Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/228/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202547
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223202547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava a otca F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, E., toho času vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova
19/670, Leopoldov, v konaní o návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného a o návrhu otca maloletej
na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 3P/3/2023 –

155 zo dňa 24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 24.04.2024 Mestský súd Bratislava II výrokom I. zmenil rozsudok Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 20P/213/2019 na č. l. 156 zo dňa 11.08.2021 vo výroku III. tak, že výživné na
maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX sa počnúc dňom 01.09.2023 zvyšuje zo sumy 100 eur na sumu
180 eur mesačne, ktorú je otec povinný hradiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, výrokom

II. povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2023 do 30.04.2024 spolu vo
výške 640 eur mesačne v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok v prípade omeškania, výrokom III. vo zvyšku návrh matky zamietol, výrokom
IV. návrh otca zamietol a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa matka maloletej návrhom doručeným súdu dňa 08.06.2023
domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 20P/213/2019-156 zo dňa 11.08.2021

v časti týkajúcej sa bežného výživného tak, že navrhla zvýšiť výživné zo strany povinného otca na
maloletúA.zosumy100eurmesačnenasumu300eurmesačne.Zročnévýživnézaobdobieodpodania
návrhu navrhla matka povoliť otcovi splácať v mesačných splátkach bez špecifikácie ich výšky a to spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Svoj návrh odôvodnila tým, že od doby posledného
rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletej k podstatnej zmene
pomerov spočívajúcej vo zvýšení jej mesačných výdavkov na živobytie. V školskom roku 2022/2023 bola
maloletá žiačkou 4. ročníka základnej školy. S poukazom na jej vek, fyzický rast, výdavky na školské

podujatia ako aj zvýšené výdavky súvisiace s problémami so zrakom sa zvýšili náklady na úhradu
odôvodnených potrieb maloletej na sumu cca 880 eur. Výška výživného určená rozhodnutím súdu
nepokrýva zďaleka ani polovicu výdavkov maloletej, je preto nedostatočná a neprimeraná potrebám
maloletej a je potrebné ju určiť nanovo.Otec maloletej v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 26.07.2023 s návrhom matky o zvýšenie
výživného nesúhlasil. Domáhal sa zníženia výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 40 eur
mesačne, odo dňa podania jeho návrhu. Návrh odôvodnil tým, že vyživovaciu povinnosť si vo výške

naposledy určenej súdom nemôže plniť, nakoľko presahuje jeho príjem dosahovaný vo výkone trestu
odňatia slobody a limity dané zákonom a pociťuje ho ako formu psychického ponižovania, stratu
dôstojnosti a neľudského zaobchádzania zo strany orgánov štátu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom matky, písomným vyjadrením otca a listinnými

dôkazmi, pričom zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 20P/213/2019-156 zo dňa
11.08.2021 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a bola určená vyživovacia povinnosť
otca na maloletú vo výške 100 eur mesačne, počnúc dňom 22.11.2019, pričom zročné výživné vo výške
2030 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 60 eur mesačne splatných spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.09.2021.

Súd konštatoval, že čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá 8 rokov a navštevovala 2. ročník
základnej školy. V súčasnosti má maloletá 11 rokov a v školskom roku 2023/2024 začala navštevovať 5.
ročník základnej školy v E.. Okrem pravidelných mesačných výdavkov primeraných jej veku na bývanie
v sume 290 eur (nájomné spolu, 2 osoby), stravu v sume 160 eur, oblečenie v sume 60 eur, hygienu v
sume 20 eur, lieky, vitamíny v sume 20 eur, električenku v sume 13 eur, mobilný telefón + paušál spolu

v sume 25 eur, školské výlety v prepočte 5 eur na mesiac, školu v prírode 20 eur na mesiac (240:12),
jazdecký krúžok v sume 200 eur mesačne, má maloletá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť v
súvislosti s ochorením zraku, myopiou - progresívna forma a astigmatizmom. Jej ochorenie si vyžaduje
pravidelné kontroly u oftalmológa a to každé tri mesiace. Matka sa od času posledného rozhodnutia súdu
s maloletou presťahovala opäť do prenajatého bytu, dvojgarzónky na ulici H. H. E.. Priateľ matky už s

nimi nežije. Nájomné aktuálne dosahuje sumu 575 eur mesačne s energiami, nakoľko oproti zmluve,
ktorú predložila súdu, bolo pri predlžení zmluvy mierne zvýšené. Náklady na maloletú sa zvýšili nielen
vekom, ale aj v dôsledku inflácie a s tým spojeným rastom životných nákladov. Vzrástli ceny letných
táborov, ktoré matka musí nevyhnutne dcére zabezpečiť, ak chce pracovať. Starostlivosť o maloletú
zabezpečuje výlučne matka s pomocou jej rodičov. Otec sa o maloletú A. nezaujíma, neinformuje sa

o nej ani telefonicky.
Matkamaloletejpracujenaďalejakoosobnáasistentkafyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu stanovená príslušnými právnymi predpismi je
aktuálne vo výške 5,52 eur za 1 hodinu. Podľa zmluvy má odpracovať mesačne minimálne 170,50 hodín
mesačne, čo pri dĺžke mesiaca 30 dní predstavuje cca 5,5 hodín denne. Podľa daňového priznania k

dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2022 dosiahli príjmy matky v roku 2022 sumu 11 315,40 eur z toho
výdavky si uplatnila vo výške 6789,24 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za
rok 2023 dosiahli príjmy matky v roku 2023 sumu 14 574,60 eur z toho výdavky si uplatnila vo výške
8 744,76 eur. Podľa potvrdenia pripojeného k návrhu matka poberá prídavok na dieťa, ktorý od januára
roku 2023 predstavuje sumu vo výške 60 eur. V daňovom priznaní si matka uplatňuje daňový bonus na

maloletú. Matka maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľnosti ani
motorového vozidla, resp. majetku vyššej hodnoty.
Otec si od 05.05.2020 odpykáva trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, na ktorý bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I vydanom v konaní sp. zn. 10T/9/2020. Podľa lustrácie v ZVJS
má otcovi uložený trest trvať do 10.07.2032. Vo výkone trestu odňatia slobody otec pracuje. Podľa otcom

predloženého rozúčtovania pracovnej odmeny za obdobie od 07/2022 do 01/2023 predstavovala výška
pracovnej odmeny otca v čistom v priemere sumu 145,32 eur. Otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti
ani motorového vozidla, resp. majetku vyššej hodnoty. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Vychádzajúc
z dosiahnutého vzdelania otca a faktu, že v danom odbore nemá žiadnu prax, súd ustálil, že otec má
možnosti a schopnosti dosahovať minimálnu mzdu, ktorá bola v roku 2023 vo výške 700 eur mesačne

v hrubom a od 01.01.2024 sa zvýšila na 750 eur mesačne v hrubom.
Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní navrhol návrhu matky na zvýšenie
výživného na sumu 300 eur vyhovieť z dôvodu najlepšieho záujmu dieťaťa. S návrhom otca na zníženie
výživného nesúhlasil s tým, že otec sa nepodieľa žiadnym iným plnením na výžive dieťaťa a všetky
náklady na maloletú znáša výlučne matka.

4. Porovnajúc pomery v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi
dospelprvostupňovýsúdkzáveru,ženastranemaloletejdošlokzmenepomerov,keďdňom01.09.2023
začala navštevovať už druhý stupeň primárneho vzdelávania, 5. ročník, kým v čase predchádzajúcehorozhodnutia súdu bola na prvom stupni základnej školy v 2. ročníku. Zvýšili sa preto náklady na úhradu
jej odôvodnených potrieb, ktoré pozostávajú zo zabezpečovania oblečenia, obuvi, stravy, hygienických,
kozmetických i školských potrieb, ale aj náklady spojené s progredujúcim ochorením oka (myopia a

astigmatizmus). Maloletá nosí dipotrie - 10. Dokazovaním bolo zistené, že maloletej sa zvýšili výdavky
súvisiace so školou, v máji 2023 matka uhradila maloletej pobyt v škole v prírode v sume 240 eur. Ďalej
boli preukázané úhrady dioptrických okuliarov zakupovaných maloletej cca jedenkrát ročne vo výške
158,90 eur a 214, 80 eur, lekárskymi správami F. I. J. zo dňa 03.04.2023 a 09.10.2023 a žiadankou o
vyšetrenie - biometriu zo dňa 03.07.2023 boli zistené zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom

maloletej, ktorá je sledovaná v ambulancii očného lekára pre diagnózu myopia.
Súd dokazovaním zisťoval, či je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť na maloletú
navrhované zvýšené výživné 300 eur mesačne. Otec do výkonu trestu nastúpil dňa 05.05.2020 a jeho
predpokladaný koniec by mal nastať dňa 10.07.2032. Otec je pracovne zaradený. V tejto súvislosti
súd uviedol, že pokiaľ sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia
slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie

je možné bez ďalšieho na túto skutočnosť prihliadať. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine
vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje
súdu hodnotiť nie len životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by
za určitých podmienok mohli existovať. V prípade, ak by otec v dôsledku jeho úmyselného konania
nebol odsúdený, bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach dosiahnuť príjem (zásada potencionality)

na úrovni, aký dosahujú zamestnanci obdobného vzdelania, bez odbornej praxe na pozícii nástrojár,
dosahovať minimálne príjem na úrovni minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2023 vo výške 700 eur
mesačne v hrubom a od 01.01.2024 sa zvýšila na 750 eur mesačne v hrubom. Túto skutočnosť, teda
výkon trestu zavinený otcom, nie je možné pričítať na ťarchu maloletej A.. Súd preto ustálil, že otec by
za využitia svojich schopností a možností dosahoval minimálne príjem v roku 2023 vo výške 700 eur

v hrubom a v roku 2024 vo výške 750 eur, nehovoriac o ďalších benefitov zamestnaneckého pomeru,
ako je napríklad stravné.
Súdpoukázalajnaustálenúrozhodovaciučinnosťsúdov,vzmyslektorejustanovenie§75ods.1zákona
o rodine, podľa ktorého sa pri určovaní výšky výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré
povinný na seba berie je potrebné aplikovať aj v prípade, ak je povinný vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý si privodil spáchaním úmyselného trestného činu.
Nadväzujúc na prezentované závery súd uviedol, že zvýšenie výživného je opodstatnené, nie však na
sumu 300 eur mesačne. Uvedená suma je neprimerane vysoká a v prípade, ak by sa povinný otec

aj nedopustil úmyselného konania a následne nebol odsúdený, bol by schopný platiť zvýšené výživné
180 eur mesačne, ktoré predstavuje cca 25% z minimálnej mzdy, ktorú by bol otec minimálne schopný
dosahovať, preto súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Otcovi maloletej tiež uložil povinnosť zaplatiť
zročné výživné vo výške vo výške 640 eur za obdobie od 01.09.2023 (deň ustálenia zmeny pomerov a
zvýšeniavýživného) do30.04.2024(8x80,akosumaoktorúbolovýživnézvýšené),ktoréjeotecpovinný

zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. Súd návrh otca na zníženie výživného na sumu
40 eur mesačne od 26.07.2023 ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. ( Civilný
mimosporový poriadok,ďalej iba „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výrokoch I., II. a IV. napadol včasným odvolaním otec maloletej,
ktorý namietal, že na základe uvedeného rozhodnutia musí každý mesiac uhradiť výživné 180 eur
z čistého príjmu 145,32 eur. Poukázal na zákon o výkone trestu odňatia slobody, ktorý ustanovuje

povinnosť uhradiť náklady výkonu trestu odňatia slobody vo výške 45% z čistej pracovnej odmeny
odsúdeného, ktorá v jeho prípade v označovanom období dosahovala výšku 80 eur.
Uvádzal, že sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, nevzdal sa ani žiadneho zárobku či majetkového
prospechu, rovnako na seba nevzal žiadne neprimerané majetkové riziká, na ktoré by mohol súd pri
rozhodovaní prihliadať. Pred výkonom trestu otec nemal trvalé zamestnanie, ani príjem, nakoľko sa mu

to nepodarilo zabezpečiť.
V ďalšom navrhol znížiť výšku výživného na sumu 55 eur. Podľa jeho názoru má výrok II. rozsudku
iluzórny charakter, keď výhoda splátok sa stratila zároveň s vyhlásením rozsudku prvostupňového
súdu, nakoľko svojím príjmom nedokáže objektívne zabezpečiť ani úhradu výživného. Odvolateľ navrholodvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Matka sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca stotožnila s vydaným rozsudkom, považuje ho za
vecne správny a dostatočne presvedčivý, vyhovujúci potrebe riadneho rozhodnutia vo veci pri súčasnom
zachovaní princípu právnej istoty a práva na spravodlivý proces.
Uvádzala, že otec je sám zodpovedný za svoje konanie a za súčasný stav. Z odvolania je zrejmé,
že potreby maloletej ho nezaujímajú, pozornosť sústreďuje len na svoju osobu rôznymi hypotetickými

úvahami. Jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére vyplýva priamo zo zákona a prirodzeným
trendom je zvyšovanie výživného v závislosti na zmene pomerov až do doby, kedy dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Návrh otca na zníženie pôvodne určenej vyživovacej povinnosti je absurdný, v rozpore
so záujmom maloletej. Otec profituje zo situácie, že bremenom vyživovacej povinnosti aj starostlivosti o
maloletú je fakticky zaťažená len matka, ktorá jej vytvára bezpečné rodinné zázemie a vlastným úsilím
zabezpečuje podmienky na jej všestranný fyzický a psychický rozvoj, aby maloletá mohla napredovať

a netrpela nedostatkom v žiadnom smere. Odvolanie otca považujeme za nedôvodné, nemajúce oporu
v príslušných právnych predpisoch, ako ani v zistenom skutkovom stave. Navrhla odvolaciemu súdu
rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,

oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku
otca maloletej.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine) (1) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

(7) Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť
dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods.1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.9. Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom a svoje
rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa nedopustil pochybení, ktoré by

mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia či nezákonnosť jeho vydaniu predchádzajúceho
postupu.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd prvej inštancie správne previedol porovnanie okolností
dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj v dobe nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania, pričom zohľadnil zmenu pomerov na strane

maloletej, ktorá dňom 01.09.2023 začala navštevovať už druhý stupeň primárneho vzdelávania, čím sa
zvýšili náklady na úhradu jej odôvodnených potrieb, ktoré pozostávajú zo zabezpečovania oblečenia,
obuvi, stravy, hygienických, kozmetických i školských potrieb, ale zohľadnil aj zvýšené náklady súvisiace
so zdravotným stavom maloletej, spojené s progredujúcim ochorením oka.

10. V súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať, že výkon trestu odňatia

slobody a jeho podmienky nepredstavujú okolnosť zaťažujúcu maloleté dieťa odsúdeného z hľadiska
možnosti domáhania sa nároku na výživné vo výške zodpovedajúcej jeho odôvodneným potrebám.
Ide o okolnosť porovnateľnú so stratou alebo vzdaním sa príjmu, na ktorú môže súd prihliadať ako
na okolnosť odôvodňujúcu zníženie výživného či jeho nezvýšenie napriek zvýšeniu potrieb dieťaťa iba
v prípade nezavinenia povinného. Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné

dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do
väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého
došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť posudzovaná na úkor maloletého dieťaťa.
Podľa ustálenej súdnej praxe nemôže ísť o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality
príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré

dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by
mohla dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania
a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Zásada, že rozhodujúcimi nie sú
skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti pritom
vyplýva z povinnosti rodičov vynakladať úsilie primárne na adekvátne zabezpečenie výživy a výchovy

svojich maloletých detí, rovnako ako z povinnosti vyvarovať sa každého konania, ktoré by na možnosť
zabezpečenia výživy a výchovy maloletého dieťaťa mohlo mať negatívny dopad.

11. V danom prípade je otec maloletej v ním popisovanej nepriaznivej osobnej a finančnej situácii
práve z dôvodu znášania následkov jeho protiprávnej činnosti, za ktorú bol právoplatne súdom odsúdený

na v súčasnosti vykonávaný trest odňatia slobody, pokiaľ by viedol riadny život, neporušoval právne
normy a nebol by nútený znášať dôsledky svojho konania v podobe výkonu trestu odňatia slobody,
mohol by dosahovať príjem ustálený súdom prvého stupňa a plniť svoju vyživovaciu povinnosť v príjmu
zodpovedajúcom rozsahu, neprenášať zodpovednosť za výchovu a výživu maloletej, inak prináležiacu
obom rodičom, na matku, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa v celom rozsahu a ktorej

náklady vynakladané na dieťa nepochybne vysoko prevyšujú čiastku, ktorou bol otec rozhodnutím súdu
dôvodne zaviazaný.
Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom,
odvolací súd ho rovnako vyhodnotil ako vecne a právne správny. Určená výška zročného výživného
zodpovedá správnemu vyčísleniu, vychádzajúcemu z rozdielu výšky určeného a zaplateného výživného

za rozhodné obdobie.

12. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd nezistil také nedostatky opravným prostriedkom
napadnutého rozhodnutia alebo jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa, či už
odvolateľom namietané alebo nenamietané, ktoré by predstavovali zákonný dôvod pre zmenu či

zrušenie rozsudku, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil a ktorý preto v jeho napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., ( Civilný sporový poriadok,
CSP ) potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).