Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204914
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124204914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D. C.,
právne zastúpená: Mgr. Pavol Dudík, advokát so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín,
IČO: 52 864 294, proti žalovanému: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:

48 113 671, právne zastúpený: Advokátska kancelária FABIAN, s. r. o., so sídlom Karpatská 3256/15,
058 01 Poprad, IČO: 52 821 544, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere a iné,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 28Csp/54/2024-220 zo dňa 19.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úvery
poskytnuté žalovaným (s obchodným meno do 31.05.2021: Amico Finance a. s.) žalobkyni na základe

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1901001881 zo dňa 17.01.2019 vo výške 5.000,- eur (ďalej aj ako
„Úver I“), na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 1904001663 zo dňa 04.04.2019 vo výške 5.000,- eur (ďalej aj ako „Úver II“), na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1907012364 zo dňa 25.07.2019 vo výške 1.000,- eur (ďalej aj ako „Úver
III“) a na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2106009312 zo dňa 23.06.2021 vo výške 6.300,-
eur (ďalej aj ako „Úver IV“) sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala určenia, že zmluvná

podmienka uvedená v článku 9 (bod 9.1, 9.2, 9.3, 9.4 a 9.5 ) uvedených zmlúv je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, nasledovný skutkový stav: žalovaný (pod
pôvodným obchodným meno Amico Finance a. s.) ako veriteľ so žalobkyňou (súd prvej inštancie
nesprávne uviedol „so žalovanou“ – pozn. odvolacieho súdu) ako dlžníčkou dňa 17.01.2019 uzavrel

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1901001881 (Úver I). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol
žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v
pravidelných 96 mesačných splátkach, a to vo výške 92,60 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom
20.02.2019. Žalobkyňa finančné prostriedky čerpala jednorazovo. Konečná splatnosť bola dohodnutá
na deň 20.01.2027. Úrok bol fixný v sadzbe 17,38 % ročne. RPMN bola 17,38%. Celková čiastka
splatná žalobkyňou bola určená na sumu 8.889,60 eur, celkové náklady tak činili 3.889,60 eur. Dňa

18.05.2020 uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým sa dohodli na
odklade splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.04.2020, 20.05.2020 a 20.06.2020. Dňa30.06.2020 uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, ktorým sa dohodli na
ďalšom odklade splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.07.2020, 20.08.2020 a 20.09.2020.

4. Žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 04.04.2019 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 1904001663 (Úver II). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 96
mesačných splátkach, a to vo výške 91,15 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2019.
Žalobkyňa finančné prostriedky čerpala jednorazovo. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň

20.04.2027. Úrok bol fixný v sadzbe 16,80 % ročne. RPMN bola 16,80%. Celková čiastka splatná
žalobkyňou bola určená na sumu 8.750,40 eur, celkové náklady tak činili 3.750,40 eur. Dňa 18.05.2020
uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, ktorým sa dohodli na odklade
splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.04.2020, 20.05.2020 a 20.06.2020. Dňa 30.06.2020
uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, ktorým sa dohodli na ďalšom
odklade splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.07.2020, 20.08.2020 a 20.09.2020.

5. Žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 25.07.2019 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 1907012364 (Úver III). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský
bezúčelový úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 96
mesačných splátkach, a to vo výške 18,22 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.08.2019.

Žalobkyňa finančné prostriedky čerpala jednorazovo. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň
20.07.2027. Úrok bol fixný v sadzbe 16,78 % ročne. RPMN bola 16,78%. Celková čiastka splatná
žalobkyňou bola určená na sumu 1.749,12 eur, celkové náklady tak činili 749,12 eur. Dňa 18.05.2020
uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, ktorým sa dohodli na odklade
splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.04.2020, 20.05.2020 a 20.06.2020. Dňa 30.06.2020

uvedené zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, ktorým sa dohodli na ďalšom
odklade splácania úveru troch splátok splatných v dňoch 20.07.2020, 20.08.2020 a 20.09.2020.

6. Žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 23.06.2021 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 2106009312 (Úver IV), za účelom splatenia iných úverov. Na základe tejto zmluvy žalovaný

poskytol žalobkyni spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 6.300,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach, a to vo výške 119,72 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 20.07.2021. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.06.2029. Úrok bol fixný
v sadzbe 18,34 % ročne. RPMN bola 18,34%. Celková čiastka splatná žalobkyňou bola určená na sumu
11.493,12 eur, celkové náklady tak činili 5.193,12 eur.

7. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že žalovaný predložil viaceré listiny, ktorými preukazoval, že
vykonal lustrácie ohľadne platobnej schopnosti žalobkyne. Išlo o nasledovné listiny, z ktorých zistil tieto
skutočnosti:
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 20.12.2018 (z dátového zdroja Eurisc) bolo zistené, že

žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že u žalobkyne
nie sú registrované žiadne kontrakty – splátkové, nesplátkové, kreditné karty a stavebné úvery;
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 16.01.2019 (z dátového zdroja SIC) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
je zamestnaná, s vymeriavacím základom za posledný mesiac aspoň

688 eur, a za posledné 3 mesiace je taktiež aspoň 688 eur;
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 04.04.2019 (z dátového zdroja Eurisc) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
má jeden existujúci splátkový úver vo výške 5.000 eur, s mesačnou splátkou 92 eur, so zostatkom istiny
a príslušenstva 4.858 eur a dátumom konečnej splatnosti 20.10.2026, s počtom oneskorených splátok

0 (Úver I);
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 04.04.2019 (z dátového zdroja SIC) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
je zamestnaná, zamestnanie trvá aspoň 90 dní, s vymeriavacím základom za posledný mesiac aspoň
702 eur, a za posledné 3 mesiace je taktiež aspoň 702 eur;

- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 25.07.2019 (z dátového zdroja Eurisc) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
má dva existujúce splátkové úvery. Jeden úver vo výške5.000 eur, s mesačnou splátkou 92 eur, so zostatkom istiny a príslušenstva 8.102 eur a dátumom
konečnej splatnosti 20.10.2026, s počtom oneskorených splátok 0 (Úver I). Druhý úver vo výške 5.000
eur, s mesačnou splátkou 96 eur (správne má byť 91 eur – pozn. odvolacieho súdu), so zostatkom istiny

a príslušenstva 8.261 eur a dátumom konečnej splatnosti 20.01.2027, s počtom oneskorených splátok
0 (Úver II).
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 25.07.2019 (z dátového zdroja SIC) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorého IČO je 50 616 439, jej zamestnanie trvá aspoň 90 dní,

vymeriavací základ u jej zamestnávateľa je za posledný mesiac 749 eur, a za posledné 3 mesiace je
taktiež aspoň 749 eur.
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 22.06.2021 (z dátového zdroja Eurisc) bolo zistené, že
žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
má 5 existujúcich splátkových úverov. Jeden úver vo výške 5.000 eur, s mesačnou splátkou 93 eur,
so zostatkom istiny a príslušenstva 7.559 eur, dátumom konečnej splatnosti 20.03.2028, s počtom

oneskorených splátok 0 (Úver I). Druhý úver vo výške 5.000 eur, s mesačnou splátkou 92 eur, so
zostatkom istiny a príslušenstva
7.735 eur, dátumom konečnej splatnosti 20.06.2028, s počtom oneskorených splátok 0 (Úver II). Tretí
úver má vo výške 1.000 eur, s mesačnou splátkou 19 eur, so zostatkom istiny a príslušenstva 1.614 eur,
dátumom konečnej splatnosti 20.10.2028, s počtom oneskorených splátok 0 (Úver III). Štvrtý úver má

vo výške 500 eur, s mesačnou splátkou 10 eur, so zostatkom istiny a príslušenstva 903 eur, dátumom
konečnej splatnosti 20.09.2029, s počtom oneskorených splátok 0. Piaty úver má vo výške 10.450
eur, s mesačnou splátkou 180 eur, so zostatkom istiny a príslušenstva 15.587 eur, dátumom konečnej
splatnosti 16.08.2028, s počtom oneskorených splátok 0.
- z listiny označenej ako dáta dopytu zo dňa 22.06.2021 (z dátového zdroja SIC) bolo zistené, že

žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je
zamestnaná u zamestnávateľa, ktorého IČO je 53 467 850, jej zamestnanie trvá u tohto zamestnávateľa
od 05/21, teda aspoň 90 dní, vymeriavací základ u jej zamestnávateľa je za posledný mesiac je 740 eur,
a za posledné 3 mesiace je taktiež aspoň
740 eur.

8. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že listom zo dňa 02.06.2023 bol žalobkyni žalovaným oznámený dlžný
zostatok k úveru č. 1907012364 (Úver III) vo výške 800,94 eur (istina
792,15 eur + úrok 8,79 eur). Listom zo dňa 02.06.2023 bol žalobkyni žalovaným oznámený dlžný
zostatok k úveru č. 1904001663 (Úver II) vo výške 3.856,22 eur (istina

3.813,87 eur + úrok 42,35 eur). Listom zo dňa 02.06.2023 bol žalobkyni žalovaným oznámený dlžný
zostatok k úveru č. 1901001881 (Úver I) vo výške 3.736,49 eur (istina
3.694,07 eur + úrok 42,42 eur ). Listom zo dňa 02.06.2023 bol žalobkyni žalovaným oznámený dlžný
zostatok k úveru č. 2106009312 (Úver IV) vo výške 5.858,65 eur (istina
5.635,36 eur + úrok 223,29 eur).

9. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že z platobných príkazov E., F., so sídlom G. D. X, XXX XX H., IČO:
XX XXX XXX (ďalej aj ako „E., F.“) vyplýva, že žalobkyňa pravidelne mesačne platila splátku úveru
č. 1901001881 vo výške 92,60 eur za obdobie od 1/2019 do 3/2020, t.j. celkovo uhradila sumu 1.389
eur. Zo žiadosti č. 285089611170820 zo dňa 17.08.2020 vyplýva, že žalovaná žiadala u veriteľa E., F.

bezúčelovú pôžičku vo výške 20.000 eur, pričom uviedla, že je slobodná, bezdetná, nemá vyživovaciu
povinnosť, má stredoškolské vzdelanie, býva vo vlastnom byte bez hypotéky, má súkromný paušál, čistý
príjem za posledný mesiac vo výške 638,28 eur, ktorý má zasielaný na bežný účet, nemá zrážky zo
mzdy. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „E. I.“ reg. 285089611170820 zo dňa 17.08.2020
uzatvorenej s veriteľom E., F. a žalobkyňou bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.450

eur, ktorý bol čerpaný jednorazovo dňa 17.08.2020, s počtom splátok 96, s výškou mesačnej splátky
bez zľavy z voliteľnej služby vrátane poistného 202,03 eur. Zo záväznej žiadosti žalobkyne o pôžičku
u sprostredkovateľa A. J., F., so sídlom K. XXXX/XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj ako „A.
J., F.“) č. klienta 2000135492 zo dňa 02.02.2021 vyplýva, že žalobkyňa požiadala o pôžičku vo výške
4.500 eur, s dĺžkou splácania 60 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 154,04 eur. Dohodou o zrážkach

zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 02.02.2021 si veriteľ
A. J., F. a investor s ID: JAL27ABYJP8B zabezpečili ich pohľadávku voči
dlžníkovi – žalobkyni vyplývajúcu zo záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000135492. Dňa 12.09.2019
uzatvorila žalobkyňa v postavení dlžníka s veriteľom L., a. s. (od 30.09.2022 v konkurze – pozn.odvolacieho súdu), so sídlom I. X/X, XXX XX H. - G. M. N., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj ako „L., a. s.“)
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 662889814, pričom jej bola poskytnutá čiastka 1.500 eur, s mesačnou
splátkou 38,73 eur, a termínom konečnej splatnosti 23.09.2024. Dňa 12.12.2019 uzatvorila žalobkyňa

v postavení dlžníka s veriteľom L., F. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 722376161, pričom jej bola
poskytnutá čiastka 3.200 eur, s mesačnou splátkou
83,02 eur, a termínom konečnej splatnosti 25.12.2024. Uvedená suma úveru bola na základe žiadosti
dlžníka poukázaná na splatenie iných záväzkov u tretích osôb. Z listiny označenej ako dáta dopytu zo
dňa 17.08.2021 (z dátového zdroja SRBI) bolo zistené, že žalobkyňa má uzatvorených 5 splátkových

zmlúv o celkovej čiastke 19.135 eur, so zostatkom 12.107 eur. Žalobkyni bolo odmietnutých za obdobie
od 31.12.2016 do 06.04.2020 celkovo 9 žiadostí o poskytnutie úveru a 3 boli odvolané. Za obdobie
od 04.05.2018 do 14.08.2019 jej boli odmietnuté dve žiadosti o kontokorentný úver. Za obdobie od
30.04.2018 do 30.08.2018 jej boli odmietnuté 3 žiadosti o kreditné splátkové karty. Z prehľadu transakcií
od 01.01.2020 do 04.11.2024 platiteľa účtu vedeného na žalobkyňu vyplýva úhrada mesačných platieb
pod VS 2106009312 v sume 119,72 eur, VS 1901001881 v sume 92,60 eur, VS 1904001663 v sume

91,15 eur, VS 1907012364 v sume 18,22 eur.

10. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli dňa 17.01.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1901001881, dňa 04.04.2019 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 1904001663, dňa 25.07.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

1907012364 a dňa 23.06.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 2106009312. Na uvedené zmluvy sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), pretože veriteľ poskytol spotrebiteľské
úvery v rámci svojho podnikania a žalobkyni boli poskytnuté spotrebiteľské úvery na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval.
11. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporne preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 1901001881 zo dňa 17.01.2019 a dodatkov č. 1 a 2 k nemu bol žalobkyni poskytnutý
spotrebiteľský úver v celkovej výške 5.000,- eur (Úver I), ktorý mala splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010

Z. z., súd prvej inštancie skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto
zákona,pričomdospelkzáveru,žezmluvaobsahujevšetkypotrebnénáležitostiažiadnatakánáležitosť,
ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, nechýba. V zmluve
je riadne uvedená výška a mena úveru, čerpanie úveru, úročenie úveru, výška úrokovej sadzby, druh
úrokovej sadzby, výška mesačnej splátky, počet splátok, splatnosť splátok mesačne, dátum splatnosti

prvej a poslednej splátky, spôsob splácania, celková čiastka k zaplateniu a celkové náklady spotrebiteľa,
ktoré sú aj matematicky správne vyčíslené, je uvedená RPMN vrátane údajov, z ktorých sa pri jeho
výpočtevychádzalo.Úverbolposkytnutýdňa17.01.2019naobdobie8rokov,podľa§1ods.4nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018 dostupných na webovom sídle MF

SR, za rozhodujúcu je potrebné považovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov v
čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola vo výške 8,69 % a teda najvyššia
prípustná odplata pre tento úver je vo výške 17,38 %. V Úvere I neboli dojednané žiadne iné poplatky
a iné odplatné plnenia, teda dohodnutá úverová miera neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu o viac

ako 100%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žiadna z povinných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 1901001881 zo dňa 17.01.2019 a dodatku
č. 1 a 2 k nemu neabsentuje, nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

12. Súd prvej inštancie považoval taktiež za nesporne preukázané, že na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 1904001663 zo dňa 04.04.2019 a dodatku č. 1 a 2 k nemu bol žalobkyni
poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 5.000,- eur (Úver II), ktorý mala splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., súd prvej inštancie skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 tohto zákona, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti

a žiadna taká náležitosť, ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho
záväzku, nechýba. V zmluve je riadne uvedená výška a mena úveru, čerpanie úveru, úročenie úveru,
výška úrokovej sadzby, druh úrokovej sadzby, výška mesačnej splátky, počet splátok, splatnosť splátok
mesačne, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, spôsob splácania, celková čiastka k zaplateniua celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú aj matematicky správne vyčíslené, je uvedená RPMN vrátane
údajov, z ktorých sa pri jeho výpočte vychádzalo. Úver bol poskytnutý dňa 04.04.2019 na obdobie 8
rokov, podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a Súhrnných informácii o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2018 dostupných na webovom sídle MF SR, za rozhodujúcu je potrebné považovať aj priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá bola vo výške 8,40 % a teda najvyššia prípustná odplata pre tento úver je vo výške 16,80 %.

V Úvere II neboli dojednané žiadne iné poplatky a iné odplatné plnenia, teda dohodnutá úverová miera
neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu o viac ako 100%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko
žiadna z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1904001663 zo dňa 04.04.2019
a dodatku
č. 1 a 2 k nemu neabsentuje, nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie považoval taktiež za nesporne preukázané na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 1907012364 zo dňa 25.07.2019 a dodatku č. 1 a 2 k nemu bol žalobkyni poskytnutý
spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.000,- eur (Úver III), ktorý mala splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z., súd prvej inštancie skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto

zákona,pričomdospelkzáveru,žezmluvaobsahujevšetkypotrebnénáležitostiažiadnatakánáležitosť,
ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, nechýba. V zmluve
je riadne uvedená výška a mena úveru, čerpanie úveru, úročenie úveru, výška úrokovej sadzby, druh
úrokovej sadzby, výška mesačnej splátky, počet splátok, splatnosť splátok mesačne, dátum splatnosti
prvej a poslednej splátky, spôsob splácania, celková čiastka k zaplateniu a celkové náklady spotrebiteľa,

ktoré sú aj matematicky správne vyčíslené, je uvedená RPMN vrátane údajov, z ktorých sa pri jeho
výpočtevychádzalo.Úverbolposkytnutýdňa25.07.2019naobdobie8rokov,podľa§1ods.4nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. a Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2019 dostupných na webovom sídle MF
SR, za rozhodujúcu je potrebné považovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov v
čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola vo výške 8,39 % a teda najvyššia
prípustná odplata pre tento úver je vo výške 16,78 %. V Úvere III neboli dojednané žiadne iné poplatky
a iné odplatné plnenia, teda dohodnutá úverová miera neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu o viac
ako 100%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žiadna z povinných náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 1907012364 zo dňa 25.07.2019 a dodatku
č. 1 a 2 k nemu neabsentuje, nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Súd prvej inštancie považoval taktiež za nesporne preukázané, že na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 2106009312 zo dňa 23.06.2021 žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver

v celkovej výške 6.300,- eur (Úver IV), ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach.
Vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., súd
prvej inštancie skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona,
pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a žiadna taká náležitosť, ktorej
absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, nechýba. V zmluve je riadne

uvedená výška a mena úveru, čerpanie úveru, úročenie úveru, výška úrokovej sadzby, druh úrokovej
sadzby, výška mesačnej splátky, počet splátok, splatnosť splátok mesačne, dátum splatnosti prvej a
poslednej splátky, spôsob splácania, celková čiastka k zaplateniu a celkové náklady spotrebiteľa, ktoré
sú aj matematicky správne vyčíslené, je uvedená RPMN vrátane údajov, z ktorých sa pri jeho výpočte
vychádzalo. Úver bol poskytnutý dňa 23.06.2021 na obdobie 8 rokov, podľa § 1 ods. 4 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. a Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021 dostupných na webovom sídle MF
SR, za rozhodujúcu je potrebné považovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov v
čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola vo výške 9,17 % a teda najvyššia

prípustná odplata pre tento úver je vo výške 18,34 %. V Úvere IV neboli dojednané žiadne iné poplatky
a iné odplatné plnenia, teda dohodnutá úverová miera neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu o viac
ako 100%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žiadna z povinných náležitostí zmluvyo spotrebiteľskom úvere č. 2106009312 zo dňa 23.06.2021 neabsentuje, nie je možné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov.

15. Súd prvej inštancie mal tiež za to, že veriteľ riadne skúmal schopnosť žalobkyne jednotlivé úvery
(Úvery I, II, III a IV) splácať, keďže tento uviedol ako aj preukázal, že zistil čistý mesačný príjem
žalobkyne, náklady na jej zabezpečenie základných životných potrieb ako aj osôb, voči ktorým má
žalobkyňavyživovaciupovinnosť,zistiljejfinančnévýdavky(splátkyúverov)atietooverilvelektronickom
registri údajov o spotrebiteľských úveroch (úverovom registri), zistil rodinný stav žalobkyne ako aj rozsah

jej vyživovacej povinnosti, zohľadnil výšku splátky žiadaného spotrebiteľského úveru. Rovnako tak súdu
prvej inštancie predložil lustráciu z úverového registra, z ktorej bolo zistené, že žalobkyňa nemala
v danom čase pri uzatváraní Úveru I žiadny existujúci úver. Z lustrácie z úverového registra predloženou
žalovaným bolo zistené, že žalobkyňa mala v danom čase pri uzatváraní Úveru II jeden existujúci úver,
s mesačnou splátkou 92,00 eur. Z lustrácie z úverového registra predloženou žalovaným bolo zistené,
že žalobkyňa mala v danom čase pri uzatváraní Úveru III dva existujúce úvery,

s mesačnou splátkou 92,00 eur a 91,00 eur. Z lustrácie z úverového registra predloženou žalovaným
bolo zistené, že žalobkyňa mala v danom čase pri uzatváraní Úveru IV päť existujúcich úverov, s
mesačnou splátkou 92,00 eur, 91,00 eur, 19 eur, 10 eur a 180 eur, t. j. spolu 392,00 eur. Splátka
pôžičiek vo výške 103,88 eur sprostredkovaných žalobkyni spoločnosťou A. J., F., úver s mesačnou
splátkou vo výške 70 eur, úver s mesačnou splátkou vo výške 121,75 eur neboli reportované do registra,

preto sa o týchto finančných záväzkoch žalobkyne nemal možnosť žalovaný dozvedieť a žalobkyňa
tieto splátky úverov sama neuviedla. Informácie zistené z registra nenasvedčovali, že by úvery, o ktoré
žalobkyňa žiadala, mali byť nad jej finančné možnosti. Na základe žalobkyňou uvedených informácií
o svojej finančnej kondícii, ale aj na základe údajov zistených lustráciou v registroch mal veriteľ možnosť
urobiť si dostatočný prehľad o tom, či je na strane žalobkyne daná schopnosť splácať úver alebo

nie. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola tak bonita skúmaná nielen čiastkovo, ale komplexne, so
zohľadnením príjmov, výdavkov, aj iných záväzkov v tom čase trvajúcich. Vychádzajú z uvedeného súd
prvejinštancienezistilvproceseoverovaniabonityžalobkyneporušeniepovinnostíveriteľa.Zároveňsúd
prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2024,
kedy žalovaný uviedol, že žalobkyni chceli vyjsť v ústrety a pomôcť jej v ťažkej životnej situácii a preto

jej navrhli zmenu výšky splátok s tým, že by dosplácala iba istinu pri jednotlivých úveroch. S návrhom
tejto dohody však žalobkyňa nesúhlasila. Taktiež samotná žalobkyňa súdu prvej inštancie oznámila,
že žalovaný jej poskytol úvery v celkovej výške 16.800 eur, z čoho už 13.756,47 eur splatila. Súd
prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa úvery nesplácala. Súd
prvej inštancie riadne preskúmal žalobkyňou namietané skutočnosti, ktorými sa domáhala bezúročnosti

a bez poplatkovosti Úverov I, II, III a IV a dospel k záveru, že nedošlo zo strany právneho predchodcu
žalovaného, resp. žalovaného k porušeniu povinností vyplývajúcich z § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.
a preto žalobu v tejto časti zamietol.

16. V časti žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná podmienka

uvedená v článku 9 (bod 9.1, 9.2, 9.3, 9.4 a 9.5) Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1901001881
zo dňa 17.01.2019, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1904001663 zo dňa 04.04.2019, Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 1907012364 zo dňa 25.07.2019, Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 2106009312 zo dňa 23.06.2021 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou sa
súd prvej inštancie v plnej miere stotožnil s názorom žalovaného. Ustanovenie bodu 9.1 (Úverov I, II, III

a IV) v spojení s bodom 9.2 a 9.5 súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalovaný správne poukázal na ustanovenia § 16 zákona
č.129/2010Z.z.,ktorénáhradunákladovpredpokladá.Predmetnézmluvnépodmienkydávajúžalobkyni
právo v prípade jednostrannej zmeny ustanovení týkajúcich sa výšky poplatkov zo strany žalovaného
v Úveroch I, II, III a IV, s ktorým by žalobkyňa nesúhlasila od nich odstúpiť. Čo sa týka ustanovení

bodov 9.3 a 9.4 (Úverov I, II, III a IV) a inkasovania úrokov až do úplného zaplatenia (splatenia) úveru
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný správne poukázal na to, že žiaden zákon výslovne nezakazuje
dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia
veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. Preto súd
prvej inštancie žalobu i v tejto časti zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom konštatoval, že žalovaný bol
vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá, v konanív celom rozsahu úspešný a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.

18. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho zdôvodnila odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keďže nesprávne aplikoval a interpretoval § 7 zákon
č. 129/2010 Z. z. Mala za to, že súd prvej inštancie de facto iba prevzal tvrdenia žalovaného
a sám potvrdil to, že žalovaný správne vykonal prepočet jej príjmu a platobnej schopnosti pri poskytovaní

ďalších úverov. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s jej
námietkami vo vzťahu k tomu, že žalovaný pri poskytovaní úverov nepostupoval v súlade s § 7 zákona
č. 129/2010 Z. z. Ďalej mala za to, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal ani s jej námietkou, že pre
správnosť postupu veriteľa podľa § 7 zákona
č. 129/2010 Z. z. nepostačuje iba strohé konštatovanie nákladov, príjmov a schopnosti žiadateľa o
splácanie poskytovaného úveru, ale tieto skutočnosti v kontexte ďalších je potrebné posudzovať s

odbornou starostlivosťou. Bola toho názoru, že žalovaný pri poskytovaní úverov vôbec neskúmal a
nezohľadnil jej zdravotný stav, vek a s tým spojenú postupne sa zhoršujúcu schopnosť byť ekonomicky
činnou osobou, a rovnako tak nezohľadnil ani to, že rôzne iné inštitúcie jej v období od 2018 do
2020 odmietli poskytnúť viaceré úvery, o ktoré žiadala. Podľa nej ani preverovanie v úverovom registri
nepostačuje pre zistenie komplexných informácií

k posúdeniu bonity žiadateľa o úver. Bola preto toho názoru, že žalovaný vôbec neskúmal jej
výdavky (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Žalovaný nezisťoval výšku jej čistého príjmu, ani
ho nepreveroval v Sociálnej poisťovni. Bez zohľadnenia výdavkov nemohol žalovaný objektívne
posudzovať jej celkovú sociálno-ekonomickú situáciu, ako napr. rodinný stav, výdavky na bývanie,
resp. náklady na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba ich vzájomným porovnaním je možné

vyhodnotiť,čispotrebiteľjedostatočnesolventný,ačipravdepodobnevbudúcnosti(minimálnevobdobí,
na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity zo strany žalovaného
považovala žalobkyňa za formalistické. Naviac s týmito jej námietky sa súd prvej inštancie pri právnom
posudzovaní veci vôbec nevysporiadal. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalovaného o tom, že o jej
úvere v spoločnosti A. J., F. nevedel, a to z dôvodu, že ide o partnerské spoločnosti, ktoré si navzájom

poskytujú informácie o klientoch, pričom bola vopred upozornená na to, že ak jej nebude poskytnutý úver
žalovaným, poskytne jej ho spoločnosť A. J., F.. Zároveň poukázala na súhlas so spracovaním osobných
údajov zo strany žalovaného, kde je uvedené, že jej osobné údaje budú poskytnuté spoločnosti A. J.,
F.. Naďalej bola toho názoru, že žalovaný nedostatočne skúmal jej schopnosť splácať úver, pričom zo
strany žalovaného sa jedná o hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 7 ods. 1 a ods.

19 zákona
č. 129/2010 Z. z., ktoré je sankcionované tým, že jednotlivé Zmluvy o úvere I až IV sa považujú za
bezúročné a bez poplatkov.

19. Žalobkyňa ďalej mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec aj vo vzťahu

k druhej časti žaloby o určenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok, pričom namietala, že
súdprvejinštancievtomtosmerevychádzalvýlučneznázoružalovaného.Bolatohonázoru,žesúdprvej
inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval jej právnu argumentáciu uvedenú v žalobe, ale iba stroho
prevzalargumentáciužalovaného.PoukázalanavyjadrenieMinisterstvaspravodlivostiSRkjejpodnetu,
v zmysle ktorého klauzuly uvedené v čl. 9 Úverov I až IV sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,

ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Podľa nej tieto „Jednostranné zmeny“ zmluvy
sú spôsobilé navyšovať náklady spojené s úverom a sú v rozpore s generálnou klauzulou § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že ,,Zmena právnych predpisov“ a ani ,,zvyšovanie kvality,
bezpečnosti a dostupnosti veriteľom ponúkaných produktov a služieb“ nemôžu byť na škodu spotrebiteľa

aj s ohľadom na neprípustnosť kompenzácie/prenášania podnikateľského rizika na ,,slabšiu stranu“
zmluvy, zneužívajúc svoje postavenie. Takýto transfer (transfer finančnej zodpovednosti za možné škody
na strane veriteľa na úkor spotrebiteľa, umožňujúci koncipovať kontrakt s ohľadom na možnosti budúcej
jednostrannej zmeny ,,výhodnejšie“, ako aj ,,dočasne“ a ,,nezáväzne“) je v rozpore s povinnosťou
veriteľa na ,,vyváženosť“ zmluvných klauzúl (každej samostatne a vo vzájomnej súvislosti). Ako dôkaz

predložila v odvolacom konaní predmetné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.03.2023.
Ďalej uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nemala možnosť ovplyvniť znenie týchto ustanovení, pričom
zakomponovaním predmetných zmluvných dojednaní sa žalovaný snažilo zvýhodnenie svojho postavenia, kedy si zabezpečil možnosť majetkového prospechu na môj úkor ako
spotrebiteľa. Ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováha v predmetnom právnom vzťahu.
Mala za to, že súd prvej inštancie ich nesprávne právne posúdil, kedy nesprávne interpretoval samotné

znenie ustanovení v jednotlivých zmluvách, ale najmä nesprávne interpretoval § 53 Občianskeho
zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho následne nesprávne zamietol
žalobu.Zároveňpoukázalanaskutočnosť,ževsúladesjudikátomR59/1998veriteľovipatriadohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Preto bola toho názoru, že nie je možné

kumulovaťrežimplateniaúrokovzomeškania(sankčnýrežim)aplateniazmluvnýchúrokov,ktorésaako
odplatné plnenie spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Eventuálne navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že určí, že Úver I až IV je bezúročný a bezpoplatkov a že zmluvná podmienka
uvedená v čl. 9 Úverov I až IV je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne
uvedenými v odvolaní a mal za to, že súd prvej inštancie riadne posúdil skutkový stav, správne
aplikoval príslušné právne predpisy a na základe toho je podľa neho napadnutý rozsudok vecne správny.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávne aplikovaného ustanovenia § 7 zákona č.

129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že detailným spôsobom vo svojich vyjadreniach pred súdom prvej
inštancie opísal a preukázal, ako postupoval pri posúdení toho, či žalobkyni poskytne ňou žiadané
spotrebiteľské úvery, pričom súd prvej inštancie toto jeho konanie vyhodnotil tak, že bonita žalobkyne
bola vo všetkých prípadoch poskytnutých úverov skúmaná nielen čiastkovo, ale komplexne, keďže
boli zohľadnené príjmy, výdavky, aj iné záväzky žalobkyne v tom čase trvajúcich. Čo sa týka tvrdenia

žalobkyne o tom, že musel mať vedomosť o jej úvere v spoločnosti A. J., F., keďže išlo o partnerskú
spoločnosť, uviedol, že toto jej tvrdenia sa nezakladá na pravde. K tomu uviedol, že so spoločnosťou
A. J., F. síce spolupracujú, avšak nedochádza k výmene údajov o splácaní úverov a výške záväzkov
jednotlivých osôb u neho a spoločnosti A. J., F.. K postúpeniu osobných údajov dôjde len v prípade
ak nedôjde k poskytnutiu žiadaného úveru zo strany žalovaného žiadateľovi a súčasne tento udelí

súhlas so spracovaním osobných údajov pričom sa poskytujú výlučne nasledovné údaje: titul, meno,
priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, telefón, e-mail, požadovaná výška úveru, doba
splácania, čistý príjem, zamestnanie a výška existujúcich finančných záväzkov (splátok). Tieto osobné
údaje odovzdáva žalovaný spoločnosti A. J., F. (nie naopak), a preto neexistuje žiadny právne relevantný
titul na poskytnutie údajov o splácaní pôžičiek sprostredkovaných spoločnosťou A. J., F. žalovanému.

Zároveň poukázal na článok „Osobitné súhlasy poskytované iba prevádzkovateľovi“ v Súhlase a
vybraných informáciách o spracovaní osobných údajov k jednotlivým Úverom I až IV, kde bol v prípade
žalobkyne zaškrtnutý nesúhlas s takýmto poskytnutím údajov. Dodal, že aj keby žalobkyňa súhlasila, v
tom čase išlo o poskytnutie osobných údajov spoločnosti A. J., F. iba v prípade, ak by žalobkyni nebola
schválená žiadosť o spotrebiteľský úver žalovaným za účelom sprostredkovania príležitosti na získanie

pôžičky od spoločnosti A. J., F., avšak žalobkyni žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru z jeho
strany bola schválená. K tomu naviac uviedol, že ak by aj v zmysle uvedeného článku neschválil žiadosť
o spotrebiteľský úver žalobkyni a tá by dala súhlas na poskytnutie jej údajov, žalovaný by už ďalej nemal
vedomosť o tom, či jej zo strany spoločnosti A. J., F. bola reálne sprostredkovaná pôžička, ak by ho o
tom sama žalobkyňa neinformovala, nakoľko na poskytnutie daných údajov absentuje právny základ.

Bol preto toho názoru, že nemal objektívne vedomosť o skutočnosti, že žalobkyňa má pôžičku, ktorú jej
sprostredkovala spoločnosť A. J., F.. Mal za to, že túto skutočnosť mu naopak mohla a mala žalobkyňa
oznámiť, a to v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., čo však žalobkyňa neurobila. Zdôraznil, že nemohol (nemal o tom vedomosť) zohľadniť pri
posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľský úver záväzky žalobkyne

v spoločnosti A. J., F.. Zároveň sa domnieval, že žalobkyňa ho o svojich iných finančných výdavkoch
účelovo neinformovala, aby od neho mohla získať (vylákať) spotrebiteľský úver. Dodal, že mal
k dispozícii len informácie, ktoré mu poskytla žalobkyňa a informácie zo zákonom ustanoveného
elektronického registra o spotrebiteľských úveroch, ktorý si vyžiadal dopytom v zmysle zákonnej úpravy.
Preto mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil jeho konanie v súvislosti s posudzovaním

schopnosti žalobkyne splácať spotrebiteľské úvery keď vyhodnotil, že pri tom konal riadne, s odbornou
starostlivosťou tak, ako to vyžaduje príslušná zákonná úprava.21. Žalovaný k odvolacej námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu
k druhej časti žaloby o určenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok uviedol, že súd prvej
inštancie podľa jeho názoru riadne preskúmal predmetné ustanovenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere,

na základe čoho dospel k správnemu záveru, že neobsahujú neprijateľné podmienky v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka. Podľa neho súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 16 zákona
č. 129/2010 Z. z. K tomu uviedol, že napriek tomu, že z predmetného ustanovenia vyplýva jeho nárok
na náhradu nákladov účelne vynaložených, tak v úverových zmluvách sprísnil zmluvné podmienky
upravujúce uplatňovanie zo zákona priznaných náhrad za dodané služby, ktoré riadne vznikajú v

súvislosti s jeho vynaloženými nákladmi žalovaného, a teda nevyžadoval tieto poplatky, aj keď v zmysle
zákona na ne mal nárok. Ďalej v súvislosti s bodmi 9.3 a 9.4 úverových zmlúv týkajúcich sa inkasovania
úrokov až do úplného splatenia spotrebiteľského úveru poukázal na to, že súd prvej inštancie mu dal za
pravdu, že v čase uzatvorenia Úverových zmlúv bol postup jeho v súlade
s rozhodovacou činnosťou súdov naprieč SR. Preto podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemohol
konštatovaťnamietanéustanoveniaúverovýchzmlúvzataké,ktorébyspôsobovaliznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň namietal
predloženie dôkazu – vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.03.2023 zo strany žalobkyne
vodvolacomkonaní,nakoľkotentomohlapredložiťužvkonanípredsúdomprvejinštancie,keďževčase
podanie žaloby s ním určite disponoval. Taktiež bol toho názoru, že ide len o odporúčanie Ministerstva
spravodlivosti SR, ktoré nie je pre súd právne záväzné. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

22. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

23. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej boli napadnuté výroky rozhodnutia vydané podľa
§ 359 a § 262 ods. 1 CSP a že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127
ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutých výrokov rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

24. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP), pretože namietané vady rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

25.Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutieozamietnutížalobyžalobkynenatomzávere,žeZmluvy

spotrebiteľských úveroch (Úver I až IV) obsahujú všetky povinné náležitosti tak, ako sú stanovené
zákonom (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a preto ich nemožno považovať za bezúročné
a bezpoplatkov. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný pred poskytnutím predmetných
úverov riadne skúmal bonitu žalobkyne a že zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 9 predmetných zmlúv
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

26. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec vo
vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v čl. 9 jednotlivých úverových zmlúv (Úvery
I až IV), pričom mala za to, že sa nevysporiadal s jej právnymi námietkami. Odvolací súd považuje túto
námietkuzanedôvodnúavtomtosmereuvádza,žesúdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia

časti týkajúcej sa posúdenia predmetných zmluvných podmienok uviedol, ktoré dôkazy vykonal a s
akými skutkovými závermi tieto dôkazy posúdil, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú
vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a podrobne. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s posúdením
neplatnosti predmetných zmluvných podmienok. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje,

neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

27. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že súd prvej inštancie správne prijal záver, že predmetné
zmluvné podmienky nie sú neprijateľné a nespôsobujú značnú nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalobkyneakospotrebiteľa.Podľaodvolacieho
súdu predmetné zmluvné podmienky sa týkajú jednostrannej možnosti zmeniť zmluvu zo strany veriteľa
(žalovaného). Uvedená zmena sa však nemôže týkať výšky jednotlivých úverov, úrokových sadzieb

a výšky, počte a frekvencie splátok jednotlivých úverov. Táto jednostranná zmena sa môže týkať len
výšky poplatkov za zhotovenie, tlač a odoslanie listín a potvrdení, ktoré boli nastavené v čase uzavretia
jednotlivých úverov vo výške 0 €, pričom samotný zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 16 priamo
predpokladá právo veriteľa na náhradu týchto nákladov zo strany spotrebiteľa. Pokiaľ by však žalovaná
nesúhlasila so zmenou, má právo jednotlivé zmluvy o úveroch I až IV v stanovenej lehote 15 dní

vypovedať. Z uvedeného dôvodu tak logicky nemôžu predmetné ustanovenia 9.1. a 9.2 spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, ako na to poukazuje žalobkyňa. Pokiaľ
ide o ustanovenia bodu 9.3 a 9.4 jednotlivých úverových zmlúv, tieto následne vymedzujú, ako sa bude
spravovať následné úročenie až do momentu úplného splatenia zostatku úveru zo strany žalobkyne
a následné prípadné následky nesplácania úverov zo strany žalobkyne (spotrebiteľky) ktoré zostávajú
v platnosti, v prípade výpovede zo strany žalobkyne z dôvodu jednostrannej zmeny jednotlivých zmlúv.

Ak by došlo k zániku zmluvy výpoveďou zo strany žalobkyne, jednotlivé úvery sa budú naďalej úročiť
dohodnutým úrokom až do momentu úplného splatenie, pričom ak žalobkyňa bude v omeškaní,
tak žalovaný ako veriteľ je oprávnený vyžadovať od nej jednorazové splatenie jednotlivých úverov,
či iné zmluvne dohodnuté dôsledky nesplácania týchto úverov. Žalobkyňa sa v tomto smere mylne
domnieva, že uvedené ustanovenia 9.3 a 9.4 jednotlivých úverových zmlúv sa týka tzv. kumulácie

úrokov. Predmetné ustanovenia sa týkajú úročenia zmluvne dohodnutým úrokov do momentu úplného
splateniepredmetnýchúverov,pričomžiadenprávnypredpis,čiustálenájudikatúravýslovnenezakazuje
dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná až do jej faktického vrátenia
veriteľovi v prípade ak dôjde k zániku zmluvy výpoveďou zo strany dlžníka.

28. Pokiaľ žalobkyňa v tomto smere predložila v rámci odvolacieho konania vyjadrenie Ministerstva
spravodlivostiSRzodňa03.03.2023,odvolacísúdnatotovyjadrenienemoholprihliadať,keďžeideotzv.
novoty (nové dôkazy), ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné pokiaľ nie je daná výnimka zo zákazu
uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 CSP. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla, prečo tento
dôkazuplatňujeažvodvolacomkonaníaprečohonemohlauplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.

Z dátumu jeho vyhotovenia vyplýva, že ho mala k dispozícii, resp. mala o ňom vedomosť ešte v čase
konania pred súdom prvej inštancie. Strany sporu sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a
dôkazné návrhy včas. Žalobkyňa tak nekonala, preto nemôže byť v tomto smere úspešná. Vzhľadom na
uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená žiadna výnimka zo zákazu uvádzania nových
skutočností a dôkazov podľa § 366 CSP a teda nie je možné akceptovať žalobkyňou predložený dôkaz.

Navyše predmetné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR nie je pre súdy právne záväzné.

29. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala ďalej to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
skutočnosť, že žalovaný nedostatočne skúmal bonitu (schopnosť splácať úver) v dôsledku čoho je preto
potrebné posúdiť predmetné Úvery I až IV ako bezúročné a bezpoplatkov.

30. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedená odvolacia námietka žalobkyne
je dôvodná.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy

ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne
a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

33. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.34. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

35. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom

a na príjem spotrebiteľa.

36. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

37.Odvolacísúduvádza,ževyššiecitovanéhoustanoveniazákonač.129/2010Z.z. ukladajúpovinnosť
veriteľom v predzmluvnom vzťahu so spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Účelom predmetného ustanovenia je zabrániť v poskytovaní
úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie

úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne úsilie, posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných
a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou činnosťou,
napr. z bankového/nebankového registra, dopytom na Sociálnu poisťovňu. Toto ustanovenie by malo
zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver a správať sa tak

obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane
spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom
a dodávateľom).

38. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica č. 2008/48/ES“), ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby
veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia

do príslušnej databázy. V zmysle ods. 4 preambuly uvedenej smernice by mali členské štáty prijať
vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc
do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvnýchustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu

a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady
2006/48/ ES zo 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť
zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť
využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale

aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť
vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné
povinnosti.

39. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.
j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov
a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom
o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky

riadne splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a
z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej
overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si

zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje(obdobnerozsudkyKrajskéhosúduvTrenčíne,sp.zn.16CoCsp/1/2023zodňa25.07.2023,
sp. zn. 16CoCsp/10/2023 zo dňa 13.03.2024, sp. zn. 16CoCsp/19/2024 zo dňa 12.12.2024).

40. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi v tomto konaní naviac neúplné, nemožno samo
o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol
si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobkyne potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať
dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie
predložil žalovaný ohľadne skúmania bonity žalobkyni, je možné konštatovať, že žalovaný sa uspokojil

len s informáciami poskytnutými zo strany žalobkyne (prostredníctvom dotazníka SIC) a zistením splátok
iných úverov dopytom do systému EUROSICS, ktorý spracováva údaje v Nebankovom registri, čo sám
potvrdil i v písomnom vyjadrení k odvolaniu, keď uviedol, že (cit.): „mal k dispozícii len informácie, ktoré
mu poskytla žalobkyňa a informácie zo zákonom ustanoveného elektronického registrao spotrebiteľských úveroch, ktorý si vyžiadal dopytom v zmysle zákonnej úpravy.“ Žalovaný mal
pritom, ako zo zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať
s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je

starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál
spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj
vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo
vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou
potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť

údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti
údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ
musínáležitezisťovaťschopnosťspotrebiteľasplácaťúverapožadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľ
by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.

42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný ako veriteľ porušil svoju povinnosť posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyni ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže sa
uspokojil len s overením dopytom do nebankového registra, z ktorého nebola zrejmá ani komplexná
úverová história žalobkyne (napr. odmietnuté žiadosti žalobkyne o úver) a poskytol jej úver bez overenia
údajov o jej ekonomickej situácii bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jej bonity
soskúmanímjejvýdavkoch(nazabezpečeniebývania,energií,stravy,dopravy,telekomunikačnéslužby,

poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.). Žalovaný dokonca ani nepreveroval informácie súvisiace
spríjmom(jehovýšku)žalobkynevSociálnejpoisťovni,čiprostredníctvompredloženiavýplatnýchpások
zo strany žalobkyne, resp. nedoložil o tom žiadny dôkaz, pričom v tomto smere sa uspokojil len výlučne
sinformáciamiposkytnutýmižalobkyňou.Dodávateľmusíokreminéhoanalyzovaťspotrebiteľovosobný/
domáci rozpočet, tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. K posudzovaniu schopnosti žalobkyni splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalovaný len
formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobkyne a jeho postup nenaplnil
účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd poukazuje na to,
že pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je

smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalovaný) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy
k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť
schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak
z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

43. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola povinná poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, no táto povinnosť podľa názoru odvolacieho súdu,
nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi

a takto získané informácie riadne vyhodnotiť a v prípade spornosti riadne preukázať. Dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia týchto povinnosti zaťažuje veriteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 - CA Consumer Finance SA proti
O. H. a i., v ktorom súd uviedol, že zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinností veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré

by mu umožňovali preukázať, že veriteľ neoveril jeho úverovú bonitu. Okrem vyššie uvedených
dokumentov,žalobcanepredložilžiadneinédôkazy,ktorýmibypreukázal,žepriposudzovaníschopnosti
žalovanej splácať úver postupoval s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na informácie, ktoré veriteľ
zistil, bolo minimálne potrebné, aby veriteľ overil aspoň výšku príjmu žalovanej, ako aj jej základné
výdavky, a to, či už v súčinnosti so žalovanou alebo iným spôsobom.

44. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočným
spôsobom odôvodnil to, akým spôsobom žalovaný ako veriteľ postupoval pri skúmaní bonity žalobkyne
pri uzatváraní predmetných Úverov I až IV, keď uviedol, že bonita bola skúmaná komplexne, čo však
vzhľadom na vyššie uvedené je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko podľa odvolacieho súdu

z doterajších dôkazov vyplýva práve opak, a to že bonita žalobkyne bola zo strany žalovaného skúmaná
nedôsledne len prostredníctvom dopytu do Nebankového registra a dotazníkom. Odvolací súd má preto
za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúceho sa posúdenia procesu posudzovania
bonity zo strany žalovaného ako veriteľa nie je dostatočne presvedčivé. V danom prípade nebolopreukázané, že by žalovaný mal k dispozícii doklady o príjme žalobkyne (potvrdenie zamestnávateľa),
doklady o výdavkoch žalobkyne (okrem záväzkov z jednotlivých úverov), najmä nákladoch na bývanie,
doklady SIPO, prípadne výpis z bežného účtu. Nebolo preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia

úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalobkyne, teda kde táto bývala, či vlastnila nehnuteľnosť
alebo či bývala v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné
doklady, resp. zistenia o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb.
Bez toho, aby žalovaný preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalobkyne, nemohol mať reálny obraz
o majetkovej situácii spotrebiteľa (žalobkyne) potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytované

Úvery I. až IV.

45. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb žalobkyne ako spotrebiteľky určil vo výške životného mimina v SR platným v čase poskytnutia
jednotlivých Úverov I až IV, keďže žalobkyňa neuviedla žiadne osoby, ku ktorým by mala vyživovaciu
povinnosť, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia v tomto smere neobstojí. Zákon č. 129/2010 Z.

z. vyžaduje skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti
dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť
s formalistickým prístupom spočívajúcim v dopyte v úverovom registri, či v určení výdavkov na
uspokojenie životných potrieb výlučne vo výške životného minima, bez preukázania získavania
informácií o relevantných skutočnostiach a ich následnej analýzy a vyhodnotenia, čo žalovaný podľa

odvolacieho súdu v konaní nepreukázal.

46. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný poskytoval
predmetné úvery žalobkyni v čase, kedy už bola staršou osobou (cca 60 až 62 ročnou), pričom
doba splatnosti jednotlivých úverov bola nastavená na roky 2027 a 2029, kedy bude s najväčšou

pravdepodobnosťou v dôchodkovom veku (bude mať 68 -70 rokov) V zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. je potrebné, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posudzoval odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom v tomto smere je potrebné brať do úvahy predovšetkým dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver. Žalovaný i v tomto smere postupoval nedôsledne, keď poskytol

takejto osobe viaceré úvery, pričom je logické, že schopnosť osoby staršieho veku (ktorá má navyše
tesne pred dôchodkovým vekom) byť ekonomicky činnou osobou sa bude postupne plynutím času
a predovšetkým rýchlo zhoršovať. Naviac takáto osoba staršieho veku má logicky i väčšie výdavky na
zdravotnú starostlivosť v dôsledku plynutím času zhoršujúceho sa zdravotného stavu.

47. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil v súlade s
§391ods.1CSPsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,vktoromsúdprvejinštancie
opätovne posúdi proces skúmania bonity žalobkyne zo strany žalovaného a opätovne rozhodne, pričom
svoj záver náležite a presvedčivo zdôvodní tak, aby vychádzal zo súdom riadne vykonaných dôkazov.
V tomto smere je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

48. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).