiastky vyplývajúce z faktúr FV21007 a FV21016, ale uplatnil si
len každú vo výške 1.000,- Eur.

31. Tvrdenia žalovaného ohľadne zábezpeky vo výške 9.074,- Eur považoval žalobca za klamlivé a
zavádzajúce. Poukázal pritom na to, že námietky žalovaného, ktoré sa týkali započítania zábezpeky,

boli v priebehu konania neurčité a nezrozumiteľné a žalovaný sa snažil tieto konkretizovať až v podanom
odvolaní, čo nepovažuje za prípustné. Predmetné tvrdenia žalovaného nie sú správne ani po skutkovej a
ani po právnej stránke. Z citovaných ustanovení zmluvy zo strany žalovaného vyplýva, že žalovaný mal
možnosť použiť danú zábezpeku v momente, kedy sa dostal do omeškania so splnením nároku žalobcu.
Predmetná zábezpeka v zmysle označenej zmluvy bola vo výške 5.074,- Eur. Žalobca však pred súdom

prvej inštancie uviedol, že táto záloha spotrebovaná nebola a potom, čo došlo k urovnaniu vzťahov
pôvodne žalovaným 1/ a k uzatvoreniu zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2022,
pôvodná zábezpeka na základe vzájomnej dohody oboch strán bola použitá na novú zmluvu a súčasne
bola navýšená na sumu 9.074,- Eur. Následné použitie tejto zábezpeky na nároky vyplývajúce zo zmluvy
zo dňa 15.08.2022 bolo zo strany žalobcu plne legitímne.

32. A nakoniec, pokiaľ žalovaný napáda platnosť dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022
žalobca uviedol, že súd správne analogicky aplikoval ust. § 533 Občianskeho zákonníka, pretože tá
skutočnosť, že žalovaný pristúpil k záväzku po dohode s pôvodným dlžníkom, nemá žiaden vplyv na
platnosť a obsah dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, t.j. medzi žalobcom a žalovaným. Z

obsahu predmetnej dohody je jednoznačne zrejmé, že žalovaný platne, vedome a dobrovoľne pristúpil
k záväzku pôvodne žalovaného 1/.33. Žalobca tak záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

34. Žalobca a žalovaný ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neprodukovali.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací

súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa
08.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP) a taktiež ho na
základe dispozície žalobcu oznámil právnemu zástupcovi žalobcu.

36. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:

37. Medzi žalobcom v postavení nájomcu a pôvodne označeným žalovaným 1/ v postavení
podnájomníka bola dňa 25.04.2012 uzavretá Zmluva o podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších dodatkov č. 1 zo dňa 26.04.2012, č. 2 zo dňa 03.09.2012, č. 3 zo dňa 28.02.2014 a č. 4

zo dňa 25.09.2014.

38. Dňa 15.08.2022 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzavretá Dohoda o pristúpení
k dlžnej sume, ktorá odkazuje na Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dňa 24. apríla 2012
(poznámka - správne zo dňa 25.04.2012), v ktorej sa konštatuje, že podnájomca (žalovaný 1/) dlhodobo

neplní riadne a včas svoje finančné záväzky podľa zmluvy a ku dňu podpisu dohody má voči nájomcovi
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 37.416,50 Eur s DPH, ktorých zoznam tvorí súčasť dohody
ako kniha vystavených faktúr. Zmluvné strany súčasne uzatvorili podľa § 533 a nasl. Občianskeho
zákonníka dohodu, ktorej predmetom bolo pristúpenie dlžníka (žalovaného 2/) k dlžnej sume, čím sa stal
dlžníkom popri osobe podnájomcu a v prípade porušenia splátkového kalendára uvedeného v dohode

sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu nájomcovi najneskôr do 20. septembra 2022. Podnájomca a pristupujúci
dlžník boli v zmysle dohody zaviazaní spoločne a nerozdielne.

39. Súčasťou dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 bolo aj uznanie dlhu žalovaného 1/
a žalovaného 2/ v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky aj vyhlásenie, že nájomcovi uhradia dlh v plnej

výške najneskôr do 30. septembra 2022.

40. Z priloženej knihy vystavených faktúr pripojenej k Dohode o pristúpení k dlžnej sume vyplýva, že
záväzok žalovaných predstavoval sumu 37.416,50 Eur. Pokiaľ ide o faktúru č. FV21016 a faktúru č.
FV21007, tieto faktúry boli vystavené na sumu 2.000,- Eur avšak uvedené sumy boli ponížené na sumu

1.000,- Eur, a to pri každej faktúre zvlášť.

41. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, nájom a podnájom nebytových
priestorov upravuje osobitný zákon.

42. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
rozhodnom pre posúdenie veci, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na
určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú
aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

43. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

45. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalovaného a z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a dospelk záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v konaní
na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani ex offo prieskumom vady týkajúce sa procesných
podmienok.

46. Odvolací súd sa v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje
len tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

47. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu popieral nárok žalobcu na úhradu
faktúry č. FV22023 na sumu 2.537,- Eur s odôvodnením, že táto nie je uvedená v prílohe Dohody o
pristúpení k dlžnej sume a faktúr č. FV21007 a č. FV21016, ktoré boli v návrhu na vydanie platobného
rozkazu uvedené vo výške 2.000,- Eur, pričom v Dohode o pristúpení k dlžnej sume boli uvedené v sume

1.000,- Eur. K danej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na to, že záväzok žalovaných vyplýval z Dohody o pristúpení k
dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 ako aj z pripojenej knihy vystavených faktúr, z ktorých obsahu vyplýva,
že žalovaná suma zohľadňuje námietky žalovaného ohľadne označených 3 faktúr s poukazom na
ich čiastočné úhrady. Žalobou uplatnený nárok tak zodpovedá plne záväzku žalovaného, na úhradu

ktorého sa zaviazal v Dohode o pristúpení k dlžnej sume, ktorú sumu uznal v žalovanom rozsahu
vo výške 37.416,50 Eur, pričom nepoprel, že odo dňa podpisu Dohody o pristúpení k dlžnej sume
nebola uhradená zo strany žalovaných ani jedna splátka. Namietaná faktúra č. FV22023 nie je súčasťou
záväzku vyplývajúceho z Dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022 a pokiaľ ide o ďalšie
faktúryč.FV221016ač.FV21007,takneuhradenýzostatoktýchtofaktúrvovýške1.000,-Eur(vovzťahu

ku každej faktúre) vyplýva z Dohody o pristúpení k dlžnej sume z 15.08.2022.

48. Odvolací súd dodáva, že hoci žalobca v žalobe uviedol v zozname faktúr aj faktúru č. FV22023 zo
dňa 01.03.2022 na sumu 2.537,-Eur (ktorá nebola súčasťou Dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa
15.08.2022), táto sa nepremietla do výslednej výšky žalovaného nároku. Hoci bola faktúra č. FV22023 v

návrhu na vydanie platobného rozkazu uvedená, táto nebola súčasťou záväzku vyplývajúceho z Dohody
o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že žalobca si žalobou
uplatnil sumu vyplývajúcu z Dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2023 so zdôvodnením, že
žalovaný 1/ dodnes žalobcovi neuhradil ani len časť dlžnej sumy, v dôsledku čoho sa dlžná suma stala
splatnou dňa 21.08.2022. Je tak zrejmé, že faktúra č. FV22023 zo dňa 01.03.2022 na sumu 2.537,- Eur

nie je súčasťou žalovanej sumy.

49. Taktiež pokiaľ pri faktúrach č. FV21016 a č. FV21007 bola v žalobe uvedená suma 2.000,- Eur
(tak ako bola pôvodne faktúrami vyúčtovaná), žalobca v žalobe súčasne uviedol, že zo zoznamu faktúr
vyplýva, že „faktúry č. FV21016 a č. FV21007 boli zo strany žalovaného 1/ pred podpisom dohody

sčasti uhradené“. V žalovanej sume je tak zohľadnená časť uhradená žalovaným pred podaním žaloby.
Správne súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluvným základom uplatneného nároku voči žalovanému
bola Dohoda o pristúpení k dlžnej sume zo dňa 15.08.2022, v ktorej bola uvedená suma vo výške
37.416,50 Eur, ktorá suma bola špecifikovaná odkazom na zoznam (knihu vystavených faktúr), pričom
zostávajúca suma na úhradu zodpovedá žalovanej sume, a tak zohľadňuje námietky žalovaného voči

predmetným 3 faktúram.

50. Taktiež sú správne právne závery súdu prvej inštancie ohľadne namietanej zábezpeky vo výške
9.074,- Eur (neskôr 5.074,- Eur), ktorej použitie žalobcom na nároky vyplývajúce zo Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 15.08.2022, žalovaný namietal. Súd prvej inštancie správne uzavrel,

že námietky žalovaného ohľadne započítania zábezpeky v konaní boli neurčité a nezrozumiteľné,
pričom žalovaný neuviedol konkrétne o aké ustanovenie zmluvy svoju argumentáciu opiera. Námietky
žalovaného v danom smere boli nejasné a zmätočné, keď najskôr v odpore voči platobnému rozkazu
dôvodil, že predmetná suma 9.074,- Eur mala byť použitá na úhradu starých dlhov, avšak neoznačil
ustanovenie zmluvy, či dohody, z ktorých odvodzoval svoje oprávnenie a ani dlhy, ktoré mali byť

uspokojené. Právna zástupkyňa žalovaného až na pojednávaní (a až na výzvu súdu) upresnila, že
malo ísť o zábezpeku v zmysle zmluvy zo dňa 25.04.2012 vo výške 5.074,- Eur (ktorú však bližšie
nekonkretizovala zmluvným ustanovením), ktorá mala byť započítaná na dlžné nájomné, avšak takýto
úkon neurobila ani ona, ani žalovaný v predchádzajúcom konaní. Navyše, žalovaný nepoprel skutkovétvrdenia žalobcu produkované už vo vyjadrení k odporu, kde žalobca poukázal na to, že použitie
zábezpeky sa netýka nároku uplatňovaného v tomto konaní, avšak ide o odlišné nároky, ktoré vyplývali
zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2022. Žalobca v priebehu konania uvedené

skutkové tvrdenie objasnil tým, že uviedol, že predmetná zábezpeka zo zmluvy 25.04.2012 bola
žalovanému vrátená a tento ju následne poukázal na úhradu zábezpeky zo zmluvy 15.08.2022, ktorá
zábezpeka bola použitá na úhradu záväzkov z tejto zmluvy. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaní počas
celého konania nepopreli, preto sa dané tvrdenia považujú v zmysle Civilného sporového poriadku za
nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Odvolací súd len poznamenáva, že pokiaľ bola uvedená zábezpeka

po ukončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou zo dňa 25.04.2012 vrátená, nie je potom ani čo
započítať na staré dlhy zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012.

51. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukázal konkrétne na ust. čl. IX. bod 4 a 5 Zmluvy o
podnájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012, odvolací súd konštatuje, že žalovaný až v odvolaní
konkretizoval konkrétne články zmluvy, v zmysle ktorých namietal použitie zábezpeky žalobcom na

úhradu dlhov zo zmluvy 15.08.2022, pričom nejde o prípad, kedy odvolateľ nemohol bez svojej viny
uplatniť uvedené námietky už v konaní pred súdom prvej inštancie. Jedná sa tak o prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ich nie je možné použiť
v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd nad rámec uvedeného
poznamenáva, že pokiaľ bola predmetná zábezpeka žalobcom vrátená žalovanému (tak ako na to

nesporne poukazoval žalobca v priebehu konania, ktoré skutkové tvrdenia neboli žalovaným popreté)
a bola vložená ako zábezpeka na novú zmluvu o podnájme zo dňa 15.08.2022, námietky žalovaného
sú aj tak bez právneho významu.

52. A nakoniec, k výhrade žalovaného ohľadne neplatnosti Dohody o pristúpení k dlžnej sume zo dňa

15.08.2022 pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka odvolací
súd uvádza, že táto bola taktiež žalovaným produkovaná len v odvolacom konaní, a preto je novotou,
ktorá nie je v súlade s § 366 CSP použiteľná v odvolacom konaní. Jedná sa pritom o prostriedky
procesného úkonu, ktoré mali smerovať do konania pred súdom prvej inštancie, keďže tieto mohol
odvolateľ uplatniť už v tomto štádiu konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na uvedenú obranu

žalovaného nemohol v odvolacom konaní prihliadnuť.

53. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd prieskumom rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozsahu
odvolacích námietok odvolateľa, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

54. Aj keď žalovaný v úvode svojho rozhodnutia obsahovo vymedzil odvolanie aj do výroku o
trovách konania (výrok III.) žiadne odvolacie námietky voči tomuto výroku v odvolaní neuviedol, preto
odvolaciemu súdu neumožnil prieskum tohto výroku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

56. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).